Slovensko malo silnú ekonomiku, lebo malo silné podniky, či v Tlmačoch, Dubnici, či v Poprade. A prečo taký nadpis? Nadpis mi vyplynul z niekoľkých faktov, predovšetkým z tohto citátu:
„Hrozivá prognóza z Galanty: O prácu môže prísť až 3 500 ľudí, dominový efekt sa už spustil
Predaje televízorov klesajú. Továrne, ktoré ročne zarobili milióny a zamestnávali tisíce ľudí, mieria za hranice Slovenska. Strieborné haly v Galante stále stoja, ale vo viacerých aktivita v lete nadobro skončí. V niektorých už dnes nemá kto dvíhať telefón. Ak sa na svoj obľúbený seriál pozeráte na televízore vyrobenom na Slovensku, možno si ani neuvedomujete, že predtým, ako ste si ho prvýkrát zapli, dal prácu dvojnásobne viac ľuďom z externých subdodávateľských firiem, ako pracovalo v montážnych halách Samsungu v Galante.
Do fabriky ročne prišlo približne dvesto kamiónov so súčiastkami importovanými z celého sveta. Niektorí z týchto kamionistov pracovali pre menšie logistické firmy z okolia. Do predajní vozili hotové televízory ďalšie desiatky kamiónov. Tovar však predtým musel byť zabalený v škatuliach a plastových fóliách a polystyrénových formách, ktoré vyrobili zamestnanci vo firmách v blízkom okolí.“
A ďalší fakt: Čína vybudovala najdlhší most na svete. A preto, nemôžem neuviesť bývalú silu ekonomiky SR, o čom jasne hovorí Zoznam podnikov zrušených od 1989 v SR, ktorý koloval na internete. Autor v ňom uvádza/špecifikuje viac ako 150 podnikov, ktorá boli ozajstnou ekonomickou silou, aj Tlmače, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete. Pre lepšiu predstavu čitateľa a konkretizáciu silných podnikov u nás, si pozrime niekoľko konkrétnych podnikov zo zoznamu. Predovšetkým čitateľovi pripomeniem jeden trust:
Slovchémia – trust podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63.505 pracovníkov. Slovnaft Bratislava sa vybudoval v rokoch 1957-1963 a postupne sa rozširoval, V roku 1978 mal 8.173 pracovníkov.
- Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave • Matador v Bratislave • Benzinol v Bratislave • Chemika v Bratislave • Petrochémia v Dubovej • Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch • Chemolak Smolenice • Považské chemické závody v Žiline
- Slovenské lučobné závody v Hnúšti • Duslo Šala • Chemko strážske
- FosfaPoštorná • Chemlon v Humennom • Chemosvit vo Svite • Slovenský hodváb v Senici • Gumárne 1. mája v Púchove • Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach • Plastika v Nitre
Zreteľne vidieť čo sme vyrábali iba v oblasti chemickej výroby, ktorú reprezentovala Slovchémia. My nie sme majiteľmi skoro ničoho, čo sa vybudovalo v socializme.
 |
My sme dnes majiteľmi, žiaľ, dlhov. |
Prečo EÚ pri tak širokej orientácii chemického priemyslu a príslušne kvalifikovanej pracovnej sily, neponúkla pri našom vstupe do EÚ spôsob medzištátneho ekonomického vyrovnávania v rámci EÚ pre Slovensko, ale kliesnila cestu likvidácii konkurencie?
Nemôžem nespomenúť Hlinikáreň v Žiari nad Hronom, historicky známa ako Závod Slovenského národného povstania (ZSNP), bola od roku 1951 kľúčovým výrobcom hliníka na Slovensku. Spoločnosť Slovalco, a.s., po 70 rokoch zastavila výrobu pre vysoké ceny elektrickej energie a chýbajúcu kompenzáciu od štátu. Slovalco definitívne ukončilo výrobu primárneho hliníka v auguste 2022 a odstavilo pece. V januári 2026 premiér Robert Fico ohlásil snahu o obnovenie výroby prostredníctvom memoranda a možných emisných prázdnin.
Iste čitateľ vie aký veľký význam mala Mostáreň Brezno, čo bola strojárska spoločnosť v Brezne. Konkurz na majetok spoločnosti bol vyhlásený k 2. októbru 2001 a ukončený k 17. aprílu 2007. Predmetom činnosti Mostárne Brezno bol výskum, vývoj, výroba, montáž a odbyt žeriavov a dopravných zariadení na prepravu materiálov, strojov na výstavbu a obnovu železničných zvrškov, strojárskych komponentov a zariadení, oceľových konštrukcií mostov a výrobných hál, plynových kotlov pre rodinné domy, zariadení na výrobu bioplynu, ako aj projektová činnosť, servisná a opravárenská činnosť a zahraničnoobchodná činnosť. Mostáreň vyrábala produkty, ktoré mali veľký dopyt.
Nedržali sme sa jadrovej energie. Jadrová energetika bola pilierom slovenskej elektroenergetiky. Tu je niekoľko kľúčových informácií: Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom výroby elektriny z jadra na svete (spolu s Francúzskom). Viac ako polovica elektriny vyrobenej na Slovensku pochádza z jadrových elektrární.
Atómové elektrárne Bohunice (EBO): Bloky V2. Atómové elektrárne Mochovce (EMO). Až 90 % dodanej elektriny bolo vyrobenej bez emisií skleníkových plynov – z produkcie jadrových, vodných, fotovoltických elektrární a spoluspaľovaním biomasy. Každý jadrový blok pokrýval zhruba 13% spotreby elektriny na Slovensku. A my dnes zápasíme s rastom cien energií.
EÚ nám neponúkla optimálne fungovanie ekonomického systému EÚ a v rámci neho optimálne fungovanie ekonomiky SR veď sme mali silnú vyspelú ekonomiku ako to práve dokumentujú uvedené podniky, ktoré mali vysoko kvalifikovanú pracovnú silu. A preto nemecký Siemens zveril výrobu najväčšieho elektromotora na svete Tlmačom. Prečo nám EÚ neponúkla model, aký sme mali, optimálneho využitia zdrojov ekonomiky SR – pracovnej sily, pôdy a kapitálu, ktorý sme mohli komparovať s modelom EÚ a zistiť, ktorý je reálnejší, bližší realite..
Na úpadku ekonomiky SR sa podieľala aj privatizácia, jej metódy a formy. Strata sily ekonomiky, úpadok ekonomiky SR začal práve veľkou privatizáciou. Privatizácia nemala pevné pravidlá a zásady transformácie, hoc ekonómovia o tom písali. Praha začala robiť ekonomickú reformu, ktorá sa označovala ako „šoková terapia“ a využili formu kupónových knižiek. Ale foriem bolo viacero.
Jednotlivci získali súkromné majetky cez fiktívne úvery, ktoré štátne banky v tej dobe rozdávali „na dobré slovo“. Teda metóda bola jednoduchá, vziať štátny úver, kúpiť fabriku, stroje rozpredať, budovy nechať schátrať a peniaze odliať cez sieť firiem ním založenej spoločnosti do súkromného vrecka.
Novodobým podnikateľom práve v roku 1995 sa mnohým podarilo cez Fond národného majetku „sprivatizovať“ napr. kúpele Sliač, či iné. Boli to ukážkové príklady toho, ako sa akýsi úradník v noci premenil na majiteľa národného pokladu.
Vtedy sa napríklad strategická výroba vagónov menila na súkromné majetky cez úvery, ktoré štátne banky v tej dobe rozdávali „na dobré slovo“ vyvoleným kádrom. Jeho metóda bola jednoduchá, vziať štátny úver, kúpiť fabriku, stroje rozpredať, budovy nechať schátrať a peniaze odliať cez sieť jeho firiem do súkromného vrecka.
Čitateľ mohol dostať video z nemeckého parlamentu, kde mohol sledovať vystúpenie Alici Weidelovej. Je to nemecká ekonómka, politička a spolupredsedníčka strany Alternatíva pre Nemecko. Vyštudovala národné hospodárstvo a podnikovou ekonomiku. Ba 6 rokov strávila v Čínskej ľudovej republike. V nemeckom parlamente žiadala zrušiť daň z CO2 a energetické dane s poukazom, že ceny benzínu klesnú o viac ako polovinu. Hovorila o katastrofálnom úpadku Nemecka. Nechápe prečo zrušili jadrové elektrárne. Vytkla vláde že odmietli lacnú ruskú ropu z Ruska. A mala kritickú otázku či zostane Nemecko ešte priemyselnou veľmocou?
Súčasná ekonomická politika využíva, dá sa povedať, iba jeden nástroj dane. Prečo parlament v Bruseli už v r. 2022 neprerokoval materiál Key Aspects and Problems of Fiscal Policy Under Uncertainty in EU, teda Kľúčové aspekty a problémy fiškálnej politiky v podmienkach neistoty v EÚ na báze regionálneho modeli I/O analýzy za všetky krajiny EÚ a nie si vycucať nevedecké chybné riešenia z prsta.
Vytýkať nezmysly Slovensku to dokážu.
A tak nám cena benzínu v SR vyskočila na 1,59 euro /l a nafty na 1,8 eur/l. Úpadok nie je obrazom iba súčasnej náročnej ekonomickej, politickej a vojenskej situácie.
Záver
Ekonomika Slovenska bola ochudobnená, eufemisticky, o veľa podnikov. Najnovšie v Galante. Tisíce ľudí stratili prácu. Slovensko malo silnú ekonomiku, o čom hovoria v úvahe uvedené podniky a ich rôznorodé výrobné priemyselné zameranie. Strata sily ekonomiky, úpadok ekonomiky SR sa začal práve veľkou privatizáciou. Tlmače, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete už nie sú.
EÚ nám neponúkla ani len teóriu medzištátne ekonomického vyrovnávania, ale ponúkla cestu likvidácie konkurencie. Za principiálne považujem, že EÚ nám neponúkla model, aký sme mali, optimálneho využitia zdrojov ekonomiky – pracovnej sily, pôdy a kapitálu, a mohli ho komparovať a zistiť, ktorý je reálnejší, bližší realite, náš či ich.
Bude ešte Nemecko niekedy priemyselnou veľmocou?
Uvedomuje si dôsledky EÚ? Európska komisia označila slovenské obmedzenia nafty za nezákonné a diskriminačné. Ale prečo?
Neangažujme sa za niekoho, kto sa neskôr ukáže ako úskočný.
V médiách sú už nadpisy: čo bude po piatku s ropou a obilninami? Alebo – dodávky plynu a ropy budú pozastavené, kým nepotečie cez Družbu ropa.
Prof. J. Husár
Bratislava 27/3/2026
Pán profesor Husár, obdivujem Vašu chuť neustále zdôrazňovať, vedecky a ekonomicky, ako sme na Slovensku upadali a prečo. Nikto dnes totiž už nepátra po príčinách, lebo „lebofico“… Bude ťažká cesta to znova naprávať a bude to trvať desaťročia – ak bude mať kto…
Lebo my tú cestu obnovy a postupy predsa poznáme – len či si to mladé generácie budú ochotní osvojiť: pozrite čo píšu českí ekonómovia Jaroslav Šulc a Jaroslav Ungerman v knihe „Dějiny píšou vítězové“…kde obhajujú socialistický hospodársky vývoj za ČSSR a jeho kontinuitu ( sic!) s vývojom od založenia 1.RČS – a platí to aj a ja myslím najmä pre Slovensko: ( zo str.123citujem):
„…navíc se přece nikdy nestavělo na zelené louce, ale vždy se nějak navazovalo na již rozpracované koncepce a investiční projekty z minula…Udržování principu kontinuity bylo velice dúležité, protože jen nutně odráželo vysokou setrvačnost ekonomiky a všech jejich produkčních faktorú“…k tomu pridávam ja, že o slovenskej ekonomike platí viac to, že skutočne vďaka slovenským národohospodárom a politikom sa podarilo hlavný investičný ťah vytvoriť po roku 1948 pre Slovensko – niekedy sa ozaj stavalo na „zelenej lúke“ a len ilustračne si pripomeňme, kedyže sa tak investovalo do priehrad, elektrární, priemyselných podnikov, do VSŽ, do plynovodu a ropovodu…i do školstva na Slovensku!
…“mluvíme o relativní stabilitě sociálně ekonomické struktury, kde její zásadnější změny jsou obvykle nejdřív ve střednědobém časovém horizontu. A nebylo to nikdy nic jednoduchého,..zaměstnanci mají přece vždy nějakou kvalifikační strukturu, nějaké věkové složení, schopnost dojíždění do práce a pod.A to většinou nelze zmenit z roka na rok. Totéž platí třeba pro výrobní programy většiny podnikú, vybavenost firem stroji a zařízeními, mají relativně stabilní okruh dodavatelú a odběratelú… i v školství je nějaká výchozí profesní struktura vyučujících, rozpracované osnovy a učební plány,…“
No a keďže sa to všetko pod heslom „zlá totalita“ zničilo a rozbilo, dnes iba my starší vieme – ešte žijeme tak vieme – uplatnť tie postupy ako vrátiť pre Slovensko ten národohospodársky rozvoj a že to nebude švihnutím populistického prútika, ale dobré dve až tri „päťročnice“ namáhavej systematickej práce – v školách, s poločnosti, v podnikoch, … a ak sa EÚ rozpadne a euroatlantická civilizácia bude v totálnom úpadku a chaose, budem musieť tie postupy uplatniť sami.
Peter,
v tejto úvahe poukazujem na úpadok ekonomiky SR a aj bývalú silu ekonomiky SR, jej významné podniky a ich významné produkčné výsledky. Patrili sme medzi priemyselne vyspelé štáty. Tých ekonómov z Čiech nepoznám. Ale my sa máme odvolávať na Tvoju Ekonomiku po kapitalizme. Už pred 10 rokmi si rozmýšľal o budúcnosti. Nepozerajme na detaily, dôležité je jadro.
Peter, aké silné sme mali dve významné fakulty – Matematicko – fyzikálna a Chemicko technologická. A ich vedci vo svojich oboroch tiež boli iste v potrebnom svetovom trende, aspoň jednotlivci. Iste aj oni by dnes pracovali v nanotehnológiách. Iba pár slov, nanotechnológia je označenie pre oblasť vedy a priemyslu, ktorá cielene manipuluje s jednotlivými atómami tak, aby vznikli látky a materiály s netradičnými vlastnosťami, alebo objekty zložené z jednotlivých atómov. Takéto objekty potom fungujú ako miniatúrne stroje, roboti či integrované obvody tisíckrát menšie než obvody vyrábané bežnou technológiou.
Nepôjde tou cestou priemysel?
Máme fyzika v CERNe v Ženeve. Svetové centrum fyzikov.
A teda naša ekonomika si nemôže zakladať na orbe koňmi, musíme vedieť, kde je pokrok.
Poznáš ekonómov na fakultách. Nezanedbali myšlienkový rámec, ktorý sa zameriava na podstatu, štruktúru a význam ekonómie dnes ako jadra pre fungovanie ekonomiky?
Ďakujem
jaro
Irán nám môže byť príkladom čo dokázali aj v izolácii západu či Kuba v zdravotnictve aj Sev. Kórea v atómovej energií a zbrojení,aby prežili Hegemoniu západu. No bez obetí to nikde nebolo.
Keď už nás rozmontovali a polikvidovali ekonomický aj fyzicky zničili priemysel. Mladu generáciu si zlokalizovali na lokaja. Budúcnosť je to veľkom ohrození. Návrat bez krvi nebude. Sloboda sa ťažko vráti sama.
Dobre by bolo zložiť tým a vydať Encyklopédiu Slovenská o preorientovani sa z poľnohospodárstva na pokrokový priemyselné vyspelý štát po r.1948 do r.1989. Navezne jeho úpadok po r.1989 a príčinu úpadku. Dokedy su pamätníci a Budovateľská obec ešte nažive. Lebo iba kto pozná dejinný nebude ich nedostatky opakovať a prekrúcať pravdu. Bola by velkov inšpiráciou pre vzdelávanie a na hrdosť svojich predchodcov rodičov a prarodicov. V povojnovej obnove.
Lebo to čo príde bude este horšie čo sme prežívali my po 2.sv.vojne. Aby neupadli do letargie,že sa nedá znova postaviť na nohy.
Pán Štefan,
doplnok je širší.Problémy začali vtedy, keď sme museli predkladať kapitioy. Zodpovední za ne sa veru nenamáhali s argumentami, že se vyspelá priemyselno poľnohspodárska krajina, o čo svedčili či VSŽ Košice, či Tlmače a či Dubnica. Ba najlepšie o tom hovorí zoznam sprivatizovaných a zničených podnikov, kde je spolu viac ako 150 podnikov. Ale bola dôležitá aj kvalifikovaná pracovná sila. Ba treba pripomenúť, že sme mali expertov. Iba z mojej školy ich iste bolo viac ako 10.
Ďakujem
jhusár
p. Zajac. Keď tu ešte budeme. Musíme sa venovať mladším a odovzdať im sebavedomé,že nie západ živí nás,ale naopak. Zivime západ a okradame seba. No priam Rujinujeme a padame na samé dno. Zdokumetovanim Socialistického rozvoja im dodáme odvahu a sebavedomie,že sme to vedeli a ešte vieme.
Pán %Stefan,
hoc píšete p. Ing. Zajacovi, musím aspoň pár slov. Ak si pozrieme štruktúru vlastníctva našich podnikov tak ozaj musím s Vami súhlasiť. Prečo nevlastníme Košice, či koľko podnikateľov zo zahraničia je v poľnohospodárstve a viem akých odborníkov sme tam mali Odrobil som 20 rokov v poľnohospodárskom výskume a tak som ich poznal aj mimo VÚZH, ba som poznal aj JRD.
Nuž pokrok sme neurobili.
Ďakujem
jhusár
Tak ako je to u mňa obvyklé, „Reminiscencie“ čítam s min.24 hod. oneskorením – nie je to „taktika“, inak to počas víkendu nie je možné. Mám však výhodu, že sa môžem oboznámiť aj s názormi ct. Respondentov a tak sa môžem aspoň okrajovo, stručne vyjadriť aj k ním.V nadväznosti na uvedené, milý pán profesor musím vyzdvihnúť časť záveru Tvojej úvahy:EÚ nám neponúkla ani len teóriu medzištátne ekonomického vyrovnávania, ale ponúkla cestu likvidácie konkurencie. Za principiálne považujem, že EÚ nám neponúkla model, aký sme mali, optimálneho využitia zdrojov ekonomiky–pracovnej sily, pôdy a kapitálu, a mohli ho komparovať a zistiť, ktorý je reálnejší, bližší realite, náš či ich. Toto je myslím najpodstatnejšia časť celej reminiscencie a navyše absolútna pravda!Druhou takou „absolútnou“ pravdou je, žepolitika je umením možného.Myslím si, že väčšina z nás, ktorí sa k „reminiscenciám“ vyjadrujeme túto pravdu nemienime spochybňovať, preto by sme mali dbať pri formulácii našich príspevkov na to,aby sme sa nevdojak nestali „replikátormi“ súčasných opozičných odborníkov „na fšetko“. Takouto kritikou „Reminiscencie“ neskvalitníme, práve naopak.Po tretie: Porovnajme dva výroky:1. Soustava národního hospodářství s podtitulom Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. /K.Engliš/2.Neznám špinavé peníze /V.Klaus/Ten prvý je založený na kresťanskej morálke , ten druhý morálku popiera. Ten prvý ukazoval cestu humanizmu, ten druhý humanizmus nielen ignoroval ale vyslovene popieral. Ani najhumanistickejšia ekonomická veda sa nemôže presadiť sama o sebe. Na to aby ju spoločnosť mohla realizovať slúži politika. Ale politika bez morálky je „žumpa“ do ktorej môže národ ľahko skĺznuť, no iba veľmi ťažko sa z nej dostane von. Hoci sme si žumpu v 1989 nevyberali, cesta pre náš národ bola jediná – žumpa bola všade navôkol, kam inde sme mohli ísť? Časy sa menia a dnes sme opäť na rázcestí. Nuž dávajme si lepší pozor ako v minulosti. Najmä keď sa zatiaľ síce len v náznakoch ale predsa ukazujú aj možností inej, lepšej voľby. Nepremárnime ich nerozumnými škriepkami, chamtivosťou a sebectvom.Milý priateľ Jozef, Jožko,
Ak vždy, Tvoje posterhy ma ozaj potešili. Treba veľmi zdôrazniť, že ešte pred vydaním Bohatstva národov si Smith v roku 1759 získal slávu svojím pojednaním o mravnosti a to v diele The Theory of Moral Sentiments. Aj zato ho začali volať Filozof Smith. Ako prírodovedci pátrali po pôvode slnečnej sústavy, pátral Smith po pôvode mravného súladu či nesúladu. Nemôžem nezdôrazniť jedno dôležité tvrdenie A. Smitha: „Kedykoľvek keď jednotlivý človek stojí pred morálnou voľbou predstavuje si v duchu „nestranného pozorovateľa“, ktorý všetko starostlivo zvažuje a dáva mu rady. A tak miesto aby ľudia jednoducho len presadzovali svoje vlastné sebecké záujmy, prijímajú rady od tohto imaginárneho radcu. V dôsledku toho sa ľudia rozhodujú na základe kladného cítenia (sympatie) A nie iba na základe sebeckých pohnútok“. Ale aj toto .Dielo Bohatstvo národov uvádza čitateľa do sveta filozofie, politiky, morálky a podnikania. Smith je veľmi kritický. Ba v mojej knihe píšem, že v diele opisuje explozívny účinok priemyselnej revolúcie a skutočne brilantne predstavuje každého hráča tohto diania, od roľníka po mnícha, od obchodníka po lodiara a dáva celému tomu zložitému sociálnemu pohybu zmysel.
A práve na ten zmysel dnes úplne zabudla opozícia, ktorá nemá čo ponúknuť. Nemajú A. Smitha.
A pre váhu zmyslu musím Ťa citovať:“Časy sa menia a dnes sme opäť na rázcestí. Nuž dávajme si lepší pozor ako v minulosti. Najmä keď sa zatiaľ síce len v náznakoch ale predsa ukazujú aj možností inej, lepšej voľby. Nepremárnime ich nerozumnými škriepkami, chamtivosťou a sebectvom.“
Slovenska mal v histórii veľa velikánov ako A. Stodola, ale aj ekonómov v novších časoch ako prof. Karvaš a jeho dielo Základy hospodárskej vedy, čo nemá žiaden guvernér NBS, kde iba peniazom venuje viac ako 90 strán a tie sa dnes stali boľavým miestom na čo EÚ úplne zabudla. Prevládli sebecké pohnútky, ktoré sú zlým vodcom.
Ďakujem
jarko
Skriepky, chamtivosť,sebectvo je štýl dnešnej politiky ak sa to dá nazvať este politika.
Ak je rozložený Právny štát a to u nás úplne. Sme iba Gubernia s Gubernatormi pol.stran nimi Nanominovanych. Tu sa už nerieši budúcnosť Štátu,Štátnosti. Rieši sa uchytenie moci ako zvládať narod, aby ich nepohlusil či nepostavil pred súd. Ukrajina ich straší ako skončia predstavitelia Ukrajiny u moci. Už ani utekať niet kde. Ak chceme zachovať štát ako taky aj s dlhmi na tri generácie pred Veľkou krizov na 20-30 rokov čo prichádza. Táto garnitura aj ich systém musí zmiznúť so života a to čím skôr. Kapitál a Západ v úpadku a Naša ekonomika sa zosype úplne aj s umelou menov Euro. Možny je aj rozped štátu. Nik nám negarantuje samostatnosť a to je veľmi zle. Chamtivosť a sebectvo falošných velikánov zradcov,Gardistov zozrala všetko aj ľudskú dôstojnosť. Tá chýba najviac.
Vážený „Štefan“, pozdravujem Vás.
K Vašim príspevkom všeobecne: nenávisť je zlým radcom, napriek dobrým úmyslom neslúži pravde ale ju kompromituje. Revolúcia nie je východiskom, ale cestou do priepasti. Revolúcia = občianska vojna.
Vážený pán profesor,
otvoril si tému, ktorá znamenala pre Slovensko obdobie likvidácie priemyslu, poľnohospodárstva, služieb atď. Priniesla to zmena spoločenského poriadku v roku 1989. Druhá svetová vojna priniesla nesmierne ľudské utrpenie a ekonomické škody .Podľa Akadémie ozbrojených síl gen. M.R. Štefánika výsledná hodnota všetkých vojnových strát bývalého Slovenského štátu bola vyčíslená na 114 461,4 mil. vtedajších Kčs. Prepočet tejto sumy na menu euro podľa pomeru základných životných potrieb v roku 2011 predstavoval približne 8 000 – 10 000 mil. eur. Škody predstavovali približne 30-násobok rozpočtu vojnového Slovenského štátu (Hallon, Sabol, Falisov. ) Za viac ako za štyridsať rokov, nie len, že sme obnovili predvojnový stav, ale dokázali sme za veľkých obetí vybudovať z agrárnej krajiny priemyslové a poľnohospodársky, konkurencie schopný štát v srdci Európy. Čo nám priniesla zmena po roku 1989 môžeme si prečítať v diskusných príspevkoch k dnešnej téme.
Vážený pán inžinier, Tónko,
Tvoj doplnok je skutočne doplnkom, obohatil si moju úvahu. Prečo? Lebo si bol riadiacim pracovníkom. Totiž objektívna pravda je taký poznatok, ktorý zodpovedá skutočnosti, o čo sa veda snaží. A tu začínajú aj veľké ekonomické záhady. Kde totiž nájdeme tú skutočnosť, s ktorou máme náš obraz porovnávať? Tónko, aj ekonomická skutočnosť leží mimo nášho vedomia. Všetko, čo o skutočnosti vieme, muselo prejsť kanálmi nášho vnímania, zmyslovými orgánmi a „rafinériou“ nášho mozgu. Na tejto ceste sa materiál faktov triedi, spracováva, ale aj odcudzuje. Myseľ ho však zjednotí vďaka poznatkom iste až nepredstaviteľne komplikovaným procesom v celistvý obraz. A to sa nestalo po hlbokom pochopení, čo sme v minulosti urobili a aké výsledky sme dosiahli. Ekonómia ako veda a makroekonómia je hlavne tvorcom ekonomického obrazu o fungovaní ekonomiky, skutočnosti a to rôznymi deduktívnymi a induktívnymi cestami, ktorú všetky vlády a hlavne EK zanedbali. Prečo nedošlo do rozvoja nášho chemického priemyslu a hlavne prečo sa nepokračovalo v úspechoch poľnohospodárstva.. Rozhodujúcu úlohu pri určení toho, že tvrdenie je pravdivé má jeho použitie v praxi a to nedokázala EÚ. A o úpadku o ktorom som hovoril nie je iba obrazom iba súčasnej náročnej ekonomickej, politickej a vojenskej situácie.
Druhá svetová vojna nechal veľa škôd, ale počas nej sme, Slovensko, dosiahli ozaj úspechy. Aj vďka ekonómom, Karvaš, či Fundárek a tak výmenný kurz bo 7 Kčs za 1 slovenskú korunu.
Ďakujem
jarko
Pán profesor, veľmi dobrý text a oslovuje ma jeho ladenie a akcent.
Pozriem sa na vec ešte z iného uhla – máme u nás (alebo mali sme) veľmi veľa skúsených odborníkov. Mali sme vysokú úroveň všeobecnej vzdelanosti. Ekonomická stratégia by nemala byť len o tom čo, ako a pre koho vyrábať, ale aj o tom, ako efektívne sa využívajú ľudské zdroje a ich potenciál.
Pán doktor,
vidím, že Váš doplnok je náročnejší. Za principiálne považujem, že EÚ nám neponúkla model, aký sme mali, optimálneho využitia zdrojov ekonomiky – pracovnej sily, pôdy a kapitálu, a mohli ho komparovať a zistiť, ktorý je reálnejší, bližší realite, náš či ich. Ten model môžete vidieť na obale mojej knihy a samozrejme jeho odvodenie nájdete v knihe. Naši ekonómovia boli na vysokej úrovni. Veď v ČSSR sme mali I/O tabuľku o 300 odvetviach. Predstavte si tú podrobnosť ako hlboko ste videli do ekonomiky. A teda Vás zásah bol veľmi adresný a model zistil, čo sa stane , ak vyhynie jarný jačmeň a družstvo musí zaliať lucernu.
Ďakujem
jhusár
Pane profesore,
Je jasné, že česká i slovenská cesta ukazují, že průmyslová tradice je sice skvělý základ, ale samo o sobě to nestačí. Klíčem k přežití byla buď rychlá modernizace se silným partnerem (u nás například Škoda Auto-u vás se jistě najdou také podniky), nebo úzká specializace. Tam, kde se jen „tunelovalo“ nebo čekalo na zázrak, zbyla dnes jen nostalgie a prázdné haly.
Zdraví OujezdskÝ
Pán inžinier,
ale za podstatné pokladám tot: Súčasná ekonomická politika využíva, dá sa povedať, iba jeden nástroj dane. Prečo parlament v Bruseli už v r. 2022 neprerokoval materiál Key Aspects and Problems of Fiscal Policy Under Uncertainty in EU, teda Kľúčové aspekty a problémy fiškálnej politiky v podmienkach neistoty v EÚ na báze regionálneho modeli I/O analýzy za všetky krajiny EÚ a nie si vycucať nevedecké chybné riešenia z prsta. Neistoty už boli v roku 2022.
Teda, čo urobila EÚ, Nič. A koľko je poslancov v Bruseli. Aké úžasné dielo napísal Prof. K Engliš. Všetci by ho mali čítať.
Ďakujem
jhusár
Pán inžinier,
Veľký český ekonóm prof. K. Engliš napísal dielo Soustava národního hospodářství s podtitulom Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Za hospodársky ideál pokladal uspokojenie ľudských potrieb. Bol zástancom teleologického výkladu všetkých hospodárskych javov. Dnes sme na to zabudli a máme chaos.
jhusár
Pán profesor, ďakujem za akcent, za pozornosť defraudácií slovenského hospodárstva. Ani ja nechcem privyknúť myšlienke, že „čo sa stalo, už sa neodstane“!
Bol som v kontakte s reformátormi zo 68-eho. Spočiatku som ľutoval, že nemohli využiť svoj potenciál dvadsať rokov. Keď som ich však videl v praktickej politike (M. Kováč, R. Filkus, A.M. Húska) ľútosť ma prešla…
Po rokoch som položil A. M. Húskovi otázku (sťažoval sa, na obmedzenú suverenitu a zahraničný diktát v transformácií), akú mali transformačnú stratégiu, temer sa rozplakal. Priznal, že nemali žiadnu! Vedeli a priznali, že okrem Washingtonského konsensu, nič iné nepovažovali za možné!?! Dvere Kučerákovi a Miklóšovi otvárala úbohá generácia osemašesťdesiatnikov…
Dnes sa koná konferencia „Suverénna politika suverénnych štátov Strednej Európy“ – vyplakávanie nad stratou suverenity! Nešiel som aj preto, že nemám istotu, že by „viac suverenity“ vyriešilo problémy slovenského hospodárstva. Nikto nepomenoval škody zahraničného diktátu a nikto nezverejnil rozumný program suverenity (okrem plátania dier, pod čiarou ponoru!).
Iste, musíme pripustiť, že Slovensko nie je v modernej globálnej ekonomike, schopné konkurovať vo všetkých oblastiach. Dokonca, aj s „uhorskou“ a „československou“ skúsenosťou, a “ s integračnou skúsenosťou“ v RVHP a v EÚ pripúšťam, že musíme fungovať komplementárne. Ale to, predsa nezmenšuje, ale zväčšuje, nároky na kompetentnosť a schopnosti slovenských ekonómov!
Potrebujeme nadané talenty a schopných manažérov. Je mi ľúto M. Tkáča, S. Kozlíka, P. Kažimíra aj L. Kamenického. Každý z nich svoj potenciál nakoniec podriadil politickým záujmom a rezignovali na záujmy slovenského hospodárstva. (Výnimkou je snáď, okrem autora článku len Prof. Stanek).
Už len tým, že nezabránili deštrukcii systému vzdelávania ekonómov a dengľavosti analytických pracovísk. Ekonomických expertov, spolu s médiami, degradovali na podržtašky EK a EP….
Škoda!
Škoda, ktorá nás bude dlho bolieť!
Pán inžinier,
to sú politici nie ekonómovia (hoc majú aj tituly). Váš doplnok je závažný. Ale ja by som zdôrazni tento fakt. Na VŠE pôsobila silná skupina ekonómov, pestujúca nielen teóriu. Bývalý rektor prof. Kotzig, excelentný matematik, viedol seminár a napísal aj významné dielo Matematický náčrt dynamického modelu socialistického komplexu (VEDA, 1963). Boli základom ekonomického vedeckého života na škole a oslovili Sojku, aby sa konali diskusné odpoludnia o ekonomických kruhoch problémov vo väzbe na črtajúcu sa možnosť vzniku federácie a hľadaní ekonomickej podstaty pre jej realizáciu po 1960 roku. J. Sojka bol jeden z prvých, ktorý sa začal venovať problémom všeobecnej ekonomickej rovnováhy a etapám ekonomickej reformy v Československu. Vzhľadom na jeho orientáciu, svoje tvrdenia opiera o konkrétne modely. V knihe Ekonomická dynamika a rovnováha hovorí: „Ekonomická reforma je v našej spoločnosti vývojovým procesom, ktorý prekonával určité etapy. Prvou etapou tohto vývojového procesu bola požiadavka vybudovať takú sústavu riadenia a jej zodpovedajúci mechanizmus, ktorý by zahŕňal prvky priameho direktívneho riadenia s prvkami nepriameho (ekonomického) riadenia. Druhou etapou procesu ekonomickej reformy malo byť najmä nepriame riadenie, riadenie pomocou nástrojov (cien, duálnych cien, úrokov, úveru, daní a pod.), pravidiel a správania sa jednotlivých subjektov ekonomického systému.“ Matematickú podstatu jeho hypotéz nájdete v jeho dielach. Prvú fázu ekonomickej reformy videl takto:
1. zabezpečiť fungovanie trhového mechanizmu
2. zabezpečiť, aby sa splnili ciele, ktoré si socialistická spoločnosť vytýčila
3. pripustiť tlak svetového trhu.
Tieto fakty svedčia o tom, ako bol prof. S. Sojka hlboko ponorený do problémov zabezpečiť fungovanie ekonomického systému ČSSR čo najefektívnejšie. Opäť odcitujem z jeho diela o rovnováhe v diele Ekonomická dynamika: „Nové momenty do nášho ekonomického systému vnáša federalizácia. Existencia rovnováhy vychádza z nových podmienok. V práci sme vysvetlili teóriu dekompozície ako základ pre úvahy o rozdelení ekonomického systému na dva podsystémy a jeho dôsledkoch, ak je jeden podsystém ekonomicky rozvinutejší ako druhý. Za určitých podmienok – čiastočne zjednodušených predpokladov sa ukazuje, že systém ekonomicky silnejší, ak sa neuskutoční znovurozdelenie dosiahnutých výsledkov, odčerpáva výsledky aj od ekonomiky slabšieho podsystému. Systém (ktorý nie je ochotný uskutočniť znovurozdeľovanie), nazývame agresívnym systémom. Systém, ktorý je ochotný pripustiť takúto činnosť, nazývame tolerantným systémom.“ Čiže ekonómia opretá o nástroje matematiky má obrovskú schopnosť „vidieť“ vzájomné väzby medzi faktormi a dokáže odhaliť skryté súvislosti. V diele vecne rozšíril tézy teórie utility a teórie blahobytu.
A toto: Každý z nich svoj potenciál nakoniec podriadil politickým záujmom a rezignovali na záujmy slovenského hospodárstva§
Ďakujem
jhusár
Moc pol.strany jedného muža. Ja predseda. Ja rozhodujem. Čiže Duce a žiada demokracia v rozhodovaní. Linky sa rozdajú kto obsadí posty. Odbornosť nerozhoduje,ale lojalnost predsedovi ktory ho riadi. Predsedu – Oligarchia a odvádza mu desiatok z dotácií. Tie sú najväčšie korupčné zlo. Výsledky poznáme.
Nie EU, ale veľmi slabo národne sebavedomé a žiaľ aj slabo štátohospodársky a odborne vybavené vlády naše vlády. Aj stále platný princíp: podnik je zahraničný, pracovná sila slovenská je hlúpy. Najväčšiu chybu, dalo by sa povedať chybu priam fatálnu vidím v beztrestnosti našich štátnych zamestnancov na tej najvyššej úrovni počnúc a strednými kádrami končiac. Dokonca si prijali zákon beztrestnosti za hlasovanie aj po ukončení mandátu čo spolu s ich neodvolateľnosti je hrobom akejkoľvek zodpovednosti. Korunu všetkému dáva zmezanie trojdelitelnosť moci rušenú politickou mocou, keď do každej dôležitejšej pozície nominujú osobu politici. Dokanca už dokázali prijať špeciálny zákon kvôli jedinému kandidátovi.
Pán Pavlík,
nemôžem nesúhlasiť. Ale prečo prišiel úpadok? Jedna spomienka. Chodilo sa na brigády. Aj moja škola bol na brigáde a po skončení sme traja požiadali, či by sme si nemohli zarobiť, aby sme si kúpili šaty. Bolo to po III. ročníku. Zostali i sme a zarobili na šaty. A tak sme ozaj získali iný pocit k tomu čo sa u nás vybudovalo. Osobne si to vážim a ctím.
A toto? Ekonomika Slovenska bola ochudobnená, eufemisticky, o veľa podnikov. Najnovšie v Galante. Tisíce ľudí stratili prácu. Slovensko malo silnú ekonomiku, o čom hovoria v úvahe uvedené podniky a ich rôznorodé výrobné priemyselné zameranie. Strata sily ekonomiky, úpadok ekonomiky SR sa začal práve veľkou privatizáciou. Tlmače, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete už nie sú.
Ja som totiž v Tlmačoch po VŠ začínal a viem,že mali nositeľov najvyšších štátnych vyznamenaní, lebo zváračstvo bolo veľmi zodpovednou prácou.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor!
Super príspevok. V podobnom duchu ich je potrebne viac, lebo podobných príkladov je veľa. Z ohľadom na Vaše dlhoročne skúsenosti a poznanie je to pre dnešnú dobu veľmi potrebne pre porovnanie!
Najviac sa ako príklad berie, okrem úvodnej Galanty, Slovchémia – trust podnikov chemického priemyslu, ako súčasť bývalého Ministerstva priemyslu SR. Ten priemysel bol pre SR kľúčoví. Ale sem do spomínaného ministerstva patril aj spotrebný priemysel, kde tiež zasiahol likvidačný osud.
Treba spomenúť veľký podnik obuvníckeho priemyslu ZDA Partizánske. Dlhé roky jeho produkcia zásobovala bez problémov trh bývalého Sovietskeho zväzu. Po skončení ZDA zostalo len malo firiem. Hlavnú produkciu ZDA nahradili firmy, ktoré na to čakali, hlavne z Nemecka a Talianska, ktoré sú tam dodnes!
Pre úplnosť treba sa zmieniť ešte k využívaniu eurofondov. Slovensko aj odvádzalo a odvádza finančné prostriedky do rozpočtu EÚ, odkiaľ prichádzajú štrukturálne fondy. A ten príspevok ktorý dostávame možno povedať je len zlomok z toho pri zovšeobecnení predpokladu ako je uvedené v úvode príspevku… Prečo EÚ pri tak širokej orientácii chemického priemyslu a príslušne kvalifikovanej pracovnej sily, neponúkla pri našom vstupe do EÚ spôsob medzištátneho ekonomického vyrovnávania v rámci EÚ pre Slovensko, ale kliesnila cestu likvidácii konkurencie? Asi preto, lebo Slovensko malo silnú ekonomiku, lebo malo silné podniky!
Firmy so zahraničným kapitálom predovšetkým si od od vstupu SR do EU 2004 na Slovensku zarobili miliardy eur, cez dividendy ktoré poslali svojim majiteľom. Tieto firmy zároveň využívali od vlád SR schválené zvýhodnenie, päťročné daňové prázdniny a rôzne iné bonusy. Tento trend vlastne pokračuje naďalej.
Na záver sa núka otázka, lebo ide v tomto článku o ekonomiku, V čom a ako nám pomohla a pomáha EU od nášho pristúpenia v roku 2004?
Pán inžinier,
napísali ste výborný doplnok, lebo ste uviedli ďalšie podniky. V Partizánskom som bol na výrobnej praxi a tak som konkrétne videl nielen priebeh výrobného procesu, ale aj videl pracovné vzťahy. Nielen pracovné, ale aj medziľudské, lebo som žil na internáte.Bol to excelentný podnik. Čo sa tam dialo, nechcel som tomu veriť, lebo som podmienky a kvalitu produkcie dôkladne poznal.A vzhľadom na tom, že máte knihy z tejto oblasti: Pre úplnosť treba sa zmieniť ešte k využívaniu eurofondov. Slovensko aj odvádzalo a odvádza finančné prostriedky do rozpočtu EÚ, odkiaľ prichádzajú štrukturálne fondy. A ten príspevok ktorý dostávame možno povedať je len zlomok z toho pri zovšeobecnení predpokladu ako je uvedené v úvode príspevku… Prečo EÚ pri tak širokej orientácii chemického priemyslu a príslušne kvalifikovanej pracovnej sily, neponúkla pri našom vstupe do EÚ, je tento Váš príspevok k nezaplateniu pre všetkých čitateľov úvahy.
Pán inžinier,
žiaľ, nemali sme takých vodcov, ktorí by do problémov videli, a tak bohatli na dividendách nie naši ľudia, ale zahraničie. Aj o tom som už v mojich úvahách písal.Privatizácia je aj vedecky náročný problém a na Slovensku sme mali vynikajúcich odborníkov, mojich učiteľov ktorí žili ešte v starom Československu.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor, presne a výstižne ste opísali situáciu bývalého Československa v rámci pôsobenia v RVHP. Ten čas je už dávno minulý. Zaspali sme dobu. Nemáme surovinovú základňu, mozgový a pracovný potenciál. V čom sme v dnešnej dobe konkurencie schopný ? Pohľad do minulosti je dobrý ale nikam nás neposúva a neposunie. Vďaka politickým rozhodnutiam sme sa stali montážnou dielňou Európy a sme závislý na investíciách zo zahraničia, ktorá k nám pre ekonomické opatrenia v rámci konsolidácie súčasnej vlády prestali prichádzať. Jedným z hlavných ukazovateľov pre zahraničných investorov je pracovná sila a na Slovensku už nemáme žiadnu. Vo fabrikách, ktoré sme tu za posledné obdobia vybudovali v rámci stimulov pre zahraničných investorov sú zamestnaný ľudia zo zahraničia.
Pán inžinier,
veľmi dobre ste doplnili moju úvahu. Ozaj to začala šoková terapia, čo sme na Slovensku nedocenili, teda ekonómovia, či lepšie povedané politické strany, ktoré, žiaľ, mali málo, či nemali zdatných ekonómov. Nuž a toto je ozaj odborne povedané: „Vďaka politickým rozhodnutiam sme sa stali montážnou dielňou Európy a sme závislý na investíciách zo zahraničia, ktorá k nám pre ekonomické opatrenia v rámci konsolidácie súčasnej vlády prestali prichádzať.“
Ja som po skončení VŠ začínal v Tlmačoch a teda som vedel aj to ako ma vtedajší riaditeľ Kováč prijal a čo mi v podniku poukazoval. Bol na podnik hrdý. Ich robotníci chodili aj do sveta.
Tvorcovia hospodárskej politiky SR nenašli smer, orientáciu ekonomiky SR pri meniacich sa technických podmienkach výroby, teda so zohľadnením trendu v AI.
Ďakujem
jhuásr
Pán profesor s veľkou pozornosťou sledujem Vaše reminescencie. Nie som ekonóm. Vaše matematické vývody si nedovolím hodnotiť. Hodnotím akcent na Slovensko a jeho postavenie v rôznych spoločenských pozíciách. Veľmi cením Vašu erudíciu spojenú s učiteľmi blízkymi, osobnými i dávno minulými vrátane svetových.To je úloha komparácie poznania. Vážený pán profesor, podobne ako názorne dokumentujete najväčší elektromotor v Tlmačoch ,tak demonštrujem najväčší reálny progres primárneho (rastlinná , živočíšna výroba ich kultivácia technologická, morálna a ekonomická ),poľnohospodárstva.Boli to osobnosti Ján Janovic (ekonóm ), Emil Špaldon (agronóm-šľactiteľ), Ján Plesník (zootechnik- genetik ). To bola generácia,ktorá vychovala tých, ktorí zásadne zabezpečovali Slovensko v sebestačnosti ! Čo poviete ako člen Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied na likvidáciu storočných Výskumných ústavov Vinohradníckých, Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospdárstva a potravinárstva , či súčasnú deštrukciu Výskumných ústavov NPPC. Pán profesor,ďakujem za porozumenie. S úctou Jozef Bulla
Pán profesor,
ozaj dobré doplnenie mojej úvahy. Veľa faktov treba zvýrazníť a osvetliť, čo dosiahli naši ľudia. Veľké osobnosti ministra Janovica, prof. Špaldoňa, či profesora Plesníka som osobne poznal. a debatoval s nimi.Robil som oponenta na VÚŽV, na VÚRV, či na PRR, podnik racionalizácie riadenia. To nám dnes chýba. Vďaka riaditeľovi odboru vedy a výskumu na ministerstve Ing. Pagáčovi som robil kurz počítačov na PRR v Bratislave pre 22 výskumných ústavov v poľnohospodárstve. Robil som na VÚZH, ktorý mal dlhodobú spoluprácu s ministerstvom poľnohospodárstva v Paríži. Výskumní pracovníci prišli na VÚZH.
Na Váš podnet musím zopakovať z úvahy: Prečo parlament v Bruseli už v r. 2022 neprerokoval materiál Key Aspects and Problems of Fiscal Policy Under Uncertainty in EU, teda Kľúčové aspekty a problémy fiškálnej politiky v podmienkach neistoty v EÚ na báze regionálneho modeli I/O analýzy za všetky krajiny EÚ a nie si vycucať nevedecké chybné riešenia z prsta. Ekonomická politika má svoje princípy a nemôže sa tackať ako opitý.
Ďakujem
jhusár