Začnem všeobecnejšie. Dnes (17/10/2024( sa v Bruseli koná samit EÚ, počas ktorého budú lídri rokovať o migrácii, vojne na Ukrajine, vývoji na Blízkom východe aj o konkurencieschopnosti Únie. Extrémne protirečivé problémy. Ale globalizácia preniká „všetkými pórmi“ do života národov a práve ona má protirečivé premeny a dôsledky, dovolím si povedať.
Ešte pred 100 rokmi sa konal v Prahe 1. světový kongres pro vědecké řízení. Tohto roku 24/9/2024 sa konalo v Prahe kolokvium pripomínajúce tento kongres. Ústredným heslom bolo: „Znalost příčin je skutečná veda“. Zborník má výpovedný názov PIMCO 100 Řízení mezi chaosem, technologií, a uměním.
Našu realitu opisujú vágne v Denníku E: „Konsolidácia zabráni prehriatiu ekonomiky“.
Prehriať sa môže miestnosť nie ekonomika.
Žiaľ, ani šéfredaktorom nevadia takéto nadpisy, napríklad: „Aspoň niekto drží vládu pod krkom (komentár)“.
Vedecké riadenie, o ktorom bol kongres pred 100 rokmi, nevyužívame. Konkrétne. Ekonomický newsfilter uviedol, že
„minister pôdohospodárstva Richard Takáč v piatok bombasticky oznámil, že hrozí prepadnutie zhruba 400 miliónov eur. Pre ministra je vinník jasný – je ním vedenie rezortu v rokoch 2020 až 2023, ktorému sa podarilo zazmluvniť len približne polovicu z miliardy eurofondov určených na rozvoj vidieka. Problémy s plánom obnovy, z ktorého Slovensko môže získať viac ako 6 miliárd eur, sa kopia. Európska komisia už pozastavila hodnotenie slovenskej žiadosti o štvrtú platbu a ukazuje sa, že Slovensko nemusí splniť ani podmienky pre ďalšie.“
Alebo
Poraziť R. Fica nestačí, je jeden zo slangov komentárov, či diskusií (úlohou ekonómie nie je niekoho poraziť). Ale nevedia povedať ta a takto. Zdanenie bohatstva, liek Pikketyho, nie je riešením. To si ozaj žiada vedu, vedieť kde a ako. Heslá a slogany sú nanič platné. Slogany a heslá majú iba dočasnú platnosť a iba upútajú pozornosť občana a používajú sa v reklame; vedecké riadenie ekonomiky potrebuje viac, potrebuje vedu.
Ako vie EÚ, že Slovensko môže získať práve 6 miliárd eur? Ako prišli k takému záveru? Odhadom? A práve toto je jeden z problémov, ktorý rieši vedecké riadenie. Ba, aj to, ako sa má riadiť ekonomika SR a ekonomika EÚ.
Vedecky!
Ako som spomenul vyššie, riešil to už První mezinárodní kongres vědeckého řízení (PIMCO), ktorý sa konal v Prahe pred 100 rokmi. Ale nad budúcnosťou, o čo nám aj dnes ide, sa už v minulosti zamyslel aj náš velikán M. Rakovský (1535 – 1579), ktorí napísal dielo Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach. O svetskej zvrchovanosti.
Opisuje v nej svoju koncepciu ideálne usporiadanej spoločnosti. Dnes nám to najviac chýba.
Ale čitateľovi si dovolím pripomenúť ďalšieho velikána a to I. Newtona, anglického fyzika, matematika a filozofa, ktorý pri práci v záhrade v roku 1666 videl padať legendárne jablko a začal uvažovať o gravitácii. Úplne ho uchvátil problém sily a pohybu a pritom si uvedomil, že doterajšia matematika nestačí na riešenie týchto otázok. Vytvoril integrálny a diferenciálny počet, formuloval základné zákony pohybu a zákon všeobecnej gravitácie.
My dnes po tých jablkách šliapeme a na problémy, ich riešenie nevytvárame „integrálny a diferenciálny počet“.
Aby čitateľ pochopil, a aby som zjednoznačnil, prečo hovorím, že nevidíme do roklín ekonomiky SR, či aj EÚ, musím uviesť, že ekonomická veda nám do tých roklín umožňuje vidieť; pokladám za nutné oboznámiť čitateľa s vrcholovými dielami a tak prikladám krátky prehľad prác, ktorý hovorí o šírke problémov a roku ich publikovania a to V.V. Leontieva, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, ktorého input/output analýzu využívala EHK v rokoch 1965/90 na komparáciu ekonomík regiónu EHK plus USA a Japonska:
- 1925: Баланс народного хозяйства СССР. („Balans narodnogo khozyaystva SSSR“) in Planovoe Khozyaystvo [ru]; preložené do taliančiny v Spulber N.(Ed.) as „Il Bilancio dell’economia nazionale dell’URSS.“ in La Strategia Sovietica per Sviluppo Economico 1924–1930, Giulio Einaudi ed., Torino [discussing the Soviet „Balance of the National Economy“, 1923–4]
- 1928: Die Wirtschaft als Kreislauf, Tübingen: Mohr: re-publikované ako The economy as a circular flow, pp. 181–212 v: Structural Change and Economic Dynamics, Volume 2, Issue 1, June 1991;
- Wassily W. Leontief (Aug 1936). „Quantitative Input and Output Relations in the Economic System of the United States„. Review of Economics and Statistics. 18 (3): 105–125. doi:10.2307/1927837. JSTOR 1927837.
- Wassily W. Leontief (Aug 1937). „Interrelation of Prices, Output, Savings and Investment: A Study in Empirical Application of Economic Theory of General Interdependence“. Review of Economics and Statistics. 19 (3): 109–132. doi:10.2307/1927343. JSTOR 1927343.
- 1941: Structure of the American Economy, 1919–1929
- 1953: Studies in the Structure of the American Economy.
Dôkladne v nich rozobral neoceniteľný nástroj. Tak triezvy, vedecky poctivý, dostatočne hlboký a komplexný rozbor zásadného problému fungovania ekonomiky nenájdeme ani u jednej ekonometrickej metódy. Teda, inak, takéto diela umožňujú vidieť do ekonomických roklín.
O input/output analýze americký ekonóm Chiou-shuang Yan napísal:
„od pionierskej práce V.V. Leontieva z 1930 rokov sa input – output analýza stala jednou z najširšie akceptovaných metód ekonomického plánovania a rozhodovania“.
Dnes sme na to zabudli, ba to ignorujeme. I/O tabuľka je predovšetkým systematicky usporiadaná množina údajov o ekonomike, jej komplexe. Žiada hlboké pochopene ekonomickej teórie pre jej úspešné použitie, aplikáciu.
Tabuľka za Československo v roku 1968 mala 300 riadkov a 300 stĺpcov, teda 300 odvetví, plus údaje z druhého a tretieho kvadrantu, a tak tvorca politiky mal k dispozícii najmenej 90 000 údajov. Videl teda do roklín ekonomiky. Veľmi podrobný obraz o ekonomike, čo nevyužila EÚ (žiadala od nás kapitoly).
Dnes máme nezamestnanosť pracovnej sily, či chudobu. Verím, že čitateľ už v tejto vete pocítil veľkú potrebu po vedeckom rozhodovaní o tom ako má ekonomika fungovať. Plné využitie zdrojov ekonomiky má zásadný ekonomický význam, a to je práve úloha ekonomickej vedy, hlavne pre budúce fungovanie ekonomiky SR, ale aj EÚ. Mimoriadne náročné je adjustovať (prispôsobiť) dané zdroje ekonomiky na zabezpečenie očakávaného finálneho dopytu. Pre ten účel som skonštruoval model. Povedzme, že ponuka práce v ekonomike ( 2,2 miliónov pracovníkov v SR) je L, ponuka kapitálu je K a ponuka pôdy je U. Ak chceme efektívne a plne využiť tieto zdroje, môžeme sa spýtať aká má byť výroba finálnych tovarov a služieb ekonomiky podľa odvetví, uspokojenie potrieb ľudí, teda D1 (produkcia odvetvia poľnohospodárstva), D2 a D3? Ekonometricky má model takýto tvar:
Takto sa vyjadruje plná zamestnanosť ľudí, pôdy a kapitálu, zdrojov. Model teda jasne hovorí o vedeckom riadení ekonomiky. Tu je logická sila a aj obsahová bohatosť ekonómie, jej dokonalá jednota. Chápeme fakty a môžeme urobiť rozbor ich zložiek. Zdroj L, práca môže byť vyjadrená detailne, teda p1 (elektromontér), p2, p3 …, pn. Analogicky faktory K a U.
Dôležitá, pre identifikáciu roklín, je matica F, ktorá „vidí“ do hlbín ekonomiky. Matici F (obsahuje prvky fij) by mal rozumieť každý minister financií. A robiť neúprosné vedecké rozhodnutia, vedecky riadiť.
Záver
Nevidíme do roklín ekonomiky SR. Spomenuté povrchné pohľady v médiách nám ukazujú, ako to dokáže motivovaná, organizovaná, mediálne podporovaná loby uchopiť fakty do svojich rúk a opísať ich sloganmi, dať im svoju interpretáciu, bez ohľadu na pravdu a nasmerovať ich v prospech presadenia vlastného ideologického pohľadu.
Aj rozdeľovanie prostriedkov z fondov EÚ treba robiť vedecky, niektorou z metód ekonometrie. Keď z nejakého dôvodu riadenie stratilo schopnosť, alebo je jeho funkcia výrazne oslabená – trvale alebo dočasne – nemôžeme čakať optimálne fungovanie ekonomiky. Pomôže len analýza a následne liečba. Tá nás čaká.
Som presvedčený, že nás nezaujíma znalosť, hlboké a komplexné poznanie príčin, čo je skutočná veda.
Pád Arcy Investments s celkovým dlhom v aktuálnej výške 770 miliónov eur je najväčším bankrotom v histórii Slovenska, napísalo internetové SME 18/10/2024. Ozaj veľká roklina, do ktorej padli sporitelia.
Prof. J. Husár
Bratislava 20/10/2024
Potrebujeme čím viac takýchto pánov profesorov…
Pán doktor,
ďakujem pekne, ale naša krajina potrebuje kľud a nie zvady politikov doma, či aj v Bruseli. Ekonomika musí fungovať nie ako príklad, ktorý som uviedol.
Ďakuje
jhusár
Vazeny pan profesor Husar. Slovensko a prakticky cele Ceskoslovensko je len torzom ekonomiky spred roka 1989.
Pán Ján
EÚ je integračné zoskupenie nie štát. Prvá organizácia, Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, predchodkyňa dnešnej EÚ, bola založená Parížskou zmluvou z roku 1951. Samotná EÚ vznikla v roku 1993 na základe Zmluvy o Európskej únii, známej aj pod názvom Maastrichtská zmluva z roku 1992. No a nasledovala Lisabonská zmluva, Tá výrazne ovplyvnila zámer EÚ. Maastrichtské kritériá sa opierajú o HDP, čo je ako keby meter bol z gumy.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, obsah ako vždy osvetový, ale rád sa zameriam na názov a teda titul článku: My naozaj nevidíme do roklín ekonomiky Slovenska. Tie sú nám neprístupné a zneprístupnené ( tak časté exkurzie do výrobných podnikov zanikli v kapitalizme pod pláštikom „obchodného tajomstva“) a robia sa už len ako marketingový ívent potravinárskych a liehovarníckych firiem, kde okrem krátkej exkurzie s výkladom máte i ochutnávku a potom takmer povinný nákup exkluzívne cenovo vytlačených produktov výroby daného závodu. Ale knihu hospodárskych výsledkov pred vami neotvoria a veľmi neradi púšťajú vôbec do podniku auditorov pre kontrolu účtovníctva. Výročné správy sú väčšinou nablýskané prospekty s fotografiami úspechu a v drvivej väčšine kladnými číslami.
Takú výročnú správu a.s.TRENS Trenčín za 2023 by som chcel vidieť, kedže podnik 24.1.2024 vyhlásil konkurz a dodnes je v krachu.
Celá investičná i ziskovo-návratová sféra cudzích investorov i domácich holdingov je zahmlená – všetko je pokryté hmlou HáDéPé, lebo do hrubého domáceho produktu sa „vopchá“ všetko, aj státisíce vyrobených luxusnných automobilov na Slovensku v 4 montovniach, v štatistickej cene okolo priemeru 20 tisíc Eur (dobre to našľaháva hodnotu HDP, i keď do štátneho rozpočtu neposielajú ani cent z predaja).
Možno i preto chce MF SR Kamenický zaviesť tú „transakčnú daň z finančných trransakcií“ a asi aj preto tak hystericky kričia zástupcovia cudzích investorov i AZZZ A S NIMI MÉDIÁ: ešte v 2011 bol na cstole problém, ako kontrolovať finančné transakcie medzi domácimi závodmi a podnikmi a zahraničnou „matkou“ korporácie – „matka“ fakturuje aby znížila daňový základ závodu/podniku a podriadené závody/podniky prevádzajú „oprávnené“ platby z fakturovaných súm na účty „matky“ kdesi v Nemecku, Británii, v Kórei, vo Francúzsku a inde. ..si predstavte takú nepostihnuteľnú faktúru za „modernizáciu čohokoľvek“ vo výške 425 milionov Eur…a tu chce Kamenický nejaké tie percentá z finančnej transakčnej dane…áááu, to bolí vlastníkov.
Oveľa čistejšie a férovejšie budú štátne podniky vo výrobe, obchode a financiách, ktoré môže – A MUSÍ taký NKÚ kontrolovať raz za polroka. A žiadne transfery „zo školení, z poradenstva“ a podobne… kedy sa dočkáme?!
Peter, naoko začnem inak, ale Režisér Csaba Molnár: Slovákom by som doprial zažiť to, čo majú Maďari. Pocit hrdosti Horná Dolná ho naučila rešpektovať, ako slovenskí diváci myslia.
A teraz k nadhodeným problémom, je ich veľa. Ale začalo to veľmi dávno – keď Alexander Hamilton, jeden z Otcov zakladateľov USA, hovoril o zastupiteľskej demokracii, chápal ju ako spôsob, ako držať ľud čo najďalej od politiky, ako zriadiť a udržať vládu oligarchie s pokiaľ možno masovou podporou. Jeho kolega James Madison videl v americkej demokracii spôsob, ako ochrániť záujmy menšiny zámožných pred väčšinou chudobných. Pracovalo sa na tom ďalších dvesto rokov, takže významný nemecký politik Horst Seehofer príliš nepreháňal, keď v roku 2010 označil súčasnú podobu demokracie za systém, v ktorom „rozhodujú tí, ktorí nie sú nikým volení, zatiaľ čo tí, ktorí volení sú, nemajú čo rozhodovať “. K tomu možno dodať snáď len to, že pre udržanie tohto stavu je veľmi dôležité používať poskoky okresného významu, ktorí si nahovárajú, že sú svetoví lídri.
Ale pozri si aj odpoveď Ing. Hlušekovi.
Ďakujem
jaro
Váž. pán profesor, túto Vašu veľmi aktuálnu úvahu podľa môjho názoru veľmi trefne komentoval p. Dieneš. Podpisujem jeho slová, iba by som si dovolil doplniť, či zdôrazniť čo je nám síce známe, ale p. Dieneš to akosi nerád pripomína. Ide o to, že každý spoločenský systém tvoria ľudia, tvory nedokonalé a sebecké, a hoci múdre, často bez morálky /ľudskosti/. Práve kvôli tomuto socializmus ako systém u nás v r. 1989 sme tak „ľudský“, celkom ľahkovážne, vymenili za kapitalizmus. Programovo zvlčilý systém, ktorému slúži „za tridsať strieborných“ aj veda, ktorá podľa požiadavky svojho pána /donora/ kamufluje, zamlčiava a prekrúca fakty. Ba občas ochotne poprie aj svoje poznatky.
2.Výčitky diskutujúcich na adresu Fica a súčasnej vlády sú bezo sporu pravdivé. Ale priznajme si, „variť môžeme len z toho čo máme v našej špajze“. Nuž, máme čosi lepšie? Pravdaže, kritika je dôležitá, aby ONI vedeli že vieme a že nám to nie je jedno!
Veľa zdravia Vám a entuziazmu do ďalších bojov s „veternými mlýnmi“. Má to zmysel!
Vážený pán inžinier,
nemôžem nesúhlasiť, ale ja som sa snažil v téme Nevidíme do roklín ekonomiky SR zamyslieť aj nad tým že tie rokliny v našej ekonomike (vďaka zničeným podnikom) sú ozaj hlboké a preto zopakujem:
Dnes máme nezamestnanosť pracovnej sily, či chudobu. Verím, že čitateľ už v tejto vete pocítil veľkú potrebu po vedeckom rozhodovaní o tom ako má ekonomika fungovať. Plné využitie zdrojov ekonomiky má zásadný ekonomický význam, a to je práve úloha ekonomickej vedy, hlavne pre budúce fungovanie ekonomiky SR, ale aj EÚ. Mimoriadne náročné je adjustovať (prispôsobiť) dané zdroje ekonomiky na zabezpečenie očakávaného finálneho dopytu. Pre ten účel som skonštruoval model. Povedzme, že ponuka práce v ekonomike ( 2,2 miliónov pracovníkov v SR) je L, ponuka kapitálu je K a ponuka pôdy je U. Ak chceme efektívne a plne využiť tieto zdroje, môžeme sa spýtať aká má byť výroba finálnych tovarov a služieb ekonomiky podľa odvetví, uspokojenie potrieb ľudí, teda D1 (produkcia odvetvia poľnohospodárstva), D2 a D3?
Totiž, ako som napísal naša input/output tabuľka mala až 300 odvetví a tak sme do ekonomiky hlboko videli, veď v nej bolo viac ako 90 000 údajov a tie vzťahy! Z nich sa dali odvodiť kroky, čo robiť! To nám pro vstupe do EÚ nepovedali, možno čosi sľubovali ale nepovedali ako bude to zbližovanie vyzerať. Prof. Pavlenda už vo svojom diele definoval tri atribúty vyrovnávania, teda nebolo nás treba učiť! Ba sme využili diskriminačnú analýzu a určenie stupňa ekonomického rozvoja každého okresu, situáciu sme teda dôverne poznali, ba konkrétne som to vysvetlil aj eurokomisárovi, v angličtine (odpovedala mi sekretárka). My sme sa už zaujímali v rokoch 1964/69 aj dynamickú input/output tabuľkou. A to bol celkom nový hlboký vhľad do ekonomiky. Bola tam dynamická perspektíva, a iste nie pokles výroby a rast nezamestnanosti, čo sa stalo po roku 1994.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor rozumiem Vám. V mojom príspevku som chcel iba poukázať na to, že pri súčasnom fungovaní EÚ kedy nám musia odsúhlasiť aj lov na medveďov, či osevné plochy obilnín, sú všetky naše argumenty márne. Vidím jediné, síce bolestné pre všetkých /aj pre nás/, ale v konečnom dôsledku azda predsa len dobré východisko – čo najskorší totálny krach EÚ. I tak bude problematické uregulovať a v únosných mantineloch držať záujmy cudzích vlastníkov nášho kedysi národného majetku so záujmami štátu. Vtedy však budú Vaše „Reminiscencie“ významným ak nie jediným svetlom, ktoré nám /skôr až našim potomkom/ bude svietiť na cestu z bludiska do ktorého sme sa s toľkým nadšením a nedočkavosťou sami uvrhli.
Pán profesor, milý Jarko,
aj ja sa pripájam k názorom pána Moravčíka. A mám ešte malé doplnenie k Tvojmu záveru: že pád Archy i. je najväčším bankrotom v histórii Slovenska, do ktorej padli sporitelia (voľne citované). Nie, nie je to najväčšia roklina; tou je samotný prevrat 89, ten vytvoril najväčšiu roklinu, a nie len v ekonomickom zmysle. Veda je pre kapitalizmus cudzorodým prvkom, a používa ju, presnejšie zneužíva, len na generovanie svojich ziskov a svojej dominancie, cynicky a bezohľadne. A dnes, oproti minulosti (aj tej do roku 1989), už k útokom na všeľudské hodnoty. To je znak úplného zúfalstva kapitalizmu. Triedny boj tak posunul tam, kam sa vojenstvo dostalo vytvorením zbraní hromadného ničenia.
Politici, aj tí, ktorí teraz vládnu (?) k tomu ešte prispievajú svojou nevzdelanosťou, a nie len ekonomickej vedy, ale spoločenského vývoja vôbec. A čo je najhoršie, nemajú nijaké zásady. Fico kritizuje nacizmus v UA armáde a spoločnosti, a súčasne si vysedáva s vládou zločinu. Najviac ma vytočil, keď na tlačovke (cca včera) povedal, že si Václava Havla váži. Najväčšieho českého tajtrlíka, alkoholika a zločinca?! Čím a ako prispel k rozvoju a blahobytu našich národov, Nič mu nehovorí ani humanitárne bombardovanie Juhoslávie!
A ďakujem aj za pripomenutie M. Rakovského. On predbehol aj francúzskych utopických socialistov. Spomínanú knihu nemám, ale mám Prvé slovenské dejiny filozofie, od S. Osuského, 1939, a je tam zaujímavá stať o tomto slovenskom velikánovi. To je, pravda, už na inú tému.
Pozdravujem všetkých priateľov vedy, Michal
Vážený Michal,
čas neúprosne beží, možno len poklusom, ale stále. Ešte pred polstoročím, po vypätej pracovnej činnosti počas žatvy, sa v aj v mojej dedine hlásili členovia JRD na poznávacie výlety. Podľa zákona o jednotných roľníckych družstvách bolo družstvo povinné pre svojich členov vytvárať priaznivé pracovné, životné a kultúrne podmienky života. Na tento účel vytváralo sociálny a kultúrny fond. Obdobne to platilo aj pre zamestnancov štátnych majetkov. Z fondu sa financovali aj poznávacie výlety aj dovolenky. Moji rodičia boli v Tatrách.
Vyfarbil som Ti to, aby to bolo výraznejšie. Verím, že história zhodnotí V. Havla, veď sa iste pamätáš ako Petržalku nazval králikáreň. Juhosláviu som v roku 1992 videl osobne, teda Belehrad. Nechcel som vetriť vlastným očiam, ja som tam študoval v rokoch 1963/65, kedy chodili návštevy aj funkcionárov a kúpili si zimný kabát. Ich textilný priemysel mal vysokú kvalitu.
Aj dnes potrebujeme dielo aké napísal M. Rakovský; bol údajne rodinou môjho učiteľa a on nám o ňom rozprával.
Ďakujem
jaro
>>>Nie, nie je to najväčšia roklina; tou je samotný prevrat 89, ten vytvoril najväčšiu roklinu, a nie len v ekonomickom zmysle. Veda je pre kapitalizmus cudzorodým prvkom, a používa ju, presnejšie zneužíva, len na generovanie svojich ziskov a svojej dominancie, cynicky a bezohľadne.<<<
Rozdiel medzi makroekonómiou za socializmu a kapitalizmu nie je žiaden. Rozdiel je v politickej nadstavbe, ktorá dokázala v určitých obdobiach vývoja socializmu, vzhľadom na spoločenské vlastníctvo negovať makroekonomickú honbu za ziskom a vecné plánovanie a hospodárenie malo navrch (ZSSR 1935-1960, ČSSR dokonca po návrate k rozumu po 68 až do svojej likvidácie v 1968 roku). V rokoch 1960-68 opičenie sa po ZSSR a jeho prechode od vecného k finančnému plánovaniu, vývoj zastavila „Zdokonalená sústava plánovitého riadenia NH“. Snaha o vzájomnú rovnováhu, tento problém nevyriešila, ale nedovolila prevziať makroekonómii vedúce postavenie. Toto obdobie je pre mňa vysokou školou ekonómie!!!
Treba poznať históriu a štatistiky vývoja v ZSSR, kde vlastne socializmus skolaboval. Ale stačí aspoň si na to spomenúť na základe všeobecného poznania vývoja a poznať aj vývojové trendy v ČSSR 1968-88.
Makroekonómia nie je veda, ale ideológia alebo, ako jej charakter pomenoval Marx – „politická ekonómia“. No a politika je taktika (premenná) a nie veda!!! O tom svedčí aj systém používania premenných („Bulharských koeficientov“) v makroekonómii.
Treba viac a pozorne čítať históriu.
Pán profesor, páči sa mi, že ste túto svoju úvahu poňali hlboko filozoficky a že ste si za príklad vybrali práva Icaaca Newtona. Newton bol geniálny matematik a mysliteľ, a práve on, ktorý nás naučil presne počítať a pracovať s gravitáciou, povedal (parafrázujem), že síce gravitačné sily presne spočíta, ale o príčinách nie je schopný nič povedať.
Toto prehlásil poctivo a podľa mňa, aj toto je veda. Priznať si, že príčiny nie sú známe, ale presne sa držať empirických znalostí. Mimochodom, príčiny gravitácie veda nepozná dodnes. Vedci stále hľadajú gravitačné vlny, gravitačné častice a ďalší génius, Einstein, síce vymyslel geniálnu abstrakciu – zakrivenie časopriestoru, ale príčiny gravitácie to nevysvetľuje.
Tým všetkým narážam na heslo toho Pražského kolokvia „Znalosť príčin je skutočná veda“ a dovolím si zapochybovať. Všetky televízie sú plné ekonomických expertov, ktorí (každý svojim spôsobom) poznajú príčiny toho, čo sa deje, a (každý inak) nám vysvetľujú realitu. A pod čiarou nám všetci vysvetľujú, že kapitalizmus je najlepší systém, aký kedy existoval.
A my sa pritom každodenne vlastnou skúsenosťou presviedčame, že globalizovaný kapitalizmus je termodynamicky veľmi nestabilný stav, a síce nevieme kedy a ako presne, ale s vedeckým poznaním zákonitostí sveta predpokladáme, že skolabuje…
Vážený pán doktor,
Vaše argumenty sú neodškriepiteľné. Ba priam eklatantne ste vyjadrili to, čo Puškin v básni – vzdelanosti duch. Veď práve aj Einstein bol nespokojný s vysvetlením Newtona a tak prišiel so svojou ideou a pokladáme ho za génia.
Mňa mimoriadne mrzí, čo sa deje s ekonomickou vedou, ako je ničia experti v TV, ale žiaľ aj experti strán. Nezaostávajú ani fakulty. Kto napísal také dielo ako prof. Briška národné hospodárstvo, ktoré má 700 strán, kto napísal také dielo ak prof. Karvaš, Základy hospodárskej vedy, ktoré má 600 strán. Ako učebnice používajú zahraničnú literatúru.
Už som viackrát napísal vývoj spoločnosti týmito tromi fázami: otrokárstvo, feudalizmus, kapitalizmus… a pokračovanie? Nič? Dielo Pikketiho Kapitalizmus hovorí, že treba zdaniť bohatstvo. To je nič.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
ďakujem za ďalší trefný článok. No treba uvažovať aj so spolkami, do ktorých sme boli vtiahnutí a teraz sa začať správať suverénne bez ohľadu na kolonizátorov je veľmi ťažké… Skôr by som hľadal cestu, ako sa vymaniť z osídiel s čo najmenšou ujmou. To bude teraz úloha asi viacerých štátov. Skôr či neskôr to bude úloha urgentná – mali by sme byť pripravení.
Pán inžinier,
pád Arcy Investments s celkovým dlhom v aktuálnej výške 770 miliónov eur je najväčším bankrotom v histórii Slovenska, napísalo internetové SME 18/10/2024. Ozaj veľká roklina, do ktorej padli sporitelia.
Pre mňa ako ekonóma takto nemá fungovať ekonomika. To má byť Cieľ, aby ľudia prišli o peniaze? A Rakovský pred 500 rokmi riešil koncepciu ideálneho fungovania ekonomiky. Prečo to nerobí EÚ. Tá nás tresce. To je riadenia,
Ďakujem
jhusár
Tak, ako každý hráč hazardných hier môže vstúpiť a vsadiť do ľubovoľnej hry ľubovoľnú čiastku aj každý podnikateľ môže vstúpiť na trh a vsadiť ľubovoľnú čiastku či majetok. Naviac podnikateľ môže vsádzať do hry nielen vlastné prostriedky, ale aj prostriedky iných podnikateľov či ne-podnikateľov. Toto je potom obrovská výhoda a naviac takmer žiadne riziko.
Samozrejme vyhráva pri všetkých hrách ich prevádzkovateľ a majiteľ herne. A kto ovláda svetovú ekonomickú ruletu, to netreba, predsa hovoriť. To všetci vieme, len tomu nerozumieme, lebo nechceme rozumieť. A tak sa každý makroekonóm hraje s makroekonomickými „rozpismi“ po svojom a vraj vedecký!!! Veď aj na tom sa dá zarobiť alebo získať aspoň spoločenský kredit či „Nobelovu cenu“.
Ďakujem za takúto vedu, ja ju nechcem!!!
Pán Sablič,
skonštruujte trojrovnicový model, nemusí byť optimalizačný, využitia troch zdrojov ekonomiky SR pôdy, práce a kapitálu.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor.
Vaša snaha je zbytočná. Ako sám konštatujete, prax makroekonómiu nepoužíva. Makroekonóma je len a len hazardná hra s osudom ľudstva a hrá ju v tomto období, kde kto, pod taktovkou 83 rodín. Dokonca ani USA nie sú imúnne voči ním. Karty zamieša BRICS, ktoré otvára nové kasíno, žiaľ len na nových stoloch, ale nie so zmenou v jeho podstate.
Takže platí: Ďakujem za takúto vedu, ja ju nechcem!!! Mám svoj názor na ekonómiu ako vedu, a preto som presvedčený, že alternatíva existuje!!!
Opäť ste to presne vystihol pán profesor, cit. Som presvedčený, že nás nezaujíma znalosť, hlboké a komplexné poznanie príčin, čo je skutočná veda. Treba si ovšem uvedomiť teória a prax sú dve úplne rozdielne veci a u nás všetci vieme ako to dlhodobo funguje a preto sme sa ocitli tam kde sme. .
Pán inžinier,
ale prvoradá je teória. Prof. Engliš, dvakrát minister financií a raz guvernér národnej banky Československa bol iste iný minister, ako keď ním bol u nás poľnohospodársky inžinier. Aj preto sme sa ocitli tam kde sme, ako ste napísali. Nevidel teda do roklín ekonomiky. Nuž a dnes máme obrovský problém, teda sporitelia.
Ďakujem
jhusár