Problémy na spoločnej 20 ročnej ceste v EÚ

Podnetom k dnešnej úvahe bol článok Západ nás podvedl!, ktorú napísal Zdeněk Jandejsek (generální ředitel zemědělsko potravinářského holdingu RABBIT CZ)

 

Citujem:

Před necelým měsícem uplynulo 20 let od vstupu ČR do EU. Ve smlouvě o přistoupení deseti středo a východoevropských zemích do EU se Evropská komise zavázala do 10 let harmonizovat výši přímých plateb zemědělských dotací. Podle tohoto závazku EU měly české zemědělské podniky nejpozději od roku 2014 dostávat stejné dotace jako farmy v Německu, Francii, Holandsku nebo Belgii. K žádné harmonizaci zemědělských dotací ale nedošlo. Ještě dnes dostávají čeští zemědělci z rozpočtu EU dotace pouze ve výši necelých 92 % průměru EU. Je to ovšem průměr ze všech členů. Počítají se do něj údaje z nejvíce dotované Francie a nejméně dotovaného Lotyšska. Německé a rakouské farmy dostávají ve skutečnosti z Bruselu v průměru dvojnásobek než firmy v ČR. Průměrná výše přímé platby na obhospodařovaný hektar je v ČR jen 240 eur, ale v Belgii 400 eur“.

 

Veľmi jadrný opis faktov, ktoré sme ani my pri vstupe do EÚ nečakali. Belgicko dostalo 1,96 krát viac Vzniká prirodzene otázka a ako je to na Slovensku? Ba aj ako je to v ostatných odvetviach ekonomiky? Ako je to v rámci V4 a v rámci EÚ? Žiada si to hlbokú analýzu práve teraz po voľbe poslancov do nového europarlamentu, ktorá by bola mandátom našich poslancov.

Pozrime si problém historicky, a to aspoň na niektoré problémy už v prístupovom procese, čiže odbornejšie. Mňa prekvapilo hlavne to, že ekonomické vedy disponujú vedeckými metódami komparácie a analýzy fungovania ekonomík krajín či regiónov už od roku 1930 input/output analýzou a od roku 1963 diskriminačnou analýzou. Nevyužila ich EÚ. Obe sa opierajú o maticu usporiadaných čísiel opisujúcich ekonomiku či región a nie jediné nič nehovoriace číslo HDP, o ktoré sa v prístupovom procese oprela EÚ. Konvergenčné kritériá vychádzali z HDP, ktorého jadro a sledovanie jeho trendu má zásadné nedostatky:

 

  1. HDP je vyjadrené v peňažných jednotkách, nie vo fyzických jednotkách, teda nehovorí  ako mnoho tovarov  služieb bolo vyrobených. Problém vzniká keď porovnávame HDP roku 1 a roku 2, aby sme určili či sa spoločnosť má lepšie.
  2. HDP nereflektuje zmeny v kvalite outputu. Táto druhá slabosť HDP tiež odráža jeho nepresnosť ako indikátora reálneho trendu v čase (inflácia). V technologicky vyspelej spoločnosti  sa tovary zlepšujú po 5-6 rokoch, ba aj skôr.
  3. HDP nereflektuje účel výroby. Tretia ťažkosť s HDP spočíva v jeho slepote konečného účelu výroby. Milión euro na výchovu  a jeden milión na nákup cigariet nie je to isté, ale hovoria o rovnakom raste HDP. Teda zmeny v HDP nám poskytujú veľmi hrubý indikáciu zmien v kvalite života.
  4. HDP neobsahuje  mnoho tovarov a služieb, ktoré nie sú určené na predaj. Iba príklad – práca manželiek nie je platená, je vylúčená z HDP.

 

Čakal som, že analogicky ako slovenskí ekonómovia v rokoch 1964/70 riešili teoreticko-metodologickú expozíciu problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania a to hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania, meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania, meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania, že nám ekonómovia EÚ ukážu analogický vedecký postup v rámci krajín EÚ. Hoc Th. Pikkety napísal hrubé dielo Kapitál v 21. storočí, avšak asi postačila jeho starostlivo pripravená, inscenovaná prednáška v europarlamente, aby si príslušní predstavitelia len vylepšovali svoj mediálny obraz, a tak jeho reálny vplyv na fungovanie ekonomík krajín EÚ bol nulový.

 

Zásadným problémom, ako sa čitateľ iste pamätá, bol proces transformácie. Komisár pre rozšírenie EÚ Günter Verheugen tvrdil, že Slovensko nemá splnené všetky povinnosti pre vstup do EÚ, pretože nie je dosť transformované. Konštatovanie veľmi všeobecné. Išlo totiž o zásadnú zmenu kvality ekonomického systému, jeho fungovania, ktorá pre nás nebola vopred špecifikovaná tak ako to urobili slovenskí ekonómovia v roku 1964. Transformácia znamenala zmenu štruktúry ekonomiky.

Význam štruktúry ekonomiky spočíva v tom, že jej zmeny ovplyvňujú výkonnosť a stabilitu národného hospodárstva, s ktorými máme problémy v posledných dvoch desaťročiach. Totiž musíme hovoriť o odvetvovej štruktúre ekonomiky a o sektorovej štruktúre ekonomiky, teda o primárnom, sekundárnom a terciárnom sektore. Predpísané kapitoly, hoc sme ich museli prerábať, nič o tom nehovorili. Ak sme mali nevhodné pomery medzi primárnym, sekundárnym a terciárnym sektorom, EÚ mala jasne stanoviť, že musí nastať zásadná zmena napr. v sekundárnom sektore, čo umožní zapojenie do fungovania starej EÚ.

Zaujímali komisára pre rozšírenie EÚ hospodárske politiky SR do roku 1989, týkajúce sa hlavne ekonomického rozvoja SR a to aj diskusiou  s autormi ekonomických diel, ktoré hlboko analyzovali či už problémy ekonomického vyrovnávania regiónov, ba aj riešene ekonomickej dynamiky SR, či vyrovnávanie ekonomiky SR a ČR? Riešili aj vzájomnú prepojenosť a závislosť ekonomík krajín, pretože sme boli členmi RVHP.

 

Totiž dôkladný vhľad do ekonomiky SR, jej fungovania a ekonomických väzieb medzi odvetviami, či aj krajinami dáva už spomenutá input/output tabuľka, ktorú EHK využila na komparáciu krajín EHK, čo som sám robil, či diskriminačnú analýzu využívajúcu fyzikálne ukazovatele, ktoré slúžia na vyčíslenie stupňa ekonomického rozvoja (nie rastu) a obe sme na Slovensku konštruovali a využívali. Ba eurokomisári mohli využiť aj viac ako 600 stranovú Štatistickú ročenku, ktorá podrobne uvádza číselné charakteristiky všetkých odvetví ekonomiky SR a na ich báze urobiť vedeckú analýzu stavu a ekonomického pokroku ekonomiky.

Európska únia, žiaľ, nevyužívala ekonomické poznatky o fungovaní ekonomiky. Avšak vo všetkých európskych zemiach dochádzalo k trvalému rastu HDP a HNP prepočítaných na jedného obyvateľa – hrubý domáci produkt a hrubý národný produkt a tak sa stali novými posvätnými symbolmi národnej sily a blahobytu.

Problémom je aj mimoriadne ťažkopádny systém riadenia, už iba koľko je orgánov, Európska komisia, Rada Európy, Európska rada atď. Korporácie a spoločnosti globalizovali svoju pôsobnosť prostredníctvom fúzií, akvizícií a internacionalizácie podnikania. Jednotlivé štáty už naďalej nemajú šancu kontrolovať výrobu a distribúciu outputu v svojej ekonomik. EÚ z akýchsi dôvodov dlho tvorili Francúzsko, Anglicko a Nemecko.

O našej štruktúre odvetví do vzniku SR, čiže rozdelenia Československa, hovorí dr. K. Ondriáš v jeho Zozname podnikov vybudovaných na Slovensku počas komunistického zázraku 1948-1989 (aktualizácia 09. 01. 2024). Má až 25 strán. Podniky sú hybnou silou ekonomiky.

 

 

Záver

Tohto roku oslavujeme 20. výročie vstupu do EÚ. Ekonómom sa naskytla možnosť vedecky zhodnotiť ekonomické výsledky spoločenstva EÚ a to v širšom kontexte v rámci krajín V4. Ekonómov čaká odpoveď aké boli dve desaťročia pre V4? Odpoveď čakajú hlavne problémy ako sme začínali, aký pokrok sme dosiahli v ekonomickej konvergencii v pomere k priemeru EÚ, a to predovšetkým pohľadom na vývoj zložiek HDP, dosiahnutej cenovej hladiny či mzdovej úrovne. Zhodnotiť by sa mali aj ako na tom boli krajiny V4, menovite Slovensko.

Ozaj je vážnou otázkou aké boli dve desaťročia v Európskej únii a hlavne aké boli pre SR a krajiny V4. Prečo bola, napríklad, mobilita občanov SR najväčšia  v krajinách V4? EÚ by mala mať jasnú stratégiu, kam chcú danú oblasť posunúť a to na báze poznatkov, teda dobre premyslený plán, prístup určený na dosiahnutie konkrétnych cieľov, hlavne zabezpečiť rozvoj krajiny.

Žiaľ, prišla chudoba, hoc jej odstránenie bol cieľom EÚ. Mali by si to uvedomiť poslanci nového europarlamentu. To by mal byť pre nich mandát.

 

Teda aké boli dve desaťročia v Európskej únii? Aká bola pre krajiny Vyšegrádskej štvorky? Doposiaľ nám to vládni a opoziční ekonómovia nepovedali. Ich poslanci do europarlamentu sa nemajú o čo oprieť. Nechýba im stanovenie jasných cieľov, analýza situácie a prijímanie rozhodnutí, plánovanie činnosti a v prípade potreby možné úpravy, zlepšenie?

 

Prof. J. Husár

Bratislava 14/6/2024

 

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

20 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vnorené spätné väzby
Zobraziť všetky komentáre
Anton Julény sen
Anton Julény sen
15. júna 2024 21:09

Vážený pán profesor,
nastolil ste problémy, ktoré v minulosti aj teraz sú aktuálne.
Článok Západ nás podvedl!, ktorý napísal Zdeněk Jandejsek (generální ředitel zemědělsko potravinářského holdingu RABBIT CZ)hodnotí obdobie po vstupe na EÚ. Aby sme nezabudli za akých obetí, sme budovali bezmála 40 rokov naše poľnohospodárstvo ktoré ako morská vlna zmietla v roku 1989 zmena spoločenského zriadenia zničila. Obete, strádania pracovníkov vyšli nazmar pripomínam.

 Ústav pamäti národa v minulých dňoch usporiadal Medzinárodná vedecká konferencia “ Násilná kolektivizácia poľnohospodárstva. Memento éry komunizmu“je príležitosť poukázať aj na vývoj poľnohospodárstva a spoločnosti za posledných sedemdesiat rokov.Áno násilná kolektivizácia vidieka sa začala schválením zákona o jednotných roľníckych družstvách (JRD), ktorý poslanci prijali 23. februára 1949. Na základe tohto zákona malo v každej obci vzniknúť JRD.
.Je pravdou, že pri násilnej kolektivizácii  dochádzalo k nepravostiam a obetiam. Skutočnosť bola taká, že aj proti vôli roľníkov za veľkých obetí družstva vznikli .Družstevníci pokiaľ chceli prežiť nemali iné východisko ako , aj za cenu odriekania, pracovať za minimálnu odmenu alebo aj zadarmo. Trvalo roky, kým sa rany zahojili a družstevníci konsolidovali družstvá a slovenské poľnohospodárstvo zabezpečilo sebestačnosť v základných druhoch potravín.Premenu poľnohospodárstva zo súkromného na kolektívne hospodárenie si vyžiadala industrializácia Slovenska ,ktorá predpokladala prebudovať z prevažne agrárnej  na priemyslovú krajinu. Bolo povinnosťou štátu´, aby podporoval poľnohospodárstvo v záujme zvyšovania produktivity práce s cieľom uvoľniť pracovné silí z poľnohospodárstva pre tvoriaci sa priemysel. V poľnohospodárstve v ktorom v roku 1950 trvale pracovalo 802 tisíc osôb, v roku 1960 pracovalo 509 tisíc osôb a v roku 1988 to bolo už len 351 tisíc zamestnaných. V priebehu necelých štyroch desaťročí sa znížil počet pracovníkov v poľnohospodárstve o 451 tis. osôb, bez ktorých by nebolo možné vykonať industrializáciu Slovenska. 
Aby po odchode pracovníkov z poľnohospodárstva nedošlo k zníženiu poľnohospodárskej produkcie, si žiadalo aby zo strany štátu boli prijaté opatrenia na zachovanie produkcie aj za cenu predpisu kontingentov pre podniky aj súkromne hospodáriac ich roľníkov.Kolektivizácia umožnila, že v priemysle v ktorom v roku 1950 pracovalo 246 tisíc, vďaka 451 tisícom roľníkov, ktoré uvoľnila kolektivizácia pracovalo v roku 1988 v priemysle 850 tisíc osôb. V priebehu necelých štyroch desaťročí sa znížil počet pracovníkov v poľnohospodárstve o 451 tis. osôb, bez ktorých by nebolo možné vykonať industrializáciu Slovenska. Aby po odchode pracovníkov z poľnohospodárstva nedošlo k zníženiu poľnohospodárskej produkcie, vyžiadalo si zo strany štátu prijať mnohé opatrenia.
Konsolidáciu družstiev ako základu poľnohospodárskej produkcie v prvých rokoch štát zriadili strojové traktorové stanice (STS), ktoré okrem technickej pomoci (strojové práce) vykonávali a zabezpečovali poradenskú službu pre družstvá, napr. rozbory pôdy, vypracovali osevné postupy, plán hnojenia atď.
 Vybudovalo sa poľnohospodárske školstvo, žiaci sa „duálne“ vzdelávali na školských majetkoch. V školskom roku 1988/89 študovalo v odborných školách 9 687 a v učilištiach 10 255 žiakov (poľnohospodári, lesníci, veterinári a potravinári). Na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre, Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene a Vysokej škole veterinárnej v Košiciach študovalo 6 447 poslucháčov. Absolventi nastupovali v prevažnej miere na umiestenky do práce na družstvách a štátne majetky, kde sa stali nositeľmi nových pokrokových metód hospodárenia a riadenia organizácie.
Významným podielom k rozvoju odvetvia prispeli výskumné ústavy (kde v roku 1989 pracovalo 5 333 osôb), napr. Výskumný ústav pôdoznalectva a výživy rastlín, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Výskumný ústav živočíšnej výroby, Výskumný ústav rastlinnej výroby, Výskumný ústav závlahového hospodárstva, šľachtiteľské stanice atď. Naše výskumné ústavy mali významné vzťahy na vedeckej báze nielen s krajinami RVHP, ale aj s Francúzskom, Nemeckom ďalšími štátmi EÚ.Prichádzali k nám, aby získali skúsenosti ť ako hospodáriť na veľkých lánoch JRD a ŠM. Dôležité miesto zaujala v ochrane nad zdravotnou nezávadnosťou a biologickou plnohodnotou potravín Štátna veterinárna správa. Medzi prvými na svete sme zlikvidovali v chovoch TBC, brucelózu a ďalšie choroby. Veterinárna služba bola porovnateľná s najlepšími v Európe. Okrem toho riadila systém zberu a spracovania živočíšneho odpadu (kafilérie). Nezastupiteľné miesto mal Ústredný a kontrolný a skúšobný ústav, ktorý dbal na dodržovanie noriem, ktoré boli podstatne náročnejšie ako v štátoch západnej Európy. Významné miesto pre rozvoj družstiev mali podniky služieb, napr. Ústredná správa nákupu, plemenársky, semenársky atď. 
Kríza v spoločnosti a revolučné zmeny v Európe v roku 1989, viedli k zmene spoločenského zriadenia aj v Československu. Bola odstránená vedúca úloha komunistickej strany a nastúpili sme po novembri cestu demokracie a kapitalistickej ekonomiky. Revolučné premeny po roku 1989 hlboko zasiahli do ekonomiky  československého priemyslu a poľnohospodárstva, čo pokračovalo aj po vzniku Slovenskej republiky a roku 1993. Zmena politiky najviac zasiahla poľnohospodárstvo. Ako morská vlna nastúpila demontáž družstiev, ŠM a hlboký prepad poľnohospodárskej produkcie.Rozpadol trh s potravinami a krajina je v prevažnej miere závislá na dovoze potravín. Stalo sa tak, napriek tomu, že v rozhovore s viacerými poľnohospodárskymi protagonistami udalosti z roku 1989 mi potvrdili že nemali záujem o demontáž družstiev a likvidáciu poľnohospodárstva . Cieľom bolo napraviť krivdy pokiaľ to bolo možné, nahradiť škody roľníkom spôsobené kolektivizáciou.  Vymeniť manažment JRD a ŠM a komunistov, ktorý vďaka straníckej knižke , často bez odborných znalosti zastávali vysoké hospodárske posti.V dôsledku neriadenej privatizácie potravinárskeho priemyslu, služieb atď vznikli v poľnohospodárske hospodárske škody , ktoré je možné vyčísliť a osoby, ktoré to spôsobili zobrať na zodpovednosť.Bola by to služba ako odčiniť najväčšiu krivdu na všetkých družstevníčkach a družstevníkoch, ktorí sa podieľali v najťažších podmienkach na rozvoji družstiev, keď boli mesiace, že nedostali odmenu a aj tak zabezpečili poľnohospodárske práce, investovali finančné prostriedky na vybudovanie a budúcu prosperitu,ktorá sa nezodpovednou politikou všetkých vlád nenávratne po roku 1989 v mnohých prípadoch rozpadla (rozkradla).

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
16. júna 2024 7:51
Odpovedať  Anton Julény sen

Tónko, pán inžinier,
Tvoj komentár si žiada, aby som predovšetkým uznal, že do problémov dôkladne a hlboko vidíš. Pochádzam z malej dedinky z okresu Levice a moji rodičia boli medzi zakladajúcimi členmi JRD. Aj ako stredoškolák a aj ako vysokoškolák som cez prázdniny pracoval hlavne v žatevných prácach. Spočiatku boli problémy, o ktorých píšeš. Potom sa to utriaslo a moje JRD získalo na Dožinkových slávnostiach v Leviciach v hodnotení prvé miesto a vyhrali auto Volgu. Vlastne ju nepotrebovali a tak sa dohodli, že si vezmú Jawu 350. Zažil som ako predseda JRD operatívne presúval ľudí oveľa efektívnejšie, predtým chodil na bicykli.
Po vyhodení zo strany som sa konečne dostal na Výskumný ústav závlahového hospodárstva na oddelenie ekonomiky. Ústav mal svoj majetok, kde výskumníci robili pokusy. Na poloprevádzkových pokusoch v JRD Lehnice dosahovali úrody pšenice 8/9 ton na hektár. Francúzi a Nemci tomu nechceli veriť, sprevádzal som ich, tak som to zažil. Na oddelení som mal kolektív, ktorý sa venoval optimalizácii štruktúry RV, ŽV a využitia závlah. Realizovali sme ich v 10 JRD. Najmenší model mal 200 rovníc a 250 premenných. Matematický model nadpodnikového kooperačného obvodu mal 2200 rovníc a 2500 premenných. Doposiaľ mám Záverečnú správu P 11-529-261-05-03. Francúzi listom (kópiu mím) žiadali riaditeľa, aby im poslal práce 5 výskumníkov. Dozvedeli sa to zo Zborníka prác VÚZH. Prišli si pozrieť pokusy, laboratóriá a aj naše modely. Ba si išli prezrieť aj náš majetok a JRD Lehnice. Spracoval som im model 30×40, ktorý si zobrali aj štítky s programom vo Fortrane. Toto všetko, čo si spomenul a čo som napísal nevedeli naši vyjednávači v prístupovom procese do EÚ. Nevedeli ani o úspechoch nášho priemyslu, napr. ZSMK Tlmače, kde som robil vyrobili najväčší elektromotor na svete, fotografiu mám a kde sú dnes? Zlikvidované.
Moje 20 ročné skúsenosti vo VÚZH a na JRD, kde sme aplikovali naše modely ma oprávňujú povedať, že naše poľnohospodárstvo trpí, jeho výrobný potenciál je nevyužitý a mi dovážame to, čo si dokážeme a kvalitne vyrobiť, a to vo všetkých pododvetviach poľnohospodárstva.
Ďakujem
jhusár

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
15. júna 2024 13:39

Diskutéri doplnili Vašu úvahu, váž. pán Prof. mohými cennými pohľadmi na problematiku fungovania EÚ a jej prínosu pre náš štát. Áno, tohto roku je dvadsiate výročie nášho vydrankaného vstupu do EÚ. No, neviem či by sme mali ho mali oslavovať. Rozhodne by sme sa mali zamyslieť „ako ďalej Slovenskóóóó“. Našim hlavným problémom totiž nie je EÚ, ani NATO, ale výkon politiky bez zodpovednosti. Aj teraz sa politici vo vzácnej zhode usilujú o spoločenský zmier, pokúšajú sa nám pritom vsugerovať, /alebo nechcú priznať-to skôr/, že zmier bez vyvodenia zodpovednosti za súčasný stav je chiméra, ba priam nezmysel. Ale vráťme sa o dvadsať rokov späť, bral niekto na zodpovednosť „eurokomisára Fígeľa“ za ním dojednané podmienky nášho vstupu. A nielen jeho, celú vtedajšiu vládu, že ich prijala. Spoločnosť nedostala ani len šancu sa s nimi oboznámiť, tobôž sa k ním vyjadriť – to je tá demokracia na západný spôsob! Túžili sme po nej a máme ju, za dvadsať rokov ešte dúhovo a všelijako inak vylepšenú, tak sa „tešme“ a oslavujeme 20. výročie vstupu do EÚ. Spoločnosť musí prejsť hlbokou katarziou, inak sa z miesta nepohneme. Vaše úvahy, vážený pán Profesor, sú veľmi nápomocné tomu, aby sa tak stalo.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
15. júna 2024 20:49
Odpovedať  Jozef Hlušek

Pán inžinier,
pred 100 rokmi bol prvý kongres o vedeckom riadení. Tohto roku bude konferencia. Z môjho príspevku vyberám:
„V zborníku má článok aj známy autor J. Naisbitt s nadpisom Od národních státu k sítím a v ňom dva podnadpisy, prvý Velké podniky v jedenadvacátém století a druhý Nové ekonomiky. V jeho úvahe som očakával odpoveď, podľa mňa, na principiálnu otázku, how an economic system will be functioning, lebo už na ňu v roku 1930 odpovedal V. V. Leontiev, nositeľ Nobelovej ceny. Alvin a Heidi Tfflerovci v Úvode napísali: „Výsledkom tohto je, že ekonomická veda tretej vlny sa doposiaľ nachádza v prenatálnom štádiu a intelektuálny rámec, ktorý by mohol zjednotiť teóriu riadenia a ekonómiu, doteraz neexistuje. Úloha pracovať na vytváraní tohoto rámca je ešte pred nami.“ Tvrdenie pokladám za prisilné. Nemôžem nespomenúť vynikajúce dielo z roku 1975 Aktuální otázky řízení od V. G. Šorma a kolektívu, ktoré práve tie problémy rozoberá. J. Naisbitt, ba aj manželia Tofflerovci, či aj iní autori píšu veľmi verbálne a podľa mňa viac všeobecne. Problém treba vidieť komplexnejšie. Totiž štát má k dispozícii nástroje ovplyvňujúce fungovanie podnikov, teda fiskálnu politiku (hlavne sústavu daní; už uplatnená milionárska daň). Ona odpovedá na otázku aké budú efekty rôznych fiskálnych opatrení na hodnoty tých makroekonomických premenných, ktorých pohyb berieme ako indikátory výkonnosti ekonomiky, napr. príjem, output, zamestnanosť, rast, ceny a obchodnú bilanciu.

V roku 1992 mal v Bratislave J. Naisbitt prednášku. Bol som na prednáške. Počas prestávky som sa mu predstavil a zarecitoval túto báseň:

Our world was clotted into the mystery black as night, / till Isac Newton said “Let there be light”. / But Satan was not too late to fret and frown, / Soon Einstein came to put the things upside down. „Kto ju napísal ?“ spýtal sa. Neznámy autor, povedal som, a uvádza ju vo svojom diel This Fascinating Astronomy V. Komarov. Dlhšie sme si podiskutovali.

Toto všetko ekonómovia EÚ pri našom vstupe zabudli, alebo o tom vôbec nevedeli.. A vôbec nevedeli aké vzácne ekonomické diela napísali naši vynikajúci ekonómovia. Žiaľ, ani pán Fígeľ.

Ďakujem

jhusár

Karol Fajnor
15. júna 2024 11:11

Ďakujem pekne pán Profesor za ďalší veľmi hodnotný materiál. Vrátim sa k prístupovej zmluve k EU ktorá sa prejednávala v NRSR. Najskôr som ju dlho hľadal. Koaličný poslanci pozerali na mňa ako na blba. Presne čo ste uviedli platilo aj pre SR. Zmluva bola veľmi nevýhodná. Preto som ju v diskusii na základe konkrétnych údajov odmietol. Potom 11 poslancov za KSS hlasovalo proti jej prijatiu.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
15. júna 2024 13:22
Odpovedať  Karol Fajnor

Pán inžinier,

hoci je Európska komisia mocným orgánom, ktorý iniciuje všetky právne predpisy Európskej únie, všimol som si, že  jej predseda nemá skoro žiadnu, povedal by som, demokratickú autoritu ani zodpovednosť. Dobre si pamätám, ako predsedníčka Ursula von der Leyenová bola v roku 2019 vymenovaná kvalifikovanou väčšinou v Európskej rade – ktorá je zložená z predsedov vlád členských štátov. Potom ju vo funkcii formálne (ale tesne) schválili poslanci Európskeho parlamentu. Komu vlastne zodpovedá?

Ďakujem

jhusár

Jan
Jan
15. júna 2024 10:31

Odbornikov nemame a pomaly si ich kupujeme z druheho konca sveta. Vid. automobilovy priemysel, kde za chvilu budu pracovat len“odbornici“ zo zahranicia. Systematicky si ich nevychovavame a tak si ch musime kupovat a tak je to zo vsetkym. Nadane a aj mozno nenadan deti studuju ci uz u nas alebo v zahranici a ked nato maju zostavaju v zahranici, pretoze tach nadanych nedokazeme zaplatit.
Jet kolotoc z ktoreho sa neda vystupit.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
15. júna 2024 10:47
Odpovedať  Jan

Vážený pán Ján,
ja som sa zamýšľal nad problémami, ktoré sme mali na spoločnej ceste od vstupu do EÚ. Problém vzdelávania mladých ľudí je prvoradou záležitosťou nášho ministerstva školstva. Mám 88 rokov a viem, že ozaj veľa žiakov, teda nielen vysokoškolákov študuje v zahraničí. Po príchode domov môžu zistiť, že to čo študovali im nedokážeme zabezpečiť v ich reálnom živote u nás doma.
Ďakujem
jhusár

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
14. júna 2024 22:21

Adresná pripomienka „gumového metra“ Prof. Husára triafa podstatu problému.
Umožňuje účelovú interpretáciu skutočnosti. Správnym natiahnutím gumy môže „euroexpert“ ( a je jedno, či sedí v Bruseli alebo Bratislave) argumentovať, ako sa mu hodí „do krámu“…
Účelové konanie, v tomto prípade „gumový“ (dvojaký) meter vylúčime, ak vylúčime účel!
Východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nebola vstúpila do EÚ. „Východná Európa“ je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom. V súčasnosti platí Západu a hlavne Nemecku 300 – 400 miliárd dolárov ročne,“ uvádza nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku Joseph Stiglitz.
Účelom je teda udržiavanie neokoloniálnych pomerov v Európe. To je postavené na prirodzenom záujme „dominii“, ale aj na kolaborácií miestnych kompradorov.
Typický problém Kolumbovho vajca: bez kompradorov, nebude fungovať neokolonializmus a bez záujmu domínii, nebudú fungovať kompradori/kolaboranti.
(Pokiaľ viem, jediné známe riešenie „Kolumbovho vajca“ je klepnutím vajce rozbiť…)

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
15. júna 2024 9:21

Pán inžinier,
Čítal som J. Stiglitza, teda nielen to, čo píšete, ale aj jeho knihu, je to veľký ekonóm a vzdal sa funkcie vo Svetovej banke na znak nesúhlasu s bankovou politikou. Ozaj veľkým problémom je aj mimoriadne ťažkopádny systém riadenia EÚ už iba to koľko je orgánov, Európska komisia, Rada Európy, Európska rada atď. A ten veľký parlament, tam sa ťažko dohodnú. Aj tam potrebujú osobnosť, na ktoré je kríza aj v EÚ. Korporácie a spoločnosti globalizovali svoju pôsobnosť prostredníctvom fúzií, akvizícií a internacionalizácie podnikania. Jednotlivé štáty už naďalej nemajú šancu kontrolovať výrobu a distribúciu outputu v svojej ekonomiky. EÚ z akýchsi dôvodov dlho tvorili Francúzsko, Anglicko a Nemecko. Teda ide aj o problém demokracie. Možno z naivity, ale ozaj dúfam, že nový parlament v Bruseli dôkladne zanalyzuje situáciu a udá smer.
Ďakujem

jhusár

Ivan
Ivan
14. júna 2024 16:42

Ďakujem Vám pán profesor – dobrý a veľmi aktuálny príspevok. Žiaľ v rámci EU sme len čistý užívatelia finančných výhod. Síce sme dostávali, dostávame a čerpáme – ale vynakladáme bez akejkoľvek kontroly. A tak to aj vyzerá. Bohužiaľ nemôžem súhlasiť s názorom pána Zajac – Vanku – citujem: TERAZ je tá chvíľa. No že by sme ešte starí i mladí spoločne nevedeli postaviť hospodárstvo Slovenska na vlastné nohy? – naše hospodárstvo ? aké ? čo chcete vyrábať ? z akých surovín ? a hlavne komu pri dnešnej globalizácii chcete vyrobenú produkciu predať ? Tento vlak nám už dávno ušiel.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
14. júna 2024 17:09
Odpovedať  Ivan

Vážený pán inžinier,
mňa hlavne mrzí nevedecký prístup ku hodnoteniu krajín a objektívne rozdeľovanie prostriedkov. Európska hospodárska komisia, kde som pracoval, už v roku 1968 na komparáciu krajín využívala leontievovskú input/output tabuľku. A my sa dnes opierame o úbohé číslo HDP, čo je gumový meter. Je známe od roku 1930 a Leontiev ju publikoval v USA. A hlavne toto: Čakal som, že analogicky ako slovenskí ekonómovia v rokoch 1964/70 riešili teoreticko-metodologickú expozíciu problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania a to hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania, meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania, meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania, že nám ekonómovia EÚ ukážu analogický vedecký postup v rámci krajín EÚ.
Ďakujem
jhusár

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
15. júna 2024 0:57
Odpovedať  Ivan

Ak to pán profesor nevadí, skúsim z reakcií na Váš článok predsa len urobiť plodnú diskusiu a Ivanovi odpoviem:
1.TERAZ je tá pravá chvíľa, Euroúnia je oslabená a ak sa doteraz ako-tak správala akože demokraticky, pod umelo politicky vyvolanou hrozbou Ruskom začne nasadzovať totalitné praktiky – Maďarsko už dostalo „pokutu“ čo je vlastne politická sankcia, ale prídu vojská a nebude to 68-rok, od nás budú strieľať na Rusko a vojna nemá pravidlá.
Takže aj keď s holým zadkom, vystúpiť z EU musíme, takisto i z NATO. Anebojte sa, kým cudzím investorom „sypú“ produkcie z kolónie Slovensko, bude im jedno, či sme v EU či nie…
2.Aké naše hospodárstvo? sa pýtate, a čo vyrábať? Pán profesor, nechcete Vy odpovedať? Lebo máme jasno: nepotrebujeme päť automobiliek, potrebujeme národné hospodárstvo využívajúce naše prírodné bohatstvo a prostredie a našich 5 miliónov obyvateľov, …tj. budeme vyrábať v poľnohospodárstve prvovýrobu rastlinnej a živočíšnej výroby zdravú a pre seba (dosiahneme najprv sebestačnosť) a nadviažeme nad tým potravinársky spracovateľský priemysel – a potom náväzne tak ako to spravili nám s „automotive“ my to urobíme v agrokomplexe ( to sme už vedeli a začali koncom 80.rokov).
3.“V dnešenej globalizácii“ nemusíme nič na globálne trhy predávať – naopak, môžeme využívať, že z trhov najmä Číny, Ázie z Eurázijského hospodárskeho bloku (aby som nepomenoval dnes Rusko, za čo môžem ísť i „sedieť“…) si môžeme obstarať čokoľvek – ale my predsa máme čo ponúknuť: nielen turistický ruch a vedecko- vedomostné zázemie (azda ešte nevymreli všetci profesori, večdci a pedagógovia), ale i obnovené strojárske pozadie : (príkl.iba v t.r.skrachoval výrobca presných obrábacích strojov Trens a jeho produkcia sa vyvážala skoro z 99% na export – jediná chybička – nový majiteľ nemal chuť podnikať a investovať, on len potreboval predať pozemky…)
Prípadne sa ku každému bodu môže rozvinúť diskusia, potešíte.
Apropo, „vlak nám neušiel“, ten vlak zhavaroval ako RegioJet v Pardubiciach vďaka ľudskému faktoru, ale koľajnice ostali, tak začnime ako v „rose na kolejích“…šliapať vpred…

Marián Moravčík
Marián Moravčík
15. júna 2024 12:42
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter, máte pravdu. Zdvihnime hodenú rukavicu!
Už dávnejšie sme si medzi nami ľavičiarmi hovorili, že nemáme svoje inteligenčné centrum (v newspeaku „think-tank“). Tak si niečo také vytvorme. Môžeme skúsiť premyslieť a vypracovať nejaké koncepcie, z ktorých by potenciálne mohli čerpať ľavostranné politické sily. Viacerí z nás sú už na dôchodku, alebo čoskoro budú, nebude nás tlačiť životná nevyhnutnosť a nejako treba rozum udržiavať v činnost. Bolo by to lepšie ako lúštenie krížoviek.

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
16. júna 2024 11:59

Plne súhlasím, Marián. O takéto inteligenčné centrá sme sa už pokúšali, ale nerozumiem, prečo to naľavo nefunguje. Skončila sa iniciatíva Ľavica.sk ( zostala iba statická webstránka) od I.Juhára a K.Fajnora. Zanikli až dve obč.združenia ( Centrum pre ekon.dem. a Spolok národoihospodárov), pretože pindať po krčmách dokážeme, ale uskutočniť niečo v praxi nie. To už tie krížovky… Chybu vidím v politickom spektre, kde si každý „zakladateľ“ či „miestodržiteľ“ ľavicovej strany predovšetkým rieši svoje ego (Chmelár, Hrdlička, Bekmatov, predtým Sulejman…) ale lepší nie sú ani ego-narcisy ako Blaha, Janošovský (prepáč, mám tú skúsenosť z oboch OZ s Tebou, Juraj…) a ďalší…Vytvárať „think-tank“ len cez maily a facebook je blbosť, takto nezaložila stranu Kuliková a neuspel dokonca ani Sulejman či Gablovič s projektom Slovenskej Iskry. Tu je potrebné naozaj mať zázemie niekde vo vzdelávacej inštitúcii a ochote platiť si činnosť. Čo u ľavice – neexistuje.
Buďme ale pozitívne nasmerovaní k tomu, že okolo určitej bočnej aktivity sa to podarí: ale nie cez internet a gmail. Osobne. Už sa teším…

Marián Moravčík
Marián Moravčík
16. júna 2024 15:24
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Súhlasím, aspoň raz za čas treba osobne. Aspoň niektoré pracovné skupiny. Myslím, že sa musíme naučiť aj efektívne spolupracovať. Referáty pred plénom a zborníky, to nemusí byť to pravé orechové.

Marián Moravčík
Marián Moravčík
14. júna 2024 14:22

Plný súhlas. Nikdy doteraz, ani za socializmu, ani za prvej a druhej republiky, dokonca ani za Uhorska, nemala ideológia natoľko navrch, aby zatlačila odbornosť ako nepotrebnú. Takmer 20 rokov sme sa učili v školách, máme roky praxe, a to všetko preto, aby nám životy riadili amatéri na základe ideologických fráz a pocitov?

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
14. júna 2024 14:46

Pán doktor,
a práve tí ideologickí poslanci nevedia argumentovať odborne, vedecky a tak sa uchyľujú k nadávkam. Tie však fungovanie ekonomiky nezmenia. Už M. Koperník napísal výbornú metodike výpočtu množstva peňazí a nebolo to jednoduché, obiehali zlaté, či strieborné mince. A teda práve zato, že máme roky praxe a poctivé štúdium zisťujeme, že nás neriadia odborníci, ba amatéri ako ste napísali. Aj ekonomika, ekonomický vesmír, si žiada náročné výpočty pred rozhodnutím. Zoberte len problém s daňami.
Ďakujem
jhusár

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
14. júna 2024 12:36

Pán profesor, stále už niekoľko rokov sa pýtam:…“A načo ešte čakáme?!“ Pomaly vymierame my generácie, čo sme zažili skutočný silný hospodársky rast a mali sme silnú ekonomiku. Kto by dnes nechcel mať na štátnom účte vyrovnaný rozpočet na strane príjmov aj výdajov ako mala ČSSR 223 miliárd Kčs v rozpočte 1989? Kto by nechcel disponovať 5 biliónmi 178 miliardami hodnôt výrobných investičných celkov a celý neoceniteľný (lebo bol nepredajný) majetok hôr, lesov, polí, lúk, vôd, verejných priestorov, infraštruktúry aj intravilánov? Toľko toho bolo k 31.12. 1989 za ĆSSR. No kto?
Áno, „ogabali“ nás ako mastní šráci v guličkách, horšie, že nás pobláznili – ale už sme vytriezveli: Európska Únia sa zmenila na škrampampulu a fúriu, je to ako v zlom manželstve – chcete sa rozviesť, ale to už vám ide o holý život.
TERAZ je tá chvíľa. No že by sme ešte starí i mladí spoločne nevedeli postaviť hospodárstvo Slovenska na vlastné nohy?

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
14. júna 2024 14:41
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter
uvádzaš fakty. Avšak ja chcem upozorniť hlavne na to HDP. Predstav si, že by murári mali meter z gumy. Raz by bol reálny meter 0,96 cm a raz 1,02. Darmo sa architekt namáhal s výpočtami a kreslením. Výsledok nebude dobrý. Napísal som to aj komisárovi zodpovednému za Eurostat. Teraz by si problémy mali uvedomiť noví poslanci a poslankyne. Neviem však akí sú odborníci. Ani od jedného som nečítal závažné ekonomické dielo ako mali Pavlenda, či Sojka.
Ďakujem
jaro