Priamo v TV sme videli ako tisícky poľnohospodárov zaplavili Brusel na protest proti poľnohospodárskej politike EÚ a dohode s Mercosurom. Pokojné demonštrácie sa miestami zmenili na násilné strety s políciou. Práve preto ma prekvapila 59 stranová správa auditorov s názvom:
OSOBITNÁ SPRÁVA 03/2026 SK. Osobitné opatrenia na podporu poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch EÚ Pomáhajú udržať konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, dlhodobý rozvoj však nie je istý.
Odcitujem hneď prvý odstavec:
„Vzhľadom na obmedzenia, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny, bol zavedený program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter najvzdialenejších regiónov (POSEI), ktorý je nástrojom financovania EÚ na podporu poľnohospodárstva v týchto regiónoch. Program POSEI doplňujú ďalšie nástroje nad rámec spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ako je súdržnosť, štátna podpora alebo obchodná politika. Bol vytvorený začiatkom 90. rokov 20. storočia a vzťahuje sa na najvzdialenejšie regióny troch členských štátov: Francúzska (Guadeloupe, Martinik, Francúzska Guyana, Réunion, Svätý Martin, Mayotte), Španielska (Kanárske ostrovy) a Portugalska (Azory a Madeira)“.
Toto iba potvrdzuje v minulosti zlú poľnohospodársku politiku EÚ. Dnes keď počítače zvládajú riešiť 50 000 rovníc a viac sa neopierame o vedu, ale iba dohady.
Spomeniem aspoň dielo Regional development theories and models, a comparative analysis od autorov Dhimitri A. Gabela a M. Bello, v preklade Teórie a modely regionálneho rozvoja, komparatívna analýza. To ekonómovia EK nemajú také bázické poznatky? Tie plochy plodín, ktorí v správe vyčísľujú musia mať optimálne hodnoty z určitého hľadiska, napr. z hľadiska finančnej hodnoty produkcie podniku, či regiónu, ak by bola kritériom.
Významné je aj to, že na fakulte Hospodárskej informatiky EUBA sa študuje špecializácia účtovníctvo a audítorstvo. Audit je nezávislé, systematické preskúmanie a hodnotenie procesov, systémov, aby sa overil ich súlad s normami, pravidlami či cieľmi, odhalili nedostatky a identifikovali príležitosti na zlepšenie. Zlepšenie je to zásadné. Audítorstvo sa nezaobíde bez analytických metód, ktoré som v správe nenašiel.
Spomeniem aspoň kľúčové audítorské metódy:
- analýza údajov a syntéza, hodnotenie finančných informácií analýzou vzťahov medzi finančnými a nefinančnými údajmi
- ekonometrické metódy. Hodnotiť finančné ukazovatele znamená predovšetkým analyzovať kvantitatívne metriky.
Taký amatérsky postup ako je v správe nie je prijateľný. Tvorba hospodárskej politiky, ktorú majú hodnotiť audítori je základom budúceho fungovania ekonomík, lebo v správe sa spomínajú konkrétne krajiny.
Zásadným problémom je, že či a aké ekonometrické modely používala EK na riadenie rôznorodých ekonomík EÚ, keďže veda sa bez nich nezaobíde.
V Československu sme v poľnohospodárstve, v závlahových JRD, konštruovali veľké ekonometrické regionálne modely, pretože sme mali PKZ, ktoré pozostávali z troch štyroch veľkých JRD., teda regiónu. Jadro toho modelu ukážem, aby čitateľ mal jasnú predstavu o vedeckom prístupe riešenia problému zo správy. Povedzme, že podnik pestuje 3 plodiny (P1, P2, P3). Má tri zdroje – pôdu, pracovnú silu a vodu. Pri existencii noriem spotreby týchto zdrojov na 1 ha pôdy matematicky môžeme problém optimálneho využitia zdrojov vyjadriť takouto sústavou nerovností, podmienok (zdroj nemusí byť ani pri optimálnom riešení využitý):
|
1×1 + 1×2 + 1×3 ≤ 10 000 podmienka na pôdu 10×1 + 40×2 + 20×3 ≤ 200 000 podmienka pre prácu 3×1 + 6×3 + 5×3 ≤ 50 000 podmienka pre vodu
|
Takých podmienok môžu byť stovky, teda zohľadniť konkrétne plodiny, kríky či ovocné stromy podľa krajín či podmienky fungovania. Nech cena outputu na 1 ha pôdy u plodiny P1 je 40 jednotiek, u P2 nech je 70 jednotiek a u P3 je to 30 jednotiek.
To sú údaje do účelovej funkcie, budeme ju maximalizovať.
Treba získať veľkosť optimálnych plôch troch plodín tak, aby sa maximalizovala hodnota outputu. Teda všeobecne
x1p1 + x2p2 + x3p3 + …+ xnpn
Ale to je vlastne EÚ zbožňovaná definícia HDP. Tá by tvorila účelovú funkciu pre všetky krajiny EÚ.
Náš reálny veľký model PKZ, ktorý mal 2200 premenných a 2500 rovníc. Naše JRD pestovali 26 plodín, kríkov, či ovocných stromov. Ale v okrese Poprad sa nedajú pestovať všetky tie plodiny, ktoré sa dajú pestovať v okrese Dunajská Streda.
To treba v modeli špecifikovať, ak má byť reálny. A správa hovorí iba o 3 či 4 plodinách. Vzali si ukážku nášho modelu aj pracovníci ministerstva poľnohospodárstva z Francúzska.
Riešením by sme zistili, že optimálnym riešením je pestovať plodinu P1 na 20000/3 ha, plodinu P2 na 10000/3 ha a nevyužiť vodu vo výške 10 000 jednotiek. Číselné hodnoty môžeme, musíme interpretovať.
Audit môže analyzovať zmeny oproti optimálnym hodnotám a špecifikovať a analyzovať príčiny, čo je jeho úlohou. A odporúčať potrebné nápravné konkrétne opatrenia. Mercosur nerobí optimalizácie poľnohospodárskej výroby.
Žiaľ, na Slovensku sa dnes pestujú najmä obilniny (kukurica, pšenica), technické plodiny (repka, slnečnica) a sója. To iste nie je optimálna štruktúra rastlinnej výroby na Slovensku.
Keďže ide o poľnohospodársku rôznosť a vhodnosť pestovania plodín krajín v EÚ, uvediem krátke charakteristiky, ktoré bežná tvorba poľnohospodárskej politiky nemôže ignorovať a model musí akceptovať:
- Fínsko pestuje v náročných chladných podmienkach najmä odolné plodiny. Dominujú obilniny (jačmeň, ovos, pšenica), zemiaky, repka olejná a cukrová repa. Pre krátke letá sa pestujú odolné bobuľoviny, najmä ríbezle, a najodolnejšie odrody jabloní. Významná je aj produkcia byliniek a špeciálnych plodín.
- Francúzsko, ako najväčší poľnohospodársky producent v EÚ, pestuje najmä obilniny (pšenica, jačmeň, kukurica) v Parížskej panve a na severe, cukrovú repu a zemiaky. Svetoznáma je produkcia viniča (Burgundsko, Bordeaux, Champagne), pestovanie ovocia, zeleniny na juhu a vplyvom zmeny klímy aj tropických plodín.
- Taliansko je popredným európskym producentom poľnohospodárskych plodín, pričom vyniká najmä pestovaním stredomorských produktov. K hlavným plodinám patrí hrozno (vinič), olivy, citrusové ovocie (pomaranče, citróny na Sicílii), jablká, paradajky, zelenina, zemiaky a cukrová repa. Dôležitá je aj produkcia obilia, ryže a orieškov.
- Viac ako 7% povrchu Švédska zaberá orná pôda, 1% je určené na pastviny. Farmárska oblasť sa sústreďuje na juhu zeme, kde je nížina oblasť. Teda vo Švédsku sa nedá pestovať to čo v Taliansku, či Francúzsku. Tieto fakty poľnohospodárska politika a teda vhodný model nemôže ignorovať. Poľnohospodárska politika týchto krajín je logicky rozdielna.
Ako to zohľadňuje poľnohospodárka politika EÚ? Veď ide o kvantitatívne charakteristiky, teda ekonomická poľnohospodárska politika nevystačí s pojmami ako menší, či väčší, ktorými správa priam prekvitá. Nič z vedeckých poznatkov audítori neuplatnili. Načo je v audítorskej správe fotka kráv?
My na Slovensku nepestujeme tropické rastliny a iste nie ani Švédi, či Fíni. Teda naša, ale aj Fínska, či Švédska poľnohospodárska politika musí byť rozdielna.
Záver
Čitateľovi nemôžem neuviesť úbohé nadpisy z časti správy Bližší pohľad na naše pripomienky:
- Najväčší podiel z rozpočtu programu POSEI predstavuje podpora pre banány, ale vo výpočte podpory existujú nedostatky
- Výpočet podpory z programu POSEI pre producentov banánov – príklad
- Na Martiniku dostáva šesť producentov banánov, ktorí patria k jednému subjektu,12 % podpory POSEI na banány v tomto regióne.
Plytké, nedôsledné závery. Čo má robiť v správe akýsi príklad? V regióne Francúzska Occitania sa iste pestuje iná štruktúra plodín, kríkov a ovocných stromov či živočíšna výroba ako v našom regióne Východoslovenský kraj. To sa v modeli dá namodelovať a získať ich optimálne plochy s danými podmienkami, či množstvami zvierat a riešiť reálny problém.
Čitateľ jasne zistil problémy formulovania poľnohospodárskej výroby, ktoré čiastočne ilustroval malý príklad, ktorý bol v realite veľkým regionálnym modelom a dovoľoval optimalizovať plochy plodín, kríkov, čo ovocných stromov či druhov hospodárskych zvierat a zabezpečovať optimálne využitie zdrojov, pracovných síl, pôdy či iných. Správa auditorov, musím povedať, je povrchná. Je to skutočne zjednodušená schéma audítorov.
Teda systém plný trhlín a nejasností.
Poľnohospodárstvo nie je vo vedeckom záujme EÚ. Ani audit.
Prof. J. Husár
Bratislava 29/1/2026
V jeseni som prešiel časť Nemecka,Rakúska. Ich polia sú s úrodou. Kopy repy pripravenej na odvoz. Všade menšie hospodárstva. Predaj z dvora. Mlieko,maslo,výrobky zabíjačkové. Hydina,vajíčka,zajace. Maštale automatizácia. Kravy sprchy,kefy,mocidla na kopytá. Automatický zberač hnoja. Komfort s hviezdikov a hneď pri dedine priam súčasť dediny a žiadny smrad. Cisterna na vývoz fekalii. Zametac dvora.
Doma na pôde: Bagre,auta a záber ornej pôdy. A v médiách podvody z dotáciami. Máme ich potraviny druhej,tretej kategórie a ich fabriky na našej ornej pôde. Tak sme dopadli s Gardistami v úplnom rozklade. NR SR ako maštaľ. Správanie ako dobytok. S obsadením stádo VOLOV .
Čo má prekvapilo v Čechách konkrétne v K.Varoch. Obrovský obchodík GLOBUS. Doporučujem navstivit. Vlastná produkcia potravín,jedal,mesovych výrobkov ake som v živote nevidel. Zrejme nemecké pohraničie tak súťaž v konkurencii. Pomôžu iba Lopaty a zdravý rozum. Prípadne Ruska denacifikacia fašistického dobytka.
1300 kamiónov denný dovoz potravín. Pri kolízii za tri dni prázdne obchody.
Pán Štefan,
Toto čo píšete ozaj iba potvrdzuje v minulosti zlú poľnohospodársku politiku EÚ. Dnes keď počítače zvládajú riešiť 50 000 rovníc a viac sa riadiace orgány EÚ neopierajú o vedu, ale iba dohady. Hoc by sa mala oprieť o to čo sa v orgánoch EÚ robí, teda input/output tabuľku. Musia využiť jej regionálnu modifikáciu.
Ale je už ozaj bežné, že máme závažné diela. Nemôžem nespomenúť aspoň dielo Regional development theories and models, a comparative analysis od autorov Dhimitri A. Gabela a M. Bello, v preklade Teórie a modely regionálneho rozvoja, komparatívna analýza. To ekonómovia EK nevedia,nemajú také bázické poznatky? Tie plochy plodín, ktorí v správe audtiori vyčísľujú musia mať optimálne hodnoty z určitého hľadiska, napr. z hľadiska finančnej hodnoty produkcie podniku, či regiónu, ak by bola kritériom.
Základom musí byť analýza, ktorá sa musí oprieť o konkrétne matematické postupy, z ktorej vyjdu odporúčania, ktoré môžu byť premetom rokovania v parlamente EÚ. Žiaľ, iba sa hádajú. A svet nám uteká, ako ste spomenuli aj Karlove Vary.
Ďakujem
jhusár
Podľa môjho názoru nie je problémom správa ako taká, ale jej objednávatelia. Ako je možné, že si ju vôbec objednali a zaplatili? Rozpočet EÚ je tvorený príspevkami z rozpočtov národných štátov, EÚ ako taká netvorí nič, iba „prerozdeľuje“. Ako to robí? Prihráva poslušným a sankcionuje „neposlušných“ . Ako si vôbec EÚ dovoľuje podporovať bývalé kolónie Portugalska, Spanielska atď. aj z príspevkov štátov, ktoré nikdy nikoho nekolonizovali a nedrancovali? Proti tomuto je potrebné sa ohradiť /alebo z EÚ odísť/. Na tomto by sa mali zhodnúť všetci europoslanci, alebo aspoň tí z bývalých soc. štátov. Ale oni /ti naši „progresívni +KDH/ myslia len na to ako Slovensku zastaviť dotácie s cieľom „čím horšie, tým lepšie“. A ľudia si ich opäť zvolia! To je tragédia.
Pokiaľ ide o odbornú úroveň správy, je taká o akú „odborníci“ žiadali jej tvorcov. Tí svojou „kreativitou“ vysoko prekonávajú aj našu RRZ. Vystihuje ich názov jednej francúzskej komédie: Ešte väčší blbci ako sme dúfali.
A ešte jedna faktická: Nezabúdajme, že slovenskému poľnohospodárstvu zasadili K.O. Ján Čarnogurský a jeho eurokomisár „zbožný“ predseda SZM Figeľ.
Milý Jozef,
Toto je zásadné: Rozpočet EÚ je tvorený príspevkami z rozpočtov národných štátov, EÚ ako taká netvorí nič, iba „prerozdeľuje“.
Mne bol na vysokej škole prednášaný predmet rozbory hospodárskej činnosti a už názov hovorí čo máš čakať. Teda rôzne metódy rozboru. Na VŠ máme špecializáciu účtovníctvo a audítorstvo. Pod auditom sa rozumie kritické skúmanie operácie, konkrétnej činnosti alebo všeobecnej situácie subjektu, ktoré sa spravidla opiera o stanovené a odporúčané normy a techniky príslušnej organizácie, je uskutočňované prostredníctvom preštudovania, kontrol alebo overovaní rozhodnutí a dokumentov manažmentu alebo ich zhody so zákonmi, normami alebo stanovenými pravidlami, a ktoré spravidla vedie k tomu, že audítor zostaví na konci audítorskej práce písomnú správu, v ktorej uvedie svoje stanovisko a názor, záver alebo odporúčania či opatrenia, ktoré treba prijať.
Nemôžem neuviesť, že na s. 45 správa píše V návrhu Komisie týkajúcom sa SPP po roku 20274 sa zrušujú súčasné právne predpisy o programe POSEI. Komisia v ňom navrhuje, aby podpora EÚ pre poľnohospodárstvo v najvzdialenejších regiónoch nebola vyčlenená konkrétne a aby bola prepojená sinými fondmi EÚ pre tieto regióny. Cieľ podpory dovážaných poľnohospodárskych výrobkov má podľa návrhu zostať rovnaký. Cieľ posilnenia konkurencieschopnosti tradičných činností má byť začlenený do komplexného cieľa zameraného na zabezpečenie dlhodobej budúcnosti a rozvoja miestnej výroby, rybolovu a akvakultúry. Doplnil sa výslovný dôraz na potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť.
Úbohé.
Ďakujem
jaroslav
Pane profesore,
už jsem jednou se k Mercosuru vyjadřoval – EU používá často jednoduché nástroje na velmi složité problémy-je to tak, jak píšete – přece evropské zemědělství je extrémně různorodé – od severních států, přes střední Evropu, až po jižní státy. Ale, jak z toho ven?
Pán inžinier,
ozaj som rád, že ste poukázali na to, že poľnohospodárstvo v EÚ je extrémne rôznorodé, hovoria o tom príklady štátov, ktorých charakteristiky som uviedol. Práve preto, aby sme naše poľnohospodárstvo dostali na cestu správneho rozvoja je potrebné, aby EÚ nerobila banálne audity a správy o nich, ale oprela sa o to, čo vieme. Tvorbu hospodárskej politiky musí oprieť o regionálnu input/output analýzu, kde podrobne opíše podmienka a zdroje príslušnej krajiny a model jej poskytne odpovede. To bude treba realizovať. EÚ konštruuje input/output tabuľky, ale ich asi nevyužíva. Aj na to mali auditori poukázať.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
téma dnešnej úvahy je mimoriadne zložitá.Európska únia dnes neuplatňuje vedecké riadenie poľnohospodárstva najmä preto, že jej ciele sú politicky definované a sektory riadené oddelene, nie ako jeden systém. Napr. Green Deal tlačí na znižovanie produkcie, predovšetkým v živočíšnej výrobe, bez komplexného posúdenia dôsledkov na sebestačnosť, ceny a dovoz. Súčasne sa otvára trh potravinám z tretích krajín, ktoré nepodliehajú rovnakým environmentálnym a sociálnym pravidlám, čím vzniká systémová nerovnováha. Vedecké riadenie v poľnohospodárstve EÚ naráža na rozbitú výrobnú vertikálu, silnú reguláciu a nerovné podmienky globálneho trhu. K tomu aby sme mohli uplatňovať vedecké riadenie je nevyhnutná obnova prirodzenej vertikály od výroby cez spracovanie až po odbyt a posilnenie organizácií výrobcov. Dotácie by sa mali používať ako stabilizačný nástroj systému, nie ako náhrada chýbajúcich trhových vzťahov. Ak by sme uplatnili výsledky vedeckého riadenia zabezpečíme vyššiu potravinová bezpečnosť, reálnejší ekologický prínos a väčšiu strategickú suverenitu EÚ.
Vážený pán inžinier, Tónko,
Tvoj komentár ozaj vystihol problémy poľnohospodárstva. Zvlášť problém závislostí medzi odvetviam. Ak chceme zvýšiť produkciu piva, iste musíme počítať so zmenami vstupov ako voda, upravený chmeľ či aj obilný sklad. Rieši to input/output analýza. Náš ŠÚ SR skonštruoval za SR tabuľku, ktorá má pre každé odvetvie ekonomiky 90 možných vstupov a 90 možných výstupov. Konštruuje ich aj EÚ, iba nevyužíva.
Nuž a toto: Vedecké riadenie v poľnohospodárstve EÚ naráža na rozbitú výrobnú vertikálu, silnú reguláciu a nerovné podmienky globálneho trhu. Vidíme to teraz v spojitosti so zmenami fungovania ekonomiky USA.
Ďakujem
jarko
Na akékolvek výsledky štúdií a poznatky z praxe sú zbytočne vynaložené prostriedky, kým o reálnom živote budú rozhodovať politici. Navyše, politici beztrestní. Asi na celom „kultúrnom“ svete platí zákon, že poslanec nie je žiadnym spôsobom zodpovedný za zákon ktorý bol aj jeho pričinením prijatý a to v čase jeho mandátu, ale aj neskôr.
Vedec, vedecký tím, geniálny novátor odovzdá prácu zaujatému politikovi a ten ju ani neprečíta. Jeho intelektová kapacita nestačí a morálne zásady nekorigujú.
Pozrite sa na dnešné rokovanie NR-SR. Preberajú pravidlá rokovania. Máte dojem, že by mohli posúdiť čokoľvek postavené na vedeckom základe? Je to skupina mnohokrát spreneverených postavičiek nešťastného panoptika. Jediné čo by našu spoločnosť mohlo ešte zachrániť okamžitá zmena volebného zákona, ale toho sa nechytia, lebo nemajú čím. Musia diskutovať o spôsobe oblečenia v priestoroch parlamentu a alkohole. Ani jedna politická strana takýto sľub voličom nedala. Veď načo? Každý normálny človek vie, čo si má obliecť na plaváreň, na lyže, do kostola, do divadla a výkvet národa nevie ako byť oblečený v priestoroch zákonodarného zboru?
Preto Vaša práca je záslužná, ale sú to perly v hrante.
Vážený pán Pavlík,
načreli ste do vážneho súdka. Do problémov morálky. A to vlastne vo všetkých oblastiach. Nuž, žiaľ, a čo sa deje s morálkou vo svete, neuznáva sa medzinárodné právo. A prečo sa na právnických fakultách študuje taký predmet ako teória štátu a práva? Ale presne tak sa študuje účtovníctvo a auditorstvo na ekonomických fakultách. A to sú prísne pravidklá. Definoval ich pred stovkami rokov Luca Paciolli. Sám som skončil špecilizácia účtovníctvo a vedúcim katedry bol velikán prof. Partyk, ktorého Baťa zato, že odhalil švindel urobil hlavným účtovníkom. Ted mňa učil učiteľ, ktorý mi bol vzorom v práci.Z klamstiev nevyžijeme.
Nie ste sám koho prekvapilo, že poslanci musia diskutovať o spôsobe oblečenia v priestoroch parlamentu a alkohole.
Ďakujem
jhusár
Tu už sa obmedzím iba na satirické prirovnanie zo slovenského „vidieka“, pán profesor. Inak správne poukazujete na tie nezmysly, najviac sa mi páči úsilie venované banánom – na Slovensku? Tie audity robia ľudia platení cez euroštruktúry a niečo musia v činnosti vykázať: spomínam so smiechom na istého veľaváženého vedca Morvaia z Ekonomického ústavu SAV, ktorý vydal publikáciu, veľmi vážnu a dôležitú publikáciu o tom, v akých cenách sa pohybovalo máslo pred sezónnou hystériou na Vianoce tuším 2020, a aké ceny másla by situáciu stabilizovali. Nuž, vedecký prístup ozaj ku čiastkovému či čiastočkovému (=atómovému) problému „ekonomiky domácností“ v mikroekonomike… a to satirické prirovnanie? „Aj hudba chce piť!“ ( vykrikuje vždy kapelník na svatbách, kde alkohol prúdi potokmi a hudbe nik nenaleje)…toto vždy teraz vyslovujú ľudia, čo si radi zarobiť a nič nevyrobiť….
Peter,
ozaj si ma potešil. Čo sú toto za závery? Pozri si ozaj úbohé nadpisy z časti správy Bližší pohľad na naše pripomienky:
Peter, to čo ukázalo slovenské poľnohospodárstvo, aké ma mať ciele a aké nástroje používať na tvorbu poľnohospodárskej politiky to bol v tom čase unikát. Francúzi čítal v našom vedeckom časopise články v slovenčine a to 5 kolegov a mňa a hoc sme boli rôzne odbory, obrátili sa na nás všetkých.
Poslal som Ti tú knihu auditorov, plná zbytočných obrázkov o horách a čo ja viem čo, iba podstata auditorstva im vypadla. EK si musí uvedomiť že fungovanie ekonomík krajín EÚ sa nezlepší fotografiami, či textami typu by bolo, bolo by. Dobre sú odmeňovaní, nech nesú zodpovednosť.
Ďakujem
jaro
Peter,
toto mi osobitne napísal môj spolužiak. Bol ekonomickým námestníkom Tesly Vráble, ktorú zlikvidovali:
Jarko
Dnes sa to volá audit a my sme sa učili v škole, že je to rozbor hospodárskej činnosti. Poznatky zo školy som uplatnil vo fabrike. Každý mesiac a rok som robil rozbor hospodárskej činnosti s opatreniami a úlohami .Každý námestník dostal konkrétnu úlohu, čo musí urobiť, aby fabrika prosperovala. Rozbor a opatrenia schvaľovalo vedenie podniku. Takto, cez korunu, som riadil celú fabriku. pred koncom roku som zvolal poradu námestníkov a každý dostal ešte osobitnú úlohu, čo musí urobiť, aby sme rozhodujúce ukazovatele pre hodnotenie výsledkov fabriky splnili. K tomu som pridal financie, cieľové odmeny po 25.000 korún a riaditeľovi 33.000. A na konci porady som námestníkom povedal, že ke´d tieto úlohy nebudú splnené, poviem ich manželkám, že okradli rodinu o 25 000..
Všetky ukazovatele boli splnené, ročné odmeny boli v plnom rozsahu vyplatené. Tomu sme hovorili hmotná zainteresovanosť!
Jano
Pán profesor, myslím, že poľnohospodárstvo žije v dlhodobom rytme, ktorý je celkom mimo schopností chápania novinárov, politikov, aj finančných audítorov.
Pán doktor,
ale ja som v poľnohospodárstve odrobil 20 rokov. Viem, aké plodiny sme pestovali a ako sme optimalizovali štruktúru rastlinnej a živočíšnej výroby. A od tých Francúzov mám list, ba some na VVS/OSN pre nich urobili ukážkový model a poďakovali sa. Teda rôznosť podmienok pre poľnohospodárstvo žiada rozdielne poľnohospodárke politiky.
Ďakujem
jhusár