Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí ?
Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí !
Ľudia idú, ako ovce, kam ich baran vedie,
ku stolu chodia vtedy, keď je už po obede.
Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu,
.. ak majú raz voľné ruky, sami si ich zviažu.
Či to tak má byť naveky ? Niet Slovákom rady ?
Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády !
(Jonáš Záborský, pred 200 rokmi)
Čitateľ mohol čítať, že v najnovšom rebríčku Globálny index konkurencieschopnosti 2025, ktorý zostavuje IMD – World Competitiveness Center, sa Slovensko umiestnilo na 63. mieste zo 69 hodnotených krajín. Medziročne si pohoršilo o 4 priečky. Nič povzbudzujúce.
Na Slovensku, žiaľ, je v súčasnosti problémovou už takmer každá oblasť. Kým nedávno bola konkurenčná výhoda v nízkom daňovo-odvodovom zaťažení, dnes už nemôžeme konštatovať ani to. Médiá hovoria o tom, že problémom je podľa nich okrem iného neriešenie stavu vzdelávacieho systému, ktorý je podľa médií „zamrznutý“ v minulom storočí, a ďalej nízka miera digitalizácie či starnutie populácie. Iste sú to faktory, no nie postačujúce na vysvetlenie problému nadpisu. Čiastočne sú, ale nie celkom.
Ekonómia problém konkurencieschopnosti chápe hlbšie a komplexnejšie.
Kedy však došlo v SR k strate konkurencieschopnosti? Hlavnou príčinou dnes sú, povedané všeobecne, priemyselné hrozby, teda neexistencia našich zlikvidovaných podnikov po r. 1990. Tam začala deindustrializácia a strata konkurencieschopnosti. Slovenský priemysel sa dostal do závozu.
Išlo hlavne o strojársky priemysel a spomeniem iba zničené ZSMK Tlmače. Priemyselný podnik ZSMK v Tlmačoch zamestnával osem tisíc ľudí. SES Tlmače zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m; unikátne. Výrobu si objednala nemecká firma Siemens. Bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete.
Musím hlavne povedať toto. Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo treba ho realizovať v 4 častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97€). Stator bol poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne. Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Príkon elektromotora bol 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne ma výkon 440 MW. Niečo nevídané.
Prečo boli zničené? Západ sa obával konkurencie. Bola to však aj Slovchémia, trust podnikov chemického priemyslu či Gumárne Púchov. Spolu to bolo viac ako 150 podnikov. Uvedomoval si niekto dôsledky? To nebol vedecky poctivý pohľad na fungovanie ekonomiky. Presviedčali nás, že to žiada transformácia ekonomiky SR. Ale nepovedali ta a takto.
Mali sme stabilných odberateľov a stabilných dodávateľov a ozaj sme dokázali konkurovať Západu. Došlo k totálnemu ochromeniu mnohých sektorov.
Riešením nie sú heslá médií: „Zdecimovaný ekonomický rast slovenskej ekonomiky: Vláda priznala chybu a narýchlo varí recept na jej vzkriesenie“.
Aby som hlbšie objasnil problém, nemôžem neuviesť ešte tieto fakty. Dnes sa bežným pojmom stal pojem prorastové opatrenia. Iba nevieme čo to je. Už pojem nie je komplexný či obsiahli vzhľadom na existujúce ekonomické problémy. Musíme si uvedomiť ekonomický stav nielen Slovenska či EÚ, ale problém vidieť celoplanetárne, čo zisťujeme zo správania sa veľmocí (čo sa deje v Číne v AI).
Predovšetkým musíme obnoviť odvetvia, ktoré boli zdrojom produkcie, ktorá mala odbyt a bola tvorcom dane z príjmu právnických osôb a dane z príjmu fyzických osôb, ale hlavne musíme vybudovať novú výrobnú základňu využívajúcu aj AI.
Musíme si uvedomiť, čo sa deje vo svete; vznikol napr. BRICS. Z týchto faktov vyplývajú viaceré závery, ktoré svedčia o tom, že už aj globalizácia vstúpila do kritického štádia. Najkoncentrovanejšie sa to prejavuje v tom, že napriek ohromnej expanzii výdobytkov technologickej revolúcie, ktoré odkrývajú nebývalé možnosti zväčšovania produkčnej sily ekonomiky, či spoločnosti a vytvárajú reálne predpoklady oslobodzovania človeka od diktátu obmedzenosti zdrojov, prebieha v čoraz vyhranenejšej podobe a čoraz bezprostrednejšie v celoplanetárnych súradniciach proces „odľučťovania“ ekonomiky a jej rastúceho odcudzenia tak vo vzťahu k človeku ak aj vo vzťahu k prírode.
Tento všeobecný rozpor má konkrétnejšie podoby v rade ďalších rozporov. Spomeniem aspoň tie najdôležitejšie.
- Na prvom mieste treba uviesť
* rozpor obsiahnutý v globálnom zhodnocovaní kapitálu.
Globálny, či globalizujúci podnik na jednej strane vo svojom strategickom plánovaní a reálnom fungovaní nekompromisne kalkuluje a využíva doslova celoplanetárny priestor (Volswagen), jeho podmienky a faktory, no na druhej strane
* zhodnocovanie svojho kapitálu dôkladne podriaďuje len svojim partikulárnym ziskovým kritériám a egoistickým záujmom,
bez ohľadu na širšie ekonomické, sociálne a ekologické dôsledky v lokálnom, regionálnom a celoplanetárnom operačnom priestore jeho pôsobenia.
* To vedie k bezohľadne odľudštenému využívania ľudských zdrojov a k deštrukcii sociálnej sféry, ku koristníckemu využívaniu prírodných zdrojov
(viď Vysoké Tatry) a devastácii životného prostredia, ako aj k deformáciám charakteru a smerovania technologických inovácií, ktoré sa spredmetňujú do fixného kapitálu. Čoraz sofistikovanejšie rozpracúvaná, no svojou podstatou
* úzko zisková, krátkozraká a sploštená racionalita globálneho podniku sa dostáva do čoraz hlbšieho rozporu s fundamentálnou civilizačnou racionalitou našej planéty ako celku a ničeniu fungovania ekonomík všetkých krajín sveta, žiaľ, aj zásluhou 2 vojen.
Dnes zažívame stratu konkurencie aj v dôsledku drahých energií.
- Slovenská ekonomika sa ocitla na pokraji stagnácie
a príliš pozitívne nie sú ani vyhliadky do budúcnosti. Nečudo, že verejným priestorom sa ozývajú rôzne hlasy, kto za to môže. Kým od vlády často počúvame o neprekonateľnom „protivetre“ od kľúčových ekonomických partnerov v Európskej únii, podnikatelia, ekonómovia či aj opozícia hovoria o zbabranej konsolidácii, ktorá ani nevyrieši dieru v rozpočte a ešte aj zabíja hospodársky rast.
* K týmto hrozbám sa pridružili aj sociálne hrozby s následnou eróziou súdržnosti SR a prichádzajúcou radikalizáciou spoločnosti. V socializme boli moji rodičia členmi JRD a boli na rekreácii aj v Nízkych Tatrách a aj vo Vysokých Tatrách.
* Prišlo k rastu životných nákladov, drahé bývanie a upadajúca kvalita zdravotných služieb a verejných služieb spôsobená škrtaním položiek rozpočtu na tieto oblasti. Dnes sa škrtá aj k vôli zbrojeniu. To neprispieva na kľud v spoločnosti.
* Pokiaľ budú politické elity ignorovať domáce sociálnoekonomické problémy na úkor geopolitického dogmatizmu, príde k masívnej erózii sociálnej súdržnosti. Ba si musíme uvedomiť, že takýto stav priamo nahráva politickému extrémizmu, polarizácii spoločnosti a k destabilizácii demokratických inštitúcií SR, ba aj štátov EÚ.
Záver
Stratili sme konkurencieschopnosť. V úvahe som uviedol konkrétne problémy, s ktorým Slovensko zápasí. Bola to predovšetkým likvidácia našich podnikov po roku 1990 o sile ktorých Západ vedel.
Vláda predovšetkým musí obnoviť odvetvia, ktoré boli zdrojom produkcie, ktorá mala odbyt a bola tvorcom dane z príjmu právnických osôb a dane z príjmu fyzických osôb, teda príjmov ŠR, ale hlavne musíme vybudovať novú výrobnú základňu SR využívajúcu aj AI.
K týmto hrozbám sa však pridružili aj sociálne hrozby s následnou eróziou súdržnosti SR a prichádzajúcou radikalizáciou spoločnosti. Prišlo k rastu životných nákladov, drahé bývanie a upadajúca kvalita zdravotných služieb a verejných služieb spôsobená škrtaním položiek rozpočtu na tieto oblasti. Dnes sa škrtá aj k vôli zbrojeniu.
To neprispieva na kľude v spoločnosti.
Prof. J. Husár
Rohovce, 30/5/2026
Milý Jarko.
Dožil si sa krásneho jubilea. Mňa to čaká o dva mesiace. Sme určite poslední mohykáni, študovali sme v zlých rokoch 1955-1960. Naša generácia striedala generáciu partizánov a vojnových zaslúžilcov., ktorí sa uchopili moci po roku 1948. A môžeme byť hrdý na to, že tomu socializmu sme dali iné dymenzie.Čo sa to s týmto národom porobilo,to je neuveriteľné. V celej histórii Slovač zažila iba poníženie. Za Maďarov Buta Tóth, za Čechov Blbý Slovák. Po roku 1990 im to potvrdzujeme. konečne si môžeme sami sebe vládnuť a my ani za 30 rokov to nevieme. Toto je zlý systém, spôsob vládnutia. V parlamente 150 ľudí, zo straníckych zoznamov, ľudí priateľov, rodina, z ulice. Poď do parlamentu, tam budeš mať krásny život. A ešte môžeš byť i predseda župy, alebo primátor. 4 krásne roky života. Ani ta, nemusíš chodiť, iba keď sa bude hlasovať. No kto by nešiel.Koľko strán ide do volieb!! Na súpiske strany 150 ľudí.
História nás poučila, že každá revolúcia má žumpový efekt. Tak to bolo i v roku 1948, i v roku 1990.
Prajem Ti príjemný pobyt v novom prostredí.
Milý Janko,
boli sme spolužiaci a Ty si sa stal obchodno- ekonomickým námestníkom Tesly Vráble, ktorú zničili. Napísal si aj prezidentovi, aj predsedovi vlády o Tvojich skúsenostiach z výroby. Aj Teba trápi nedostatočný hospodársky rozvoj Slovenska. Nie rast ale rozvoj, zveľadenie.
Slovensko dalo ľudstvu velikánov vedy: M. Bel, posol lepšej Európy; J Adam Rayman, imunológ z čias Jánošíka; S. Mikovíni, ten ktorý zmenil tvárnosť Zeme; V. Alexander, ruka pani Röntgenovej; A. Stodola, turbínová symfónia, či D. Ilkovič, a jeho tri rovnice.
Dali sme svetu Štúra, Váleka, či Novomeského, ale mali sme aj veľkých politikov Clementis, či Husák.
Dvoch našich velikánov pripomeniem ich dielom
Válek
Šachy
Ak sadnete si z dlhej chvíle k šachom/nezabúdajte, že je problém na kom/ záleží naše šťastie či pád. A nakoniec sa to skončí na zákone,/že sila umu zdolá sila zrád. / V partii často vyhrávajú kone/ jedine kráľ však môže dostať mat.
Novomeský
Pošušky
Bolelo?
Bože môj. Nuž bolelo, a ako! /A dnes už ani neviem, čo bolelo viacej,/či nehoráznych klebiet popustené liace,/otupené hore dole kalužou i mlákou, / pohoria ponížení, urážok a hladom/či smútok po všetkom, čo som mal kedy rád./ Tak sklamali ťa sny?!/Brr, to sú plané slová!/ Len zlé, len zlé sa meria iba bolesťami./A nech aj tak sa stalo, ja sa stalo s nami,/ tam, kde sme začínali, začal by som znova/ a rád. Jak vedec hľadajúci svoje bacily,/ktoré ho zabili.
Janko,
ale nemá kto pestovať, budovať našu hrdosť, lebo, žiaľ, politici učia ľudí nadávať, šíria zlobu. Tá sa ozaj stala každodennou samozrejmosťou. Navzájom sa nectia.
Ďakujem
jarko
Nič sa nedeje bez príčin a dôvodov. Ani všeobecná devstácia Slovenska nezačala bezdôvodne a pokračuje úspešne. Slovenská nátura, vláda politických strán a straníckych nominantov v rozhodujúcich pozíciách dokázali za 30 rokov svoju deštrukčnú silu. Prof. Ďurica krátko po vzniku II. SR povedal – Slovenská republika neexistuje, žije iba v srdciach Slovákov. Ak sa dnes pozriete okolo seba vidíte realitu o ktorej hovoril. Neverili sme, ale dnes každý súdna človek musí uznať že mal pravdu.
Nemusíme hľadať odpoveď na otázku „Kto zato môže“? Slabosť, arogancia, podkupnosť, chamtivosť politických špičiek ktoré sa dostali k moci + vláda strán ktoré postupne premenili trojdelitelnosť moci na partokraciu – všetko demokraticky a beztrestne.
Slovenská republika ani v školách nevychováva Slovákov, ale Euroobčanov bez národného povedomia. Ak sa takmer nedopatrením stane ministrom človek s národným cítením a lákou k vlasti, média ho v krátkom čase začnú spochybňovať, lebo aj média patria cudzím vlastníkom. Slovenské územie je veľmi cenné a preto veľmi zaujímavé pre okolité štáty, navyše ak obyvateľstvo bude pracovité, poslušné a sociálne odkázané.
Zničenie priemyslu, poľnohospodárstva, zrušenie vlastného bankovníctva, masívne zadĺženie štátu, existenčná odkázanosť na Eurofondy zo Slovenska takmer urobilo kolóniu.
Prvým krokom ku zmene by mali byť rozšírené podmienky pre kandidáta na poslanca do NR-SR spojené so zrušením rozdelenia parlamentu. Rozdelenie Národnej rady už zo svojej podstaty vytvára nepriatelské podmienky rokovania a v konečnom dôsledku vedie k atomizácii občanov. Žial, to sa nestane, lebo ešte stále majú politickí favoriti očo bojovať a súčasný systém im vyhovuje. Aj preto neprijmú zákon, ktorým by sme nehodnému poslancovi mohli delegovanúj moc odňať.
Vážený pán Pavlík,
Veľmi s Vami súhlasím. Ale preto, že som mal ozaj vynikajúcich učiteľov, tak musím napísať toto, čo doplňuje Vaše myšlienky. Slovenská ekonomická myseľ zanechala výraznú stopu v poznávaní toho ako funguje ekonomický systém. Zanechala nám aj úplne nový pojem: agresívny ekonomický systém.s ktorým sa dnes denne stretáme, stal sa dennou samozrejmosťou. Už počas môjho štúdia na VŠE vyrašili prvé výhonky nového ekonomického pohľadu na fungovanie socialistickej ekonomiky. Vyústilo to do učebnice Politickej ekonómie socializmu kolektívu slovenských ekonómov. Ešte počas môjho štúdia v Belehrade prišlo viacero ekonómov z Československa na krátkodobé pobyty. Ako prví to boli dr. V. Nachtigal z Ekonomického ústavu ČSAV a Ing. R. Kocanda zo Štátnej plánovacej komisie v Prahe. Z Bratislavy to bola delegácia ekonómov, ktorú viedol prof. Š. Fišera, rektor VŠE, neskôr to boli doc. L. Korček z Katedry politickej ekonómie VŠE, doc. M. Baránik z Katedry plánovania VŠE, doc. J. Fecanin z Katedry ekonomicko-matematických výpočtov VŠE a aj doc. J. Mihalik, dekan fakulty. Z Prahy prišiel aj doc. J.Bouška, riaditeľ Ekonomicko-matematického laboratória EÚ ČSAV. Bol to však aj prof. Trokan, rektor SVŠT v Bratislave. Všetkým som robil tlmočníka. Vďaka týmto návštevám som mal dobrý prehľad o ekonomickom živote v Československu, kde sa pripravovala ekonomická reforma, ktorá nadobudla konkrétnu publikovanú podobu v roku 1965. Základné zásady, na ktorých sa budovala tzv. prvá fáza ekonomickej reformy, boli: a) zabezpečiť fungovanie trhového mechanizmu, b) zabezpečiť, aby sa splnili ciele, ktoré si socialistická spoločnosť vytýčila a c) pripustiť tlak svetového trhu. Ekonómovia SR pripravili aj matematické zabezpečenie reformy (napr. Sojka, Kočtúch, Pavlenda, Ferianc, Klinko). Druhá fáza ekonomickej reformy súvisela s hnutím za demokratizáciu nášho spoločenského a politického života. Prostriedky a postupy druhej fázy sa mali prejaviť predovšetkým v hospodárskej politike federálnej vlády, ako aj národných vlád a v ekonomických nástrojoch, prípadne metódach, ktoré sa uplatňujú pri riadení národného hospodárstva ako celku, a pri riadení národných ekonomík.
O tomto nevedia súčasní ekonómovia ani na mojej škole, čo nie je dobrý odkaz. Neriešia problémy, o ktorých hovoríte. Ale nič také nám neponúkla EÚ, ktorá sa dnes orientuje hlavne na Ukrajinu.
Plne súhlasím aj so systémom volieb, ktoré by ozaj mali zabezpečiť, aby sa ta dostatli čestní ľudia, dobrých morálnych zásad.
Ďakujem
jhuásr
Gratulujem Vám k životnému jubileu pán profesor. Ďakujem za Vašu úvahu – Slovensko a máme problém – hospodárstvo založené na cudzej surovinovej základni a pomaly a isto už nemáme žiadnu pracovnú základňu.
Pán inžinier,
najviac ma mrzí, že sme tratili sme konkurencieschopnosť. A tak ako som napísal, základom nášho rozvoja musí byť to, aby vláda predovšetkým musí obnovila odvetvia, ktoré boli zdrojom produkcie, ktorá mala odbyt a bola tvorcom dane z príjmu právnických osôb a dane z príjmu fyzických osôb, teda príjmov ŠR, ale hlavne musíme vybudovať novú výrobnú základňu SR využívajúcu aj AI. Ako sa ľudovo hovorí – bez práce nie sú koláče.
Politici si to skutočne usia uvedomiť, zvlášť tweraz, keď prebiehajú dne vojny – tie z toho koláča uberajú.
Ďakujem
jhusár
Ako som rád, že pokračujete vo svojich úvahách, pán profesor. A gratuľujem k životnému jubileu.
Na margo tej básne, ono nieže ľud slovenský sa obáva, bojí…je to horšie…mladému „ľudu slovenskémuL je to dnes jedno – kým má svoje sociálne siete a lieta si po svete, brigádničí v Afrike či zarába v Británii…je to smutné.
…a len pripomínam: Nie slovenská ekonomika…tá už prakticky neexistuje, ale EKONOMIKA NA SLOVENSKU: premiér zachraňuje podniky a výrobu cudzích investorov a nakoniec sa ukazuje, že najlepším hospodárskym ministrom je paradoxne minister životného prostredia Taraba. Nie Saková, nie Kamenický…
Vláda už ani nemá prehľad, kde je čo v rukách slovenských, nieto aby pomáhala vytvárať aspoň obnoviť výrobné odvetvia či vybudovať novú výrobnú základňu. Také nutné vertikálne integrovanie od výskumu k vývoju po výrobu a obchod dokázal naposledy Babiš, pred ním Čuba či Baťa, dnes akonáhle je podnik „fešný“, rýchlo sa predá…a štát nepomáha.
Peter,
veci, ktoré ma trápia je viac. Zato som si zvoli Záborského, ktorý už pred 200 rokmi pekne vystihol, čo sa deje so Slovákmi.
Hovoria tom tieto dva verše:
Či to tak má byť naveky ? Niet Slovákom rady ?
Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády !
Príklad mojich rodičov som uviedol práve zato, aby si aj tí, ktorým posielam úvahy uvedomili ako to bol s problémom sociálnej politiky v socializme. JRD zabezpečovalo ozaj starostlivosť o svojich členov. Ľudia pod 60 o tom nevedia nič.
Ten pojem ekonomika na Slovensku si zaviedol Ty a uznávam ho.Nemáme principiálne podniky v oblasti výroby. Lídl je ukážkou, kde idú peniaze. Už dlhšie propagujem dielo D. McWilliams Peniaze s podtitulom Príbeh ľudstva. Veľa tam píše o chamtivosti, ktorá sa šíri po clom svete. Stala sa dnes samozrejmosťou. Dejú sa veci prevratné, no zároveň rozporuplné. To bola aj likvidácia našich podnikov.
Mrzí ma aj zväčšovanie rozdielu medzi bohatými a chudobou, či spotreby ľudí pod vplyvom reklamy, čo vlastne znamená mrhanie zdrojmi ekonomiky.
Ďakujem
jaro
Pán profesor, kritizujete našu vládu a ľudí zodpovedných za ekonomické rozhodnutia, kritizujú ich aj médiá, ale Váš uhol pohľadu je úplne iný, ako ten médií. Pre Vás sú dôležité reálne výsledky a reálna výkonnosť ekonomiky. Na druhej strane pre médiá je najdôležitejšia kompatibilita s európskymi politikami a prispievanie Slovenska k plneniu politických agend.
Vláda sa v princípe nemôže riadiť podľa Vašich rád a zároveň uspokojiť Brusel a médiá, lebo toto sú dve mimobežné línie. Niekedy mám pocit, že hlavné je ako-tak vydržať, kým tá šialená Bruselská línia narazí na tvrdú realitu, a potom nebude inej možnosti, len konečne oprášiť poctivú vedu a začať robiť veci odznova.
Pán doktor,
žiaľ, médiá sú našou každodennou realitou. Oni majú jednostranný a zúžený pohľad. My však potrebujme triezvy, vedecky poctivý, dostatočne hlboky a komplexný prístup k objasneniu príčinných súvislostí určujúcich prvkov obsahu a formy prejavu súčasne politiky a jej realizácie.
Vidíme vážne riziká a hrozby fungovania našej ekonomiky v rámci komplexu krajín EÚ a politici si to asi neuvedomujú. Chýba im komplexnosť pohľadu.
A Váš záver je hodný zamyslenia.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
dnešná úvaha je logickým vyústením obdobia po roku 1989. Kritika J. Záborského vývoja slovenskej spoločnosti to potvrdzuje! Koľko príležitosti sme prepásli. Zvole ľudu a dodržaním zákona sme zvolili vládu Mečiara, Dzurindu, Matoviča aj Fica.Dobrovoľne sme vstúpili do chomúta EÚ aj NATO. Transformáciou( na ktorej sa podieľali aj slovensky ekonómovia) sme nestratili len majetok.Bez zamestnania zostali stotisíce kvalifikovaných pracovníkov, ktorý boli lacnou pracovnou silou a lákadlom pre zahraničných majiteľov sprivatizovaných a nových podnikov. Z prostriedkov, po predaji priemyselných podnikov, bankových domov a zvýšením verejného dlhu, poskytnutím novým investorom daňové úľavy budovanie infraštruktúry, rozsiahle stimuly naštartovala vláda Dzurindu ekonomiku. Zmenil sa aj model podnikateľského rizika, čoraz častejšie sa prenáša časť podnikateľských rizík na štát.( viď. covid, energie atď.)Nový globalizovaný ekonomický model priniesol rast výroby, obchodu, technologického pokroku, umožnil rýchly presun kapitálu , technológii aj výroby. Zisky zahraničných podnikov namiesto podpory technického pokroku podnikov na Slovensku cestovali do zahraničia. Finančná, covidová a energetická kríza len postupne spôsobila, že Slovensko v globalizovanej spoločnosti stráca konkurencie schopnosť, zvyšuje verejné zadlženie.
Za vrúcne prianie autora citujem: „Vláda predovšetkým musí obnoviť odvetvia, ktoré boli zdrojom produkcie, ktorá mala odbyt a bola tvorcom dane z príjmu právnických osôb a dane z príjmu fyzických osôb, teda príjmov ŠR, ale hlavne musíme vybudovať novú výrobnú základňu SR využívajúcu aj AI.“Vyčísliť finančné prostriedky na konsolidáciu a rast ekonomiky , konkurencieschopnosti si neviem predstaviť bez podstatného zvýšenia verejného dlhu. Rozhodujúce je, na čo sa použije a aký prinesie výsledok.Pokiaľ verejné zadlžovanie smeruje do projektov, ktoré zvyšujú produktivitu práce, technologickú úroveň, infraštruktúru, energetickú bezpečnosť či vzdelanie, môže sa stať nástrojom budúceho rastu a vyššej konkurencieschopnosti krajiny. To znamená mobilizáciu síl, ktoré sú ochotné pre Slovensko toto spraviť.
Milý Jarko k Tvojmu okruhovému výročiu príjmi náš vinš.
Husár ChatGPT Image 23. 5. 2026, 18_52_15.png
Vážený pán inžinier, Tónko,
začiatok po roku 1993 bol náročný. Na Ekonomickej univerzite sme mali Radu starších, Bolo to 12 profesorov a vydávali sme pravidelne tzv. Riešenie problémov ekonomiky SR, kde sme reagovali na aktuálne problémy. Ba sme si pozývali na diskusiu aj členov vlády, napr. Mikloš, či Kozlík. Nuž ale reálna odozva bola malá. Ba sme na vystúpenie pred učiteľmi školy pozvali aj p. Mečiara, a predtým u rektora som mu odovzdal materiály, ktoré Rada pripravila..
Na Slovensku, žiaľ, je v súčasnosti problémovou už takmer každá oblasť, ako o tom píšeš. Kým nedávno bola konkurenčná výhoda v nízkom daňovo-odvodovom zaťažení, dnes už nemôžeme konštatovať ani to. Médiá hovoria o tom, že problémom je podľa nich okrem iného neriešenie stavu vzdelávacieho systému, ktorý je podľa médií „zamrznutý“ v minulom storočí, a ďalej nízka miera digitalizácie či starnutie populácie. Iste sú to faktory, no nie postačujúce na vysvetlenie problému nadpisu. Čiastočne sú, ale nie celkom. O vzdelávaní v minulosti, ktoré je vraj zamrznutí hovorí aj RZZ. Iste sa to nevzťahuje na EÚ Bratislava, lebo tam vznikli veľké diela Kočtúcha, Pavlendu, Sojku, či Ferianca. Spomeniem iba dielo Sojku Ekonomická rovnováha a dynamika z roku 1970. A tá bola bázou prednášok.
Ozaj ma potešilo, že si konkrétne citoval z mojej úlohy, lebo to je podstata, ktorá by sa mala stať realitou. Ekonomická veda sa zaujíma o výrobu outputu, akumuláciu outputu a optimálne rozdelenie outputu.
Nemôžem nesúhlasiť, že je rozhodujúce na čo sa dlh republiky použije. Nemôžme ho prejesť, ale vybudovať investície.
A musím vyzdvihnúť Tvoj záver. To je jadro.
Ďakujem
jhusár
Profesor Husár, ako tvorivý akademik, umne šifruje odpovede na otázky, ktoré legitímne formuluje! Súhlasí so Záborským, že Slovensko nemá suverénny štát, lebo Slováci ho „nepotrebujú“- nechcú… Zisťuje s K. Marxom a V. I. Leninom, že globálnu ekonomiku ovládajú globálne korporácie, ktoré – okrem zisku- nemajú žiadnu zodpovednosť, vrátane ignorovania elementárnych humánnych princípov. Na čitateľovi ponecháva záver, že Slovensko je nesvojprávnou obeťou, ovládanou kompradormi, ktorí systematicky súťažia, kto dostane bezpečnejšie a rýchlejšie krajinu na kolená. A na dno. Finálnym „úspechom“ ich snaženia je zánik Slovenska, ako národného spoločenstva. Mladá generácia vie lepšie anglicky, ako slovensky, identifikujú sa ako „európania“ a národné považujú za reziduálny pozostatok socializmu…
Pre mňa je tento vývoj potvrdením debilizácie spoločnosti po roku 1989, kolonializácie Slovenska ( zahraničné banky a investori u nás „podnikajú“ preto, že si vedia vynútiť voľnejšiu reguláciu, ako vo svojich materských krajinách a nemajú žiadne obmedzenia pri vyťažovaní pracovnej sily a prírodných zdrojov.)
Humbuk s „prorastovými opatreniami“ je mediálna kampaň likvidácie ďalších obmedzení pôsobenia zahraničných investorov a nový licenčný poplatok pre miestne elity, aby sa udržali vo funkciách! R. Fico môže len s údivom sledovať, ako opozícia a VIP z jeho okolia súťažia o Darwinovu cenu v ekonomike: kto vymyslí lepšie podmienky pre zahraničné banky, poisťovne a investorov na úkor občanov Slovenska…
Pán inžinieer,
Bohužiaľ, strácajú sa vedomosti. Úplne súhlasím aj s pojmom debilzácia, Ale predsa úvahu ešte doplním, lebo nadpis síce hovorí veľa ale ne všetko.. Vy ste doplnili veľa.. Po roku 1993 ekonomika SR zaznamenala veľké deficity platobnej bilancie. V roku 1998 to bolo cca 80 mld. Sk. Monoho ekonómov volalo po redukcii tohto deficitu. Iní požadovali zníženie deficitu vlády, aby sa znížilo požičiavanie si zo zahraničia. Viacerí ekonómovia vo svete hovorili o potrebe kontroly volatility výmenných kurzov. Nič také sa neudialo. Návrhy pre intervenčnú politiku sa opierajú o to, že niečo musí byť zlé keď je veľký obchodný deficit a veľká volatilita meny. Profesori školy neanalyzovali čo determinuje netto export (X – M) a výmenné kurzy. Neskonštruovali rovnovážny makroekonomický model aj zahraničného obchodu.a neponúkli ho vláde. Žiaľ, že to hovorím o mojej škole.
Nuž a mladí ľudia hľadajú slávu tam, kde nie je. Hovoria anglicky, iba nevedia posúdiť čo sa deje na Slovensku, nikoho z nich netrápi reálna konkerencieschopnosť, ktorá žiada výrob, ktorú môžeme ponúknuť aj zahraničiu. Kaufland nás nezachráni.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor!
Úplný súhlas. Základom našich ekonomických problémov je, že bola to predovšetkým likvidácia našich podnikov po roku 1990 o sile ktorých Západ vedel.
Spomenuli ste napr. trust podnikov Slovchémia.
Azda najkľúčovejšia surovina bola ropa, ktorá cez technologické spracovanie prúdila cez výrobky z nej do viacerých odvetvi. Na ilustráciu, komentár nie je azda potrebný.
Pred 40 rokmi sa ropa cez Družbu ako vstup kalkulovala vo výške 333 Kčs za tonu. Cena svetová na burze v Roterdame bola 910 Kčs za tonu.
PS. K dnešnému peknému okrúhlemu jubileu prijmite želanie veľa zdravia, šťastia a ešte veľa podnietených a hodnotných príspevkov.
Pán inžinier,
ja som po VŠ začínal v Tlmačoch a preto som ich spomenul. Zastavil som sa tam aj keď boli v procese likvidácie. Našiel som tam ešte známych, aj takých s ktorými som býval. Nevedeli to pochopiť. Ale neboli to len Tlmače, bolo ich viac ako 150.
Ozaj som rád, že ste skonkretizovali ropu. Vidíme, čo sa s ňou deje dnes. A clá k tomu pridávajú iba nové problémy, na ktoré mnohí ekonómovia upozorňujú aj dnes. USSA si vak robia iba politiku, ktorá je výhodná pre nich. O ich nežiadúcich účinkoch píšu mnohé knihy. Veda je však na vedľajšej koľaji.
Ďakujem
jhusár