Nadpis je rovnaký ako v originálnom príspevku, na ktorý reagujem. Citujem:
„Slovenská ekonomika sa ani v úvode tohto roka nedokázala výraznejšie pohnúť z miesta. Domácnosti zasiahnuté konsolidáciou zostávajú zrejme vo výdavkoch opatrné a priemysel naďalej brzdí nepriaznivé vonkajšie prostredie. Rýchly odhad HDP za 1. štvrťrok tento obraz potvrdil, pričom po dočasnom zlepšení na konci minulého roka opäť poklesla aj zamestnanosť.“
Ekonomický rast znamení zvýšenie produkčnej kapacity ekonomiky a zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva, čo vyjadruje rast niekoľkých makrokozmických veličín ako I (investície) či C (výdavky obyvateľstva na spotrebu). Na vyčíslenie rastu sa používa model.
Prečo upadá ekonomika Slovenska?
Žiaľ.
Či prečo upadá zamestnanosť?
Nemôžem nepripomenúť, že Slovensko malo silnú ekonomiku, lebo malo silné podniky, či v Tlmačoch, Dubnici, či v Poprade. V Tlmačoch som po VŠ začínal. A prečo taký nadpis? Autor si problém riešil zo svojho pohľadu a jednoducho. Problém rastu si žiada hlbokú analýzu, rozbor a vedecké závery. Ekonomika je hmotný svet, ktorý je zároveň zdrojom poznatkov a pojmov.
A práve preto, nemôžem nezačať bývalou silou ekonomiky Slovenska, o čom jasne hovorí Zoznam podnikov zrušených od 1989 v SR, ktorý koloval na internete. Autor v ňom uvádza/špecifikuje viac ako 150 podnikov, ktoré boli ozajstnou ekonomickou silou, aj Tlmače, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete. Zničili ich preto, aby neboli vodcom podnikov obdobného charakteru na Západe. Pre lepšiu predstavu čitateľa a konkretizáciu silných podnikov u nás, si pozrime niekoľko konkrétnych podnikov zo zoznamu. Nemôžem nezopakovať známe fakty.
Predovšetkým čitateľovi pripomeniem jeden trust:
Slovchémia – trust podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63.505 pracovníkov. Slovnaft Bratislava sa vybudoval v rokoch 1957-1963 a postupne sa rozširoval.
|
|
Zreteľne vidieť čo sme vyrábali iba v oblasti chemickej výroby, ktorú reprezentovala Slovchémia.
My nie sme dnes majiteľmi skoro ničoho, čo sa vybudovalo v socializme. My sme dnes majiteľmi, žiaľ, dlhov.
Prečo EÚ pri tak širokej orientácii chemického priemyslu a príslušne kvalifikovanej pracovnej sily
- nešpecifikovala pri našom vstupe do EÚ spôsob medzištátneho ekonomického vyrovnávania v rámci EÚ pre Slovensko
- kliesnila cestu likvidácii konkurencie našich vynikajúcich podnikov.
Nemôžem nespomenúť aj Hlinikáreň v Žiari nad Hronom, historicky známa ako Závod Slovenského národného povstania (ZSNP), bola od roku 1951 kľúčovým výrobcom hliníka na Slovensku. Spoločnosť Slovalco, a. s., po 70 rokoch zastavila výrobu pre vysoké ceny elektrickej energie a chýbajúcu kompenzáciu od štátu. Slovalco definitívne ukončilo výrobu primárneho hliníka v auguste 2022 a odstavilo pece. V januári 2026 premiér Robert Fico ohlásil snahu o obnovenie výroby prostredníctvom memoranda a možných emisných prázdnin.
Iste čitateľ vie, aký veľký význam mala Mostáreň Brezno, čo bola strojárska spoločnosť v Brezne. Konkurz na majetok spoločnosti bol vyhlásený k 2. októbru 2001 a ukončený k 17. aprílu 2007. Čo všetko vyrábala Mostáreň? Predmetom činnosti Mostárne Brezno bol výskum, vývoj, výroba, montáž a odbyt žeriavov a dopravných zariadení na prepravu materiálov, strojov na výstavbu a obnovu železničných zvrškov, strojárskych komponentov a zariadení, oceľových konštrukcií mostov a výrobných hál, plynových kotlov pre rodinné domy, zariadení na výrobu bioplynu, ako aj projektová činnosť, servisná a opravárenská činnosť a zahraničnoobchodná činnosť.
Mostáreň vyrábala produkty, ktoré mali veľký dopyt.
A toto nespomenul autor ako fakty. Ale napísal článok: Pomalý rast ekonomiky pokračuje aj v úvode roka. Čo malo zabezpečovať rast ekonomiky? Lidl či Kaufland? Nie sú naše a zisky idú do zahraničia. A nevyrábajú žeriavy a dopravné zariadenia ako Mostáreň.
Už som viackrát písal, že HDP je kritickou témou pre niektorých slovenských ekonómov, obdivujú ho, pričom verejný dlh sa porovnáva s HDP a v SR činí 59,7 percenta a iba sledovanie tohoto podielu v kombinácii s inými nepriaznivými štrukturálnymi výrobnými problémami SR nezabezpečuje budúci rast, žiada sa výroba.
HDP nie je dobrým radcom; čo a ako. Slovensko sa nachádza v situácii, kde rastúci dlh vyžaduje nielen konsolidáciu verejných financií, čo bez potrebných reforiem môže viesť iba k dlhodobej ekonomickej stagnácii; potrebujeme zabezpečiť
- výrobu outputu
- akumuláciu outputu
- objektívnu distribúciu outputu
ako to určuje makroekonómia, nie korupčnú.
Kľúčové body týkajúce sa dlhu a stagnácie SR sú:
- predovšetkým je to riziko stagnácie. Slovensko čelí riziku, a to, že ak nepríde k skutočným reformám a zmene výrobnej základne ekonomiky SR, kombinácia vysokého zadlženia a slabej konkurencieschopnosti v dôsledku zničenia excelentných podnikov, prinesie stagnáciu.
- druhým bodom je vysoký dlh a konsolidácia: na stabilizáciu dlhu je potrebné znížiť deficit verejnej správy.
Sú ešte aj iné príčiny stagnácie a úpadku: okrem rastúceho dlhu prispieva k ekonomickému úpadku demografický vývoj, ale aj strata konkurencieschopnosti a výrazné regionálne rozdiely. Inak je to v Michalovciach a inak v Bratislave.
Riešením pre zastavenie stagnácie SR je nielen znižovanie deficitu, ale predovšetkým štrukturálne výrobné zmeny ekonomiky, teda vznik výrobných odvetví a to aj vo väzbe na AI. Nemôžem nenapísať, že reformy na riešenie vzťahu medzi dlhom a stagnáciou sú kritickou témou pre slovenskú ekonomiku a aj profesorov na ekonomických fakultách, pričom vysoký verejný dlh v kombinácii s inými štrukturálnymi problémami reálne ohrozuje jej budúci rast.
Slovensko sa nachádza v situácii, kde rastúci dlh vyžaduje konsolidáciu verejných financií, čo bez potrebných reforiem môže viesť iba k dlhodobej ekonomickej stagnácii.
Ako príčiny stagnácie a úpadku si uvedomme ešte tieto fakty: okrem rastúceho dlhu prispieva k ekonomickému úpadku demografický vývoj, ďalej stagnácia konkurencieschopnosti a spomenuté výrazné regionálne rozdiely, ale hlavne strata výrobných podnikov. Slovenskí ekonómova v rokoch 1965 – 70 vypočítali stupeň ekonomického rozvoja každého okresu SR a HDP bol iba 1 z viac ako 70 ukazovateľov. Ak sa v okrese vybudovalo 5 km diaľnic, vedeli sme vypočítať nový stupeň ekonomického rozvoja daného okresu a aj vplyv na iné. Medzi ekonómami Slovenska dnes vládne zloba, zaujatosť, neochota, či líškanie.
Pravda oči kole.
Záver
Po prečítaní úvahy čitateľ iste získal svoj pohľad na článok, z ktorého citujem s nadpisom Pomalý rast ekonomiky pokračuje aj v úvode roka. V citáte som zvýraznil či podčiarkol pojmy, ktoré dokazujú určitú povrchnosť, či neznalosť. V úvahe som uviedol niekoľko podnikov, ktoré boli pýchou a boli sprivatizované či zničené. Pomalý rast ekonomiky je iba dôsledkom. Tvorcovia hospodárskej politiky si musia uvedomiť, že riešením pre zastavenie stagnácie SR je nielen znižovanie deficitu, ale predovšetkým štrukturálne zmeny ekonomiky, teda vznik výrobných odvetví a to vo väzbe na AI.
Nemôžeme pestovať iba repku.
Žiaľ, nie v slovenskej, ale v anglickej literatúre sa bežne stretáme s vedeckými článkami podobných ako toto: P. Tridico Global imbalances, declining hegemony and the need for a new global governance; Globálne nerovnováhy, klesajúca hegemónia a potreba nového globálneho spravovania. Alebo: The problematic nature of the Economic and Monetary Union od M Sawyera; Problematická podstata ekonomickej a monetárnej únie.
O týchto článkoch EÚ nevedela? A nevedeli to hlavne príslušní eurokomisári… ? U nás sú to, žiaľ, nadpisy typu Slovenské firmy trápia meškajúce platby a inflácie sa boja viac než susedia.
Ozaj si treba uvedomiť, že náš priemysel naďalej brzdí nepriaznivé vonkajšie prostredie. Teda, neprišiel sľubovaný rast či rozvoj ekonomiky.
Politici nevedia, že aj ekonómia je veda!
Prof. Jaroslav Husár,
Rohovce, 17/5/2026
Dobrý deň pán Štefan,
vážim si Váš názor a reakciu na môj príspevok. Dovoľujem si pripomenúť, že v minulom roku bola v Slove uverejnená moja úvaha „,Kde začala bieda slovenskeje ekonomoky“ https://noveslovo.eu/analyzy/kde-sa-zacala-bieda-slovenskej-ekonomiky/ myslím,že som odpovedal na Vaše konštatovanie. Chem pripomenúť, že všetko, čo uvádzate je len dôsledkom toho: citujem Jonáša Záborského, ktorý pred storčím napísal
Slováci, Slováci! Už ste vy len blázni:
Komu príde na um, každý na vás mázni.
Každý vás len vodiť chce, ako ovce v stáde,
kto len trocha hlasnejší, hneď váš vodca bude.
Slovák neverí Slovákovi, cudzím viac dôverí,
od svojich sa odvracia, k cudzím sa len škerí.
Pre cudzinu ruky, nohy, dušu svoju dáva,
a pre brata medzi svojmi — tvrdé srdce máva.
Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí?
Doja si ho sťa kravičku, a on ticho stojí.
Keď ho raz aj obudia, zas utíchne rýchlo,
ako keby duša v ňom len zo slamy bola.
Poučili sa Slováci? Nepoučili ! Zvolili sme si vládu Dzurindu aj Matoviča, dobrovolne sme vstúpili do chomúta NATO, Európskej únie s orientáciou na Západ. Voľby a hlasovanie v referende boli vsúľade zo zákonm, tak ako všetky vlády po roku 1948. Kladiem otázku kto vyhrá budúce voľby? Mali by sme sa konečne poučiť získať sebavedomie ,vlastenectvo zmysel pre sociálnu spravodlivoť inak všetky naše úvahy sú zbytočné
Pán Goga,
veľmi, veľmi ste ma potešili. Nádherná a múdra báseň, nuž ale dne globalizácia preniká všetkými pórmi do života národov, stáva sa každodennou samozrejmosťou a jej extrémne protirečivé prejavy ničia náš život.
Peknú nedeľu.
jhusár
Pán profesor, milý Jarko,
tento Tvoj článok by mal byť povinným čítaním na všetkých školách, od stredných počínajúc. Samozrejme, v parlamente, vo vláde, a aspoň raz týždenne pred televíznymi novinami v STV. Dnešok i budúcnosť má začiatok v minulosti. Zničením a takmer úplnou deštrukciou materiálno-technickej, vedeckej a i. základne socializmu, máme nulovú budúcnosť. O duchovnej stránke ani nehovoriac. (Odbočím, a darebák Čarnogurský si nárokuje na odkaz Novembra 89. Že ešte nespáchal to, čo mali vo zvyku samuraji, keď spáchali zločin).
Povinná militarizácia ekonomík únie – múmie, kde sa tak vytešuje ďalší exot, Kaliňák, je len diaľnicou do pekla. Veď toto všetko naštartuje cválajúcu infláciu, k tomu permanentné, rastúce dlhy, a výsledkom bude kolaps všetkého! Východisko? Len zmena spoločenského systému, návrat, obnova a renesancia socializmu. Pravda, na to nie sú ani subjektívne, ani objektívne podmienky. Z dialektiky vieme, že veci sa menia, aj vtedy, keď ich nevidíme. A vtedy najviac. Zostávajme aspoň pri zdravom rozume, a zdravom úsudku, aby sme boli pripravení, až z iskry vyšľahne plameň, ako svojho času poznamenal klasik. Tvoje práce túto nádej držia pri živote, čo nie je málo; naopak!
S pozdravom, a úctou, Michal
Milý Micha,
Ty si ozaj skvele doplnil úvahu. Potešilo ma, že si sa tak hlboko ponoril. Mohol by som dať citáty Pavlendu, Kočtúcha, či Sojku, ktorí dôkladne opísali ako má fungovať socialistický ekonomický systém. Napíšem citát nášho velikána. Prof. Karvaš vo svojej knihe hovorí: Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené.
Prečo takto neuvažujú eurokomisári pre ekonomické záležitosti. Nechcem ich upodozrievať z neznalostí ekonomických vied, či uznávania iba svojich poznatkov.
Michal, napísal to v roku 1948. No v EÚ to nevedeli. Ich ani nenapadne, že na Slovensku máme takého velikána. Ba ani jeho vnučka Ľubica Karvašová, ktorá je europoslankyňa to nevie. Už som jej to napísal. Hádam aj trikrát.
Toto si dvolím odcitovať: Zostávajme aspoň pri zdravom rozume, a zdravom úsudku, aby sme boli pripravení, až z iskry vyšľahne plameň, ako svojho času poznamenal klasik.
Ďakujem
jarko
Vážený pán profesor,
dnešná téma si zaslúži hlbší pohľad vzhľadom k tomu v akej ekonomickej situácii je Slovensko.Správne pripomínaš , že ekonomiku nemožno dlhodobo udržať iba administratívnymi zásahmi, rastom dlhu či menovými opatreniami bez podpory reálnej výroby, produktivity a domácej hospodárskej stability. Európa aj Slovensko strácajú hospodársku dynamiku a schopnosť pružne reagovať na meniace sa podmienky svetovej ekonomiky.
Reálnym poznatkom je že samotný verejný dlh ešte nemusí byť problémom — rozhodujúce je, na čo sa použije a aký prináša výsledok. Ak verejné zadlžovanie smeruje do projektov, ktoré zvyšujú produktivitu práce, technologickú úroveň, infraštruktúru, energetickú bezpečnosť či vzdelanie, môže sa stať nástrojom budúceho rastu a vyššej konkurencieschopnosti krajiny.Príklad Japonska ukazuje, že vysoký verejný dlh nemusí automaticky znamenať hospodársky kolaps, V hospodárskej politike býva často dôležitejšie rozlišovať medzi „dlhom na prežitie“ a „dlhom na rozvoj“. Krajina, ktorá investuje do výroby, infraštruktúry, energetiky, výskumu či vzdelania, si môže vytvárať predpoklady na budúci hospodársky rast a vyššiu životnú úroveň.
Vážený pán inžinier, milý Tónko,
.v úvahe som chcel zvýrazniť, že spoločnosť musí brániť svoje hodnoty slušnosti a zmierenia a hrdosti na naše Slovensko, lebo prenikla vulgarita. Ale som ozaj chcel vyzdvihnúť aj to, čo si Ty napísal a to, že bez výroby, bez podniikov ekonomický rast nemôžeme čakať. Autor citátu si nedal s tým námahu… Inak nám budú vládnuť nevzdelaní a hlavne neslušní prezliekači kabátov, sluhovia zloby a povýšenectva. Ekonomický systém musí byť ekonomicky korektný a nie, aby vládla korupcia, čo je priam lumpáreň.
Plne súhlasím s Tvojou tvrdením: Reálnym poznatkom je že samotný verejný dlh ešte nemusí byť problémom — rozhodujúce je, na čo sa použije a aký prináša výsledok. Ak verejné zadlžovanie smeruje do projektov, ktoré zvyšujú produktivitu práce, technologickú úroveň, infraštruktúru, energetickú bezpečnosť či vzdelanie, môže sa stať nástrojom budúceho rastu a vyššej konkurencieschopnosti krajiny.
Iste si si všimol, že v citáte som zvýraznil či podčiarkol pojmy, ktoré dokazujú určitú povrchnosť, či neznalosť. V úvahe som uviedol niekoľko podnikov, ktoré boli pýchou a boli sprivatizované či zničené. Pomalý rast ekonomiky je iba dôsledkom. Tvorcovia hospodárskej politiky si musia uvedomiť, že riešením pre zastavenie stagnácie SR je nielen znižovanie deficitu, ale predovšetkým štrukturálne zmeny ekonomiky, teda vznik výrobných odvetví a to vo väzbe na AI.
A napísal si veľmi dobrý záver.
Ďakýujem
jhusár
p.Anton. To čo bolo na rozvoj sa úmyselne,planovite zničilo. Montovne,Zbrane a vyhnanie 400. tisíc mladých do zahraničia. A k tomu odrezať nás od Energiije je skazov Slovenského napredovania.
A sme v úplnom područí Nacko Fašistov EU s Wehrmachtom NATO. A to bol účel Západu. Zbedacit a natlačiť vych.blok do vojny proti Rusku. Vlady Gardistov,zradcov poslušne posluhuju a Ničia aj to čo ešte nás drží pri živote. Populáciu na dedinách ktorú vyludnuju.
Pán Štefan,
ďakujem za doplnenie. Iba ma oslovujte p. Anton. V mojej vahe som riešil problém ekonomického rastu. Po prečítaní úvahy čitateľ iste získal svoj pohľad na článok, z ktorého citujem s nadpisom Pomalý rast ekonomiky pokračuje aj v úvode roka. V citáte som zvýraznil či podčiarkol pojmy, ktoré dokazujú určitú povrchnosť, či neznalosť. V úvahe som uviedol niekoľko podnikov, ktoré boli pýchou a boli sprivatizované či zničené. Pomalý rast ekonomiky je iba dôsledkom. Tvorcovia hospodárskej politiky si musia uvedomiť, že riešením pre zastavenie stagnácie SR je nielen znižovanie deficitu, ale predovšetkým štrukturálne zmeny ekonomiky, teda vznik výrobných odvetví a to vo väzbe na AI.
Nemôžeme pestovať iba repku.
Ďakujem
jhusár
Pane profesore,
i v Česku zaniklo mnoho velkých průmyslových podniků, ano – výroba je pro růst klíčová. I ve městě, kde bydlím, v Blansku skončily podniky, jako ADAST Adamov – tiskové stroje, ČKD Blansko – turbíny, Metra – měřící přístroje.
Některé podniky – jak na Slovensku, tak v Česku určitě potřebovali modernizovat a ne je narychlo rozprodat, hodně jich skončilo v rukou spekulantů. U většiny jsme doplatili na rychlost a chaos při transformaci. Ale byly určitě i případy, kdy nešlo konkurovat – týkalo se to zejména slaboproudé elektrotechniky a spotřební elektroniky.
Určitě jsme si měli zachovat to, co bylo strategické – v energetice, hutnictví, chemickém průmyslu – a tomu jsme také měli přizpůsobit řízení transformace v dlouhodobějším horizontu.
Vážený pane profesore,
na závěr si dovoluji při příležitosti významného životního jubilea Vám popřát pevné zdraví a stálý životní elán při psaní mnoha dalších ekonomických odborných příspěvků na těchto webových stránkách, které pravidelně čtu.
Zdraví Oujezdský
Pán inžinier,
som rád za Váš doplnok k úvahe. Dobre ste skonkretizoval, čo sa dialo, ako sa postupovalo. S M. Zemanom sme si tykali a keď som odchádzal, išiel som k nemu na poradu. Odhováral ma od Afriky. Povedal som mu – Miloš ekonomika nie je voz, ktorý sa ľahko otočí doprava, či doľava. Ekonomika je loď. Ak ju nedokážeš ukormidlovať, skončíš zle, na brehu.. Prekvapilo ho to. Ale taká je realita. Ba som mu povedal, aby si pozrel diela Pavlendu, Kočtúcha či Sojku. Spoliehal sa na seba.
Československo malo ozaj veľa strategických podnikov, priam gigantov, ale to nevedel Havel, Kňažko, či iní revolucionári. Ja som 3 mesiace praxoval v ČKD Praha, teda o tom niečo viem.
Ďakujem Vám za gratuláciu. Rozprával som aj s Jankom Trungelom a spomenuli sme Vás, ako ste oslávil. A povedal som mu – Janko aj ja by som sa rád stretol v trojici Oujezdský, Trungel a Husár, ale žiaľ…
Prajem Vám pekný večer.
jhusár
No…, súhlasím s ostatnými diskutérmi, pán profesor…je to veľmi, veľmi smutné…
ale my vieme prečo a je dobré, že už aj tí najväčší antikomunisti pripúšťajú, že to NAŠE národné hospodárstvo do roku 1990 bolo lepšie a BOLO NAŠE. Ak historik Hrnko, ktorý nenájde na „komunizme“ do 1989 nitku suchú, skonštatuje, že všetko sme si dali ukradnúť a rozvrátiť a že do 1989 aspoň tie podniky vyrábali financie PRE NÁS a bolo možné všetko platiť čo dnes nemáme ako…tak sa niečo udialo…
A Vy tomu dávate exaktnú odpoveď.
A otázky „Prečo upadá ekonomika Slovenska?…prečo upadá zamestnanosť?“
nuž myslím si, že naša 16.päťročnica čo i len pri zachovaní lineárneho vývoja ( nie skokového…) by pre nás znamenala, že do nemocníc by sme ani nemuseli, lekári a služby sestier by nám chodili domov ku lôžku, že deti by sa učili nielen virtuálne, ale každodennými výletmi tam, kde by boli hodiny zemepisu, dejepisu, biológie, že matematiku by vedeli lepšie ako dnešná AI, lebo by vedeli aj jej vzťahové vzorce, že mamička by z práce prišla naradostnená z úspechov a otecko by jasal nad novými projektami a večer by zas boli susedské oslavy pred bytovým domom…
máme my čo doháňať, ak vôbec dostihneme niekedy tú nevyužitú 16.päťročnicu začínajúcu rokom 2026…
Peter,
nemôžem nezačať, na Tvoj podnet, trochu širšie. Ty si toiž rozšíril témy ktoré sa zaslúžia pozornosť. Predovšetkým aj ekonomická aj politická korektnosť sa stratili a chýbajú. A ďalej, Európska únia sa pripravuje na výrazné nafúknutie svojho rozpočtu, no účet za ambiciózne plány europolitikov môžeme v peňaženkách pocítiť všetci. Brusel totiž čoraz intenzívnejšie presadzuje nové dane, ktoré priamo postihnú aj Slovákov – či už prostredníctvom drahších nikotínových alternatív, nových poplatkov za elektroodpad alebo dodatočného zaťaženia stoviek domácich firiem. Proti tomuto trendu sa však by sa ozaj priam ostro mali postaviť perdovšetkým naši europoslanci.
Ba dovoľ aj trochu poézie, ktorá tne do tuhého:
Šachy
Ak sadnete si z dlhej chvíle k šachom
pre šťastie lebo pre sklamanie hrať,
nezabúdajte, že je problém, na kom
záleží vaše šťastie či pád.
Nuž a my padáme.
Prečo máme problémy s nemocnicami? S lekármi? Kto je zato zýodpovední? Pozri si oľko sme mali ministrov zdravotníctva.
Najviac ma mrzí, že sa ľudia odcudzili. To nemôže byť cieľ spoločnosti. Ale kto ten cieľ povie, teda povie ta a takto!
Nemali b y v tom mať prsty aj profesori a docenti ekonomických fakúlt, ktorých je ozaj dosť.
Ďakujem
jaro
Keby to čo píše vo svojej úvahe ct. prof. J.Husár, nebolo také smutné, až tragické pre naše Slovensko, už len úvodná veta článku z ktorého cituje by bola vhodným námetom na frašku. A je ich tam viac.
Autor toho článku píše:
„Slovenská ekonomika sa ani v úvode tohto roka nedokázala pohnúť z miesta“. Nuž, kamže sa mala pohnúť, vážený n.a., do Hondurasu, Hormuzského prielivu alebo k susedom na Ukrajinu? Alebo ďalšia perla: „Domácnosti zasiahnuté konsolidáciou zostávajú zrejme vo výdavkoch“. Čo je toto za veta v odbornom texte, akú má výpovednú hodnotu? Ten „odborník“ sa zrejme nenamáhal zistiť si ani celkom jednoduchý fakt a zamenil svoju prácu za slovo „zrejme“. „Zrejme“ mu jeho čitatelia a ani zamestnávateľ, ktorý ho platí, nestoja ani za štipku námahy – zrejme sú to preňho iba „ovce“.Toľko k článku, ktorý „nabudil“ ct, p. profesora k jeho aktuálnej „Reminiscencii“. Oveľa dôležitejšie ako „podkladový materiál“ sú však jeho myšlienky, s ktorými v plnej miere súhlasím:
3. Na stabilizáciu dlhu je potrebné znížiť deficit verejnej správy.
A /pre kritikov „hlava-nehlava“/ najmä túto: Ozaj si treba uvedomiť, že náš priemysel naďalej brzdí nepriaznivé vonkajšie prostredie. To však nič nemení na fakte, že, ako píše J.Jánošovský: „Kompradori, v rôznych politických tričkách, nemajú primárny záujem presadzovať slovenskú suverenitu, ale pokyny sponzorov! Dodal by som iba, že tými „sponzormi“ sú podľa môjho názoru predovšetkým banky. Je symptomatické, že Slovensko žiadnu komerčnú banku nevlastní a že NBS sa musí vo svojich rozhodnutiach zoslúladiť / rozumej podriadiť/ ECB.
Milý Jožko, priateľ,
ako si Ty do=plnil úvahu je úctyhodné. Autor článku si nedal námahu, aby skutočne čo klen porozumel problémom. Žijeme v strachu a podliezania politikom a režimu. Dnes, žiaľ, komunita prestala potrebovať pravdu. Bez pravdy však stratila chrbtovú kosť, jazyk a svedomie. Pravda sa stala tajným luxusom súkromia. Preto je úvaha, povedal by som, taká dôležitá. Ale ako som napísal: pravda oči kole.
Milý Jožko, spoločnosť musí brániť svoje hodnoty slušnosti a zmierenia a hrdosti na naše Slovensko.. Inak nám budú vládnuť nevzdelaní a hlavne neslušní prezliekači kabátov, sluhovia zloby a povýšenectva. Ekonomický systém musí byť ekonomicky korektný a nie, aby vládla korupcia, čo je priam lumpáreň
Musíme si uvedomiť, že globálna ekonomika je viac a viac tvarovaná US-Čínskou rivalitou.
Pričom EÚ je v riziku v ohrození zostať otvoreným trhom namiesto vedúcej mocnosti. Nemáme popredný priemysel a ako sa vraví high-tech. Neviem na čom chcú vlády budovať budúcnosť SR.
Jožko a toto:
Žiaľ, nie v slovenskej, ale v anglickej literatúre sa bežne stretáme s vedeckými článkami podobných ako toto: P. Tridico Global imbalances, declining hegemony and the need for a new global governance; Globálne nerovnováhy, klesajúca hegemónia a potreba nového globálneho spravovania. Alebo: The problematic nature of the Economic and Monetary Union od M Sawyera; Problematická podstata ekonomickej a monetárnej únie.
O týchto článkoch EÚ nevedela? A nevedeli to hlavne príslušní eurokomisári… ? U nás sú to, žiaľ, nadpisy typu Slovenské firmy trápia meškajúce platby a inflácie sa boja viac než susedia. Takto ekonomika nemôže fungovať
Náš bankový systém má ozaj veľa slabín.
Ďakujem
jarko
Vážený pán profesor,
nie sú to len vymenované podniky, ale aj množstvo stavebných, projektových a riadiacich podnikov a organizácií, ktoré zanikli a sme odkázaní na „vysúťažených“ realizátorov, ktorí zavinili rad problémov ako pri tuneloch aj pri nemocnici v Prešove a ďalších o ktorých sa moc nevie. Pokiaľ musíme čakať na súhlas „tetušky“, prorastové problémy budú pokračovať. A nebude to v použití ekonomických zákonov. Rozhodujúca je politika a tam „trh a ekonómia“ prehrávajú.
Pán profesor,
ozaj ste moju úvahu obohatili, čo je aj cieľom mojich Reminiscencií. Veď máme vzdelaných ľudí, odborníkov, ktorí v každodennom styku s realitou ozaj vedia zhodnotiť, čo sa ako.
Nuž veru výstavba našich tunelov bola exemplárnym príkladom nejasností a zmien, ktoré spôsobili iba to, že čas výstavby sa enormne predĺžil. A my sme mali skúsenosti s výstavbou tunelov ešte z čias Rakúsko-Uhorska.
Iba zopakujem:
Prečo EÚ pri tak širokej orientácii chemického priemyslu a príslušne kvalifikovanej pracovnej sily
Ďakujem
jhusár
Kľúčový, pre akúkoľvek iniciatívu, je subjekt, ktorý iniciatívou napĺňa svoj záujem! Na začiatku úpadku Slovenska je strata jeho subjektivity…
Kompradori, v rôznych politických tričkách, nemajú primárny záujem presadzovať slovenskú suverenitu, ale pokyny sponzorov! Očakávanie, že budú riešiť problémy slovenského hospodárstva, je plačom na nesprávnom hrobe. Ich kamufláž záujmu o Slovensko je určovaná len, ako snaha udržať, alebo získať politickú moc pre svoju lobbystickú skupinu- rozumej pre svoj klan.
Argumentujem napríklad fikciou politiky Šimečkových progresívcov (ale rovnakú fikciu pestuje aj Hlas či veľká časť SMERu SSD, o vulgárnej „pravici“ nehovoriac…). Progresívci hlásajú, že záchranou Slovenska je uľahčiť pôsobenie zahraničných bánk a investorov- rozumej zvýšenie ich ziskovosti… Logický faul – pokrok Slovenska dosiahnuť uľahčením exploatácie hospodárstva (ľudí a prírodných zdrojov)- ich sociologicky upravené publikum ani nevníma…
Na margó: zaujímalo, prečo zahraničné dcéry bánk sú na Slovensku také kapitálovo „silné“. Pochopil som to, keď som v jednom dokumente počul, že výhodou dcér je, že sú mimo kontroly bánk v materských štátoch (viď dcéry v Luxembursku či Írsku, ale zrejme aj tie slovenské…
Pán inžinier,
akosi sme si zvykli na poradcov alebo sprostredkovateľov, hoc vieme, že je zamestnaný zahraničnou stranou alebo obchodnou spoločnosťou, ktorý jedná ako prostredník pri transakciách s s domácimi podnikateľmi. Zabudli sme, že akých odborníkov sme mali. Len z mojej školy bolo najmenej 12/14 ľudí ako experti OSA a to nielen v Afrike.
Nemôžem Vás necitovať: Ich kamufláž záujmu o Slovensko je určovaná len, ako snaha udržať, alebo získať politickú moc pre svoju lobbystickú skupinu- rozumej pre svoj klan.
Našim veľkým hospodárskym zdrojom je voda. Nuž, ale politici nehľadajú zdroje doma, ktoré by zabezpečili hospodársky rast.
Problémom je aj to, že distribúcia nášho outputu nie je objektívna, máme korupciu.
Pán inžinier,
kontrola je základom dobrého fungovania podniku, ale aj ekonomiky ako celku.
Ďakujem
jhusár
Juraj, v jednej takej dcére nadnárodnej banky som istý čas pracoval. Nejdem veľmi do podrobností, no tejto konkrétnej bankovej štruktúre robila slovenská dcéra dobrú službu, že bola zisková a zlepšovala tým konsolidované výkazy materskej banky. Nešlo tu primárne o kontrolu zo zahraničia, ani o prevod tých ziskov (banky sú v tomto obmedzené špecifickým zákonom), ale myslím, že to umožňovalo materskej správnej rade lepšie vyzerať pred očami valného zhromaždenia.
Pán profesor, budem protirečiť, no nie Vám a Vašim postrehom, ale originálnemu článku, z ktorého ste citovali. Ten autor má nulovú odbornosť a plodí len hromadu zbytočných rečí. Veľmi sa čudujem čitateľom, ktorí si toto predplácajú.
Prečo toľká kritika? Novinár, čo píše ekonomické komentáre, by mal vedieť, že Slovensko má extrémne otvorenú ekonomiku. To znamená, že tržby z exportu (a ich príspevok k HDP) násobne prevyšujú tržby z domáceho trhu. Dočítal som sa, že pomer je minimálne 2:1, ale pravdepodobne ešte viac, lebo veľká časť z domácich tržieb sú len subdodávky na výrobu, ktorá ide na export.
Závany globálnej krízy a výkyvy medzinárodného obchodu kvôli napätej politickej situácii vo svete preto silne zasahujú slovenskú (na export orientovanú) ekonomiku. Ak teda Slovensko ešte aj v tomto roku vykazuje rast, a ten sa len „spomalil“, je to podľa mňa skoro zázrak. Obávam sa, že za cenu zvýšenia vývozu zbraní a vojenského materiálu.
Práve pred pár dňami som čítal, aké problémy majú kvôli situácii v Hormuzskom prielive niektoré veľké slovenské nábytkárske podniky, ktorým klesol export do severnej Európy. A automobilky to ešte len zasiahne…
Vážený pán doktor,
veľmi dobrý doplnk, čo je mojim želaním, pretože ľudis vedia ozaj veľa. A presne, autor si nedal záležať na ekonomickej korektnosti. V úvahe píšem: A toto nespomenul autor ako fakty. Ale napísal článok: Pomalý rast ekonomiky pokračuje aj v úvode roka. Čo malo zabezpečovať rast ekonomiky? Lidl či Kaufland? Nie sú naše a zisky idú do zahraničia. A nevyrábajú žeriavy a dopravné zariadenia ako Mostáreň.
Žiaľ súčasné vojny poškodia všetky ekonomiky, vrátane Slovenska. Veď to už vidíme aké kroky začala robiť vláda, aby ľuďom pomohla. To nie je politika rozvoja ale politika záchrany. A my skutočne potrebujeme nové odvetvia, ktoré zabezpečia aj daň z príjmu fyzických osôb, aj daň z príjmy právnických osôb a minister financií si nemusí škrabať hlavu kde a ako.
Toto: Práve pred pár dňami som čítal, aké problémy majú kvôli situácii v Hormuzskom prielive niektoré veľké slovenské nábytkárske podniky, ktorým klesol export do severnej Európy. A automobilky to ešte len zasiahne… je ozaj vážny doplnok.
Ďakujem
jhusár
Veľmi výstižná úvaha pán profesor – z minulosti sa nenajeme a svojim spôsobom sme zaspali dobu. Aké investície prichádzajú na Slovensko – žiadne ! Rozvoj a inovácie – skoro žiadne. Tak potom …… snívajme o minulosti. Vlak nám odchádza alebo už odišiel. Od politikov stále len počúvame prázdne slová.
Pán inžinier,
nielen zaspali dobu, ale zabudli, že aby ekonomika rástla, musí sa budovať priemysel a to na báze AI. Každá ekonomika sa musí starať o výrobu, akumuláciu a distribúciu outputu, teda produkcie.
Žiaľ, politikov máme iba aby sedeli v parlamente a išiel im plat.
Ďakujem
jhusár