Téma je náročnejšia a preto aj argumentačne náročnejšia, a to si žiada v úvahe pripomenúť velikána. J. M. Keynes, otec novodobej ekonómie, napísal dielo How to pay for the War (Ako zaplatiť vojnu). Riešil problémy po prvej aj po druhej svetovej vojne.
Ekonomická realita 20. storočia žiadala aj nové ekonomické pojmy na jej opis, vnímanie fungovania. Čitateľovi musím povedať, že významný britský ekonóm J. M. Keynes (1883 – 1946) aktivoval niekoľko zmien, ktoré priam drasticky zmenili spôsoby akými ekonómovia videli svet ekonomiky. V jeho najdôležitejšej práci s názvom Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí (1936), v ktorej prvýkrát v histórii definoval pojem národný príjem, HDP v podobe
Y = C + I + G + (X – M)
definoval funkciu spotreby obyvateľstva, definoval investičnú funkciu, ba zaviedol aj nové pojmy ako marginálny produkt, či multiplikátor, bez ktorých nie je možné vedecky riadiť ekonomiku. Keynes kritizoval politiku laissez-faire v jeho časoch, predovšetkým predpoklad, že normálne fungujúca trhová ekonomika zabezpečí plnú zamestnanosť. Keynesovo tvrdenie transformovalo ekonómiu z iba deskriptívnej a analytickej disciplíny na disciplínu, ktorá je, musí byť orientovaná na tvorbu hospodárskej politiky.
Podľa Keynesa opodstatnená a múdra intervencia vlády do života ekonomiky je esenciálna pre limitovanie obmedzení, ktoré videl v tom, že nerovnosti a nestabilita neregulovaného kapitalizmu sú mu inherentné. Keynes žil v náročných a ťažkých časoch – zažil 2 svetové vojny a riešil vzniknuté ekonomické problémy. Skúmal a robil analýzu. Významne ovplyvnil ekonomický život Európy a aj sveta, cítil zaň zodpovednosť. Povedal čo a ako.
Verím, že čitateľovi priblížim, aspoň čiastočne, čo všetko Keynes urobil. Vytvoril, ako čitateľ zistí, nielen novú ekonómiu. Podnetom k nadpisu úvahy bolo páve dielo Keynesa Ako zaplatiť vojnu z roku 1940. Aj dnes máme vojnu v susedstve. Vlády z čias Keynesa ho boli ochotné počúvať. V tom čase už niekoľko Keynesových študentov pracovalo na ministerstve financií. Keynesovi nasledovníci presvedčili pracovníkov ministerstva financií (Treasury) zriadiť ekonomickú sekciu úradu predsedu vlády, ktorá by sa predovšetkým venovala zlepšeniu štatistiky národného príjmu. J. Meade a R. Stone, dvaja keynesiánci z Cambridge boli zodpovední za práce a robili ozaj promptne, lebo rozpočet už pre rok 1941 bol zostavený podľa ich predstáv.
Ba čo viac. Keynes začal pracovať v službách vlády. Winston Churchill menoval lorda Cattoa a jeho starého kritika Keynesa za svojich hlavných poradcov. Hoc Keynes sa venoval medzinárodným financiám, v začiatkoch vojnových rokov sa hlboko ponoril do toho aký bude budúci profil povojnového sveta. R. Lekachman napísal dielo The Age of Keynes a na s. 125 píše:
„Ako som už povedal v skoršej časti tejto eseje, Keynes sa špeciálne venoval tomu, aby sa aplikácia ekonomickej teórie zamerala na praktické problémy vlády.“ Jeho osoba však zohrala významné úlohy aj v bázických oblastiach vývoja ekonomík Európy aj sveta.“
Nemôžem nespomenúť, že Keynes rýchlo pochopil aj to, že sa treba venovať aj tlači. Už 3/11/1939 publikoval v The Times článok, v ktorom načrtol organizačné ekonomické myšlienky, idey , ktoré sa stali vodítkom rozmiestnenia britských zdrojov a formoval britské verejné financie počas 6 rokov druhej svetovej vojny. Práve ony boli publikované v diele How to Pay for the War. Východiskom bolo tvrdenie, že viac jasnosti je našou prvou potrebou.
Teda pre Keynesa v roku 1940 bola jednou z hlavných otázok ako by Veľká Británia mohla zvládnuť nové potrebné ekonomické úsilie , ktoré je vyvolané druhou svetovou vojnou, a to bez generovania inflácie. Jadrom Keynesových argumentov bolo:
1) národný príjem v roku 1938 činil 5 520 miliónov £. Vypočítal, že potenciálny príjem bol 6 345 miliónov £. Teda príjem sa mohol zvýšiť Y = 6 345 – 5 520 = 825 miliónov £ bez zvýšenia inflácie. Ak by sa dopyt dostal nad potenciálny príjem, predpokladal, že by podniky začali zvyšovať ceny.
2) nakoľko by sa mohli zvýšiť výdavky vlády bez tlaku na potenciálny príjem? Iste nie 825 miliónov. Dovolená zmena príjmu a teda dovolená zmena výdavkov vlády sú viazané na ním definovaný multiplikátor . . Poznajúc údaje za rok 1938 Y = 5 520, C = 4 380 a T = 770 a tak
C = 4380/5520
a
t = T/Y = 770/5520
vďaka jeho vzorcu vypočítal, že multiplikátor je 3,15 a vzhľadom na Y = 825 zistil, že G bude 262, a to znamená že nebude inflácia. Čo je veľký rozdiel oproti tvrdeniam aj, v tlači, a práve multiplikátor bol nástrojom pre Keynesovo ekonomickú politiku, jeho tvrdenie.
To je jeho neoceniteľný vedecký prínos. Pozrime si aj akú významnú úlohu zohral Keynes už vo Versailles, na konferencii. Pre tých, čo dúfali, že Parížska konferencia naformuluje zmluvu motivovanú pomstou a nie z úsila o zmierenie, výsledok zdĺhavých rokovaní bol katastrofálny. Už krátko po jeho príchode na Parížsku konferenciu Keynes zistil depresívny vývoj vyhliadok budúcnosti. Bol presvedčený, že eminentný negociátori Lloyd George, Woodrow Wilson a Georges Clemenceau boli už ďaleko na ceste k nespravodlivej a nefungujúcej zmluvy. Počas 2 mesiacov v lete 1919 napísal vlastne obžalobu Versaillského rokovania v diele Ekonomické konzekvencie mieru. Podľa neho pokiaľ išlo o reparácie, verejná diskusia a politická argumentácia bola nerealistická od začiatku.
Mnohé noviny a niektorí politici chceli, aby Nemecko platilo nielen za škody, ktoré spôsobili napadnutím francúzskeho a belgického teritória, ale aj za škody spôsobené pôde , moru a vzduchu, inými slovami, kompenzácie za ostreľovanie, bombardovanie a potopenie ponoriek. Vyústilo to do požiadavky, aby Nemecko platilo všetky náklady vojny víťazným stranám. Keynes opakoval a tvrdil (úplne mimo otázky spravodlivosti a prisúdenia vojnovej viny), že Nemecko bolo úplne neschopné sa ani len priblížiť k takej sume platieb, najmä po jeho stratách teritórií a surovín. Keynes žiadal, aby Nemecko uhradilo víťazom iba viny, ktoré ich armády a námorníctvo spôsobili. Keynes vypočítal, že Belgicko dostane 750 USD biliónov, 4 bilióny USD Francia, 2,85 biliónov USD Veľká Británia a 1,25 bil. USD ostatní spojenci. Hodnota sumárne 8,85 bilióna USD bola menej ako ¼ sumy , ktorú tvorcovia Versaillskej zmluvy uvalili na Nemecko.
Dnešné problémy ekonomík sveta a ich riešenie sťažil vznik meny BRICS.
Keynes významne zasahoval do ekonomického života aj po druhej svetovej vojne. Konferencia v Bretton Woods bol pokus spojencov v lete 1944 o zveľadenie ekonomík Európy. “Dieťaťom“ konferencie boli dve medzinárodné ekonomické organizácie, ktoré mali stabilizovať hodnoty mien, odvrátiť či zabrániť, predísť možnému chaosu a zvýšiť tok medzinárodných investícií z bohatých na chudobných. Vznikla Medzinárodná banka pre rekonštrukciu a rozvoj (Svetová banka) a druhou bol Medzinárodný monetárny fond. Na konferencii Keynesa mimoriadne zaujímali problémy medzinárodného zlatého štandardu a tok medzinárodných investícií a obchodu.
Využil hlave svoje dielo Traktát o monetárnej reforme. Keynes prišiel s iniciatívou založiť International Clearing Union (Únia medzinárodného zúčtovania). Jej účel presne definoval. Prvou jej úlohou mala byť, ako napísal : „potrebujeme inštrument medzinárodnej meny, ktorý by mal všeobecnú akceptabilitu medzi národmi“. V jeho pregnantnej, invenčnej, podnetnej reči sa súčasne prejavila jeho starostlivosť o svet, v ktorom slobodný medzinárodný obchod a slobodná domáca politika by boli v súlade, kolidovali, a nie konfliktné.
Na konferencii Keynes síce presadzoval a obhajoval Úniu medzinárodného zúčtovania, ale prekvapivo bol akceptovaný Amerikou sponzorovaný Medzinárodný monetárny fond. Keynes nebol nadšený výsledkom.
„Fond bol inferiórny nástroj, menej flexibilný, menej nový a menej nápomocný dlžníkom ako by bola bývala jeho Únia medzinárodného zúčtovania.“
(pozri Vek Keynesa).
Záver
Verím, že aj čitateľ cíti, že urobiť záver je náročné. Čas totiž nielen dozrel, ako sa hovorí, ale aj prezrel a bude ešte veľmi náročné urobiť prvé kroky zmeny po skončení vojny na Ukrajine, ak sa už dnes odborníci ekonómovia vedecky nevyporiadajú s problémom budúcnosti. Budú dôverovať najvyšší predstavitelia súčasného sveta ekonómom? Piketty napísal dielo Kapitál v 21. storočí, ale neriešil problémy ako Keynes.
Nájde sa ekonóm s odvahou, vedomosťami a tvrdohlavosťou Keynesa?
Politici, nestraťte našu ľudskú dôveru a priazeň, prídu totiž obrovské problémy po skončení vojny na Ukrajine. Vieme čo treba očakávať? Odcitujem:
„Bitcoin je nezávislá internetová open-source kryptomena, ktorou sa dá platiť prostredníctvom úplne decentralizovanej P2P siete. Jedinečnosťou Bitcoinu je jeho úplná decentralizácia. Je zámerne navrhnutá tak, aby nikto, vrátane jej autorov, záujmových skupín alebo vlád, nevedel menu nijako umelo ovplyvňovať, falšovať, aby vôbec nebolo možné zhabať bitcoinové účty, kontrolovať tok peňazí alebo spôsobovať infláciu. V sieti neexistuje nijaký centrálny bod ani nikto, kto by vedel o sieti rozhodovať. Bitcoin je deflačná mena. Celkové množstvo peňazí je konečné a dopredu známe.“
Zabezpečí predovšetkým predpoklad, že normálne fungujúca trhová ekonomika zabezpečí plnú zamestnanosť?
Otázka pre Bitcoin je:
- Ako sa zabezpečí spravodlivosť fungovania ekonomík a kto rozhodne o alokácii vojnovej viny?
- Akú úlohu bude hrať napr. potenciálny príjem hospodárstva?
- Zabezpečia v budúcnosti sily dopytu a sily ponuky rovnováhu ekonomiky?
- Má ospevovaný slobodný trh samo bilancujúci mechanizmus?
- Nebudeme riešiť nestabilitu neregulovaného kapitalizmu?
- Sú nerovnosti a nestability dnešného neregulovaného kapitalizmu jemu inherentné, obsiahnuté v jeho podstate?
- Dožijeme sa vlastných vedeckých kritérií fungovania ekonomiky po vojne?
Mám dojem, že máme veľa predstaviteľov, ktorých silou je známe kam vietor tam plášť, ale ľudia s pamäťou a chrbtovou kosťou, sa mi javí, nie sú samozrejmosťou.
Kto zaplatí vojnu?
Úplne na záver pripomeniem krásne slová piesne, ktorú spieva K. Gott:
| Najdi v sobě sílu sílu ukrytou Najdi v sobě klíče k ní a probuď sílu svou sílu svou |
Prof. J. Husár
Bratislava 17/11/2024
Pán profesor, milý Jarko,
pre zaneprázdnenosť sa k Tvojmu článku dostávam až teraz. Medzitým si ho všimli aj naši českí priatelia, v relácii PhDr. Josefa Skálu, na petrbures.tv Pre ilustráciu: členská základňa je tam cez 74 tisíc poslucháčov. Naživo si tam mal asi tri tisíc; pekne veľká aula, však. Gratulujem.
Ja si ešte z VŠ štúdií pamätám, že pán Keyness bol autorom stop-go, ako predchádzať krízam, a kedy pustiť ekonomiku naplno. Ale hlavne ma zaujal svojim postojom k priebehu a výsledkom II. svetovej vojny. A to v čase, keď ZSSR ešte nemal strategickú iniciatívu v rukách, teda pred bitkou v Kurskom oblúku. V istom zmysle, a niet sa čo diviť, bol mrcha imperialistická: už vtedy napísal, že vojnu vyhrá Sovietsky zväz, že národy Európy budú touto vojnou zbedačené, a zároveň – pod vplyvom obetí a úsilia ZSSR – aj zrevolucionizované. Bál sa socialistických revolúcií. Vyzval, už vtedy, USA k ekonomickej intervencii do štátov, ktoré boli vojnou zasiahnuté, aby sa zabránilo ich náklonnosti k ZSSR. Stvoril tak Marshallov plán.
Neberiem mu jeho prínos pre teóriu, pre ekonomickú vedu; naopak, a len ju treba aplikovať v nových podmienkach. Lebo jedna plus jedna je rovnaké, v kapitalizme i socializme, však.
K Tvojim otázkam o zaplatení vojny na Ukrajine si dovolím poznámku: zaplatíme to my, všetci. Tak ako doteraz, cez posielanie zbraní, munície a tzv. humanitárnej pomoci. Po skončení bojov si to Kolektívny Prepad rozpočíta na jednotlivé krajiny, a vytiahnu to z nás. Ani sa nás nebudú pýtať! Oni to vlastne robia už teraz, celé desaťročia, veď koľko miliárd si USA, len cez US steell, poslali domov? Ak by bol socializmus, aké by mohli byť dôchodky, a nie len trinásty! K pekným slovám Karla Gotta, ktoré uvádzaš, ja pridám od Lenina (voľne): Keď si masy osvoja ideu, tá sa stáva materiálnou silou.
S úctou, a pozdravom Michal
Vojna, automaticky zvádza k diskusii o jej nemorálnosti… Savanarolovsky sa rozčuľujeme nad jej prítomnosťou. A prirodzene, rozmýšľame nad riešením jej následkov.
Nebudem iný!
Šírim bonmot, že po prvej svetovej vojne vznikol Sovietsky zväz, po druhej Svetová socialistická sústava a po tretej, bude už len „socializmus“ … V princípe- vojna je imanentnou súčasťou kapitalizmu, prirodzeným pokračovaním „dobývania“ zisku (konkurencia, národný/nadnárodný? kartel, colná a obchodná vojna, vojna). Ak tomu tak je, potom „riešiť vojnu“ (a následky sú súčasťou vojny!) nástrojmi kapitalistickej ekonomiky, je rovnako zbytočná snaha, ako snaha hasiť lesný požiar plameňometom, alebo potopu vodným delom…
Rozumiem aj tomu, že ekonómov „uráža“ hlúpy koncept „účtovania vojnových nákladov a škôd“ a chápem keynesiánsku snahu vytýčiť rozumné hranice politiky víťazov.
Je však možné – ak je vojna – násilím bez pravidiel, očakávať zavedenie pravidiel do povojnového resp. predvojnového usporiadania (víťazi/porazení predsa iba pripravujú ďalšiu vojnu…)?
Pán inžinier, Keynes ozaj rieši najzávažnejšie otázky vtedajšieho sveta. To je jeho neoceniteľný vedecký prínos. Pozrite si aj akú významnú úlohu zohral Keynes už vo Versailles, na konferencii. Pre tých, čo dúfali, že Parížska konferencia naformuluje zmluvu motivovanú pomstou a nie z úsila o zmierenie, výsledok zdĺhavých rokovaní bol katastrofálny. Už krátko po jeho príchode na Parížsku konferenciu Keynes zistil depresívny vývoj vyhliadok budúcnosti. Bol presvedčený, že eminentný negociátori Lloyd George, Woodrow Wilson a Georges Clemenceau boli už ďaleko na ceste k nespravodlivej a nefungujúcej zmluvy. Počas 2 mesiacov v lete 1919 napísal vlastne obžalobu Versaillského rokovania v diele Ekonomické konzekvencie mieru. Podľa neho pokiaľ išlo o reparácie, verejná diskusia a politická argumentácia bola nerealistická od začiatku.
Pán inžinier, zabudli sme na podvojné účtovníctvo a systém národných účtov, ktoré sa podľa metodiky majú zostavovať každý štvrťrok. My na to nemáme čas. Lebo naši politici sa radšej hádajú.
Ďakujem
jhusár
Ako „osveta“ tradične vynikajúci článok nielen pre ekonómov, no vo svetle najnovších udalostí, ktoré vďaka súčasnému politickému establišmentu takmer celej EÚ aj viacerých iných krajín stojí praktická otázka inak: „Neprerastie vojna na Ukrajine do svetovej? A ak áno, bude v nej víťaz a budú porazení? Bude vôbec tento svet“? To sú prvoradé otázky hodné našej pozornosti. Žiaľ v tejto kritickej dobe nikde vo svete a teda ani u nás sa žiadne mierové pochody nekonajú, ba ani neorganizujú! Akoby bol celý svet presýtený túžbou po krvi. Smutné, presmutné, na sklonku života zamýšľať sa nie nad tým aký bude, ale či vôbec bude svet.
P.S.: Pokiaľ ide o Keynesa, podľa môjho názoru zmýšľať sa nad tým, „kto zaplatí vojnu“ bolo /a je aj dnes/ vo svojej podstate anihumánne tak, ako samotná vojna. Z nej môžu mať prospech len neľudia, bytostí horšie ako zvery. Viem však, že ct. p. Prof. Husárovi, ktorého si vysoko vážim, išlo v jeho úvahe o iné. Svojim príspevkom ju chcem iba doplniť o pohľad v tomto momente najpodstatnejší.
Pán inžinier, prvý odstavec Vášho vstupu (v ktorom smelo argumentujete) do diskusie ma podnietil, aby som zdôraznil viacero vecí. Predovšetkým optimálne fungovanie ekonomického systému čo riešil Keynes a bolo vrcholom jeho úsilia v čase prvej svetovej vojny, práve v rámci neho by sme mali vidieť optimálne fungovanie ekonomiky SR, ktoré je dnes formované v EÚ, nemôže riešiť svojvôľa. To musí byť dielo ekonóma, ktorý zhrbený nad stolom nakreslí ako má fungovať ekonomika, zvlášť ekonomika veľkého hospodárskeho priestoru. To dielo musí skutočne „nakresliť ekonomický stroj“ ako to urobil velikán J. M. Keynes vo svojich dielach, hlavne vo Všeobecnej teórii v roku 1936! Grafické modely ekonomiky sú známe 300 rokov. Kto dnes povie, že nerovnosti a nestabilita neregulovaného kapitalizmu sú mu inherentné. Kto dnes povie, že práve ekonomická teória sa musí zamerať na praktické problémy vlády?“ Kopú do nej. Multimilionári. Máme globalizáciu, ktorú už ekonómia analyzoval, jej negatívne dôsledky.
Ale čo musím zdôrazniť, po príchode na parížsku konferenciu Keynes zistil depresívny vývoj vyhliadok budúcnosti. Bol presvedčený, že eminentný negociátori Lloyd George, Woodrow Wilson a Georges Clemenceau boli už ďaleko na ceste k nespravodlivej a nefungujúcej zmluvy. Počas 2 mesiacov v lete 1919 napísal vlastne obžalobu Versaillského rokovania v diele Ekonomické konzekvencie mieru. Podľa neho pokiaľ išlo o spôsoby reparácie, diskusia v Trianone a politická argumentácia bola nerealistická od začiatku, čo dobre zargumentoval. Nemám pocit, že dnes dobre argumentujeme, akceptujeme.
Ďakujem
jhusár
Dobry den. Vazeny pan prof. Husar vojnu vzdy zaplatia „nevinní“ ludia. Tito ludia maju zaujem aj vojnu ukoncit, pretoze sa im ublizuje. Zaujem neukocit voju maju ludia a organizacie zaoberajucimi sa predajom zbrani. Preco by mali zaujem ukoncit vojnu, ked by prisli o zisky?
Pán Ján,
to je jeden pohľad. Avšak Keynes začal pracovať v službách vlády. Winston Churchill menoval lorda Cattoa a jeho starého kritika Keynesa za svojich hlavných poradcov. Hoc Keynes sa venoval medzinárodným financiám, v začiatkoch vojnových rokov sa hlboko ponoril do toho aký bude budúci profil povojnového sveta.
A týmto by sme sa mali začať, už neskoro, zaoberať.
Ďakujem
jhusr
Vážený pán profesor
téma“Kto zaplatí vojnu“, môže byt predmetom skúmania, ale pre občana existuje jednoduchá odpoveď , že to zaplatí občan! Občan zaplatí za vojnu finančne aj majetkom o ktorý príde a tým najcennejším svojim životom, ktorého hodnotu ťažko môžeme za rámcovať do matematických vzorcov. Matka Tereza, nositeľka Nobelovej ceny za mier nám odkázala„Prosím, zvoľte si cestu mieru. Krátkodobo môžu byť víťazi a porazení vo vojne, ktorá nás všetkých desí. Ale to nikdy nemôže ospravedlniť a nikdy neospravedlní to utrpenie, bolesť a straty životov, ktoré spôsobia vaše zbrane.“
Vážený pán inžinier, Tónko,
nuž aj to je aspekt, ktorý ľudí trápi. Ale nemôžem nezopakovať:
Verím, že aj čitateľ cíti, že urobiť záver je náročné. Čas totiž nielen dozrel, ako sa hovorí, ale aj prezrel a bude ešte veľmi náročné urobiť prvé kroky zmeny po skončení vojny na Ukrajine, ak sa už dnes odborníci ekonómovia vedecky nevyporiadajú s problémom budúcnosti. Budú dôverovať najvyšší predstavitelia súčasného sveta ekonómom? Piketty napísal dielo Kapitál v 21. storočí, ale neriešil problémy ako Keynes.
Nájde sa ekonóm s odvahou, vedomosťami a tvrdohlavosťou Keynesa?
Politici, nestraťte našu ľudskú dôveru a priazeň, prídu totiž obrovské problémy po skončení vojny na Ukrajine. Vieme čo treba očakávať?
ďakujem
jhusár
No a ešte raz vážne a teoreticky: Presiakla správa, že za minulý rok Nemecko predalo cez súkromné i štátne firmy zbrane a vojenskú techniku za 10,7 miliardy eur…aj náš minister Kaliňák necháva súkromné zbrojárske firmy exportovať…a teoreticky by to mal byť obrrovský prínos do štátneho rozpočtu. Ale nie, v Nemecku nie a u nás už úplne nie.
Keynes bol američan a poradil štátnemu departmentu „čo a ako“…a Spojené štáty neskutočne zarobili na druhej svetovej vojne a naučili sa tak zarábať na každej vojne.
Zabúdame z našej histórie, že Slovenský štát veru prosperoval z vojnových objednávok v 1940-1942, bol to „pekný príklad“ ako uplatniť baťovskú obuv premenenú na čižmy, textil na uniformy, stovky fabrík produkovalo strelivo a zbrane a nakoniec, aj prebytky potravín sa skupovali pre armádu – minister Medrický vraj musel tajne zachraňovať žrebčín v Topoľčianksach, aby ho ( to už bol 1944 rok) Nemci nespracovali na mäso pre armádu…holt, niečo sa naučili od Keynesa, že vojnu niekto zaplatí…
tie body 1) a 2) iba dokazujú to, že vojna je zároveň aj najsilnejší zákazník a tak kde je dopyt, ponuka rastie…je to ale trochu cynické dnešnými očami…Ukrajina vraj zvýšila v tomto roku svoje HDP na 4,2 percentá…aha ich!
Pán Peter, jedna drobnosť na pravú mieru – Keynes bol Angličan. Pokiaľ mi je známe, tak inštitúciám USA neradil a tým „čo a ako… aby sa zarobilo“ mu trochu krivdíte. On bol súčasťou už Britskej delegácie pri mierových rozhovoroch vo Versailles po prvej svetovej vojne a požiadal o uvoľnenie kvôli tomu, že nesúhlasil s výškou reparácií, ktoré chcelo Francúzsko napariť Nemecku. Tvrdil, že tým Nemecko zruinuje a zarába si tak na revanš a ďalšiu vojnu. Nemýlil sa.
Ale plne s Vami súhlasím v tom, že na vojne niektorí zarábajú a úplne iní za ňu platia. Na tomto princípe Keynes vôbec nič nezmenil. Nuž tak, kým budú vojny výhodným biznisom, tak mier na Zemi nebude.
Peter,
dal si do toho aj ľahší, či úsmevný pohľad. Ale včera som dostal mail, v ktorom sa píše:
Věra Kunderová
Kdo dodává zbraně, také chce válku a tím také je vinen, tím, že válka pokračuje a umírají nevinní lidé a často i děti. Málo se připomíná, že USA v srpnu 1945 shodily na 2 japonská města, Hirošimu a Nagasaki 2 atomové bomby. A zemřelo najednou 110 tisíc Japonců, do konce srpna dalších 140 tisíc a další roky pak několik desítek tisíc Japonců na ozáření.
A tieto fakty si hádam nikto z politikov neuvedomuje. Ba si neuvedomujú silu jeho ekonomických poznatkov, ktoré sa aplikovali 33viac ako 30 rokov v Európe. On bol Angličan.
Ďakujem
jaro
Pán profesor, vôbec to nie je náročná téma. Veď prakticky každý deň platíme vojnu na Ukrajine a už aj genocídu Gazy, len nám to „vrchnosť“ z Bruselu nemieni dať najavo…čo máme v peňaženke? No – euro! A koľko platí ECB a EÚ Kyjevu a v čom? V eurách…a ak nie štáty s euro, i tak aj Česi, Poliaci i Maďari platia vojnu vo zvýšených cenách energií, o chvíľu i potravín…ak si taký „fták“ sediaci predtým na bahnisku/kaluži niekde na Donbase potom pustí výkal niekde tu pri hydinovej farme, čudujeme sa, že sa musí likvidovať celý chov Novogalu a „nie sú vajcia“ – iba ak tie Španielske atď…najnovšie si taký „fták“ sadol na farmu moriek a už sú vo veľkom morky likvidované…ešte že kapre neplávajú od Dnepra cez Ćerne more do Dunaja…
Teoretické vývody sú pekná vec, pán profesor, za to vďaka…ale ako mi hovoril môj bratanec v puberte, „veškerá teorie sa končí ak chceš babu – tú si musíš chytiť sám…“ berte to s humorom, my už od 2014 platíme vojnové výdavky a práve že asi Američania sa tomu vzbúrili…
Vďaka, Keynes bol „pán Ekonóm“ a veľmi inšpirujúci mysliteľ. Napríklad ten jeho objav multiplikátorov v ekonomike vedie k hlbšiemu pochopeniu, ako veci fungujú a človek potom tieto „páky“ nachádza aj v iných ekonomických javoch. Skvele to pomáha tvoriť použiteľné modely.
K problematike Bitcoinu – z diaľky to vyzerá fajn, ale je to kompletne virtuálna – nehmotná záležitosť. Sám osebe nemá žiadnu vnútornú hodnotu, ani len toho farbou pokrytého papiera. Len sprostredkuje výmenu statkov. A na ten účel sú rozhodujúce pravidlá, ktoré všetci dodržujú. Médium (bitcoin, iné peniaze, hocičo) je len technikália nepodstatná pre samotnú výmenu.
Vážený pán doktor,
mimoriadne si cením, že ste vyzdvihli tie multiplikátory. Tam skvele aplikoval poznatky matematickej analýzy. On na báze toho definoval aj tzv. marginálne efektívnosť kapitálu a ukázal, ako sa má počítať diskontná úroková miera. Ale predovšetkým musím napísať, že autor diela The Age of Keynes s podnadpisom As fundamental a revolucionary as Freud or Marx Keynes revrote the language of economics for the Western World bol vynikajúci profesor ekonómie a vedúci katedry ekonómie na State University of New York. Teda ozaj príslušný odborník. Iste poznáte aj známy výrok My sme teraz všetci Keynesiánci. Žiaľ u nás nie.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem Vám pán profesor za veľmi dobrý materiál.
Pán inžinier,
ozaj budem rád, ak si dobre všimnete jeho najdôležitejšiu teoretickú prác s názvom Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí (1936) Doslova si rozoberte každé jedno slovo nadpisu. Už to hovorí, čim sa zaoberal, Všetky tri veličiny nás mimoriadne tlačia dne. Kaník a spol. s odvolávali na A. Smitha, nevedeli o velikánovi.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem za cenný materiál veľmi potrebný našim informáciám
Betuš Ľubomír
Pán doktor,
zistili ste s akým predstihom publikoval svoje diela J. M. Keynes. Najhlavnejšie ešte v roku 1936. Ale pozrite si na internete ,kedy bolo publikované dielo Tract on Monetary Reform. Ako to bude, keď príde do behu BRICS? Nečítal som žiadne dielo profesora ekonóma u nás, či aj v Čechách a či v Maďarsku. Ako napísal : „potrebujeme inštrument medzinárodnej meny, ktorý by mal všeobecnú akceptabilitu medzi národmi“. My dnes nepotrebujeme riešiť ten problém, A nepotrebujeme riešiť otázky, ktoré som uviedol v zábere úvahy? Problémy vo Versailles, či v Breton Woods neboli o nič ľahšie. Dielo Keynesa je veľmi potrebné aj dnešným ekonómom. Bitcoin je akosi bez dozoru.
Ďakujem
jhusár