Nemôžem nezačať týmto citátom:
„Včera sa začala posledná schôdza parlamentu pred letnými prázdninami. Najväčšiu pozornosť púta návrh o zmenách v transakčnej dani, ktorý presadzuje Andrej Danko. Opozícia sa snažila dosiahnuť, aby sa o tomto bode rokovalo už dnes dopoludnia, no koalícia ju prehlasovala. Paradoxne, Danko sa pri hlasovaní zdržal. Návrh je zatiaľ len v prvom čítaní, pričom k definitívnemu hlasovaniu by malo dôjsť až v septembri. Danko navrhuje, aby boli od transakčnej dane oslobodení živnostníci a malé firmy s ročným obratom do 100-tisíc eur. Podpora v koalícii mu však chýba. Deň po stretnutí s ministrom financií Ladislavom Kamenickým prišla z jeho rezortu jasná odpoveď. Ministerstvo vyjadrilo nad návrhom „znepokojenie“ a zároveň upozornilo, že má „vážne technické a legislatívne nedostatky“ a jeho realizácia by mohla ohroziť tohtoročný štátny rozpočet. V stanovisku tiež uvádza, že návrh je „technicky a legislatívne nevykonateľný a neaplikovateľný v praxi“. Ak by vstúpil do platnosti, štát by prišiel tento rok o 44 miliónov eur a v budúcom až o 175 miliónov“.
Verím, že politici poznajú daňový systém SR. Každá daň má svoje dôsledky. A mali by sme ich dokázať čo len približne odhadnúť. Finančná správa pomerne presne. Aj čitateľovi ich pripomeniem, skopíroval som to z internetu:
Priame dane
Priame dane sú:
- daň z príjmu fyzických a právnických osôb (zákon o dani z príjmov)
- daň z motorových vozidiel (zákon o motorových vozidlách)
- miestne dane:
- daň z nehnuteľností(zákon o miestnych daniach)
- daň za psa (zákon o miestnych daniach)
- daň za užívanie verejného priestranstva (zákon o miestnych daniach)
- daň za ubytovanie (zákon o miestnych daniach)
- daň za predajné automaty (zákon o miestnych daniach)
- daň za nevýherné hracie prístroje (zákon o miestnych daniach)
- daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta (zákon o miestnych daniach)
- daň za jadrové zariadenie (zákon o miestnych daniach)
Nepriame dane
Nepriame dane sú:
- a) daň z pridanej hodnoty – DPH (zákon o DPH)
- b) spotrebné dane:
- z piva (zákon o spotrebnej dani z piva)
- z liehu (zákon o spotrebnej dani z liehu)
- z vína (zákon o spotrebnej dani z vína)
- z minerálnych olejov(zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja)
- z tabakových výrobkov(zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov)
- z elektriny, uhlia a zemného plynu (zákon o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu)
Výnosy z DPH, dane z príjmu, dane z motorových vozidiel a spotrebné dane prúdia do štátneho rozpočtu, odkiaľ sa malá časť prerozdelí aj obciam a samosprávnym krajom(VÚC). Obce majú priame príjmy z miestnych daní. Od roku 2015 je daň z motorových vozidiel štátnorozpočtovou daňou.
Správcovia dane
Vyberanie daní zabezpečujú správcovia dane, ktorými sú:
- finančná správa pre DPH, daň z príjmu, daň z motorových vozidiel, spotrebné dane
- obce pre daň z nehnuteľností a miestne dane ktoré obec zaviedli.
Čiže druhov daní je veľa, sú príčinou rôznych zmien správania sa ekonomiky. Nenachádza sa tam transakčná daň. Inak ovplyvní správanie obyvateľstva daň z príjmu fyzických a právnických osôb, inak DPH a ešte inak daň za psa. Ale ako? To nevedia poslanci, iba sa hádajú. Nemajú medzi sebou otca ekonómie Ricarda, či prof. Petrenku, špecialistu na ŠR, či prof. Sojku tvorcu modelu čs. federácie a to v časti 7.3 Federalizácia ekonomiky a jej vplyv na ekonomickú rovnováhu (ekonomické optimum).
Ako narábať s nástrojmi politiky, hovorí teória ekonomickej politiky. Východiskom musí byť matematická podoba riešenia vzťahu daní k iným zložkám HDP, teda k
Y = C + I + G + (X –M)
a tiež k
Y = C + S + T
v jednom vzťahu vystupujú výdavky vlády G a v druhom príjmy vlády z daní T a z nich môžeme odvodiť rovnicu rovnováhy
(S – I) + (T – G) = (X – M)
v ktorej vystupujú súčasne obe. Ak budem ovplyvňovať T, dotkne sa to úspor, investícií, výdavkov vlády, exportu a importu. Aby som to urobil zreteľnejšie musím sa oprieť o J. Tinbergena , nositeľa Nobelovej ceny. Zanechal nám hlboké poznatky v jeho diele Economic Policy: Principles and Design. Odvodil viacero princípov, prvý princíp ekonomickej politiky požaduje, aby bolo toľko nástrojov ekonomickej politiky, koľko je cieľov.
Pozrime si konkrétne jeho matematickú podobu odvodenia vzťahov, kde hovorí: ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva príslušné ekonomické vzťahy môžeme matematicky takto vyjadriť:
kde G sú výdavky vlády, M je masa peňazí a koeficient a1 predstavuje zmenu príjmu, ktorá, (iné fakty sú konštantné), vyplynie zo zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor vládnych nákupov, a jeho rast znamená väčší význam vplyvu G. Podobne ostatné koeficienty majú zmysel, aj poslanci by ich mali chápať. Tvorca politiky totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 132 mld. euro) a p = p* , napr. 1,1 a ak chce získať tie ich určité cieľové hodnoty, veličiny G a M musia, by mali mať(ideálne) takéto hodnoty:
Závažná závislosť G a M a ich vzťahov. Vidíme ako zmena Y⃰⃰ či p , vplýva na G a M.
Závisia ešte aj od 4 koeficientov, ale vidíme, kde sa v modeli nachádzajú a aký je ich význam a zmysel. Ak sa zvýši o jedno percento Y⃰⃰ dôsledok nebude rovnaký ako keď sa zvýši o 1 percento p . To treba prepočítať.
Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G, podobne ako iné krajiny EÚ, majúc aj rôzne meny a ďalší veľký problém vyvolá výmenný kurz. Zo vzťahov vyššie jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych koeficientoch ai a bi, budú vždy iné.
Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom rokovania vlády (aj NRSR) pri tvorbe jej ekonomickej politiky a tam by mali politici ukázať svoje znalosti a vecne argumentovať.
Aj ekonómia je veda a nemôžeme si vymýšľať a presadzovať svoje vedou neoverené nevedecké tvrdenia. Ak chceme zistiť hodnotu inštrumentu dane, T, potom sústavu vzťahov treba obohatiť o nový vzťah, model rozšíriť, bude mať nový tvar, lebo pribudla rovnica výdavkov obyvateľstva C⃰ , závislá od T:
Z neho môžeme vedecky vypočítať hodnoty troch veličín G, M a T; vzájomne už závisia tri makroekonomické veličiny a máme 3 ciele Y, p a C. Zbehlý čitateľ môže urobiť ich výpočet vo všeobecnom tvare. Model treba ešte obohatiť, ak uvažujeme reálnu ekonomiku. Iste by mal mať aspoň 100 rovníc, aby bol reálne využiteľný, teda treba naformulovať hlavne vzťahy vyššie uvedených rôznych druhov daní.
SNS môže skonštruovať model aj s transakčnou daňou a získať optimálne riešenie a na zasadnutí NR SR ho premietnuť a priamo tam simulovať situácie, ak budú poslanci namietať. Musíme vedieť ako ekonomiku zveľaďovať, nie drancovať (daňové raje).
Problém určenia daní, ich výšky je výsostne ekonomický problém a nie technický (MF SR).
Vedu robia ľudia; ľudia robia aj politiku, musíme od tvorcov politiky a politikov žiadať poznatky, nielen politologické. Keďže rozhodujú o ŠR, mali by vedieť základy ekonómie. Vedia odborne, čo chcú?
Záver
Základným problémom riadenia ekonomiky na báze ekonomickej vedy je dnes zabezpečiť ekonomickú dynamiku a rovnováhu ekonomiky SR. Tvorcovia politiky ba aj politici musia zásadne a jednoznačne vedieť čo všetko a ako vplýva na HDP a iné, aspoň spomenuté, makroekonomické veličiny, ktoré charakterizujú, zobrazujú pohyb ekonomiky.
Ekonomická veda sa nesmie, čo sa deje, z ekonomickej politiky vytrácať, veď sú za ňu Nobelve ceny.
Prof. J. Husár
Bratislava 29/5/2025
Opäť oneskorene, pretože víkendy najmä teraz v čase keď príroda nespí ale „produkuje“ trávim tým, že sa usilujem jej v tom pomáhať ako len vládzem. A veru, veľa už toho „nevyprodukujem“. Takže preto až teraz. Ale aspoň som sa dozvedel čo som nevedel. Takže dodatočne ale z úprimného srdca Vám, vážený pán profesor, blahoželám k narodeninám a prajem Vám ešte dlhú a plodnú starobu bez duševných útrap a telesných bolestí. Všetko ostatné /aj „reminiscencie“ / je pre nás síce tiež dôležité, ale predsa len už tak trochu navyše /presne ako transakčná daň/.
A teraz k Vašej úvahe: V závere píšete: „Základným problémom riadenia ekonomiky …… je zabezpečiť ekonomickú dynamiku a rovnováhu ekonomiky SR.“ Áno, presne o to ide, to je axióma pre vládu. Plní ju, alebo sa aspoň o to usiluje?
V ekonomickej vede /kto to vie lepšie ako Vy?/ nie je iba jediná cesta, či jeden smer. Všeličo sa nám na prijímaných „cestách“ /to nie sú riešenia, iba pokusy ich nájsť/ nemusí páčiť a dobré je upozorniť na to, že sú bludné /ak si myslíme, že také sú, ale horšie ako zablúdiť je stáť na mieste a o nič sa nepokúsiť. Preto prosím, kritizujme a poukazujme na chyby „s porozumením“. Teda upozornime na čo treba, ale vyzdvihnime aj dobrý úmysel ak ho vidíme.
Pán inžinier,
veľmi pekne ďakujem za gratuláciu. Ako hlavný problém vidím, že vláda sa nemôže plne sústrediť na vládnutie. V krátkosti: vysoké kruhy finančného sveta, bankovníctva, divný model novinárskeho remesla, skalopevne presvedčený o svojej pravde, „nezávislý“ a odolný voči tlakom zo zahraničia, ba sú hlásnou trúbou nekalých úmyslov. Nuž ale vidím aj problém, aby vládol zákon a priadok. pamätáme si aj škandalózne odhalenia opozície – čo sa písalo o PS. Opozícia nemá jeden vedecký článok. A čo Mikloš a Sulík, rovná daň; však som to Miklošovi napísal, rovný môže byť stôl či stena – daň nie.
Poznám skvelé diela z fiskálnej politiky, konkrétne The Economic Theory of Fiscal Policy od A. Peacocka a G. Shawa. Má niečo také ekonóm PS? Prečo nenapíšu vedecký článok Fiskálna politika a ekonomický rast. Prečo ekonóm Demokratov nenapíše článok Stabilizačná politika a dynamický vývoj ekonomiky SR, prečo nenapíše ekonóm SAS článok Teória transakčnej dane a optimálne vzťahy v sústave daní, prečo nenapíše opozičný ekonóm článok Fiskálna politika a neurčitosť ? To je iba pár príkladov. Vykrikovať vedia.
Aby som Vám to skonkretizoval ešte viac, tu je časť listu exministrovi Korčokovi:
Pán minister, optimálne fungovanie ekonomického systému EÚ a v rámci neho optimálne fungovanie ekonomiky SR nemôže riešiť konferencia. To musí byť dielo ekonóma, ktorý zhrbený nad stolom nakreslí ako má fungovať ekonomika, zvlášť ekonomika veľkého hospodárskeho priestoru. To dielo musí skutočne „nakresliť ekonomický stroj“ ako to urobil nositeľ Nobelovej ceny S. Kuznets, môj učiteľ, či musí dať jeho matematický obraz ako to urobil ďalší nositeľ Nobelovej ceny V. Leontiev, ktorý využívala EHK, (ktorého som spolu s prof. Royerom čakal na letisku v Ženeve). Grafické modely ekonomiky sú známe 300 rokov.
Vo vedeckom článku sa nedá nadávať a tárať.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor, potešilo ma, že „Reminiscencie“ očistili od nechceného a sú opäť prehľadne usporiadané.
K Vašej reakcii na môj príspevok: O.i. píšete: „Opozícia nemá jeden vedecký článok“. Áno, je to presne tak. V situácii, ktorá bola podobná ak nie autentická“ v NR SR V. Mečiar povedal: „Ste iba táraji a prďúsi“. Uplynuli roky a nikam ďalej progresívnym smerom sme sa neposunuli. Iba tých tárajov a prďúsov v NR SR pribudlo. Kto za to môže? My, všetci občania, voliči!
A čo mládež naša, mládež Dzurindova, naša budúcnosť? Rodičia, ktorí „majú“ sa výchovou svojich potomkov nezdržiavajú, myslia na dovolenky, príp. intrigy, aby si udržali svoj výnosný „flek“. Tí, ktorí nemajú, behajú zo zamestnania do zamestnania, aby pre svoje ratolesti zabezpečili aké-také živobytie. Tiež nemajú čas vysvetľovať veci, vychovávať.
A tak sa výchovy ujali práve tí „blbí a ešte blbší“ a učia mládež príkladom, čo svojim „vysokým“ IQ sami pochopili – že prácou nezbohatne. Myslieť by ju mala učiť škola, ibaže v rámci „inklúzie blbých s ešte blbšími“ neučí, /len učitelia chcú viac -za čo?/. A vychovávateľka a učiteľka moderného veku televízia? Vrátane tej tzv. verejnoprávnej sa „vypracovali“ na mediálny hnoj. Takže, od koho majú mladí čerpať poznatky a na ich základe „zaujímať postoje“? Keď buntošiť na uliciach, beztrestne vyziapovať idiotiny a ešte dostať prípadne „zadara“ šluka, pivo, alebo „ojro“ je celkom príma zábava? Tak je to!
Pán inžinier,
som rád, že ste si všimli práve to, že opoziční ekonómovia vedecky mlčia. Nielen opoziční ekonómovia. V roku 1990 vzniklo Nezávisle združenie ekonómov Slovenska, ktorého predsedom bol prof. Kočtúch, poslanec NR SR. Mali sme k dispozícii všetky zásadné materiály vlády. Pripomienkovali sme ich, buď ako NEZES, ale aj jednotlivci. Po Kočtúchovej smrti sa predsedom stal prof. Sedlák, rektor EU.Tiež sme pripomienkovali. Ten sa stal aj veľvyslancom v Japonsku. Teraz má EU poslankyňu, nuž ale výsledky nevidím, ani na mojej škole, ani v praxi hoc jer porektorka pre výskum. Na podnet NEZESu vzniklo centrum stratégie, ktoré Mikloš zrušil a ktoré spracovalo 3 zásadné materiály. Aj na EU sme mali združenie a pozývali sme si predstaviteľov vlády. Mikloš prišiel aj s obviazanou nohou.
Pán inžinier, čiastočne za stav môžu občania. Ale máme primátorov, starostov, či predsedov samosprávnych krajov. Čo robia v prospech občana? Tiež by mohli mať NEZES.
Žiaľ, rodičia ozaj majú dve a až 3 zamestnania, čo j priam hanba. Ak má 4 deti tak s manželkou vôbec nepokryjú náklady. Ale kto má 2/3 zamestnania je ozaj vyčerpaný a tak mládež vychovávaj mimovládky, či analogické organizácie. A učiteľov, ktorý by mali pocit zodpovednosti práve k výchove je málo.Mám skúsenosti.K hrdosti k národu nemá kto vychovávať. Matica tiež nemá aktivity, ktoré by boli vzorom.
Na záver, neviem pochopiť, že nemáme zabezpečené, aby matematika mala jednotnú učebnicu.
Ďakujem
jhusár
Pán inžinier,
veľmi pekne ďakujem za gratuláciu. Ako hlavný problém vidím, že vláda sa nemôže plne sústrediť na vládnutie. V krátkosti: vysoké kruhy finančného sveta, bankovníctva, divný model novinárskeho remesla, skalopevne presvedčený o svojej pravde, „nezávislý“ a odolný voči tlakom zo zahraničia, ba sú hlásnou trúbou nekalých úmyslov. Nuž ale vidím aj problém, aby vládol zákon a priadok. pamätáme si aj škandalózne odhalenia opozície – čo sa písalo o PS. Opozícia nemá jeden vedecký článok. A čo Mikloš a Sulík, rovná daň; však som to Miklošovi napísal, rovný môže byť stôl či stena – daň nie.
Poznám skvelé diela z fiskálnej politiky, konkrétne The Economic Theory of Fiscal Policy od A. Peacocka a G. Shawa. Má niečo také ekonóm PS? Prečo nenapíšu vedecký článok Fiskálna politika a ekonomický rast. Prečo ekonóm Demokratov nenapíše článok Stabilizačná politika a dynamický vývoj ekonomiky SR, prečo nenapíše ekonóm SAS článok Teória transakčnej dane a optimálne vzťahy v sústave daní, prečo nenapíše opozičný ekonóm článok Fiskálna politika a neurčitosť ? To je iba pár príkladov. Vykrikovať vedia.
Aby som Vám to skonkretizoval ešte viac, tu je časť listu exministrovi Korčokovi:
Pán minister, optimálne fungovanie ekonomického systému EÚ a v rámci neho optimálne fungovanie ekonomiky SR nemôže riešiť konferencia. To musí byť dielo ekonóma, ktorý zhrbený nad stolom nakreslí ako má fungovať ekonomika, zvlášť ekonomika veľkého hospodárskeho priestoru. To dielo musí skutočne „nakresliť ekonomický stroj“ ako to urobil nositeľ Nobelovej ceny S. Kuznets, môj učiteľ, či musí dať jeho matematický obraz ako to urobil ďalší nositeľ Nobelovej ceny V. Leontiev, ktorý využívala EHK, (ktorého som spolu s prof. Royerom čakal na letisku v Ženeve). Grafické modely ekonomiky sú známe 300 rokov.
Vo vedeckom článku sa nedá nadávať a tárať.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, všetko najlepšie k narodeninám a vďaka za obsažný článok.
Pá doktor,
veľmi pekne Vám ďakujem. Je to už 89 rokov, čo som prišiel na tent svet a veľmi sa zmenil. Ale dovolím si citát z mojej knihy Aj ekonómia je veda: Po týchto úvahách, a pred úvahami o základných poznatkoch ekonómie, začnem krásnou úvahou môjho počítačového priateľa Ing. Júliusa Forsthoffera PhD. prednesenú pri pasovaní nového člena za rytiera, a povedal: „Čas, ktorý nám bol daný na to, aby sme konali dobro a šli po ceste spravodlivosti nepoznáme, ale vieme to, že predtým včas treba dielo odovzdať, aby mohlo pokračovať, pretože ponechané iba vo vetre udalostí a hre náhôd, by mohlo zaniknúť“. Aj poznatky ekonómie treba odovzdať; rád by som aj moje.
Ale Váš postreh by ma potešil.
jhusár
Pán profesor, ďakujem, ten citát Júliusa Forsthoffera je veľmi trefný. Presne toto je hlavný dôvod, prečo sa usilujem písať a verejne pôsobiť. Pôsobí na mňa skľučujúco, že o mnohé naše poznatky a skúsenosti mladí nemajú záujem… ale asi je život už taký a kto sa nechce učiť z cudzích chýb, bude sa musieť z vlastných.
K meritu článku:
Pred časom ma zaujala kniha Dana Arielyho „Aké drahé je zadarmo“. Pekne tam ukazuje, aká nedostatočná je (neo)klasická ekonómia na vysvetlenie ekonomického správania ľudí v reálnom živote. Jedna časť knihy sa venuje aj téme daní a je tam zaujímavá myšlienka, že vlády málo využívajú silu „zadarmo“, t.j. keď za nejakú aktivitu je úľava na dani alebo je nezdanená. Tu je obrovský nevyužitý potenciál. Napríklad transakčná daň bude časom silným motivátorom na realizáciu platieb medzi podnikateľmi v hotovosti alebo nejakou formou mimobankového „clearingu“. Je otázne, či minister financií počítal s takýmito dôsledkami svojej politiky, či len počítal čísla zo štatistických výkazov.
Zdá sa mi absurdné, ak napríklad v malej obci existujú niekoľkí podnikatelia, ktorí si vzájomne poskytujú služby, aby štát vyrúbil dane za transakcie medzi nimi.
Na mieste ministra financií by som s ľahkým srdcom takéto dane oželel a sústredil by som sa na finančné transakcie, ktoré smerujú do zahraničia a na zdanenie neproduktívnych nákladov. Napríklad nákladov na reklamu a propagáciu. Tieto náklady by som vyňal z oprávnených nákladov, ktoré znižujú základ daní z príjmov. Reklamy a propagácie máme totiž okolo seba príliš, je to informačný smog a väčšina je neproduktívna. V praxi sa takto rieši napríklad sponzoring športu. Ale prečo by sme to isté nemohli dosiahnuť oslobodením sponzoringu od daní a eliminovali by sme tú otravnú reklamu, ktorá musí byť ako povinná kamufláž. To je príklad takého tvorivejšieho formovania ekonomického života cestou daňového systému.
Pán doktor,
použil som pojem vedia odborne, čo chcú? Práve ste sa excelentne do toho trafili. Nemôžem nedoplniť, že makroekonómia a makroekonomická analýza v súčasnosti chápu ekonomický systém ako dynamický systém. Jeho opis správania si v dôsledku toho vyžaduje aparát diferenciálnych a diferenčných rovníc. Logická nutnosť ich použitia vyplýva z dynamiky ekonomického života, rastie počet obyvateľov, rastie HDP, rastie spotreba, rastú investície, klesajú úspory a žiaľ, rastie aj náš dlh. Ten rast treba príslušne vyjadriť. Makroekonomické učebnice pri výklade podstaty ekonomického systému uvádzajú ako východiskový model známy naivný model Keynesa. Vzhľadom na môj zámer a to ukázať podstatu, nielen podstatu ekonomickej dynamiky ale aj makroekonomickej analýzy, využívam ho pri úvahe o fungovaní ekonomik. Jeho obsahovú a konštrukčnú podstatu treba uviesť aj v Reminiscenciách. Tvorcovia politiky musia poznať nové analytické možnosti ekonometrie, musia dokonale vnímať aj jej príspevok k teórii poznania správania sa ekonomického systému. V dnešných analýzach a niektorých formuláciach modelov sú zohľadnené len určité vlastnosti ekonomickej reality, ktoré nás v konkrétnom prípade sú až banálne. Rozšíriť fungovanie ekonomiky, jej problémy treba dôsledne dotiahnuť na dynamický znamená, že musíme opísať priebeh makroekonomických veličín v čase a získať tak dráhu „pohybujúcej“ sa rovnováhy ekonomického systému (rovnovážneho národného príjmu).
Toto ma ozaj mrzí: Ministerstvo vyjadrilo nad návrhom „znepokojenie“ a zároveň upozornilo, že má „vážne technické a legislatívne nedostatky“ a jeho realizácia by mohla ohroziť tohtoročný štátny rozpočet. V stanovisku tiež uvádza, že návrh je „technicky a legislatívne nevykonateľný a neaplikovateľný v praxi“. Ak by vstúpil do platnosti, štát by prišiel tento rok o 44 miliónov eur a v budúcom až o 175 miliónov“.
A presne, čo ste napísali: To je príklad takého tvorivejšieho formovania ekonomického života cestou daňového systému.
Potešili ste ma.
Ďakujem
jhusár
Prajem vám dobrého zdravia do ďalších rokov. A elan k tomu.
Pán profesor, predovšetkým Vám chcem zablahoželať všetko naj-naj-najlepšie k Vašim sobotňajším narodeninám teda 31.mája, veľa zdravia a pohody „tvorivého pera“ pri -dúfam- že ďalších a ďalších Vašich úvahách!
Táto Vaša úvaha sa týka vlastne podstaty existenice Slovenska ako takého: kde niet štátneho rozpočtu, tam niet štátu… kde vlády (a vládcovia v minulosti) rezignovali na aktívnu tvorbu zdrojov tvoriacih príjem do štátnej kasy, tam nastal rozvrat a chudoba…a Slovensko na tom „pracuje“ už 35 rokov… a – rezignovali aj tí súčasní vládcovia, pretože ak sa pozriete na príjmy do štátneho rozpočtu, zistíte, že v nich chýba podstatná časť daní – lebo dane od fyzických a právnických osôb tvoria minimum z celkového objemu daní…my v SR nemáme také úspešné podniky, ktoré by z daní napĺňali štátny rozpočet a preto príjem z daní tvoria DPH, spotrebné dane, miestne dane idú do verejných rozpočtov obcí a miest, teda podstata je, že DANE SI PLATÍME MY OBČANIA a pritom o ich využití rozhoduje úzka skupina glotových rukávov na ministerstve a vo vláde ( a isteže aj „zástupcovia“ seba pardon ľudu v parlamente)
Už to nie je nostalgia, ale historický fakt, že socialistický štát ČSSR dokázal vyzbierať do štátneho rozpočtu napr. pre 1989 322 miliárd Kčs a to prevažne z daní z hospodárskych výsledkov podnikov, priemyslu, teda od právnických osôb…ani už nevzdychajme…
(A áno, vďaka obrannému priemyslu teraz môže minister Kaliňák hrdo hlásiť, že už sa produkcia obranného priemyslu podieľa jednou miliardou – údaj pre potreby hrubého domáceho produktu – ale to ešte nie sú zisky a málo z toho dane. Je to len prvý plamienok, nie vatra…a je smutné, že tým produkujeme húfnice, mínomety, delá, zbrojné strelné systémy aj náboje a materiál na náboje, teda ľudí usmrcujúce tovary…)
Ekonómia je grunt. Ale bez ostrého pohľadu národohospodára sa nezaobíde. Načo je nám potreba vedieť, že máme 115 miliárd HDP, ak je štátny rozpočet iba vo výške 27 miliárd eur? Presnejšie 27 620 827 091 eur, prevažne samozásobenie z daní občanov…
Peter,
zahryzol si do viacerých problémov. Najvážnejší je ten, že nemáme tvorcov výroby, ktoré sme mali. Koloval zoznam zničených a sprivatizovaných podnikov. Bolo ich viac ako 250. Už som písal o ZSMK Tlmače, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete. Robilo tam až 8000 ľudí. Bol so jeden z nich v roku 1960. Vtedy nás bolo 2300. Teda ich produkcia bola vo svete atraktívna a tak sa rozšírili na veľký podnik. Kde sú? Nikde.
V úvahe som uviedol všetky druhy daní ako ich uvádza daňový systém SR.Neviem, či si ich uvedomujú poslanci. Nestačí si ich uvedomiť, ako som ukázal prá vzťahov, ba aj rovnicu rovnováhy, z ktorej jednoznačne vidieť, že dane vplývajú na úspory, investície príjmy vlády, výdaje vlády, export a import. Odborné vystúpenie niektorého poslanca nusí obsiahnuť všetky dôsledky. Nemáme takých. Totiž dane, zmeny a ich dôsledky na ekonomickú expanziu je jeden z principiálnych problémov. O tom nemôžeme laicky rozprávať, čo ozaj cítim n NR SR ale aj europarlamente. Opozícia si s tým nerobí starosti. Ale aj problém zisk a disponibilný príjem občanov, ten je rozhodujúci. Vplyv na funkciu spotreby, poslanci možno ani nevedia čo to je.
Peter, hovoríš o obrannom priemysle. Nie je to lichotenie. Však zbrojíme a posielame peniaze , ba aj materiál na vojnu s dôsledkom smrti a zničených miest, teda bytov ľudí.
Ekonómia je ozaj grunt. Ale tá má uspokojovať potreby ľudí. Odborne o tom píše prof. Briška vo svojom 800 stranovom diele.
Dôležitá je v ekonomike výroba, akumulácia a distribúcia outputu.
Ďakujem
jao
A opäť veľmi dobrá úvaha pán profesor, len pánov politikov zaujíma jediná jedna vec – čo im naplní štátnu pokladňu a nič viac.
Pán inžinier,
o takom probléme ako je transakčná daň sa nedá hovoriť bez ekonómie. Bázou musí byť fiskálna politika. V úvahe som uviedol súčasný daňový systém. Treba ho doplniť o novú daň, ale musíme vedieť jej príčiny a dôsledky. To nemôžu poslanci. *Mohol by to D. Ricardo, ktorý bol členom britského parlamentu. My v NR SR nikoho takého nemáme. Žiaľ.
Ďakujem
jhusár