Dostal som takýto mail: Vízia Slovensko 2040 – na stiahnutie ĎALŠIA VERBÁLNA VÍZIA? TREBA UŽ KONKRÉTNE NALIEHAVÉ A NEODKLADNÉ ČINY!! Prečítal som si ju skoro celú a skopíroval som časť, ktorej nadpis je témou mojej dnešnej úvahy. Z tejto časti citujem:
„Firmy, verejný sektor, občiansky sektor a výskumné inštitúcie potrebujú spoločne vytvárať ekosystém, ktorý flexibilne reaguje na potreby, podnikateľského prostredia a podporuje rozvoj regiónov. Krajské mestá ako centrá ekonomického a spoločenského života vytvárajú jedinečný priestor na prepájanie výskumu, podnikania a talentu. Majú potenciál podporovať vznik pracovných miest, regionálne špecifických inovácií a regionálnych inovačných hubov. Akademické inštitúcie by mali byť schopné a motivované prepájať svoje výskumné tímy a infraštruktúru na miestne rozvojové potreby, spájať sa s potenciálnymi odberateľmi poznatkov a podporovať vznik nových firiem. Firmy a verejný sektor sa zase musia naučiť formulovať svoje výzvy, zadávať ich výskumným tímom a vytvárať vhodné prostredie na ich testovanie a škálovanie. Vhodne nastavená územná reforma vie finančne aj kompetenčne motivovať aktérov dlho-dobo rozvíjať miestnu ekonomiku a jej prepojenie na talent.“
Čo som v texte zvýraznil čierne, hovorí, aké plytké sú tvrdenia autorov, vôbec nechápem posledné čierne zvýraznenie. Nevieme ako sa majú rozvíjať regionálne inovačné ekosystémy, čo je nadpis. Táto časť neuvádza aké produkčné kapacity a v ktorých regiónoch sa budú rozvíjať, teda nie sú uvedené konkrétneho ekonomické oblasti, či aspoň nejaké fakty. Ako sa má rozvíjať región Orava? Mrzí ma to o to viac, že jeden z autorov je môj bývalý študent. Autori by mali poznať vážnosť a dôležitosť svojho poslania práve v oblasti, ktorá po roku 1993 stratila vážnosť.
Autori si neuvedomili, že po roku 1994 bola na Slovensku zničených viac ako 150 podnikov.
Zoznam podnikov vybudovaných na Slovensku a zničených či sprivatizovaných koloval na internete. Patril medzi ne aj ZSMK Tlmače, kde som po VŠ začínal, a ktorý vyrobil najväčší elektromotor na svete. Také podniky dnes potrebujeme. Musíme sa oprieť aj o AI.
Ako zveľadiť ekonomiku, na to musíme mať nástroj. Ekonomická veda ho má. Ten povie ako rozvíjať aj regióny. Od pionierskej práce nositeľa Nobelovej ceny V. V. Leontieva z roku 1930 sa jeho input/output analýza stala jedna z hlavných metód aj pre ekonomické rozhodovanie.
Input/output analýza je
- 1) metódou rozhodovania
- 2) metódou ekonomickej analýzy
- 3) metódou projektovania vývoja ekonomiky
Dokonalá znalosť ekonomickej teórie je esenciálnou pre úspešnú aplikáciu v rôznych oblastiach, hlavne pre tvorcov hospodárskej vízie.
V otvorenej ekonomike ako má SR, v ktorej je zahraničný obchod významný, a tak je predovšetkým dôležité identifikovať zdroje vstupov importu a destináciu exportu, aby sme mohli formulovať príslušnú obchodnú politiku. Avšak v našej ekonomike sú dôležité aj regióny a vzťahy medzi nimi, napríklad interregionálne využitie pracovnej sily. Ba dôležité je aj to, aby sa príslušný región špecializoval na výrobu tých odvetví, pre ktoré má zdroje, iné v Tatrách a iné v Dunajskej Strede.
Z tohto dôvodu sa tvorca hospodárskej vízie musí zaujímať o optimálna alokáciu výrobných činností medzi regiónmi, ale aj interregionálnu závislosť výroby a spotreby.
Ide o vybilancovaný rast všetkých odvetví a pomôcť ekonomicky zaostávajúcim, napr. okresu Michalovce, aby sa zabezpečil ich rozvoj. A tu potrebuje vláda taký analytický nástroj a nástroj prognózovania, ktorý umožní tvoriť hospodársku politiku.
V mojej knihe Aj ekonómia je veda definujem regionálnu input/output tabuľku a príslušný model. I/O tabuľky, ako vidieť nižšie, má dva regióny a v každom regióne sú výrobné odvetvia, ktoré zjednoznačňujú jeho produkčnú kapacitu a tak aj ekonomiky ako celku. Pre tvorcov ekonomickej vízie aj politiky je dôležitá a zásadná aj interdependencia odvetví, vyjadrenú v matici všeobecne, napr. b12r1,11. ( v realite sú to konkrétne číselné hodnoty).
Poľnohospodárstvo potrebuje osivá od seba samého a aj NPK od chemického priemyslu. A chemický priemysel potrebuje pivovarnícky jačmeň na výrobu piva. Tabuľka má 2 regióny, lebo model som konštruoval pre Česko-Slovensko, a teda ekonomiku ČR a SR.
Pomocou tejto matice vieme projektovať potrebu produkcie odvetví a regiónov pomocou vzťahu Y = (I – B)-1F. Ak budeme meniť hodnoty vektora F, získame hodnoty produkcie odvetví po regiónoch. Teda teraz čitateľ zistil, že ekonomické poznatky nám dovoľujú hlboko preniknúť do toho ako funguje ekonomický systém vzhľadom na existujúce regióny a teda aj možnosť zistenia čo sa stane, ako v niektorom regióne sa zvýši produkcia odvetvia 1, aké zmeny nastanú v ktorých odvetviach a regiónoch, ak sa zvýši napríklad produkcia odvetia 1 v regióne 2. Totiž vzájomných závislostí medzi odvetviami a regiónmi ekonomiky je veľa, totiž tabuľka uvažuje aj regióny, a pritom, ako vidíme v tabuľke, oba regióny majú identické odvetvia.
Záver
Začnem tým, ako píšem v úvode úvahy, že: ďalšia verbálne vízia? Treba už konkrétne, naliehavé a neodkladné činy. Vieme, že input/output tabuľky a príslušný model konštruovalo Česko-Slovensko, ale aj EHK v Ženeve, ktorá ich používala na komparáciu krajín regiónu EHK. Je to dôležitá oblasť v súčasnej ekonomickej vede. Hovorí o tom aj rozvoj tejto vedy nielen v minulosti ale aj v súčasnosti. Už sa konštruuje dynamická I/O tabuľka.
V úvahe som uviedol, že naša ekonomika stratila veľa podnikov a mnohé boli vodcami vo svojom odbore. Takáto úloha stála pred tvorcami vízie do 2040. Na báze vedy mohli rozvoj regiónov špecifikovať veľmi jednoznačne a aj v alternatívach.
Ekonomický rast je vágny pojem. Našu ekonomiku treba zveľadiť a zdokonaliť a to na súčasnej úrovni technologických vymožeností. Žiaľ, naši dnešní ekonómovia duchovne naďalej chorejú.
Prof. J. Husár
Rohovce, 8/7/2026
Pán profesor, trochu tému odľahčím z iného konca. Všimol som si ilustračný obrázok. A technicky trochu zbehlý človek na ňom hneď na prvý pohľad vidí, že takto zostavený stroj sa nepohne nikam, ani o milimeter. Je zaujímavé, že aj na tomto vidieť všeobecný úpadok vzdelanosti. Ilustrácia vízie dokonale spolupracujúcej spoločnosti dnes môže byť aj hromadou ozubených koliesok, bez ladu a skladu.
Je mi jasné, že v originálnej vízii táto ilustrácia nebola a že ju sem vložil editor tohto článku, no keď som pátral po jej pôvode, zistil som, že pochádza z oficiálnych dokumentov EÚ k inovačným stratégiám. A tak je tento môj kritický pohľad ešte adresnejší – takto nás teda inštitúcie EÚ chcú učiť, ako konštruovať efektívne systémy…
Pán doktor,
potešil ma Váš doplnok. Bohužiaľ EÚ nemal takých ekonómov ako SR – Pavlenda, Sojka, Kočtúch či Ferianc. Ich knihy sú klenotom ekonomickej vedy. Nuž a naša EÚ nevedela povedať ta a takto.
Ďakujem
jhusár
odpovedať jozef Hlušek.
Nedá mi zopakovať svojho času zhodnotenie spoločenskej situácie na Slovensku profesora Ing. Milana Šikulu, DrSc. a kolektívu odborníkov: „Aby sa však dali robiť účinné strategické rozhodnutia a prijímať opatrenia na rozvoj našej spoločnosti, treba zmeniť súčasnú spoločenskú klímu, ktorú dnes často určujú viac médiá než veda. Na ozdravenie tejto klímy treba vedu postaviť na miesto , ktoré jej v spoločnosti patrí a zabrániť tomu, aby sa spoločenské vedomie formovalo v atmosfére ,diskusií‘ v ktorých ako rovnocenný partner k vedeckému postoju neraz vystupujú rôzne extrémne zjednodušené amatérske postoje. V nezdravej atmosfére nekonečných, nikam nevedúcich ,diskusií‘ to môže umŕtviť mnohé dôležité strategické rozhodnutia.“
Milý Jožko a Tónko,
Milna som dobre poznal ešte zo študentských čias. Na profesúru napísal ozaj dobré dielo Globalizácia na rázcestí. Neviem či EÚ SAV dostal za neho dobrú náhradu. Aj USA, keď opustili vedu po roku cca 1996 idú dolu vodou. Prezident mal vždy dobrých poradcov. Ich diela mi slúžili priam ako vzor ekonomickej vedy. Môžem to potvrdiť, lebo som bol 3 mesiace na BEA vo Washingtne na študijno – prednáškovom pobyte. Keď sa jeden prezident pomýli v tézach, prišiel na BEA. Ja som vtedy nemohol prísť. Nepoznám prezidenta SR, ktorý by prišiel za vedcami a poprosil o výklad určitých faktov.
Ďakujem
jarko
Vážený pán profesor,
aktuálna téma „Vízia Slovenska do roku 2040“ zaujala a k téme sa vyjadrilo 19 respondentov a všetky ich príspevky som si po návrate zo záhrady pozorne prečítal.
Napriek tomu si kladiem otázku, akú reálnu váhu majú podobné vízie. Po roku 1989 bolo vypracovaných a odborne obhájených niekoľko desiatok rozvojových stratégií, na ktorých sa podieľali poprední vedci a odborníci. Väčšina z nich však zostala iba na papieri.
Zároveň sa pýtam, do akej miery môže štát rozhodovať o budúcej podobe hospodárstva, keď rozhodujúca časť výkonu ekonomiky je vytváraná podnikmi v súkromnom, prevažne zahraničnom vlastníctve. Možnosti štátu ovplyvňovať smerovanie hospodárstva sú preto podstatne menšie, než sa často predpokladá. Príjmy štátneho rozpočtu sú založené najmä na daniach zo zamestnanosti, spotreby a podnikania, pričom významným zdrojom rozvojových investícií zostávajú aj prostriedky z Európskej únie.
Ak chceme hľadať príčiny dnešného stavu, mali by sme byť kritickí aj sami k sebe. O smerovaní Slovenska totiž nerozhodujú iba politici, ale aj občania svojimi rozhodnutiami. Z desiatich celoštátnych referend bolo úspešné iba referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie. Naopak, referendá, ktoré sa týkali zachovania strategických podnikov, bánk či ďalších významných otázok hospodárskej politiky, boli pre nízku účasť neúspešné.
Preto si myslím, že každá vízia rozvoja krajiny musí stáť nielen na odborných analýzach, ale aj na občianskej zodpovednosti. Pokiaľ občania nebudú aktívne využívať svoje demokratické práva a niesť spoluzodpovednosť za smerovanie štátu, zostanú aj tie najlepšie vízie iba pekne napísanými dokumentmi
Doplnil by som iba, že národ treba vzdelávať a nie ohlupovať, ako sa to dlhodobo deje. K tomu slúži napr. aj celá enviromentalna agenda. Niežeby bola zbytočná, životné prostredie, faunu a flóru treba chrániť ale prostredníctvom zodpovedného regulátora protichodných faktorov. A to môže dokázať len štát, nie kadejakí dobrodruhovia /aj s dobrými ale úzko, bez nadhľadu, zameranými úmyslami/ združení v tzv. treťosektorových organizáciach a spolkoch.
Milý Jozef,
veru v tom je naša bieda. Veď si pozri aké problémy má naše školstvo. Nemáme takého ministra ako bol Novomeský.
Jožko, bohužiaľ náš štát neprijal ani zodpovednú environmentálnu politiku. Robil som v Čs, stredisku životného prostredia, program OSN v rokoch 1971/3 a viem, čo sme predložili. Riaditeľom bol Ing Fratrič, zbehlý odobrník.
Nechápem na čo sú mimovládky. Máme vládu a nepotrebujeme mimovládu.
Ďakujem
jarko
Milý Jozef, naši a anglický odborníci dokázali znížiť otravný popolček v Ostrave, iste si o tom čítal.
jarko
Vážený pán inžinier, Tónko,
ozaj si odborne dopnil moju úvahu. Ako spomínaš, už bolo veľa vízií a žiadna sa „neujala“. Jednou z príčin je ľudský faktor. Zahĺbili sa politici do tých vízií? A boli schopní ich pochopiť? Veľmi ľahko pochopili: každé hrable k sebe hrabú.
Totiž, akokoľvek budeš obracať pojem vízia, jeho bázou je schopnosť predstaviť si budúcnosť hlavne ideálny stav fungovania ekonomiky, teda potrieb a fungovania našej ekonomiky do roku 2040, hoc od toho ideálu môžu vzniknúť odchylky. Ale práve ich preskúmanie je zdrojom budúceho zlepšenia. Vízia v každom prípade predstavuje myšlienkový obraz budúcnosti, ktorý usmerňuje súčasné rozhodnutia a kroky. Veď aj Kopernik mal myšlienkovú predstavu, hypotézu, ako je to so Slnkom a Zemou. Hoc sa jeho systém zlepšoval, podstata zostala.
Akú reálnu váhu majú podobné vízie to ozaj záleží, či máme človeka ako bol prof. Karvaš, ktorý napísal dielo, ktoré malo 800 strán a teda vedel čo má robiť SNB Slovenského štátu. Iba o peniazoch napísal 93 strán. Teraz nik iný nemôže zabezpečiť realizáciu vízie (nie tejto poslednej) ako konkrétny odborník, predovšetkým minister, či predseda vlády. Ich však trápi dnešný chaos aj vo svete, žiaľ, aj hádky s opozíciou, ktorá ozaj nevie ponúknuť víziu. Nemá kto. Nemajú odborníkov, iba si to nechcú priznať. Majú veľa kúzelníkov.
Nuž a súkromné vlastníctvo, ktoré sa zrealizovalo u nás kríva na obe nohy a ako si napísal podniky sú prevažne v zahraničnom vlastníctve. Nuž a prečo sa neuskutočnili referendá? Lebo…. .
Tónko, a toto musím ozaj skopírovať: Preto si myslím, že každá vízia rozvoja krajiny musí stáť nielen na odborných analýzach, ale aj na občianskej zodpovednosti. Pokiaľ občania nebudú aktívne využívať svoje demokratické práva a niesť spoluzodpovednosť za smerovanie štátu, zostanú aj tie najlepšie vízie iba pekne napísanými dokumentmi.
Ďakujem
jhusár
Odborník, či dobre informovaný laik sa rýchlo zorientuje, ak má podklady a historickú pamäť. Problém účasti najmä v referendách je asi vo fakte, že veľmi veľa ľudí s voličským oprávnením nie je celkom v obraze, pretože aj keby chceli, nemajú možnosť, lebo naša mediálna sféra je všetko iné, ako objektívne informujúca.
Už počas vlády pána Mečiara som viackrát upozorňoval, že bez prísnej mediálnej stratégie bude občianska spoločnosť rozdelená natoľko, že sa ako celok (väčšina) nezmôže vytvárať svojimi hlasmi konsenzus. Najmä ak nie zanedbateľná časť populácie k voľbám vôbec nechodí. Demokracia nemôže byť bezbrehá, pretože sa preklopí do anarchie, až nihilizmu. Nakoniec západ je toho súčasným žiarivým príkladom. Aj k nám boli „dovezené“ prvky deštrukcie vo forme politického tretieho sektora, ktorý je z veľkej časti, myslím, koordinovaný spoza hraníc podobne, ako mediálna sféra.
Demokracia v štáte, podľa môjho názoru, musí mať hranice vytýčené národno-štátnym záujmom. Ak je na pokraji anarchie, tak sa veľmi ľahko a pohodlne vytvára „kasta“ vyvolených, ktorí sú priebežne selektovaní, aby slúžili cudzím záujmom. Proces je veľmi sofistikovaný a zabehnutý už zrejme niekoľko dekád. Nuž a iní sa pridajú, „lebo zlaté teľa“ …
Čiže zopakujem môj názor z iného vstupu do diskusie – v rámci súčasnej EÚ nie je možné napredovať – čiže ani vytvoriť naozaj zmysluplnú víziu do budúcnosti, pretože nás ovláda niekto iný …
Ferko,
veľmi dobre si to napísal. Práve ešte za Mečiara som napísal na MŠ SR, aby sa základy ekonómie učili už v piatej triede. Nevzdelaný občan je ľahkým nástrojom manipulácie. Aj strelku v kompase musíš sledovať ak chceš ísť na sever. To akceptujeme. Žiaľ ekonomické vedy nie.
Musím zopakovať tento fakt: Čiže zopakujem môj názor z iného vstupu do diskusie – v rámci súčasnej EÚ nie je možné napredovať – čiže ani vytvoriť naozaj zmysluplnú víziu do budúcnosti, pretože nás ovláda niekto iný …
Ďakujem
jhusár
Jarko, trochu mimo vedu – myslím, že toto nám treba:
https://youtu.be/Yayo-D0UUt8
Toto podpisujem do bodky!
Pán profesor, milý Jarko,
aj ja som si prešiel, najprv letmo, spomínaný dokument, ale už pritom som pochopil, že akékoľvek ďalšie jeho štúdium je len stratou času. Pasáž, ktorá začína tým, že sme sa po 89 – po transformácii ekonomiky a spoločnosti (voľne citujem) – vydali na cestu k vyspelým štátom; to mi naozaj stačilo. Drancovanie a rozklad ekonomiky a štátu nazvať transformáciou, a ešte správnym smerom?! Toto môžu písať takým hlupákom, ako sú oni a ich bábkovodiči. Ty to dokazuješ na konkrétnej oblasti s matematickou presnosťou, ako je to u každej Tvojej analýzy atribútom.
Ak tento paškvil, plytký a povrchný, prijme aj vláda, tak potom naozaj už len čakať – v kontexte s výsledkami NATO spolku v Ankare – kedy to všetko zahučí.
S pozdravom, Michal
Vážený a milý Michal,
aj ja som ju, ako som to uviedol aj v úvahe, prečítal celú, teda preskakoval som odstavce. Nuž ale to je výplod veľkého kolektívu odborníkov, a niektorí sú novinári, či rôzni komentátori.
V úvahe som uviedol, že naša ekonomika stratila veľa podnikov, viac ako 150, a to významné podniky, ktoré konkurovali západným krajinám a mnohé boli vodcami vo svojom odbore. Netreba opäť zabezpečiť produkčnú kapacitu ekonomiky SR? To autorov nenapadlo? Takáto úloha stála pred tvorcami vízie do 2040. A potom, na báze vedy, máme veľa ekonomických fakúlt, mohli rozvoj regiónov špecifikovať veľmi jednoznačne a aj v alternatívach.
Mical, ja som to poslal aj p. predsedovi vlády.
Ďakujem
jarko
Veľmi trefna odpoveď na víziu 2040. Hovoriť o vládach po 1989 je nezodpovedné. Je to iba výkonná zradná SVOLOC Gardistov na výkon požiadaviek západných korporácií bez ohľadu na dopad kolónie Slovensko. A takto sme aj dopadli. Oholený a zadlžený bez podnikov čo tvorili Základ ekonomického rastu a rozvoja pre ďalšie generácie.
Bez vlastnej meny a Banky. Je krv ekonomiky ako bez kyslíku. Dusi sa.
Pán Štefan,
máte ozaj nároky, ktoré by bolo niekedy aj ťačko splniť. Ale túto časť z vízie zopakujem: Firmy a verejný sektor sa zase musia naučiť formulovať svoje výzvy, zadávať ich výskumným tímom a vytvárať vhodné prostredie na ich testovanie a škálovanie. Vhodne nastavená územná reforma vie finančne aj kompetenčne motivovať aktérov dlho-dobo rozvíjať miestnu ekonomiku a jej prepojenie na talent.“ Predseda vlády z toho nemá nič. A kto iný ako vláda je vykonávateľom vízie.
Konečne už žiadajme, aby odborníci boli odborníci a nie amatéri. Však si pozrite autorskí kolektív.
Ďakujem
jhusár
Neznámy „stefan“ , prepáčte mi, ale táto diskusia sa usiluje prispieť k riešeniu problémov a nie tárať nezmysly. Váš príspevok by som vysoko hodnotil, keby ste si v ňom vystačili jedinou /mnou mierne upravenou vetou – Vy ste použili dve/: Štát bez vlastnej meny a banky je ako krv ako bez kyslíku, dusí sa.
Už z diskusie k tejto „reminiscencii“ vidno, že „pohľady aj medzi nami, respondentmi, na pojem „vízia“ sa rôznia. Podľa môjho názoru toto slovo by malo vyjadrovať reálnymi parametrami podložený pohľad do „nedohľadna“. Teda v maximálne možnej miere reálne, no i tak iba akési kvázi proroctvo, o tom, čo je alebo ako bude vyzerať čosi veľmi vzdialené. Ak ide o národ a štát, aký bude, resp. aký by mohol a mal byť, existovať, o 30-50 rokov. Na to, čo chceme dosiahnuť, či kam sa chceme dostať ani nie o 15 rokov, by mala SAV ba aj príslušné vládne rezorty vypracovať konkrétne „dlhodobé plány“ s konkrétnymi merateľnými ukazovateľmi. Lenže, u nás je to tak: idioti sa boja použiť čokoľvek čo by pripomínalo predchádzajúci „socialistický“ režim, nech by to bolo hocijako dobré a užitočné a chytráci /zlodeji a podvodníci/ budú proti nemu /plánu/ namietať, pretože v tzv. vízii môžu za rovnaké prachy vymýšľať a bľabotať nezmysly a nik ich za to nevezme na zodpovednosť. Pretože za zlé proroctvá sa predsa už dávno netrestá. Rovnako ako za zlé politické rozhodnutia, hoci by spôsobili tisíce nevinných obetí na životoch a miliardové straty na majetku štátu!Teda, toľko k Tebou kritizovanej „Vízii“ Slovensko 2040, milý a vysoko vážený pán profesor. A ešte jednu vetu celkom na záver - všetkým: Vízia musí začínať filozofiou života, hodnotami, ktoré majú národ zjednocovať a dávať mu smerovanie do budúcnosti, teda presne tak ako ju definoval vo svojom prejave predseda vlády R.Fico. Iba hlupák nechápe, že Cyrilo-metodská tradícia nie je iba o náboženstve alebo písme, či vzdelanosti, ale aj – a predovšetkým – o morálke, o „nepokradneš, nezosmilníš, nezabiješ“, teda o spoločenských vzťahoch.Vážený a milý priateľ Jožko,
hádam aj toto čo si napísal by bolo stačilo v Reminiscenciách. Ale autori, keďže to posielam najmenej jednému, by mali prečítať aj problém zanedbania input/output analýzy.
Keď chceš pokopať vinicu, musíš mať k tomu nástroj, motyku. Aj autori vízie, ak chcú „pokopať“ budúcnosť ekonomiky SR, či Slovenska, musia mať k tomu nástroj. Ekonomická veda ich má viacero. Spomenul som dielo nositeľa Nobelovej ceny V.V. Leontieva, lebo to je hádam najdokonalejší nástroj, ale je hlavne nositeľom Nobelovej ceny za ekon´pmiu.
Akokoľvek budeš otáčať slovo vízia, jeho bázou je schopnosť predstaviť si budúcnosť alebo ideálny stav vecí, teda potrieb a fungovania našej ekonomiky do roku 2040.Ozaj ide o myšlienkový obraz budúcnosti, ktorý usmerňuje už súčasné rozhodnutia a kroky.
Ba ako som napísal: ekonomický rast je vágny pojem, treba, ako píše uviesť konkrétne fakty, skutočnosti. Našu ekonomiku treba zveľadiť a zdokonaliť a to na súčasnej úrovni technologických vymožeností
A toto si napísal veľmi múdro: Iba hlupák nechápe, že Cyrilo-metodská tradícia nie je iba o náboženstve alebo písme, či vzdelanosti, ale aj – a predovšetkým – o morálke, o „nepokradneš, nezosmilníš, nezabiješ“, teda o spoločenských vzťahoch.
Naše regióny sú veľmi rozdiele a nemám dojem, že autori vízie si to uvedomili. Vágne reči o regiónoch nič neriešia.
Ďakujem
jarko
Vízia 2024? Štát bude podporovať dobro a s celej sily bojovať proti zlu. Vynaloží maximálne úsile pre blaho občanov, posilní zvrchovanosť, všestrannú bezpečnosť a spravodlivosť. Bude podporovať menšiny, rodinu, slabých a zraniteľných.
Politici, už zo svojej podstaty nie sú schopni a keby aj boli nemajú záujem niečo okrem prospechu svojho pastiera, svojho vlastného, svojich blízkych a svojej strany niečo skutočne meniť. Kvôli tomu sú ochotní vzdať sa vlastnej chrbtice, prekrúcať pravdu, sľubovať.
Bez zmeny územného členenia, volebného systému nie je možné zmeniť nič. Iba verejnosťou zvolený konkrétny človek v súčinnosti s ďalšími 149timi. môže zjednať náprávu v prijatí potrebných a zrušení tých účelových zákonov.
Bez skutočného navrátenia trojdelitelnosti moci ostáva štát v rukách oligarchov a tí rozhodne nemajú záujem niečo meniť. Vízia bude ako teplovzdušný balón. Bude stúpať a klesať, ale bez pasažierov. Je to chiméra, niečo ako ďalší sladký predvolebný sľub. Najlepšie zárobky sú s projektov. Projekt na kravín si každý vie tak zhruba predstaviť, ale projekt na chiméru nikto. Pamätáme si projekty na štadióny (fotbalový, hokejový, cyklistický, …) a čo všetko sa potom s nimi dalo urobiť.Vízia je projekt tak širokospektrálny, že môže byť široko nákladný a presne to potrebujú strany.
Ja v zmenu neverím. Skutočná polícia by musela reagovať na žaloby, prokuratúra zabezpečiť vyšetrovanie a súdy odsúdiť rozkrádačov štátneho majetku, manipulátorov volieb, mlčiacich prokurátorov, úplatných a skorumpovaných sudcov, na doživotie zatvoriť vlastizradcov. Máte dojem, že sem smeruje Vízia?
Pán Pavlík,
ale Vy ste jeden z tých, ktorý ma priam nútia rozmýšľať a písať.SR sa nezmení sama od seba.
Pozrite si, čo sa deje vo Venezuele, v Iráne, na Ukrajine a aj na Kube.Svet je v chaose. Neviem či každodenná zmena politických krokov je tou správnou cestou, naopak plodí chaos. Potrebujeme politika s autoritou. Iste ňou bol de Gaule, a tiž sa mu život stal ťažkým. Nakoniec mu postavili sochu v Paríži.
Ozaj ma zaujala veta: Bez skutočného navrátenia trojdelitelnosti moci ostáva štát v rukách oligarchov a tí rozhodne nemajú záujem niečo meniť. Ale veď náš štát už dlho vedú právnici, ba na fakultách práva sú katedry teórie štátu a práva. Nepostrehol som tvorcu poriadku, ktorý by s angažoval a snažil sa súčasný stav zmeniť. Naopak, justícia u nás má veľa dier.
Žandári pokutujú chlapcov na kolobežkách, ako keby nás to najviac tlačilo. A práve v polícii sme nedávno mali veľký problém.
Nielen v spoločnosti musí byť poriadok. Poriadok si žiada predovšetkým ekonomika. Nuž, ale ako som napísal, my nerešpektujeme ani nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, a spolihame s na víziu. Nech ju urobia vedecky.
Ďakujem
jhusár
Vazeny pan profesor. Som skepticky ku vsetkym viziam a moznemu rozvoju ekonomiky nasej republiky. Zatial nas „drzi automobilita“. Teraz opat „otvarame hlinikaren“ v Ziary nad Hronom a dalej co?
Cina nas valcuje a nie len nas, ale aj cely svet svojimi vyrobkami a my co sme mali sa uz nikdy k tomu nie, ze nevratime, ale sa nedokazeme ani priblizit.
Cize snivajte s nami…….
Pán Farbiak,
žiaľbohu, svet sa zmenil. Nuž a hádam najhoršie v tom, že sa ľudia stávajú skeptickí. To, čo som zažil v Tlmačoch sa už nevráti. Kolektív vo výpočtovom stredisku si skutočne pomáhal.
Nuž a rozvoj iba jedného odvetvia a to automobilizmu nie je to čo nás vytrhne z biedy. A čo hlinikáreň. Veď to bol podnik, ktorý zaručoval robotu, ale hlavne jeho výrobky mali odbyt. Vidíme to dnes čo znamená hliník. A kto ho zničil? Bude sa niekomu zodpovedať?
Ďakujem
jhusár
Odstavenie a znovu spustenie už nenahradí stratu trhu. Minimálne miliardova Škoda. Tak ako bolo odstavenie funkčnej jadrovej elektrárne aj účelová likvidácia poľnohospodárstvo a strojárskeho, chemického priemyslu. Pod diktátom západu rozvoj nieje možný. NATO bola stvorená EU. Všetko podľa plánu.
Kalegriho plán sa plní do bodky. Zmena bude možná až Rusko dorazí Západ do úplného ekonomického úpadku. Vcetne nás. Nádej pre ďalšiu generáciu je BRICS. Nastoliť Právny štát. Zmeniť volebný systém. Okresať štátnu správu.
A regiónom dať voľnejšie dýchať v správe majetku na ich možnosti . Využiť svoje členenie prírody.
Otázne ostáva či vôbec prežijeme ako štát. Európa po vojne prejde zmenou.
Vyzia je v tejto dobre iba náplasť od Vlády,že niečo robia akože z Vlastnej hlavy. Bez ladu a skladu. Ako konsolidácia, reštrukturalizácie a rôzne vymysly na ospravedlnenie neschopnosti a zahladiť zločiny,ktorých sa dopúšťajú ako Organizovaná skupina cez Nominantov. Jediné čo im ide dobré. Rozkradat. Zatiaľ.
S mnohými myšlienkami z tohto príspevku možno len súhlasiť.
Skúsim, ako laik v porovnaní s pánom profesorom a jeho „skalnými“ diskutérmi zareagovať na Vašu otázku a „čo ďalej?“.
Spomenuli ste Čínu a jej expanziu. Jej všeobecný nesmierny rozvoj v momentálne rozhodujúcich oblastiach v hospodárskej, ekonomickej, vedeckej oblasti je inšpiratívny, pretože Čína bola v podobnej situácii v čase jej takzvanej kultúrnej revolúcie – obdobím hľadania svojej cesty do budúcnosti. Myslím, že sa v podstate „pohla“ smerom, aký sme chceli v rámci iniciatív prierezovo zdola (nie bratislavských) zaviesť v roku 1989. Víziou boli nasledovné pohnútky – ponechanie strategických podnikov, bánk, vtedajšieho rozsahu školstva, správy nadzemných a podzemných zdrojov v správe štátu, povolenie súkromného podnikania v rozsahu živností a malých podnikov, najmä v oblasti služieb a subdodávok pre štátne podniky, voľnejší prístup k vedeckým a iným odborným iniciatívam a skutočnostiam za našimi hranicami, slobodu slova. Samozrejme, to malo zahŕňať aj stovky súvisiacich podmienok vo všetkých oblastiach, ohraničených novoprijatou ústavou a nadväzujúcimi zákonmi.
Veľmi skoro po vzniku bratislavského centra začalo byť naše smerovanie od týchto vízií odkláňané na inú cestu – nebudem poukazovať na realitu, ktorá nás dostala až do súčasného stavu.
Namiesto akejsi symbiózy štátneho a povoleného súkromného sektora, sme pristúpili k deštrukcii ekonomiky štátu rozpredajom celej našej „šperkovnice“ plnej prosperity. Ako spomenul aj pán profesor, prišli sme minimálne o cca 150 dobre fungujúcich strategických podnikov, ktoré sa starali o ekonomickú a sociálnu stabilitu štátu. V ich „bubline“ samozrejme aj o podporné doplnkové prevádzky od logistiky, sociálnych inštitúcií, obchodnej činnosti naprieč regiónmi.
Rozpísal som sa takto z dôvodu, že práve tam vidím najväčšiu príčinu našej súčasnej situácie.
Podľa môjho úsudku súčasná EÚ, ktorá namiesto ekonomickej a kultúrnej spolupráce rovnocenných partnerov, začala svoj profil posúvať do polohy politickej diktatúry a keďže mentálnym rozkladom postihnuté západné štáty tvoria väčšinu jej členov, takže aj hlasov, nemyslím, že je členstvo Slovenska a aj iných stredoeurópskych štátov v EÚ pre nás perspektívou.
Môj názor – rokovania s podobne zmýšľajúcimi v strednej Európe a skupinové opustenie EÚ a to napriek priebežným ťažkostiam. Naše zotrvanie v EÚ je väčším rizikom.
Čiže – nič povzbudzujúce pre najbližších niekoľko dekád, utiahnuté opasky, postupné nadväzné ekonomické a iné rovnoprávne kontakty na základe rešpektu s rovnako zmýšľajúcimi štátmi, prehodnotenie právnej, bezpečnostnej, hospodárskej a sociálnej situácie a cesta späť v oblastiach, ktoré nás najviac dostali do kolien.
Je to sci-fi? Nemyslím. Mám dojem, že to bude po niekoľkých nasledujúcich rokoch realita všedného dňa.
Pán Farbiak,
dovolím si doplniť p. Ďuriša, jeho dôkladný doplnok. Úspech Číny sa v súčasnosti prejavia v rôznych aspektoch: ekonomický rozvoj, ktorý má ambiciózne ciele v smere uspokojovania potrieb ľudí. Zameriava s aj na technológie vo výrobe už nie sú to iba detské hračky. No a nemôžem nespomenúť investície a obrovské stavby, čo vidíme aj v TV.
Tieto faktory prispievajú k pozitívnej prestížnosti Číny v globálnom kontexte.
jhusár
Pán profesor, za jednu z najdôležitejších myšlienok považujem to, že regionálne inovácie nemožno budovať IBA administratívnym rozhodnutím. Vznikajú tam, kde sa dlhodobo stretávajú podnikatelia, školy, výskumné pracoviská, samosprávy a ľudia ochotní spolupracovať. Peniaze sú tiež potrebné, ale samy osebe ekosystém nevytvoria. Rovnako dôležitá je dôvera medzi partnermi, kontinuita a schopnosť udržať spoluprácu aj po skončení jednotlivých projektov. Myslím si, že práve v tomto má Slovensko ešte značné rezervy. Aj vinou (alebo najmä?) politikov a ich partikulárnych záujmov.
Mám pocit, že pri tejto téme môže byť najväčším prínosom práve snaha prepájať teóriu s praxou. Dlhodobo sa venujete systémovým otázkam ekonomiky a regionálneho rozvoja. Diskusia (aj tu) môže byť obohatená o skúsenosti ľudí, ktorí sa pohybujú v praxi – či už v IT, podnikaní alebo vo verejnej správe. Takéto pohľady sa navzájom dobre dopĺňajú.
Čiže apelujem aj tu – propagujte, vážení diskutujúci, tieto a podobné odborné výstupy. Pri „pretlaku“ progresivizmu v médiách sa často záujemci ani „nepreťukajú“ k stránkam a výstupom, porovnateľným s touto stránkou, prípadne so stránkou národohospodárov a podobne. Propagujte medzi sebou aj vaše diela s touto a príbuznou tématikou.
Osveta je veľmi dôležitá.
František Ďuriš
Vážený Ferko,
ozaj si to na niekoľkých riadkoch napísal, čo by malo byť jadrom dobrej ekonomickej politiky a to ako ekonomky SR, tak aj na úrovni podnikov. Práve v dnešných časoch sa stráca dôvera medzi podnikmi, čítame to denne v médiách.
Rád by som skonkretizoval spoluprácu škôl a praxe. Môj priateľ prof. Petrenka bol profesorom verejných financií. Viem a jeho pozitívnej spolupráci s MF SR ale to bolo pred 40 rokmi. Prve preto ma mrzí aj skladba autorského kolektívu vízie SR do roku 2040. Zo širokého kolektívu autorov som nepoznal nikoho, ktorý by mal dielo o ekonomickej dynamike, či o prognózovaní ekonomických systémov a jeho priamej účasti v tej oblasti, či už na ministerstve hospodárstva, ktoré je v tomto kľúčovo organizáciou a či s MF SR.
A tak ako som napísal: Autori by mali poznať vážnosť a dôležitosť svojho poslania, veď ide o to ako sa SR dostane konečne na dráhu vzostupu, musíme vedieť, ktoré oblasti to môžu zabezpečiť a ako v súlade s tým zabezpečíme rozvoj regiónov.
A toto musím citovať: Peniaze sú tiež potrebné, ale samy osebe ekosystém nevytvoria.
Nuž a problém politikov je ozaj oblasť, ktorá u nás pokulháva. Už nik nemá vážnosť, naopak vidíme zvady.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, za jednu z najdôležitejších myšlienok považujem to, že regionálne inovácie nemožno budovať IBA administratívnym rozhodnutím. Vznikajú tam, kde sa dlhodobo stretávajú podnikatelia, školy, výskumné pracoviská, samosprávy a ľudia ochotní spolupracovať. Peniaze sú tiež potrebné, ale samy osebe ekosystém nevytvoria. Rovnako dôležitá je dôvera medzi partnermi, kontinuita a schopnosť udržať spoluprácu aj po skončení jednotlivých projektov. Myslím si, že práve v tomto má Slovensko ešte značné rezervy. Aj vinou (alebo najmä?) politikov a ich partikulárnych záujmov.
Mám pocit, že pri tejto téme môže byť najväčším prínosom práve snaha prepájať teóriu s praxou. Dlhodobo sa venujete systémovým otázkam ekonomiky a regionálneho rozvoja. Diskusia (aj tu) môže byť obohatená o skúsenosti ľudí, ktorí sa pohybujú v praxi – či už v IT, podnikaní alebo vo verejnej správe. Takéto pohľady sa navzájom dobre dopĺňajú.
Čiže apelujem aj tu – propagujte, vážení diskutujúci, tieto a podobné odborné výstupy. Pri „pretlaku“ progresivizmu v médiách sa často záujemci ani „nepreťukajú“ k stránkam a výstupom, porovnateľným s touto stránkou, prípadne so stránkou národohospodárov a podobne.
Čakal som, pán profesor, kedy sa naštvete a niečo k tak „naliehavej potrebe vízie pre Slovensko“ napíšete. Zas toho má plnú hlavu premiér, ba aj prezident SR a znova z toho robia marketingový ošiaľ pre novinárov i „bedátorov“ v SAV a analytických „čing-čangoch“… plne s Vami súhlasím, že z tých úryvkov, ktoré sú veľmi – veľmi plytké, je na zvracanie…pretože maturanti pri maturitnej slohovej otázke by ju spracovali lepšie… inak, on sa premiér SR R.Fico na slávnosti Cyrila a Metoda na Devíne teraz prezradil, že mu ide „vo vízii“ skôr než o ekonomické a sociálne otázky o to, ako bude HODNOTOVO na tom Slovensko…a to sa mal obrátiť na cirkve, keď už bol na cyrilometodských slávnostiach…
Plne s Vami súhlasím: „… Našu ekonomiku treba zveľadiť a zdokonaliť …“ citujem od Vás. Nie ekonómi – účtovníci, ani bedátori zo SAV, ale národohospodári môžu poskytnúť víziu o Slovensku previazanú sociálno-ekonomickými pokrokmi na základe ekonómie.
Lenže tu už žiadni národohospodári niesú …posledné zvyšky -to sme my…
A jedna taká a stále platná vízia tu už je – v knihe Ekonomika po kapitalizme, strany 147 až 151. Najradšej by som ju tu u Vás na pripomenutie zverejnil.
ad… na koučovaní v podniku ELBA KREMNICA a.s. v 1996 som položil top manažmentu zákernú otázku a úlohu: „Aká je vízia podniku?“… „A kde sa v tej vízii nachádzate vy osobne?“…pár snaživcov čosi plytkého vyslovili, veď tam sedel aj predseda predstavenstva správnej rady akciovej spoločnosti…bolo to trápne…po skončení tréningu mi pár ľudí pri štamprlíku povedalo, že mlčali, lebo ONI sa tam už vo vízii NE-NAŠ-LI!… no a tak to aj skončilo – „do roka a do dňa“ sa a.s. ELBA rozsypala na dve rôzne kapitálové spoločnosti, ak pán generálny riaditeľ Dominik ešte žije, tak mi potvrdí, že vtedy si uvedomil, ako na h… už vtedy podnik fungoval…takže pozor, vízie sú nebezpečný jav…
Peter,
dobre si napísal, naštval som sa. Veď ozaj by to napísal lepšie maturant ak by si zvolil tému vízia Slovenska.
Vízia znamená schopnosť predstaviť si budúcnosť alebo ideálny stav vecí. Neviem či to dokázali v ich diele autori vízie. Veď vo veľkom autorskom kolektíve (už to je chyba) som nenašiel jedného profesora z ekonomických fakúlt na Slovensku. Hlavne by som bol čakal riaditeľa EÚ SAV. Ale na fakultách máme katedry zamerané na matematické metódy či ekonometriu. Majú profesorov, či docentov.
Vízia predstavuje mentálny obraz budúcnosti, ktorý usmerňuje už súčasné rozhodnutia a kroky. Neviem, či autori poznajú ekonomickú realitu Slovenska. Veď iné ekonomické podmienky a potreby majú Vysoké Tatry, iné okres Dunajská Stred a celkom iné okres Michalovce. V kontexte podnikov a organizácií, ako píšeš, opisuje vízia želaný budúci stav, kam sa organizácia chce dostať, a spolu s úlohami definuje jej poslanie. Nuž a Tvoje skúsenosti, ktoré si spomenul, žiaľ sú skôr pesimistické.
Toto skopírujem, Začnem tým, ako píšem v úvode úvahy, že: ďalšia verbálne vízia? Treba už konkrétne, naliehavé a neodkladné činy. Vieme, že input/output tabuľky a príslušný model konštruovalo Česko-Slovensko, ale aj EHK v Ženeve, ktorá ich používala na komparáciu krajín regiónu EHK. Je to dôležitá oblasť v súčasnej ekonomickej vede. Hovorí o tom aj rozvoj tejto vedy nielen v minulosti ale aj v súčasnosti. Už sa konštruuje dynamická I/O tabuľka. Totiž konštrukciu input / output tabuliek a ich použitie na komparáciu navrhol nositeľ Nobelovej ceny G. Myrdal, riaditeľ EHK. Teda jeho názory by sme mali akceptovať. Predstav si, že by chemici nerešpektovali myšlienky za ktoré dostal Nobelovu cenu Heyrovský.
Ekonómovia prognostici to nepotrebujú, žiaľ.
Ďakujem
jarp
Pán profesor!
Vaš kritický pohľad na Víziu je konkrétne zdôvodnený. Treba už konkrétne, naliehavé a neodkladné činy. Ta konkrétnosť chýba dokumentu.
Vo verejnej aj expertnej debate panuje silná obava, že ide o ďalší z radu strategických dokumentov, ktorý skončí bez reálnej implementácie.
Mnohé odporúčania napr. stav verejných financií alebo reforma inštitúcií sú vládnym inštitúciám známe už roky, no chýba politická vôľa ich presadiť.
Vážený pán inžinier,
napísali ste to veľmi jasne. Predovšetkým Československo konštruovalo input/output tabuľka a realizovalo výpočty podľa jej modelu, ktorý navrhol nositeľ Nobelovej ceny akad. Leontiev. No ale dnes už nemáme takých odborníkov, ktorý ju skonštrovali.
Prezrel som si veľký autorský kolektív, ale žiaľ, okrem môjho študenta som tam nespoznal nikoho. Kde sú profesori matematických metód a ekonometrie z ekonomických fakúlt? Na VŠ sa prednáša input/output analýza a to sa nemôže ignorovať.
A toto ozaj musím skopírovať: Mnohé odporúčania napr. stav verejných financií alebo reforma inštitúcií sú vládnym inštitúciám známe už roky, no chýba politická vôľa ich presadiť. Tiež na NHF sú profesori verejných financií.
Ďakujem
jhusár