Moja ilúzia? Môj sen? Žiaľ, asi hej? Hoc První mezinárodní kongres vědeckého řízení (PIMCO) se konal v Praze 20.–24. července 1924. Teda už je to 100 rokov. Avšak vedecké riadenie nevyužívame reálne v hospodárskej politike. Ide o viac nástrojov, metód ako lineárne programovanie alebo tiež lineárna optimalizácia. Na tento typ úlohy sa dá previesť celá rada praktických hospodárskych problémov.
Konkrétne. Ekonomický newsfilter uvádza, že minister pôdohospodárstva Richard Takáč v piatok bombasticky oznámil, že hrozí prepadnutie zhruba 400 miliónov eur. Pre ministra je vinník jasný – je ním vedenie rezortu v rokoch 2020 až 2023, ktorému sa podarilo zazmluvniť len približne polovicu z miliardy eurofondov určených na rozvoj vidieka. Problémy s plánom obnovy, z ktorého Slovensko môže získať viac ako 6 miliárd eur, sa kopia. Európska komisia už pozastavila hodnotenie slovenskej žiadosti o štvrtú platbu a ukazuje sa, že Slovensko nemusí splniť ani podmienky pre ďalšie. Toto je jeden z problémov, ktorý rieši vedecké riadenie. Ako vie EÚ, že Slovensko môže získať práve 6 miliárd eur?
Nositeľ Nobelovej ceny J. Tinbergen (môj učiteľ) v jeho diele Economic Policy: Principles and Design odvodil princípy ekonomickej politiky a požaduje, aby bolo toľko nástrojov ekonomickej politiky, koľko je cieľov. Odvodil to z jeho modelu o 2 rovniciach a troch neznámych. Totiž ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva príslušné ekonomické vzťahy môžeme matematicky takto vyjadriť:
| Y = a1G + b1M a
p = a2G + b2M |
kde G sú výdavky vlády, M je masa peňazí a koeficient a1 predstavuje zmenu príjmu, ktorá (iné fakty sú konštantné) vyplynie zo zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor vládnych nákupov. Podobne ostatné koeficienty majú zmysel. Tvorca politiky totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 82 mld. euro) a p = p* a ak chceme získať tie ich určité cieľové hodnoty, potom veličiny G a M musia mať (ideálne) takéto hodnoty:
Iné princípy neuvediem. Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G. Zo vzťahov vyššie (a môžu ich byť tisícky) jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych koeficientoch ai a bi, budú vždy iné; ak sa zmení b2 potom G = G1 a ak sa zmení a1 potom G = G2 . Vieme to vypočítať.
Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom rokovania vlády (aj NRSR) pri tvorbe jej ekonomickej politiky. Aj ekonómia je veda a ani EÚ a ani naša vláda si nemôžu vymýšľať a presadzovať svoje vedou neoverené nevedecké tvrdenia. To sú báchorky. Reálny ekonomický model za ekonomiku, či ekonomiky musí mať tisícky rovníc. Jan Tinbergen však napísal ešte aj toto zásadné dielo: Shaping the World Economy: Suggestions for an International Economic Policy.
Neviem pochopiť prečo Slovensko má s plánom obnovy veľké problémy. Totiž Európska únia v roku 2020 rozhodla o vytvorení 750-miliardového fondu, z ktorého členským krajinám poskytne granty a pôžičky na naštartovanie ekonomík oslabených pandémiou. Peniaze sa však nevyplácajú na konkrétne projekty, ale po splnení podmienok, takzvaných míľnikov (míľnik je stĺp pri ceste, ekonómia hovorí o podmienkach realizácie hospodárskej politiky), ktoré si vlády dohodli s komisiou.
Už rozdelenie tých 750 miliárd malo by urobené vedecky, modelom, ktorý by mal tisícky rovníc.
Môj najväčší model mal 2200 rovníc a 2500 premenných. Týkal sa optimalizácie výroby v poľnohospodárstve (mám výročnú správu a maticu modelu). Výpočet optimálnej štruktúry RV a ŽV sme urobili v septembri. Túto štruktúru a teda aj hospodárske výsledky JRD narušil živel, mráz, vymrzol jarný jačmeň. Pôdu bolo treba poorať, pobrániť a zasiať medziplodinu. To však menilo hospodárske výsledky podniku (boli navyše náklady). Mali sme však nástroj vedeckého riadenia, model a teda optimalizáciu sme urobili znovu. Predseda JRD to už mohol urobiť sám, lebo na aplikáciu bol zaškolený (JRD Lehnice).
Newsfilter píše, že problémy sú aj s viacerými míľnikmi, ktoré sa ešte len majú dosiahnuť. Vicepremiér pre plán obnovy Peter Kmec identifikoval 12 takých, ktoré sú „z objektívnych príčin“ nesplniteľné, ako napríklad dekarbonizácia U. S. Steelu. Je však otázne, či komisia argumenty na revíziu míľnikov uzná. Práve aj tie mílniky mali byť v tom veľkom modeli, ktorý mala mať EÚ a prepočet mohla urobiť p. Uršula von der Leyenová na svojom počítači. Ba by ho mohli mať aj stovky učiteľov ekonometrie v EÚ.
Aj EÚ musí využívať dnes už samozrejmé veci, ako sú ekonometrické modely. Veď práve 750 miliárd či našich 6 miliárd mohli byť zle stanovené (nečítal som, že sú to optimálne hodnoty).
A teraz trestáme.
Ozaj ma prekvapilo tvrdenie, že ďalších 38 míľnikov (!) je nesplniteľných z takpovediac neobjektívnych dôvodov. Inými slovami, rezorty tvrdia, že ich nedosiahnu, ale nemajú predstavu, ako to zdôvodniť komisii.
V 21. storočí, ktoré nám poskytuje nevídané možnosti aj umelej inteligencia nás trápia problémy, ktoré by nemali, lebo tie mílniky mali mať konkrétne matematické formulácie. Aj o tom hovorí dielo Tinbergena Shaping the World Economy.
Záver
Nadpis dnešnej úvahy som si volil, lebo ekonomické vedy už pred 100 rokmi položili základy vedeckého riadenia. Žiaľ, ani vlády ani EÚ ich nevyužívajú na riadenie ekonomík EÚ. Teda asi rozhoduje ľubovôľa. Ani naša vláda a ani EÚ nevyužívajú princípy tvorby ekonomickej politiky. Vedia o nich?
Hlavným cieľom vedeckého riadenia je zabezpečiť ekonomickú efektívnosť fungovania ekonomiky, najmä zosúladnie je častí a vzťahov, ktorých je v ekonomike veľa. Shaping the World Economy od J. Tinbergena jasne hovorí o formovaní medzinárodnej ekonomickej politiky, a chápe ním postup, pri ktorom sa ekonómia používa na to, aby sa akási reakcia stále viac približovala k želanému dôsledku, reakcii, alebo výsledku.
Po sto rokoch nechcem iba snívať.
Prof. J. Husár
Bratislava 12/3/2024
Matematika dokáže opísať realitu. Ekonometria, ekonomické deje. Tam začína a končí vedecká metodológia. No vždy ide o viac, alebo menej, presné riešenie. Presnosť, pravdivosť (ako blízkosť realite) súvisia s použitou metodológiou. Spravidla na začiatku sú zjednodušenia, zjednodušenia akceptované všeobecne, alebo aspoň väčšinovo.
Kladiem si otázky.
Čo je cieľom ekonomických opatrení?
Pochybujem, že ešte stále je riadenie ekonomických procesov orientované na efektívne zaopatrovanie životných potrieb ľudí. Kategorizácia (rasizmus, sociálna a kultúrna stratifikácia a i.) je politickou a ekonomickou realitou. Poznáme „tretí“ svet, „kresťanský svet“, euroatlantický priestor, „liberálne demokracie“, Západ a iné entity ašpirujúce na dominanciu či naopak marginalizované. „Hodnoty“ regionálnych, kultúrnych, sociálnych skupín majú rôznu váhu pri „ekonomických“ rozhodnutiach.
Nie sú ekonomické ciele, vlastne politické?
Nedávna pandémia, dlhoročná „klimatická“ kríza, lokálne vojenské konflikty, potenciované na „tretiu svetovú“, koniec fosílnych zdrojov, indikujú úvahy o eugenických, neomaltuziánskych cieľoch ekonomických opatrení. Dnes ma oslovil postreh, že aj prebiehajúca likvidácia regionálneho poľnohospodárstva môže byť takto motivovaná. Ak sa produkcia a výrobné kapacity u nás utlmia a budeme závislý na dovozoch (z Argentíny, Kanady?), tak v prípade vyčerpania zdrojov ropy (aj najoptimistickejšie odhady počítajú s dvadsiatimi rokmi) nastane hladomor. Prepravné kapacity, výroba energie stratia značnú časť kapacít, miliardové konurbanizácie – megacity so satelitným osídlením zničia hladové občianske vojny.
Nie je cieľom ekonomických opatrení čo najrýchlejšia dehumanizácia desaťmiliardovej populácie?
Veriť, že to nie je pravda, a nepochybovať, je metafyzické.
Rovnako, ako hľadať „rozumné“ ciele v súčasnej svetovej a európskej ekonomike.
Pán inžinier,
model, ktorí obsahuje viacero nástrojov sa mi nepodarilo skopírovať do odpoveď. Je tam niekoľko ekonomických nástrojov, nielen daň, či úroková miera. Pošlem Vám ho samostatne. Obsah modelu odzrkadľuje schopnosti ekonometra. Moje modely pre jednotlivé JRD mali tak od 300 rovníc a 350 premenných až do 500 rovníc a 600 premenných. Teda veľmi podrobne som opísal fungovanie ekonomiky JRD až s konečným vytavením Výkazu vlastných nákladov, čo bolo celé účtovníctvo podniku. Veľmi Vám odporúčam dielo The Economic Theory of Fiscal Policy, tam rozoberá „cvičné“ modely ale aj v prípade rizika.
Táto veta „Pochybujem, že ešte stále je riadenie ekonomických procesov orientované na efektívne zaopatrovanie životných potrieb ľudí.“, odzrkadľuje dnešné zanedbanie presných ekonomických poznatkov súčasnou garnitúrou politikov, však niektorí švindľovali získanie titulov.
Aj ja vidím problém s hľadaním cieľov v súčasnej svetovej a európskej ekonomike. USA nemajú Greensopana a my nemáme prof. Karvaša. Nemci si Sarazina zneuctili.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán Juraj, myslím si, že na vašu otázku ste si súčasne dali sám správnu odpoveď. Áno, stačí vynechať prvé slovo v otázke /“Nie“/ a odpoveď je jednojednoznačná! Desím sa budúcnosti našich vnúčat ak do tohto sebazničujúceho procesu nezasiahne Vyššia moc.
Juraj, v tých veľkých sústavách rovníc, o ktorých píše pán profesor, je jedna kľúčová rovnica, ktorej výsledok je nutné optimalizovať (maximalizovať alebo minimalizovať). A máš pravdu, formulácia tej rovnice je výsostne politická záležitosť – ktoré prvky do tej rovnice zaradiť.
Pointa všetkých článkov pána profesora je v tom, že nám vládnu babráci, že ani len tú sústavu rovníc nevedia sformulovať tak, aby mala riešenie a aby to dávalo zmysel. Mám čoraz silnejší pocit, že revolúciu je nutné urobiť už len kvôli tomu, aby ľudstvo prežilo.
Krásna pripomienka, pán profesor, k storočnici vedeckého riadenia. Do Prahy si prizval ekonómov i vedcov profesor T.G.Masaryk a odzneli tam také nádherné myšlienky pre 20.storočie, že sa dych tají. Už tam zaznelo, že riadiť sa musí vedecky aj štát, aj podnik, ale aj obec a nemocnica (už boli prvé náznaky z americkej kliniky Mayo). Okrem ekonometrie a kalkulácií tam prvý raz zaznelo to, čo oveľa neskôr píšu slávni myslitelia v manažmente v zborníku Rethinking the Future, české vydanie „Nový obraz budoucnosti“.
Ale dnešnou fatálnou chybou je, že moc majú a rozhodujú politici, nie ekonómovia a manažéri. Už len tie výrazy ako spomínate – „míľniky“ – zo slovníka vulgárneho politického marketingu, ešte že nepoužili názov „cestná mapa“, ktorou došli USA a Izrael až do genocídy Palestínčanov v Gaze…ale to už o inom…
Celkovo bol a je tzv.Plán obnovy a odolnosti politickým paškvilom, v ktorom sa nedá uplatniť ekonómia a vedecké riadenie. Skúste poľnohospodárovi nasilu zaviesť „digitalizáciu farmy“, keď on má problémy s krmivom, energiami, vakcínami, osivom, suchom a dažďom…tie „míľniky“ pre čerpanie miliardy eur z Plánu ročne sú potom chimérou,…iste, obkecať sa to dalo, viď bábkoherečku na pozícii MIIRI, čI úradníka Odora…
Peter,
som mimoriadne rád, že si spomenul prof. Masaryka, lebo to bola realita. Veď si zober len dielo tisícstranové z roku 1937 od velikána prof. Engliša, dvakrát ministra financií a raz guvernéra Národnej banky (teda nie bábkoherečka!!!) a jeho názov Soustava národního hospodárství s podnadpisom Veda o porádku ve kterém jednotlivci a národove pečují o udržení a zlepšení života. Robí to EÚ? Netabuizujme veci. Priznajme pravdu. Bohužiaľ, Nový obraz budoucnosti v EÚ asi nečítali, hoc autori sú ozaj velikáni, ba sú zo západných krajín.
A nemôžem nezopakovať: Nadpis dnešnej úvahy som si z v o l i l, lebo ekonomické vedy už pred 100 rokmi položili základy vedeckého riadenia. Žiaľ, ani vlády štátov ani EÚ ich nevyužívajú na riadenie ekonomík EÚ. Teda asi rozhoduje ľ u b o v ô ľ a. Ani naša vláda a ani EÚ nevyužívajú princípy tvorby ekonomickej politiky. Vedia o nich?
Ďakujem
jaro
Túto brilantnú úvahu autora by som nazval „O biede vládnutia“. Pretože presne na toto poukazuje článok. A to ako na úrovni SR tak aj EÚ, ktorá je vedená „milkou“ Von der … Nemôže byť náhodou, že do čela EÚ ju „dodal“ národ skvelých mysliteľov či už v oblasti prírodných vied, ekonomiky, ale aj ďalších vedeckých odvetví.
Naša slovenská realita je výstižne popísaná v týchto dvoch vetách:
Nuž akí to „odborníci“ pracujú na našich ministerstvách a vôbec vo všetkých riadiacich zložkách štátu, keď jednému ministrovi /hoci aj hlupákovi/ potvrdia splniteľnosť podmienok a jeho nástupcovi v novej vláde si dovolia tvrdiť, že sú nesplniteľné? Ako to, že sa s nimi nový minister hneď navždy nerozlúčil? To ako keby uveril chameleónovi, že už nikdy nezmení farbu.
Prirodzene, viem, že problém je zložitejší, ale kdesi ho treba začať riešiť. „Hlavu“ sme vyriešili zmenou vlády, teraz sú na rade „údy“. Tie treba riešiť na základe odbornosti a mravnej spôsobilosti, nie politickej príslušnosti. A nutné je začať ihneď a bez ohľadu na ďalší vývoj EÚ. Vláda, ministri, nemôžu niesť zodpovednosť za všetko, ale rozhodne musia niesť plnú zodpovednosť za svojich podriadených až po úroveň GRS. Potom sa takéto „psie kusy“ nebudú opakovať.
Vážený pán inžinier,
Ako sa píše a sľubovalo, že hlavným cieľom Európskej únie je Európa s výrazným hospodárskym rastom, konkurencieschopnou ekonomikou a zlepšujúcou sa kvalitou životného prostredia. A predovšetkým nové ciele – spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v oblasti justície a vnútra. Neviem či sa to plní.
Už Maastrichtské kritériá sú ako keby bol meter z gumy. Dnes keď každá krajina má konštruovať input/output tabuľky, dnes keď každá krajina má zostavovať systém národného účtovníctva nevieme krajinám vedecky zdôvodniť iba objektívnu potrebu peňazí z Plánu obnovy. Pri dnešných možnostiach ekonomických vied, ako som napísal, by každý učiteľ ekonometrie mal mať ekonomický model v počítači a overiť si, že pridelené, či vyčlenené peniaze sú také ako sme dostali – 6 mld. eur. Peniaze nepadajú z neba a náhodne sa kdesi dostanú.
Veľmi dobre ste napísali: „Hlavu“ sme vyriešili zmenou vlády, teraz sú na rade „údy“. Ale také požiadavky máme mať aj na celý europarlament. Oni nie sú tam na to, aby si vypočuli zlostné reči našich poslancov. Aj europarlament sa musí, ako to plynie z cieľov, starať o fungovanie ekonomiky, ja dodávam optimálne fungovanie na báze leontievovského modelu, za ktorý dostal Leontiev Nobelovu cenu.
Ďakujem
jhusár
K dnešnej úvahe mám len maličkú poznámku.
Je možné, že adresáti Vašej úvahy, pán profesor, si myslia, že riadia vedecky. Ich „veda“ sa totiž opiera len o teórie založené na zbožných predpokladoch a rozprávaní. Oni sú schopní prázdnymi rečami zdôvodniť čokoľvek, aj chaos.
Vedecké riadenie si predstavujem veľmi tesne späté s realitou. Vaše modely to umožňujú. Veda sa potom neprejavuje v schopnosti vysvetliť, čo sa stalo, ale presne predvídať, čo sa v deterministických podmienkach musí stať.
Vážený pán inžinier,
od skončenia meštianky teda od svojich 15 rokov sa venujem ekonómii. Uchvátila ma, iste aj vďaka mojim profesorom. Prvé prednášky z počítačov som mal v 3. ročníku na vysokej. Ba sa mi stalo, že som už kľačal pri sálovom počítači, aby už konečne mi prečítal všetky štítky. Totiž môj najväčší model za kooperačné združenie, ako som napísal mal 2200 rovníc a 2500 premenných. Týkal sa optimalizácie výroby v poľnohospodárstve (mám výročnú správu a maticu modelu). Získal som teda bohaté skúsenosti as formulovaním ekonometrického modelu ale aj jeho realizácie na počítači.
Som hlboko presvedčení, že politici nemôžu dobre rozhodovať, ak nemajú predovšetkým ekonomické poznatky, hoc sú aj právnici. Dobre môžete iba vtedy, ak vidíte do jadra problémy, vážne detaily nech zostanú pre ekonómov.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor,
tie zážitky z mladosti máme podobné. Keď som si robil program na diplomovku, tiež som za dverami výpočtového strediska počúval, ako rapoce čítačka štítkov a podľa tej melódie som trnul, či načíta všetky v poriadku. Dnešná generácia si už nevie predstaviť, aký problém vznikne z toho, že sa dva štítky statickou elektrinou prilepia na seba, alebo keď malý chuchvalec prachu zakryje jedno okienko na štítku.
2200 rovníc a 2500 premenných!
Toto sa dnes zvládne v Exceli aj s grafmi, kontingenčnými tabuľkami a experimentami WHAT-IF.
Výborná úvaha pán profesor – len vidíme a každý deň aj cítime, že na škodu veci teória je jedna vec a prax je úplne iná. Politické rozhodnutia ale bez zodpovednosti ! Napísal ste to veľmi výstižne – rozhodnutia ale bez vedeckého riadenia a absolútnej ignorácii ekonomických poznatkov.
Pán inžinier,
je to tak. A preto musím iba zopakovať záver mojej úvahy. Hlavným cieľom vedeckého riadenia je zabezpečiť ekonomickú efektívnosť fungovania ekonomiky, najmä zosúladnie je častí a vzťahov, ktorých je v ekonomike veľa. Shaping the World Economy od J. Tinbergena jasne hovorí o formovaní medzinárodnej ekonomickej politiky, a chápe ním postup, pri ktorom sa ekonómia používa na to, aby sa akási reakcia stále viac približovala k želanému dôsledku, reakcii, alebo výsledku.
Ďakujem za Vašu odpoveď a Váš názor pán profesor. Súhlasím s Vašim vyjadrením, veľmi dobre to vo svojej odpovedi napísal pán Marián Moravčík.
Predpokladám (osoba sotva pologramotná na počítači a nedovzdelaná v ekonomických vedách), že keď sa pred sto rokmi konal v Prahe Medzinárodný vedecký kongres riadenia – predpokladám že celej spoločnosti – vtedajšia ČAV patrila medzi významné svetové Akadémie ktorým „vévodila“ Francúzska akadémia. Toto spomínam preto, lebo FA po Veľkej francúzskej revolúcii urobila aj revolúciu v svetovej vede. Zaviedla desiatkovú sústavu rátania a v starej 12-60 sústave ponechala len Fenomén Čas – dodnes nik nezasvä
tený nevie prečo.
Realizátori svetovej reorganizácie v novom veku si začali plniť nejaký „svoj sen“ – určite celkom iný než sníva prof. Husár, ktorí vidí, že EÚ nemá dobrých kormidelníkov a zmieta sa na vzdúvajúcich sa vlnách oceána ako orechová škrupinka vydaná napospas živlom. Tí kormidelníci po prvej svetovej vojne zriadili medzinárodné vedecké organizácie a tie určujú – čo je dôležité vedecky rozvíjať a čo nie. Niekam vedú celosvetovú veľkú Vedu celkom tak ako v staroveku kresťanskí biskupi (najvzdelanejší ľudia tých čias) – začali vies nevedomé „božie dietky“ na druhý svet bez hmoty a bez času Zeme. .
Nezasväteným ani nie je divné, prečo boli francúzski slobodomurári takí veľkorysí, že svojim anglickým kolegom dovolili aby nultý zemský poludník – ktorý si Francúzi pôvodne nakreslili v Paríži – preniesli do Londýna. Lebo tam patrí. Inde nemôže byť. Pretože už pred viac ako dvetisíc rokmi bolo známe, že cez Alexandriu (tam vtedy mali Gréci univerzitu) vedie 30-ty poludník a vedeli aj to, prečo ten 30-ty nemôžu nakresliť v Aténach ani nikde inde. Niečo o tom celkom iste vedel aj astronóm M.R. Štefánik, ktorý obišiel celú zemeguľu kol-dokola v službách francúzskeho Ústavu na meranie dĺžok a pre Francúzsku akadémiu premeral dĺžky trvania svetla na poludníkoch. Spresnil 24 medzier medzi nimi tak, aby denný priemer slnečného svetla bol 12.00 hodín v plnom bezrozmernom uhle 360o a na základe presných čísel nedávno CERN počítačmi – prepojenými cez 24 poludníkov okolo povrchu Zeme a tak isto v kruhovom tuneli pod Zemou – mohol prevrátiť bezrozmernú časticu svetla z plus na mínus a dokázať, že Fenomén 24.00 hodín je výsostný fenomén Zeme. Avšak nevedomí sa dozvedeli, že náš pozemský Fenomén Čas vládne v celom vesmíre – a svetové Mocnosti po vyše polstoročnej prestávke odštartovali druhú etapu pretekov v „dobýjaní vesmíru“.
Že čo toto má spoločné s ekonomickými vedami?
HRANICU ilúzií o Dobre, ktoré prináša Zemi jednosmerný pokrok. Pretože Čas Zeme nie je lineár ale kruh. Až doteraz postupoval Pokrok zo starého Východu stále ďalej rovno k Západu a po II. horúcej svetovej vojne vedúci Západ – ktorý už nemal kam ďalej postupovať – sa zvrtol na podpätku a v Studenej vojne čiahol na Blízky východ. Tam skrížil zbrane s novým Východom čo vyšiel v Rusku. Už vtedy múdri ekonómovia videli že, tak ako vedúca západná civilizácia postupovala nemôže ďalej ísť a český akademik Radovan Richta napísal vedeckú prácu „Civilizácia na rázcestí“. .
Ale Richtova kniha zapadla do blata Propagandy ktorou sa bojovalo v Studenej vojne – až teraz sa znova hovorí, že civilizácia prišla na križovatku lebo Rusko nakreslilo červenú čiaru. Málokto vidí, že to je HRANICA Času. Hranica DVOCH plus-mínus polovíc celku Dobra a Zla ktoré prináša Zemi jednosmerný vedecký pokrok. Hranica Času ktorú si nevymyslel Putin lebo ju postavilo deväť čísel ktorými „sa naplnil čas“ v hviezdnom kruhu 12.00 hodín slnečného svetla v priemere denne „na Zemi tak ako na nebi“ v kruhu 12-tich vybraných hviezd – ktoré pred dvetisíc rokmi ozdobili hlavu Matky nového boha-človeka a po II. svetovej vojne zástavu Európskej únie. Ten Fenomén Čas sa naplnil 23.9.2017 keď Zem „stála“ celého pol dňa v Bode nula svojho časokruhu ako mýtická Žena v Zjavení Jána – a kto si dnes tento FAKT dáva do súvislosti so svetovou politikou a so skutočnosťou, že premena svetla na tmu a naopak v priemere po 12-tich hodinách sa deje jedine na Zemi v jej časopriestore ohradenom plotom-orbitom – v matematickej ohrade „svätého čísla 12“ na matematickej „svätej zemi“ kruhu-nuly dvoch plus mínus polovíc celku 2(6)=12.00 hodín svetla denne „na Zemi tak ako na nebi“ v dráhach hviezd. Ale takýmto TEMPOM sa nemení svetlo na tmu a naopak nikde inde v známom vesmíre, pretože za HRANICOU vesmíru ktorú má Zem na orbite nevládne Zákon Času Zeme.
Už starí Gréci vedeli, že VŠETKO SÚ ĆÍSLA a starovekí kresťanskí biskupi vedeli, že v kruhu 12-tich hviezd je Hranica Dobra a Zla vedeckého pokroku. V novom veku túto civilizáciu začali riadiť noví ľudia a mne sa nechce veriť, že to vie aj Klaus Schwab a strojcovia a realizátori Nového svetového poriadku, ktorí dirigujú ekonomiku EÚ tak aby im neustále rástol zisk. Myslím si – podozrievam – Rusov že tam to niekto vie. Preto si Putin a jeho poradcovia mohli dovoliť nakresliť červenú čiaru na križovatku, cez ktorú nesmie prejsť Západ ďalej na Východ
Teraz Východ má zelenú podľa hlavného prírodného zákona Zeme – dnešná Veda ho nepozná. Je skrytý v GEO-metrickej Veličine Nule a je to Zákon Čísla Nula, ktorý vládne 9-tim číslam časokruhu Zeme.
Podľa mňa aj sny ekonómov o neustálom raste blahobytu zvyšovaním HDP sú ako predstavy o druhom svete bez hmoty a bez času. Treba zistiť, kde je HRANICA za ktorou Veda nevyratúva realitu ale kreslí číslami len ilúzie. Treba vyrátať iné rovnice.
Pani Slezáková,
ďakujem pekne. Poučil som sa, hoc aj sám sa zaujímam o astronómiu. Odpoviem teda trochu širšie, lebo to súvisí. Dostal som takýto mail: „Jediná jistota je budoucnost. Minulost se pořád mění“. Bol aj podnetom k môjmu nadpisu. Aby to čitateľ pochopil musím napísať širšie, aj prednášky som totiž často začínal touto básňou od Puškina:
Ó, koľko objavov čudných
prináša vzdelanosti duch,
skúsenosť chýb dcéra bludných,
génius paradoxov druh,
či náhoda boh vynálezca.
Priam kolosálna myšlienka. Tento úryvok je geniálny svojou hĺbkou a významom pre vedca, myslím tým duchovnú atmosféru (vzdelanosti duch), ktorá formuje myslenie vedca, a ktorá je svojráznou zmesou ideí a výdobytkov vedy (prírodných aj spoločenských vied) filozofie aj literatúry a umenia. Ďalej to prácne skúsenostné poznanie – opora všetkých prírodných vied a dnes už aj ekonómie. Je to i náhoda – nevyhnutný účastník úspechu, a nakoniec paradoxne uvažujúci um.
Tvorba velikánov či géniov je naozaj popretkávaná paradoxami, pretože géniovia si vyberajú nevyšliapané cestičky, využívajú neobyčajné metódy, hľadajú výnimočné riešenia. Ba v histórii sme sa stretli aj s tým, že ich myslenie sa často prijímalo ako čudáctvo. Boli to vlastne narušitelia ustálených noriem, smelí rozvracači spokojnosti. Ba velikán M. Gorkij to povedal jednoznačne: „Čudáci sú výkvetom sveta.“
V roku 1992 mal v Bratislave J. Naisbitt prednášku. Bol som na prednáške. Počas prestávky som sa mu predstavil a zarecitoval túto báseň:
Our world was clotted into the mystery black as night, /till Isac Newton said “Let there be light”. /But Satan was not too late to fret and frown, /Soon Einstein came to put the things upside down. „Kto ju napísal ?“ spýtal sa. Neznámy autor, povedal som, a uvádza ju vo svojom diel This Fascinating Astronomy V. Komarov. Dlhšie sme si podiskutovali.
V duchu tejto básne nemôžem neuviesť toto. Čitateľ iste vie, že pri práci v záhrade v roku 1666 videl Newton padať legendárne jablko a začína uvažovať o gravitácii. Úplne ho uchvátil problém sily a pohybu a pritom si uvedomil, že doterajšia matematika nestačí na riešenie týchto otázok. Vytvoril integrálny a diferenciálny počet, formuloval základné zákony pohybu a zákon všeobecnej gravitácie. Nebol spokojný Einstein. Eisnteinova všeobecná teória relativity opisuje gravitáciu ako zakrivenie priestoročasu. Je jedna z najelegantnejších teórií v dejinách fyziky.
Ďakujem pekne
jhusár
>>>Principles and Design odvodil princípy ekonomickej politiky a požaduje, aby bolo toľko nástrojov ekonomickej politiky, koľko je cieľov. Odvodil to z jeho modelu o 2 rovniciach a troch neznámych. <<<
Dokonalý dôkaz o tom, že makroekonómia je ako Bludný Holanďan a nie veda.
Stačí túto myšlienku aplikovať na konkrétny ekonomický život.
Premenné (nástroje ekonomickej politiky a ciele) stanovuje na trhu každý podnikateľský subjekt. Spoločnosť s jeho subjektívnym názorom na to, čo bude vyrábať a aká bude cena, a teda cieľ, sú v podstate pevnou istinou. Spoločnosť si s týmito nástrojmi a cieľom neporadí a musí akceptovať, ak nechce zomrieť od hladu či získať, to, čo chce získať. Preto by ju mala akceptovať a do ekonomickej politiky zahrnúť. Nuž tak premenných budú miliardy.
Oponovať mi možno priemernou cenou, ale aj trhov je na milióny a znova premenných by boli, teda milióny.
Znova odkazujem, tým, čo ma považujú za blázna na vedecký poznatok o >>>entropii<<< vo fyzike, ktorá je verným obrazom svetovej ekonomiky.
Pán Sablič, ukáže mi, že máte Nobelovu cenu. Inak sú to iba slová, slová, slová.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán Profesor
ani Vy ju nemáte a, ani jeden nositeľ Nobelovej ceny nedal ľudstvu návod na to, ako sa dopracovať k spravodlivosti na tomto svete: Boli to ceny tiež len za slova, slova a slova, ktoré odvádzali pozornosť od tejto potreby a umocňovali neschopnú makroekonómiu k prehlbovaniu nespravodlivosti. Ja sa pozerám na svetové štatistiky a nie na nositeľov Nobelovej ceny.
Naviac aj tato cena je falošná, lebo jej autorom nie je Nobel, ale makroekonomická pospolitosť na svoju ochranu a na ochranu cesty, po ktorej vedie ľudstvo do zatratenia v mene tých, ktorí z tejto „vedy“ profitujú.
S úctou k Vaším znalostiam, ale to neznamená, že tieto znalosti ľudstvu pomáhajú!!!