Ekonomika, štruktúra a rozmanitosť jej odvetví (aj podnikov) a hospodárska veda sú bázou jej bezporuchového fungovania, bez veľkých výkyvov, stabilne. Československo robilo súdržnú hospodársku politiku, lebo využívala I/O tabuľku a jej model. A robila ju aj EHK v Ženeve, pretože pracovala na projekte komparácie krajín EHK na báze I/O tabuliek. Je veľa anglicky píšucich autorov ktorí analyzujú zlyhanie EÚ. Nemôžem nespomenúť Ing. L. Žáka a jeho delo Dekáda tápaní, 6 kníh, viac ako 1700 strán. Už nadpis nehovorí o súdržnosti.
Nadpis som si zvolil zato, aby som ukázal podstatu súdržnej hospodárskej politiky, k čomu ma podnietila kniha, ktorej titulnú stranu vidíte nižšie. Začnem však širšie, pojmom hospodárska politika, ako ju chápe veda. Je to súhrn cieľov, nástrojov a opatrení, ktorými štát (vláda, centrálna banka) cieľavedome zasahuje do ekonomiky, aby usmerňoval jej vývoj. Už som v Reminiscenciách napísal, že za jej hlavný cieľ musíme pokladať stabilitu ekonomiky, vysokú zamestnanosť, vyvážený rast a cenovú stabilitu a následne blahobyt. Ekonómia rozlišuje jej časti, najčastejšie, že sú to menová, fiškálna, daňová a obchodná politika. A práve aj preto je potrebná súdržnosť. Ale tá predpokladá, že aj ekonomika musí byť súdržná. A práve dielo Ing. Zajaca je podnetné zato, že hovorí o súdržnosti ekonomiky. Priam brilantne to ukázal Ing. P. Zajac-Vanka na obale svojej knihy, ktorý vidíme na tomto obrázku:
V kruhoch vidíme časti svet, štát, kraj a podnik, teda kompaktnosť ekonomiky. Čitateľ by si mal všimnúť tri kruhy, v ktorých sú významné informácie.
- Vľavo hore má text: Vlastníctvo celospoločenské a kolektívne – samospráva zamestnancov
- Druhý útvar má nadpis: Spravodlivé rozdeľovania príjmov z hospodárskeho výsledku
- Tretí: Spravodlivé vzájomne výhodné obchodovanie
- Ďalší: Spravodlivé umiestňovanie investícií podľa spoločenských potrieb
- Posledný: Verejné investície do ekonomiky a kontrola investícií bez súkromného sektora
No a v obdĺžniku vidíme blahobyt človeka. Eklatantne. Zreteľne.
Avšak pre súdržnú hospodársku politiku treba, aby ju tvorcovia hospodárskej politiky zabezpečili aj teoreticko – metodologicky, a to na úrovni ekonomiky ako celku, ako to indikuje I/O tabuľka nižšie. Aj tá má práve zabezpečiť blahobyt optimalizovaný aj z hľadiska viacerých kritérií. Hovorí o tom aj toto dielo The Contribution of Input-Output Multi-Objective Optimization Model of Sustainable Consumption and Production in Food-Energy-Water Nexus by Isaac Okola (KCA University)
Aby som čitateľovi dôkladne a hlboko charakterizoval súdržnosť na úrovni ekonomiky, musím sa oprieť o dobre známu tabuľku a k nej príslušný input/output model. V Reminiscenciách som už viackrát o nej písal, ale pre vnímanie môjho výkladu ju zopakujem:
Predovšetkým čitateľ vidí, že súčet veličín v prvom riadku sa rovná súčtu ekonomických veličín v prvom stĺpci (3050).
Platí to pre všetky odvetvia. Toto je známy prvý princíp, zabezpečujúci, že I/O tabuľka ekonomiky tvorí jednotný celok, jej súdržnosť a ako zistí čitateľ nižšie, aj súdržnosť hospodárskej politiky. Preto by si čitateľ mal dôkladne prečítať názvy stĺpcov aj riadkov:
- Dva široké stĺpce sú označené ako výrobná spotreba a konečná spotreba a nasleduje stĺpec konečná spotreba spolu a celková produkcia; sú základnou štruktúrou ekonomiky.
- Dva široké riadky sú označené ako dodávateľské odvetvia a pridaná hodnota, potom je riadok dovoz a celková produkcia tiež opisujú štruktúru ekonomiky z iného hľadiska.
Riadky 1 až 9 by si čitateľ mal preštudovať a snažiť sa ich pochopiť.
Súdržnosť odvetví vidíme v prvom štvorci. Vidíme, že poľnohospodárstvo dodalo sebe samému (osivá, sadivá…) a dodalo odvetviu priemysel, ľan na textilné látky.
V prvom stĺpci vidíme od koho získalo produkciu. Ide teda o interdepndencie odvetví. Ona tvorí základ matice A vzťahu
X = (I – A)-1Y
kde Y je finálny dopyt, ktorý podmieňuje output ekonomiky X, čo je tzv. I/O model. Vidíme súdržnosť X a Y. I/O tabuľka za Československo mala až 300 odvetví. Ak by sme za Y dosadili hodnoty stĺpca 9, získali by sme hodnoty stĺpca 10.
- Z definície vieme, že HDP je súčet pridanej hodnoty, vidíme ju v riadku 8, a vidíme aj súčet a to 3530.
- Z druhej definície vieme, že HDP je hodnota konečnej spotreby mínus dovoz.
Ak urobíme ten súčet, zistíme, že HDP je 3530 jednotiek. Kontrola. V stĺpci 8 vidíme export podľa odvetví a jeho súčet 970 jednotiek. V riadku 9 máme dovoz členený podľa odvetví a ich súčet 800. Krajina má prebytok 170 jednotiek. Aj export aj import by sme však mohli členiť v stĺpcoch podľa krajín exportu a krajín importu a teda ich detailizovať podľa odvetví a krajín. Získame dôležité poznatky, s ktorými krajinami a v ktorých odvetviach máme prebytok a s ktorými deficit zahraničného obchodu.
Ing. P. Zajac – Vanka, významný slovenský ekonóm, má vo svojom diele hneď prvú kapitolu s názvom Náčrt ekonomických základov koncepcie ekonomiky po kapitalizme (ekonomickej demokracie). Prečo EK pri rozširovaní EÚ nespracovala materiál Náčrt ekonomických základov koncepcie ekonomík budúcej EÚ?
Delorsov výbor vymyslel 5 konvergenčných kritérií založených na ukazovateli HDP. HDP je však číslo, ktoré nemá zmysel. Ak sčítate cenu vagóna a cenu 1 kg soli a získate hodnotu 15 623,20 čo to hovorí? A to je HDP.
Kritérium má byť také hľadisko, či podmienka, na základe ktorej odborník posudzuje, hodnotí či klasifikuje. Má slúžiť pre rozhodovanie, pričom musí ísť o objektívne merateľné vlastnosti. HDP sa vyjadruje v peniazoch a v EÚ máme niekoľko mien. A tak vzniká veľký problém výmenných kurzov.
Samozrejme, že tak ozaj boli problémy európskej integrácie, ktoré EK nedocenila.
Vidíme teraz problémy s deficitmi rozpočtov a dlhmi. Mala nám ponúknuť aspoň materiál očakávané štrukturálne zmeny a ekonomická dynamika v rozšírenej EÚ. Ing. P. Zajac – Vanka má v knihe aj kapitolu Ekonomické súvislosti vznikajúce pri uvedení sústavy do praxe.
Záver
Problém ekonomickej súdržnosti aj v jednej krajine a tým viac vo viacerých krajinách musí byť riešený vedecky. Ekonomická veda má niekoľko významných ekonomických diel a vlády ich nevyužívajú. Ako som ukázal, máme ich aj na Slovensku. Teda máme diela, ktoré dôkladne a systematicky analyzujú fungovanie ekonomiky SR, či spôsob, ako má fungovať.
Ekonomická veda má vedeckú disciplínu input/output analýzu. Je to metóda rozhodovania, je to metóda analýzy intredependencií medzi odvetviami a hlavne vďaka nej vieme čo znamená pojem všeobecná ekonomická rovnováha. To zistil čitateľ ak si dobre preštudoval uvedenú I/O tabuľku. Tabuľka zobrazuje vzťahy, súvislosti a jasne aj súdržnosť odvetví. Jej ekonometrický model sa využíva na predikciu správania sa ekonomiky, či ekonomík a to vďaka jej regionálnym modelom.
EK neskonštruovala ani jej regionálny input/output model a už vôbec nerobila dynamickú analýzu input/output modelu. Nevedela. čo je súdržná ekonomická politika.
Prof. J. Husár
Bratislava 8.3.2026
Vážený pán Profesor, milý Jaroslav,
musím /ako vždy/ Tvoju úvahu pochváliť. Pretože nastoľuje naliehavé otázky nielen o našej budúcnosti. A pretože sa mi ich vynára v mysli toľko, že by vydali na rozsiahlejší článok, uvediem iba podľa mňa to najdôležitejšie. Začnem od tvrdenia, že EK „nevedela čo je súdržná ekonomika“ /a*/ – autor „R“.
Nesúhlasím, naopak, som presvedčený, že EK to vedela a vie. Ale takáto /súladná/ ekonomika nebola a nie je v jej záujme! EÚ rozšírením o bývalé soc štáty potrebovala riešiť súdržnú ekonomiku svojho „jadra“ /Nemecko, VB, Francúzsko, Holandsko/. A to sa jej načas podarilo, pretože riešenie našla v zdrojovej kapacite bývalých soc. štátov, ktorým ponúkla za členstvo „pečené holuby na streche“. A my sme na ich sľuby naleteli – žiaľ, nielen ľudia, aj ekonómovia, ktorí uverili idei „voľného pohybu tovaru a služieb“.
A teraz k tej samotnej „súdržnosti“: Podľa KSSJ súdržný je „držiaci pohromade, celistvý, kompaktný, jednotný“ . Súdržnosť je teda vzájomná vyrovnanosť zložiek celku, súhra, harmónia, súlad. Ale, môže byť vlastníctvo celospoločenské a kolektívne vôbec súladné? Môže byť umiestňovanie investícií podľa spoločenských potrieb, verejné investície do ekonomiky a záujmy súkromného sektora súladné? Mohlo by ísť vôbec v kapitalistickom systéme o súlad medzi záujmom kapitálu a námedznej pracovnej sily? Nemyslím.
Nemyslím si ani, že ekonómovia „nevedia“, že vláda „nevie“ čo je súladné hospodárstvo. Sami, „slobodne“ sme ho v roku 1989 zablokovali a zamenili za chiméru slobody /podnikania, cestovania, x pohlaví a život bez morálky. A za chyby sa vždy platilo, platí a bude platiť.
Napriek tomu, i v tomto prípade sa inšpirujme známym výrokom Ľudevíta Štúra: „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí“ . Tú najschodnejšiu cestu napred /nie bludný kruh/ však musíme najskôr nájsť a k tomu sú, milý Jaroslav, dobrým základom úvahy podopreté Reminiscenciámi, aj reminiscenciami /o tom čo bolo/ – Tvojimi aj respondentov „Reminiscencií“.
Vážený Jozef, dobrý priateľ
V Reminiscenciách som už uverejnil tabuľku ekonomickej rovnováhy za krajiny EÚ v roku 1994. Zostrojil je prof. Gärtner. Iba Luxembursko nemalo deficit rozpočtu, bieda. Belgicko, Holandsko, Nemecko mali deficity. Ako hospodárili? Hanba. My sme nemali deficit, naopak, iste pamätáš na pojem Husákove deti. Teda sme mali dobrú aj sociálnu politiku, s ktorou teraz máme obrovské problémy. Teda po našom vstupe do EÚ mali jediný cieľ –aby sme aj my mali deficit rozpočtu. No a dosiahli to. Veď nám zničili, či sprivatizovali viac ako 150 podnikov. Zoznam koloval po intrnete. Teda zničili nám príjmy do štátneho rozpočtu. Išlo im o to. Prečo EK neurobila štúdiu, o ktorej píšem v úvahe? A teraz tieto fakty:
Najväčší elektromotor na svete
Priemyselný podnik ZSMK v Tlmačoch. Pracovalo tam až osem tisíc ľudí. SES Tlmače zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m; unikátne. Výrobu si objednala nemecká firma Siemens. Bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete. Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo treba ho realizovať v 4 častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97€). Stator bol poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne. Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Príkon elektromotora bol 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne ma výkon 440 MW.
Vypočítaj si približne aké mali dane fyzických a dane právnických osôb. Kde sú?
Nemôžem neuviesť ešte aspoň toto: Slovchémia – trust podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63.505 pracovníkov. Slovnaft Bratislava sa vybudoval v rokoch 1957-1963 a postupne sa rozširoval, V roku 1978 mal 8.173 pracovníkov.
A čo Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave • Matador v Bratislave • Benzinol v Bratislave • Chemika v Bratislave • Petrochémia v Dubovej • Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch • Chemolak Smolenice • Považské chemické závody v Žiline.
Ozaj ma mrzí, že naša ekonomika ide dolu vodou.
Ďakujem
jaroslav
Milá Jozef, ja som po VS v Tlmačoch začínal.
jaroslav
Pán profesor, dovolím si poukázať na príklad Krylovovej bájky o tom ako ťahali voz labuť, šťuka a rak. Ako z toho urobiť súdržnú ekonomiku? Problém ťahania voza tromi smermi je tiež možné riešiť vedecky, je to vektorový počet, no tam zistíme, že niektoré sily sa vzájomne eliminujú a mnoho energie vyjde nazmar.
V reálnej ekonomike je to podobné. Ani na elementárnej úrovni nemajú ekonomické subjekty súhlasné ciele. Celý obchodný zákonník sa odvíja od definície podnikania, ktoré sa chápe ako sústavná činnosť za účelom zisku. To je však reálne len cieľom vlastníkov. Zamestnanci majú iné ekonomické ciele a už na tejto elementárnej podnikovej úrovni často neexistuje súdržnosť (principiálne).
Záver – v kapitalistickom systéme nie je principiálne možné docieliť súdržnú ekonomiku. Myslím, že poctivá vedecká ekonómia je schopná tento záver dokázať aj teoreticky.
Pán doktor,
Váš názor nemôžem neakceptovať. A práve preto musím zopakovať tieto body:
O nich dôkladne vo svojom diele hovorí Ing. P. Zajac-Vanka. To je perspektíva. Záujmy vlastníkov a zamestnancov v kapitalistickom podniku nesúladia a o tom hovori štrajky. Iste sa pamätáte n Volkswagen, kde sa štrajkovalo viackrát. Ale prečo nie sú riaditeľmi automobiliek na Slovensku Slováci riaditelia. Ale zároveň vysvstáva otázka, či taký počet je optimálnym riešením A o tom hovoria optimalizačné metódy, počnúc lineárnym programovaním a končiac input/output analýzou. Tie sa využívajú aj na predikciu. Ačo robia ekonomické fakulty, keď vo svojom výskume neriešia to, čo ekonomika potrebuje a majú prorektorov, či prodekanov pre výskum.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor,
vďaka za Váš článok. Je dokonale zrozumiteľný a teda k nemu ťažko dať iný komentár ako to ďakujem.
Ja však vidím zádrheľ inde. Ekonomiku vnímam ako, obrazne povedané, kolieska náramkových hodiniek, súdržnú ekonomiku v tomto obraze ako telo tých hodiniek. Otázka ale je, načo sú hodinky niekomu, kto nevie ako ich používať, či nemá ruky, kam by si ich pripol? Problém totiž vidím v tom, že súčasná že „elita“ aj tá naša má len chabé, ak vôbec nejaké vedomosti ako sa riadia zložité sociálne systémy. Bohužiaľ musím konštatovať, že komunisti to vedeli a po nich to vedel u nás iba Mečiar. Demokraciu vnímam, opäť obrazne, ako povedzme, že sa dohodneme, či chceme ísť na Kriváň, alebo na Gerkach, ale potom už sa musíme podriadiť vodcovi, aby určil trasu, a nie sa pri každej križovatke chodníkov sa dohadovať , či doprava a či doľava.
Stalin razil myšlienku, že aj kuchárka kdesi v zapadákove musí vedieť ako sa riadi štát (nie vedieť ho riadiť), aby vedela kontrolovať zo svojej úrovne, či to ide správnym smerom.Dostala sa mi do rúk zaujímavá kniha : Klimov „Protokoly sovietskych mudrcov“.Je to písané ako beletristický záznam školení vybraných členov sovietskej spoločnosti. Môže to byť celé fikcia, no je tam veľa zaujímavých vysvetlení nielen súčasných udalostí, ale aj obrazov z Biblie z pohľadu materialistickej filozofie.
Prajem pekný deň!
Pán doktor,
.použiť I/O tabuľku na komparáciu krajín regiónu EHK navrhol jej riaditeľ prof. G. Myrdal, nositeľ Nobelovej ceny. A jej tvorcom je ďalší nositeľ Nobelovej ceny prof. V. V. Leontiev. Naša I/O tabuľka , ak sa dobre pamätám, z roku 1989 mala 300 odvetví. Obrovské detailizácia.
Neviem načo eurokomisár pre rozširovanie vyžadoval 29 kapitol. Ak by bol ekonómom, vedel by, že naša I/O tabuľka mu dá najhlbší vhľad do ekonomiky Československa. To nedá žiadna textová správa. Nevedeli to ani naši vyjednávači a tie kapitoly dokonca opravovali podľa požiadaviek eurokomisára. Zbytočná robota, zbytočne vyhodené peniaze.
Dobre si všimnite čísla v stl. 10 a v riadku 10 . Sú totožné. Pritom ekonomické veličiny sú celkom iné. Teda tak ako na účte ziskov a strát, na strane má dať sú iné veličiny ako na strane dal. Ale oba súčty číselných hodnôt sú rovnaké. Máme zisk, alebo stratu)
Aj tvorcovia hospodárskej politiky sa musia podriadiť vede a vedome ju využívať na tvorbu hospodárskej politiky. My sa po vzniku SR iba tackáme. I/O analýza vznikla v 1927 v ZSSR.
Našej elite pomôžu iba poznatky a nie hádky, ktoré vidíme v parlamente.
Ďakujem
jhusár
Pán doktor,
starší ekonomický poradcovia sedeli každý polrok a vyhodnocovali ekonomiky EHK.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
treba sa poďakovať za otvorenie dnešnej témy, ktorá otvára širší rámec problémov a jednoznačne poukazuje , že ekonomika nie je súbor izolovaných rozhodnutí, ale prepojený systém odvetví a vzťahov. Práve preto má input-output analýza stále veľkú vyjadrovaciu hodnotu, pomáha vidieť ekonomiku ako celok a pochopiť, ako sa zmeny v jednej oblasti prenášajú do iných. Súdržná hospodárska politika totiž nevzniká z jednotlivých opatrení, ale z pochopenia týchto vzájomných väzieb. Je na škodu veci ,že dnešná hospodárska politika tento systémový pohľad dostatočne nevyužíva napriek tomu, že na všetkých stupňoch riadenia vrátanie EÚ je veľmi potrebná.
Vážený pán inžinier, Tónko,
ozaj v pár riadkoch si vyjadril podstatu riadenia ekonomiky. Práve zato, že pochádzam z takej katedry Ti musím uviesť citát od Ing. Žáka, ktorého v úvahe spomínam, priameho účastníka okrúhleho stola.
Nabízím čtenářům své vystoupení na výročním meziuniverzitním kulatém stole za účasti zástupců podnikatelského a výzkumného klastru „Tvůrčí odkaz akademika Dmitrije Semjonoviče Lvova“ Kulatý stůl věnovaný tvůrčímu odkazu akademika Lvova, uspořádala katedra „Modelování a systémové analýzy“ Finanční univerzity při vládě Ruské federace spolu s Ústředním ekonomicko-matematickým ústavem Ruské akademie věd, se konal 26. února 2025.
Teda vidíš, že je to aj dnes aktuálna téma, ba sa na nej vedecky pracuje. Svedčí o tom aj titul článku, ktorý uvádza, v úvahe. Ba ak si dobre všimneš, riešia problém z pohľadu viacerých kritérií. My sme na VÚZH optimalizovali štruktúru RV, ŽV a závlahových systémov tiež modelom s viacerými kritériami. Rovníc bolo 500/600. Dnes sa ozaj rozhoduje iba z hlavy.
I/O tabuľka je budovaná na vzájomných vzťahoch a súvislostiach. Tie by mali rešpektovať dnešní tvorcovia hospodárskej politiky.
Ďakujem
jarko
Výborne ste to napísal pán profesor – je to metóda rozhodovania. Nevedeli ani vtedy ani dnes čo je súdržná ekonomická politika.
Pán inžinier,
Prečo EK pri rozširovaní EÚ nespracovala materiál Náčrt ekonomických základov koncepcie ekonomík budúcej EÚ?
Toto je centrálna otázka. To mal urobiť Delorsov výbor a nie Maastrichtské kritériá, ktoré sú nevedecké.
Ďakujem
jhusár
…a na záver: dobre píšete, citujem: „ekonomická veda má vedeckú disciplínu: input/output analýzu. Je to metóda rozhodovania, je to metóda analýzy interdependencií medzi odvetviami a hlavne vďaka nej vieme čo znamená pojem všeobecná ekonomická rovnováha.“…takže rozhodovať treba analyticky, rozvážne a vedecky – nie ideologicky. Hľadá sa kormidelník do rozbúrených vôd…
Prekvapili ste ma, pán profesor! Aj preto, lebo som v priebehu rokov od 2017 nadobudol pocit, že celkom rozdanú knihu knihu tí, ktorým bola darovaná, používajú užitočne ako podložku pod rozheganý stolík ( má hrúbku asi jeden centimeter).
A potešili ste ma! Veľmi. Pretože je práve hotové a do tlače vychystané prepracované a nové vydanie knihy pod názvom „Ekonomika Slovenska v zlomových časoch globálneho chaosu“ a to s pôvodným obsahom, ale iným usporiadaním kapitol, s množstvom pridaných komentárov a aj s novými aktuálnymi kapitolami, ako riadiť ekonomiku v čase zlomov z globálneho chaosu. Je tam aj Váš koreferát „Pracovný kolektív ako tovarový výrobca a vlastník“ z Vašich skúseností zo Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia zo 70.rokov a mnohé makroekonomické pojmy i základné rovnice o hrubom domácom produkte i tokoch financií v „motore ekonomiky“ čerpám od Vás…ďakujem!
TERAZ je tá chvíľa, keď musia národohospodári nech majú akýkoľvek názor na Fica či Smer, spracovať Akčný plán „B“ pre Slovensko, lebo nevieme dňa ani hodiny…je to koniec srandy pre Slovensko (to som dal do blogu v Hlavných správach).Niečo už robí Taraba, veľa robí Kaliňák, ale niektorí ministri si spia na svojich „flekoch“…očakával by som, že nás povolajú do krízového štábu (ale tajne, prosím…)
To, čo ste napísali, elektrizuje!
Peter,
teším sa, že si prečítam niečo nové. Ekonómia je ozaj pekná veda. Čiže: TERAZ je tá chvíľa, keď musia národohospodári nech majú akýkoľvek názor na Fica či Smer, spracovať Akčný plán „B“ pre Slovensko, lebo nevieme dňa ani hodiny…je to koniec srandy pre Slovensko (to som dal do blogu v Hlavných správach). Juhoslávia ozaj dala smer, ako má socialistická ekonomika fungovať. Nuž, ale kde je?
Ale predsa ešte pár slov, doplnok. Ekonomický progres žiadnej krajiny nie je priamočiary a bez výkyvov. Ukazuje to aj obrázok v úvahe. Preto je jasné, že metóda získania celkového obrazu o ekonomických pohyboch hospodárstva je významným faktorom analýzy. Je to úloha systému národných účtov, input/output tabuliek a matíc spoločenského účtovníctva. Avšak treba zvýrazniť, že východiskom je existencia teoretickej a metodologickej predstavy, v rámci ktorej analyzovať obraz o hospodárstve, ktorý poskytuje makroekonomická databáza a v tom je podnetné Tvoje dielo.. Ekonomická teória nám musí poskytnúť hypotézy o makroekonomickom správaní. A tu spia všetky fakulty, hlavne moja katedra. Makroekonómia odhaľuje hospodárstvu vlastné zákony agregovaného správania, ktoré ako píšeš si doplnil a ktoré nemusia korešpondovať so “sumou” správania sa individuálnych aktivít. Analýza potrebuje usporiadané množiny údajov, o čom v diele hovoríš viackrát.
Ďakujem
jaro
Vážený pán profesor. Vaše výpočty, tabuľky, porovnania, východiská a smerovania sú vždy pravdivé, ale žial, nereálne. Do EÚ sme nevstúpili my, nevstúpili tam ekonómovia ani vzdelaní národohospodári. Nás tam vstúpili nám všetkým známi politici. Politici bez zodpovednosti a čo je smutné, účet za všetky chyby neplatia oni, ale my. Ani spravovanie tejto nesúrodej hmoty nemá obyvateľstvo v rukách – stále kormidlo držia politici. Nepoznám štát riadený politikmi v ktorom by obyvatelia smerovali k blahobytu. Ani vláda v minulom režime nebola ovela osvietenejšia ako tá súčasná, ale vládla iba jedna politická strana a tá nemala na koho hádzať vinu. Bála sa verejnej mienky a aspoň občas vykonala autoočistu. Hospodárstvo sa snažila riadiť globálne – cez RVHP. Mína zániku bola zakopaná v strachu pred osvietenými mozgami. Nakoniec zanikla na programovú politickú šeď.
Súčasné skryté riadenie spoločnosti nemá záujem vylepšovať postavenie kohokoľvek, okrem konkrétnych vyvolených jedincov. Naopak. Cielom riadenia je získanie moci nad každým atómom spoločnosti a to sa im darí. Nerešpektujú medzinárodné zmluvy, ignorujú medzinárodné právo, rušia národné štáty, národné meny, cez digitálnu menu otročia obyvateľstvo. Beztrestnosť zodpovedných je očividná. Nezaujíma ich hospodárska veda, ale iba masmediálna manipulácia. Všetko záleží na bode scitlivenia obyvateľstva. Zatial sa podarili kroky decimovania, atomizovania, darí sa znižovanie primerného IQ aj vzdelávania. Scitlivenie ešte nenastalo.
Ospravedlňujem sa za pesimizmus, ale priznajte: aké požiadavky musí splniť politik aby mohol vládnuť? Stupeň vzdelania?, konkrétnu prax?, definované morálne hodnoty?, preukázané sociáne cítenie? Vládnuť môže aj daňový podvodník, falošná právnička, plagiátor. Dokonca už vládol aj nevyštudovaný maliar. Aj teraz svetu vládnu podivné kreatúry a neverím, že nietorá z nich sa zaujíma o ekonomické vedy.