V minulej mojej úvahe o deficite rozpočtu vlády, hoc nebola ľahko vnímateľná, ale jej užitočnosť bola zrejmá. Zistili sme jednoznačné väzby deficitu na bilanciu úspor a investícií a na bilanciu zahraničného obchodu. O jej náročnosti mi napísal aj jeden čitateľ. Viem, že nie všetkým sa moje úvahy ľahko čítajú. Často som používal ekonometrický jazyk, ekonometrické zápisy, ktoré však išli do hĺbky ekonomickej vedy a spôsobov riešenia našich problémov v ekonomike.
Dnes je tu doba, mám dojem, v ktorej prestali platiť fakty a, žiaľ, články kĺžu po povrchu ako vodná blcha na hladine vody, nezanechá stopy. Autori sa už nesnažia informovať o skutočnostiach, ale fabulujú príbehy, v ktorých fakty nehrajú žiadnu alebo len veľmi malú úlohu. Najviac tento trend priam kvitne medzi novinármi. Nie sú svojou kvalifikáciou pripravení na príjem ekonometrického jazyka, nerozumejú mu.
Pripomeniem Galileiho:
„Ak sa nám aj podarí prinútiť prírodu, aby prehovorila, ozve sa jazykom matematiky; a keď nerozumieme jej jazyku, zbytočne sa rozhovorila, lebo nemôžeme vedieť, čo nám povedala.“
Aj ekonomika sa nám prihovára jazykom ekonometrie. Pomocou neho prichádzame k poznaniam, poznatkom, ktoré nám nedá verbálna ekonómia.
Ekonómia je totiž tak odhaľujúca ako prírodné vedy.
Odhaľuje záhady fungovania ekonomiky.
Nástroje ekonómie, ekonometria, účtovníctvo a počítače majú za následok existenciu obrovského množstvo informácií o ekonomike, majúc za následok hlboké poznanie „ekonomického vesmíru“. Ony prinášajú fundamentálne poznatky o ekonomike a odhaľujú najvnútornejšie zákony štruktúry a pohybu ekonomiky, ktoré neboli známe, čo uvidíme nižšie. Vieme ich použiť na projekciu fungovania ekonomiky.
Dnes ju nevyužívame.
Musím zvýrazniť, že sme svedkami procesu , v ktorom sa ekonomické pojmy stávajú viac a viac abstraktné, menej ilustratívne, menej konkrétne a menej pochopiteľné. Pojem zisk je definovaný ako rozdiel medzi príjmami a nákladmi, ale pojem marginálny zisk už sa tak jednoducho vysvetliť nedá, čitateľ musí poznať pojem derivácie.
Ale práve diferenciálny počet má neoddiskutovateľnú výhodu a to schopnosť urobiť aj najabstraktnejšie idey a pojmy akési materiálne a konkrétne. Urobiť ich ľahšie pochopiteľnými.
Čitateľa uvediem do týchto problémov a moje tvrdenia zjednoznačním tak, že skonštruujem model, ktorý má pre čitateľa ale pre tvorcu hospodárskej politiky ozaj zásadný význam a jeho tvar som v mojich doterajších úvahách používal. Začnime tým, že tvorca politiky má dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p). Aj Y aj p sú funkcie dvoch premenných a to výdavkov vlády (G) a množstva peňazí M, teda:
Y = a1G + b1M
a
p = a2G + b2M
Musíme rozumieť koeficientom, koeficient a1 predstavuje zmenu príjmu, ktorá vyplynie zo zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor vládnych nákupov (mnohým neznámy pojem, žiada deriváciu). Podobne ostatné koeficienty. Tvorca politiky však rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 102 mld. euro) a p = p* (napr. 1,04) a ak chce získať tie ich určité cieľové hodnoty, potom veličiny G a M by mali mať (ideálne), musia mať takéto hodnoty:
Teda nemôžeme ich akosi odhadovať, sú dôsledkom koeficientov a stanovených cieľov. Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G, ale má byť vedecky stanovené. Zo vzťahov vyššie jasne vyplýva aké budú zmeny G a M pri rôznych koeficientoch ai a bi, budú vždy iné.
Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom rokovania vlády (aj NRSR) pri tvorbe jej ekonomickej politiky. Takúto tvorbu musia tvorcovia hospodárskej politiky spoznať, pochopiť a realizovať.
HDP pozostáva z niekoľkých veličín:
Y = C + I + G + (X – M)
Ak ho prognózujeme, musíme prognózovať všetky zložky, nemôžeme iba predĺžiť trend Y za posledných 10 rokov. Náš východiskový model môžeme obohatiť o ďalší cieľ, napríklad zložku C z uvedenej definície. Aj výdavky obyvateľstva na spotrebu iste závisia od G a M, ale pristupuje aj ich závislosť od dane T. Platí ju každý zamestnanec. Takže náš trojrovnicový model bude mať takýto tvar:
Y = a1G + b1M + c1T
p = a2G + b2M + c2T
C = a3G + b3M + c3T
Z poznatkov z algebry vieme, že v tomto modely môžeme vypočítať hodnota pre G, M a T ak sú zadné, ak sú požadované konkrétne hodnoty, ciele Y⃰, p⃰ a C⃰. Ekonometrický model pomáha zabrániť fluktuáciám ekonomiky či už národného príjmu, zamestnanosti, či cien. Takýto model môže mať stovky rovníc.
Vzhľadom nato, že pri vstupe do EÚ sme museli predložiť kapitoly, teraz ukážem model ekonometrie na optimalizáciu zdrojov ekonomiky, na čo úplne zabudla EÚ.
Plné využitie zdrojov ekonomiky má zásadný ekonomický význam, hlavne budúceho chodu ekonomiky.
Každá ekonomika má tri zdroje prácu L, kapitál K a pôdu U.
Ak chceme efektívne a plne využiť tieto zdroje, tvorca hospodárskej politiky musí zistiť aká je možná výroba finálnych tovarov a služieb ekonomiky podľa odvetví, teda D1 (produkcia odvetvia poľnohospodárstva), D2 a D3?
Ekonometricky to vypočítame takto (v mojej knihe Aplikovaná ekonómia je vzťah odvodený):
Tu je logická sila a aj obsahová bohatosť ekonómie, Tomu kto chápe tento vzťah, objasňuje podstatu ekonomiky. Vďaka tomuto vzťahu vidí ekonóm do najhlbších roklín ekonomiky. Matici koeficientov fij by mal rozumieť každý minister financií.
A robiť neúprosné rozhodnutia.
Záver
Verím, že som čitateľovi načrtol hĺbku ekonomických poznatkov odvodených pomocou ekonometrického modelu, ktorý by vládni ekonómovia mali využívať v hospodárskej praxi. Zároveň tým čitateľ získal predstavu ako náročný by mal byť na tvorcov hospodárskej politiky, ktorá by mala zabezpečiť optimalizácii využitia bázických zdrojov ekonomiky SR. Teraz vidí, že EÚ nám pri vstupe do EÚ mala predložiť reálnu alternatívu v nových podmienkach využitia našich kapacít.
Ekonómia je potrebná a užitočná. Treba ju vedieť.
Prof. J. Husár
Bratislava 2/2/2025
Prečítal som si pozorne úvahu aj komentáre. Čo k tomu dodať? 1.Podpisujem do bodky komentár ct. P. Zajaca-Vanku. 2. Myslím si, že prosperita národa, jeho rozvoj duchovný aj hmotný je možný iba za predpokladu, že politika štátu a jeho ekonomika sú schopné pôsobiť vo vzájomnej symbióze. Dlho sa to darilo Švajčiarsku a predsa aj tam sa tie časy skončili! Švajčiarsko je v rozklade, hoci to mnohí ešte nevidia. Do tohto stavu „entropie“ sa nedostalo z vlastnej vôle – svet je prepojený takými väzbami, že dnes ani veľmocami zaručená neutralita nezaručuje skutočnú neutralitu. Prosto – všetky výnimky sa zrušili! Koniec! 3.Čo môže Slovensko v tejto situácii robiť? Ekonomiku nemožno abstrahovať od politiky a dnešná politika tzv. banksterizmu neumožňuje ani ten minimálny stupeň neutrality, teda inými slovami „štátneho sebectva“ – vidíme čo sa u nás deje. A to nie sme ani zďaleka ten najhlúpejší národ, skôr naopak.
Záver? : Píšte, vážený pán Profesor, svoje „reminiscencie“, pretože ak je čosi na tomto svete večné, sú to múdre myšlienky. Ale, prosím, uvedomte si limity v ktorých je nútená naša vláda sa pohybovať. Som presvedčený, že robí maximum toho čo môže s vypätím všetkých síl vládze. Preto ju spoločne podporme, zaslúži si to!
Pán inžinier,
p. Ing Igor Šulaj bol podpredsedom strany SMER a ak sa dobre pamätám bol a riaditeľom Daňovej správy. Pamätám sa na jeho vystupovania., mal predstavu o ekonomickej politike SMER. Nuž a akosi sa rozišiel.
Nemôžem neuviesť, že Prof. K. Engliš bol dvakrát ministrom financií Československa a raz guvernérom národnej banky. Veľký český ekonóm prof. K. Engliš napísal dielo Soustava národního hospodářství s podtitulom Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Má také niečo niektorí z politikov opozícuie, či joalície, Musíme mať požadavky na členov vlády.
Dovolím si odcitovať profesora I. Karvaša: „Dobre fungujúci hospodársky systém predpokladá, že hospodáriaci jednotlivci majú mravnú silu, aby potlačili vybičované a objektívnym účelom sa protiviace egocentrické záujmy. No nijaký hospodársky systém nemôže sa spoliehať len na túto mravnou silou podloženú dobrú vôľu“. Prof. Karvaš ďalej hovorí: Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené. Hospodársky vývoj však ukazuje, že ani veľké národné štáty netvoria hospodársky ucelenú jednotku, pokiaľ národný priestor takto vytvorený nie je súčasne veľkým hospodárskym priestorom. Robila EÚ takú politiku, aby bola zameraná na optimálne využitie priestoru. Môj druhý model to aj jasne formuloval. Mala by mať vláda takého ekonóma, čo to dokáže.
Teda máme predstavu, čo má minister, či aj poslanec ovládať. Požiadavky majú byť stanovované nie stranami, poslanci majú byť poslanci ľudu.
Teda požiadavky, aby vláda robila dobrú hospodársku politiku je nielen logická, ale aj žiadúca.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán Profesor, nie som člen ani fanúšik SMER-u, napriek tomu vidím, že vláda sa usiluje robiť v rámci daných možností, ba ako sa ukazuje aj „nad rámec“ možného. Práve dôsledkom /a momentálnym – okamžitým výsledkom toho je snaha istých síl a „nevedomých politikov“ o majdanizáciu Slovenska. P.S. Napísal som vetu o Švajčiarsku, máte vari pocit, že ani oni nemajú ekonómov?
Vážený pán profesor,
príspevok patrí do kategórie viac teoretickej ako realizovateľnej ekonomickej politiky SR. Ako uvádza Peter Zajac-Vanka ekonomiku SR ovládajú zahraničný vlastníci , ktorý rozhodujú o ekonomickom smerovaní SR. Myslím, že nie EÚ ale naši ekonómovia mali predložiť pri vstupe do EÚ reálnu alternatívu v nových podmienkach využitia našich kapacít a dopady na ekonomiku SR.
Vážený pán inžinier, milý Tónko,
hospodársku politiku nemôžeme habarkovať, ak jedlo. Ekonómia má veľké poznatky o fungovaní ekonomiky, ako som naznačil pri konštrukcii prvého model, kde som ukázal ako treba modelovať aj potrebu množstva peňazí v ekonomike. Zacitujem z mojej knihy:
Ale rovnakú chybu robí aj ECB. Guvernér Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu. To je obozretná politika, o ktorej nám hovorili (učili) experti, ktorí chodili do NBS a na ministerstvo financií? Aj v EÚ sme mali aplikovanú amputovanú ekonómiu?
Prečo máme zničené poľnohospodárstvo? A prečo Tlmače, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete. V druhom modeli som ukázal ako treba využiť optimalizáciu zýdrojov ekonomiky prácu, pôdu a kapitál. Ja som to čakal, že nám EÚ predstaví model o 2200 rovniciach a 2500 premenných a vedecky nás presvedčia, že zlepšia využitie našich zdrojov, keď sme vstupovali do EÚ. No nestalo sa. Áno, naši ekonómovia boli mimo. Prečo neprišli na Ekonomickú univerzitu konzultovať čo sme urobili a čo vieme.
Ďakujem
jarko
Pán profesor, nikto a pomaly nikde nepoužívame a nevyužívame monetárnu politiku. Od doby, kedy tu máme prijatú Kingstonskú menovú dohodu s prechodom na pohyblivé menové kurzy celý svet, všetky štáty žijú na dlh a na úkor budúcich generácii.
Pán inžinier,
iba skopírujem, aby som presne napísal:
Kingstonská menová dohoda [kinkstn-], aj Jamajská menová dohoda — dohoda členských krajín Medzinárodného menového fondu (MMF) o reforme medzinárodného menového systému zavedeného 1944 Brettonwoodskými dohodami uzavretá 1976 v Kingstone (Jamajka). Predchádzali jej problémy súvisiace so zmenou pozície amerického dolára 1971 (v dôsledku inflácie vyvolanej najmä financovaním vietnamskej vojny) a s ropnou krízou na jeseň 1973, ktorá vyvolala hospodársku recesiu 1974 – 76 a prvú celosvetovú hospodársku krízu od skončenia 2. svetovej vojny.
K najvýznamnejším zásadám Kingstonskej menovej dohody, ktoré sa stali základom zmeny stanov MMF, patria: a) prechod na pohyblivé menové kurzy, ktoré by pružne reagovali na cenový vývoj v jednotlivých štátoch (zrušila sa zásada pevných parít, resp. upravovateľných pevných parít s priamymi alebo s nepriamymi väzbami na zlato, bol zavedený pohyblivý kurz floating); b) zrušenie vymeniteľnosti amerického dolára za zlato, ktoré prestalo byť základom kurzových vzťahov; c) demonetizácia zlata (proces znižovania úlohy zlata v menovej oblasti), v dôsledku ktorého MMF odpredal časť zlatých zásob, bola zrušená časť členského vkladu v zlate, ako aj oficiálna cena zlata a i.; d) ustanovenie SDR (Special Drawing Rights, → zvláštne práva čerpania, zavedené 1970 — čo to je?, aký to malo ekonomický zmysel?, je to stabilné?) za základný rezervný prostriedok (namiesto zlata a amerického dolára) a za novú zúčtovaciu jednotku slúžiacu na vyrovnávanie zostatkov medzi centrálnymi bankami. SDR sa súčasne stali zdrojom financovania úverov MMF, ktorého novým poslaním bolo poskytovať dlhodobé úvery a tvorba komplexnejších politicko-ekonomických stratégií pre štáty s ekonomickými problémami. Kingstonská menová dohoda významne ovplyvnila medzinárodný menový systém a medzinárodné hospodárstvo a poskytla viac možností na regulovanie menových vzťahov, ktoré sa však nezjednodušili.
A to treba ozaj dôkladne premyslieť a aplikovať. Zachraňoval sa dolár.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor,radosť je čítať tieto logické cvičenia a bolo by fajn, ak by to niekto takto praktikoval aspoň na praktikáchseminárov na Ekonomickej Univerzite. Problém však vidím v inom: Na Slovensku ide o to, či vôbec to JE ekonomika na Slovensku, u ktorej sa dajú tieto vzorce použiť. Viete, na čo narážam a stále opakujem: Nestačí dosadiť do vzorca číslo hodnoty výroby automobilov, prípadne počet kusov ( v 2024 to bolo už dokonca pár desaťtisíc pod jeden milión, aká haňba!).Nestačí zrátať náklady – sú tu aj vonkajšie vplyvy – koľko tých kusov luxusných automobilov vlastne VW predá vo svete – a to my nevieme, predávajú ich cudzí predajcovia a nie na našom území a tržbu z nich si zarátavajú „tam vonku“, čiže nie je pravda, že „exportujeme“, my len dodávame výrobok zo závodu cez slovenské hranice – zadarmo.
A tak, aká že to je ekonómia na Slovensku? To – nevieme. Pretože to nevlastníme. Pretože za to tržby nemáme.Potom ani nemôžeme zrátať D1 automotive v cudzích rukách s D2 poľnohospodárska výroba – a ešte oddeliť čo sú Dáni, Holanďania a čo Dolná Maríková PD Družstvo… A – posledné – toľko vplyvov zasahuje do tej súhrnnej číslovky pre model, že to už nie je ekonomika Slovenska.
Ale to isté i ekonomika EÚ: veď koľko energií vyrobí EÚ sama a koľko si dovezie a komu vlastne platí? Američanom? A či Rusom cez falošné vlajky. Nik nevie.
Pánboh sa má potom vyznať v dosadzovaní skutočných čísiel do tých vzorcov. Juj, ale tie sú ozaj pekné…
Peter,
ECB sa nemôže spoliehať iba na úrokovú mieru. On robí monetárnu politiku, ktorá sa týka množstva peňazí (M), daní (T) a výdavkov vlády (G). A vidíš, že keď som uvažoval iba M a G, aký bol vzťah komplikovaný – žlté polia. Ak som uvažoval aj s T, vzťahy sú vyjadrené až 3 rovnicami a pre získanie riešenia potrebuješ invertovať maticu. Riešenie som neodvodil.
Avšak oveľa závažnejší problém rieši druhý model, ktorý je aj na obale mojej knihy. Ide o optimálne využitie zdrojov ekonomiky, práce, pôdy a kapitálu. Tie má každá krajina iné a tak ECB potrebuje skonštruovať náročnejší model, aby vedecky zasahovala do ekonomiky, jej fungovania. Nám však zlikvidovali viac ako 250, podnikov, zoznam kloval ba internete. Zlikvidovali aj ZSMK Tlmače, kde som po VŠ začínal, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete.
Vojna raz skončí a nebudú behať s ukrajinskými vlajkami, ale výroba musí pokračovať, Teda ozaj by sme po zničených hospodárstvach Ukrajiny a krajín EÚ mali vedieť, čo a ako. Keynes hneď po prvej vojne vydal dielo o monetárnej politike. Aj tá sa iste zmení po skončení vojny. Možno vzniknú aj nové meny.
Ďakujem
jaro
Pán profesor, páči sa mi, že píšete o jazyku matematiky a ekonometrie. Veľmi dôležitý prístup, lebo jedine ten nám dovoľuje vidieť reálne proporcie vecí a javov. Bez neho politici rozprávajú asi tak, ako sa maľovali obrazy v stredovekých kronikách. Naivne a bez perspektívy. S jazykom matematiky už je obraz podobný renesančným majstrom.
Pán doktor,
ekonomika je iste zložitejší systém ako auto. A ak ho chcete riadiť, máte 3 pedále. Jeden pedál by iste nestačil. Ekonometrovia skonštruovali už ozaj komplexné modely a ECB by ich mala využiť. Ako som v úvahe naznačil konštrukciu modelu, tvorca hospodárskej politiky by ho mal rozšíriť aspoň na 200-300 rovníc. Ekonometria je jazyk, už aj obyčajná rovnica o tom hovorí, veď ju treba iba prečítať. Riešenie inverznej matice sa dá slovne opísať, každý jej koeficient. Musí ju vedieť interpretovať minister financií, aby urobil správny zásah. Nemôže byť poľnohospodárskym inžinierom.
Ďakujem
jhusár