Správa z tlače: „Deficit verejných financií Slovenskej republiky môže v tomto roku dosiahnuť 7,373 miliardy eur alebo 5,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Predpokladá to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktuálnom augustovom rozpočtovom semafore, ktorý aktualizuje každý mesiac. Ide o jej odhad na základe aktuálnych informácií a za predpokladu, že vláda neprijme dodatočné opatrenia.“
Makroekonomická veličina podiel dlhu na HDP a jej správanie ekonómovia skúmajú vedecky veľmi dávno. Je predmetom ekonomickej dynamiky. Problém ma zaujal dávno a to vtedy, keď OECD uverejnilo nižšie uvedenú tabuľku, ale aj vtedy keď boli schválené Maastrichtské kritéria a stanovené percento podielu dlhu na HDP ako jedno kritérium vo výške 60%.
Skonštruoval som dynamický model.
Tabulka 4.3: Podiel dlhu na HDP vo vybraných krajinách v percentách
Zdroj: OECD Factbook 2006, Economic, Environmental ana Social Statistic
Inú dlhovú pozíciu malo Japonsko, ako Rakúsko a podobnú pozíciu mali Belgicko a Grécko. To je povrchné konštatovania. Každá krajina má iné hodnoty a inú dynamiku vývoja podielu dlhu na HDP. Skúmať, študovať a povedať ako sa bude správať ekonomická veličina podiel dlh / HDP je vedecky náročný problém. Údaje v tabuľke hovoria jasne o dynamike vývoja premennej dlh/HDP v rokoch 1999-2004, o jeho skackavom pohybe.
Ekonómovia EÚ a tvorcovia Maastrichtských kritérií si to asi nevšimli a tak podiel určili ako číslo.
Ekonomický systém, aj vybraných krajín OECD, je dynamický, teda prebieha v ňom veľké množstvo zmien v určitom čase a vývoj makroekonomických agregátov sa nedá iba odhadovať. Medzi dlhom vlády (D) a národným príjmom (HDP, Y) je vzťah. Tých vzťahov je viac. Pre náš zámer uvažujme (verím, že viacero čitateľov dokáže výklad sledovať), že veličiny D a Y sa správajú takto:
V tomto modeli národný príjem rastie konštantnou mierou rovnajúcou sa b za jednotku času (rovnica 4.53) a miera rastu národného dlhu predstavuje fixnú proporciu z HDP, národného príjmu (rovnica 4.52). Tretia a štvrtá rovnica uvádzajú východiskové podmienky. Predpokladáme, že v každom čase je v hospodárstve konkrétna hodnota Y (hodnota Y(0) vo východiskovom roku) a konkrétna hodnota dlhu vo východiskovom roku – D(0). Rovnica (4.52) je diferenciálnou rovnicou. Diferencujme prvú rovnicu podľa času a po substitúcii z rovnice (4.53) dostaneme:
Získali rovnicu, ktorú môžeme riešiť, aby sme sa dozvedeli neznámy funkčný vzťah dlhu od parametrov a premenných, ktoré vystupujú v modeli. Riešme vzťah (4.56) dvojitým integrovaním. Najskôr integrujme (4.56). Dostaneme:
Po konečno počte krokov získame tvar rovnice podielu dlhu na HDP. Dajme do pomeru D(t) a Y(t):
Podiel dlhu na HDP, vzťah 4.68 a 4.69 môžeme analyzovať. Každá krajina v uvedenej tabuľke ho bude mať iný. Ak t rastie do nekonečna, prvý zlomok sa blíži k nule, druhý zlomok sa blíži konštante a tretí zlomok rastie neohraničene (ide k plus nekonečno). Tieto výsledky získame ak vydelíme čitateľ aj menovateľ hodnotou t, čo nezmení hodnotu žiadneho zlomku. Náš záver je, že v tomto modeli rastie podiel dlhu na HDP bez ohraničenia, do nekonečna.
Neuveriteľné!
Teda správanie podielu dlhu a HDP je mimoriadne náročný problém a musíme vedieť robiť náročnú ekonomickú politiku. Ale hlavne v menovateli je funkcia HDP, ktorú má každá krajina inú. Takúto odpoveď nezískame iba verbálnou úvahou. Môžeme experimentovať s parametrami v (4.52 a 4.53). To je podstatné pre tvorcov ekonomickej politiky.
O náročnosti problému hovoria viaceré diela. Anglický ekonometer R. Shone napísal dielo Economic Dynamics, Cambridge a má 700 strán. Našiel so v nej niekoľko problémov, o čom hovorí tento mail:
Dear Professor Husár, You have once again picked up on a problem created by me. I changed the modelling between edition 1 and edition 2 of my book, but never carried it properly into the second edition. I attach word and excel files giving the correct modelling for this simple discrete dynamic model. If you have difficulty opening them for any reason, let me know and I shall forward them as pdf files. As to a2=0, this is simply to eliminate any reference to expected inflation. The simple model includes no expected inflation. In the corrected modelling I have attached I have simply left out a2, which makes it much clearer I think. I hope this answers all your concerns.
Best wishes,
Ron Shone
Upozorním aj na dielo G. Gandolfo Economic Dynamics, Springer a má 750 strán. Neviem, ktorý poslanec NRSR, či europoslanec má dielo o 750 stranách, aby si uvedomil ako boli autori zhrbení nad stolom a tvorili, a predtým sa naučili riešiť derivácie či integrály a diferenciálne rovnice.
Ekonomickí vedci si uvedomujú aj dnešné reálne zmeny a to globalizáciu a problémy so životným prostredím.
Preto nemôžem nenapísať, že The Dynamic Integrated Climate-Economy model, ktorý vyvinul nositeľ Nobelovej ceny W. Nordhaus, ktorý v ňom integroval neoklasickú ekonómiu, uhlíkový cyklus, klimatické zmeny a vyčíslil ním odhadnuté benefity, ak sa podniknú kroky na spomalenie klimatických zmien.
Verím, že si čitateľ uvedomí vážnosť problému podielu dlhu na HDP a verím, že zistil, že Maastrichtské kritériá sú povrchným riešením. Nuž a europoslancov a ani našich poslancov nezaujíma, čo je schované v knihách.
Záver
Tvorcovia Maastrichtskej zmluvy mali k dispozícii najmenej dve knihy o ekonomickej dynamike, ale sa mohli spoľahnúť aj na ekonómov v europarlamente, ktorí, myslím si, že čítajú dôležité ekonomické diela pre tvorbu hospodárskej politiky EÚ.
Odpoveď nielen na podiel dlhu na HDP, ale hlavne problém dlhu a u nás problém exportu a problém importu je nástojčivou úlohou dňa, aj pre ekonómov RRZ. Odpoveď je ozaj náročná, musí však byť vedecká.
Ekonóm Hudcovský: Nevidím reálne, že Fico s Kamenickým ušetria každý rok 1,4 miliardy eur. Mal navrhnúť cestu, nielen konštatovať.
Prof. J. Husár
Bratislava 30/8/2024
Vážený pán profesor,
k Vašej úvahe si dovolím uviesť niekoľko poznámok (na úrovni tvrdení – výrokov s preukázateľnou pravdivostnou hodnotou = 1). Najmä
1. Ak „skúmať, študovať a povedať ako sa bude správať ekonomická veličina podiel dlh / HDP je vedecky náročný problém“, potom je problém so samotnou (ekonomickou) vedou.
2. Ak je HDP (pre účely jeho definície v akejkoľvek modifikácii) hodnota všetkých finálnych výrobkov a služieb vyrobených v krajine v sledovanom období (vo finančnom vyjadrení významne obmedzujúcom výpovednú hodnotu tejto veličiny), potom by mal byť vyjadrením sumárnej hodnoty výsledkov práce reálne vykonanej štátnymi príslušníkmi krajiny (vrátane hodnoty práce vykonanej energiou strojov, ktoré boli v tomto období tiež výsledkom práce štátnych príslušníkov tejto krajiny).
V zaužívanej (a nespochybňovanej) praxi však HDP vyjadruje všeličo, len celkom určite nie hodnotu práce reálne vykonanej energiou pracujúcich. Je teda celkom vylúčené, a teda nemožné a aj nepredstaviteľné, aby mohol byť dlh výsledkom práce energie človeka, či sa na jej výsledku akokoľvek podieľať.
3. Dlh ako záväzková povinnosť dlžníka vzniká až v štádiu spotreby výsledkov práce a nijako nesúvisí s procesom ich tvorby (a ani nijako nemôže s ním súvisieť!). Táto stavová veličina vypovedá o vzťahoch účastníkov hospodárskych procesov pred ich začiatkom alebo po ich skončení. Dlh preto nemá na veľkosť hodnoty outputu hospodárskych procesov nijaký vplyv (a ani nemôže mať!). Hodnota outputu je závislá len a len od množstva a kvality práce vloženej do hospodárskych procesov. Akékoľvek číselné vyjadrenia podielu dlh / HDP sú tak len imaginárne čísla, ktoré majú s realitou máločo spoločné. Nevypovedajú o nej nič.
4. „Vedieť robiť náročnú ekonomickú politiku“ (t.zn. kvalifikovane, a teda so znalosťou veci) je bez znalostí z matematiky iste nemožné. Táto požiadavka ale dnes naráža na zásadný problém. Kým matematika je exaktnou vedou, doterajšia ekonómia je len naratívnou a s exaktnosťou má máločo spoločné. Preto môže umožňovať (a na dennej báze aj umožňuje) „čarovanie z krištáľovej gule“ s ďalekosiahlymi dôsledkami. Vedie tak ľudstvo nielen do „slepej uličky“, ale priamo „do pekla“. Nech sú matematické vzťahy používané v ekonómii i ekonomikách akokoľvek správne, pri ich účelovo vykonštruovaných, neurčitých, nepresných, či „nič nehovoriacich“ premenných, riešenia týchto vzťahov nemôžu byť nikdy vecne správne (hoci matematicky iste áno), a tým ani objektívne prakticky využiteľné.
5. Že cieľom Maastrichtskej zmluvy nebola pomoc pristupujúcim krajinám, dnes už pochopili aj mnohí z tých, ktorí uverili. Tragické je, žiaľ, že je ešte stále mnoho aj tých, ktorí dodnes nepochopili a falošným „cieľom“ stále veria. Aj preto, že vo verejnom priestore podstatu „integračných procesov“ nikto nevysvetľuje. A už vôbec nie kvalifikovane.
6. Cieľom vzdelávania a prípravy ekonómov pre ekonomickú prax v najširšom slova zmysle nie je riešenie „bielych“, či „úzkych“ miest doterajšej ekonómie. Tí sú pripravovaní na obhajobu status quo podľa doterajšej ekonómie a na jeho udržanie čo najdlhšie. Za každú „cenu“. Dôsledky sú zjavné každým dňom už pre každého. Aj pre tých, ktorí o ekonómii i ekonomike vedia len málo, alebo nemusia o nich vedieť aj vôbec nič.
7. Kľúčovým ekonomickým problémom súčasného sveta je doterajšia ekonómia umožňujúca a legitimizujúca existenciu námezdného systému, a tým aj kapitálu (vrátane jeho všetkých kategórií), ktoré sú fundamentom kapitalizmu.
Ak má byť ekonómia vedou, jej rozhodujúca časť (súvisiaca s primárnou distribúciou výsledkov práce) nemôže byť politická! Rovnako ako nemôže byť politická napr. ani matematika, fyzika, chémia … .
Východiskom je (okrem iného) odmietnutie doterajšej ekonómie a jej nahradenie autentickou, pravou ekonómiou v súlade so skutočnosčou. Ekonómiou na objektívnom základe, vylučujúcou existenciu námezdného systému i kapitálu (vrátane tzv. finančného kapitálu aj s jeho všetkými pochybnými „derivátmi“), mzdy, marže, zisku, určovania ceny dohodou, úroku, absenciu objektívneho výmenného hodnotového ekvivalentu, fiat peňazí … .
Ak dnes ešte nemôže byť primárna distribúcia výsledkov práce človeka exaktná, musí byť aspoň kvázi exaktná a nesmie byť závislá od politiky. Práve tu je už dlho priestor pre vedu. Zatiaľ je však „hrobové“ ticho. Príchodom búrky už môže byť neskoro. Príliš neskoro!
8. Ak nedôjde k prerušeniu prirodzeného vývoja ľudskej civilizácie (napr. konfrontáciou s globálnymi dôsledkami aktuálne hroziacou vypuknutím každým dňom!), podľa „zákona konca (spoločnosti bez konca)“ kapitalizmus zákonite, a teda objektívne vystrieda nová spoločenská formácia aj bez ekonómie. A aj bez toho, či takú zmenu bude niekto chcieť, či s ňou súhlasiť alebo nie! Vrátane politikov i politiky (ktorí sú voči vede zatiaľ nielen vytrvalo „hluchí“, ale aj imúnni)!
Ľudstvo by však nemalo čakať a na základe poznania by malo proces tejto zmeny aktívne čo najviac urýchliť. Pokiaľ je ešte čas.
S úctou Pavel Sobolič
Vazeny pan Profesor, my sa tiez zadlzujeme a kedy a komu nas dlh splatime, ak by sme ho dokazali aj splatit, je otazne.
Nedavno sme sa skladali na dlh pre Grecko a nam sa kto zlozi, kto nas zachrani, kto nas spasi?……..
Pá Ján,
ako ste videli v tabuľke ktorú som uviedol v úvahe na začiatku, dlhy majú aj veľké krajiny. Problém dlhu si inštitucionálne rieši každá krajina, hoc my máme aj NBS a aj ministerstvo financií s príslušným útvarom. Engliš bol dvakrát minister financií Československa a raz guvernér Národnej banky. Má skoro 900 stranové dielo Soustava národního hospodářství a tak vedel ako ustrážiť financie. My ich nevieme ustrážiť, veď poznáte pojem daňové raje.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán Profesor,
Vaša úvaha /ku ktorej som sa dostal oneskorene/ vyvolala oprávnene pozoruhodný ohlas ľudí, ktorí problematike rozumejú z hľadiska odbornosti ale aj v širších súvislostiach. K tým druhým by som sa predsa rád aspoň stručne vyjadril:
1.Deje a udalostí ktorých sme účastníkmi by sme mali nie vnímať /to slovo vylučuje z procesu rozum/ ale chápať s porozumením. Napríklad, absolútne neobstojí výhrada, že „…aj táto, /vláda/ na štúdium a diskusie s odborníkmi (expertnými týmami) nemajú čas, musia robiť tlačovky s ľuďmi druhej kategórie…“ V politickom procese sa vždy musí/!/ reagovať na akciu oponenta. Ako inak má súčasná vláda reagovať /demokratický/ na nátlakové akcie opozície ak nie vysvetľovaním svojich krokov „na tlačovkách“? A čo je naliehavejšie, zabrániť rozvratu štátu, násilnostiam na uliciach, alebo „diskusiám s odborníkmi“? Pán D. iste vie, že plodná diskusia je možná len v pokojnom, tvorivom ovzduší a takéto ovzdušie je potrebné vytvoriť – to je v súčasnosti prioritná úloha vlády. Bude dobre ak jej v tom budeme pomáhať a nie „podrážať nohy“ neuváženou kritikou.
2.Plne súhlasím /rád/ so stanoviskom p. Moravčíka k danej problematike. Stanovisko p. Sabliča považujem skôr za politicko-filozofické.
3.Myslím, že okrem nás, Slovákov, niet na svete národa, ktorý by sa tak bičoval za chyby skutočné aj domnelé, vsugerované nepriateľmi. A to veru nie je naša prednosť, ako si azda niekto myslí.
Vážený pán inžinier,
citát, ktorý je v úvode úvahy je príliš vágny. Od RRZ by som čakal skutočne, aby si RRZ uvedomila obsah pojmov informácia a riadenie. Aby sa mohol uskutočniť správny výber cieľov s prostriedkov ich dosiahnutia, musí byť rozhodovací proces živený signálmi obsahujúcimi informáciu nutnou k odôvodnenému rozhodnutia. A to ozaj žiada porozumenie problému, ako ste vyjadrili vo Vašom komentári. nechcem tu uviesť Shannonovu koncepciu merania informácie, tá žiada aj logaritmy, ale môj model v úvahe jasne ukázal aký zásadný význam má rozloženie podielu dlhu na HDP a to vo vzťahu 4.68 a 4.69. Tie tri zlomky sa inak správajú. To nemusí zaujímať predsedkyňu EK, či predsedu vlády, ona, on potrebujú záver pre riadenie, ale to musí zaujímať analytikov, teda aj RRZ. Pred 100 rokmi bol kongres o vedeckom riadení, toho roku bude o ňom konferencia. Nuž a Váš bod 3) si ozaj žiada zamyslenie, aj v politických stranách.
Ďakujem.
jhusár
V jednom komentári k niektorej z Vašich predošlých úvah som napísal svoj názor na RRZ asi v tom zmysle, že je to dobre platený spolok „radcov bez zodpovednosti“. Na tomto mojom názore nemám dôvod čokoľvek meniť. Teda vôbec ma neprekvapuje to čo „vypotili“. Je to v línii ich „odbornosti a zodpovednosti“. Ak by opozícia konala zodpovedne a išlo by jej skutočne o dobro štátu a národa, vláda by sa mohla /mala čas/ sústrediť sa na racionalizáciu štátnej správy aj odstránenie brzdiacich mechanizmov riadenia.
Pozdravujem Vás
Milý Jarko, pán profesor,
páči sa mi, že máš záľubu v tých najťažších témach. Veda nie je pre každého, ale jej výsledky áno. Presnejšie, robiť vedu predpokladá mať istú sumu poznatkov, od teoretických až po metodologické. Nestačí mať len názor, ktorý nie je opretý o poznanie. Časť sveta, kam sme sa po prevrate pridali aj my, má vedu tzv. na háku. Takmer dokonale to predviedla predchádzajúca vláda. A aj táto, na štúdium a diskusie s odborníkmi (expertnými týmami) nemajú čas, musia robiť tlačovky s ľuďmi druhej kategórie (viď Arabela). Ja by som tu pridal ešte jeden fenomén: peniaze samotné, v istom zmysle stelesnenie dlhu i HDP. V podmienkach, keď USA sa stali de iure (a zatiaľ beztrestne) najväčšími peňazokazcami na svete, v celej jeho histórii, ako sa môžu merať, či porovnávať reálne vytvárané hodnoty, tovary a služby? Samotné kategórie, dlh či HDP, naviazané na tento pokrivený systém výrobných a spoločenských vzťahov, môže mať aspoň matematické (teoretické) riešenie? Pozdravujem všetkých priateľov vedy. Michal
Milý Michal,
nie je všetko zlato, čo sa blyští. Ja už nedokážem čítať bez nástroja okuliare. Ekonómia ako veda zaujala veľkých ekonómov (Tinbergen, Kuznets, Leontiev, Stiglitz,…) ktorý nám dali nástroje, ktoré sa volajú ekonometrické modely. Ony jednoznačne identifikujú finančné toky medzi sektormi ekonomiky, domácnosťami, vládou, podnikmi a zahraničím. Už Keynes naznačil, že medzi úsporami (S), investíciami (I), výdavkami vlády (G), príjmami vlády (T), exportom (X) a importom (M) sú vzťahy. a rovnovážny stav ekonomiky makroekonómia vyjadruje takto: (S-I) + (T-G) = (X – M). No ak z S odtečie niečo do rajov, (čo je Tebou spomenutý pokrivený vzťah) tak S je menšie ako I a krajina si musí požičať.
V úvahe som rozobral, naznačil ako sa správa dlh/HDP a to dynamickým modelom. Model nám dá odpoveď, čo musíme čakať. Zakončil som to slovom neuveriteľné. Analogické poznatky z modelov musia predsedníčke EK, či predsedovi vlády (predsedom vlád) dať ich ekonomickí poradcovia. Je predsa už 21. storočie. Zažil som v roku 1996 v BEA vo Washingtone, ako dobehol prez. Clinton, aby mu niečo vysvetlili. Mňa nepustili do budovy. Dnes často riadia najbohatší a nie ekonómovia na báze poznatkov.
Ďakujem
jhusár
Skúška funkčnosti systému komentárov.
Vážený pán profesor,
nastoľuješ problém, zadlženia, ktorý vo svete prudko rastie. Takmer všetky krajiny na svete sú zadlžené . Na dlh žijú domácnosti aj firmy. Zatiaľ čo v minulosti fungovanie každého systému malo svoje limity, dnes tieto neplatia aj preto, že vlády nerešpektujú vedecké poznatky.
Kľúčovým ukazovateľom vývoja národného hospodárstva je HDP, ktorý meria výkonnosť ekonomiky a slúži k odhadu ekonomického rozvoja krajiny a určuje limity úverov. Podľa odborníkov globálny dlh v roku 2022 dosiahol 305 biliónov dolárov a v mnohých štátnych rozpočtoch chýbajú podmienky na zabezpečenie základných životných potrieb obyvateľstva
Najzadlženejšou krajinou sveta za rok 2022 boli USA s dlhom 10 145 miliárd dolárov pri pomere dlhu k HDP 88 %. nasleduje Spojené kráľovstvo pri pomere dlhu HDP 392 %. Najsolventnejšími krajinami medzi veľmocami sú Brazília, Rusko a Čína.Zaujímavý je pohľad na najvýkonnejšie ekonomiky na svete podľa nominálneho HDP USA 25462700, Čína 17936170 na 8 mieste Ruko 2240422 milióna dolárov.
Veľmi zaujímavý pohľad poskytuje prehľad na desať najmocnejších krajín na svete pre rok 2024. Ukazuje sa,že HDP nie celkom vyjadruje ekonomickú silu krajiny , potvrdzuje to napr. aj vojna na Ukrajine .
1.Spojené štáty americké, s populáciou 339,9 milióna, sú najväčšou ekonomikou sveta s HDP vo výške $28,78 bilióna. Ich absolútna dominancia sa prejavuje vo finančnom sektore, technológiách a vojenskom priemysle. Silicon Valley je centrom inovácií, zatiaľ čo New York slúži ako globálne finančné centrum. Silná vojenská prítomnosť USA zabezpečuje ich globálny vplyv.
2.Čína, s obrovskou populáciou 1,42 miliardy, dosahuje HDP $18,53 bilióna, čo ju radí na druhé miesto. Je svetovým výrobným centrom s rýchlym hospodárskym rastom a obrovským vnútorným trhom. Významné čínske spoločnosti dominujú v produkcii a exporte širokého spektra produktov, čím posilňujú svoju globálnu prítomnosť. Ak máš doma akýkoľvek produkt, exituje dobrá šanca, že pochádza práve z Číny.
3. Rusko, s populáciou 144 miliónov a HDP $2,06 bilióna, je bohaté na prírodné zdroje, najmä ropu a zemný plyn, čo tvorí základ jeho ekonomiky. Krajina má výrazný vplyv v medzinárodných politických a vojenských záležitostiach a významnú rolu v globálnom energetickom sektore.
4. Nemecko s 83,2 miliónmi obyvateľov dosahuje HDP $4,59 bilióna a je najväčšou ekonomikou v Európe. Je známe svojimi technológiami, inováciami a silným priemyslom.Ako najvýznamnejší hráč v Európskej únii.5.Spojené kráľovstvo, s HDP $3,5 bilióna a 67,7 miliónmi obyvateľov, je globálnym finančným a technologickým centrom. Londýn je jedným z najdôležitejších finančných centier sveta. Aj po brexite si Spojené kráľovstvo udržuje silný vplyv na svetovej scéne, podporený jeho kreatívnymi priemyslami a inováciami.
Len krajina, ktorá má silného lídra, ekonomický a politický vplyv, dobré medzinárodné vzťahy a silnú armádu, môže dominovať tomu najprestížnejšiemu rebríčku zo všetkých – desiatke najmocnejších štátov sveta. Práve tieto kritériá zohľadnil portál Forbes a zostavil zoznam svetových hráčov, ktorí ovplyvňujú smerovanie celého ľudstva najviac.
Tónko, pán inžinier,
veľmi pekne si napísal, že, (dodávam podľa súčasne ekonomickej politiky), kľúčovým ukazovateľom vývoja národného hospodárstva je HDP, ktorý meria výkonnosť ekonomiky a slúži k odhadu ekonomického rozvoja krajiny a určuje limity úverov. Ba som rád aj tomu, že si vyčíslil dlhy krajín, napr. podľa odborníkov globálny dlh v roku 2022 dosiahol 305 biliónov dolárov a v mnohých štátnych rozpočtoch chýbajú podmienky na zabezpečenie základných životných potrieb obyvateľstva.
Pán inžinier, ja som už v roku 2019 napísal eurokomisárovi 5 stranový list, v ktorom som aj na konkrétnom príklade ukázal ako slovenskí ekonómovia nepoužívali ako mieru výkonnosti HDP, ale využili metódy diskriminačnej analýzy na určenia stupňa ekonomického rozvoja, ktorý pojem ešte ani dnes komisia EÚ nevyčísľuje. Tu je časť listu:
Vážený pán P. Gentilone,
Je niekoľko nevýhod, respektíve musíme byť opatrný pokiaľ ide o HDP. 1) HDP vyjadrujeme v peňažných jednotkách, nie vo fyzických jednotkách. Teda nehovorí nám ako veľa tovarov a služieb sa vyprodukovalo, hovorí iba aká bola ich predajná hodnota. Ťažkosť vzniká keď komparujeme HDP jedného roka s druhým rokom a to z hľadiska toho, či spoločnosť bola na tom lepšie, či horšie. A ako porovnať krajiny? 2) HDP nereflektuje zmeny kvality outputu. Táto druhá slabosť HDP zároveň hovorí o slabosti ako indikátora „reálneho“ trendu v čase (inflácia). V technologicky vyspelej spoločnosti sa tovary zlepšujú po 5-6 rokoch, alebo aj častejšie. 3) HDP neodráža, nereflektuje účel výroby. Táto tretia ťažkosť HDP spočíva v slepote aký je konečný účel výroby. Milión euro venovaných na výchovu a milión euro na nákup cigariet nie je predsa to isté, ale obe hovoria o rovnakom „raste“ HDP. Teda zmeny v hodnote HDP nám dávajú iba veľmi hrubú indikáciu zmien v kvalite života. 4) HDP neobsahuje väčšinu tovarov a služieb, ktoré nie sú predmetom predaja. Iba jeden príklad – práca manželiek nie je ohodnotená, je teda z HDP vylúčená. Tieto 4 body postačujú na to, aby som ukázal na veľké problémy merania ekonomického outputu.
Pán inžinier, Prof. V. Pavlenda, môj učiteľ, napísal viac ako 400 stranové dielo Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR. Pozri si obsah druhej kapitoly:
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
III. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Prečo nám EÚ neukázala metodológiu riešenia nášho vstupu do EÚ. Žiadali iba 29 kapitol, ale, že my sme riešili iné ekonomické problémy, teda aj konštruovali dynamické ekonometrické modely rozvoja ekonomiky Slovenska, ba mali za Československo I/O tabuľku, ktorá mala v prvom kvadrante 300 odvetví. To bol priam mikroskop ako funguje ekonomika. Na čo boli kapitoly? Ale hlavne aparát tvorcu I/O tabuľky prof. V. V. Leontieva založený na maticovom počte dovolil realizovať variantne riešenia pre chod ekonomiky v budúcnosti. Vyjednávač pre rozšírenie EÚ ani len neprišiel na Ekonomickú univerzitu, aby diskutoval s profesormi to čo napísal prof. Pavlenda v druhej kapitole. Aké atribúty použila EÚ?
Ďakujem
jhusár
Tónko, pán inžinier,
my sme v roku 1969 vyčíslili stupeň ekonomického rozvoja každého zo 72 okresov a to na báze 70 fyzikálnych ukazovateľov ako počet ha černozeme, počet ha hnedozeme, či produkcia pšenice v tonách, alebo výroba ocele v tis. tonách. Pomocou I*vzdialenosti sme teda vedeli vyčísliť aj rozdiely medzi okresmi a čo teda rozvíjať. Odovzdali sme to predsedovi SlPK, ktorým bol prof. Ferianc, predtým učiteľ VŠE a teda on mal Slovensko ako na dlani. Vedel, čo dať do plánu, nie hádať, či presadzovať záujmy funkcionára.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, dobrý názorný model. Skutočne, ak miera rastu dlhu bude približne rovnaká ako miera rastu národného príjmu, podiel dlhu na HDP sa bude zvyšovať. Tento jav teda ohraničuje použiteľnosť riešení Keynesiánskeho typu.
Vo Vašom modeli, hoci sa to podrobne nerozoberá, je dôležitý vzťah medzi parametrami alfa a beta. Optimálne by bolo, aby prvý bol menší (len zlomok) ako druhý. Toto si neviem predstaviť bez toho, aby štát mal „efektívne zdanenie“ súkromného kapitálu v zmysle Vašich predchádzajúcich článkov. Inými slovami – štát musí byť schopný robiť obsluhu svojho dlhu efektívne z vlastných príjmov a nie vytváraním nového dlhu.
Pod čiarou urobím diablovho advokáta Andrejovi Sabličovi. Jeho príspevok nie je v našom kontexte od veci. Zisk, na ktorý on poukazuje, je ekonomicky mŕtvy (on do neho nepočíta investície ani rezervy na budúce straty), je to taký zisk, ktorý sa prelieva do ekonomicky nečinného kapitálu (napr. finančné deriváty). Takýto zisk sa nikdy nezapočíta do HDP a teda zhoršuje výsledok nášho modelu. Inými slovami – čím väčšia je tvorba ekonomicky nečinného zisku, tým horší je pomer verejného dlhu a HDP.
Pán doktor,
máte pravdu, dôležité sú vzťahy parametrov alfa a beta. To som v úvahe neuviedol, lebo som model iba matematicky naformuloval a uviedol jeho riešenie v vzťahu 4.69. Pošlem Vám celú kapitolu, aby ste videli do problému ozaj do hĺbky, keďže Vaše poznatky sú iste na úrovni, ktorú nemusí mať bežný čitateľ. Tam sa dozviete aj o definícii dlhu. Totiž ekonomická teória hovorí o tradičnom a Ricardovskom pohľade na dlh vlády. Teda, čo je dlh definuje veda a nie ako si to jednotlivec myslí.
Ja som o kritériu zisku mal vedecký článok a veľa ohlasov z podnikov a štatistických úradov, čo faktograficky uvádzam v mojej knihe Aj ekonómia je veda.
Pán doktor, ale zásadné je, čo je v úvode úvahy: Správa z tlače: „Deficit verejných financií Slovenskej republiky môže v tomto roku dosiahnuť 7,373 miliardy eur alebo 5,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Predpokladá to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktuálnom augustovom rozpočtovom semafore, ktorý aktualizuje každý mesiac. Ide o jej odhad na základe aktuálnych informácií a za predpokladu, že vláda neprijme dodatočné opatrenia.“
Nie je to priam úbohé tvrdenie? Mali dať záver, ako som ja uviedol pre tento môj model; pre iný by bol vedecky odvoditeľný iný záver. Skonštruovať dynamický model podielu dlhu na HDP to nie je ako zaspievať pieseň: Na kostolnej veži za dedinou, oženil som sa veru. Ekonómia je veľmi náročná veda a jej náročnosť vyžaduje matematiku, derivácie, integrály, diferenčné a diferenciálne rovnice. Kto to nevie, nech sa to naučí, ak chce vedecky debatovať.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem, pán profesor.
Dlh nie je nič iné ako akumulovaná krádež voči spoločnosti a našim potomkom v mene boha Zisku jedincami. Zisk a z neho plynúci dlh je teda zločin, ktorý sa považuje za cnosť a úspech národa. Hovorí o tom aj jeho definícia „Zisk sú výnosy budúcnosti“, len makroekonómia sa nepýta na úkor koho!!!
Pán inžinier,
bol by som rád, keby ste písali o tom o čom je úvaha a teda o tom ako sú naformulované rovnice a či ho viete modifikovať, čo ja som v mojich prácach urobil. Toto sú iba ohovárky, čo vedec nerobí, ten rieši problémy.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán Profesor,
keby ste nežili a nepracovali počas socializmu, možno by som vám rozumel. Takto Vám nerozumiem. V zrkadle socializmu, kde sme nemali žiaden dlh sú >>>dlh&zisk<<< zločinecké nástroje štátu, ktorými okráda vlastný národ v mene domáceho a zahraničného kapitálu.
Hovoriť o dlhu a opomenúť, že jeho zdrojom sú bezprácne zisky, nekryté prácou (realitou) je voči spoločnosti neseriózne. Zisk nemodifikujú Vaše rovnice, ale bezprácne zisky!!! Vašimi rovnicami len odvádzate pozornosť spoločnosti od tejto skutočnosti!!!
Vážený pán profesor!
Oceňujem Vašu snahu o priblíženie problematiky. No tak ako už veľakrát predtým, napíšem, v čom si myslím že tkvie podstata problému. Nie je to nevzdelanosť kompetentných – či už na slovenskej, alebo európskej úrovni v odbore ekonomiky. Neznámou pre našich zástupcov sú základné morálne princípy. Ak by ich mali, neuprednostňovali by vlastné záujmy, ale záujem spoločnosti a nechali by si poradiť. Napríklad od takých ľudí ako ste Vy.
S úctou, Branislav Čech
Vážený pán inžinier,
žiaľ, Delorosov výbor asi nevedel modely ekonomickej dynamiky. Pozrite si iba údaje v tabuľke a musíte vidieť obrovské rozdiely v hodnotách podielu dlhu na HDP. Snažili sa to pochopiť a vysvetliť? Napísali aspoň článok: Nečítal som. Slovenské ekonómovia už v roku 1970 vydali knihu o ekonomickej dynamike a slabosti ukazovateľa HDP a preto vyčíslovali stupeň ekonomického rozvoja, či stupeň ekonomickej zadlženosti na báze metód diskriminačnej analýzy. Prečo žiadali od nás nič nehovoriace kapitoly, skôr konštatujúce aké podniky sme mali, a prečo naši ponovembroví ekonómovia nevedeli argumentovať a predstavitelia vlády v predklone predkladali kapitoly. Výbor nemal hlboké poznatky o fungovaní ani našej ekonomiky, nevedel v koľkých odvetviach sa pohybujeme na 2 či 3. mieste v Európe a že v rámci RVHP sme boli vo viacerých odvetviach na prvom mieste. Tlmače, môj prvý zamestnávateľ, vyrobili najväčší elektromotor na svete. Mohli sa tým pochváliť Nemci či Francúzi?
Ďakujem
jhusár
V Európskom parlamente sa rozhoduje politicky a nie ekonomicky. Predpokladám, že 90 percent poslancov o vedeckom plánovaním rozpočtov štátu nemá ani poňatie. Rozhodujúce sú rôzne agendy, na ktoré sa prideľujú prostriedky a hlavne schvaľujú pôžičky a na ich garanciu Európskymi štátmi združenými v EU. Tam na vedu nie je čas. Tá môže slúžiť len na ex post posúdenie nezmyslov, ktoré sa schvaľovali v uplynulom období.
Pán profesor,
máte pravdu. Moje úvahy posielam skoro všetkým našim europoslancom a aj českým. Ba ich posielam aj eurokomisárom s tým, že kto im to môže preložiť. Nemáme však takých poslancov ako bol jeden z otcov ekonómie Ricardo, ktorý priamo v parlamente odvodil svoj paradox, keď sa poslanci hádali, či dovážať obile z Francúzka. Takéto odborné riešenia sa nevyskytujú ani v NR SR a vôbec nie v europarlamente, kde sa hádajú (možno aj neznalci) ako je to na Slovensku.
Ďakujuem
jhusár
Pán profesor,
ešte musím dosať. Veď už z tabuľky jasne vidieť, že tie ekonomiky sú rôzne, majú rôzne zdroje a hlavne rôzne riadenie ekonomík. Zoberte si ešte Nemecko a Francúzsko; tie majú iste rozdielne zdroje, Nemecko nemá také more ako má Francúzsko a tak ekonomiky EÚ, čo nie je štát, sa nedajú riadiť šablónovite, to musia robiť vlády krajín združenia EÚ a tie musia mať zodpovedné a odborné vlády; už je 21. storočie.
Ďakujem
jhusár
Výborný článok pán profesor – len pochybujem o tom, že ekonómovia v Európskom parlamente o tom niečo vedia. Sedia v Európskom parlamente ekonómovia ? Na veľkú škodu veci o všetkom rozhodujú politické rozhodnutia.
Vážený pán inžinier,
tieto modely som učil našich doktorandov. Mohol to vedieť aj jeden predseda vlády, ak by dokončil doktorandúru. Modelov podielu dlhu na HDP som skonštruoval a komplexnejších niekoľko. Neviem ako je to teraz na mojej fakulte a už vôbec neviem ako je to na vzniknutých ekonomických fakultách po roku 1993. Všetci sa snažili iba robiť si profesúry.
Ďakujem
jhusár
Politické rozhodnutia bezohľadné k ekonomickým následkom. Preto každá politikom spôsobená hmotná škoda prevyšujúca hodnotu priestupku je trestným činom za ktorú každý má znášať hmotnú zodpovednosť do konca svojho života, nie iba počas výkonu funkcie! Spôsobenú škodu mal by splácať 50% zo svojho príjmu a majetku po zvyšok života. Potom hlupáci odborne negramotní nedrali by sa na obsadenie funkcií vyžadujúcich vysokú odbornosť, kvalifikovanosť. Neboli by premrhané miliardy na Humanitárne bombardovanie a podobné ekonomicky nevýhodné nezákonné humanitárne zločiny najnižšej kategórie. Nárok na politickú a diplomatickú imunitu mal by byť oklieštený na ojedinelé výhradne obranné nároky.
Ak pomer HDP a Dlh má vyjadriť ekonomickú výkonnosť štátu mala by tam byť zahrnutá aj skutočná inflácia. Veď aj tá výrazne oslabuje hodnotu ekonomiky. Dnes za 100€ kúpime menej ako len nedávno za 100 Sk !
Vážený pane
Ja som sa nezaoberal trestnou zodpovednosťou. Ale aj tam treba nájsť riešenie. Ale ako som napísal: Teda správanie podielu dlhu a HDP je mimoriadne náročný problém a musíme vedieť robiť náročnú ekonomickú politiku. Ale hlavne v menovateli je funkcia HDP, ktorú má každá krajina inú. Takúto odpoveď nezískame iba verbálnou úvahou. Môžeme experimentovať s parametrami v (4.52 a 4.53). To je podstatné pre tvorcov ekonomickej politiky. O náročnosti problému hovoria viaceré diela. Anglický ekonometer R. Shone napísal dielo Economic Dynamics, Cambridge a má 700 strán. Našiel so v nej niekoľko problémov, o čom hovorí tento mail: iste ste si ho prečítali v úvahe.
A čo sa týka meny, o tom už pred 80 rokmi napísal prof. K. Engliš, že menu musí niekto chrániť. Je to centrálna banka. Pán Dragi sa tak nezachoval a citoval som ho v mojej knihe Aj ekonómia je veda na s. 212.
Ďakujem
jhusár