Nadpis som ponechal taký ako ho použili v citáte.
„Kamenický by sa nemal toľko tešiť z vysvedčení agentúr
Minister financií Ladislav Kamenický nikdy nepremešká príležitosť pochváliť sa dobrou správou. V piatok agentúra DBRS ponechala rating Slovenska na rovnakej úrovni. Kamenický to označil za „pozitívne vysvedčenie“ pre slovenskú ekonomiku. Lenže keď sa pozrieme na graf kolegyne Martiny Klásekovej, obraz je menej veselý. Od nástupu štvrtej Ficovej vlády všetky veľké ratingové agentúry Slovensku zhoršili známky. V prípade veľkej trojky Moody’s, Fitch a S&P má Slovensko momentálne najhoršie ratingy za dlhé roky.
Rating Slovenska je najhorší za dekády. Dlhodobý rating Slovenska podľa 4 agentúr (čím vyššie v grafe , tým lepšie hodnotenie, 1= AAA/Aaa) Prerušované čiary označujú nástup vlád.“
Nevedel som, že agentúry dávajú vysvedčenia.
Prečo má občan veriť týmto nevedeckým tvrdeniam? Čo to je vyššie v grafe? Čo to je pozitívne vysvedčenie? Neurčitosť!
V časoch keď veda už dávno odvodila vedecké metódy hodnotenia výkonnosti ekonomiky ako Mahalanobisovu vzdialenosť, Ivanovičovu (svetový štatistik) vzdialenosť, či dielo A. Fischera, ktorý už v roku 1936 napísal dielo The use of multiple measurements in taxonomic problems. Meranie výkonnosti pomocou akýchsi 1= AAA/Aaa je nedokonalosť, plytkosť, urážka vedy. Ba aj známe knižné dielo Geoff Dougherty Pattern Recognition and Classification An Introduction rieši ako klasifikovať. Vie to veľká trojka?
Veľké trojky, kto to je? A aká je štatistická podstata ich klasifikácie? Vedia?
Neviem prečo médiá hovoria o rantingu. Iste to chápe Zuzka z Maríkovej! Rating znamená hodnotenie. Prečo mal byť minister financií očarený akýmsi vedecky nepodloženým taxonomickým systémom? Ivaničova kniha Diskriminaciona anakiza má 210 strán (mám u neho skúšku, aj knihu).
Čína vyrobila ženský robot, či humanoidné roboty, ľudstvo lieta do vesmíru a veľká trojka sa musí spoliehať na Áčka. Iste paveda. Slovensko má najhoršie ratingy! Sú nevedecké !
Diskriminačná analýza sa zaoberá problémami rozčleňovania štatistických súborov (krajín, okresov) ale aj problémami príslušnosti skúmaného prvku k daným štatistickým súborom, ale hlavne klasifikáciou štatistických súborov, skupín vzhľadom na jedno či viacero znakov. Dnes sa používa pri riešení problémov regionálneho rozvoja, teda ich klasifikácie podľa stupňa ekonomického rozvoja.
To nerobia veľké trojky.
Mimoriadny význam má aj skúmanie dynamiky rozvoja alebo aj problém rozdelenia investícií do odvetví a regiónov s cieľom maximalizácie stupňa ekonomického rozvoja, efektívnosti. Teda vidíme, že mnoho problémov ekonomiky sa nedá precízne urobiť bez použitia metód diskriminačnej analýzy.
Pozrime si to konkrétne. Ivanovičova vzdialenosť, či I-odchýlka je definovaná takto:

resp. v rozpísanej podobe:

Má taký, či iný vzťah veľká trojka?
Na konkrétnu ilustráciu si uveďme číselný príklad. Majme 4 znaky a 6 okresov (regionálnych jednotiek). Povedzme, že poznáme ich závislosti, variabilitu, či asymetriu. Hodnoty zvolených znakov sú v tabuľke v číselnej podobe.
Údaje uvádza táto tabuľka 8.6
| okresy | X1 | X2 | X3 | X4 | Suma Xi |
| I | 130 | 120 | 90 | 100 | 440 |
| II | 120 | 100 | 110 | 120 | 450 |
| III | 110 | 110 | 110 | 80 | 410 |
| IV | 100 | 100 | 100 | 100 | 400 |
| V | 90 | 90 | 100 | 90 | 370 |
| VI | 80 | 90 | 80 | 120 | 370 |
| Min. prvok | 80 | 90 | 80 | 80 | 330 |
σi 5 5 10 20 rij= 0,5
Vidíme, že štandardné odchýlky σ= 5, σ= 5, σ= 10 a σ= 20. Nech sú všetky znaky vzájomne zviazané stochastickými väzbami takto r12 = 0,5, r13 = 0,5, r23 = 0,5, r14 = 0,5, r24 = 0,5 a r34 = 0,5.
Nech čitateľ sám urobí poradie. Asi sa mu nepodarilo. Povedzme, že znaky sa dajú sčítať po riadkoch a že nezohľadňujeme asymetriu. Najskôr urobme poradie iba na báze súčtu hodnôt znakov (posledný stĺpec); získame takéto poradie:
(1) Okres II, 450; (2) okres I, 440; (3) okres III 410; (4 ) okres IV, 400; (5,6) je okres V 370 a (5,6) okres VI 370. Medzi piatym a šiestym nie je rozdiel.
Iste aj čitateľ cíti jednoduchosť riešenia. Aplikujme I-vzdialenosť. Fiktívny, najslabší okres má takéto hodnoty znakov (minimálne hodnoty znakov) 80, 90, 80, 80 a ich súčet je 330 v poslednom riadku tabuľky. Vypočítajme a porovnajme ekonomickú silu okresov a to pomocou I–vzdialenosti:

Získali sme číselné hodnoty stupňa ekonomického rozvoja okresov (D). Dobre si všimnime okresy V a VI; jasne vidno rozdiel a príčinu v stupni ekonomického rozvoja. Pri pohľade iba na číselné hodnoty znakov to nevidíme. Ak zoradíme okresy podľa veľkosti I-vzdialenosti, získame takéto poradie okresov:
(1) I a D je 13,375, (2) II a D je 10,000, (3) III a D je 8,750, (4) IV a D 5,625, (5) V a D 2,653 a (6) VI a D 0,500
Vidíme veľký rozdiel medzi piatym a šiestym okresom. Z hodnotení veľkej trojky by sme to asi nevideli.
Subjektivita? Nevidíme príčinné súvislosti určujúcich prvkov obsahu ich pojmu.
Nech je X1 počet km diaľnic na 100 štvorcových km, nech je X2 počet km železníc na 100 km2; iste je medzi nimi korelácia hoc sú tieto odvetvia konkurentom, ale aj doplnkom. Ak by sme zmenili číselnú hodnotu X2 a okresu VI o +10, ľahko by sme zistili zmenu jeho pozície. Ak je X3 produkcia poľnohospodárstva a X4 produkcia potravinárstva, tak je medzi nimi korelácia a iste iná ako medzi X1 a X2.
Dokážu to určiť stupne 1 = AAA/Aaa?
A využíva veľká trojka aj také štatistické charakteristiky ako Ivanovičova vzdialenosť?
Práve závislosť medzi ekonomickými ukazovateľmi je priam kľúčová, teda ich koeficienty korelácií rij ako aj σi.
Záver
Klasifikácia je proces zaraďovania objektov, javov alebo konceptov do skupín (kategórií) na základe ich spoločných vlastností alebo znakov. Tento myšlienkový a organizačný nástroj pomáha tvorcom hospodárskej politiky lepšie porozumieť zložitému ekonomickému svetu, objektívne identifikovať a hodnotiť stav ekonomiky a uľahčuje vyhľadávanie informácií potrebných pre tvorbu hospodárskej politiky.
Klasifikácia je náročný problém viacerých vedných oblastí. V uvedenom citáte mal možno niekto záujem dehonestovať vládu.
Diskriminačná analýza, ako som ukázal aj na číselnom príklade, sa zaoberá problémami rozčleňovania viacrozmerných štatistických súborov (krajín, okresov) ale aj problémami príslušnosti skúmaného prvku k daným štatistickým súborom a hlavne klasifikáciou štatistických súborov, skupín vzhľadom na jedno či viacero znakov. Znaky musia byť zoradené podľa ich dôležitosti – výstavba diaľnice je dôležitejšia ako veľkosť bytu primátora.
Slovenskí ekonómovia na klasifikáciu okresov Slovenska použili 72 ukazovateľov.
Pri obrovskom rozvoji ekonometrie a teórie štatistiky musí byť dnes problém klasifikácie samozrejmým vedeckým nástrojom všetkých riadiacich orgánov, aj EÚ.
Prof. J. Husár
Rohovce, 18/9/2026

…ale ešte raz: súčasný minister financií vlastne iba „komunikuje“ marketingovo s tými finančnými agentúrami, aby si udržal priazeň veriteľov od ktorých si Slovensko požičiava…
Pripájam sa k diskusii až teraz a som rád, že odhaľujete PODSTATU činnosti ministra financií SR, či už sa volá Kažimir, či Mikloš, či Matovič, či teraz Kamenický. My si rozumieme, že toto je dnes vo vláde iba funkcia ÚČTOVNÍKA, strážcu kasy a nie skutočného HOSPODÁRA. Ach, priamo to pomenujme: NÁRODOHOSPODÁRA. Vy ste mi otvárali oči, keď ste mi požičali knihu skutočného národohospodára republiky, a to 1.RČS K.Engliša, ktorý bol ministrom financií a aj autorom slávneho vedeckého diela Soustava národního hospodářství: Věda o pořádku, ve kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Tak toto bol PÁN MINISTER! A aj Imrich Karvaš, ktorý nielenže strážil financie ako guvernér Slovenskej národnej banky, ale on ešte dokázal finančne a materiálne zabezpečiť Slovenské národné povstanie v 1944...
Viac už ani nie je o čom…
Peter
Prof. Karvaš už v roku 1948 vo svojom 800 stranovom diele odhalil, čo da deje v Európe: „Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené“.
Teda odborníci EÚ a veľká trojka už mali vedieť tento fakt a vedecky riešiť aj problém v mojej úvahe.
Nuž a 1= AAA/Aaa by mal byť nejaký pojem, ktorému by som mal porozumieť. A musia ho vedieť dokázať, že je pravdivý. Ak Ti poviem, že Gerach je vyšší ako Lomnický štít. Ty nemusíš veriť. Dokážem Ti to ako poviem, že Gerlach má nadmorskú výšku 2654 m a Lomnický štít iba 22632 m. Ako veľké trojky dokážu čo je 1= AAA/Aaa? Pre mňa je akosi neprijateľné, že ani jeden minister financií po roku 1992 nemal dielo. Ba doc. Stanek, ako štátny tajomník nevedel dobre čo je HDP. Napísal som mu to a ak uverejnil v Reminiscenciách. Teda komunikácia ministra môže byť iba veľmi všeobecná, pretože nemá príslušné poznatky. Musí napríklad vedieť, čo je rovnica ohraničenia rozpočtu.
A to, čo si napísal o prof. Karvašovi by malo byť pre každého čitateľa úplne zrozumiteľné. To, čo urobili slovenskí ekonómovia, keď vyčíslili stupeň ekonomického rozvoja je obrovský počin. Bol vyjadrený v číslach a nie v žiadnej abecede. Vedel s, ktorý okres bo a o koľko lepší. Ba keď sa tam vybudovala diaľnica v dĺžke 20 km, urobili prepočet a zistili, aký je jeho nový stupeň rozvoja. Nepotrebovali abecedu.
Ďakujem
jaro
Pán profesor!
Opäť veľmi dobra aktuálna úvaha s vlastným konkrétnym hodnotením! Je k tomu potrebná diskusia. Máme tu totiž nekritickú ba večne sa opakujúcu situáciu.
Kým pozitívne hodnotenie agentúr si vládne strany okamžite privlastňujú ako dôkaz svojej špičkovej hospodárskej politiky (ignorujúc fakt, že rating často odráža dlhodobú zotrvačnosť ekonomiky alebo priaznivé externé prostredie), opozícia zasa každé varovanie interpretuje ako blížiaci sa armagedon.
Najväčším dôvodom, prečo ratingy nemožno považovať „za čistú vedu“, je ich biznis model. Štáty a firmy si u agentúr svoje vlastné hodnotenie kupujú (platia zaň).
Ich analýzy sú postavené na robustných ekonomických základoch a dátach, ale konečný výsledok je vždy politicko-ekonomickým úsudkom skupiny analytikov. Sú užitočným filtrom pre základnú orientáciu v riziku, no v kľúčových okamihoch histórie kvôli systémovým chybám a tlaku na zisk opakovane zlyhali.
Agentúry sa často samy na súdoch bránia tým, že ich ratingy sú len „názory chránené slobodou slova“, a nie stopercentné fakty či vedecké predpovede.
Dana situácia vystihuje podstatnú časť problému, o ktorom sa v politickej ekonómii a ekonometrii často diskutuje. Keď politické strany nedisponujú hlbším, koncepčným programom na riešenie štrukturálnych problémov krajiny, ratingové hodnotenia alebo samotné kroky medzinárodných agentúr sa pre ne stávajú vďačným nástrojom politického boja.
Otázka, ma naša opozícia ktorá chce vládnuť nejaký východiskový ekonomicko-sociálny program pre Slovensko? Zatiaľ to nepreukázala.
Pán inžinier,
Som rád, že ste fakty tak výstižne vyjadrili. Myslím si, že protirečivosť ekonomických, sociálnych, ekologických a celkových spoločenských súvislostí a dôsledkov si ratingové spoločnosti ani neuvedomujú, či o ne nemajú záujem. A pritom všetky tieto aspekty sa dajú ekonometricky vyjadriť iba treba určiť sústavu ukazovateľov. Spomenul som, že v rokoch 1965/70 to slovenskí ekonómovia zvládli. Veď už výber 72 ukazovateľov bol odobrený vedcami ako Sojka, Kočtúch, či Ferianc a aj ich poradie.. A príčinné súvislosti určujúcich prvkov ukazovateľa rozvoja ekonomiky, teda obsahu pojmu rozvoj mal aj štatistické charakteristiky, ktoré vidieť pod tabuľkou, hlavne koeficient korelácie.
Miliardy pre najbohatších nie sú dôkazom funkčného systému, pokiaľ milióny pracujúcich nemajú ani niekoľko tisíc euro na nečakaný výdaj.
A toto ste výborne vystihli: Agentúry sa často samy na súdoch bránia tým, že ich ratingy sú len „názory chránené slobodou slova“, a nie stopercentné fakty či vedecké predpovede.
Pán inžinier, opozícia predovšetkým nemá ekonóma, ktorý by mal za sebou dielo, ako mali prof. Sojka, prof. Kočtúch, či prof. Ferianc. Bez toho sa nedá robiť hospodárska politika, musíte vedieť povedať ta a t a k t o.
Toto: kroky medzinárodných agentúr sa pre ne stávajú vďačným nástrojom politického boja. musím doplniť a sú bezduché, neriešia problém iba ohovárajú. Triezve, vedecky podložené a komplexné hodnotenia im chýbajú.
Ďakujem
jhusár
Milý Jaroslav,opäť aktuálna a profesorský brilantná úvaha. Predsa len mám isté doplňujúce poznámky. Pousilujem sa byť veľmi stručný a veľmi konkrétny:1. Či sa nám to páči alebo nie, ratingy štátov sú zavedené do bežnej praxe z hľadiska hodnotenia rizikovosti investícií v danom prostredí /štáte/. Sú všeobecne používané a podľa potreby „veľkej trojky“ i zneužívané a my /SR/ s tým nič nenarobíme. Preto politik a min. Kamenický mal nie potrebu, ale povinnosť informovať občanov o najnovšom ratingu „renomovanej“ agentúry.2. Pomenovanie „Veľká trojka“ evokuje dojem, že ide o akési mafiánske, resp. slobodomurárske spoločenstvo – neviem či je používané náhodou, alebo cielene.3. Isté je, že súčasné politické „elity“ nie sú schopné logický uvažovať a teda ani správne vyhodnotiť dôsledky svojich činov. Sú to takmer všetci ľudia s podpriemerným IQ, tomu zodpovedajúcou grandióznou nezodpovednosťou svojho konania a rovnako grandióznou túžbou po moci. Svedectvo o tom vydal samotný tzv. líder súčasnej opozície , keď verejne vyhlásil, že ich povinnosťou je škodiť. Táto nehoráznosť prešla spoločnosťou takmer bez povšimnutia. Nedištancovala sa od neho nielen vlastná, ale ani žiadna opozičná strana, ba istým nezanedbateľným počtom občanov bol prijatý dokonca so sympatiami. Nuž aký rating môže Slovensko mať? A aká nás, náš národ, čaká budúcnosť? Tieto otázky zrejme opozícia považuje za irelevantné - ona predsa myslí na svoju budúcnosť a tá je pre ňu ružovejšia o to viac, o čo nižší rating Slovensko má.Pozdravujem Ťa, priateľ môj vzácny a želám veľa zdravia.Vážený a milý priateľ,
ďakujem za postrehy.
Začnem týmto, citujem Sú všeobecne používané a podľa potreby „veľkej trojky“ i zneužívané a my /SR/ s tým nič nenarobíme. Ratingy majú byť objektívne a pravdivé. Pojmy musia byť jasné a aký je význam AAA/Aaa? Čo má SR robiť. Stupeň ekonomického rozvoja, čo definovala a napísal o tom 210 strán, dokáže vypočítať nový, ak Slovensko urobí pokrok v ekonomike. Postaví povedzme 20 železníc. A teda vláda zo stupňa ekonomického rozvoja vie, čo má robiť.
Na čo je takéto tvrdenie: Od nástupu štvrtej Ficovej vlády všetky veľké ratingové agentúry Slovensku zhoršili známky. V prípade veľkej trojky Moody’s, Fitch a S&P má Slovensko momentálne najhoršie ratingy za dlhé roky. Prečo Fitch nepovedal, čo teda robiť. Ekonomická politika nie je tajnostkárstvo.
Ba, ako píšeš, súčasné politické „elity“ nie sú schopné logický uvažovať. Nielen to, ale nepoznajú ekonomické pojmy. Čo je to Miklošova a Sulíkova rovná daň. Rovný môže byť stôl, ale nie daň. A nikomu z ministrov to nevadí. Ba horšie, že ani tvorcom hospodárskej politiky.
Opozícia nemá predstavu, čo robiť so slovenskou ekonomikou. A práve tu e dôležitý problém, čo čaká Slovensko? Vízia EÚ SAV to nepovedala. To boli, voľnejšie, táraninky. Máme obrovské modely o tisícoch rovníc a tisícoch premenných. Prečo robili dlhodobú víziu na kolene? Zabudli (veká trojka) aj na príčinné súvislosti určujúcich prvkov ekonomického rozvoja, teda obsahu základného pojmu v ekonomike.
Ďakuje Ti za podporu.
jarko
Milý Jozef, dobrý priateľ,
ospravedlňujem sa za chyby, ale prišla sestrička a tak som sa ponáhľal. Diskriminačná analýza ozaj umožňuje dokonale spoznať javy v ekonomike a tak sa každý občan a tým skôr tvorca hospodárskej politiky stane vedomí vlastností ekonomiky a to prostredníctvom údajov o odvetviach a to číselných. Cez A-ka to nezískaš. Naši ekonómovia mali za každý okres 72 údajov. A tak sme sa dozvedeli aká je pravda, ako fungujú odvetia a okresy. Identifikovali sme problémy každého okresu. Odovzdali sme to prof. Feriancovi, predsedovi SlPK. A vzorec bol vedecky odvodený, nie nejaká ľubovôľa ratingovej agencie. Pochybujem, že A-ka majú vedecký charakter. Môj profesor Ivanovič na to potreboval 210 strán. V tom už boli aj aplikácie, ktoré urobil on. A práve analogická tabuľka ako je v úvahe s množstvom ukazovateľov podnietila spôsob rozmýšľania a vyvodzovania tvrdení a záverov. Veľmi dôležité boli aj príčinné súvislosti ukazovateľov, o čom hovoria čísla pod tabuľkou, tam sú napr. koeficiety korelácie.
Politici teda podľa AAA/Aaa nevedia identifikovať čo urobiť a tak sme vraj iba klesali a sme na chvoste krajín AÚ.
Mňa však trápia aj udomácnené zlé ekonomické pojmy.
Ďakujem
Vážený pán profesor,
predovštkým ďakujem, že si otvoril v úvahe závažný problém hodnotenia v ý k o n n o s t ekonomiky s poukazom na nedokonalé hodnotenie „ratingových“ spoločností.Požiadavka na nahradenie tradičných ratingov „vedeckým hodnotením výkonnosti ekonomiky“ je podľa odborníkov legitímnou reakciou na dlhodobú kritiku ratingových agentúr.Tradičné ratingové agentúry (S&P, Moody’s, Fitch) prideľujú najvyšší stupeň AAA na základe piatich pilierov, pričom ich primárnym cieľom je hodnotiť kreditné riziko, teda schopnosť a ochotu štátu včas splácať svoje dlhy. Požiadavka odborníkov na vedecké hodnotenie vznikla ako reakcia na nedostatky agentúr (konflikt záujmov, subjektivita či pomalé reakcie v krízach) s cieľom priniesť nezávislý, exaktný a makroekonomický pohľad na celkové zdravie a potenciál ekonomiky. Hlavný rozdiel a záver spočíva v tom, že kým vedecké štúdie merajú ekonomickú výkonnosť a slúžia na dlhodobé strategické riadenie štátu, finančné trhy pre svoje rýchle fungovanie stále potrebujú jednoduchú, globálne porovnateľnú skratku v podobe ratingovej známky, kvôli čomu sa oba prístupy dnes v praxi skôr dopĺňajú, než nahrádzajú.Medzinárodný menový fond (MMF), Svetová banka či OECD pravidelne zverejňujú hĺbkové, vedecky podložené analýzy ekonomík (napr. správy podľa článku IV MMF). Investori dnes už málokedy sledujú iba ratingovú známku; používajú tieto vedecké a štrukturálne analýzy ako dôležitý doplnok.Vedecké hodnotenie je teda skvelým nástrojom pre dlhodobé strategické riadenie štátu, ale komerčný rating zostáva nevyhnutným (hoci nedokonalým) nástrojom pre každodenné fungovanie globálneho finančného trhu.Tvoja úvaha a požiadavka na vedecké hodnotenie výkonnosti ekonomiky je legitímná a potvrdená organizáciami ako je MMF Svetová banka či OECD , ktoré výsledky využívajú.
Vážený pán inžinier,
Významné dielo z roku 1936 A. Fischera, ktorý už v roku 1936 napísal dielo The use of multiple measurements in taxonomic problems malo byť základom metodiky veľkej trojky.
Nemôžem nespomenúť aj to, že Prasanta Chandra Mahalanobis bol indický vedec a aplikovaný štatistik, ktorý navrhol štatistickú mieru vzdialenosti Mahalanobis. Založil Indický štatistický inštitút a zohral kľúčovú úlohu pri formulovaní indickej stratégie industrializácie v druhom päťročnom pláne (1956–61). To ozaj mali poznať ratingové agentúry.
No za najvážnejšie pokladám o, že metódy diskriminačnej analýzy môžu operovať s veľkou množinou znakov. Na Slovensku sme definovali 72 ukazovateľov a z nich vypočítavali stupeň ekonomického rozvoja. Teda agentúry mohli kľudne svoje údaje o dlhoch zabudovať do systému ukazovateľov a dodržať, aj to aby boli zaradené do sústavy v tom poradí, čo urobia odborníci, lebo poradie je j eden z faktorov, ktorý vplýva na hodnotu stupňa ekonomického rozvoja.
Tónko, každú metódu diskriminačnej analýzy možno naprogramovať do počítača a iba vkladať potrebné údaje a v pár minutách je známe odpoveď.
Tónko, MMF, či Svetová banka na základe ich prístupu nevedia povedať ako sa zvýši poradie Slovenska v ich stupňoch ak sa na Slovensku vybuduje 30 km dialnic. A prečo nm neporadili, čo máme urobiť aby sme sa nemotali na chvoste krajín EÚ? Prečo ich výsledky nevyužili pre potreby Slovenska.
Pán profesor, mám dojem, že médiá, ale aj pán minister financií, narábajú s tými ratingovými hodnoteniami „mimo misu“. Veď to vôbec nie je miera výkonnosti alebo úspešnosti ekonomiky, ale len odhad miery rizika investície. Keď som sa podrobnejšie zaujímal o to, čo ovplyvňuje rating Slovenska, tak mi AI povedala, že medzi faktormi, ktoré pôsobia negatívne, je „Political polarization and concerns about institutional quality“ (politická polarizácia a nedôvera ku kvalite inštitúcií). Tak presne v tomto bode je súčasná opozícia hýbateľom, ktorý zámerne a vedome znižuje rating Slovenska, a to vrátane so sympatizujúcimi médiami. Veď oni zámerne polarizujú spoločnosť a oni na pôde europarlamentu zasievajú nedôveru ku štátnym inštitúciám.
Medzi nami – súčasná opozícia sú truľovia nekvalifikovaní na vládnutie, lebo oni si vari myslia, že rating Slovenska tie agentúry automaticky zdvihnú, keď oni vyhrajú voľby? Ten rating je inak v podstate interne bez významu, ale nízky rating predražuje štátny dlh. V tomto zmysle je opozícia s terajšou vládou na jednej lodi, či sa im to páči, alebo nie. Ak toto nie sú schopní chápať, tak tam nemajú čo robiť.
Pán doktor,
práve zato, že ste spomenuli aj opozíciu, musím napísať toto – vzťah človeka k svetu je v podstate praktický a tvorivý. Človek sa od všetkých živočíchov rozlišuje tým, že sa usiluje, aby svet čo najlepšie spoznal a aby svojou prácou ho pretvoril v súlade s jeho cieľmi a potrebami. Na to oni zabúdajú. Neviem, či chápu pojem spoznať, či poznanie, pojem, ktorý definuje logika.
Presne to robia aj ekonómovia s ekonomickým svetom. Tak ako nevidíme príčinné súvislosti určujúcich prvkov obsahu pojmu.troch velikánov, tak to je aj s opozíciou. A vidíte aj odpoveď AI. A zopakujem: Veď oni zámerne polarizujú spoločnosť a oni na pôde europarlamentu zasievajú nedôveru ku štátnym inštitúciám.
Nemôžem nepovedať, či aj koalícia, aj opozícia vedia, čo je veda. Veď už v roku 1936 vyšlo závažné dielo o taxonómii. V minulom režime sme aplikovali I/O analýzu od rusko-amerického ekonóma nositeľ Nobelovej ceny V. V. Leontiefa.
Ďakujem.
jhusár
Marian, neviem čo za truľa sem dal ten „mínus páčik“, lebo toto je svätá pravda: celý slávny rejting je len odhad miery rizika investície.Aby cudzí investori vedeli, či sa im investície do Slovenska vrátia a ako rýchlo sa im vrátia…
Pane profesore,
dovolím si jen komentář z pohledu málo zdatného teoretika – správně kritizujete jednoduchost ratingových agentur, které hodnotí státy pár písmeny místo skutečné analýzy ekonomických vztahů. I český ekonom Jan Švejnar, říká – alespoň myslím, že jsem to někde četl – že ratingy často nereflektují reálnou ekonomickou realitu, ale spíše náladu trhu. Proto se divím, našim českým politikům, kteří když vládnou, tak plusové změny oslavují a při poklesu ratingu je naopak velmi kritiky hodnotí – takové nevzdělané politiky máme i u nás.
Zdraví Oujezdský
Pán inžinier,
máte pravdu. V tých AAA/Aaa vôbec nevidíme príčinné súvislosti určujúcich prvkov obsahu pojmu. Pri diskriminačnej analýze ich vidíme. Sú to X1, X2, X3 a X4. A vidíme aj aké číselné hodnoty nadobudli a to, teda odvetvia a ich výkon určuje stupeň ekonomického rozvoja krajiny. Aj prof. Švejnar to dobre naznačil. Závažnejšie, že to robia poslanci europarlamentu. Oni určujú smer vývoja ekonomík EÚ.
Ďakujem
jhusár