Rating Slovenska je najhorší za dekády

Nadpis som ponechal taký ako ho použili v citáte.

„Kamenický by sa nemal toľko tešiť z vysvedčení agentúr

Minister financií Ladislav Kamenický nikdy nepremešká príležitosť pochváliť sa dobrou správou. V piatok agentúra DBRS ponechala rating Slovenska na rovnakej úrovni. Kamenický to označil za „pozitívne vysvedčenie“ pre slovenskú ekonomiku. Lenže keď sa pozrieme na graf kolegyne Martiny Klásekovej, obraz je menej veselý. Od nástupu štvrtej Ficovej vlády všetky veľké ratingové agentúry Slovensku zhoršili známky. V prípade veľkej trojky Moody’s, Fitch a S&P má Slovensko momentálne najhoršie ratingy za dlhé roky.

Rating Slovenska je najhorší za dekády. Dlhodobý rating Slovenska podľa 4 agentúr (čím vyššie v grafe , tým lepšie hodnotenie, 1= AAA/Aaa) Prerušované čiary označujú nástup vlád.“

 

Nevedel som, že agentúry dávajú vysvedčenia.

 

Prečo má občan veriť týmto nevedeckým tvrdeniam? Čo to je vyššie v grafe? Čo to je pozitívne  vysvedčenie? Neurčitosť!

V časoch keď veda už dávno odvodila vedecké metódy hodnotenia výkonnosti ekonomiky ako Mahalanobisovu vzdialenosť, Ivanovičovu (svetový štatistik) vzdialenosť, či dielo A. Fischera, ktorý už v roku 1936 napísal dielo The use of multiple measurements in taxonomic problems. Meranie výkonnosti pomocou akýchsi 1= AAA/Aaa je nedokonalosť, plytkosť, urážka vedy. Ba aj známe knižné dielo Geoff  Dougherty Pattern Recognition and Classification  An Introduction rieši ako klasifikovať. Vie to veľká trojka?

 

Veľké trojky, kto to je? A aká je štatistická podstata ich klasifikácie? Vedia?

 

Neviem prečo médiá hovoria o rantingu. Iste to chápe Zuzka z Maríkovej! Rating znamená hodnotenie. Prečo mal byť minister financií očarený akýmsi vedecky nepodloženým taxonomickým systémom? Ivaničova kniha Diskriminaciona anakiza má 210 strán (mám u neho skúšku, aj knihu).

Čína vyrobila ženský robot, či humanoidné roboty, ľudstvo lieta do vesmíru a veľká trojka sa musí spoliehať na Áčka. Iste paveda.  Slovensko má najhoršie ratingy! Sú nevedecké !

 

Diskriminačná analýza sa zaoberá problémami rozčleňovania štatistických súborov (krajín, okresov) ale aj problémami príslušnosti  skúmaného prvku k daným štatistickým súborom, ale hlavne klasifikáciou  štatistických súborov, skupín vzhľadom na jedno či viacero znakov. Dnes sa používa pri riešení problémov regionálneho rozvoja, teda ich klasifikácie podľa stupňa ekonomického rozvoja.

To nerobia veľké trojky.

Mimoriadny význam má aj skúmanie dynamiky rozvoja alebo aj problém rozdelenia investícií do odvetví a regiónov s cieľom maximalizácie stupňa ekonomického rozvoja, efektívnosti. Teda vidíme, že mnoho problémov ekonomiky sa nedá precízne urobiť  bez použitia metód diskriminačnej analýzy.

Pozrime si to konkrétne. Ivanovičova vzdialenosť, či I-odchýlka je definovaná takto:

 

 

resp. v rozpísanej podobe:

 

 

Má taký, či iný vzťah veľká trojka?

 

Na konkrétnu ilustráciu si uveďme číselný príklad. Majme 4 znaky a 6 okresov (regionálnych jednotiek). Povedzme, že poznáme ich závislosti, variabilitu, či asymetriu. Hodnoty zvolených znakov sú v tabuľke v číselnej podobe.

 

Údaje uvádza táto tabuľka 8.6

okresy  X1 X2 X3 X4 Suma Xi
I 130 120 90 100 440
II 120 100 110 120 450
III 110 110 110 80 410
IV 100 100 100 100 400
V 90 90 100 90 370
VI 80 90 80 120 370
Min. prvok 80 90 80 80 330

                                                         σi                         5                       5                      10                     20                   rij= 0,5

 

Vidíme, že štandardné odchýlky σ= 5, σ= 5, σ= 10  a  σ= 20. Nech sú všetky znaky vzájomne zviazané stochastickými väzbami takto r12 = 0,5, r13 = 0,5, r23 = 0,5,  r14 = 0,5, r24 = 0,5  a r34 = 0,5.

Nech čitateľ sám urobí poradie.  Asi sa mu nepodarilo. Povedzme, že znaky sa dajú sčítať po riadkoch a že nezohľadňujeme  asymetriu.  Najskôr urobme poradie iba na báze súčtu hodnôt znakov (posledný stĺpec); získame takéto poradie:

 

(1) Okres II, 450;   (2) okres I, 440; (3) okres III 410;  (4 ) okres IV, 400; (5,6) je okres V 370 a (5,6) okres VI  370. Medzi piatym a šiestym nie je rozdiel.

 

Iste aj čitateľ cíti jednoduchosť riešenia. Aplikujme I-vzdialenosť. Fiktívny,  najslabší okres má takéto hodnoty znakov (minimálne hodnoty znakov) 80, 90, 80, 80 a ich súčet je 330 v poslednom riadku tabuľky. Vypočítajme a porovnajme ekonomickú silu okresov a to pomocou I–vzdialenosti:

 

 

Získali sme číselné hodnoty stupňa ekonomického rozvoja okresov (D).  Dobre si všimnime okresy V a VI;  jasne vidno rozdiel a príčinu v stupni ekonomického rozvoja. Pri pohľade iba na číselné hodnoty znakov to nevidíme. Ak zoradíme okresy podľa veľkosti I-vzdialenosti, získame takéto poradie okresov:

 

(1) I a D je 13,375,  (2) II a D je 10,000,  (3) III a D je 8,750,  (4) IV a D 5,625, (5) V a D 2,653 a (6) VI a D  0,500

 

Vidíme veľký rozdiel medzi piatym a šiestym okresom. Z hodnotení veľkej trojky by sme to asi nevideli.

 

Subjektivita? Nevidíme príčinné súvislosti určujúcich prvkov obsahu ich pojmu.

 

Nech je X1 počet km diaľnic na 100 štvorcových km, nech je X2 počet km železníc na 100 km2; iste je medzi nimi korelácia hoc sú tieto odvetvia konkurentom, ale aj doplnkom.  Ak by sme zmenili číselnú hodnotu X2 a okresu VI o +10, ľahko by sme zistili  zmenu jeho pozície. Ak je X3 produkcia poľnohospodárstva a X4 produkcia potravinárstva, tak je medzi nimi korelácia a iste iná ako medzi X1 a X2.

Dokážu to určiť stupne 1 = AAA/Aaa?

A využíva veľká trojka aj také štatistické charakteristiky ako Ivanovičova vzdialenosť?

Práve závislosť medzi ekonomickými ukazovateľmi je priam kľúčová, teda ich koeficienty korelácií rij ako aj σi.

 

 

Záver

Klasifikácia je proces zaraďovania objektov, javov alebo konceptov do skupín (kategórií) na základe ich spoločných vlastností alebo znakov. Tento myšlienkový a organizačný nástroj pomáha tvorcom hospodárskej politiky lepšie porozumieť zložitému ekonomickému svetu, objektívne identifikovať a hodnotiť stav ekonomiky a uľahčuje vyhľadávanie informácií potrebných pre tvorbu hospodárskej politiky.

Klasifikácia je náročný problém viacerých vedných oblastí. V uvedenom citáte mal možno niekto záujem dehonestovať vládu.

Diskriminačná analýza, ako som ukázal aj na číselnom príklade, sa zaoberá problémami rozčleňovania viacrozmerných štatistických súborov (krajín, okresov) ale aj problémami príslušnosti skúmaného prvku k daným štatistickým súborom a hlavne klasifikáciou  štatistických súborov, skupín vzhľadom na jedno či viacero znakov. Znaky musia byť zoradené podľa ich dôležitosti – výstavba diaľnice je dôležitejšia ako veľkosť bytu primátora.

Slovenskí ekonómovia na klasifikáciu okresov Slovenska použili 72 ukazovateľov.

Pri obrovskom rozvoji ekonometrie a teórie štatistiky musí  byť dnes problém klasifikácie samozrejmým vedeckým nástrojom všetkých riadiacich orgánov, aj EÚ.

 

Prof. J. Husár

Rohovce, 18/9/2026

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

15 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovalo
Peter Zajac-Vanka
Člen
20. septembra 2026 22:08

…ale ešte raz: súčasný minister financií vlastne iba „komunikuje“ marketingovo s tými finančnými agentúrami, aby si udržal priazeň veriteľov od ktorých si Slovensko požičiava…

Peter Zajac-Vanka
Člen
20. septembra 2026 22:06

Pripájam sa k diskusii až teraz a som rád, že odhaľujete PODSTATU činnosti ministra financií SR, či už sa volá Kažimir, či Mikloš, či Matovič, či teraz Kamenický. My si rozumieme, že toto je dnes vo vláde iba funkcia ÚČTOVNÍKA, strážcu kasy a nie skutočného HOSPODÁRA. Ach, priamo to pomenujme: NÁRODOHOSPODÁRA. Vy ste mi otvárali oči, keď ste mi požičali knihu skutočného národohospodára republiky, a to 1.RČS K.Engliša, ktorý bol ministrom financií a aj autorom slávneho vedeckého diela Soustava národního hospodářství: Věda o pořádku, ve kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Tak toto bol PÁN MINISTER! A aj Imrich Karvaš, ktorý nielenže strážil financie ako guvernér Slovenskej národnej banky, ale on ešte dokázal finančne a materiálne zabezpečiť Slovenské národné povstanie v 1944...
Viac už ani nie je o čom…

Ondrej Barič
Ondrej Barič
20. septembra 2026 17:15

Pán profesor!
Opäť veľmi dobra aktuálna úvaha s vlastným konkrétnym hodnotením! Je k tomu potrebná diskusia. Máme tu totiž nekritickú ba večne sa opakujúcu situáciu.
Kým pozitívne hodnotenie agentúr si vládne strany okamžite privlastňujú ako dôkaz svojej špičkovej hospodárskej politiky (ignorujúc fakt, že rating často odráža dlhodobú zotrvačnosť ekonomiky alebo priaznivé externé prostredie), opozícia zasa každé varovanie interpretuje ako blížiaci sa armagedon.
Najväčším dôvodom, prečo ratingy nemožno považovať „za čistú vedu“, je ich biznis model. Štáty a firmy si u agentúr svoje vlastné hodnotenie kupujú (platia zaň).
Ich analýzy sú postavené na robustných ekonomických základoch a dátach, ale konečný výsledok je vždy politicko-ekonomickým úsudkom skupiny analytikov. Sú užitočným filtrom pre základnú orientáciu v riziku, no v kľúčových okamihoch histórie kvôli systémovým chybám a tlaku na zisk opakovane zlyhali.

Agentúry sa často samy na súdoch bránia tým, že ich ratingy sú len „názory chránené slobodou slova“, a nie stopercentné fakty či vedecké predpovede.
Dana situácia vystihuje  podstatnú časť problému, o ktorom sa v politickej ekonómii a ekonometrii často diskutuje. Keď politické strany nedisponujú hlbším, koncepčným programom na riešenie štrukturálnych problémov krajiny, ratingové hodnotenia alebo samotné kroky medzinárodných agentúr sa pre ne stávajú vďačným nástrojom politického boja.
Otázka, ma naša opozícia ktorá chce vládnuť nejaký východiskový ekonomicko-sociálny program pre Slovensko? Zatiaľ to nepreukázala.

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
19. septembra 2026 19:39

Milý Jaroslav,
opäť aktuálna a profesorský brilantná úvaha. Predsa len mám isté doplňujúce poznámky. Pousilujem sa byť veľmi stručný a veľmi konkrétny:
1. Či sa nám to páči alebo nie, ratingy štátov sú zavedené do bežnej praxe z hľadiska hodnotenia rizikovosti investícií v danom prostredí /štáte/. Sú všeobecne používané a podľa potreby „veľkej trojky“ i zneužívané a my /SR/ s tým nič nenarobíme. Preto politik a min. Kamenický mal nie potrebu, ale povinnosť informovať občanov o najnovšom ratingu „renomovanej“ agentúry.
2. Pomenovanie „Veľká trojka“ evokuje dojem, že ide o akési mafiánske, resp. slobodomurárske spoločenstvo – neviem či je používané náhodou, alebo cielene.
3. Isté je, že súčasné politické „elity“ nie sú schopné logický uvažovať a teda ani správne vyhodnotiť dôsledky svojich činov. Sú to takmer všetci ľudia s podpriemerným IQ, tomu zodpovedajúcou grandióznou nezodpovednosťou svojho konania a rovnako grandióznou túžbou po moci. Svedectvo o tom vydal samotný tzv. líder súčasnej opozície , keď verejne vyhlásil, že ich povinnosťou je škodiť. Táto nehoráznosť prešla spoločnosťou takmer bez povšimnutia. Nedištancovala sa od neho nielen vlastná, ale ani žiadna opozičná strana, ba istým nezanedbateľným počtom občanov bol prijatý dokonca so sympatiami. Nuž aký rating môže Slovensko mať? A aká nás, náš národ, čaká budúcnosť? Tieto otázky zrejme opozícia považuje za irelevantné - ona predsa myslí na svoju budúcnosť a tá je pre ňu ružovejšia o to viac, o čo nižší rating Slovensko má.
Pozdravujem Ťa, priateľ môj vzácny a želám veľa zdravia.

Anton Julény sen
Anton Julény sen
19. septembra 2026 19:28

Vážený pán profesor,
predovštkým ďakujem, že si otvoril v úvahe závažný problém hodnotenia v ý k o n n o s t  ekonomiky s poukazom na nedokonalé hodnotenie „ratingových“ spoločností.Požiadavka na nahradenie tradičných ratingov „vedeckým hodnotením výkonnosti ekonomiky“ je podľa odborníkov legitímnou reakciou na dlhodobú kritiku ratingových agentúr.Tradičné ratingové agentúry (S&P, Moody’s, Fitch) prideľujú najvyšší stupeň AAA na základe piatich pilierov, pričom ich primárnym cieľom je hodnotiť kreditné riziko, teda schopnosť a ochotu štátu včas splácať svoje dlhy. Požiadavka odborníkov na vedecké hodnotenie vznikla ako reakcia na nedostatky agentúr (konflikt záujmov, subjektivita či pomalé reakcie v krízach) s cieľom priniesť nezávislý, exaktný a makroekonomický pohľad na celkové zdravie a potenciál ekonomiky. Hlavný rozdiel a záver spočíva v tom, že kým vedecké štúdie merajú ekonomickú výkonnosť a slúžia na dlhodobé strategické riadenie štátu, finančné trhy pre svoje rýchle fungovanie stále potrebujú jednoduchú, globálne porovnateľnú skratku v podobe ratingovej známky, kvôli čomu sa oba prístupy dnes v praxi skôr dopĺňajú, než nahrádzajú.Medzinárodný menový fond (MMF), Svetová banka či OECD pravidelne zverejňujú hĺbkové, vedecky podložené analýzy ekonomík (napr. správy podľa článku IV MMF). Investori dnes už málokedy sledujú iba ratingovú známku; používajú tieto vedecké a štrukturálne analýzy ako dôležitý doplnok.Vedecké hodnotenie je teda skvelým nástrojom pre dlhodobé strategické riadenie štátu, ale komerčný rating zostáva nevyhnutným (hoci nedokonalým) nástrojom pre každodenné fungovanie globálneho finančného trhu.Tvoja úvaha a požiadavka na vedecké hodnotenie výkonnosti ekonomiky je legitímná a potvrdená organizáciami ako je MMF Svetová banka či OECD , ktoré výsledky využívajú.

Marián Moravčík
19. septembra 2026 14:16

Pán profesor, mám dojem, že médiá, ale aj pán minister financií, narábajú s tými ratingovými hodnoteniami „mimo misu“. Veď to vôbec nie je miera výkonnosti alebo úspešnosti ekonomiky, ale len odhad miery rizika investície. Keď som sa podrobnejšie zaujímal o to, čo ovplyvňuje rating Slovenska, tak mi AI povedala, že medzi faktormi, ktoré pôsobia negatívne, je „Political polarization and concerns about institutional quality“ (politická polarizácia a nedôvera ku kvalite inštitúcií). Tak presne v tomto bode je súčasná opozícia hýbateľom, ktorý zámerne a vedome znižuje rating Slovenska, a to vrátane so sympatizujúcimi médiami. Veď oni zámerne polarizujú spoločnosť a oni na pôde europarlamentu zasievajú nedôveru ku štátnym inštitúciám.
Medzi nami – súčasná opozícia sú truľovia nekvalifikovaní na vládnutie, lebo oni si vari myslia, že rating Slovenska tie agentúry automaticky zdvihnú, keď oni vyhrajú voľby? Ten rating je inak v podstate interne bez významu, ale nízky rating predražuje štátny dlh. V tomto zmysle je opozícia s terajšou vládou na jednej lodi, či sa im to páči, alebo nie. Ak toto nie sú schopní chápať, tak tam nemajú čo robiť.

Peter Zajac-Vanka
Člen
20. septembra 2026 22:10

Marian, neviem čo za truľa sem dal ten „mínus páčik“, lebo toto je svätá pravda: celý slávny rejting je len odhad miery rizika investície.Aby cudzí investori vedeli, či sa im investície do Slovenska vrátia a ako rýchlo sa im vrátia…

Oujezdský
Oujezdský
19. septembra 2026 10:14

Pane profesore,
dovolím si jen komentář z pohledu málo zdatného teoretika – správně kritizujete jednoduchost ratingových agentur, které hodnotí státy pár písmeny místo skutečné analýzy ekonomických vztahů. I český ekonom Jan Švejnar, říká – alespoň myslím, že jsem to někde četl – že ratingy často nereflektují reálnou ekonomickou realitu, ale spíše náladu trhu. Proto se divím, našim českým politikům, kteří když vládnou, tak plusové změny oslavují a při poklesu ratingu je naopak velmi kritiky hodnotí – takové nevzdělané politiky máme i u nás.
Zdraví Oujezdský