Oslovil ma nadpis, ktorý je nadpisom dnešnej úvahy.
A citujem:
„Nakonec byla vytvořena historie. Země BRICS překonaly i ta největší očekávání a udělaly obrovský krok k multipolaritě tím, že rozšířily skupinu na BRICS 11. Od 1. ledna 2024 se k pěti původním členům BRICS připojí Argentina, Egypt, Etiopie, Írán, Saúdská Arábie a Spojené arabské emiráty (SAE).“
Ekonomická multipolarita znamená presun ekonomického ťažiska, napr. rast Ázie a globálneho juhu mení podiely na HDP, výrobe a obchode. Západný model je teda zlý, keďže Čína hľadá alternatívu. Sedemnásť z 27 členských štátov Európskej únie (EÚ) prekročilo v minulom roku limity pre rozpočtové deficity a verejný dlh. Žiaľ aj Slovensko, hoc ČSSR nebolo zadlžené. Veľmi sú zadlžené USA – The debt has been increasing at an average rate of approximately $59,362 per second, teda dlh rastie v priemere približne $59,362 za sekundu. Neuveriteľné! Ekonomický rast Číny je 4,5 percenta.
Ekonómia dôkladne pozná ako má fungovať ekonomický systém a hlavne zabezpečiť jeho rozvoj. Vyjadruje to ekonometricky, či graficky:
Jasne vidíme tri základné funkcie každého ekonomického systému:
- výrobu outputu (Y, HDP)
- akumuláciu
- distribúciu outputu
To musí zabezpečiť hospodárska politika; v ČSSR sme ju robili input/output analýzou. Na obrázku vidíme 4 sektory:
- domácnosti
- vláda
- podniky
- zahraničie
a kolobeh tokov medzi nimi.
Vidíme:
- príjmy domácností, výdavky domácností
- príjmy vlády, výdavky vlády
- príjmy podnikov, výdavky podnikov
- príjmy zahraničia a výdavky zahraničia
(nepotrebujeme, žiaden anglikanizmus cash flow).
Napríklad vláda má 4 druhy príjmov a dva druhy výdavkov. Všetky toky začínajú v útvare vpravo od obdĺžnika HDP. Text hovorí, čo znamenajú. Môžeme teda sledovať zdroj tokov a konečné ich určenie, napr. mzdy. Spojnice v reálnej ekonomike nadobúdajú rôznu „hrúbku“, ktorú treba optimalizovať, čo je úloha hospodárskej politiky.
Žiaľ, po vstupe do EÚ sme to nerobili. EÚ neurobila metodiku, či regionálny model. Možno to boli pre nich sofistikované myšlienkové postupy. Normy a morálka chýbali. Bola to namáhavá cesta plná prekážok. Čínska alternatíva k západnému modelu, ako sa dozvieme nižšie, je iná.
Pri vstupe do EÚ nám EK ani graficky ani verbálne nepovedala, ako budú začlenené naše finančné toky do tokov starých krajín EÚ. Žiadali od nás iba kapitoly a tak zistili, aké máme bohatstvo a aké odvetvia, či úspešné podniky. Vyjednávači to od EÚ ani nežiadali, nedostatok poznatkov; a poslúchali.
Ako čítame v citáte:
Země BRICS překonaly i ta největší očekávání a udělaly obrovský krok k multipolaritě tím, že rozšířily skupinu na BRICS 11.
Cesta vedúca k BRICS 11 bola počas dvojdenných diskusií v Johannesburgu ťažká a hrboľatá, ako priznal ruský prezident Vladimír Putin. (a čo EÚ, cesta nebol hrboľatá?). Konečný výsledok BRICSu sa ukázal byť zázrakom transkontinentálneho začlenenia. Západná Ázia bola združená v plnej sile. Arabský svet má troch plnoprávnych členov, podobne Afrika. A Brazília strategicky lobovala za začlenene problémovej Argentíny. Nič také sme nezažili pri našom vstupe do EÚ.
Skupina G7 aj v dôsledku vojny sa vlastne ocitla na ekonomickom chodníku poklesu. A G20 má analogické problémy. Očakáva sa, že BRICS 11 bude čoskoro BRICS 20. Iste sa to prejaví i v petrodoláre.
„Ještě více než geopolitický a geoekonomický průlom však BRICS 11 skutečně prorazí v oblasti energetiky. Podpisem Teheránu, Rijádu a Abú Zabí se BRICS 11 okamžitě stává ropnou a plynovou velmocí, která podle společnosti InfoTEK kontroluje 39 % světového vývozu ropy, 45,9 % prokázaných zásob a 47,6 % veškeré celosvětově vytěžené ropy.“
Vážne ekonomické fakty. Uvedomujú si to tvorcovia hospodárskej politiky? BRICS má asi lepších ekonómov ako SR, či EK.
Kde začína nový svetový poriadok? Rusko – Čínske strategické rokovanie v Johannesburgu má zásadný perspektívny význam, ba určilo hlavné smery rozvoja ekonomík (ropa, plyn). BRICS súčasne hovorí aj o potrebe reformy súčasného inštitucionálneho rámca a to od Rady bezpečnosti OSN po MMF a WTO.
Teda sa rúca aj medzinárodný poriadok, ktorý bol založený na pravidlách, asi neboli dobré. A denne to cítime na správaní sa USA.
Vzhľadom na prírodné zdroje Ruska a Číny, objavuje sa Rusko – Čínske vedenie. BRICS vystupuje proti akejkoľvek hegemónii, čo znamená nechať fungovať ekonomické systémy krajín podľa ich vlastnej hospodárskej politiky, ktorú zobrazuje obrázok v úvode.
Práve preto, že očakávame nový svetový poriadok, aj ako dôsledok vojen, musíme si uvedomiť dôležitosť vlastnej hospodárskej politiky národných ekonomík, čo je množina opatrení štátu (zabudla EÚ, či závisí od jej milosti?), ktoré sa snažia ovplyvniť fungovanie národnej ekonomiky (na čo zabudla EK) počas určitého obdobia.
Hlavným subjektom hospodárskej politiky je teda vláda (viď obrázok), ktorá je výkonným orgánom štátnej moci.
Ekonomická veda hovorí o krátkodobých a dlhodobých cieľoch hospodárskej politiky a dnes sa krátkodobé predovšetkým týkajú iba zamestnanosti, cenovej stability, a samozrejme ekonomického rastu, ktorý neodvádzame z príslušného modelu. Nástrojom je len monetárna politika (obmedzenú, lebo je ECB), fiskálna politika, sociálno – ekonomická politika a politiku zahraničného obchodu. To sme po roku 1993 robili iba čiastočne, lebo úlohu, subjektom bola EÚ, ktorá národný aspekt mohla ignorovať, čiže nespravujme si ekonomiku. Ba nevieme víziu EÚ.
Potrebujeme celý komplex ekonomických nástrojov vrátane optimalizačných metód.
Dnes si naviac musíme uvedomiť vznik AI. Keďže sa AI stáva hlavným nástrojom na predpovedanie aj medzinárodných udalostí, domnievam sa, že ukazujúce sa jej nedostatky môžu viesť k vážnym geopolitickým problémom, a aj ekonomickým .
Xenofón napísal významné dielo Oikonomikos. Oikonomikos je vôbec prvá kniha o ekonómii (ako mohlo Grécko skrachovať; niekoho pričinením). Slovo ekonómia pochádza z tohto slova odvodeného zo slov starovekej gréčtiny pre dom (oikos) a spravovať (némein).
Spravujeme našu ekonomiku? Spravuje EÚ ekonomiky krajín EÚ? Alebo máme povinné ekonomiky? Ty môžeš to, ty nesmieš tamto. A preto nemôžeme optimalizovať fungovanie ekonomiky SR.
Záver
Ekonomický model Západu je zlý, krajiny sú zadlžené. Rysuje sa nový svetový poriadok. Ekonomická multipolarita znamená zmenu ekonomického ťažiska, o čom hovorí BRICS. Nadpis úvahy je až provokujúci. Musíme sa však naň pripraviť, lebo nás to čaká po skončení vojen. Svet sa zmenil po prvej svetovej vojne a zmenil sa aj po druhej svetovej vojne. Politici by nemali nevnímať aké ekonomické zoskupenia vznikajú. Najďalej je BRICS. Má určenú aj jeho perspektívu. Nám chýba komplexná vlastná hospodárska politika. Obraz o ktorejkoľvek ekonomike vidno na obrázku v úvode úvahy.
Treba ho ekonometricky optimalizovať.
Čitateľ by si ho mal dôkladne pozrieť a všimnúť si kde finančné toky začínajú a kde smerujú a končia (žiaľ, dnes aj na Belize). BRICS vystupuje proti akémukoľvek hegemónii, čo znamená nechať fungovať ekonomické systémy krajín ich vlastnej hospodárskej politike, Náš ekonomický systém a jeho vývoj je obmedzený. Musíme však mať perspektívu a s ňou spojenú víziu. Spravuje EÚ ekonomiky krajín EÚ? Maastrichtské kritériá sú zlé, nestanovujú krajinám stupeň ekonomického rozvoja. Vlastná ekonomika nie je milosť. Našu treba zvelebiť. Uvedomiť si jej dôležitosť a význam pre SR, pre jej občanov.
Nemáme strážcu dobrého fungovania EÚ.
Prof. J. Husár
Rohovce, 26/7/2026
Vážený pán profesor,
myslím, že do BRICS vkladáme nádeje, korých realizácia musí prekonať veľa problémou aby ťahala za jeden povraz. . Podľa odborníkov členovia BRICS nemajú spoločnú ekonomickú stratégiu. India a Čína sú geopolitickí rivali s pohraničnými spormi, pričom India či SAE udržiavajú s USA úzke finančné aj bezpečnostné vzťahy.Dominancia amerického dolára (USD): Dolár zostáva hlavnou svetovou menou. Používa sa pri takmer 85 – 89 % všetkých medzinárodných transakcií a tvorí väčšinu svetových devízových rezerv. Snahy BRICS o vytvorenie vlastnej spoločnej meny sú zatiaľ skôr dlhodobou víziou než realitou.Okrem toho krajiny skupiny BRICS nemajú jednotný postoj ku konfliktom na Ukrajine a na Blízkom východe. Blok je hlboko rozdelený, pričom členské štáty presadzujú odlišné národné záujmy namiesto spoločnej zahraničnej politik
Vážený pán inžinier, milý Tónko,
Pri BRICS si musíme uvedomiť tieto fakty – pôvod a ciele, ekonomickú silu, politickú spoluprácu, novú rozvojovú banku. Jedným z najvýznamnejších úspechov BRICS je vytvorenie Novej rozvojovej banky. Bola založená v roku 2014, čo ako píše môže viesť k stretom záujmov. Teda spomenuté pohraničné napätie medzi Čínou a indiou. Avšak BRICS ešte plne nevyužíva svoj potenciál pri utváraní globálnej politiky, Ale je aj hospodárske spomalenie v niektorých členských štátoch, čo znamená že efektívnosť sa nemôže plne prejaviť. I napriek tomu blok nadobúda na významne a snaží sa prekonať aj vnútorné aj vonkajšie prekážky. Nežijeme v ideálnom svete.
Čo sa týka ekonomickej sily, štáty BRICS predstavujú jedny z najrýchlejšie rastúcich ekonomík sveta.. Práve Čína a India zaznamenali rýchly hospodárky rast – Čína 4 percentá. Ale Brazília, Rusko a Juhoafrická republika majú obrovské zdroje. EÚ ozaj už nemá skoro nič. Volswagen krachuje, uteká z EÚ. Myslím si, že spoločný vplyv BRICS vytvára rovnováhu síl, zvlášť v oblasti finncií a energetiky, ktorá je dnes veľkým problémom.
Ďakujem
jarko
Vážený pán profesor ,dobrý plodný deň. Ďakujem za dôveru účastniť sa na diskusii k Vašim reminescenciám. K otatnej „Nový svetový poriadok“. Ambícií v dejinách ľudskej spoločnosti bolo opakovateľne bohato. V časoch nášho bytia nemecký, ruský , americký a pod. Výsledok otázny. Súhlasím s Vašim precízne spracovaným úvodom do problematiky a diskusnými príspevkami p. Moravčíkom (okrem ˇmodelu Číny – otázka inej kultúry, veľký prílev vzdelaných Činanov z USA a Západu ako základu technologického pokroku a pod.), pán Čech sa toho dotýka a podobne pán Hlušek. S oblasti ,v ktorej žijem, poľnospodárstvo . Podpísaný MERCOSUR ohrozuje aj to čo nám v produkcii potravín a komodít bolo vzácne disponibilné na trhu (Hovädzie a hydinové mäso, cukor ). Tisíce kamiónov s ovocím a inými potravinovými komoditami, ktoré by nemuseli byť.Miliardové mínus .To je dôsledok globalizácie s podielom aj BRICS. Páči sa mi Vaša veta „Má Brics lepších ekonómov ako SR ,či EK ? Vážený pán profesor požili ste terminus technicus „Povinná ekonomika “ , nebola ona povinnou aj V RVHP ? Za všetkým je Zlaté teľa „ZISK „. V úcte Váš Jozef Bulla
Vážený pán profesor
ozaj podnetný komentár, Predovšetkým musím napísať, že civilizácia pozná otrokársky systém, feudálny systém a kapitalistický systém. A potom, čo? Teda nový svetový poriadok je ozaj budúca cesta, a teraz to môžu urýchliť vojny. Po každej sa zmenil svet. Všetkých ktorých ste spomenuli treba ozaj hlboko vnímať. Aj oni vidia problémy.
Pán profesor, EÚ akosi zabudla, čo je štruktúra rastlinnej výroby, čo je štruktúry živočíšnej výroby, či čo je optimálne využitie závlahových systémov. Teraz keď rúry zhrdzaveli hľadáme záchranu v závlahách. Nevyužívajú sa optimálne zdroje poľnohospodárstva, hlavne pôda. A v okrese Poprad nemôžete pestovať to čo v okrese Dunajská Streda. Preto potrebujeme vbudovať vlastnú ekonomiku.
Povinná ekonomika má vyjadriť fakt, že nám povedali, čo môžeme pestovať a čo nie. Aké žlté sú naše polia – repka. To nerobilo RVHP. My sme pre JRD Lehnice, keďže mali závlahové systémy, vypočítali optimálnu štruktúru RV, ŽV a aj optimálne využitie závlah.
Ďakujem
jhuásr
Vážený pán profesor,
okomentujem len krátko v zmysle toho, ako som sa vyjadroval k väčšine Vašich úvah. Ekonomika Európy a Slovenska sa môže vyvíjať a rásť len vtedy, ak ich budú riadiť ľudia s čistým svedomím a morálnymi zásadami. Nie prázdne skorumpované schránky niečoho, čo sa veľmi málo podobá na ľudí.
S úctou,
Branislav Čech
Pán inžinier,
súhlasím: Ekonomika Európy a Slovenska sa môže vyvíjať a rásť len vtedy, ak ich budú riadiť ľudia s čistým svedomím a morálnymi zásadami.
Ale ľudia, čo majú morálku a čisté svedomie a sú ekonómami, tí majú aj potrebné poznatky. A mne tie poznatky veľmi chýbajú v EÚ. Napísal som to aj príslušnému komisárovi. Môžem Vám poslať list. Nuž a odpoveď? Tu to máš, drž to. Nič to nie je, ale je to dobré.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, síce citujete článok, ktorý má v nadpise Čínsku cestu ako alternatívu západnej, ale tradične na západe píšu o Číne veľmi málo vecných informácií a človek si ťažko môže urobiť obraz o tom, aká tá čínska cesta vlastne je, lebo je to už na svetelné roky vzdialené tomu, čo v Číne prebiehalo za Maa. Pán Hlušek podo mnou píše, že čínska cesta nie je vhodný vzor pre nás, ale myslím, že by sme sa mali vyliečiť z toho, že nemáme inú možnosť, len kopírovať cudzie vzory. Čína je veľmi dobrou inšpiráciou práve v tom, že v posledných desaťročiach nebola strnulá a ona sama sa snažila prevziať z oboch dominujúcich systémov to najlepšie a prispôsobiť to svojej tradícii. Práve toto by mohol byť náš vzor – aby sme sa nebáli tvoriť vlastný systém, ktorý vyhovuje práve nám. Bez ohľadu na to, či ho budú kritizovať z Bruselu, Washingtonu, alebo hoci z Moskvy.
Intelektuálny potenciál aj ekonomickú tradíciu na to máme.
Pán doktor,
toto ste vystihol: snažila prevziať z oboch dominujúcich systémov to najlepšie a prispôsobiť to svojej tradícii. Preto tak zvýrazňujem vlastnú ekonomiku. Ekonómia je skúma ako systém o čom hovorí obrázok v úvahe. Ale vyjadruje ho aj rovnicami. V najjednoduchšej podobe takto:
Y = C + I + G
C = a + bY
I = c – di +fY
Iba naši rôzny analytici sa akosi nevyjadrujú jazykom ekonometrii. Tým chcem povedať, že aj v ekonómii je nutná precíznosť a presnosť. A práve aj čínska teória sa opiera o ekonometriu. Prečítal som si niekoľko ich článkov.
Pán doktor a toto musím podčiarknuť:
Intelektuálny potenciál aj ekonomickú tradíciu na to máme.
Iba EÚ sa akosi orientuje iným smerom.
Ďakujem
jhusár
Tak ako to je, vážený pán Moravčík? Píšete: „Práve toto by mohol byť náš vzor – aby sme sa nebáli tvoriť vlastný systém, ktorý vyhovuje práve nám“. Teda k takémuto triviálnemu poznatku – potrebujeme „čínsky vzor“? Tá „čínska cesta“ spočíva v čomsi úplne inom, vážený pán Moravčík. Áno v tom špecifický čínskom, ktoré je v príkrom rozpore s našimi tradíciami a myslením. Poznatkov o nej je dosť a dosť aj na internete. Želám Vám pekný deň.
Opäť veľmi aktuálna a cenná úvaha, dokonca aj nadčasová, presahujúca súčasné generácie. Mimoriadne ocenenie si zaslúži jej autor, prof. Jaroslav Husár už s ohľadom na jeho vek. On, deväťdesiatnik sa zamýšľa nad tým, o čom by mali premýšľať a hľadať pre svoju budúcnosť optimálne riešenia najmä o dve tri generácie mladší nádejní odborníci – a nielen národohospodári.A teraz k samotnej Tvojej úvahe, milý a ctený môj priateľ Jaroslav:1. Nepíšeš to síce, ale pre istotu chcem zdôrazniť, že si nemyslím, že „čínska cesta“ je tá správna perspektíva pre náš národ, resp. pre národy vôbec. Avšak združenie BRICS, /teraz už BRICS+ / je pre svet, tak ako sa „vyprofiloval“ v 90-tých rokoch min.stor. , celkom isto prínosom a aj pre malé národy svetlom nádeje na lepší, azda aj spravodlivejší svet.2. Napriek nášmu „nespochybniteľnému“ členstvu v EÚ, je čoraz očividnejšie, že pochybovať o budúcnosti EÚ by malo byť nielen dovolené, ale z hľadiska národnej bezpečnosti žiadúce, ba doslova naliehavé. A z toho vyplýva aj naliehavosť mať pripravené alternatívne riešenia. A nielen v oblasti národohospodárskej! „Čas je běžec s dlouhým krokem, chvíli pokoj nedá ti, čas ten bere všechno skokem za každého počasí“... Toto sa spieva v jednej múdrej českej pesničke. Tie slová by mali mať na pamäti všetci ktorí nesú zodpovednosť za osud nášho národa a nespoliehať sa na to, že „ešte je čas“.Vážený môj priateľ Jožko,
zopakujem toto: „Čas je běžec s dlouhým krokem, chvíli pokoj nedá ti, čas ten bere všechno skokem za každého počasí“… A aj to doplním: Spravujeme našu ekonomiku? Spravuje EÚ ekonomiky krajín EÚ? Alebo máme povinné ekonomiky? Ty môžeš to, ty nesmieš tamto. A preto nemôžeme optimalizovať fungovanie ekonomiky SR. Jožko, čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať, teda pre ľudí si ozaj musíme rozhodnúť my, ide o našu ekonomiku. Teda nie povinné, či príkazové ekonomiky.
Ozaj si musíme uvedomiť, že prichádza nový svetový poriadok, nielen ako ako dôsledok vojen, ale aj rozvoj civilizácie, vodcovia si musia uvedomiť dôležitosť vlastnej hospodárskej politiky národných ekonomík, čo je množina opatrení štátu (zabudla EÚ, či závisí od jej milosti?), ktoré sa snažia ovplyvniť fungovanie národnej ekonomiky (na čo zabudla EK) počas určitého obdobia. Rozhodovať musí vláda.
Som rád, že si spomenul, že v 90-ke sa zamýšľam na fungovaním ekonomiky. Prečo? Lebo ma učili velikáni a je to moja vďaka im.
Mám dobrú knihu Peniaze od D. McWilliamsa a priamo z obalu odcitujem: Hitler, na vrchole druhej svetovej plánoval zhodiť milióny libier na Britániu, lebo vedel čo sa stane, keď peniaze stratia hodnotu….. Môžu destabilizovať krajinu, v tomto názore sa zhodoval so svojim ideologickým nepriateľom V. I. Leninom, ktorý si všimol, že „skorumpovanie meny“ je najjednoduchší spôsob rozkladu spoločnosti.
Fascinujúce súvislosti medzi peniazmi a význanými historickými udalosťami. A čo sa deje s dolárom a eurom?
Nedeje sa rozklad spoločnosti?. Pozri tie zvady poslancov, aj v EÚ. Má EÚ vodcovskú osobnosť?
Ďakujem
jarko
Pekné geopolitické úvahy, pán profesor. Smutno mi je, že keď ste znázornili ten grafický model fungovania ekonomiky krajiny, no tak ten u nás už nefunguje…áno, stále perfektne slúži na analýzu, aké sú toky financií a aké sú podsystémy, nuž ale ak to doplníte realitou, tak z toho vyjde, že sme ekonomickou kolóniou…a to dokonca takou, že sme ponechaní dotovať sami seba z vlastných daní…zo spotreby domácností…ergo, čím viac nakúpiš a zješ, tým viac sa ujde na dôchodky a zdravotníctvo…tragické…
ten posun ekonomickej reality je nielen tragický, on je zločinný (!) a ten zločin je páchaný na Slovensko! Boli sme krajinou, ktorá dokázala exportovať a z toho platiť aj vlastný sociálny rozvoj …a pozrite sa ako nás dnes prekonávajú „tie zaostalé tretie krajiny“…že našich politikov hanba nefacká…
Peter
máš dielo a preto tak píšeš, vidíš ako funguje ekonomika a vieš jej dať smer. Presne si napísal, že podľa toho grafu u nás ekonomika nefunguje. V ČSSR sme používali input/output analýzu a presne si videl, ži je súčet riadky rovný súčtu stĺpca. EHK v Ženevu ju tiež používala na komparáciu krajín EHK. Prečo ju EU neakceptuje? Nu a teda sme ozaj kolóniou. Nebudujeme vlastnú ekonomiku. Na čo sú nám 4 zahraničné automobily, veď pre tú výrobu už nemám zdroje, okrem lacnej pracovnej sily. Tá tie automobilky k nám ťahala.
Pre mňa je veľké tajomstvo, ako EK riadi, keď eurozóna má dlh vo výške 88,9 percenta HDP . vyšší dlh má aj EÚ. Načo je potom toľko eurokomisárov a pre oblasť ekonomiky sú najmenej traja. Aké majú vzdelanie a začo dostali funkciu? Aký smer vývoja zabezpečili jednotlivým ekonomikám, čo sa očakávalo.
Robil si v zahraničnom obchode a tak vieš ako to bolo. Ja som robil v Tlmačoch a tiež sme exportovali. Teraz je tam nič.
Ďakujem
jaro
Európska únia je falošný projekt od svojho počiatku. Akoby ho projektoval Kopperfield. Projekt sa tváril, že zachraňuje postsocialistické štáty, pritom likvidoval naše hospodárstvo v prospech západných štátov. Politickí kúzelníci dokázali a ešte stále dokazujú všetko bohatstvo utratiť na nezmyselné ciele, pričom velkú jeho časť odlievajú pre svoj klan. Zadĺženie je tak vysoké, že iba teror skrytý pod vojenské ciele po vypuknutí vojny vinníkov dokáže sprostiť viny a obyvateľstvo udržať v defenzíve. Dúfam, že iba dočasne. Rozhodne politikov EU žiaden ekonomický záchranný systém nezaujíma. Jednak na to nemajú vzdelanie, jednak majú úplne iné ciele a trajektória je v nezadržitelnom samospáde .
Spravovať čokolvek prostredníctvom politikov je veľmi overené. Politik dostane funkciu s príslušnými pravomocami. Keď splní úlohu (napr. predať štátne monopoly), je odstavený smerom dole, alebo hore a nahradí ho ďalší politik s novou úlohou. Smer, kam je odstavený určuje politik sám, podľa toho či úlohu splnil, alebo odporoval a nesplnil. Viď Merkelová v EU, alebo Malchárek v Slovensku.
Pán Pavlík,
EÚ začala známou Spoločnosťou uhlia a ocele. Vznikla v roku 1951. Cieľom spoločnsoti bolo zabezpečiť hospodársku integráciu prostredníctvom spoločného trhu uhlia a ocele. Členmi bol Francúzsko, Západné Nemecko, Taliansko, Belgicko, Luxembursko a Holandsko. Riadená bola ako podnik. Ale EÚ nie je podnik. Je úniou. Nie celkom klasickou, aj USA sú úniou.
Máte pravdu. Likvidovali sa naše podniky. Ich zoznam koloval po internete až dva. A ten jeden uvádza viac ako 150 podnikov zničených a sprivatizovaných. Aj Tlmače, kde som začínal, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete. Prečo ich zničili? Iste cielene. Nuž a Nemecko je teraz v biede.
No a toto n emôžem n ezopakovať: Ekonomický model Západu je zlý, krajiny sú zadlžené. Rysuje sa nový svetový poriadok. Ekonomická multipolarita znamená zmenu ekonomického ťažiska, o čom hovorí BRICS. Nadpis úvahy je až provokujúci. Musíme sa však naň pripraviť, lebo nás to čaká po skončení vojen. Svet sa zmenil po prvej svetovej vojne a zmenil sa aj po druhej svetovej vojne. Politici by nemali nevnímať aké ekonomické zoskupenia vznikajú. Najďalej je BRICS. Má určenú aj jeho perspektívu. Nám chýba komplexná vlastná hospodárska politika. Obraz o ktorejkoľvek ekonomike vidno na obrázku v úvode úvahy.
A to si U uvedomuje. Aké kroky podniká? Ľud každej krajiny uspokojuje iba vlastná ekonomika.
Ďakujem.
jhusár
Veľmi dobrá úvaha pán profesor – na druhej strane, o všetkom rozhodujú že vraj politici ale bez akejkoľvek zodpovednosti voči svojim voličom.
Pán inžinier,
a toto píše Štandard Z najnovších dát Eurostatu vyplýva, že zadlženie eurozóny bolo na konci prvého štvrťroka tohto roka vo výške 88,9 percenta hrubého domáceho produktu, čo poukazuje na stúpajúci trend. Vyšší dlh má aj celá Európska únia.
Ako nás to vedú?
Ďakujem
jhusár
po. Husar. Vedu nas do Bankrotu a Vojny. A to vedome za uplatu od EU s Nacisti Wehrmacht NATO. Vládnu Gardisti Zradci.
Ich jediný cieľ je dostať sa ku korytu Štátu. A blafovat.
Pán Goga,
vidíte to kriticky. Ale musíme si uvedomiť toto:
„Nakonec byla vytvořena historie. Země BRICS překonaly i ta největší očekávání a udělaly obrovský krok k multipolaritě tím, že rozšířily skupinu na BRICS 11. Od 1. ledna 2024 se k pěti původním členům BRICS připojí Argentina, Egypt, Etiopie, Írán, Saúdská Arábie a Spojené arabské emiráty (SAE).“
Ďakujem
jhusár