Začnem týmto konštatovaním:
Správa o finančnej stabilite – máj 2025. Finančná stabilita sa vyvíja priaznivo, vyhliadky zahmlieva neistota. Finančná stabilita sa drží, ale predvídateľnosť jej ďalšieho vývoja sa výrazne zhoršila Na zozname rizík dominujú napätie v medzinárodných obchodných vzťahoch, udržateľnosť verejného dlhu a geopolitické riziká. Obavy sa týkajú najmä hroziaceho útlmu zahraničného dopytu. Neistota zároveň rozkolísala aj finančné trhy. Zatiaľ sa však nejaví, že by tieto riziká bezprostredne zasiahli finančnú stabilitu na Slovensku. Klesajúce úrokové sadzby postupne priniesli oživenie. Finančná stabilita sa vyvíja priaznivo, vyhliadky zahmlieva neistota.“
Veľmi vágne, nepresné ekonomické informácie, nehovoriac chýbajúce konkrétne analytické fakty o stabilite.
Tak ako medicína, tak aj ekonómia má svoje pojmy, termíny, jazyk. Napríklad automatický stabilizátor. Ekonomická veda má aj miery a nástroje konštatovania ekonomickej stability. Teória stability sa v rôznych odboroch, ako je matematika, fyzika a technika, venuje štúdiu stability systémov. (Taký musí byť aj ekonomický systém). V podstate skúma, či systém, ktorý je v rovnovážnom stave, zostane v rovnovážnom stave aj pri malých zmenách (perturbáciách). Systém je stabilný, ak sa po perturbácii vráti späť k pôvodnému, potrebnému rovnovážnemu stavu. Existuje mnoho spôsobov, ako študovať stabilitu, napríklad pomocou Ljapunovej funkcie alebo analýzy vlastných hodnôt.
Aby čitateľ konkrétne zistil náročnosť dnešnej úvahy odporúčam, aby si na internete pozrel Ljapunovu funkciu.
Na stránke, z ktorej som citoval, sú aj tieto 3 tvrdenia:
- Zrýchlil sa rast hypoték aj cien nehnuteľností.
- Zastavil sa pokles úverov podnikov.
- Vyššia citlivosť úverov zatiaľ pretrváva.
Pojmy zrýchlil a zastavil jednoznačne hovoria o dynamike. Čitateľ z týchto tvrdení nevidí do hlbín ekonomiky, jej problémov, ako sú na tom domácnosti, podniky, či vláda, teda základné sektory ekonomického systému. Nevieme ako to ovplyvní množinu odvetví, ktoré druhy priemyslu.
Nevidíme, ako to zasiahlo významné ekonomické ukazovatele:
- podiel výdavkov obyvateľstva na HDP (C/Y)
- ukazovateľ podiel investícií na HDP (I/Y)
- podiel výdavkov vlády na HDP (G/Y)
- podiel exportu na HDP (X/Y)
- podiel importu na HDP (M/Y).
Slovenský ekonómovia zanechali hlbokú stopu v skúmaní stability ekonomiky. Prof. Jozef Sojka, môj vedúci katedry, napísal dielo Ekonomická dynamika a rovnováha a v nej má tieto dve časti: 1.3 Stabilita ekonomických systémov a 1.9 Analýza stability riešenia. Obe časti sú veľmi náročné na štúdium a aj pochopenie; opierajú sa o ekonometriu a matematiku. Ba pripomeniem aj dielo: An Introduction to Economic Dynamics Modelling, Analysis and Simulation od dvojice autorov: Srinivas Raghavendra a Petri T. Piiroinen. Vidíme, že táto dvojica sa zaoberala modelovaním, analýzou a simulovaním ekonomického systému. Dnes to príslušní ekonómovia nerobia.
Pri vstupe do EÚ sa žiaľ eurokomisár sústredil na likvidáciu nášho priemyslu, napr. ZSMK Tlmače, nezaujímal sa o fungovanie ekonomiky SR. Nepoznal silu našej ekonomiky. Sojkova kniha vyšla v roku 1970.
Tvrdenia Finančná stabilita sa vyvíja priaznivo iba vyjadruje biedu dnešnej ekonómie.
Aby som čitateľovi priblížil problém hlbšie, pozrime si dve možné a vedou realizované metódy kvantifikácie stabilizácie ekonomiky. Výber disponibilného inštrumentu ekonomickej politiky závisí aj od účelu a pohľadu na potrebnú analýzu. Ide totiž aj o časový úsek, ktorý nás v analýze zaujíma, krátkodobý, dlhodobý (pánovi prezidentovi chýba vízia).
V prvom pohľade, kvantifikácii, mi ide o to, aby som zvýraznil aspekt času a jeho úlohy v analýze. Z tohto pohľadu pre čitateľa uvediem simplifikovaný pohľad na dynamickú stabilizačnú politiku. Ak by sme dali do grafu po rokoch hodnoty HDP za posledných 10 rokov, body by boli rozptýlené, nekopírovali by rovnú čiaru, niektoré by boli nad čiarou, niektoré pod čiarou.
V mojich úvahách som už viackrát ukázal analýzu HDP. Dnes ju obohatím. Problém analýzy dynamiky fiskálnej politiky je ozaj náročný. Ide o cyklický vývoj. Ukážem to krátkodobým dynamickým modelom, iba jeho bázickú podstatu.
Východiskom bude táto definícia HDP v roku:
Yn = Cn + In + Gn
Teda neuvažujem s exportom a importom. Výdavky obyvateľstva Cn sú funkciou príjmu a nech má tento tvar:
Cn = bYn-1
teda hodnoty príjmu v minulom období (odborný doplnok – priemerná propoenzita a marginálna propenzita sú konštantné).
Druhý člen investície nech má funkciu takúto
In = Ω(Cn –Cn-1)
respektíve po dosadení
In = bΩYn-1 – bΩYn-2
Ďalšou úpravou by sme získali náročnú rovnicu a záver by bol, že
úroveň národného príjmu pre každé obdobie je jednoznačne určená nehomogénnou diferenčnou rovnicou druhého rádu
(odborne, ekonomickým jazykom). Zo získanej rovnice by sme mohli robiť ekonomickú analýzu. Zistili by sme napríklad, že veľká hodnota akcelerátora postačuje na to, aby generovala explozívny pohyb príjmu, ktorý by rástol bez ohraničenia.
V podstate sú možné tri cyklické pohyby – tlmivý, explozívny a rovnomerný.
Čiže toto by som čakal v citovanej analýze. Tvorcovia hospodárskej politiky môžu robiť hospodársku politiku, aby bol cyklus tlmený, explozívny, ale bol rovnomerný. Náročným problémom je dlhodobý aspekt. Veda má aj preň ekonometrické riešenie, a tam je kritický tzv. investičný koeficient ρ.
Druhý spôsob analýzy vyplýva priamo zo systému národných účtov, ktoré metodika Medzinárodného monetárneho fondu požaduje, aby sa robili štvrťročne. Mali sme spoločný výskumný projekt s univerzitami v Holandsku, Poľsku, Maďarsku, Bulharsku a Rumunsku. Konštruovali sme matice spoločenského účtovníctva (MSÚ), ktorej tvar za SR je v tabuľke 1.2:
Tabuľka 1.2. : Matica spoločenského účtovníctva, všeobecné vyjadrenie
Riadky a stĺpce majú uvedené sektory, a sú rovnaké. Ak si pozrieme riadky zistíme, že domácnosti mali výdavky na nákup tovarov a služieb C, výdavky na dane (Tp), ktoré idú vláde plus netto úspory (Sp). Stĺpec vykazuje príjmy sektorov, teda domácnosti majú príjmy od podnikov (Rp) a od vlády Rp (platy zamestnancov s sociálne).
Riadok a stĺpec spolu musia hodnotovo, číselne súhlasiť.
Ak sa MSÚ robí každý štvrťrok, máme prehľad o dynamike hodnôt všetkých makroekonomických veličín v tabuľke, je ich 20. Mal by ju mať na stole predseda vlády, minister financií a predsedovia všetkých vládnych a opozičných strán. Ekonómovia strán by mohli zrealizovať takéto vedecké výpočty z ich aspektu ekonomickej politiky.
Ale hlavne, na jej báze za všetky krajiny EÚ by mala robiť ekonomickú politiku EK, jej eurokomisári. Výsledky nášho výskumu osobne do Bruselu odniesol prof. S. Cohen, profesor Rotterdamskej univerzity.
Ba úvahu aj takto skonkretizujem a sprímerujem. Ide totiž o ovplyvnenie hospodárskeho cyklu.
Dňa 14. júla 2020 bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon č. 217/2020 Z. z. (ďalej len „novela“) , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 468/2019 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2020 v znení neskoršieho predpisu (ďalej len „zákon o štátnom rozpočte“). Dôvodom prijatia novely je práve celosvetová pandémia ochorenia COVID-19, ktorá sa v dôsledku reštrikčných opatrení dotkla aj ekonomických ukazovateľov Slovenskej republiky. Negatívny ekonomický dopad a zníženie ekonomickej aktivity sa tak podpísali pod nutnosť prehodnotiť už zostavený štátny rozpočet na rok 2020. Pôvodne bol štátny rozpočet na rok 2020 prijatý dňa 03. decembra 2019 zákonom o štátnom rozpočte, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. januára 2020.
Cyklus spôsobujú a spodobňujú aj pandémia aj reštrikčné opatrenia.
O tom nehovorí citát v úvode.
Záver
Ekonomická veda, jej nástroje a metódy sú v súčasnosti veľmi náročné a vyžadujú hlboké vedomosti nielen ekonómie, ale aj ekonometrie a matematiky, a to náročnej oblasti diferenčných a diferenciálnych rovníc. Bez nich nie je možné urobiť hlbokú ekonomickú analýzu fungovania ekonomiky. Zanedbávali to ako naše vlády tak aj európska komisia. Iba sa v eurparlamente vadia. Netrápi ich fungovanie ekonomík, ako ho analyzuje veda.
V úvahe som ukázal, že ekonómia má bohaté vedecké riešenia stability ekonomického systému. Príčinu súčasných problémov (ne)stability ekonomiky Slovenska treba hľadať v neznalosti ekonómie, na čom musia trvať aj zákonodarcovia.
Tvorca hospodárskej politiky musí dôkladne poznať náročnú ekonomickú teóriu aj tú, ktorá vyžaduje ekonometrické znalosti. Mali by zostavovať maticu spoločenského účtovníctva aspoň v tom tvare ako je uvedená v úvahe.
Prof. J. Husár
Bratislava, 5/6/2025
Vážený pán profesor,
téma ako vždy zaujímavá a dáva priestor pre mnohé vysvetlenia ktoré spoločnosť očakáva.Plne súhlasím s názorom Petra Zajac -Vanku že „Analýza ekonomickej situácie v našej ekonomike je ozaj veľmi povrchná a to v rôznych inštitúciách. Ekonomika má cyklický vývoj, ktorý treba vyjadriť príslušným modelom a to dynamickým a aj odborným ekonomickým jazykom.“ Epidémia COVIDU zasiahla hlboko do vývoja spoločnosti. Odkryla nedostatky v zdravotníctve v spoločnosti a hlboko zasiahla ekonomiku. Zatiaľ čo problémy spoločnosti sú predmetom odborných diskusii a rozdeľujú odborníkov a spoločnosť. Skúmanie ekonomického dopadu, ktorý otriasol do základov ekonomikou podnikov a štátne rozpočty ako by sa vytratil. Slovensko nemá vyčíslené celkové náklady na epidémiu. Príspevok EÚ na zmiernenie dopadu, dlh , ktorý v každom prípade bude znášať občan. Odmietam nesúhlasny názor opozície na splátkou „úveru,“, ktorú štát zavádza opodstnene pre podnikateľov ako transakčnú daň a rozhodol sa konsolidovať štátny dlh.(nenechať na pleciach občanov). Myslím, že z tohto pohľadu pre občanov je dôležitejšie poznať ekonomickú situáciu štátu ako výsledok Kotlárovej správy. Hľadať východisko a konsolidovať štátny dlh môže “ vedou realizované metódy kvantifikácie stabilizácie ekonomiky.“,ktoré by pomohli správnemu rozhodnutiu vláde.
Vážený pán inžinier, Tónko,
Poznáme prírodné pohromy, zosuvy pôdy, či ohne, ba máme suchý rok, či vlhký rok. Všetko to má za následok zmeny výkonu ekonomiky, teda fluktuácie. Dynamika je fenomén, ktorý musíme matematicky vyjadriť, musí dať dráhu „pohybujúcej“ sa rovnováhy ekonomiky. Inak, ekonomický systém je dynamický, teda prebieha v ňom veľké množstvo zmien v určitom časovom období a vývoj makroekonomických agregátov sa nedá iba odhadovať. Z určitých predpokladov vyplynú celkom konkrétne dráhy veličín v čase. Toto platí aj o makroekonomickom agregáte HDP, či dlh vlády. Ekonomická teória pozná niekoľko takýchto modelov. Pre pochopenie tohto vývoja som skonštruoval niekoľko modelov. Dávajú odpoveď na konkrétnu otázku. Predovšetkým to bolo vtedy keď Maastrichtské kritériá predpísali, že podiel dlhu na HDP musí byť menší ako 60 percent, ak sa nerobí adekvátna politika. Poslal som im ho, aby videli, že kľudne prekročí hranicu 60 percent. Práve zato som im ho poslal, aby si uvedomili, že to bude znášať občan.
Dnes má veda nástroje, ktoré musí predovšetkým MF SR NBS využívať.
Ďakujem
jarh
„Reminiscencie“ sú o ekonomike a ekonómii /vede/. Môže však fungovať ekonomika nezávisle od politiky? Alebo politika nezávisle od ekonomiky? Sú to natoľko nezmyselné otázky v súčasnom svete, ako tá „o sliepke a vajci“. Pravda je, žiaľ, taká, že v súčasnom svete /predovšetkým v EÚ/ má navrch „politika“. A tú robia – už som sa o tom zmienil- lúzri / vzdelaním a najmä morálkou/ , ktorí si myslia, že ekonomika musí byť slúžkou politiky a že takto môže fungovať svet. Čo za tejto situácie môže urobiť 5,5 mil. Slovákov, keby aj všetci boli géniovia? A, pravdaže, nie sú. Aj u nás máme nadmerné množstvo lúzrov, ktorí si myslia, že sú géniovia – stačí počúvať politické rozhovory v médiách, resp. opozíciu v NR SR, tých kaderníkov, zlodejov vysokoškolských titulov, či „absolventov“ kedysi prestížnych britských a amerických univerzít. Čo asi môžeme očakávať od vlády? Udržať status quo, už to by bol úspech! Ja byť ministrom financií, napr., po týždni rezignujem a emigrujem – lenže kam?
Napriek napísanému, vďaka p. prof. za Vašu reminiscenciu.
Pán inžinier,
ozaj ma potešilo Vaše uvažovanie. Hlavne to, že, žiaľ, nemáme odborníkov na svojich miestach. Svojou kvalifikáciou nie sú pripravení na apercepciu, vnímanie a osvojenie si informácií v dnešnej úvahe informácií o stabilizačnej politike, teda o oscilácii ekonomiky, ktorá môže byť explozívna, tlmivá či rovnomerná a vyvolaná množstvom faktorov, musíme ich spoznať, príčina následok. Teória je ozaj založená na spomenutej Ljapunovej funkcii.
Viem, že máme odborníkov, veď ich vychovávala moja katedra. Jej vedúci prof. Sojka študoval v ZSSR, kde bolo mimoriadne náročné štúdium matematických metód a študoval aj v USA. Teda vedel smerovať katedru. Do funkcií, ako ste napísali, sa dostali amatéri – lekári a robili ekonomické a vysoké funkcie.
Viem, že som možno náročný, ale čítam knihu o Františkovi Jozefovi a myslím si, že by sa mnohým politikom zišla jeho škola. Byť ministrom financií by som sa nevzdával, ale by som buchol po stole a povedal, takto to pôjde, ideme ta a takto. Ae to treba vedieť, žiaľ bez diferenciálnych rovníc to neide.Veď aj Nemecko má problémy. Prečo, lebo…
Ďakujem
jhusár
Veď práve že aj Nemecko /čo kedysi – v povojnovom období až do čias Merkelovej – bolo ozaj nepredstaviteľné/, podriaďuje v plnej miere ekonomiku politike. Svoj osud zverilo do „rúk“ politickým idiotom a dobrodruhom. A výsledok sa už dostavil – ale ešte ani zďaleka nezastavil – a trpíme ním aj my.
Ekonomika by mala byť exaktnou vedou a poskytovať politike objektívne informácie o ekonomických procesoch. Presne tak, ako ich poskytuje ekonóm v podniku riaditeľovi. Ekonóm má však výhodu, lebo mikroekonómia (vnútropodniková ekonomika) je skutočná veda, ktorá pracujúca s presnosťou na cent. Nezávisí od toho chaosu, ktorý prebieha na trhu.
Makroekonómia túto úlohu, podávanie objektívnych informácii politickej nadstavbe neplní. Plní jedinú zrozumiteľnú úlohu, a to diktuje honbu za ziskom, lebo ak nebudú zisky, nebudú dane, nebude nič. Schmögnerová, dokonca hlásala, že kto nedosahuje zisky (nekradne) tomu treba odobrať živnostenské oprávnenie.
Ak sa stretnú dvaja právnici, tak vzniknú tri názory. Ak sa stretnú dvaja makroekonómi tak vyprodukujú stovky názorov, lebo každý má možnosť vložiť do svojho riešenia stovky premenných (hovorili sme im „Bulharsky koeficient“), aby dosiahol taký výsledok aký potrebuje. No a zmena jedinej premennej znamená vždy nový výsledok. Toto má byť veda?
No a o nezmyselnosti ziskov, píšem už takmer 20 rokov, vrátane tomu zodpovedajúcich dôkazov. Žiaľ, viera spoločnosti v dobro ziskov má bigotnejší charakter ako aj tie najbigotnejšie náboženstva.
Pán profesor,
Tá analýza je ako vždy zmysluplná. Ale chýba „adresát“. V našich riadiacich štruktúrach je asi jediný minister financií, ktorý by to bol schopný aplikovať ale ktorého úlohou je nájsť zdroje, aby štát neskolaboval. Určite by rád urobil program rozvoja na základe ekonomických analýz, ale v súčasnosti je hlavný imperatív udržať rozpočet, aby „kmotrovia“ boli spokojní. A tých je veľa na všetkých stranách. Dúfam, že to koalícia ustojí, hoci si myslím, že to bude zázrak. Tak obrovský dlh na aký nám zarobili tí predchádzajúci amatéri bude ťažké zredukovať. Ten súčasný vývoj je dosť stresujúci.
Ostáva nám ešte nádej…
D.
Vážený pán profesor,
úplne excelentne ste charakterizovali, čo sa u nás deje, ako smerujeme. Ale minister by si mal uvedomiť možnosti, ktoré mu dáva veda. Dynamická ekonomická analýza a teda aj skúmanie stability ekonomiky sa môže oprieť o národné účtovníctvo, ktoré pozostáva zo sústavy sektorových účtov a účtov inštitucionálnych jednotiek, súhrnných ukazovateľov (agregáty) a ich vzájomných vzťahov, systém input-output tabuliek, odvetvové účty produkcie, štvrťročné účty, regionálne účty, platobnú bilanciu a finančných účtov (transakcie)
Ciele národného účtovníctva sú jasné, poskytnúť kvantitatívny celkový obraz o ekonomických dejoch hospodárstva. Systém I/O tabuliek definuje Eurostat, sú k dispozícii, žiaľ využitie je nulové. Ja som neukázal matematické zápisy, teda vlastne maticové zápisy u matice spoločenského účtovníctva, a tie sú bohaté a dá sa z nich vyčítať, čo a ako. Dá sa robiť projekcia, čo p. prezident naznačil pojmom vízia.
Máme veľa amatérov.
Ďakujem
jhusár
Máte pravdu. Vývoj vedie k tomu, že sa presadzujú najmä amatéri ktorí sú všetkého schopní… však za nič NEZODPOVEDAJÚ! Vedia len byť hlasní.
Pán profesor, k tomu všetkému, čo ste popísali, ma ešte fascinujú súčasné analytické možnosti rozboru údajov zo Štatistického úradu. Napríklad samotnú hodnotu C je možné pekne rozobrať na zložky, z ktorých každá má svoje vzťahy a „príbeh“.
Napríklad o mnohom hovorí, že na vzdelávanie vynakladajú domácnosti len 1,5 % svojich výdavkov. Oveľa viac vynakladajú na mobilné telefonovanie (3,1 %) aj na alkoholické nápoje a tabak (5,1 %).
Byť vo vláde, veru nad týmto by som sa zamyslel…
Pán doktor,
som rád, že ste si vybrali výdavky obyvateľstva na spotrebu. Ozaj sú rôznorodé. Aj ja si zvyknem pozerať údaje ŠÚ SR. Vláda by sa opzaj mala občas hlbšie zaoberať práve aj tými údajmi, ktoré uvádzate. Predsedom vlády som už poslal množinu ukazobateľov, ktorú by mali posudzovať na zasadnutí vlády. Tam som navrhol C sledovať v členení C0 výdavky obyvateľstva na tovary krátkodobej spotreby, C1 výdavky obyvateľstva na tovary dlhodobej spotreby a C2 výdavky obyvateľstva na služby. V rámci C1 by bolo vhodné vyčleniť výdavky na luxusné výrobky. Ale treba očakávať, že by mali rásť C2, výdavky na služby. Napr. ľudia si už nekosia záhrady, kosia im to záhradníci, či podnik záhradníctvo. Systém ukazovateľov je ozaj principiálny.
Ďakujem
jhusár
Ďalšia zo statí, ktoré by za normálnych okolností vychádzali v mainstreamových médiách i so širokou diskusiou. U nás to teraz ale možné nie je, pán profesor. Preto pouvažujte, či by tieto Vaše články z Reminiscencií mohli vyjsť v samostatnej knižke, stačí brožovaná, možno aj s poznámkami diskutérov.
Práve dnes v NR SR obhajoval minister financií Kamenický za vládu SR stav a stabilitu ekonomického systému na Slovensku. No má to zložité – nezáviďme mu: tie dlžoby a tie štrukturálne chby…dobre však pripomenul, že z viac ako polovice je to dôsledok vonkajších vplyvov, ak by čítal Váš článok, mohol sa oprieť o niektoré rovnice dynamiky tej fiškálnej politiky. Je však limitovaný a všetci vieme, čím prakticky:
Štát okrem dlhovej služby a daní ( colné inštrumenty nevyužívame) nemá ako ovplyvniť tvorbu a tok financií do štátneho rozpočtu. Znova a urputne zdôrazňujem, že tri-štyri kľúčové podniky v štátnych rukách, ak by boli zachované už niekoľko rokov či od socializmu, by dnes stabilizovali svojimi príspúevkami do rozpočtu toľké, že by sa mohli vyplácať aj istiny dlžôb a „odpájať sa“ od svetových vonkajších vplyvov na stabilizáciu ekonomiky. A žiaľ dnes vidím, že mal pravdu aj bývalý guvernér NBS, že mať tak vlastnú menu, tak si vieme stabilizovať ekonomiku lepšie, ako „plávať v eurozóne“ a trpne sa prizerať, ako nás ku dnu sťahujú také monster-ekonomiky ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko…
Raz nám to dôjde pán profesor, len či už nebude neskoro…
Peter, do tých turbulentných rokov, kam Európa smeruje, by mal štát (Slovensko) vlastniť nielen tie tri-štyri kľúčové podniky, ale štátne podniky by mali tvoriť ucelenú kostru infraštruktúry a základných služieb obyvateľstvu. Pôjde o prežitie… Pri vytváraní tej kostry by som to nehnal na hranu konfliktov nejakým znárodňovaním. V mnohých prípadoch by to mohla vyriešiť verejná ponuka na odkúpenie alebo založenie nového štátneho podniku.
Marián, plne súhlasím s Vašim názorom, lenže buďme realisti: Ucelenú kostru infraštruktúry v národnom hospodárstve Slovenska by musel zaviesť politický subjekt cielene na to orientovaný a TO TAKÝ DNES NEEXISTUJE!.
Pozrime na zúbky ministerstvu obrany – Kaliňák sa snaží budovať obranný priemysel aj infraštruktúrne projekty „duálneho charakteru“ potichu a ako kombinované projekty, už z toho prídu peniaze i do štátneho rozpočtu ( zo ziskov z predaja zbraní…), ale to je ako keď do bojového poľa vybehne sám vojak v poli a trochu potiahne bojisko dopredu…žial ani ministri súčasnej vlády sa k nemu nepridávajú….
Súhlasím, to som pochopil hneď, že je dobrá cesta – nechať sa dotlačiť k zvýšeniu výdavkov na obranu a pritom ich minúť na rozumné viacúčelové projekty. Napríklad aj informačné technológie ponúkajú veľký priestor možností, aj vzdelávacie zariadenia atď.
Peter, teraz som si trochu robil rešerš o NATO a ako ťahá za nitky v členských štátoch a hľa – ukazuje sa, že Kaliňák to vôbec nerobí „potichu“ a akože prešiel cez rozum NATO. Tento postup navrhol sám Rutte: zvýšiť obranné výdavky na 5 % HDP, z toho prižmúria oko a 1,5 % HDP môže ísť na duálne projekty (infraštruktúra a pod.)
Takže smeráci nie sú voči NATO žiadni rebeli, sú to poslušní chlapci, len smerom domov so silnými rečami.
Ono by sa to aj tak dalo lepšie – máme veľmi zanedbanú CO a nebolo by to na zahodenie ani kvôli prípadným prírodným udalostiam. Len mám obavy, že na toto sú smeráci príliš leniví a je im jednoduchšie vybaviť to nákupmi „stíhačiek“.
Tak dobre, Kaliňák to robí „múdro“… k tomu inému som sa už vyjadril: to by musel zaviesť iný politický subjekt cielene orientovaný na ucelenú kostru infraštruktúry v národnom hospodárstve Slovenska a TO TAKÝ DNES NEEXISTUJE!.
Netreba nič vlastniť. Viď hore
Netreba nič vlastniť. Treba premeniť republiku na korporáciu, zavrhnúť makroekonómiu a využiť poznatky mikroekonómie, prostredníctvom, ktorých sú riadené aj podstatne väčšie korporácie ako je Slovenská ekonomika. Zahraničné podniky sa stanú súčasťou korporácie. Štát v mene republiky bude zastupovať Slovenských občanov v podnikoch, a tak sa bude podieľať, spolu so starostlivosťou o verejné služby a infraštruktúru, na výsledkoch a spolurozhodovať v týchto podnikoch. Bez tejto účasti republiky v zahraničných podnikoch, tie budú ich majiteľom k ničomu!!!
Peter,
ďakaujem Ti za návrh. Iste nad ním pouvažujem. Ale ozaj pokladám za dôležité, aby minster financií využíval dynamické modely, teda aj naznačenú rovnicu a jej riešenie, lebo indikuje čo, ba hlavne preto, ako to uvádza dielo An Introduction to Economic Dynamics Modelling, Analysis and Simulation od dvojice autorov: Srinivas Raghavendra a Petri T. Piiroinen. Vidíme, že táto dvojica sa zaoberala modelovaním, analýzou a simulovaním ekonomického systému. Dnes to príslušní ekonómovia nerobia. S tou menou je to správne, veď vidíš Češi. Na rovnicu množstva peňazí už môžeme vplývať iba čiastočne, teda NBS.
Peter, ale mimoriadne dôležitá je aj matica spoločenského účtovníctva. Aká je malá (mohla by byť väčšia“ a ako logicky sa tam nachádzajú usporiadané najdôležitejšie makroekonomické veličiny. Predstav si, že by to mal predseda vlády na stole, ba aj minister financií.
Peter,
musíme si uvedomiť existenciu mimoriadnych okolností, COVID, požiare, búrky, atď , ktoré ozaj ovplyvňujú fluktuácie cyklov ekonomiky. Ku dne nás predovšetkým stiahli zásahy do zničenia podnikov. Prečo bolo treba rozdrobiť výrobu obuvy v Partizánskom. Ale dnes je ozaj zlým faktorom colná politika. Robil si v zahraničnom obchode tak do toho vidiš ešte lepšie ako ja. V minulosti o tom písali naši významní ekomomovia Balhar, či Michník.
Nemáme osobnosť ako bol I. Karvaš, Pavlenda, Sojka, či Ferianc.
Ďakujem
jaro
Stabilita ekonomického systému je nulová, lebo podlieha exponenciálnemu vývoju, pričom koeficientom zrýchlenie (príťažlivosti k nekonečnému rastu – prázdnym peniazom) je miera ziskov. Jedinú stabilitu prestavuje nárast inflácie, ktorej elementárnym zdrojom sú reálnou ekonomikou nekryté (bezprácne) zisky.
Pán Sablič,
budem rád, ak si prečítate obe uvedené diela v úvahe.
jhusár
Vážený pán Profesor,
prečo mám čítať niečo, čo zatiaľ nikde v žiadnej ekonomickej praxi nefungovalo. Socialistická prax je toho najlepším dôkazom. Ekonómia mala v spoločenskom vlastníctve, ideálne podmienky na to, aby ekonomické procesy ovládala. A, čo spravila? Keď sa dostala k moci po smrti Stalina, ktorý preferoval nie ekonomické, ale vecné riadenie, cez vecné ukazovatele, tak ekonomiku, ktorá spravila z ZSSR veľmoc, rozložila a skrachovala!!!
Ako ekonóm ČSSR, mal by ste sa nad tým zamyslieť a hlavne pochopiť, prečo ekonomika v ČSSR neskrachovala, ale dokázala držať krok s bohatými štátmi, a to aj napriek tomu, že na rozdiel od nich žiadne ne-kolónie sme nemali.
Socializmus v ČSSR neskrachoval, ale bol hlúpo po vzore ZSSR odstránený!!!
Začal ste pekne, pán Sablič, nuž ale prečo to potom „kazíte“ svojou nenávisťou ku nejakému Stalinovi? Ten mal vinu aj na rozpade ZSSR podľa Vás? Tá „otrava“ vsunutá do viet v strede vás znova robí pre nás nepriateľným, a pritom ste to zakočil tak ľúbezne pekne o tej ekonomike ĆSSR, hah…
Neporozumel ste vete: Keď sa dostala k moci (makroekonómia a jej boh ZISK!!!), po smrti Stalina, ktorý preferoval nie ekonomické, ale vecné riadenie, cez vecné ukazovatele, tak ekonomiku, ktorá spravila z ZSSR veľmoc, (makroekonómia!!!) rozložila a skrachovala!!!
Od 1935 roku, takmer do 1960 boli preferované vecné ukazovatele.Bolo ich tuším v 1953 roku cez 9000, aby sa do roku 1960 takmer rozpustili a centrálny plán a záujem ZSSR zanikol. Ekonomika ZSSR sa atomizovala!!! Bodku za celou vecnou ekonomikou položila Kosigin – LIbermanova reforma 1965-1969.
V ČSSR po snahe o podobný prechod na makroekonomické ukazovatele (zisk a atomizáciu) v 1968 sa v „Poučení…“ dôraz položil dôraz na „Zdokonalenú sústavu plánovitého riadenia NH“ a cez ňu na previazanosť medzi vecným a finančným riadením. Bolo to zložité, lebo makroekonómia prostredníctvom ZISKU deformuje objektívny obraz ekonomiky, ale umožňovalo to predsa len čiastočne tento systémový (narastajúci) rozpor medzi realitou a jej zobrazením objektivizovať.
Osobne som týmto spôsobom v PS n.p.Michalovce si objektivizoval plány, a tak zlikvidoval rozostavanosť, ktorú som prevzal po svojich predchodcoch.
O ekonomike ČSSR nehovorím ľúbezne, ale objektívne zo svojej knihy z 2003 roku, ktorú v EF Vám pošlem.
Vážený pán Profesor,
naopak doporučujem ja Vám prečítať si moje dielo: „Lúpež storočia a NEOEKONÓMIA“, ktorú Vám pošlem emailom.
Pán Sablič, ozaj si myslíte, že NIHILIZMUS je ten správny postoj ku diskusii?
Ďakujem pán profesor – teória je teória – len prax je úplne iná. Politické rozhodnutia bez akejkoľvek zodpovednosti.
Pán inžinier,
to je principiálna vec. Politické rozhodnutia bez akejkoľvek zodpovednosti. Analytici však musia byť vzdelaní a študovať to, čo ekonomická teória ponuka, hlavne Keynesova teória a jej rozvoj.
Ďakujem
jhusár
Teoreticky sme slamu vymlatili a zrná nikde. Takto končia debaty bez základnej vízie rozvoja štátu,štátnosti do budúcnosti aspoň na dve generácie. Tapame od volieb k voľbám,ktoré nič nevyresia. Nemajú riešenia ani na jedno volebné obdobie. Rozumný človek do tohto systému amatérsko mafiánskeho ani nevstúpi. Lebo ten systém nemá riešenia na PROSPERITU. Kluckuje v lubivych témach,sľuboch čo občan rado počúva. No nikdy nič nevyriešilo. Ich záujmy sú úzko stranícke v ich osobný prospech.
Bez REFORIEM štátnej správy, rezortov ministerstiev aj v ich redukcii a osobnej sposobilosti ministrov je naivné očakávať prosperitu a právny štát bez znalosti ústavného práva. Ich krédom je: Vyhraj voľby a môžeš všetko. Musíme usilovať o :
Zmenu systému na priamu voľbu kde pol.strany majú iba účel kontroly. Nie vládnut ako Organizovaný zločin cez NOMINANTOV. Čo dnes sa pasujú aj mimovládky. Nikto z nich nemá ekonomickopravnu zodpovednosť za kriminálne rozhodnutia. To môže zmeniť iba zmena ústavy. Vrchol arogancie pol.stran a ústavných činiteľov je svojvoľný výklad ústavy.
Politici to neurobia aby sa odstavili od moci. Budú zase lavirovat akože majú záujem. Národ k tomu ich musí donútiť povstaním nie debatami v zákulisí,ktoré sa na verejnosť ani nedostanú. Zanikaju v úzkom kruhu. Pol. Mafia si to stráži a hneď dehonestuje.
Pán Štefan,
celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2025 sa rozpočtujú sumou 27 620 827 091 eur. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2025 sa určujú sumou 33 899 538 438 eur. (2) Schodok štátneho rozpočtu na rok 2025 sa určuje sumou 6 278 711 347 eur.
Automobilke VW výrazne klesol zisk na jej kľúčovom čínskom trhu. Dodatočné vysoké náklady vznikli okrem iného aj v dôsledku zatvorenia závodu Audi v Bruseli. Prevádzkový zisk skupiny klesol o 15 % na 19,1 miliardy eur. Na druhej strane sa obrat zvýšil o necelé jedno percento na 324,7 miliardy eur. Spoločnosť oznámila, že dividendu za minulý rok zníži o 30 % na 6,35 eura.
Teda čaká nás veľa roboty.
Ďakujem
jhusár