Obrazne povedané, deje sa to u nás. Dôvodom nadpisu sú tieto fakty: neplodné snemy, politická slepota opozičných strán a teda hlavne slepota ich hospodárskej politiky; a aj tento mail, z ktorého citujem:
„Štátny rozpočet dosiahol ku koncu januára 2026 hotovostný schodok vo výške 346,6 mil. eur. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli príjmy štátneho rozpočtu nižšie o 31,1 mil. eur (-1,6 %). Výdavky štátneho rozpočtu boli pri medziročnom porovnaní vyššie o 153,5 mil. eur (+7,4 %). Uvedené znamenalo medziročné zhoršenie hospodárenia štátneho rozpočtu o 184,6 mil. eur (+113,9 %). Medziročný pokles daňových príjmov predstavoval 38,8 mil. eur (-2,1 %). Negatívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z príjmov právnických osôb o 53,4 mil. eur, pri dani z pridanej hodnoty vo výške 28,1 mil. eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 8,0 mil. eur, pri dani z poistenia vo výške 5,2 mil. eur, pri dani z motorových vozidiel vo výške 1,3 mil. eur a pri spotrebných daniach vo výške 0,3 mil. eur. Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach bol medziročne nižší o 22,1 mil. eur. Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z finančných transakcií, kde došlo k medziročnému nárastu o 50,4 mil. eur . Napriek vyššiemu prevodu územnej samospráve (o 47,1 mil. eur) bol zaznamenaný pozitívny vývoj pri dani z príjmov fyzických osôb vo výške 28,8 mil. eur. Pri daniach z medzinárodného obchodu a transakcií, vrátane sankcií, došlo k medziročnému nárastu o 0,4 mil. eur. „
Percentá sú povrchný ekonomický výpočet. Analýzu v citáte treba vidieť odbornejšie. SR vstúpila do EÚ, ktorá nevznikla na zelenej lúke. Existovala RVHP. A hospodársky mechanizmus jej krajín bol odvodení z input/output tabuľky. Existovala aj EHK v Ženeve, ktorej riaditeľom bol nositeľ Nobelovej ceny G. Myrdal, ktorý navrhol projekt komparácie krajín regiónu EHK na báze input/output tabuliek.
Z nej sa dala verifikovať rovnica rovnováhy
(S – I) + (T – G ) = (X –M)
pozostávajúca z bilancie úspor a investícií, bilancie štátneho rozpočtu a bilancie zahraničného obchodu za každú krajinu.
Ba je zreteľná aj odvetvová skladba:
- (úspor) S
- (investícií) I
- (príjmov vlády) T
- (výdavkov vlády) G
- (exportu) X
- (importu) M
ktorá bola predmetom ekonomickej analýzy, lebo odvetvové štruktúry boli rozdielne, inú malo Fínsko a inú Československo.
Nastúpili sme do autobusu EÚ so slepcom šoférom.
Štátny rozpočet sa totiž analyzuje predovšetkým rovnicou rovnováhy ( S – I) + (T – G) = ( X – M).
Napríklad rovnica môže mať takýto číselný stav:
- (+2) + (-1) = (+1), bilancia ŠR má deficit, ale bilancia úspor a investícií je v prebytku a aj bilancia zahraničného obchodu
- takéto číselné hodnoty: (- 1) + (-1) = (-2) jasne hovoria, že ekonomika je v biede, všetky tri bilancie v deficite.
To nám percentá neodhalia.
Čo robila vláda? Bilanciu rovnováhy treba analyzovať aj tak, že hociktorú premennú môžeme dať na ľavú strany, aby sme získali akou funkciou zvyšných premenných je. Analýza iba pomocou percent nemá zmysel! Percentá nehovoria nič o vzťahoch a závislostiach v ekonomike, tie sú bázou. Ani politik nemôže byť vedecký slepec a tým menej analytik. Výpočet iba percent to priam indikuje. Ekonomickým vedeckým slepcom predovšetkým nesmie byť predseda vlády a minister financií. Majú na to poradcov.
Máme skúsenosti s „vedeckým“ výpočtom veličín ŠR, hádanie sa poslancov, tomu +5 tomu -5. Návrh zmeny bez logických väzieb.
Ekonomická politika má ciele a nástroje. Významný nemecký ekonóm G. Felbermayr, prezident hlavného výskumného centra Nemecka Kiel Institute of World Economy napísal (HN,6/6/2020), že
„Nemožno dosiahnuť dva také dôležité politické ciele použitím jedného nástroja. Nedosiahnete optimálne výsledky ani pri jednom“.
Práve preto, že prebehli snemy opozičných strán nemôžem nepripomenúť, že profesor K. Engliš, dvakrát minister financií a raz guvernér národnej banky ČSR napísal dielo Soustava národního hospodářství s podnadpisom Veda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Má 890 strán. Ani na jednom sneme som sa nedozvedel ako národové pečují o udržení a zlepšení života v referátoch, ktoré som čítal. A náš prof. Karvaš, guvernér SNB, napísal dielo Základy hospodárskej vedy, ktoré má 850 strán. Problému peňazí venuje samostatnú kapitolu o peniazoch (M) ktoré sú principiálnou veličinou fiskálnej politiky. Ako riešili snemy problém, že NBS už nemá efektívny vplyv na kolobeh M?
Už Felbermayr jasne pomenoval prvý princíp fungovania ekonomického systému, vzťah medzi cieľmi a nástrojmi.
Vedeli o tom snemy? Popíjali kávičku.
Ako som uviedol, vedci v minulosti boli aj politikmi. Dnešní politici nevedia ani len pochopiť a tým menej stanoviť dnešný vážny ekonomický problém SR. A dostal som aj článok Zlé fungovanie európskeho monetárneho systému. Odborná slepota.Po tejto analýze vyplýva, že tvorca hospodárskej politiky má treba skonštruovať model, ktorý spojí ciele a nástroje. Aby som to čitateľovi zrozumiteľnejšie a hlboko priblížil obsah predchádzajúcich odstavcov, musíme sa na to pozrieť odbornejšie.
Makroekonómia vďaka nositeľovi Nobelovej ceny J. Tinbergenovi (môjmu učiteľovi) a jeho dielu Economic Policy: Principles and Design vieme, že prvým princípom ekonomickej politiky je, že treba použiť aspoň toľko nástrojov ekonomickej politiky, koľko je cieľov.
Povedzme, že máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y), HDP a úroveň cien (p), potom nemôžeme nepredpokladať, že obe sú funkciou (G), výdavkov vlády a (M), množstva peňazí, a tak dva potrebné ekonomické vzťahy môžeme ekonometricky takto vyjadriť
Y = a1G + b1M
a
p = a2G + b2M
kde koeficient a1 predstavuje zmenu príjmu, ktorá, (iné fakty sú konštantné), vyplynie zo zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže tzv. reálny príjmový multiplikátor vládnych nákupov. Podobný význam majú ostatné koeficienty. Čiže aj Y aj p závisia od 2 veličín. Tvorca politiky rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 82 mld. euro) a p = p* , napr. p = 1,1, teda sú konštanty a ak chce získať tie ich určité cieľové hodnoty Y a p, potom veličiny G aM musia mať takéto hodnoty:
Nie vyhádané! Toto budú konzistentné hodnoty s požiadavkou aby p = p* a Y = Y*. Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G. Zo vzťahov vyššie jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych koeficientoch ai a bi, budú vždy iné. Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom rokovania vlády (aj NRSR) pri tvorbe jej ekonomickej politiky
Túto sústavu musí vláda spoznať a pochopiť.
Ak by sme mali k dispozícii ešte aj tretí nástroj, konkrétne dane T môžeme špecifikovať tretí vzťah pre ekonomiku, respektíve obohatiť aj predchádzajúce dva a získame 3 rovnice o 3 neznámych, teda
Y⃰ = a1G + b1M + c3T
p⃰ = a2G + b2M + c2 T
C⃰ = a3G + b3M + c3T
Vzťahy nie sú ľubovoľné. Zbehlejší čitateľ vie vyriešiť túto sústavu 3 rovníc o 3 neznámych. Z nej je evidentné, že dokážeme nájsť hodnoty pre premenné G, M a T, ktoré spĺňajú všetky tri ciele.
Z tohto vzťahu zároveň vidíme, že druhým princípom je princíp regulácie teda proces usmerňovania fiskálnej a monetárnej politiky, ekonomiky. Zahŕňa zásahy do ekonomického systému za účelom udržania požadovaného stavu, úpravu pomerov (napr. vzťahov M a G) alebo automatické udržiavanie veličín. To nemôže byť iné, ako to vidieť zo vzťahov. Vznikne porucha.
A, žiaľ, snemy troch relevantných opozičných strán a jednej nerelevantnej koaličnej strany riešili iné. Ak niekto čakal nejaké riešenie, musí byť sklamaný. Nič nového pod olivami. Dozvedeli sme sa, kto je s kým a proti komu; dozvedeli sme sa, s kým sa do koalície pôjde a s kým nie. Že máme vážne ekonomické problémy, alebo, že už vznikol BRICS to opozičné strany netrápi. Alebo, že sú vzájomné súvislosti a závislosti medzi ekonomickým premennými a teda, že ekonomika je systém, do ktorého sa bezhlavo nedá zasahovať nikoho nebolí.
Záver
Neplodné snemy a politická slepota opozičných strán, a teda hlavne slepota ich hospodárskej politiky, je dnes fakom. Nielen to, obrazne povedané, šofér autobusu EÚ nedokáže predvídať, nerozhoduje ex ante, ale ex post. Meranie, analýza a kontrola agregovaných ekonomickej aktivity pomocou rovnice rovnováhy je známa najmenej od roku 1960, dávno pred vznikom EÚ. Prečo má teda problémy? Ekonomické veličiny sú vzájomne závislé a vo funkčnom vzťahu a preto určenie hodnoty iba jednej bez jej vzťahu k iným nie je vedeckým riešením.
Obrazne povedané, šofér autobusu EÚ nedokáže predvídať, nerozhoduje ex ante. Ale ex post.. Chyby definovania a fungovania Európskej únie sú dnes zrejmé, veď o tom hovorí aj zlý stav ekonomiky Nemecka, najsilnejšej ekonomiky EÚ. Zažívali sme viaceré finančné krízy, Ekonomika žiada nástroj, model, ktorý osvetlí čo sa v ekonomike deje a určí ta a takto. Nie anti Fico. Budúcnosť Európskej Únia nie je istá a moment, aby sa predišlo akejkoľvek novej kríze sa nečrtá. Politika by sa mala sústrediť na synchronizáciu ekonomík členských krajín a redefinovať európsky projekt.
Hovorí o tom aj článok Dysfunctions of the European Monetary Union
Prof. J. Husár
Bratislava 7/4/2026
o.Husar. Ten vodič nieje slepcom. On iba slepého hra,aby ho lutovali a nezaobišli. Dobré vedia čo cinia. Sľubmi zaslepit národ a po voľbách pokračovať v starých kolajoch.
Keď už aj Huliak po ukojeny v Smere pochopil,že Smer je DPHackova strana navratok sme Natom veľmi zle, že nič sa nezmení. Rabujú dalej. Dlhý porastú. Úvaha Dobrá.
Pán Goga
súčasná forma kapitalizmu dnes zavrhla akúkoľvek možnosť plánovať dopredu, pretože najdôležitejšou sa stala schopnosť prispôsobiť sa aktuálnym podmienkam. Schopnosť adaptácie je natoľko kľúčová, že až by som povedal, že nemožno takmer nič naplánovať. Ale veľký podnikateľ dokonca plánuje strategicky. Leontiev vymyslel to čo bude večne platiť, lebo v jeho systéme platí, že príjmy sa rovnajú výdajom. Tam sa ozaj odhalí každý nečestný odtok.
jhusár
Vážený pán profesor, téma ktorú si nastolil je pre politikou aj ekonómov ako vždy poučná a potrebná. Je pravdou, že hodnotenie ekonomického vývoja s jednoduchými percentuálnymi ukazovateľmi – deficit verejných financií, podiel dlhu na HDP či saldo zahraničného obchodu je prehľadný, no v mnohých prípadoch zavádzajúci. Ekonomika nie je súbor izolovaných percent, ale systém vzájomne previazaných vzťahov. Základným rámcom na jej pochopenie je rovnica rovnováhy. Chcem upozorniť na asymetriu medzi hodnotením výdavkov a príjmov. Náklady štátu sú v štatistikách zachytené relatívne presne a v plnom rozsahu. Naopak, príjmová stránka je skreslená tým, že nezohľadňuje odlev časti vytvoreného dôchodku do zahraničia. Zisky zahraničných spoločností, dividendy či iné kapitálové transfery síce vznikajú v domácej ekonomike, no nestávajú sa jej disponibilným zdrojom.Výsledkom je paradoxná situácia: ekonomika vytvára hodnoty, ktoré sa prejavujú v produkcii, no časť z nich sa „stráca“ ešte predtým, ako vstúpi do príjmov verejných financií alebo domácností. Fiškálny deficit potom môže pôsobiť väčší, než by bol v prípade, keby vytvorený dôchodok zostával v krajine.Nuž toto je aj náš prípad, ktorý naši „vodiči „nevidia.
Tónko,
som rád, Tvojmu postrehu. Totiž v roku 1989 sme mali v ČSSR input/output tabuľku, ktorá mala 300 odvetví od poľnohospodárstva cez priemysel energetiku a končiac obchodom. Za za ekonomiku sme mali teoreticky 90 000 údajov. Hlboký vhľad do ekonomiky. Mali sme 10 zákonov o daniach a 1 o správe daní. Teda pod každým odvetvím bolo 10 riadkov pre dane. Teoreticky až 3000 údajov. A teda analýza mohla byť ozaj podrobná. Záviselo od analytika. Ale hlavne prvou vlastnosťou tabuľky je, že súčet príslušného riadku a príslušného stĺpca sa rovnali. A tá požiadavka zaručovala, že vzniknutý rozdiel musí byť odhalený, napr. že všetky príjmy sa neminuli účelovo teda deficit vznikol únikom. Takže rovnica rovnováhy sa dala konštruovať veľmi detailne.Ale hlavne údaje môžeš použiť na prognózy rozvoja ekonomiky známym modelom V. V. Leontieva, ktorý zaň dostal Nobelovu cenu.
V I/O tabuľke vidíš výdavky štátu veľmi detailne, iba sa tomu musíš rozumieť.A využiť aj aj na analýzu.
Ďakujem Ti.
Ako vždy výborná osveta, iba to obrazné prirovnanie v nadpise úvahy je hyperbola. Všetky tie analytické rovnice rovnováhy sú však ozaj nanič, ak vidíte, ako sa „rútime“ cestou dolu…
Mimochodom, k tým slepcom – vodičom: Dopustili sme sa gastarbeiterstva na Slovensku práve tým, že vodičov ozaj vo verejnej doprave i taxislužbe robia podobní „slepci“…nielenže neovládajú slovenčinu a robia taxikárov, oni ani dobre nepočujú a ani nevidia, ale vozia verejnosť autobusmi, poprípade si zachovávajú svoje vodičské zlozvyky z rodného Káráčí, čo sa týka jázd v mestskej premávke.
politiky.
Peter,
situácia, ako ai naznačil, je ozaj závažná. Ale predovšetkým si treba si uvedomiť, čo sa stalo pri našom vstupe a nového kapitalizmu, novej konštelácie po zániku RVHP. Naše výrobné zdroje, škála produkcie a kvalita výroba dosahovala svetové parametre. Naša východisková pozícia, akýsi základný stav alebo úvodné postavenie až vo svete , od ktorého sa mal odvíjať ďalší postup, hodnotenie,sa nerešpektovalo. Iste si to stará EÚ uvedomovala a tak nám naordinovala pod vedením slepca, čo jej vyhovovalo. Na škole sme ozaj poznali počiatočnú situáciu. Ich práce doposiaľ neboli prekonané, ale hlavne využité. Tápeme.
A prečo máme v doprave problémy? To je ozaj svetový problém. To má riešiť príslušný starosta.
Peter,
zo vzťahov pre 3 ciele zároveň vidíme, že druhým princípom je princíp regulácie teda proces usmerňovania fiskálnej a monetárnej politiky, ekonomiky. Zahŕňa zásahy do ekonomického systému za účelom udržania požadovaného stavu, úpravu pomerov (napr. vzťahov M a G) alebo automatické udržiavanie veličín. To nemôže byť iné, ako to vidieť zo vzťahov. Vznikne porucha. Nuž a tých porúch vzniklo veľa.
Ďakujem
jaro
Peter,
ešte toto:
Ej, ideme, ideme, ako tie mátohe,
ej, veď zme si nabrali velikie batohe.
Ej, ideme, ideme a cestu nevieme,
ej dobrí ľudia vedia, azda nám povedia.
jaro
Pán profesor, milý Jarko,
obaja vieme, resp. nie len my, že tu ide o systémový problém. Aj Tvoje prirovnanie k slepému šoférovi je len symbolické. Ak zoberieme slovenskú ekonomiku (presnejšie, ekonomiku na Slovensku) ako subsystém v rámci globálneho kapitalizmu, nič zásadnejšieho sa nedá urobiť – v prospech ľudí práce – pokiaľ globál parazit a vykorisťovateľ, bude pri sile. Moja hypotéza: to, čo rozpútal Izrael a USA v Iráne (a nie len tam), povedie k obrovskej inflácii; obávam sa, že aj pojem cválajúca bude ešte málo. Bude domino efekt? Čo všetko sa zrúti? Sú naši politici na toto pripravení? Bratia Srbi prežili americkú agresiu vďaka tomu, že mali dostatok potravín; dobre to poznáš. My? Máme len dostatok miesta na zaparkovanie tých cca 1200 kamiónov, ktoré nám denne dovážajú eurožrádlo zo Západu.
S pozdravom a úctou, Michal
Milý Michal,
dlhodobo sleduješ, čo sa deje s ekonomikou SR. Ozaj poznáš detaily. Ozaj to boli, teda dôvodom nadpisu tieto dva fakty: neplodné snemy, politická slepota opozičných strán a teda hlavne slepota ich hospodárskej politiky a uvedený citár, úbohá ekonomická analýza pomocou percent. Aké svetlo do ekonomických problémov ekonomiky SR vniesli snemy? Žiadne. No ale oni sú politickou silo a teda majú vedieť čo chcú ľuďom ponúknuť. Svet sa ozaj mení. Nehovoriac teraz o vojne, ale hospodársky rozmach už načrtol BRICS. Čo môže získať ekonomika SR? Ako orientovať výrobu našej ekonomiky?
Nuž a tá biedna analýza cez percentá. Analytici nemôžu núkať banality, veď predseda vlády potrebuje jasný program.Ten môže vzísť iba z hlbokých poznatkov e ekonomike, ktorá už vyjadruje rovnica rovnováhy. Tam zistím, kde mám deficit, nielen rozpočtu. Na to zistenie nie je predseda vlády, on musí dostať ta a takto. A to j náročné.
Ďakujem
jarko
Každý rozumne uvažujúci človek u nás, ak si porovná rodinný rozpočet s tým „naším“ štátnym musí pochopiť že krachujeme. Hlavne nárast dlhu vplyvom 3 „vlád“ počnúc Matovičom a ďalšími výtečníkmi progresivizmu. Neviem si predstaviť vyvážený rozpočet, čo všetko by bolo potrebné zoškrtať. Koľko zamestnancov štátnych inštitúcií by stratilo zamestnanie. Ako by zoštíhleli ministerstvá a koľko by sa ich dalo vôbec zrušiť. A koľko by sa ušetrilo zrušením rôznych fondov pridelením prostriedkov priamo inštitúciám zodpovedajúcich priamo za určité činnosti.
Áno to je utópia. „Rozumná vláda“ by si podrezala konár pod sebou a tá čakajúca by nastúpila škrtaním sociálnych opatrení a navýšením „ich ľudí“ do tých pozícií, ktoré boli zrušené a podporili by všetky polItické NGO. A zadlžovanie by roztočilo ďalší kolotoč. Žiaľ generácie ktoré toto podporia nevidia si pred nos a vidia len „profity progresívnosti“ a podporné fondy na akýkoľvek bláznivý nápad.
Teda…čaká nás krach? Ten dlh a nielen náš je celosvetový problém, ktorý sa v minulosti riešil len jednou cestou….
Vážený pán profesor,
Vaše slová priam burcujú. Ak si všimnete vzorce pre G aj M jasne vidieť ktoré koeficienty a kde sa nachádzajú. Odvodil som ich iba ak uvažujeme dva ciele. Ba zistíte aj aké majú znamienka. Toto sa z hlavy nedá určiť.To nie sú vyhádné čísla. To budú konzistentné hodnoty s požiadavkou aby p = p* a Y = Y*. Ale čo ja najzásadnejšie, naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G. Zo vzťahov vyššie jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych koeficientoch ai a bi, budú vždy iné. A teda možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom rokovania vlády (aj NRSR) pri tvorbe jej ekonomickej politiky A tak zažívame iba zvady a anti Fico, lebo nevedia dať riešenie.
Nuž veru: Neviem si predstaviť vyvážený rozpočet, čo všetko by bolo potrebné zoškrtať. Koľko zamestnancov štátnych inštitúcií by stratilo zamestnanie. Ako by zoštíhleli ministerstvá a koľko by sa ich dalo vôbec zrušiť. A koľko by sa ušetrilo zrušením rôznych fondov pridelením prostriedkov priamo inštitúciám zodpovedajúcich priamo za určité činnosti, môžem iba potvrdiť. Matovič svojou kvalifikáciou nie je pripravený na nižšiu funkciu nie predsedu vlády, čo ministra financií. Veď sa chválil ako skončil VŠ.Ako sa hovorí, je niečo zhnité v tom štáte Dánskom.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor, milý Jaroslav,
brilantná úvaha. Chcel som ju niekoľkými vetami možno doplniť, či skôr rozšíriť. Ale po prečítaní „ohlasu“ p. Ivana som presvedčený, že treba reagovať predovšetkým naňho.
Teda, vážený pán „Ivan“,
to ste ako prišli na to čo tvrdíte? Len si potrebujete rypnuť do Fica a či sa vám to tak ozaj zdá a či skôr „marí“? Alebo azda máte lepšie riešenie aké prijala a prijíma Ficova vláda? Nuž, prezraďte nám ich! Možno budú aj na Nobelovku, v tom prípade rád podporím vašu kandidatúru. A ešte čosi: Položili ste si vôbec otázku v akom stave boli ekonomické parametre SR keď súčasná koalícia preberala vládu od Odora? A čo takto vrátiť sa ďalej do minulosti a spomenúť si na výhybkára zo Spiša a jeho alter ego Mikloša. Kam doviedli Slovensko oni? Ich „riešeniam“ ste pomáhali, všakáno. tešiac sa na dvojnásobný plat. Tam, vtedy začala „rakovina“ slovenského hospodárstva. Za prispenia pasívneho a „oblbnutého“ voliča Dzurindom, bolo to tak či nie? A v tom má podiel aj Fico /a SDĽ/ – v jeho podpore Dzurindu a alibizme /aj áno aj nie/ pri referende o privatizácii strategických podnikov.
Vážený Jožko,
dovolím si to doplniť tým, že ešte v roku 1958, teda v 3.om ročníku som sa učil v predmete plánovanie, čo je input/analýza. Ba, neber to zle, môj najväčší model mal 2200 rovníc a 2500 premenných a to v roku 1976. Je niekoľko kníh o regionálnom modelovaní a teda ozaj bohatá základňa, aby EÚ už pri našom vstupe do EÚ vedela povedať, a nešla na slepo, čo bude, aký progresívny vývoj v našich Tlmačoch, či v Žiari nad Hronom. Mala skonštruovať regionálny model o 27 oblastiach. Toho si nie je vedomí ani p. Ivan a tak jeho poznámka nie je konštruktívna.
Keď sme boli členmi EHK, naša tabuľka input/output mala 300 odvetví a tak bolo treba zabezpečiť vývoj všetkých týchto odvetví. Prečo sa EÚ orientovala na likvidáciu našich podnikov. Nebola to slepecká politika?
EÚ nevedela, že makroekonómia vďaka nositeľovi Nobelovej ceny J. Tinbergenovi (môjmu učiteľovi) a jeho dielu Economic Policy: Principles and Design vieme, že prvým princípom ekonomickej politiky je, že treba použiť aspoň toľko nástrojov ekonomickej politiky, koľko je cieľov.Vyšla v roku 1960. Teda poznatky boli už dávno známe. V EÚ ich asi nevedeli. Ba ani teraz naši poslanci.
A práve p. Fico a p. Orbán si uvedomili, že ideme, ideme cestičku nevieme a nevieme kde a tak to aj povedali. Nuž a reakcia nie je pochvalná. Bezcieľnosť je už známa a zdôraznená aj v článkoch. Hovorí o tom aj ten, čo som spomenul. Ba články hovoria o zlyhaní.
Jozef, Dzurinda sa sám prehlásil za makroekonóma, hoc skončil dopravnú fakultu.
Ďakujem
jarko
A Váš názor pán profesor na súčasnú vládnu koalíciu – tá už zadlžovaním predbehla všetky predchádzajúce vlády.
Pán inžinier,
žiaľ, ani jedna vlády po roku 1993 nevyužila nástroje ekonomických vlád. Hoc ŠÚ SR skonštruoval aj input/output za Slovensko a teda bola verejne k dispozícii. Vláda sa musí spoľahnúť na tvorcov hospodárskej politiky a tak problém je hlbší.
Ďakujme
jhusár
Vážený pán „Ivan“
prečítajte si vyššie.