Už sa rozprúdila diskusia o štátnom rozpočte, citujem:
„Kamenický pomenoval tri Ficove priority, ktoré chce premiér dostať do rozpočtu:
- Boj proti následkom sucha. Detaily Kamenický neprezradil, ale Fico už predtým načrtol svoje predstavy. Riešením by podľa neho bolo, ak by štát zveril zanedbané závlahy na poliach a ich opravy investorom zo Spojených arabských emirátov.
- Výstavba nového jadrového zdroja. Fico presadzuje odkúpenie podielu českej firmy ČEZ za 200 miliónov eur. Ak by sa štát stal jediným vlastníkom projektu, musel by zrejme znášať aj všetky budúce náklady.
- Rozvoj dopravy. Ministerstvo dopravy má viacero projektov, na ktoré nemá v rozpočte finančné krytie. Jedným z nich je diaľničný úsek Turany – Hubová za 1,5 miliardy eur.
Podľa rozpočtovej rady by európske výdavkové limity umožnili vláde na budúci rok deficit až 6,1 % HDP, čo je najviac za celé volebné obdobie. Slovensko by tak naďalej patrilo medzi najhoršie hospodáriace štáty EÚ. Nie je síce isté, že vláda sa dopracuje až k takej veľkej sekere, ale riziko je vysoké. Jedným z dôvodov je práve ľahostajnosť vládnych politikov.“
Ozaj musíme, aj politici, porozumieť poznatkom o deficite. V tvrdení
„Nie je síce isté, že vláda sa dopracuje až k takej veľkej sekere, ale riziko je vysoké“
som vyčiernil slovo ľahostajnosť aj najhoršie hospodáriace štáty EÚ. Slová sú predovšetkým neodborné (ľahostajnosť či sekera), zato priam hanlivé.
Od RRZ by som ozaj očakával odborné stanovisko založené na poznatkoch.
Čitateľ si prečítal 3 druhy uvažovaných výdavkov vlády; odbornejší výklad pre čitateľa urobím iba na výdavkoch vlády spolu. Kvôli zrozumiteľnosti. V ekonómii je dobre známa rovnica ohraničenia vládneho deficitu.
Čo je rovnica ohraničenia vládneho deficitu
Verím, že MF SR používa na konštrukciu ŠR ekonometrické modely. Práve zato si dobre pozrime známu rovnicu ohraničenia vládneho dlhu, jej model, ktorým sa dá skúmať, aké sú vzťahy medzi príjmami a výdavkami vlády. Iba ekonomická analýza odpovedá na otázku aké sú efekty, dôsledky fiskálnych opatrení (všetkých druhov daní, ciel, či úrokovej miery) na tie makroekonomické premenné ekonomiky, ktorých zmeny, pohyb sú vodítkom pre kvantifikáciu zmeny výkonu ekonomiky, vnímané cez
- národný príjem
- output
- rast
- zamestnanosť
- obchodnú bilanciu
Rovnica nám zdôvodňuje aj tvrdenie, že novinárske (pozri citát), žurnalistické komentáre či diskusie sú populistické, sú jednoduché, simplistické.
Uvažujme dve obdobia, hospodárstvo dnes (obdobie 1) a hospodárstvo v budúcnosti (obdobie 2). Nech v období 1 má vláda príjmy z daní T1 a výdavky vlády G1. V období 2 bude mať príjmy z daní T2 a výdavky G2. Musíme hlbšie pochopiť vzťahy T a G.
Ako sú teda zviazané príjmy a výdavky vlády za dve obdobia?
Deficit vlády v prvom období bude rozdiel výdavkov a príjmov, čiže
D = G1 – T1 (4.48)
kde D je premenná deficit. Vláda vyfinancuje tento deficit tak, že predá obligácie vlády v rovnakej výške. V druhom období musí vláda získať príjmy z daní, ktoré splatia aj dlh, vrátane nárastu úrokov, a samozrejme vyplatiť aj svoje výdavky na nákup tovarov a služieb v druhom období. Čiže
T2 = (1 + r)D + G2 (4.49)
kde r je úroková miera. Pre získanie veľkosti deficitu v druhom období je dôležité odvodiť vzťah medzi príjmami z daní a výdavkami vlády na nákup tovarov a služieb pre rok dva. Dosadením (4.48) do (4.49) dostaneme
T2 = (1 + r) (G1 – T1) + G2 (4.50)
Z tohto vzťahu už vieme získať reláciu medzi príjmami vlády z prvého a druhého obdobia a výdavkami vlády z prvého a druhého obdobia. Teda po úprave (4.50)
(4.51)
Tento vzťah sa nazýva ohraničenie rozpočtu vlády. Jej význam je taký, že súčasná hodnota výdavkov vlády sa musí rovnať súčasnej hodnote príjmov z daní. Vláda by ju mali rešpektovať. Vidíme aj to, ako zmeny fiskálnej politiky (T, G), ktoré vláda robí dnes (T1) sú spojené so zmenami fiskálnej politiky v budúcnosti (T2 ). Ak vláda zníži dane v prvom období bez zmeny výdavkov prvého obdobia, potom sa ženie do dlhu v druhom období voči tým, čo kúpili vládne obligácie. Tento dlh núti vládu vybrať si medzi redukciou výdavkov a zvýšením daní.
Profesionálna literatúra fiskálnej politiky používa veľmi sofistikovanú analýzu a nepoužíva slová ako sekera, či pohroma, ale opozícia ju asi nedokáže zvládnuť a tak sa uchyľuje k ohováraniu.
Citát RRZ neponúka riešenie. Na Slovensku je náročným problémom veľkosť G, teda výdavkov vlády, ktorá musí hľadať spôsob zníženia počtu ministerstiev a ich organizácií ale hlavne aj počtu pracovníkov na ministerstvách.
Vo vzťahu 4.48 výdavky vlády G a príjmy vlády nie sú rozdelené. Predseda vlády uvažuje s tromi druhmi výdavkov, čo by sme mohli napísať
G1+ G2+ G3 = G
Nielen to, nemôžeme očakávať, že bude iba jediná úroková miera r. A tak sa riešenie komplikuje, avšak aj to rieši veda.
Teraz si pozrime niektoré tvrdenia z článku Vláde sa skončila dlhá pauza a Kamenický naznačil rozpočtovú pohromu a článku Budúcoročný rozpočet by sa mal tvoriť inak, ako to robí koalícia, uviedla opozícia.
Začnem takto. Keďže mám 90 rokov a absolvoval som VHŠ a predmet stenografia, na ktorom učiteľ venoval jednu hodinu slušnému správaniu. V tom čase sa chodilo na konferencie stenografovať, kde sme sa stretli s rôznymi osobnosťami, preto sme museli vedieť pozdraviť, či správne podať ruku a či osloviť. Naši žurnalisti píšu Kamenický, nie p. Ing. Kamenický, či p. minister Kamenický.
Opozícia mala tri roky na to , aby problém deficitu, jeho vyčíslenia a experimentovania s ním riešila vedecky.
Mala skonštruovať model: Ekonometrický model štátneho rozpočtu SR. Na jeho báze by jej kritika bola vedecká a užitočná.
Pozrime si aj citát:
„Budúcoročný štátny rozpočet je zatiaľ záhadou, ale keď si pospájame výroky kľúčových politikov, ich správanie počas leta a okolnosti, v ktorých sa nachádzajú, môže z toho byť ešte väčšia pohroma než v predošlých rokoch vládnutia Smeru, Hlasu a SNS.“
Slovo pohroma označuje zničujúcu udalosť. Mne by sa žiadalo tú pohromu zdôvodniť. Podľa SAS už ďalšiu konsolidáciu nemôžu opäť zaplatiť občania a podnikatelia.
„Ficov recept je stále rovnaký. Nestačia peniaze? Zvýšia dane. Nestačí to? Zvýšia odvody a poplatky alebo vymyslia novú daň. SaS hovorí jasne: dosť. Rozpočet musí podporovať rast ekonomiky a šetriť musí konečne štát, nie ľudia,“ zdôraznil.“
Nepostrehol som aké majú riešenie. SAS bola rázna. Jej vyjadrenia boli hodnovernejšie, ak by mala k dispozícii ich materiál s názvom: Daňová reforma ako problém optimalizácie a jej softvérová implementácia. Z neho by vyplynulo čo a ako. Ak má sústava tri rovnice, potom jej riešením získame x, y a z.
Preto daňovú sústavu treba riešiť ako sústavu, ako komplex, nie zasahovať dnes do jednej a zajtra do druhej. Máme viacero druhov daní. Ani jeden ekonóm opozície nenapísal dielo Ekonomická teória fiskálnej politiky.
Nevedia, ba si ani neuvedomujú si dôsledky, chýba profesionálna úroveň. Musia mať kognitívne schopnosti.
Záver
Zanedbáva sa nielen rovnica ohraničenia vládneho dlhu. Zanedbáva sa teória. Videli sme, že model je zásadným príspevkom do tejto dôležitej oblasti verejných financií, teda zostavenia štátneho rozpočtu a s ním spojeného deficitu. Akceptovaním ekonomickej teórie fiskálnej politiky opretú o makroekonómiu a po jasnej, prísnej, presnej a dôslednej analýze by vláda zistila, ako sa deficit správa, a nielen to použitím modelu by zistila možnosť jeho liečby pomocou nástrojov fiskálnej politiky v záujme ekonomického rastu a riešenia kompromisu nezamestnanosť – inflácia pre stabilizačnú politiku dynamicky sa rozvíjajúcej ekonomiky.
Model nám pomohol dešifrovať problém deficitu a následne ho analyzovať. Dnes sme sa, žiaľ, stali majiteľmi dlhov.
Riešenia opozícii chýbajú, ale sa predbiehajú v lacnej kritike. Ekonomické dielo neponúkli.
Efektívna konsolidácia sa nemôže spoliehať len na medziročné znižovanie deficitu, ale na aplikovanie ekonomických nástrojov fiskálnej politiky, ktoré vyžadujú predovšetkým aj skutočnú fiskálnu disciplínu.
Ale predovšetkým médiá nemôžu nahradiť poznatky ekonomických vied.
prof. J. Husár
Rohovce, 25/8/2026
Vážený pán profesor a milý priateľ Jarko,opäť skvelý článok do Tvojich „Reminiscencií“, ktoré už sú a ešte len budú nádherným dielom populárno-vedeckej ekonomicko-politickej literatúry. Pravdaže čítať ho budú iba Slováci súci na slovo. Takže tí, ktorí by si ho mali predovšetkým prečítať a poučiť sa, ho určite čítať nebudú – ich skvelé IQ v rozmedzí 70-90 im nedovolí štúdiom strácať čas. Oni sa vzdelávajú tak ako je to dnes moderné, zážitkovo.A teraz k samotnej úvahe:1. Správne poukazuješ na RRZ, že neponúka žiadne odborné riešenia /ani analýzy/. Navyše, by som doplnil, že jej stanoviská sú tendenčné, pravdaže protivládne. Jej zrušenie by určite prospelo nielen úsporou vládnych výdavkov. Je chybou ministra Kamenického, že tento krok vláde nenavrhol.2. Hlupáka vychovávaného akousi údajne vysokou školou, ktorá rozdáva diplomy novinára, či podobných „odborností“ , slušnosti nenaučíš, odborníci na PR ho totiž učili nie pravopisu, štylistike, rétorike, ale hulvátstvu.3.Plne sa stotožňujem s názorom váž. M. Moravčíka, ktorý stojí za zopakovanie:Pán profesor, toto sú „perly sviniam“ a ten expresívny slovník je na mieste. Oni (médiá) by vládu chválili, keby dala 5 % HDP na zbrojenie (t. j. ďalší boj proti Rusku), ale 6 % na tri vymenované priority už im je „zlé hospodárenie“.A ešte zdôrazním, hoci to píšete medzi riadkami, ono sa nedá hovoriť len o číslach. Vôbec nie je jedno, na čo štát vynakladá prostriedky z rozpočtu. Napríklad energetická sebestačnosť je strategická záležitosť. A tá doprava – tá úľava, keď sa v správach zelenej vlny už neobjavujú správy o kolónach a zdržaní pod Strečnom. Tunel Višňové skrátil cestu okolo Žiliny (vlastná skúsenosť) o najmenej 20 minút (len jazdou, bez čakania v kolónach). A to nielen mne, vraj tade denne prejde okolo 25 000 vozidiel. To je celospoločenská úspora času (milióny hodín ročne), ktorá ide celkom mimo diskusie o rozpočte. Kritici o tom nemajú ani šajnu.Milý priateľ Jožko,
veľmi dobre si postrehol problémy, hlavne s radou RRZ. Treba zvážiť jej potrebu, či aj zrušenia a ako píšeš ušetrili by sa veľké peniaze.. Žiaľ, vlády po roku 1992 si nepoložili otázku: čo tak smerovanie hospodárskeho rozvoja? Protagonistom v roku 1989 (Kňažko, Budaj, Gál) sa ekonomika musela javiť, bohužiaľ, ako ničím nepodmienené dianie akéhosi celku. Avšak velikáni ekonómovia nám dokázali, že konanie človeka je ľudské konanie podmienené a motivované voľbou (theory of choice). Priam musím spomenúť úlohu systému národných účtov kde sa na príslušnom účte vykazuje deficit., teda na účte, nie iba ako rozdiel G aT. Už v roku 1993 uverejnil ŠÚ SR prvé hospodárske výsledky o ekonomike SR a to v podobe SNÚ. Nebudem ich rozoberať, ale je zarážajúce, že sme nedokázali vyčísliť ani HDP. Na ŠÚ SR pozvali prof. J. Sojku, prof. A. Laščiaka a mňa. Mali sme spripomienkovať prvé národné účty za SR. Nepochopiteľne veľa nedostatkov. Pred 16:00 h som vystúpil ešte raz a povedal, čo musí obsahovať účet úspor a investícií. Účastník sediaci za mnou zakričal, keby to tak bolo, nemohli by kradnúť. Porada skončila.
Jožko, ale čo ekonómovia opozície. Nenapísali žiadne dielo. Za čo sa dostali do NR SR? A tak nemajú žiadne argumenty, vedia iba by bolo, bolo by a tým sa ekonomika neriadi a zvlášť deficit nevyrieši.
.Deficit môže riešiť iba oblasť daní a tie sa nemajú na koho uvaliť, lebo veď nám zničili 151 podnikov. Tlmače, ktoré vyrobili najväčší elektromotor a zamestnávali 8000 ľudí a platili ako daň z príjmu podnikov tak aj daň z daň z príjm fyzických osôob.
Ďakujem
jarko
Nesporne podnetná úvaha, podčiarkujúca význam určenia výdajov štátneho rozpočtu.
Podstatné je to, čo premiér v súvislosti s rozpočtovým určením neuviedol, ale urobil. Podstatná je snaha utajiť, že najväčším výdavkom ŠR je militarizácia štátu…
Pitoreskne pôsobí táto skutočnosť v súvislosti s tým, že chceme v mediálnom tichu „odpáliť“ v zbrojnej výrobe, najmä dovoze zbraní z Izraela a USA, na úkor „budúcnosti mladej generácie“ viac, ako na tzv. trináste dôchodky… ( Teda to, že vadia výdaje ŠR najmä „podnikateľom“ rozumej „investorom“, vlastníkom kapitálu- kapitalistom. Usvedčujú exekutívu, že má byť podriadená ich záujmom – v tomto prípade, chrániť im majetok...). Privítal by som, keby sa parametre príjmov a výdajov štátu porovnávali s rozdeľovaním vytvorenej hodnoty! Teda s kalibráciou „koncových užívateľov výhod“.
Po slovensky, či rastie zisk (miera zisku), alebo rastie osobná a verejná spotreba občanov (obyvateľov).
Pri diskusii o štátnom rozpočte by sa, podľa mňa, mala viesť diskusia o týchto parametroch. (Ak sa neopustila myšlienka, že štát „republika“ je v rukách občanov a teda slúži ich záujmom a potrebám. Myšlienka tzv. „free trade state“ je inscenáciou starej mantry, že štát je nástroj na udržiavanie poslušnosti a okrádanie!)
Pán inžinier,
musím začať týmto citátom:
prečo japonský poľnohospodársky a potravinový export rastú? Odpoveď: Áno. Japonské jedlo si zjavne vybudovalo povesť zdravého a chutného. Podľa Ministerstva poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu rastúci počet zahraničných návštevníkov Japonska prispel k zvýšeniu záujmu o japonskú kuchyňu. Export japonských poľnohospodárskych, lesníckych a rybárskych produktov tiež rastie, čo podporuje rastúce povedomie o zdraví po celom svete a nárast počtu zahraničných supermarketov ponúkajúcich japonské potraviny.
A prečo sa naša bryndza nevyskytuje v Japonsku? Zabezpečilo by to nielen ekonomický rast ale nemuseli by sme sa spoliehať na transakčnú daň
V súčasnosti sú ozaj výdavky na vojnu veľké. Do zahraničia utekajú nielen zisky ale aj možné dane.
A táto myšlienka si tiež zasluhuje pozornosť. Myšlienka tzv. „free trade state“ je inscenáciou starej mantry, že štát je nástroj na udržiavanie poslušnosti a okrádanie!)
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
dnešná téma štátneho rozpočtu je nie len vedecké skúmanie , ale priamo sa dotýka každého občana a preto by mala vyjadrovať objektívne možnosti využitia príjmov a výdavkov na kalendárny rok. Problematiku som skúmal z pohľadu príjmov a výdajov do štátneho rozpočtu. Predovšetkým príjmy do rozpočtu sú v značnej miere krátené o dane a zisky ,ktoré podniky zo zahraničným kapitálom odvádzajú materským podnikom . Na druhej strane štátu výrazne rastu výdaje v období kríz, keď štát dotuje podniky . Slovensko v roku 2010 postihla finančná kríza (2008 až 2010), štát pomáhal ekonomike a bankám . COVID v rokoch 2020 až 2022 priniesol obrovské náklady na kompenzácie, zdravotníctvo a záchranu ekonomík. Spomeňme ešte energetickú krízu a infláciu (2022 až 2023), dotácie na energie, rast sociálnych výdavkov..Najväčšou krivdou na spoločnosti a občanovi je, že keď sa firme darí, zisky idú vlastníkom. Keď sa firme nedarí, straty sa prenášajú na spoločnosť.
Slovensko má jednu z najvyšších mier závislosti od zahraničných investícií v EÚ. Viac než 80 percent veľkého priemyslu je v zahraničných rukách a súkromný sektor sa podieľa cca 95 percentami na tvorbe HDP. Zahraniční vlastníci platia väčšinu daní v materských krajinách, zatiaľ čo Slovensko poskytuje stimuly, počas kríz preberá riziko (dotácie, úvery, garancie) a financuje to z verejného dlhu. Legálne sa podľa dostupných údajov od ukončenia privatizácie „vyviezlo“ do zahraničia 50 až 60 miliárd eur.
Pokiaľ nedôjde zmene týchto pomerov dlh Slovenska každoročne náraste o cca 3 miliardy EUR
Vážený pán inžinier, Tónko
mimoriadne vhodne si doplnil úvahu. Krízy sú mimoriadne vážnym zlým ekonomickým faktorom, ktoré zvyšujú deficity vládneho dlhu. Dovolím si povedať aj to, že naši politici, zvlášť vyjednávači vstupu do EÚ nevedeli dôsledok podmienok, ktoré určila EÚ. Jednoznačne si jasne uviedol najväčšie problémy našej príjmovej a aj výdavkovej strany štátneho rozpočtu. K tomu pridám ešte aj daňové prázdniny.
Adekvátne riešenie problému deficitu a konštrukcie štátneho rozpočtu si vyžaduje náročné matematické poznatky. Ukázal som iba jednu rovnicu. Hoci Svetová banka vypracovala metodológiu výpočtu dlhu vlády, jej aplikácia v jednotlivých krajinách nie je jednotná. Ako to? Z vládnych štatistík sa môže pomerne ľahko zistiť, že v posledných 20 rokoch každá vláda krajín Európy vykázala deficit vládnych financií. Ako je to možné? Deficit má viacero príčin, ale hlavnou príčinou je výsledkom chybnej politiky vlády a tvorcov hospodárskej politiky. Maastrichtské kritéria stanovujú ako jedno z kritérií aj podiel dlhu na HDP, čo je nie dobré kritérium, zvlášť stanovenie, že podielu dlhu na HDP 60 %.
Toto musím od Teba prebrať: Zahraniční vlastníci platia väčšinu daní v materských krajinách, zatiaľ čo Slovensko poskytuje stimuly, počas kríz preberá riziko (dotácie, úvery, garancie) a financuje to z verejného dlhu.
Ďakujem
jarko
„Pane profesore,
Váš článek jasně ukazuje, že rozpočtový deficit není otázka mediálních výkřiků, ale přesných vztahů mezi příjmy a výdaji v čase. V Česku je to letos 310 mld, příští rok to bude cca 370 mld a dnes si vládní koalice prohlasovala, že se nebude započítávat to, co bude nad 2% vojenských výdjů, jaderné elekrárny a PPP projektů na dálnice. A k tomu mimořádných 10% možnost navýšit rozpočet v době bezpečnostní krize.
Zdraví Oujezdský
Pán inžinier,
v dnešných časoch nie je to ľahké. Znižovanie deficitu nie je jednorazový zásah do ekonomiky, ale trvalý proces riadenia verejných zdrojov, hlavne daní a financií a existencie výrobných podnikov, kde sa vyrába a tvoria dane. Ale kľúčom je kombinácia dôveryhodných pravidiel a modelu, kvalitných analýz a transparentnej realizácie, ktorá u nás pokulháva.
Už Merkelová, o čom píšem vo svojej knihe, rozhodla, že položka g23 sa do deficitu nezapočíta. Nuž ale to nie je fiskálna politika. Nuž ekonómia sa potiera.
Ďakujem
jhusár
tak tak, pán profesor, …médiá nemôžu nahradiť poznatky ekonomických vied…ale na Slovensku ich plne nahradzujú! – takí „novinári“, to sú najmúdrejší hospodári na Slovensku: zverili by ste im svoju peňaženku?…JA NIE!
Peter,
áno, súhlasím. Ale čo robí RRZ. Aká je to rada pre predsedu vlády to, čo som citoval. Ani od nich som nečítal vedecké dielo o ekonómii. Platení sú iste dobre.
Ale musím odcitovať toto: Efektívna konsolidácia sa nemôže spoliehať len na medziročné znižovanie deficitu, ale na aplikovanie ekonomických nástrojov fiskálnej politiky, ktoré vyžadujú predovšetkým aj skutočnú fiskálnu disciplínu.
Ďakujem
jaro
Pán profesor, toto sú „perly sviniam“ a ten expresívny slovník je na mieste. Oni (médiá) by vládu chválili, keby dala 5 % HDP na zbrojenie (t. j. ďalší boj proti Rusku), ale 6 % na tri vymenované priority už im je „zlé hospodárenie“.
A ešte zdôrazním, hoci to píšete medzi riadkami, ono sa nedá hovoriť len o číslach. Vôbec nie je jedno, na čo štát vynakladá prostriedky z rozpočtu. Napríklad energetická sebestačnosť je strategická záležitosť. A tá doprava – tá úľava, keď sa v správach zelenej vlny už neobjavujú správy o kolónach a zdržaní pod Strečnom. Tunel Višňové skrátil cestu okolo Žiliny (vlastná skúsenosť) o najmenej 20 minút (len jazdou, bez čakania v kolónach). A to nielen mne, vraj tade denne prejde okolo 25 000 vozidiel. To je celospoločenská úspora času (milióny hodín ročne), ktorá ide celkom mimo diskusie o rozpočte. Kritici o tom nemajú ani šajnu.
Pán doktor,
nemôžem nesúhlasiť. Rozpočet je o tom na čo pôjdu výdavky. Uviedol ste vhodné príklady. Možno by som to doplnil, že nie je jedno či vláda dá milión na vzdelanie a či ten milión pošle tabakovému priemyslu.
Tvorcovia ekonomickej politiky však predovšetkým musia poznať, aplikovať a pochopiť Čo je rovnica ohraničenia vládneho deficitu. Musia si uvedomiť aj to, že ekonomická teória fiskálnej politiky je veľkým príspevkom do riadenia fiskálnej politiky štátu. Predstavte si, že by statici neaplikovali teóriu statiky, mosty by sa rúcali.
Pán doktor, ale mne chýba aj to, že profesori na fakultách nepíšu vedecké články či aj knihy o problémoch fiskálnej politiky a jej dynamickej formy. Dobrá fiskálne politika sa robí pomocou diferenciálnych rovníc.
Ďakujem
jhusár