Skoro denne médiá píšu či hovoria o 13. dôchodku. Citát:
„Trinásty dôchodok, ako ho poznáme, končí. Poslanci schválili zákon, ktorý s týmto pojmom nepočíta. Od tohto roka sa má zrušiť 13. dôchodok ako štátna sociálna dávka. Po novom má byť zadefinovaný ako nová dôchodková dávka. Vyplácať by ho tak mala rovnako ako ostatné dôchodky Sociálna poisťovňa (SP). Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.“
Nevedecké riešenie. Prekvapil ma aj „Otvorený list JDS Čaputovej, Ódorovi a Šimečkovi: „Aj seniori majú právo na dôstojný život, prestaňte klamať“
Čitateľovi iba pripomeniem, že dôchodkový systém na Slovensku sa vyvíja už viac ako 100 rokov. Počas tohto dlhého obdobia bol, a stále je, ovplyvnený politickými, sociálnymi a ekonomickými zmenami.
Historicky bol prvý sociálny systém, teda menovite aj penzijný systém vo Švajčiarsku (The largest pension fund at the time insured the workers and employees of the Swiss Federal Railways (SBB)) ešte v 19. storočí. Nebudem rozoberať ani jeho históriu u nás.
V dnešnej úvahe chcem predovšetkým zvýrazniť, že krátko po vzniku Československa a to v roku 1922 vydal dielo J. Lukáš Úvod do československého sociálního pojištění a v roku 1925 až 366 stranové dielo J. Macek Základy sociální politiky. Na obe diela sa odvoláva prof. R. Briška vo svojom 665 stranovom diele z roku 1943 Národné hospodárstvo. Jeho kapitola Sociálna politika má 83 strán. Podrobne rozoberá jednotlivé druhy sociálne pomoci.
Vedia to politici?
Skúsenosti teda máme. Dnes predovšetkým politici nevnímajú sociálnu ochranu a menovite penzie ako ekonomický problém, ale iba ako akýsi sociálny fenomén. Svedčí o tom aj to, že v praxi a v článkoch sa hovorí o legislatíve sociálnej ochrany a subsidiarite, ale ekonomický aspekt sa vidí iba vo výške vynaložených prostriedkov na sociálnu ochranu. Podniky, ktoré sa stretajú s nepretržitou požiadavkou zvyšovania miezd, alebo jednotlivec po odchode do dôchodku, ktorý musí žiť z fixného príjmu, alebo nezamestnaný, ktorý musel opustiť brány podniku, či kvalifikovaná osoba, ktorá má veľké ťažkosti s nájdením zamestnania, dobre poznajú ich reálne sociálne problémy.
V úvahe preto chcem hlbšie objasniť ľuďom ako vidieť, vnímať aj problém 13. dôchodku a tak poskytnúť rámec ekonomickej analýzy aj pre tvorcov hospodárskej politiky, či poslancom. ADSS zaviedla trojpilierový systém, teóriu som nečítal, asi nemajú; volám ho hádzanie kociek; pilier má stavba.
Náš zákon, v čase mojej pracovnej aktivity, ustanovoval takéto zdroje, výšku príspevkov do fondov sociálneho zabezpečenia:
Teda 76% platil zamestnávateľ a 24% platil zamestnanec ako príspevok do sociálneho zabezpečenia. Bol to druh sporenia. Spolu so zamestnávateľom som si sporil 27,50% z môjho patu. Čiže, napríklad ja som si sporil počas 52 rokov zamestnania, čo je iste veľká suma peňazí (dá sa vypočítať) a teraz v penzii mám z tejto hodnoty žiť, užívať.
Politici si musia uvedomiť, že aj dôchodcovia vytvárajú HDP.
Pre názornejšie objasnenie a pochopenie som skonštruoval schému, diagram kolobehu finančných tokov, a jasne zobrazujúcom tok starobného dôchodku, penzii. Čitateľ na nej (ňom) vidí predovšetkým útvar HDP (čo je súčet C + I + G + (X – M)) a potom bázické prvky ekonomiky: zahraničie, podniky, vládu a domácnosti. Čitateľ jasne vidí vznik zložiek HDP, teda (X – M), I, G a C. Čitateľ by si mal dobre všimnúť text v jednotlivých geometrických útvaroch. V prvom, hneď za HDP, vidí text, počnúc mzdami a končiac odpismi. Postupným odpočítavaním veličín sa čitateľ dostane k veličine disponibilný príjem.
Pre to, aby som ukázal ako dôchodcovia tvoria HDP, čitateľ si musí všimnúť 2 veličiny, príjem domácností a disponibilný príjem.
Prítok do útvaru príjmy domácností tvoria aj transferové platby, čo sú rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, vdovské, sirotské, penzie atď. Po odpočítaní daní z príjmu fyzických osôb získame disponibilný príjem, ktorý ako vidíme domácnosti použijú na nákup tovarov a služieb, teda C (consumption) a aj úspory.
A tak ak dôchodca ak ide nkupovať do Terna a pri pokladni s košíkom, v ktorom má tovary za 5,80 eura a za ním stojí p. prezidentka Čaputová, či p. Ódor a či p. šimečka so svojimi košíkmi v ktorých majú povedzme nákup v hodnote v poradí 12 eur, 14 eur a 9 eur sa započítavajú do C presne tak ako aj nákup penzistu.
Čo spraví 13. dôchodok s tokmi na diagrame? Náročná otázka.
Aby som mohol preskúmať vplyv 13. dôchodku na makroekonomické veličiny, čo je teraz neplodná politická disklusia, tvorca hospodárskej politiky potrebuje ekonometrický model. Pre ilustráciu ho skonštruujem z agregovaných zložiek HDP, teda C, I, G X a M. Bude mať túto podobu:
| Y = C + I + G + (X – M) rovnica HDP
C = a + bY rovnica výdavkov na nákup tovarov a služieb I = c + dY – er rovnica investícií G = const. rovnica výdavkov vlády X = f + gY (zahr.) rovnica exportu M = mm x H rovnica ponuky peňazí |
Po získaní reálnych čísiel mieto koeficientov, mohol by som získať riešenie, ktoré by vyčíslilo hodnoty všetkých premenných. Prvá varianta by bola pri konkrétnej hodnte G a druhá by bola, kdeby som uvažoval s 13. dôchodkom, teda zväčšené G. Videl by som konkrétne, ako sa zmenili všetky uvažované premenné. Reálny model ekonomiky SR by mal mať aspoň 300 rovníc a 400 premenných. Variantné riešenia, ktoré by sa získali výpočtami priamo v NR SR by zabezpečili účinnú, efektívnu diskusiu a nie chyméry poslancov.
Záver
„Konflikt bratislavskej pobočky spoločnosti Dell s jej odborovou organizáciou prerástol do prepúšťania jej lídrov. Tí hovoria o zastrašovaní, použití hrubej sily a protiprávnom postupe.“ A aj „Otvorený list JDS Čaputovej, Ódorovi a Šimečkovi: Aj seniori majú právo na dôstojný život, prestaňte klamať!“, ma podnietili hlbšie pojednať o probléme dôchodkov (penzie) či 13. dôchodku menovite.
V súčasnosti musí tvorca hospodárskej politiky používať, aplikovať náročné ekonomické poznatky.
Aj ekonómia je veda a treba ju ovládať.
Problémy sociálnej ochrany veda riešila už dávno. Dnes by sme ju mali riešiť ekonometricky. Zároveň je pochopiteľné, že štruktúra modelu je úplne zásadná pre jeho úspech. Nemôžete vymyslieť abstraktný model len tak zo vzduchu, ako diskusia v parlamente.
Musí vychádzať z faktov.
Verím, že táto úvaha pomohla čiastočne pochopiť hospodárske problémy, menovite aj problém penzie a to podľa posledného stavu ekonomických poznatkov. Poslanci nemajú neodborne diskutovať ako je to s 13. dôchodkom.
Do hospodárstva treba dnes vedecky zasahovať.
Prof. J. Husár
Bratislava 18/2/2024
Vážený pán profesor,
skvele napísané komentáre potvrdzujú,že problematika dôchodkov a dôchodcov si zaslúži mimoriadnu pozornosť.V tradičnej rodine sa deti postarali o rodičov aj dnes vyrovnávajú ich rodinný rozpočet.13 dôchodok reagoval na infláciu a zýšené náklady na domácnosť dôchodcov..Nebol výsledkom vedeckých výskumov, ale realnou potrebou, ktorú opozičná strana použila v polickom zápase. Neskôr ako vládnucej strane to dôsledne pripomenula ako sľub daný voličom opozícicia a dôchodok sa stal skutkom.Čo nasledovalo svedčí, že v politickom zápase nie je nič sväté a opozícia pri každej príležitosti pripomena koalícii 13 dôchodok ako mrhanie prostriedkov už tak zadlženej krajine ako je Slovensko. Dôchodcovia na Slovensku musia bojovať za dôchodok, ktorý zabezpečí ich dôstojnu starobu.Pokiaľ to nedokážu musia sa spoliehať na vládu, ktorá je práve pri moci. Dôchodcovia predstavujú voličskú silu, ktorá môže rozhodnúť o výsledku volieb. Nuž zostáva to na nás.
Vážený pán inžinier,
ako zásadný problém vidím, že politici a, žiaľ, aj niektorí ekonómovia nepoznajú význam a zmysel ekonomických pojmov, a hlavne nemajú v hlave diagram, ktorý je v úvahe. Dôkladne treba chápať význam a zmysel disponibilného príjmu a príjmu domácností. Príjem domácností sa zdaňuje, teda zamestnaných osôb. Rozhodujúce je členenie HDP = C + I + G + (X – M). Ak by bolo HDP = 100, potom je rozdiel ak 100 = 60 + 25 + 20 – 5 a ak 100 = 60 +20 + 25 – 5. V prvom prípade boli investície =25 a v druhom prípade to bolo G, výdavky vlády = 25. Teda vládu majú zaujímať podiely C/HDP; I/HDP; G/HDP a (X-M)/HDP. Náš podiel C/HDP sa pohybuje okolo 0,62 a v USA to činí 0,82.Povedať, že HDP vzrástlo o 2 percentá neposkytuje informáciu, nevieme čo sa v ekonomike stalo – zvýšili sa platy vláde a či sa zvýšili investície? 13. dôchodok, dnes ho treba, ale je to dôsledok zlej predchádzajúcej hospodárskej politiky. Ak sa pozriete na diagram tak v prvom geometrickom útvare sú prvou položkou mzdy, platy, iné pôžitky a dividendy. Teda tu bolo niečo zlé v minulosti. Tvorcovia hospodárskej politiky by mali hovoriť o tom, že cieľom bude napr. takáto štruktúra HDP: 61+24+20-5. A model by určil „hrúbku“ všetkých spojníc, ktoré uvádzam v diagrame, a to variantne, ktorá by mala byť cieľom politiky. Tieto varianty by mali byť predmetom rokovania v NR SR.HDP ako číslo n e m á zmysel.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
zásadná otázka znie ako presadiť pre Slovensko životaschopné riešenia slovenskej ekonomiky tak, aby začalo Slovensko prosperovať. Smutným faktom je, že tzv. odborníci inštalovaní vo vládach po roku 1989 v tomto smere zlyhali. Ako východisko vidím vytvorenie pracovnej skupiny skutočných odborníkov, ktorí veciam rozumejú, a ktorí by boli partnerom pre príslušné ministerstvo. Mali by mať podporu odborov a organizácie dôchodcov. Myslím si, že ministerstvo by malo týchto odborníkov akceptovať na základe faktografickej argumentácie očistenej od politického balastu. Ak by tomu tak nebolo, ostáva už len založenie politickej strany, ktorá by záujem pracujúcich a dôchodcov hájila. Za predpokladu, že by táto silná skupina bola zjednotená, odhadujem, že v najbližších voľbách by mohla získať hlasy cca na úrovni 800 000. Čiže povedzme cca na úrovni jednej štvrtiny zúčastnených voličov… PS: Myslím si, že ak by sme slovenskú ekonomiku úspešne resuscitovali pridali by a aj mladí. Nemuseli by utekať do zahraničia. S úctou Štubňa
Vážený pán Štubňa
ďakujem pekne za Váš ohlas. Problém, ktorý ste opísali je j a d r o m. Pozrite si, čo som už viackrát poslal na úrad vlády:
1. Zriadiť Radu ekonomických poradcov predsedu vlády SR. Mali by to byť traja profesori, ktorí počas výkonu funkcie nebudú pracovať na unverzite. Inštitút musí byť daný zákonom. Známa je napr. v USA a oni sú zodpovední aj za tvorbu makroekonomickej politiky. Ročne pripravujú aj správu prezidenta USA (je vlastne pedseda vlády),
2. Skvalitniť údajovú bázu ekonomiky SR, aby sa nestalo, že aj OECD v publikácii o SR v roku 2002 uviedlo, že HDP per capita v trhových cenách bol 3 709 USD a v roku 2005 to bolo 7 637 USD. Nie je uveriteľné, aby ekonomika SR mala za 3 roky viac ako dvojnásobný rast. Okrem toho údaje hovoria, že po prepočte na denný príjem na občana by sme získali cca 6 USD resp. 12 USD (ako v Afrike),
3. Raz štvrťročne predkladať predsedovi vlády tabuľku matice spoločenského účtovníctva s cca 10 riadkami a 10 stĺpcami, ktorá by zrozumiteľne poskytovala obraz o výkonnosti ekonomiky SR s ľahkým výpočtom HDP a prehľadom o jeho zložkách. Pre predsedu vlády nie je potrebná neinformatívna ročná štatistická ročenka na viac ako 800 stranách.
Prof. Ing. Mgr. ek. Jaroslav Husár, CSc.
Ekonomická univerzita
Fondy sociálnej ochrany, o čom píšem v úvahe, a vidieť aj ich zdroje na diagrame, majú byť fondmi dôvery. Okrem toho jednotlivec prostredníctvom fondov vlastne investuje do svojej budúcnosti. Z toho dôvodu je žiadúce, aby jednou zo zmien bola taká, ktorá bude zabezpečovať investovanie jednotlivca do svojej budúcnosti. Vďaka tomuto systému potom jednotlivci sa vlastne nikdy nestretnú s úplnou stratou svojho príjmu. Naše ADDS nič nepovedali o 3 pilieroch, iba si zabezpečili dobré príjmy.
Ďakujem
jhusár
Tak tak, „ostáva už len založenie politickej strany, ktorá by záujem pracujúcich a dôchodcov hájila.“ ( komunisti ani socialisti to nebudú a smery, hlasy i olajnovci, republiky, kotlebovci či eseneky už tobôž nie). Budú nás musieť nasr…ako farmárov…
Pán profesor,
mám jednu (v podstate len hnidopišskú) pripomienku k Vašej úvahe o dôchodkoch vo vzťahu k rovnici HDP. Dôchodky (ani ten 13.) v nej nevystupujú vo zvýšenom G, lebo dôchodky sa chápu ako transfery. Ich zvýšenie sa prejaví vo zvýšenom C, lebo dôchodcovia prakticky ešte v tom istom mesačnom cykle všetko minú na bežné výdavky. Teda 13. dôchodky jednoznačne zdvíhajú HDP.
Námietkam „ekonomických odborníkov“ voči zvyšovaniu dôchodkov sa čudujem, lebo tie na ekonomiku majú stimulačný vplyv, podobne ako „vrtuľníkové peniaze“ a „kvantitatívne uvoľňovanie“. Len je v tom ešte plus, že zvýšené dôchodky tlmia príjmovú nerovnosť. A nie je žiadne riziko, že by tieto peniaze mohli utiecť do zahraničia, na rozdiel od stimulov pre zahraničných investorov.
Vážený pán inžinier,
východiskom úvah o dôchodkoch je to, čo hovorí ekonomická teória, že fondy sociálnej ochrany by mali byt fondmi dôvery (Baumol). Dôvery v budúcnosť! Predovšetkým si treba uvedomiť to, na akom p r i c í p e (čo mi chýba) sú budované súčasné systémy sociálnej ochrany. V ekonomickej literatúre je táto problematika dôkladne rozpracovaná (Baumol, Dornbusch,…). Nielen u nás, ale všeobecne je známe, že zo zákona každý zamestnaný platí príslušné čiastky do f o n d o v sociálnej ochrany počas aktívnej pracovnej činnosti. V tomto princípe je zabudovaná myšlienka teórie, že nech každý investuje do svojej budúcnosti a tieto naakumulované zdroje nech čerpá v určitej výške v rokoch po skončení aktívnej činnosti. Na toto úplne, myslím si zabudli tvorcovia trojpilierového systému. Ozaj by si mali naštudovať, čo hovorí Baumol, či Dornbusch.
Ďakujem
jhusár
Jasne vysvetlené triviálne pravdy! Žiaľ tí, ktorí by si mali prečítať úvahu Prof. Husára, ju čítať celkom isto nebudú. Jedni spriadajú úklady ako súčasnú vládu odstaviť od moci a ti druhí, sú plne zaujatí vymýšľaním demokratických „opatrení“ , ktorými by si moc udržali čo najdlhšie. Oni síce vedia, že dôchodcovia si na svoje dôchodky povinne nasporili. Nielen to, ešte z nich „štát“ finančne prispieva aj na platy rôznych darmožráčov, vraj ekonómov, „zamestnaných“ v rôznych „radách“ bez akejkoľvek, nielen rozpočtovej zodpovednosti. Ba prispievame aj na platy „vedcov“, napr. EÚ SAV – taká je situácia. A prognóza do budúcnosti? Desivá. Ešte v minulom volebnom období ju jasne načrtla akási Zemanová /SaS/. Vraj, dôchodcovia sú neproduktivní … povedala. Nuž, čo môžu čakať, akú budúcnosť, všetci tí, ktorí ťažko pracujú a sotva sa im darí zabezpečiť pre rodinu slušné živobytie?
Záver: Spoločnosť, ktorá slovo spolupatričnosť, /aby som sa vyhol „komunistickému“ slovu solidarita/ pred cca tridsiatimi rokmi programovo odhodila na smetisko dejín ako nepotrebný fetiš, iná ako je ani byť nemôže. My, naša generácia, akosi dožijeme, no hrôza pomyslieť ako to bude s tými, ktorí si práve teraz, vďaka svojmu mdlému intelektu myslia, že na nás, dôchodcov doplácajú. Ich však nepresvedčíme, vidíme koľkí sa nechajú nahuckať na protesty proti tejto vláde.
Vážený pán inžinier,
po prečítaní Vášho komentára ma napadlo, ako Galilei odpovedal, že skutočnými jeho nepriateľmi sú neschopní kolegovia, pavedci, ktorí majú plné ústa citátov z Aristotela a ktorí nie sú schopní pozrieť sa do jeho ďalekohľadu, aby nemuseli zrevidovať svoje falošné učenia. Takto chápem mnohých dnešných ekonómov, aj z RRZ, o členoch ktorej som dostal mail, ako sú poradcami a nechcú sa pozrieť do ekonomického ďalekohľadu.
Ozaj by som bol rád si tí ekonómova uvedomili, že že krátko po vzniku Československa a to v roku 1922 vydal dielo J. Lukáš Úvod do československého sociálního pojištění a v roku 1925 až 366 stranové dielo J. Macek Základy sociální politiky. A tak ako som napísal, na obe diela sa odvoláva prof. R. Briška, ktorého som poznal ako externého člena mojej katedry a potom sme sa až spriatelili, ktorý vo svojom 665 stranovom diele z roku 1943 Národné hospodárstvo oboch autorov cituje. Dnes to nepotrebujeme? Dnes máme počítače a tak vedecky riešiť dôchodky ozaj treba. Ak ľudská myseľ zvládla vyrobiť počítač, či vypustiť človeka na mesiac, tak ozaj ľudská myseľ, poznatky musia vyriešiť aj to, čo sa týka ľudí, menovite dôchodcov, aby dožili dôstojný život, na čo si šetrili a poctivo robili. Neviem pochopiť, ako tvorcovia politiky môžu odmietať, či neuplatňovať poznanie ekonómie, jej pravdy. A politici majú radšej intrigy.Viď aj otvorený list predsedu Jednoty dôchodcov. Ich hádam ani nezaujíma skutočný ekonomický život na Slovensku a hlavne jeho vedecké riadenie a usmerňovanie.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem Vám pán profesor za Vašu výbornú úvahu. Všetci veľmi dobre vieme, že o veci sa rozhoduje hlasovaním v NR SR, otázka znie – ako Vami uvedenú problematiku ovládajú páni poslanci ktorí majú presadzovať záujmy ľudí?
Vážený pán inžinier,
od Pytagorových čias vieme presne povedať aká dlhá je uhlopriečka štvorca, ak poznáme jeho stranu. Analogické vzťahy máme aj v ekonómii. Preto som aj povedal, že treba vedieť vypočítať „hrúbku“ tých spojníc na schéme, diagrame, ich dimenzie v úvahe. To nám umožní veľký ekonometrický model. Z hlavy to iba odhadujeme. Musíme však hlboko pochopiť poznatky ekonomickej vedy. Ešte v škole som mal blog a už ozaj veľmi dlho publikujem moje úvahy. Práve z reakcií čitateľov mi prišlo na um, že by sme potrebovali Vedecký osvetový ekonomický úst, aby ľudia ozaj poznali pojmy a vzťahy v ekonomike. Každý sa stretá s pojmom úver, úrok, swap, dlh, HDP, príjmy vlády, výdavky vlády a mal by vedieť príslušné väzby. Iba tak sa z občana stane zodpovedný občan, ktorý bude dobre vnímať aj diskusiu v parlamente či hospodársku politiku.
Ďakujem
jhusár
Vynikajúco aktuálny a potrebný osvetový príspevok, pán profesor!
Tie odborné diela sú im dnes v politike „na smiech“ pretože oni hasia požiar sociálnej nespokojnosti a neriešia hospodárstvo Slovenska. Oni tie PENZIE skutočne patria do národného hospodárstva Slovenska a pekne ste ich načrtli v diagrame ako transfer od štátu ku domácnostiam, Pod domácnosťou sa kľudne rozumie aj každý dôchodca na Slovensku, či už žije sám, v chudobinci, alebo v rodine. Ba aj bezdomovci kedysi pracovali (ak sa nenarodili až po 1990) a tiež by im mal sociálny systém vyplácať. Robí to?
Držme sa našej nedávnej ( sotva 34 ročnej minulosti) ČSSR, nemusíme sa obzerať po svete: Názorný príklad dávate v tabuľke, koľko platil podnik, zamestnávateľ ( 38% zo mzdy) a koľko zamestnanec (12%) a teda pravičiari jačia, že to bolo „zaťažujúce!“.
No, lenže každý mal povinnosť byť zamestnaný a do dôchodkového systému (priebežného, dnes hovoríme) vstupovali obrovské peniaze a stále väčšie a cirkulovalo to v národnom hospodárstve. …A o tieto peniaze sme sa nechali revolučnými ekonómami po roku 1990 „ogabať“ – namiesto veľkého penzijného fondu nám ponúkli „akcie“ v kupónovej privatizácii… hanba, že sme sa dali takto okradnúť!
Dnes je to smiešne – zamestnávatelia s výnimkou štátnej a verejnej služby sú v drvivej väčšine cudzí investori a tí zvysoka s…kašlú na nejaké dôchodky, ba jačia, že je to zaťaženie ich podnikania.
(Osobne som si myslel, že práve dôchodcovia na Slovensku budú tá politická sila, ktorá vytvorí tlak na zmenu v hospodárskej politike Slovenska a vyvolá nutnosť zrušiť II.pilier i uzákoniť oveľa vyššie odvody pre zamestnávateľov…nestalo sa…to od Jednoty dôchodcov JDS je iba také mňauknutie, ak kocúrovi stúpite na chvost).
IBA AK BY BOLI ŠTÁTNE PODNIKY PRODUKUJÚCE SINLÉ HOSPODÁRSKE VÝSLEDKY, IBA VTEDY DNES ŠTÁT DOKÁŽE VNÁŠAŤ DO PENZIJNÉHO SYSTÉMU VYSOKÉ SUMY podľa Vašej schémy by musela ísť linka z PODNIKOV priamo do ŠTÁTU (vláda) a dôchodkový systém by sa naplnil ako „Liptovská Mara“….no ale to by zas bol „socializmus“, však?
Peter,
vidieť, že do problému vidíš hlboko. Od hrnčiara očakávame, že sa vyzná v hrnčiarskom remesle. Ak by na trh priniesol chybný výrobok, brak, nepredá svoj tovar. Žiaľ naši politici si nectia „svoje remeslo“ a ponúkajú nám chybné riešenia (braky). Aj choroby človeka vedia rozlíšiť iba lekári, nemusia byť občas úspešný s liečbou ale iste vedia čo je predmetom ich vedy, vyliečiť chorých a zachovať zdravie zdravých. A problém dôchodku je zásadným problémom ekonomickej vedy, čo dokazujú aj diela, ktoré som citoval. Dnešný stav ekonomiky Slovenska žiada vyliečiť. A dobrá ekonomická veda nám umožňuje „jasnejšie vidieť“ chod ekonomiky. Z toho pohľadu vidím aj úlohu ekonomických fakúlt; mala by v nich byť veľmi silná túžba nadobudnúť bezpečné a pevné vedomosti. Neviem úplne posúdiť našich tvorcov hospodárskej politiky z tohto pohľadu, ale ako píšeš, 34 ročné skúsenosti skôr hovoria o plodení chýb ako rozvoji ekonomiky Slovenska. Nepoužívajú vedecké a užitočné nástroje spoznávania a riadenia ekonomického sveta. Lucernu pokosíš kosou a nie motykou. Aj kosu musíš ovládať. Model je mapou skutočného sveta, ak ju (ho) zostrojil znalec. Musí byť aj dostatočne bohatý na zobrazené vzťahy v ekonomiky. A ako si napísal, dôležitá je tvorba zdrojov sociálnej ochrany.
Ďakujem
jaro
Údajne francúzsky kráľ Filip IV. Pekný vynašiel geniálny daňový systém. Nechal bohatnúť templárov, bankárov, židov, a keď potrebovali financovať vojnu, usporiadal pogrom (vraj to bol personálne a nákladovo rentabilný model- viď stále fungujúcu korupciu daňových výbercov…).
Zdá sa, že „moderná“ ekonomická veda vymyslela, z rovnakých dôvodov, druhý dôchodkový pilier. A to nehovorím o skúsenostiach z defraudovania aktív dôchodkových fondov. Súkromných (Enron a iné).
A spomínam aj Prof. Zeleného, ktorý Klausovi radil, aby privatizoval tak, že aktíva štátnych podnikov prevedie na investičné a dôchodkové fondy a tie budú kótované (obchodované) na burze. Namiesto toho zdefraudovali dôchodkový fond (denominovaný v socialistickom národnom majetku) vo vulgárnej privatizácií. („Starodôchodky“ boli iba inak pomenovanou žobračenkou…).
Aktuálne, okrem emisnými bankami spôsobenej inflácie, okrádajú dôchodcov „dôchodkové“ spoločnosti druhým pilierom. Z odvedených dôchodkových zdrojov si privlastňujú, aktuálne štvrtinu, bola však aj polovica!
Aj tak ma, najviac, irituje mantra Ekonomického ústavu SAV a žurnalistami kolportovaný hoax, že dôchodky poklesnú, vzhľadom k úbytku počtu pracovníkov…
Pokles zdrojov na dôchodky nemôže spôsobiť samotný pokles počtu zamestnancov, ale len pokles ich účasti na delení HDP. Úpadok HDP pritom nikto nesignalizuje. Ekonomický ústav SAV teda iba legalizuje rast renty (zisku). Pri budúcom predpokladanom raste HDP, projektujú teda pokles podielu miezd! Hrubý domáci produkt sa rozdeľuje primárne len na príjmy pracujúcich a príjmy vlastníkov (rentu). Zjednodušene, HDP sa delí medzi zamestnancov a majiteľov (ak neuvažujeme o účasti Marťanov, UFO a nezahrnieme prevádzkové náklady neba, pekla a očistca…). Dane sú náklady republiky na “ výrobu a údržbu“ pracovnej sily (ak odpočítame korupciu byrokracie a „investičné stimuly“ pre majiteľov. Súčasťou podielu zamestnancov na HDP je však aj ich odložená spotreba na dôchodok (odvody z miezd).
Moderná ekonomika teda programuje uťahovanie opaskov zamestnancov a rast „pupkov“ vlastníkov...S asistenciou „expertov“ na dôchodkové systémy…
Pán inžinier,
som rád, že moja úvaha Vás zaviedla tak ďaleko do histórie. Iste viete, že Hipokrates dal takúto odpoveď: Odpoveď je veľmi ľahká, Sokrates môj, keď je reč o riadení štátu, ľudí vedie nielen hľadanie pravdy, ale ich ovplyvňujú aj osobné záujmy; a teda tieto sú príčinou, že stoja proti sebe. Niečo podobné sa v matematike nemôže stať; matematika vedie len t ú ž b a poznať čistú pravdu.
A tak ADSS pod rúškom, že uspokojuje potreby ľudí v dôchodkoch, oni predovšetkým uspokojujú svoje osobné potreby, záujmy. Keby si matematik volil pojmy ľubovoľne, tak by sa ani dvoja matematici nedohodli, koľko je 2+3.
Ďakujem
jhusár
Juraj, súhlasím s Tvojimi úvahami o okrádaní dôchodcov a vlastne celý čas pracovného života aj zamestnancov. Veľký podvod je riešenie dôchodkov formou „sociálneho poistenia“ s absurdnými úvahami o „zásluhovosti“. Lebo tá sa odvíja od výšky mesačného príspevku, t.j. výšky mzdy. Zamestnanci, ktorí majú podhodnotené mzdy, majú tým pádom systémovo podhodnotené dôchodky. Bez ohľadu na to, akú hodnotu v priebehu života vytvorili.