Nad dielom Ing. Peter Zajac-Vanka: Ekonomika Slovenska v zlomových časoch globálneho chaosu

Začnem jeho tvrdením:

„V extrémnejšom tie riešenia burcujú proti kapitalizmu a globálnemu ekonomickému poriadku sveta, proti globálnym korporáciám, aj keď nemajú premyslené, čo sa bude diať „deň po…“, teda deň po víťaznej revolúcii, ktorá by mala zmiesť kapitalizmus zo súčasnosti i z budúceho vývoja Zeme.

Spísal som, popremýšľal a odkonzultoval som, potom som si pod mikroskopom spoločenskej vedy zvanej ekonómia analyzoval možnosti – a zostavil som túto ekonomiku po kapitalizme.

Vyzval ma k tomu priamo americký profesor David Schweickart, ktorý ma motivoval aj na osobnom stretnutí 10.októbra 2011 v Bratislave, že je tu možné vytvoriť kontraprojekt k jeho teórii o ekonomickej demokracii (2). Motivovali ma myslitelia v manažmente, ktorí predpovedali, že zmena vo svete sa odohrá presne v druhej dekáde  21.storočia – a píše sa rok 2017. A motivuje ma celý náš spoločenský i hospodársky vývoj na Slovensku, ale aj mnohí známi a mnohí poslucháči zo Slobodného vysielača Banská Bystrica, ktorí počúvajú  relácie v Slobodnom vysielači Banská Bystrica, v alternatívnom internetovom rádiu, kde ako dobrovoľník – redaktor  prizývam hostí  v reláciách Ekonomická demokracia, Ekonomické rozhovory i Spomienky na socializmus. Všetci sa neustále pýtali i pýtajú: „no ale ako to bude po kapitalizme s ekonomikou a človekom v praxi“ ? A doslova sa pýtajú: „A čo máme robiť?“

 

Predovšetkým podčiarknem problém globalizácie, ktorý autor v celom diele kritizuje. Globalizácia ozaj prenikala „všetkým pórmi“ do života spoločnosti a postupne sa stávala  akousi každodennou samozrejmosťou, ale jej extrémne prejavy, ako píše Ing. P. Zajac – Vanka, sme si nevšímali. A preto vítam toto dielo ako vedecky poctivý, dostatočne hlboký a komplexný prístup k objasneniu  príčinných súvislostí určujúcich prvkov obsahu a foriem ekonomickej demokracie. Potreba objektívneho poznania prevratných zmien, ktoré dnes vznikajú je ozaj zo dňa na deň akútnejšia.

*

Z kapitoly 4 odcitujem:

„Dnes v 2024 som si už vôbec nie istý, či bude niekto schopný „vrátiť“ ekonómiu tam kam patrí – aby to bola veda, ktorá slúži rozvoju a spravovaniu ekonomiky konkrétneho subjektu, napríklad štátu Slovenská republika. Stále trvám na tom, že je buď muž alebo žena ( masculinum – x – feminimum) a že to je vedecký prístup, aj prístup historických stredoeurópskych hodnôt. To, čo sa teraz vo vlnách prenáša cez „kulturfront“ , je niečo zvrhlé a smerujúce k záhube ľudstva, je to v podstate zneužitie zvrhlej demokracie pre svoje mravnostné úchylky.“

Vážnou myšlienkou a potrebnou zmenou je toto:

„Keďže je každý v možnom hospodárskom systéme po kapitalizme zároveň pracovníkom i vlastníkom v nejakej forme pracovnej organizácie, niet súkromného investora, niet súkromného kapitálového vlastníka, ktorý odčerpáva zisky z celkového hospodárskeho výsledku organizácie.“

Robotnícka trieda by teda mala byť nielen prvým výrobcom, ale aj vlastníkom a teda, dodávam, správcom daného majetku podniku.

 

*

 

Nemôžem neupozorniť na myšlienky z Kapitola 7. Intermezzo I: Výzva!

„Komentár 8.1.2026 – túto kapitolu som ponechal už len z úcty k „deťom Československa“, tak ako si svet vie uctiť pamiatku Titaniku  Výzva pre generácie, ktoré zažili systém socializmu i kapitalizmu.

V stati „Otázky ekonomického modelovania(23)…“ v roku 2012 som ešte zverejnil takúto výzvu pre slovenskú i českú inteligenciu.  V roku 2017 musím žiaľ konštatovať, že inteligencia opäť raz (a tradične) sklamala a prispôsobila sa politickému „hlavnému prúdu“  euro-únijného názoru . Konštatujem, že naša inteligencia  spieva piesne toho, koho „chlieb je“… ale tu je tá pôvodná výzva:

„ Môže byť pre nás, generáciu ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí zažili ešte socializmus, a to socialistickú ekonomiku rozvinutú v Československu a v bloku krajín Rady vzájomnej a hospodárskej pomoci  do začiatku roku 1990, prežili spoločenskú, politickú i ekonomickú transformáciu od centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku a vlastne reštauráciu kapitalizmu a ktorí sme boli  vtedy pracovne činní a dnes sme svedkami úpadku spoločenského i ekonomického v globálnej ekonomike v európskom priestore za víťazného ťaženia i súčasného pádu neoliberálnych hospodárskych politík, môže teda byť ešte niečo významnejšie, ako prijať výzvu a podieľať sa na uplatnení modelu ekonomickej demokracie na Slovensku v praxi?“

 

*

 

Kapitola 10 pojednáva o závažných ekonomických problémoch o čom hovorí táto časť:

„(*1)  Už pri písaní knihy som sa stretol s dvomi variantmi objemu odčerpávaných financií zo systému národného hospodárstva Slovenskej republiky. Jedny pramene (prevažne alternatívne a teda „vedecky“ vraj neuznávané) tvrdili, že tých 200 miliárd Eur v prepočte sú nielen čisté finančné výnosy z dividend a transfery z podnikov do centra materskej firmy, ale aj straty spôsobené zaujatím postavenia predtým slovenského priemyslu, priemyselného ale i obchodného podniku na medzinárodných trhoch a tým pádom i znemožnenie prílevu financií do hospodárskeho obehu na Slovensku. Áno, môžem taký príklad osobne uviesť, odkedy bol od roku 2008 Matador s výrobou pneumatík prevzatý korporáciou Continental, výrobca Matador už stratil priamy kontakt so zákazníkmi pneumatík (nielen „doma“ pre automobilky, ale i v zahraničí), lebo výroba síce bežala tu na Slovensku, ale predaj išiel cez obchodné firmy spojené s centrálou, tj. Continentalom, nebol to už obrat a tržby zarátavané na Slovensku. Nehovoriac o tom, že okamžite sme „stratili“ vlastnícky dosah i príjmy zo zahraničných afilácií, v tomto prípade výrob v etiópskej Addis Abbebe či v ruskom Omsku. Obdobne vlastne „funguje“ i predaj státisícov kusov luxusných automobilov, ktoré sa síce vyrábajú tu na Slovensku a dokonca sa evidenčne zachytávajú cez dodacie listy ako „export do zahraničia“, ale tržby z predaja inkasujú zahraničné firmy mimo Slovenska a samozrejme dane platia v krajine materskej firmy, nie na Slovensku.“

 

Svoje predstavy autor skutočne dôkladne argumentuje.

 

*

 

Kapitola 28. Intermezzo IV: Objavuje sa nová masová politická trieda – občania národného štátu

Zrod úplne inej,  doteraz nedefinovanej politickej triedy: občania národného štátu

Ilustrácia nie je súčasťou knihy, ale je dôkazom, že sa deje to o čom sa píše v kapitole

Zdôraznenie autora pôvodne na vnútornej zadnej obálke 1.vydania knihy:

„Novou politickou triedou v globálnej spoločnosti sa stáva obyvateľstvo jednotlivého národného štátu: Je to rýchlo sa sebaidentifikujúca masa ľudí v každej krajine,  títo občania národného štátu si odrazu uvedomujú, že majú v globalizovanom svete spoločný osud a spoločný ekonomický i sociálny záujem. Je to reakcia na vznikajúce elity globálnej kozmopolitnej spoločnosti a prví na to prišli sociológovia – a po nich som tento nový jav zaradil do knihy za čerstva i ja. Zatiaľ je to jav mimo vnímania súčasných politikov a masmédií, ale bude to zrejme politická trieda, ktorá bude onedlho nositeľom postkapitalistických zmien.“ 

 

*

 

Kapitola 29. Samotné uvedenie ekonomiky po kapitalizme do praxe

( pôvodná kapitola 4.)

Celý článok je originálny vlastný text autora Ing.Petra Zajaca-Vanku

Ponechajme teda rozhodovanie o tom, ako bude vyzerať spoločnosť,  na jednotlivé štáty, národy, regióny, dokonca až na miestne samosprávy. Dôležité je,  že v praxi sa budeme držať tých troch zásadných kritérií tvoriacich tri črty ekonomickej demokracie. Teda, aby to bolo celospoločenské alebo kolektívne vlastníctvo výrobných prostriedkov, aby to bol vzájomne výhodný, teda férový obchod a trh a aby to bola zásada vytvárania verejných investícií a kontrolovania účelu verejných financií v systéme verejných bánk. Bez kapitálových búrz a bez vkladu súkromného kapitálu.

Ozaj je zaujímavá problematika podniku v súradniciach ekonomickej demokracie po kapitalizme. Zvlášť si treba všimnúť schéma tokov rozhodovania v podniku zamestnaneckej samosprávy.

 

*

 

Ing. P. Zajac-Vanka konkretizuje svoje predstavy hlavne v Kapitola 30. Prvá a druhá úroveň zásahov

Čo môžeme rozumieť pod pojmom „zásahy“? Prvým predpokladom je, že chaos v ekonomike a geopolitike bude riešiť „zdola“ jednotlivý národný štát na svojom území, ale že na globálnej úrovni k tomu „zhora“ budú určité medzinárodné inštitúcie, ktoré sa „usadia“ po tých zlomoch a premenách v geopolitike súčasnosti. V každom prípade to však bude štát, ktorý si na svojom území a vo svojich regiónoch, charakterizovaných krajmi a okresmi až po obec, usporiada systém zásahov, teda bude implementovať potrebné praktické kroky štátnych stratégií ( viď pre Slovensko uvádzanú Víziu 2030 z kapitoly 3. A keďže rozoberáme zásahy na prvej úrovni – teda na úrovni výrobnej hospodárskej jednotky, podniku, môžeme sa odraziť od nástroja intervencie, označeného na manažérskej úrovni školou Open University, charakterizovanej ako „Systémová intervenčná stratégia v podniku“. 

 

*

 

Kapitola 31. Demokratický podnik podľa princípov ekonomickej demokracie

„Založiť zamestnaneckú samosprávu formou právneho subjektu je jednoduché“.

V druhom prípade (po type národného podniku) to bude nový podnik, ktorý sa rozhodne založiť miestna samospráva, regionálna správa, alebo štát. Predpokladom bude vznik zamestnaneckej samosprávy podniku, v ktorom bude demokratické vlastníctvo určené ako zásada: jeden pracovník = jeden vlastnícky hlas.

 

*

 

Autor má zdôvodnené aj globálne fungovanie ekonomík. A to až v 2 kapitolách: 

• Kapitola 33. Štvrtá úroveň zásahov – na globálnej úrovni
• Kapitola 32. Tretia úroveň zásahov – na celoštátnej úrovni či na úrovni širšieho zoskupenia štátov alebo regiónu

„Odhliadnem teraz od presunu kapitálu do virtuálneho sveta, teda do špekulatívnej oblasti podnikania. Ide mi o globálnu ekonomiku, ktorú vytvárajú  nadnárodné finančné korporácie,  rozvíjajúc činnosť svojich firiem v každej krajine a regióne na základe vytvárania vlastných sietí podnikov, filiálok, prevádzok, pričom vo vnútri jednotlivých konkurujúcich si korporácií sa vytvára efektívne fungujúca decentralizácia riadenia a organizovania výroby a zabezpečovania všetkých činností.“

 

*

 

A ešte musím spomenúť: Kapitola 42. Ekonomika Slovenska v zlomových časoch globálneho chaosu. nová kapitola z roku 2026

Je to ústredná kapitola II. vydania, ktoré má rovnaký názov – a že prečo? Inšpiroval ma výrok amerického profesora ekonómie Josepha Stiglitza, ktorý to zvýraznil v roku 2025:

„Naša jediná nádej po vyvrcholení globalizácie spočíva v tom, že úpadok globalizácie dokážeme zvládnuť lepšie, než ako sme riadili jej vzostup“.

Na Slovensku pred nami vzniká životne dôležitá úloha:

Nájsť „kormidelníkov“, ktorí budú schopní nie iba „kecať“ a teoretizovať, ale okamžite a akčne a pritom správne riadiť túto našu loď Slovensko tak, aby „sa nenaberalo vody“, aby ustála vlnobitia a búrky a aby sa nielen udržala nad hladinou, ale aby vnútri slovenského hospodárskeho a sociálneho prostredia rozvinula s pomocou celej palety nástrojov (tu v knihe poskytnutých) taký rozvoj Slovenska, ktorý by znova dokázal, že sme tu a sme schopní žiť ďalšie tisícročia…

 

V najnovšom svojom diele, ktoré vyšlo na internete v slovenčine a angličtine Ing. PZV rieši  protirečivosti, ekonomických, sociálnych ekologických a celkových spoločenských súvislostí a dôsledkov ako na úrovni podniku, tak aj na národohospodárskej, čo už naznačil aj v svojej knihe Ekonomická demokracia po kapitalizme. Aj národohospodársku úroveň vyjadril aj graficky.

Dôkladne rozobral úlohy funkcie a toky v podniku, aj graficky v súradniciach svojej teórie. Rozobral aj rôzne negatívne „priority“ súčasného kapitalizmu. Zameral sa aj na bariéry a deformácie v oblasti práce, ľudského kapitálu a sociálnych dimenzií v oblasti vlastníctva. Poukázal aj na mýty liberalizmu.

Hĺbka a šírka prezentovanej analýzy v diele bola objektívne a subjektívne limitovaná, predsa z nej vyplývajú viaceré závažné závery ako to vyplýva z obsahu tohto zamyslenia na vzácne dielo.  Nemám prehľad o tom, že by analogické dielo napísali učitelia ekonomických fakúlt.

Dielo má spolu 44 kapitol a v texte sa nachádzajú aj fotografie, ktoré robia text ilustratívnejším.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 29/4/2026