Mzdy, disparity, nerovnosť a chudoba

Nadpis som si zvoli na báze podnetov z komentárov k mojej úvahe o 13. dôchodku. Chcel by som aspoň v krátkosti analyzovať aj problém minimálnej mzdy. Zašiel som si do knižnice a prezrel niekoľko časopisov.

 

Najskôr som hľadal ako autora meno niektorého z poslancov a to preto, že po roku 1989 sme mali v parlamente poslancov, ktorí boli autormi kníh či vedeckých článkov (prof. S. Kočtúch, prof. M. Baránik, prof. I. Laluha, ba v minulosti predsedom FZ bol prof. D. Hanes, ktorý bol dokonca DrSc.) Nenašiel som ako autora ani jedného dnešného poslanca.

Hľadal som aj článok o probléme minimálnej mzdy. Vedecký článok  v duchu nadpisu som nenašiel, hoc chudobu máme. Našiel som v anglickom časopise a v ňom túto odvolávku: 9 Müller, T. (2023). Minimum Wage Developments in 2022: Fighting the Cost-Of-Living Crisis. ETUI Research Paper-Policy Brief 02, European Economic, Employment and Social Policy, available at: https://www.etui.org/sites/default/files/2023-03/Minimum%20wage%20developments%20in%202022-fighting%20the%20cost-of-living%20crisis_2023.pdf

Súčasní poslanci nepotrebujú vedu, potrebujú zvadu. Vláde nenechali kľud ani očakávaných 100 dní, vystrájali ako malé deti na ihrisku, keď jedno zoberie hračku druhému, a žiaľ,  aj tárali.

Pozrime si niektoré problémy ekonomík EÚ. Agregovaná nezamestnanosť v EÚ bola 6,6 percenta v mnohých krajinách to bolo viac, aj na Slovensku. Naša vláda hovorila aj o existencii pracovných miest, ale ide aj o to, či sú to miesta lepšie a či horšie, hlavne či nie sú horšie platené. Ale aká je však úroveň nerovnosti a chudoby v krajinách EÚ? EK má hlboký prehľad. Aký však je, ako hovorí makroekonómia, rozdiel medzi priemerom miezd 20 percent najlepšie zarábajúcich a 20 percent najhoršie zarábajúcich? Dvakrát či 5x väčší. A ako je to v jednotlivých krajinách EÚ.

V spomenutom článku som sa dočítal, že je 22% populácie EÚ v rizikovom pásme chudoby a sociálnej exklúzie v roku 2022, a až 31,5% ľudí nemalo na pokrytie výdavkov neočakávaných udalostí a 28,6% si nemohlo dovoliť  zaplatiť týždennú dovolenku. Pozrime si však konkrétne úroveň minimálnej mzdy v EÚ v tabuľke, ktorú uvádza spomenutý autor:

 

 

Vidíme, že minimálna mzda v Luxemburgu je 1380 a na Slovensku 402 a ich podiel je 3 ,43 krát väčšia ako na Slovensku. Musím však povedať, že aj EK priznala, že sily na trhu práce boli hlavnou silou, ktorá bola za výhľadom rastu v roku 2023. Žiadalo sa povedať viac, a to, že EK prehliadla disparity v mierach nezamestnanosti krajín EÚ a v jednotlivých sociálnych skupinách, ale aj disparity v mzdách ako o tom hovorí náš podiel.

Pozrime si aj fakty, teda konkrétne mzdové pásma u nás v nižšie grafe.  Zdôrazňujem to preto, že tabuľka uvádza ako najnižšiu mzdu 200 eur. Čitateľa iste prekvapí posledné pásmo.

 

 

V grafe jasne vidíme, že najnižšie mzdové pásmo bolo označené ako menej ako 200 eur. Občania z najmenej v troch  mzdových pásmach zažívajú chudobu. Ak by som v prvom pásme vzal ako priemer 100 euro a v platovom pásme 2300,01 by bol priemer 2500, potom miera disparity je ozaj veľká; ľudia z posledného pásma zarábajú mesačne 25 krát toľko ako ľudia z prvého pásma. Pod chudobou si ozaj musíme predstaviť životné pomery tých ľudí. Chudoba nezaisťuje človekovi základné podmienky pre dôstojný život a uspokojenie najzákladanejších ľudských potrieb. Teda zažívajú hmotnú núdzu, nedostatok potravín a zlú situáciu v bývaní. Z hľadiska sociálnej politiky, o ktorej som písal v minulej úvahe, chudoba je jeden z najobťažnejšie riešiteľných problémov. Je spôsobená nedostatkom peňazí.

Semafor chudoby uvádza, že, žiaľ, z počtu všetkých 5 397 540 Slovákov má 2,6 mil. Slovákov ekvivalentný disponibilný mesačný príjem do 700 eur a 4,5 mil. príjem do 1 000 eur mesačne.

Problém treba vidieť v širšom kontexte. Totiž po roku 1989 sme mali obrovskú nezamestnanosť. To sme nečakali. Nie Delorsov výbor, ktorý pripravil nič nehovoriace Maastrichtské kritéria, ale ekonómovia západných krajín, keďže prišli s tézou, že Slovensko zaostáva, mali napísať dielo Ekonomické základy budúcej perspektívy EÚ, riešenie národných problémov, na báze ktorého mali určiť aj ekonomickú politiku a výhľad jednotlivých členských štátov, ktoré sme mali dostať k dispozícii. Takto sme išli do neznáma. Dali nám prístupové kritériá. Treba vidieť veľa súvislostí, ľahšie sa problém pochopí.

Prečo nám neponúkli vedecké riešenie fungovania ekonomiky EÚ ako celku a menovite aj jednotlivých krajín?

Ozaj chýbali hlboko spracované teoreticko-metodologické problémy medzioblastného (národného) ekonomického vyrovnávania, či aj hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania, meranie (miery, ukazovatele; HDP nemá zmysel) medzioblastného ekonomického vyrovnávania, meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania. Naši ekonómovia také dielo mali; 412 stranové dielo V. Pavlenda Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR. Ekonómovia EÚ nepovedali kde a ako. Čaká nás rast disparity, nerovnosti a chudoby?

 

Záver

Pred viac ako 200 rokmi sa D. Ricardo, velikán ekonómie, stal členom britskej Dolnej snemovne. V parlamente hovorieval veľmi odborne a tak ho mnohí nechápali. Bol to aj Ricardov „zákon pomernej výhody“, alebo doktrína komparatívnych nákladov, ktorú v parlamente objasnil. V úvode som spomenul aj našich. Tiež objasňovali. Odozva nebola. Naši poslanci však nemajú taký vedecký záver.

Ekonómovia všetkých parlamentných strán si musia dôkladne uvedomiť, že hospodárska politika, jej jadro, musí vychádzať z toho, že z počtu všetkých 5 397 540 Slovákov má 2,6 mil. Slovákov ekvivalentný disponibilný mesačný príjem do 700 eur a 4,5 mil. príjem do 1 000 eur mesačne. A to znamená, že ekonomika SR predovšetkým potrebuje vznik a rozvoj odvetví, ktoré zabezpečia zamestnanosť pre všetky vrstvy obyvateľstva.

Chaotické vystúpenia poslancov v NR SR nie sú predpokladom potrebnej zmeny v oblasti miezd. Rovnako je však potrebná zmena v ekonomických výskumných ústavoch a ekonomických fakultách.

Zásadnou úlohou je vyriešiť problém v rámci celej EÚ, a to, rozpracovanie podmienok realizácie pracovnej sily národov a národností EÚ; netabuizujme fakty, o ktorých sa nemá hovoriť. Aj o najvyšších mzdách v Európe. Alebo inak, ako to hovorí nadpis úvahy, o mzdách, disparite, nerovnosti a chudobe.

Potrebujeme dielo Ekonomické základy miezd a chudoby v EÚ.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 28/2/2024

 

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

25 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
Pavel Sobolič
Pavel Sobolič
11. marca 2024 23:12

Vážený pán profesor,
       s veľkým záujmom som si prečítal Vašu úvahu a aj reakcie čitateľov. Vzhľadom na to, že podľa môjho poznania ste „zaťali do živého“ a pomenovali najväčší problém súčasného sveta, dovolím si prispieť k diskutovanému problému pohľadom laika na základe svojho poznania aj ja. Keďže mám za to, že ide o problém prísne odborného charakteru nezvládnutý doteraz ani najpovolanejšími, vopred sa za svoju trúfalosť ospravedlňujem.
      K tejto mimoriadne vážnej, a preto dôležitej, priam kľúčovej téme uvádzam v slede textov (nie podľa dátumu) niekoľko poznámok. Najmä
      1. Nejde o „problém minimálnej mzdy“, ale o problém mzdy ako ekonomickej kategórie všeobecne. Mzda je súčasťou kapitálového vzťahu a kapitál je hlavným koreňom príčiny úplne všetkého, čo je dnes predmetom úvah, diskusií, či polemík o každom negatívne vnímanom jave v spoločnosti. Vrátane aktuálne „populárnej“ inflácie, či nezmyselného, zatiaľ nepochopeného konfliktu dvoch hodnotových prístupov a kultúr sveta vyvinutých v rozdielnych podmienkach, bezcitne vedeného na Ukrajine na účet najmä tam žijúcich nevinných ľudí (no nielen) nič netušiacich o jeho skutočnom pozadí a cieľoch.
      2. Ak „súčasní poslanci nepotrebujú vedu“, tak preto, že ju nepotrebuje (a nevyžaduje) predovšetkým verejnosť (potrebovať a aj vyžadovať by ju mala aspoň jej znalá časť). To je mimoriadne znepokojivý spoločenský nielen jav, ale ako sa zdá, už akceptovaný stav! Aj keď z hľadiska cieľov sledovaných súčasným politicko-hospodárskym spoločenským systémom je znalým iste zrozumiteľný. Za nijakých okolností by však nemal byť akceptovateľný.
      3. Ak „naša vláda hovorila aj o existencii pracovných miest“, z ekonomického hľadiska s najväčšou pravdepodobnosťou nevedela (a ani nevie), o čom hovorí. Keďže vzdelávací systém „produkuje“ v oblasti ekonómie „odborníkov“, ktorých názory a stanoviská sú verejnosti prezentované takmer na dennej báze, ani sa tomu nemožno diviť. Ako sa zdá, skutočných odborníkov niet. Ani vo vláde a ani medzi poslancami. Všetci „odborníci“ sú „odchovaní“ na kapitále, sú produktom spoločenského systému existujúceho na kapitále. „Problémy ekonomík EÚ“ majú rovnakú, spoločnú príčinu. Tou je práve existencia kapitálu, jeho zákonité vzťahy a – aj dôsledky. Jedným z nich je tolerancia – na úrovni akceptácie – „horšie“, či „lepšie“ platenej rovnakej práce. Zdá sa, že v súvislosti s touto skutočnosťou žiadny z „odborníkov“ doposiaľ na poplach nebije. Okrem „pivových rečí“ je v ekonomickej praxi všeobecne akceptovaná. Hoci už dávno nie je akceptovaná napr. rôzna veľkosť jednotky dĺžky, času, objemu, či akejkoľvek inej fyzikálnej veličiny. Všetky reči sú na všetkých úrovniach vedené len v rovine dôsledkov, pričom skutočné príčiny namietaných javov (k hľadaniu ktorých s vytrvalosťou hodnej obdivu a uznania neúnavne nabádate aj Vy) sú prehliadané. Zrejme preto, že odhaľovanie každej príčiny je podmienené poznaním – a to niekedy „bolí“. Zvykli sme si na všakovaké „skratky“, zjednodušovania, ktoré sú menej namáhavé – ale sú rýchlejšie. Dôsledky takého prístupu si však zatiaľ len málokto uvedomuje. To je ďalší z nebezpečných spoločenských javov súčasnosti.  
      4  Rozdiely v minimálnych mzdách (no nielen) sú priamym dôsledkom všeobecne akceptovaných rôznych veľkostí „metra“, ktorým sa „meria“ práca kdekoľvek na svete. Úplne vo všeobecnosti. Zdanlivé „lokálne“ úsilie o riešenie rodových rozdielov je len chabé zastieranie skutočnej podstaty problému umožňované neznalosťou verejnosti poznanou aktérmi účelového zahmlievania. Práca nemá rodový charakter! Riešením je jej meranie ak dnes ešte nie exaktné, tak aspoň kváziexaktné. To by ale znamenalo koniec existencie kapitálu. Táto nevyhnutná podmienka a požiadavka zároveň je výzvou dňa. Bez poznania objektívnej reality a podpory väčšinovou časťou verejnosti však nerealizovateľná.
      5. Chudoba, rovnako ako „mzdy, disparity, nerovnosť“, sú priamym dôsledkom existencie kapitálu v ekonómii i v ekonomikách ukotveného v právnych poriadkoch krajín sveta. Váš výrok, podľa ktorého „chudoba je jeden z najobťažnejšie riešiteľných problémov“, si dovolím namietať. Aj ten, podľa ktorého „je spôsobená nedostatkom peňazí“. Chudoba závisí od množstva peňazí len zdanlivo. Je dôsledkom nie množstva peňazí, ale ich vlastností, funkcií a pravidiel rozdeľovania priznávaných súčasnou ekonómiou.
      6. „Ekonómovia západných krajín“ (no nielen) sledovali (a sledujú) celkom iné záujmy ako je „riešenie národných problémov“. Preto (okrem iného) v ich prístupoch nemohlo byť (a ani nie je) prítomné nijaké „vedecké riešenie fungovania ekonomiky EÚ“ – a to nielen „ako celku“, ale nijaké. Skutočnosť, že „takto sme šli do neznáma“ je jedným z priamych dôsledkov nášho obmedzeného poznania a zároveň dôkazom tohto faktu. Aj toho, že vo všeobecnosti sa nemôžeme spoliehať na pochopenie a ústretovosť „našich nových priateľov“, ale že sa môžeme spoliehať predovšetkým na vlastné poznanie. A ním vedení by sme sa mali aj riadiť.
      7. Áno, kým uvedomelým konaním prameniacim v poznaní matrix radix skutočnej príčiny doterajšieho vývoja sveta vedúceho ľudstvo spoľahlivo do záhuby, nedôjde k odstráneniu kapitálu z ekonómie, celkom iste „čaká nás rast dispartity, nerovnosti a chudoby“. No celkom určite nielen to.
      8. „Chaotické vystúpenia poslancov v NR SR nie sú predpokladom potrebnej zmeny v oblasti miezd“ (len), ale v nijakej.
Z textov ku komentárom:
      9. Keďže nemám dostatok informácií, neviem posúdiť či bol v Juhoslávii „iný socializmus ako náš“. Ale s istotou viem, že z hľadiska ekonomických podmienok a charakteru vlastníctva môže byť socializmus len jeden. Ten buď je, alebo nie je. Nemám vedomosť o tom, že by v doterajšom vývoji existoval socializmus v niektorej z krajín sveta. Aj keď bol (a všeobecne aj je) za socializmus považovaný. Preto mám pochybnosti, či existoval aj v Juhoslávii. S určitosťou neexistoval ani ten „s ľudskou tvárou, ktorý zaviedol s. Dubček“. Ak by „chodil na školu k vynikajúcim ekonómom sa radiť“ a tí by mu radili správne – a on by si nechal poradiť, po r. 1989 by u nás nemohlo dôjsť k reštaurácii kapitalizmu toľko „velebeného“ nemalou časťou verejnosti neznalej reality, po ktorom v opojení ilúzií klamaná majstrami propagandy a demagógie túžila.
      10. Výroba nie je socialistická, kapitalistická a ani nijaká ideologická, či politická iná. Rovnako, ako nemôže byť politickou ekonómia – ak má byť vedou. Práve tak, ako nemôže byť politickou ani matematika, fyzika, či ďalšie z exaktných vedných odborov. Odôvodňovanie nemožnosti považovať ekonómiu za nepolitickú „odborníkmi“ jej naratívnym charakterom je dôsledkom nedostatočného poznania a nesprávneho posúdenia skutočnej podstaty tohto problému. Výroba (no nielen) podriadená potrebám (nie spotrebe!), je na úrovni dobového poznania len dobre organizovaná a ekonomicky efektívna, alebo nie.   
      11. „Nový vzťah práca – kapitál“ v budúcnosti nemôže a nebude existovať. Ten musí byť nahradený vzťahom človek – práca – človek (s výmenou na trhu založenou na hodnotovej ekvivalencii). V ekonómii i v ekonomikách budúcnosti kapitál nesmie a nebude existovať. Kým sa tak nestane, cieľ sledovaný Vašou úvahou nemôže byť dosiahnutý.
      12. „Bruselskí satrapovia“ sa chovajú tak, ako im to „slobodný“ a „demokratický“ systém, nerešpektujúci objektívnu realitu, umožňuje. Tá je taká, že veľkosť rovnakej práce úradníka {= výkon práce [= úroveň poznania x fyzická sila človeka konaná v pracovnom procese] x čas} v Bruseli a kdekoľvek na Slovensku (či inde) sa môže líšiť len a len vo výkone (a teda v produktivite práce). Vzhľadom na fyziologické vlastnosti ľudského druhu a schopnosti jeho organizmu je však ich rozdiel zanedbateľný. Rozhodne nie násobný, ako v doterajšej ekonomickej praxi! Premyslené cielené „kupovanie“ pracovnej sily (predovšetkým mladej generácie, a to nielen v Bruseli) je pre spoločnosť mimoriadne zhubné. Žiaľ, tých ktorí namietajú, je zatiaľ žalostne málo.
      13. „Svetové koncerny majú preskúmané“ len to, čo ich zaujíma a čo v existujúcom politicko-hospodárskom systéme potrebujú k svojmu prežitiu. „Ekonomické fakulty“ tiež „riešia“ len potreby tohto systému a svojich študentov vychovávajú len pre tento účel. Aj keď sa budú akokoľvek snažiť, dlhodobo obhajovať neobhájiteľné je nemožné! Žiaľ, zatiaľ je to ale tak!
      14. „Kapitalistický systém … dospel k prirodzenému koncu svojej cesty“ podľa zákona konca (spoločnosti bez konca). Bez uvedomelého ovplyvňovania spoločenského vývoja iná možnosť neexistuje. História nás učí, že revolúcie bez poznania podmienok nevyhnutných pre ich úspešnosť aj v období po nich, nevedú trvalo k sledovaným cieľom. Takže základom i podmienkou by malo byť vždy opäť najmä poznanie.
      15. Kapitál je doterajšou ekonómiou považovaný za „hybnú silu ekonomík“, no v skutočnosti ňou však nie je! Nielen „Šimečkovci nedajú riešenie na problém“, ale v parlamente ho nedá nikto. Preto, lebo ho nepoznajú. Ak im svoje úvahy posielate, možno len dúfať, že sa im na základe nich „rozsvieti“. Osobne to ale považujem za veľmi málo pravdepodobné. Preto, že ich poznanie ešte tak ďaleko nedospelo. Tí, ktorí o probléme vedia a aj poznajú jeho riešenie, v parlamente nie sú a tak skoro sa tam ani nedostanú. Podmienkami k tomu je poznať a aj chcieť – aspoň väčšinovou časťou verejnosti. Pri umelo vytváranej a starostlivo udržiavanej jednosmernej „objektívnej“ informovanosti verejnosti, bez umožnenia prístupu do hromadných oznamovacích prostriedkov všetkým (ktorí si ich platia), to je a aj bude úloha mimoriadne náročná.  
      16. Ak by Baťovi robotníci poznali skutočnú príčinu umožňujúcu majetkové pomery a spoločenské postavenie svojho nimi chváleného zamestnávateľa, úroveň a kvalita života každého z nich by nebola od toho jeho veľmi rozdielna. A celkom určite by nemuseli na Baťu i jeho rodinu pracovať. Áno, „ani dnes sme nevyriešili problém hodnoty práce“. Hoci práve ten spolu s podmienkami trhu umožňovanými doterajšou ekonómiou sú primárnou príčinou nielen doterajšieho nespravodlivo rozdeleného sveta, ale aj jeho katastrofického vývoja.  
      17. Pani M. Slezáková uvažuje prirodzene, a preto správne. Problémom je, že „odborníci“ prezentujú aj jednoduché veci nie pre „sedliacky rozum“, ale zložito. Zrejme aby zdôrazňovali a umocňovali svoju „dôležitosť“. A čím zložitejšie, myslia si, že tým budú považovaní za väčších „odborníkov“ a aj za „dôležitejších“. Jej otázka je legitímna, takže teraz je rad na odborníkoch, aby jej na ňu kvalifikovane a zrozumiteľne odpovedali.  
So želaním dobrého zdravia, neslabnúceho životného entuziazmu a s vierou v rozvíjanie zdravého „sedliackeho rozumu“ verejnosti    Pavel Sobolič

Marián Moravčík
12. marca 2024 19:45
Odpovedať  Pavel Sobolič

Súhlasím s väčšinou bodov, no zvlášť by som dal do červeného rámčeka bod 11 a prvú vetu v bode 15.
Navrhujem odraziť sa od toho pri našej ďalšej spoločnej diskusii.

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
4. marca 2024 15:57

Z princípu nemám rád reguláciu v hospodárskej politike. Nie je to organická súčasť výroby (produkcie). Aj regulácia minimálnej mzdy je však naajmä pokusom o odpoveď (reakciou) na deformáciu fungovania hospodárskeho mechanizmu. V tomto prípade dobývania renty. Ide o zjavné vychýlenie prirodzeného mechanizmu – spoločnej tvorby a spoločného užitia. Scudzenie časti produktu (produkcie), sa spravidla odôvodňuje tvrdením, že ide o „cenu kapitálu“. Vlastníci kapitálu mystifikujú verejnosť (ale najmä pracujúcich), že renta je akousi formou odmeny za optimálnu alokáciu. Profit špekulatívneho kapitálu potvrdzuje, že tomu tak nie je! Špekulácie nemajú súvislosť s výrobou, ale s použitím kapitálu. Na korupciu, kartel, dumping, ale aj propagandu, politiku a ozbrojené násilie. Úsilie „zdravých síl“ reformátorov mi pripomína Budajovo tvrdenie (ilúziu) o neškodnosti bylinožravých medveďov…
Kapitalizmus nie je ani neškodný ani bylinožravý. A pokusy o kapitalizmus „s ľudskou tvárou“ zaváňajú naivitou alebo účelovým klamstvom….
Šancou je odhaliť rozprávku o legitimite renty!
Myslím, že pokračujúce uplatnenie AI v ekonomických procesoch najprv enormne zvýši mieru renty, aby ju vzápätí zničila. Legitimita renty sa rozbije o útesy umelej inteligencie…

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
4. marca 2024 16:44

Pán inžinier,
vo feudalizme rozhodol feudál, že každý desiaty petrenec je poddaného. Kapitalizmus zaviedol kapitalistickí vlastníctvo, ktorého jadro iste poznáte, teda proces výroby, proces akumulácie a proces distribúcie outputu. Pojem „s ľudskou tvárou“ zviedol s. Dubček, jednak chodil na školu k vynikajúcim ekonómom sa radiť, zúčastňoval som sa porád, a počas mojich štúdií v Juhoslávii (nastúpil som v roku 1963) sa rozprával aj so mnou. Bol prekvapený, že je tam postgraduálny študent. Teda vedel, že je aj iný socializmus ako náš. T6am nemali socialistické vlastníctvo ako naše. Môžem Vám požičať knihu od prof. Korača. Tam ho podrobne charakterizuje A iste by ste bol prekvapený. Na základe neho odvodil bázický ekonomický vzťah hodnota = prenesená hodnota + novovytvorená hodnota a ďalšie členenie novovytvorenej hodnoty, ktoré odrážalo podstatu ich socializmu. Bázu vedecky určil Tito, ktorý mi pri predstavení na našom veľvyslanectve povedal, aby som si kúpil jeho knihu, mám ju.
Ja mám teda veľmi konkrétnu predstavu, akú štruktúru mám mať ekonomická teória a jej systém pojmov, nemôžeme ich vytrhnúť z kontextu hlbokého obsahu pojmu socializmus.
Ďakujem
jhusár

Andrej Sablič
Andrej Sablič
2. marca 2024 8:23

Na problém odpoviem myšlienkou, na ktorej mal rozpracovanú svoju knihu nebohý Prof. Haluška: Zisk patrí pracujúcim! Ak by sa realizovala, potom by zisk bol nákladom a žiaden zisk by sa nedosahoval. Bezprácny zisk je hnacím motorom rozkladu spoločnosti na bohatých a chudobných. Majitelia firiem nielen, že majú najvyššie mzdy, ale k dobru ešte poberajú aj bezprácne zisky!!! Nuž a to neorganizujú majitelia, ale Ústava a z nej plynúce zákony. Tomu sa politickou cestou nedá zabrániť, len a len revolučnou zmenou v našom ekonomickom myslení!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Problém je v ekonomickej „vede“, ktorá motivuje spoločnosť k bezprácnym ziskom!!!

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
2. marca 2024 11:30
Odpovedať  Andrej Sablič

Pán Sablič,

Za tým účelom Korać vychádza zo základného cieľa socialistickej výroby. Hovorí, že je nepopierateľné, že cieľom socialistickej výroby je výroba materiálneho bohatstva s cieľom čo najkomplexnejšieho uspokojenia rastúcich potrieb ľudí. Aj socialistickú tovarovú výrobu regulujú určité zákony nezávislé od vôle ľudí. Korać  analyzuje socialistickú tovarovú výrobu v čistej forme. Pri takomto prístupe musí byť východiskovým bodom analýzy socialistický podnik (fabrika) ako tovarový výrobca a to taký podnik, v ktorom sú nastolené dôsledné socialistické výrobné vzťahy, t.j. v ktorom je pracovný kolektív ako celok súčasne výrobcom, spoluvládcom (upravljač – cítime viac ako správca) a prvým privlastňovateľom výrobkov, ktoré svojou prácou vytvoril, nový vzťah práca – kapitál. Toto je najvzácnejšia myšlienka, najvzácnejší logický deduktívny záver Koraća v spojitosti s novou podstatou ekonomického systému v Juhoslávii. Alebo inak, to sú tri piliere. Teda podnik disponuje nevyhnutnými faktormi výroby (resp. že pracovný kolektív disponuje výrobnými prostriedkami, ktoré sú mu dané na používanie alebo, že k nim môže prísť kúpou na trhu), ako aj, že môže realizovať  to, čo sa v podniku vyrába, a tak sa problém redukuje na analýzu procesu výroby tovarov a služieb a podmienok stálej reprodukcie ako materiálnych tovarov tak aj vzťahov, ktoré v podniku existujú, vznikajú. Vieme, že poddaný bol slobodnejší ako otrok, robotník bol slobodnejší ako poddaný (feudál rozhodol, že každý 10-ty petrenec je poddaného) avšak robotník hlavne predáva(l) svoju pracovnú silu. Nebol ani spoluvládcom (správcom?) ani prvým prisvojovateľom

A na tej báze hovorí , že h = ph + nh.

Ďakujem
jhusár

J. Husár
J. Husár
2. marca 2024 13:48
Odpovedať  Andrej Sablič

Za tým účelom Korać vychádza zo základného cieľa socialistickej výroby. Hovorí, že je nepopierateľné, že cieľom socialistickej výroby je výroba materiálneho bohatstva s cieľom čo najkomplexnejšieho uspokojenia rastúcich potrieb ľudí. Aj socialistickú tovarovú výrobu regulujú určité zákony nezávislé od vôle ľudí. Korać analyzuje socialistickú tovarovú výrobu v čistej forme. Pri takomto prístupe musí byť východiskovým bodom analýzy socialistický podnik (fabrika) ako tovarový výrobca a to taký podnik, v ktorom sú nastolené dôsledné socialistické výrobné vzťahy, t.j. v ktorom je pracovný kolektív ako celok súčasne výrobcom, spoluvládcom (upravljač – cítime viac ako správca) a prvým privlastňovateľom výrobkov, ktoré svojou prácou vytvoril, nový vzťah práca – kapitál. Toto je najvzácnejšia myšlienka, najvzácnejší logický deduktívny záver Koraća v spojitosti s novou podstatou ekonomického systému v Juhoslávii. Alebo inak, to sú tri piliere. Teda podnik disponuje nevyhnutnými faktormi výroby (resp. že pracovný kolektív disponuje výrobnými prostriedkami, ktoré sú mu dané na používanie alebo, že k nim môže prísť kúpou na trhu), ako aj, že môže realizovať to, čo sa v podniku vyrába, a tak sa problém redukuje na analýzu procesu výroby tovarov a služieb a podmienok stálej reprodukcie ako materiálnych tovarov tak aj vzťahov, ktoré v podniku existujú, vznikajú. Vieme, že poddaný bol slobodnejší ako otrok, robotník bol slobodnejší ako poddaný (feudál rozhodol, že každý 10-ty petrenec je poddaného) avšak robotník hlavne predáva(l) svoju pracovnú silu. Nebol ani spoluvládcom (správcom?) ani prvým prisvojovateľom. A jeho základný vzťah je  h = ph + nh.

Ďakujem

jhusár

Karol Fajnor
Karol Fajnor
1. marca 2024 18:56

Vážený pán profesor čo dodať. Výborne ako tradične. Problém vidím v našom postavení. Ing. Blahynka zo Slušovíc to definoval jemne. Sme v tretej kategórii štátov. To znamená že u nás sú dcéry a my robíme na matky v druhej a riadiace štruktúry v prvej skupine štátov. Povedal že je treba sa dostať do prvej skupiny štátov , kde sme do roku 1989 boli. Takto kulantne vysvetlil naše postavenie kolónie. A žiaľ ako správne povedal aj Peter Vanka, Fico nevyužíva ani trochu to čo by mohol. Opäť podporuje len nadnárodné monopoly. A tie prídu urobí sa im PR a potom odídu. Zisk im ostane a nám len náklady a oči pre plač. Keby aspon investoval do oživenia poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu. Ostane len zlikvidovaná úrodná pôda. Verím že spracujú minimálne alternatívu kde budeme môcť povedať čo , kde a ako rozvíjať. Myslím že život naberá na obrátkach. Pozrime Nemecko. Ak nechceme byť chudobný príbuzný tak treba zobrať diela našich dnes už klasikov ktorých ste spomenuli. Vďaka za Vašu prácu. Veľa zdaru a silné zdravie.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
1. marca 2024 19:30
Odpovedať  Karol Fajnor

Vážený pán Fajnor, som rád, že ste uviedli tie závažné fakty. Aj mňa mrzí poľnohospodárstvo, veď som po vylúčení zo strany tam odpracoval 20 rokov a aj Francúzi aj Nemci sa chodili učiť (mám list) ako zavlažovať obrovské lány Ale ma mrzia aj veľké disproporcie v minimálnych mzdách, či to, že na Slovensku existujú ľudia, ktorí pracujú za 200 euro mesačne. Terajší ekonómovia akosi mlčia a preto musím citovať prof. Húsku: „V slovenskom spoločenskom vedomí však strašilo obdobie honu na „slovenských buržoáznych nacionalistov“, a teda vymysleli takú metódu, že sa to nenastolí ako požiadavka Slovenskej plánovacej komisie, ale že VŠE a SlPK usporiadajú vedeckú konferenciu, kde sa rozoberie „problematika plánovitého dobiehania Slovenska za úrovňou českých krajov“. Nuž Kočtúch neváhal a v hlavnom referáte prezentoval výsledok svojho výskumu. Vznikol „veľký poprask“. Novotný ako hlava štátu a vládnucej strany žiadal t r e s t n é stíhanie výčinov akéhosi mladého docentíka zo Slovenska. Napokon Novotný bol známy „slovakožrút“ a bol povestný svojou aroganciou voči slovenským emancipačným snahám. V rozčúlenom vystúpení na ÚV ešte aj Kočtúchovo meno skomolil. Ale v polovici šesťdesiatych rokov už nemohli súdne stíhať ľudí za fakty, ktoré predložili na vedecko-aplikačnej konferencii. Pamätám si, že som Sláva upozorňoval, že to môže byť nebezpečná téma, ale on so svojím vitálnym optimizmom hovoril, že je dôležité, že „bol vypustený džin z fľaše“
Ďakujem
jhusár

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
29. februára 2024 19:28

Výborná úvaha a veľmi aktuálna! Bolo by však vhodné doplniť ju o dva grafy – totožné s publikovanými, ale s údajmi za rok 2004 a poslať takýto dokument /s príslušným komentárom o „prínosoch“ nášho členstva v EÚ/ predsedom koaličných strán. /Ti opoziční sú informovaní, ibaže „kopú“ zo všetkých síl za EÚ a žiaden argument ich nepresvedčí/. Fico je právnik a okrem jeho obľúbenej frázy „čosi z toho musia mať aj ľudia“ z riadenia žiaľ NH nevie. A nemá ani čas sa to dozvedieť vzhľadom k politickým turbulenciám, ktoré prežíva nielen Slovensko, či EÚ, ale skutočne celý svet. To je teraz jeho prvoradá úloha, aby pre nás vôbec uchoval akú takú mieru štátnosti. Ekonomike by sa mal venovať celý štáb iných ľudí pod kompetentným vedením min. financií. Im by tento materiál mohol a mal otvoriť oči.
Záver je jednoznačný: Prínosy nášho členstva v EÚ, tobôž v eurozóne možno zhrnúť do jedninej vety: Strata sotva nadobudnutej štátnej suverenity a „komisionálny vypredaj“ štátneho majetku, dokonca aj „nescudziteľného národného bohatstva.
Ako som napísal, Vaša úvaha, vážený pán Profesor je veľmi cenná pre všetkých Slovákov „súcich na slovo“. Veľmi Vám za ňu ďakujem.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
1. marca 2024 9:20
Odpovedať  Jozef Hlušek

Vážený pán inžinier,
Váš komentár si ozaj zaslúži veľkú pozornosť; je o b s a h o v o veľmi bohatý. Ako vidno na grafe rozdelenia miezd SR, vidíte, že je človek, ktorý má 200 euro mzdu. To je ozaj veľká chudoba. To mu stačí tak na stravu a čo iba ubytovanie? Kedy rokovala EK o ekonomických problémoch EÚ? Za Ricarda (pred 200 rokmi) prejednuávali problém importu francúzskeho obilia. V parlamente vznikol jeho paradox. Ktorý z našich poslancov má taký poznatok, ktorý sa dá použiť na riešenie chudoby? Nemôžem neokopírovať celý mail, ktorý som dostal:
Bruselskí „satrapovia“ si sami schválili odchod do dôchodku v 50 rokoch. – Odchod do dôchodku vo veku 50 rokov pre úradníkov Európskej hospodárskej únie bol schválený s mesačnými dôchodkami vo výške 9 000 eur. Politici majú veľký záujem o vstup do európskej administratívy, prečo?
Veľmi jednoduché, tento rok ide do dôchodku 340 štátnych zamestnancov vo veku 50 rokov a doživotný dôchodok 9 000 € mesačne (to nie je vtip, dôchodcov je 340 x 9 000 € /mes x 12 mesiacov x 40 rokov = 1 468 000 000 €.
Uvoľňujú tak miesto novým úradníkom z krajín, ktoré nedávno vstúpili do EÚ .
Kto za to platí? My, ktorí sme pracovali a prispeli k dosiahnutiu hanebného dôchodku, kým tí, čo tvoria zákony, si takto dávajú darčeky.
Ďakujem
jhusár

Anton Julény sen
Anton Julény sen
29. februára 2024 18:56

Vážený pán profesor, 
plne s Vami súhlasím, že :“Zásadnou úlohou je vyriešiť problém v rámci celej EÚ, a to, rozpracovanie podmienok realizácie pracovnej sily národov a národností EÚ“  Myslím, že tento problém majú veľmi dôkladne vedecky preskúmaný svetové koncerny a korporácie,ktoré pri rozmiestňovaní investícii vo svete plne využívajú k docieleniu maximálnych ziskov. V záujme toho sú ochotné zradiť aj zájmy vlastnej krajiny (USA-Čina ),Svedkom takejto politiky sme aj na Slovensku. Kapitál pôjde tam kde sú predpoklady ziskov a spoločnosť, ktorá sa tomu nevie ubrániť!

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
1. marca 2024 8:17
Odpovedať  Anton Julény sen

Pán inžinier,
Vášmu komentáru sa priam teším, lebo ste spomenuli fakt a to, že čo majú preskúmané svetové koncerny. Ak si čitateľ iba otvorí ten článok, ktorý uvádzam zistí aký je stav. Mrzí ma, že naše ekonomické fakulty neriešia, vedecky neriešia tento závažný problém. Veď aký je rozdiel v minimálnej mzde v Dánsku a u nás. Už aj nám hrozili, že automobilový priemysel sa pohne ďalej. Prečo? Lebo inde je minimálna mzda ešte nižšia, napríklad v Bulharsku.
Ďakujem
jhusár

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
29. februára 2024 18:31

Ako vždy, výborný osvetový a navyše inšpiativny materiál a téma.
Všímam si hlavne v „Závere“: cit. „Ekonómovia všetkých parlamentných strán si musia dôkladne uvedomiť, že hospodárska politika, jej jadro, musí vychádzať z toho, že z počtu všetkých 5 397 540 Slovákov má 2,6 mil. Slovákov ekvivalentný disponibilný mesačný príjem do 700 eur a 4,5 mil. príjem do 1 000 eur mesačneA to znamená, že ekonomika SR predovšetkým potrebuje vznik a rozvoj odvetví, ktoré zabezpečia zamestnanosť pre všetky vrstvy obyvateľstva.“
Ale – neuvedomujú si. Ešte aj pre sociálnu demokraciu (Fico a Saková) je najdôležitejšie podporovať zamestnávanie „odborníkov – montážnikov“ v automotive, nie podporovať pracovné miesta v ostatnom na Slovensku.
Žneme iba to, čo sme si zasiali a vypestovali za 34 rokov: chudobu a nízke platy a žobrácke penzie.
Otázka mzdy nie je zvládnutá: Mzdu a hlavne tú minimálnu môže vláda „postrkávať“ cez zákon či zvyšovaním v štátnej správe, ale inak nič. MZDA je pritom ten ukazovateľ, ktorý vytvára budúce dôchodky ( dôchodok ani šťastie si nekúpite, aj keď prospektorov v tomto smere čo vám ponúknu švajčiarsky dôchodok je dosť…).
Ak by minimálna mzda bola ozaj iba pre tých, čo majú „ruky ľavé“ a musia ich zamestnať, nemuseli by sme sa trápiť – kompenzovali by im to sociálne dotácie a to i v budúcom dôchodku. Ale my sme si tento režim a systém vybrali. A tak dnešná mzda podľa porovnaní s európskymi krajinami a produktivitou práce v prípade toho, že podniky a hospodárstvo je naše, môže byť ( i v eurách, ak nie vo vlastnej menovej jednotke) násobne vyššia ako je dnešná skutočná v 2024. Predstavme si mzdy v mesačných periodikách 3.500 eur, v špičkových zamestnaniach a pozíciách 6.000 až 8.000 eur.
Ale to by neodchádzali naše výsledky hospodárenia do zahraničia cudzím investorom, alebo našim „vlastníkom – rentiérom“ pre istotu už žijúcich kdesi na ostrovoch a pobrežiach mimo vlasti…že sa to nedá?
A ako je to možné v Luxemburgu? V Dánsku?…

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
1. marca 2024 8:11
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter,
ozaj som rád, aký hlboký komentár si napísal. Verím, že si ho všimnú všetci čitatelia a aj predseda vlády, ktorému to pošlem. Ale, Peter, máš ekonomicko diela a preto nemôžem nenapísať, že aj velikán J. Naisbitt má knihu v ktorej píše: „ A jedným z dôvodov prečo Európa podľa môjho názoru ešte dlho zostane po kolená zaborená v blate, je skutočnosť, že byrokratické európske vlády sa nestarajú o podniky. A známy profesor L. Thurow napísal: „…a jedným z hlavných dôvodov je skutočnosť, že kapitalistický systém v podobe, v akej sa uplatňoval po druhej svetovej vojne, dospel k prirodzenému koncu svojej cesty“,
Nepamätám sa, aby europarlament (obrovský) prerokovával hybné sily ekonomík, teda optimálne využitie zdrojov – pôdy, práce a kapitálu, v procese reprodukcie, teda v procese výroby, akumulácie a distribúcie outputu, teda aj vzniku miezd. V našom parlamente nevzniklo riešenie ako bol Ricardov paradox. Prečo Šimečkovci nedajú riešenie na problém, ktorý vyjadruje nadpis mojej úlohy, ich nemrzí, že sa motáme pred koncom poradia v minimálnej mzdy? V mojich úvahách som už uviedol grafický model finančných tokov ekonomiky a tak ho môžu využiť, lebo M. Šimečkovi posielam moje úvahy. Nech skonštruujú ekonometrický model, ktorý nájde optimálne hodnoty tých tokov, teda aj miezd aj dôchodkov. Ich však mrzí to, že nevyhrali. Nech teraz nájdu hospodársku politiku a nech na nej pracujú už odteraz.
Ďakujem
jaro

Július Forsthoffer
Július Forsthoffer
29. februára 2024 12:36

Milý Jarko Husár
Ďakujem, akurát som dočítal text čo prišil priamo. Nuž, mám pocit, že si „zabrúsil“ do ťažkého problému. Kapitalistický systém nedokáže vytvoriť ani len „približne“ spravodlivé odmeňovanie, teda ohodnotenie vykonanej práce. Práca je stále iba predmetom vykorisťovania a finálne ZISKU. Ja si spomínam na to, že aj v ére po-februárovej boli problémy s odmeňovaním, napriek vydaným aj modifikovaným „katalógom práce“, ale nikdy neboli až také extréme nespravodlivosti ako sú v mzdových systémoch súčasnosti.
A mám za to, že neexistujú krajiny kde nepoznajú chudobu, pretože ten princíp nerovnosti je celospoločenský a mám pocit, že sa prehlbuje. Pracujúci zabudli na Manifest a tézu“ robotníci nemajú čo v revolúcii stratiť- iba svoje okovy“. Veď hej, lenže my sme iba „premaľovali“ robotnícku triedu na „operátorov“ no podstata sa nezmenila. Môžem však konštatovať, že mzdové rozloženie v podnikoch či úradoch a iných organizáciách je úplne neprimerané, bez ohľadu na vyrovnávanie „ženskej práce“ , ale recept na zlepšenie neexistuje kým sa nezmení systém. Srdečne pozdravujem Julo

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
29. februára 2024 13:57

Milý Julko,
naši politici sa optimisticky uspokojujú tým, že vraj sú od nás aj horší, čo vidno na prvom grafe. Pripadá mi to ako s Perseusom. Perseus potreboval helmu, ktorá ho robila neviditeľným, aby mohol prenasledovať obludy, či aj Medúzu. My si sťahujeme tú helmu hlboko na oči, aby sme mohli zapierať existenciu oblúd. Ale ani priemyselne vyspelejšie krajiny nám neukazujú obraz hodný nasledovania.

Bohužiaľ, chudoba ozaj kvitne, ale aj korupcia (culpa lepis?). A preto v mojej odpovedi musím zopakovať dva odstavce: „Zásadnou úlohou je vyriešiť problém v rámci celej EÚ, a to, rozpracovanie podmienok realizácie pracovnej sily národov a národností EÚ; netabuizujme fakty, o ktorých sa nemá hovoriť. Aj o najvyšších mzdách v Európe. Alebo inak, ako to hovorí nadpis úvahy, o mzdách, disparite, nerovnosti a chudobe. Potrebujeme dielo Ekonomické základy miezd a chudoby v EÚ.

Prečo nám neponúkli vedecké riešenie fungovania ekonomiky EÚ ako celku a menovite aj jednotlivých krajín? Ozaj chýbali hlboko spracované teoreticko-metodologické problémy medzioblastného(národného) ekonomického vyrovnávania, či aj hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania, meranie (miery, ukazovatele; HDP nemá zmysel) medzioblastného ekonomického vyrovnávania, meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania.“

Marián Moravčík
28. februára 2024 22:41

Pán profesor, veľmi sa mi páči, že sa vždy opierate o fakty a matematiku. Aj komentáre potom môžu byť viac k veci.
Dolu sa pani Marta pýtala na dôvody rozdielov v mzdách na Figure 2, Sú to síce legislatívou určené minimálne mzdy, ale je tam aj určitá proporcia s priemernými mzdami.
V databáze Eurostatu som si našiel prehľad Európskych krajín podľa indexu životných nákladov (https://www.numbeo.com/cost-of-living/rankings_by_country.jsp?title=2021&region=150). Poradie krajín podľa tohto indexu približne zodpovedá poradiu podľa minimálnych miezd, aj relatívne rozdiely sú podobné.
To, podľa mňa, svedčí o dvoch veciach:

  1. Napriek všetkým pekným rečiam o rovnosti a rovnakej mzde za rovnakú prácu, nie je to v rámci Európy pravda ani náhodou. Mzdy zhruba kopírujú životné náklady a teda mzda nie je vyjadrením hodnoty práce, ale (ako kedysi písal Marx) prostriedkom na reprodukciu pracovnej sily. Zamestnávatelia to tlačia na minimum možného.
  2. Napriek všetkým pekným rečiam ideologických ekonómov o konkurencii a voľnej súťaži je na západe dlho zavedený systém monopolov a oligopolov. Ich konkurencia nespočíva v znižovaní nákladov, ale v snahe získať čo najväčší podiel z peňaženky ľudí. Preto sú tam životné náklady na maxime možného.

Mimochodom, tie isté faktory sa prejavujú aj v rámci Slovenska. Bratislava je ekonomicky úplne iný svet ako trebárs Michalovce.
Obávam sa, že pri najlepšej vôli nie je tento rébus v neriadenom kapitalizme voľného trhu riešiteľný.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
29. februára 2024 9:13

Vážený pán inžinier,
veď to je práve ten problém, ktorý diskutujú aj vedci a to „cesta“ ako sa cena pracovnej sily premení na mzdu. Vy ste si všimli aj index životných nákladov. a zistili ste podobnosť pohybu. Nemôžem sa nevrátiť k Baťovi, ktorý predovšetkým presadzoval, že robotník nemôže mať problém s bývaním. A tak postavil Zlín, či u nás Svit. Ktorý najbohatší Slovák tak uvažuje? Ba Baťa presadzoval, že robotník musí mať takú mzdu, aby si dokázal aj šetriť a tak aj otvoril Banku a všetci jeho zamestnanci museli úspory vkladať do jeho banky. Teda nehovoril o minimálnej mzde. Teda ani dnes sme nevyriešili problém hodnoty práce, či ako hovorí anglická literatúra value of work.
Ďakujem
jhusár

Ondrej Barič
Ondrej Barič
28. februára 2024 22:04

Pán profesor,
Ako vždy v príspevku sú nie len fakta ale aj Vaše skúsenosti,  Z toho vyplýva, že smer je jasný, vedecký prístup v zodpovedajúcich inštitúciách! K tomu sú ale potrebný ekonómovia s viac ročnými praktickými a teoretickými skúsenostiami.
Takýto ľudia sú tu prakticky vo výraznej menšine. Rozhoduje politika! Tak sa vytvárajú rôzne disparity, ako poukazujete v príspevku.
Zoberme si posledne roky našej vlády a vedenia EÚ, sú tam ekonómovia?. U nás skôr plagiátori. Alebo kto z našich poslancov EÚ je ekonóm?. Ba treba povedať, na dokreslenie, že sme mali našu poslankyňu s maturitou za šéfku sociálneho výboru EÚ !!!
Preto sa nám neponúkli vedecké riešenia fungovania ekonomiky EÚ ako celku a menovite aj jednotlivých krajín. Na Slovensku už veľmi dlho nemáme vládnu stratégiu rozvoja, aspoň na strednodobej úrovni!
 

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
29. februára 2024 9:24
Odpovedať  Ondrej Barič

Vážený pán inžinier,
svetové dejiny potrebovali veľa času, aby aspoň poodhalili tajomstvo mzdy; môžem začať A. Smithom pokračovať K. Marxom, či nositeľom Nobelovej ceny Buchananom. Som rád, že ste čiernym napísali, že rozhoduje politika. mzdy, disparity, nerovnosť , chudoba. Tie disparity som čiastočne ukázal v podmienkach Slovenska, ale analýza by sa mala týkať krajín EÚ a skonštatovať ako je to. A vidíme to, čo sa deje dnes, majitelia, kapitalisti chcú dostať čo najviac práce za čo najmenej peňazí. Veď ako sa presúva výroba z Nemecka, Francúzska atď. do krajín bývalej RVHP. Váš záver plne hovorí o dnešnom hlavnom probléme, neponúkli nám ako, ani len teoreticky. Ako vznikla EÚ? Ba sme mali aj menu Ecu. Mala teóriu. Karvaš má o peniazoch vo svojom diele viac ako 80 strán.
Ďakujem
jhusár

Marta Slezáková
Marta Slezáková
28. februára 2024 20:30

Môj sedliacky rozum by rád vedel, čo spôsobuje tie obrovské rozdiely v príjmoch obyvateľov rôznych štátov EÚ. Lebo môjmu rozumu prichádza divné, že slovenský robotník, ktorý pracuje v nemeckej automobilke na Slovensku – dostáva niekoľkokrát menej eúr za svoju prácu ako jeho kolega v Nemecku.

Marián Moravčík
28. februára 2024 22:19
Odpovedať  Marta Slezáková

Pani Marta, odpoviem vyššie.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
29. februára 2024 9:49
Odpovedať  Marta Slezáková

Pani Slezáková,
napísal som, že „Súčasní poslanci nepotrebujú vedu, potrebujú zvadu. Vláde nenechali kľud ani očakávaných 100 dní, vystrájali ako malé deti na ihrisku, keď jedno zoberie hračku druhému, a žiaľ, aj tárali.“ Tie ich zvady neriešia ekonomické problémy, ťažkú situáciu na Slovensku. Veď to jasne vidieť na oboch grafoch. Disparity by mali byť jasným podnetom hovoriť o hospodárskej politiky a to ako pri prerokovávaní ŠR tak aj pri schvaľovaná programového vyhlásenia vlády.
Ďakujem
jhusár