Profesor Ferianc – ekonóm so širokým rozhľadom sa narodil v roku 1927 v rázovitej dedinke Važec. Vždy na ňu vďačne spomínal a bol na ňu hrdý. Pochádzal z roľníckej rodiny.
Absolvoval gymnázium a potom študoval na VŠHV (VŠE), ktorú skončil v roku 1950. Po skončení sa rozhodol pre dráhu vysokoškolského učiteľa. Už v roku 1952 sa stal vedúcim Katedry národohospodárskeho plánovania. V roku 1955 obhájil svoju kandidátsku prácu a bol jedným z prvých na VŠE s hodnosťou CSc. Jeho schopnosti a ambicióznosť mali za následok, že vedúcim katedry bol až do roku 1964.
Docentom pre národohospodárske plánovanie sa stal v roku 1956. V období rokov 1961 – 64 bol súčasne vedúcim Kabinetu VŠE. Jeho túžba zdokonaľovať sa ho priviedla na štúdium do ZSSR, kde strávil celý rok v roku 1963. Hodnosť DrSc. získal v roku 1965. Svoje vedomosti sa snažil uplatňovať v hospodárskej praxi.
To sa mu splnilo, keď sa stal riaditeľom Výskumného ústavu oblastného plánovania v rokoch 1964 – 68. V tom čase zaangažoval viacerých učiteľov školy do prác, ktoré tento ústav riešil ako úlohy od Slovenskej plánovacej komisie. Jednou z nich bola aj práca o stupni ekonomického rozvoja na báze diskriminačnej analýzy, ktorej riešiteľom som bol ja. Vypočítali sme ho za všetky okresy SSR. Toto obdobie sám pokladal za rozhodujúce pre rozvoj ekonomiky SR. Ležal mu na srdci rozvoj automobilového priemyslu. Neraz poukazoval na to, že Slovensko nemôže za svetom zaostávať. Profesorom sa stal v roku 1968. Aj keď sa rozhodol pre oblasť plánovania, jeho vedecká oblasť bola širšia. Chcel spoznať korene sociálneho pohybu spoločnosti.
Neustále sa zamýšľal nad tým ako funguje ekonomický systém. Preto sa vo svojich vedeckých prácach zameriaval na problémy politickej ekonómie socializmu, menovite metodologické problémy a metódy národohospodárskeho plánovania. Významne prispel k vypracovaniu teórie výrobnej ceny v podmienkach socialistického hospodárstva. Svoje vedecké bádanie oprel o známy vzťah c + v + m, ktorý pochádza od Marxa. Spomínam si ako sa mi raz pochválil, že na zasadnutí RVHP sa mu podarilo presvedčiť kolegov o jeho myšlienkach. Ba mi povedal: „Predstav si, že jeden z nich ma pozval aj k nemu na návštevu. Nebol som na to pripravený, ale kúpil som „butiľku“ a vydržala nám skoro celú noc“.
S jeho dielom som sa zoznámil vďaka monografii Vlastné náklady a ceny, ktorá vyšla v roku 1963. Ale predsa si myslím, že nemôžem nespomenúť dielo Politická ekonómia socializmu, ktorej hlavným autorom bol prof. V. Pavledna a prof. J. Ferianc spoluautorom. Bolo to prvé dielo v socialistickom tábore, ktoré načrelo do podstaty, hodnôt a fungovania socialistickej ekonomiky, a to na báze skúseností mimo ZSSR. Nemal rád ilúzietvorné disciplíny, ale sa zaujímal aj o oblasť, v tom čase označovanú ako oblasť výpočtovej techniky, ale pozornosť venoval aj informačným systémom a využitiu optimalizačných metód v systéme národohospodárskeho plánovania.
Myslím si, že jeho najviac teoreticky orientovanou publikáciou je Ekonómia času, ktorá rieši aj sémantické vlastnosti ekonomického jazyka. Vyšla v Nakladateľstve Pravda v roku 1983. Bolo to akési jeho vrcholné dielo, ktorým Ferianc práve svojim úsilím a poznatkami dosiahol, povedal by som, syntetický výkon. Pochopiť a vyjadriť jej povahu a podstatu sa aj pre ekonómov stalo akútnym problémom, pri riešení ktorého s obdivuhodnou kontinuitou rozvinul niekoľko čisto racionálnych metodologických postupov. Na VÚOP bolo k nej vedecké sympózium. Práve som mal rozčítané dielo Od Aristotela po Plotina, v ktorej Aristoteles venuje definícii pojmu čas štvrtú knihu a to 6. kapitolu, ktorú venoval aj pojmu čas.
Úvodné slovo začal Ferianc jednoduchým slovom teraz! Ním sa delí čas! – predtým a potom bolo čosi, či skôr a neskôr bolo čosi. Čiže plynul čas. Ba nám povedal, aby sme si predstavili koľko miliárd nákupov, predajov či iných ekonomických aktivít sa udialo vo svete za jeden deň. Teda máme aj mieru času. Udial sa nejaký pohyb ekonomiky. Čitateľ iste pozná pojem cyklická krivka pohybu ekonomiky. V diele J. Ferianc hovorí, že ekonómia času udáva zrýchlenie obratu priemyselného fondu vo sfére výroby a obehu.
Efekt zrýchlenia obratu priemyselného fondu je výsledkom pôsobenia zákona ekonómie času. Pohyb, rýchlosť a zrýchlenie sa všade vyjadrujú rovnako; platia tie isté vzťahy bez ohľadu na to, či ide o pohyb vesmírnych telies, strely, rakety, rýchlosť a zrýchlenie pohybu molekúl, častíc atómu alebo rýchlosť a zrýchlenie ekonomických procesov.
Jadro diela by som vyjadri tak, že je to akýsi koncentrát viacerých strán z diela: náš pohľad sa líši od doterajšieho teoretického prístupu k ekonomickým cyklom, vychádzajúcich z Kondratievových dlhých cyklov, ako aj zo Schumpeterových inovačných cyklov, kedy sa predpokladá istý plynulý vývoj.
Podstatná názorová diferencia spočíva v tom, že ak dlhé kontinuálne cykly predstavujú jednu líniu vývoja, druhú a zásadnú líniu reprezentujú kvalitatívne zlomy (nie bežné zmeny), ktoré menia celkový charakter vývoja. V rámci procesov radikálnych zmien, aj zdanlivo izolovaných, sa hromadia pnutia, ktoré nečakane rýchlo vyústia do kvalitatívneho zlomu. Z dlhodobého hľadiska tak ide o sériu skokových zmien s charakterom pulzovania. Dlhodobé plynulé cykly sú teda skôr určitou „obálkou“, v ktorej sú ukryté počiatky a časový postup rôznych typov skokov a sérií pulzov (kvalitatívnych zmien). V piatich kapitolách tejto publikácie sú načrtnuté základné myšlienkové línie a súvislosti pulzujúcej ekonomiky.
Dnes nenachádzame v dielach také ponorenie sa do ekonomickej reality. Je významným predstaviteľom slovenského teoretického myslenia.
V rokoch 1969 – 1970 bol Ferianc ministrom plánovania SSR a od roku 1970 námestník predsedu Slovenskej plánovacej komisie. Preto sme presadili zaradenie do plánu aplikáciu reálneho výpočtu stupňa ekonomického rozvoja jednotlivých okresov SSR. Prišla zmena politiky a výpočty sa nerobili bežne, trvalo. Profesor Ferianc sa stal v rokoch 1969 – 1971 poslancom SNR a aj Snemovne národov NZ. Tieto aktivity vnímal aj tak, že sú základom zmien, ktoré spoločnosť potrebuje. Zapamätal som si jeho poznámočku, keď som ho navštívil ako riaditeľa Prognostického ústavu a povedal: dnešné pravdy sú zajtrajšie omyly. Prekvapilo ma toto tvrdenie a veľmi dlho som o ňom uvažoval. Zisťujem, že mal pravdu. Rád spomínam aj na jeho vrelý vzťah k humoru a vtipom. Hádam sa ani nepamätám na stretnutie s ním na rôznych zasadnutiach, či obhajobách, aby nepovedal dva-tri vtipy, aj zo svojej dediny, ktorá vyhorela v roku 1928 a Česi im poslali pomoc, aj háby, ako hovorieval, iba nás pripravili o radosť, ženy dostali spodné prádlo. A jeden vtip z jeho oblasti:
Malý Jožko sa pýta otca: „Otec, čo sú to štátne dotácie?“
„ To je tak, ako keď Ti dávam vreckové, aby si sa dobre učil, a Ty pritom prepadávaš.“
Rád na neho spomínam, lebo aj vďaka nemu som sa zoznámil s mojou manželkou a to na plese VŠE v PKO.
Veľa sme spolu diskutovali po mojom návrte z Juhoslávie, hlavne o diele J. Tinbergena, jeho makroekonomických modeloch. Odráža to dielo: Makroekonomická regulácia v transformačnom období (SAV Prognostický ústav, 1994). Akosi alegoricky, jeho dielo vychádza z toho, že čas sa nedá privolať späť. Tým čím sme boli, nie sme už dnes a nebudeme zajtra. Ako učiteľ hovorieval „Nec scire fas est omnia“, teda nie je dovolené vedieť všetko. Chyby budú pokiaľ budú ľudia.
Jeho politická kariéra vyvrcholila v pražskej jari kedy patril k reformátorom ekonomického systému. V roku 1968 za zapojil do aktivít o hospodárskych aspektoch budúceho česko-slovenského súžitia V rokoch 1969 – 70 bol ministrom plánovania. V rokoch 1969 /70 bol aj členom komisie pri vláde ČSSR, ktorá mala navrhnúť korekcie kompetencií republík a federácie. Ešte v roku 1988 ako jeden z tvorcov čs. federácie sa aktívne zapojil do diskusie, ktorú organizoval Literárny týždenník na tému 20 rokov od federalizácie. Aj dnes sú platné mnohé jeho závery.
Profesor Ferianc svojou autoritou, ktorá je nesporná, ale autoritu mali aj mnou spomenutí ďalší velikáni, zaručovali, že ekonomické a politické orgány SSR akceptujú ich riešenia, resp. akceptovali ich metodologické postupy pri riadení ekonomiky.
Úplne sme zabudli na obsahové podnety pre fungovanie ekonomiky, na ktoré poukazovali naši velikáni, menovite Prof. J. Sojka a Prof. J. Ferianc.
Prof. J. Husár
Bratislava 26/11/2022
Profily vynikajúcich Slovenskych ekonomov v podaní profesora Husára sú bezprotredné, vždy zaujímavé a poučné.Nie je to inak ani v prípade profesorov Sojku a Ferianca. Svojim prínosom obohatli ekonomickú vedu a prebehli dobu. Vládna moc nedokázala zužitkovať tieto poznatky. Bohužiaľ aj odstupom desiatkami rokov máme vládu, ktorá trpí podobnými neduhmi a či skonči podobne ukáže doba.
Vážený pán profesor,
môžem sa iba pripojiť k tým, ktorí oceňujú Váš stály obdivuhodný záujem a energiu k veciam verejným, vecne nemám veľmi čo dodať. Predsa však jedna poznámka, mám taký pocit, že v tých nedemokratických a autoritárskych časoch, skutočne bez zľahčovania negatív, sa vecne, k dôležitým témam diskutovalo viac ako dnes. Teda, nieže by dnes diskusie neboli, len sa mi zdajú byť trochu akési prašivé.
S úctou
Pamätám si Prof. Ferianca zo zasadnutí Vlády SR, aj Narodohospodárskej komisie ÚV KSS. V oboch orgánoch požíval veľký rešpekt. Mal prirodzenú autoritu. Registroval som ho aj po prevrate. J. Lenart ho požiadal, aby spracoval záverečný účet hospodárenia Slovenskej socialistickej republiky (Zaujímavý, takýto, súpis ČSSR zostavil Ing. F. Nevařil CSc.). Nesporne dôležitú bilanciu, pre súčasnosť, aj pre budúcnosť Slovenska však Prof. Ferianc nezostavoval, a nezostavil. Zrejme z kapacitných dôvodov. Aj tak mi je ľúto, že nie je takýto súpis k dispozícií. Ani nie tak, pre politický spor. Ani na pamiatku budovateľov socialistického Slovenska,(aj keď si to zaslúžia), ale pre vecnú diskusiu o poprevatovom smerovaní a pre nutný základ úvah, ako Slovensko revitalizovať. Kde sú ľudské a materiálne kapacity, kde sa dá nadviazať, a kde je potrebná zmena….
Jarko
To bola skvelá myšlienka, v dnešnej dobe, vyzdvihnúť našich ekonomických velikánov, i našich učiteľov na VŠE. Majú zásluhu na tom, že ako ich žiaci sme sa uplatnili v živote, v hospodárskej praxi . Naša generácia sa nemá za čo hanbiť, práve naopak. Je nepochopiteľné, ako sa skreslujú dejiny. Dnešní demokrati nevedia ani to, že u nás komunizmus nikdy nebol, že tu bolo socialistické spoločenské zriadenie a podľa našich rodičov to bol najlepší režim, aký tu kedy bol. Bol to režim pre ČLOVEKA. Vládnúci musia slúžiť obyčajnému človeku. A naši ekonomickí velikáni mal itoto na pamäti a tomu podriadili i vedu.
Viete, pán profesor, premáha ma priam hrôza z toho, ak by sme mali porovnať súčasných „odborníkov“ a „expertov-teoretikov“ zo súčasného slovenského ekonomického prostredia s Vami vyzdvihovanými osobnosťami.
U pána profesora Ferianca napríklad – či sa taký Sulík, Matovič, ale i Viskupič,Kazimir a desiatky „expertných celebrít“ na TV-obrazovkách dopracujú niekedy k tomu, aby mohli byť autormi takého diela ako Ekonomia času, alebo aby dokázali /a pravdivo!/ vytvoriť výhľad v niektorom rezorte hospodárstva na 20 rokov dopredu.
A vlastne – píšete o tom, že profesor Ján Ferianc bol aj ministrom plánovania SSR a od roku 1970 námestník predsedu Slovenskej plánovacej komisie. Tak TOTO je nový pohľad- môj pohľad – na plánovanie za socializmu. To predsa neboli „blbci“ úradníci -komunisti, čo plánovali počet plienok na materské školy, ako sa to snažia vnútiť ideu antikomunisti. To boli vedecké kapacity ako prof.Ferianc, ktoré viedli kolektívy centrálneho plánovania. A boli zosmiešnení takými šimpanzammi, ktorí dnes „menedžujú“ slovenskú vraj ekonomiku. No pekne!
Vďaka za skvelý výber osobnosti. Tá knižka Ekonómia času mi zatiaľ bola neznáma a veľmi ma zaujalo, čo o nej píšete. Vyhľadám si ju.
Ďakujem za spomienku na prof. Ferianca. Moje poznámky sa odvíjajú od roku 1974 keď som sa stal technickým riaditeľom LIKO GRT a v rámci rezortu agro-potravinárstva i trustu sme služobne plnili pokyny Slovenskej plánovacej komisie, v ktorej bol prof. Ferianc ťažiskovým predstaviteľom. Tie pokyny boli na vyslovenie prosté, ale realizačne aj komplikované; dnes by sa dali vyjadriť frázou: udržujte potravinovú sebestačnosť Slovenska, venujte úsilie novým progresívnym inovatívnym postupom i mechanizácii v prepojení agro prvovýroby a potravinárskej druhovýroby; Slovesnká plánovacia komisia Vám v tom bude nápomocná.
Treba povedať, že záber GRT LIKO bol ozaj široký:
= liehovarníctvo v celom ponímaní i s produkciou liehovín a octu;
= konzervárenstvo tiež v celom ponímaní, teda produkcia zo zeleniny , ovocia a mimo sezóny produkty s obsahom mäsa, najmä konzervované hotové jedlá;
= mraziarenstvo ovocinárske, zeleninárske, ale aj mrazené hotové jedlá a múčne mrazené polotovary (napr. známe makovo-lekvárové taštičky),
= rybný priemysel orientovaný na spracovanie najmä dovážaných morských rýb
= škrobárenstvo, teda na báze pšenice, i kukurice a nadväzujúcich výrobkov zo škrobov (najmä pudingy) i vitalizovaného pšeničného lepku pre pekárov.
Tento trend sme po roku 1989 zavrhli? Možnože nie všetci, ale Ivan Mikloš vo funkcii ministra, svojou tézou o tom, že všetko z dovozu je lacnejšie než doma vyrobené, otvoril cestu likvidácii potravinovej sebestačnosti, a popritom vytvoril aj proces degradácie a likvidácie pracovnej sily v agro-potravinárskom sektore, najmä na vidieku v mužských i ženských povolaniach. Dôsledkom je doteraz pretrvávajúca totálna závislosť Slovenskej republiky od dovozov ( 900 kamiónov denne pre obchodné reťazce), vysoký záporný podiel obchodnej zahraničnej bilancie a úplná strata akejkoľvek suverenity.
Priateľsky pozdravujem Julo
V té době jsem studoval VŠE a toto jméno si pamatuji. Pane profesore, dík za webovky https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/
Pravidelně se na ně dívám, stále obdivuji Vaši aktivitu.
Milý pán profesor, veľká vďaka za priblíženie osobnosti a činov tohto, na svoju dobu, vysoko pokrokového vedca a politika.
Opäť osobnosť slovenskej ekonomickej vedy ale aj politiky, ktorá si zaslúži našu úctu a miesto v dejinách. Okrem už v článku uvedených skutočnosti by som vyzdvihol Feriancov osobitý podiel pri kreovaní pravdepodobne prvej /a asi jedinej/ Dlhodobej prognózy hospodárskeho rozvoja SR, ktorej súčasťou bola Koncepcia rozvoja palivoenergetickej základne SR do r..2000, teda v čase jej kreovania na obdobie 25 rokov. Bol to osnovný materiál na základe ktorého sa rozvíjali všetky odvetvia anergetiky odvetvia, najmä plynárenstva až do prevratu v r.1989. /Mal som tú česť na tvorbe tohto materiálu sa podieľať. /
A ešte jedna poznámka: Do bodky sa stotožňujem s komentárom váženej p. Marty Slezákovej. Iba dodávam, že kedysi, dokonca aj za preklínaného „socializmu“ si národ aj politici – na rozdiel od dnešných plagiátorov – slovenskú inteligenciu vážili, dnes si sotva kto jej hlas povšimne. Vinovatá si je samá inteligencia, ale to je na samostatný článok.
Ďakujem Vám pán profesor za predstavenie a pripomenutie jedného z ďalších velikánov Slovenskej ekonómie. Na veľkú škodu dnešných dní, že nemajú svojich pokračovateľov. Samozrejme že tu medzi nami sú, ale od súčasnej vládnucej garnitúry veľmi ťažko dostanú priestor na realizáciu svojich poznatkov. Je veľmi ťažká komunikácia s niekým komu chýbajú základné vedomosti a poznatky. Plne sa stotožňujem s názorom pani Slezákovej.
Dobrý večer, pán Husár,
nielen Vaši kolegovia spia – celé Slovensko je omámené propagandou Západu že všetko v našom „demokratickom“ štáte je dobré a ak nie je – tak za to môže Putin. Je málo takých ako Vy čo vo svojom obore sa snažia prebudiť spiacich lebo je najvyšší čas – loď sa potápa. Slovenské Slovensko prekáža mocným tohto sveta, naplánovali roztrhnúť ho na kusy, zmizne z mapy sveta ak sa nezobudí. Aj ja robím čo môžem lebo novinári síce nespia, ale dnešné médiá „nevedia čo činia“ keď vravia čo vravia a ja sa cítim ako pes ktorý zbytočne vyje na Mesiac. Pretože vedúca slovenská inteligencia ktorá má viesť slovenský národ – tá spí. Ale už sa aspoň jej vedenie prebúdza – Spoločnosť Korene zorganizovala na budúci týždeň stretnutie tak uvidím, či odtiaľ vyjde nejaké zvonenie. Zdravím Vás, Marta Slezáková
Perfektný článok, vďaka, pán profesor