Vedeli princípy, vedeli kde a ako

Podnetom k dnešnej úvahe mi bola viac ako 250 stranová kniha: Crisis in the eurozone: causes, dilemmas and solutions„, Kríza v eurozóne, príčiny, dilemy a riešenia od Marka Baimbridgea v časopise Academia.

Dielo jasne dokumentuje neznalosť a biedu ekonomických poznatkov tvorcov eura v oblasti ako je vznik peňazí a hlavne úloh a funkcií peňazí.

Najskôr vymysleli Ecu, európsku menovú jednotka (European Currency Unit, ECU) čo bola košová menová jednotka krajín Európskych spoločenstiev slúžiaca na zúčtovanie medzinárodných operácií. ECU vznikla 13. marca 1979 a pre ňu boli stanovené ťažkopádne váhy národných mien. Od 1. januára 1999 bola nahradená eurom. Euro (€) je jednotná mena používaná v 20 z 27 členských štátov Európskej únie, ktoré spolu tvoria eurozónu, ktorú spomenuté dielo hlboko rozoberá. Tvorcovia Ecu, či eura úplne zabudli na také diela ako Garis, R. I. Principles of Money, Credit and Banking,  Princípy peňazí úver a bankovníctvo N.Y 1934, či Greidanus, G. Y. The Value o Money, Hodnota peňazí, London 1932

Tvorcovia iste nevedeli, že problematike peňazí sa dôkladne venoval prof. I. Karvaš, prvý guvernér SNB v diele Základy hospodárskej vedy, ktorý v tomto diele venuje samostatnú kapitolu, ktorá má až 93 strán a tak naozaj zásadne rozobral podstatu princípy správneho kolobehu peňazí. Zvlášť by som vyzdvihol časť: „Funkcia  peňazí v hospodárskom živote“, kde  analyzoval tieto funkcie:

1. peniaz zámenným prostriedkom
2. peniaz všeobecným platobným prostriedkom
3. peniaz prenášateľom kapitálu
4. peniaz meradlom hodnôt
5. peniaz uchovávateľom hodnôt

Takýto podrobný popis funkcií peňazí v rokoch vydania jeho diela (1948) je zriedkavý. Dnes autori všeobecne (aj v EÚ) rozoberajú hlavne problémy peňazí ako platidla. Avšak on ako guvernér videl zásadnejšie ich úlohy v kolobehu tovarov a služieb a tak ich dôkladne rozobral.

Dnešné riadenie reálnych ekonomík, jej vedúce ekonomické osobnosti, však dnes na poznatky nášho velikána zabudli (nielen politici). Ale aj vlády.

Tvorcovia meny Ecu a eura mali k dispozícii 114 Karvašových prameňov na ktoré sa v jeho kapitole Peniaze odvoláva, ba po 51 rokoch je prameňov viac. V súvislosti s hospodárskym životom musím spomenúť ešte 2 závažné diela, pojednávajúcich o fungovaní ekonomík a dôkladne nadväzujúcich na spomenuté poznatky:

• V roku 1965 vyšla v Bratislave na tú dobu a situáciu v krajinách RVHP svojím spôsobom originálna učebnica Politickej ekonómie socializmu, ktorú vypracoval kolektív vedený prof. V. Pavlendom. Bola všeobecnou ekonomickou teóriou. Definovala princípy fungovania socialistickej ekonomiky. Originálne už bolo zloženie autorského kolektívu, lebo na rozdiel od dovtedajšej sovietskej tradície v ňom neboli len učitelia z Katedry politickej ekonómie VŠE. Popri nich sa na príprave učebnice výrazne podieľali také uznávané ekonomické osobnosti ako J. Ferianc, H. Kočtúch, Z. Hába, L. Klinko a J. Rosa. Vďaka tomu, že prof. Pavlenda sa rozhodol do spracovania ekonomického diela zapojiť nielen čistých politekonómov, bolo možné učebnicu koncepčne obohatiť a prekonať dovtedy prevládajúci schematizmus sovietskych učebníc. Spomenutí ekonómovia sa stretli v pravý čas. Pred dnešnými ekonómami, musím napísať, stojí otázka, ako vlastne fungujú peniaze a ekonomiky súčasného sveta. V. Pavlenda zastával súčasne ako vedec aj vysoké funkcie. Pavlenda bol tajomníkom ÚV KSS pre ekonomiku. A tak reálne presadzoval, čo vo svojom diele vedecky rozobral:

1. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
2. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
3. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania

EÚ nevyriešila hlavne bod 2 meranie medzioblastného ekonomického vyrovnávania, menovite neurčila presne mieru hodnoty, teda peňazí a ani mieru outputu hospodárskej aktivity ekonomiky; HDP je nezmyselné číslo a my sa ním riadime. Pretom tápeme.

• Ako druhú musím spomenúť dielo prof. J. Sojku. V knihe Ekonomická dynamika a rovnováha hovorí:

„Ekonomická reforma je v našej spoločnosti vývojovým procesom, ktorý prekonával určité etapy. Prvou etapou tohto vývojového procesu bola požiadavka vybudovať takú sústavu riadenia a jej zodpovedajúci mechanizmus, ktorý by zahŕňal prvky priameho direktívneho riadenia s prvkami nepriameho (ekonomického) riadenia. Druhou etapou procesu ekonomickej reformy malo byť najmä nepriame riadenie, riadenie pomocou nástrojov (cien, duálnych cien, úrokov, úveru, daní a pod.), pravidiel a správania sa jednotlivých subjektov ekonomického systému.“

Matematickú podstatu jeho hypotéz čitateľ nájde v jeho dielach. Prvú fázu ekonomickej reformy videl takto:

1. zabezpečiť fungovanie trhového mechanizmu
2. zabezpečiť, aby sa splnili ciele, ktoré si socialistická spoločnosť vytýčila
3. pripustiť tlak svetového trhu

Tieto fakty svedčia o tom, ako bol prof. S. Sojka hlboko ponorený do problémov zabezpečiť fungovanie ekonomického systému ČSSR, menovite Slovenska, čo najefektívnejšie. Opäť odcitujem z jeho diela o rovnováhe v diele Ekonomická dynamika:

„Nové momenty do nášho ekonomického systému vnáša federalizácia. Existencia rovnováhy vychádza z nových podmienok. V práci sme vysvetlili teóriu dekompozície ako základ pre úvahy o rozdelení ekonomického systému na dva podsystémy a jeho dôsledkoch, ak je jeden podsystém ekonomicky rozvinutejší ako druhý. Za určitých podmienok – čiastočne zjednodušených predpokladov sa ukazuje, že systém ekonomicky silnejší, ak sa neuskutoční znovurozdelenie dosiahnutých výsledkov, odčerpáva výsledky aj od ekonomiky slabšieho podsystému. Systém (ktorý nie je ochotný uskutočniť znovurozdeľovanie), nazývame agresívnym systémom. Systém, ktorý je ochotný pripustiť takúto činnosť, nazývame tolerantným systémom.“

 

Čiže ekonómia opretá o nástroje matematiky má obrovskú schopnosť „vidieť“ vzájomné väzby medzi faktormi a dokáže odhaliť skryté súvislosti.

Nemôžem nepovedať, že slovenskí ekonómovia ozaj riešili to, čo v tom čase ekonomika SR potrebovala, dynamický rozvoj. V diele Sojku je priam viditeľná väzba na dielo prof. Karvaša o optimálnom využití zdrojov hospodárskeho priestoru, či napr. na kap. 15 Tržný mechanizmus a jeho princípy. Ale hlavne Prof. Karvaš vo svojej knihe hovorí:

„Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva  alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené.“

EÚ na to zabudla. Prečo neboli naše zdroje optimálne využité?

Sojka tvorí významne nové aspekty, spresnenia a ďalšie prenikania do socialistickej ekonomickej skutočnosti, nové syntézy publikované už aj pred rokom 1968. Totiž súbor poznatkov, názory , skúsenosti a vedomosti spomenutých autorov odrážali aj ich morálne kvality (hoc ekonometria bola chápaná ako paveda). Vyjadrili zhodu, či nezhodu s vládnucimi spoločenskými, ideologickými, kultúrnymi a vedeckými hodnotami. Na to by sa, ako hovorieval, nemalo zabúdať.

Predovšetkým musím ešte spomenúť jeho kapitolu 7. Všeobecná ekonomická rovnováha  a ekonomická reforma, ktorá má časti:

1. historický prehľad, všeobecná ekonomická rovnováha  a etapy ekonomickej reformy, prvá etapa  ekonomickej reformy
2. druhá etapa ekonomickej reformy a nakoniec
3. federalizácia ekonomiky a jej vplyv na ekonomickú rovnováhu (ekonomické optimum)

Ponúkli nám niečo také tvorcovia ekonomického systému EÚ?

Optimálna cesta rozvoja ekonomických systémov bola ozaj centrálnou oblasťou vedeckého záujmu slovenských ekonómov. Pri vzniku Slovenskej republiky sme v roku 1992 skonštruovali model potreby množstva slovenských korún.

Urobila niečo také EÚ pri vzniku eura? Nič také nám EÚ neponúkla. Naopak zničila ZSMK Tlmače, kde vyrobili najväčší elektromotor na svete a ďalších 150 podnikov.

A nakoniec nemôžem neuviesť niekoľko zásadných tvrdení autora Baimbridgea z časti  The Eurozone as a Flawed Currency Area, čiže Eurozóna ako chybná oblasť meny. Konkrétne uvediem túto vetu: Finally, the ECB is fundamentally undemocratic because it is deliberately insulated from all political influence (Baimbridge et al., 2000), teda: Nakoniec ECB je fundamentálne nedemokratická pretože je zámerne izolovaná od celého politického vplyvu. Z časti knihy Riešenia spomeniem jednu kapitolu 13 From the Eurozone to National Economic Self-Governance, Z eurozóny do národnej ekonomickej samosprávy.

Záver

Slovenskí ekonómovia dôkladne preskúmali „krv“ ekonomiky, peniaze. Riešili otázku stabilizovania meny, či požiadavky stability kúpnej sily. Ekonomická veda na Slovensku sa intenzívne zapodievala najzásadnejšími ekonomickými problémami ako významom peňazí pre ekonomiku a spávaním sa ekonomického systému a definovala problémy ekonomickej rovnováhy a dynamiky. EÚ a eurozóna nič také neriešila. Definovali princípy fungovania ekonomiky. Dnes nerešpektujeme všetky funkcie peňazí.

Po opustení zlatého štandardu už peniaze v ekonomike nespĺňajú všetky funkcie.

Funkcie  peňazí v hospodárskom živote súčasní tvorcovia hospodárskej politiky zredukovali na jednu, platidlo. Vytratila sa veda, či je v kríze. Dnešní ekonómovia nemajú vedecké články z ekonomickej dynamiky, ale z vlažného rastu, bieda.

Vedeli princípy, vedeli kde a ako?

Prof. J. Husár

Bratislava, 16/11/2025