Kto potrebuje ukazovateľ  HDP

v minulej úvahe v Reminiscenciách som skonštruoval šesť rovnicový model a vypočítal riešenie šiestich najvýznamnejších makroekonomických premenných, teda ich číselné hodnoty.

Uvažoval som s daňovou sadzbou t = 0,20. Čo sa stane ak vláda v domnení, že zlepší hospodárske podmienky a zníži daňovú sadzbu na t = 0,18?  Vôbec si neuvedomuje, že nastanú veľké zmeny v ekonomike a riešenie bude 691.25;  615; 750; 135; -311; 100. To teda vie vláda vopred.  Riešenie pri sadzbe t = 0,20 bolo

 

 

Čitateľ ich môže porovnať. Celkom iné číselné hodnoty. Ale hlavne G = mínus 311! Nezmysel, teda nielen HDP nemá zmysel. Zníženie sadzby bolo nepriaznivé. Predseda vlády by mal prezentovať ŠR v NR SR pomocou počítača, v ktorom by mal ekonometrický model aspoň o 100 rovniciach a nerovniciach a pripomienky poslancov by hneď zapracoval do modelu a získal by nové riešenie, a zistili by dôsledok.

Vláda a parlament nemôžu s daňovými sadzbami, či aj s inými makroekonomickými veličinami,  narábať ako s habarkou.

Potrebujeme, vláda aj parlament, vierohodne poznať jadro ekonomiky, vzťahy medzi odvetviami, čiže bázu ekonomiky. Pivovary potrebujú pivovarnícky jačmeň, ktorý sa pestuje na poliach.

 

Pozrime si to hlbšie a obrazotvornejšie

Janko Vranka zvyčajne berie svoju rodinu na týždennú dovolenku k moru, každý rok. Tento rok sa však rozhodol kúpiť rodine farebný televízor. V cene nie je rozdiel, teda vo výške výdavkov Janka Vranku sa nič nezmenilo. Iba presúva svoje výdavky  na dovolenku na iné, nákup televízora. Ale pozrime sa čo všetko sa v ekonomike udialo.  J. Vranka je iba jedna osoba a tak jeho vplyv nie je taký veľký. Od toho abstrahujeme.

 

Analogické rozhodnutia mohlo urobiť veľa ľudí. Ak by sme mali „ekonomický mikroskop“ mohli by sme v ekonomike vidieť takéto zmeny.

Podniky sú totiž iste citlivé na fluktuácie (pokles či rast) v ich odbore a tak musia prispôsobiť predovšetkým úroveň zamestnanosti a nákupy surovín a materiálu a urobiť objednávky na nákup nového kapitálu vzhľadom na vzniklé zmeny, presun dopytu na iné produkty či služby.

  • V odvetví osobnej dopravy a aj v odvetví cestovného ruchu sú prepustení ľudia, zrušené sú niektoré objednávky nových osobných dopravných prostriedkov a stavba nových hotelov sa spomalí lebo ich odvetvie upadá.
  • Naopak, odvetvie výroby televízorov bude najímať viac pracovníkov, nakupuje príslušné dodatočné potrebné suroviny a materiál, a možno si objedná nové stroje, aby zvýšil kapacitu výroby, pretože jeho odvetvie sa vzmáha, zvyšuje produkciu.

Toto sú však iba priame efekty rozhodnutia J. Vranku. Musíme čakať sériu nepriamych efektov, a to v dôsledku tých priamych. Iste budú negatívne ovplyvnené odvetvie výroby  dopravných prostriedkov a odvetvie stavebníctva lebo sa znížila výroba  odvetvia osobných dopravných prostriedkov a znížili sa služby odvetvia cestovného ruchu.  Musí sa prispôsobiť aj štruktúra pracovných síl a zníži sa aj nákup rôznych inputov do týchto odvetví. Zmien je veľa.

 

Tieto zmeny nič nehovoria o ukazovateli HDP.

 

Rozsah efektov v dôsledku rozhodnutia J. Vranku, ako sme videli,  ovplyvňuje iné odvetvia a závisí aj od stupňa, sily interdependencií medzi rôznymi odvetviami ekonomiky.

Ak odvetvie dopravy  nosí zákazníkov na koňoch, ktoré nachytali jeho zamestnanci v horách  a odvetvie cestovného ruchu ubytováva svojich zákazníkov v bunkroch vykopaných ich zamestnancami, a ak zaklínanie hadov a nie televízne programy sú populárnou zábavou, potom ekonomický dôsledok rozhodnutia J. Vranku bude malý, jednoduchý. Odvetvie osobnej dopravy a odvetvie cestovného ruchu budú prepúšťať ľudí a viac ľudí sa bude venovať zaklínaniu hadov.

 

Avšak, ako vieme, moderné hospodárstvo nie je izolovaný ostrov. Produkcia je vysoko špecializovaná a odvetvia v ekonomike sú závislé jedno na druhom. Sú v interdependencii.  Zmeny, hoc iba v jednom odvetví, budú generovať sériu dôsledkov a premien v celej ekonomike.

Zmeny v ktoromkoľvek odvetví, samozrejme budú malé, ale sa šíria z jedného do druhého odvetvia v celej ekonomike čo znamená, že ich kumulatívny celkový dôsledok môže byť značný.

Je dôležité, aby ekonómovia boli schopní vyčísliť celkový efekt a aj oba priamy aj nepriamy a zachytili zmeny v správaní sa ekonomiky. To potrebuje tvorca hospodárskej politiky. Ako však vyčísliť tento celkový efekt nejakej zmeny  vedecky systematickým spôsobom, hoc pokračovaní tých  efektov po odvetviach sa zdá nekonečný? Máme takú metódu, môže sa spýtať čitateľ? Ona by nám mala povedať, aké inputy, vstupy potrebuje každé odvetvie, aby vyrobilo svoju produkciu, output.

 

Toto je principiálny problém a nie HDP, či podiel dlhu na HDP. V ukazovateli HDP sa stratili podstatné informácie o ekonomike, nevieme čo sa v nej deje, v jej odvetviach.

 

Metódu máme vďaka rusko-americkému ekonómovi V. V. Leontiefovi. Tou metódou je jeho input/output analýza. Ekonomiku zobrazil cez odvetvia a okrem toho toky tovarov a služieb v peniazoch medzi odvetviami sú zaznamenané v tabuľke, systematickým spôsobom. Jeho input/output tabuľka spolu s leontievovským modelom umožňuje eknomickú analýzu a zároveň vyčísliť produkciu všetkých odvetví ba aj čo všetko sa stane v ekonomike, ak napríklad poľnohospodárstvo zvýši jeho produkciu o 10 jednotiek. Dôsledky budú iste iné, ako keby sa zvýšila výroba piva o 10 jednotiek. To v zložkách HDP nezistíme.

Ekonómovia potrebujú naviac vedieť vyčísliť aj  všeobecnú ekonomickú rovnováhu ekonomiky, teda všetkých jej odvetví nie iba rovnováhu jednotlivých odvetví a na všetkých trhoch, o čom vôbec HDP nehovorí. Nerovnováha medzi inputom a outputom v jednom odvetví vyvolá nerovnováhu v inom odvetví. Veličina HDP (jeho agregované premenné výdavky na spotrebu (C), investície, výdavky vlády a bilancia zahraničného obchodu) zostane nezmenená ak J. Vanka si kúpi televízor a s rodinou nepôjde na dovolenku k moru, lebo peňažná čiastka bola rovnaká, prejaví sa iba presunom v rámci zložky C výdavky obyvateľstva na spotrebu. Ale sa budú využívať celkom iné zdroje, dotklo sa to rôznych odvetví.

Iste aj čitateľ cíti v ukazovateli HDP stratu dôležitých ekonomických informácií potrebných pre tvorbu hospodárskej politiky, či jej časti tvorbu štátneho rozpočtu. Veď aj pri zostavovaní ŠR sú do jeho tvorby zainteresované všetky odvetvia, ministerstvá. V HDP sa stratili podstatné informácie o ekonomike, nevieme čo sa v nej deje. či udialo.

 

 

Záver

Pojem HDP potrebuje iba ten, kto vie z ekonomických vied málo. Hoc som sa v úvahe vyjadril ľahším štýlom, verím, že práve tým som uľahčil osvojenie a pochopenie podstaty tvorby hospodárskej politiky, vnímať hĺbku a vážnosť problému.

Čitateľ zistil, že zmena iba daňovej sadzby znamená veľké zmeny v číselných hodnotách makroekonomických veličín. Input/output tabuľka a jej model umožňujú vypočítať veľkosť produkcie každého odvetvia. Tvorca môže zmeniť iba produkciu jedného odvetvia a zistí zmenu produkcie všetkých odvetví v dôsledku interdependencií.

 

Tabuľka je nástrojom pre rozhodovanie. Ale mimoriadny význam má aj preto, že môžeme analyzovať vzájomné závislosti medzi odvetviami. Za najväčší jej význam pokladám, že tabuľka vyjadruje všeobecnú rovnováhu ekonomiky, nie iba rovnováhu odvetvia.

 

Input/output analýza je metóda, ktorá využíva odvetvia (sektory) ekonomiky a toky tovarov a služieb medzi nimi, ktoré sú systematicky zachytené a tak indikujú vzťahy medzi nimi. Tieto vzťahy, relácie sa volajú  input/output relácie, pretože  nám hovoria aké inputy, vstupy odvetvie potrebuje (suroviny, materiál), aby vyrobilo svoju produkciu, output (elektromotor).

 

 

Prof. J. Husár

Rohovce, 4/9/2026

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

15 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovalo
Anton Julény sen
Anton Julény sen
8. septembra 2026 10:15

Vážený pán profesor,
v úvahe logicky rozoberáš problém hospodárskej politiky aj vzhľadom na nástroje, ktoré má ekonomická veda. Často si kladiem otázku. Je možné aby Slovenska vláda za súčasných ekonomických a spoločenských podmienok mohla suverénne rozhodovať a uplatniť vedecké poznatky? Keď vláda nemá absolútnu kontrolu nad ekonomikou, pretože väčšina priemyslu a bankovníctva je v súkromných (zahraničných) rukách a eurofondy podliehajú striktným pravidlám EÚ. Veľké nadnárodné korporácie legálne odvážajú čisté zisky vo forme dividend do zahraničia alebo ich optimalizujú cez transferové oceňovanie. Keďže kapitál odteká, hlavné daňové zaťaženie na financovanie školstva, zdravotníctva a sociálneho systému padá na plecia bežných občanov a zamestnancov prostredníctvom DPH a odvodov z práce. V čase pandémie a energetickej krízy štát masívne dotoval súkromné firmy, aby zabránil kolapsu trhu práce. Tieto nevratné dotácie odčerpali štátne rezervy a prehĺbili dlh, no firmy ich štátu nikdy nevrátia („socializácia strát a privatizácia ziskov“). Situáciu dnes dramaticky zhoršujú geopolitické udalosti a nutnosť investovať miliardy do obrany (nad 2 % HDP), čo sú z ekonomického pohľadu neproduktívne výdavky, ktoré štátu chýbajú inde.
 Požiadavky radikálnych liberálov na okamžitý vyrovnaný rozpočet sú v podmienkach SR nereálne. Vyžadovali by si drastické škrty (zrušenie 13. dôchodkov, rodinných prídavkov, masívne prepúšťanie), ktoré by uvrhli ekonomiku do hlbokej recesie. Na kľúčových položkách ako školstvo, veda a výskum sa už reálne šetriť nedá. Slovensko dáva do vedy a výskumu kriticky málo (okolo 1 % HDP oproti priemeru EÚ 2,24 %), čo spôsobuje masívny odliv mozgov. Úspory preto ekonómovia odporúčajú hľadať v adresnosti sociálnych dávok (nedotovať plošne bohatých) a v znižovaní efektivity štátneho aparátu, čo zrejme v dohľadnej dobe nestačí na vyriešenie konsolidácie hospodárstva. Môj pesimistický názor neznamená, že veda nemá výsostné postavenie v spoločnosti za podmienok suverejného štátu..

Jozef Sivák
Jozef Sivák
7. septembra 2026 11:03

Zníženie daňovej sadzby je jedna vec a druhá vec je správanie konkrétneho daňovníka. A toto správanie u nás nikoho nezaujíma, takže s „ušetrenými peniazmi“ so môže robiť, čo chce, a vôbec nejakú daň zaplatí. Zníženie dane musí byť podmienené investíciou a to sa nedeje. Márne sa potom vkladá nádej do nových investorov.

Marián Moravčík
Marián Moravčík
6. septembra 2026 22:27

Pán profesor, spomínam si, že v niektorom z predchádzajúcich článkov ste sa podrobne venovali Leontiefovmu modelu. Veľmi elegantný nástroj.
Ja by som sa podobným prístupom pozrel aj na investície. Veď nie sú jedna ako druhá a rôzne ovplyvňujú budúce outputy. Aj výdavky vlády vo veľkej časti nie sú len transfermi a okamžitou spotrebou. Mnohé sú tiež investíciami, niektoré jednými z najdôležitejších, ako napríklad cez školstvo sa investuje do kvality budúcich producentov.

Ondrej Barič
Ondrej Barič
6. septembra 2026 20:12

Vážený Pán profesor!
Vaše argumenty sú vždy na dobrom zdôvodnení! Lenže tvorba hospodárskej politiky nevyplýva v dnešných časoch z logiky a matematiky. Bohužiaľ.
Matematický model od ekonómov – či už Leontiefov, alebo akýkoľvek iný – je pre politikov len „cestovná mapa“, ale to, kam auto nakoniec pôjde, určuje ten, kto drží volant. A tým volantom otáčajú politici.
Žiadna rovnica na svete nedokáže vypočítať morálnu alebo strategickú hodnotu mieru, bezpečnosti či sociálnej spravodlivosti. Modely ukážu len ekonomické náklady a dôsledky, no finálne hodnotové rozhodnutie je čisto politické.
Presne na troch príkladoch, sa dá ukázať, ako politika valcuje čistú ekonomickú matematiku:
Výdavky na zbrojenie (napr. 5 % HDP)
Hospodárske sankcie
Dotácie a stimuly

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
6. septembra 2026 18:09

Vážený pán profesor, milý Jarko,
vybral si dobrú tému pre nastávajúce dianie v našej NR SR a možno nielen pre „koaličných“ partnerov tvoriacich súčasnú vládnu väčšinu. Aj štýl akým ju podávaš je pozoruhodný, taký, že by pertraktovanej téme mohli porozumieť nielen experti tvoriaci RRZ, odborníci z médií, ale aj osvietenejší šim-panzi. A, pravdaže, rozumie sa samo sebou aj „vizionári“ zo SAV. /Napokon, v tomto svete nepredvídateľných rozhodnutí a počasia, možno dostanú od vlády nové zadanie: Vypracovať „Víziu ekonomického vývoja SR na budúci kvartál“, ktovie?
A teraz vážne: Som presvedčený, že takto populárne podaná odborná téma si nájde veľa priaznivcov. Zvedavých a vzdelaniachtivých čitateľov aj medzi tými, ktorým je predovšetkým určená – teda medzi ctenými ministrami vlády SR, št. tajomníkmi, či gen.riaditeľmi sekcí. A, prirodzene, tiež medzi poslancami NR SR, najmä členmi rozpočt. Výboru. Veď, napokon, nik učený z neba nespadol.
Obdivujem Tvoju kreativitu, priateľ môj drahý.

Peter Zajac-Vanka
Člen
6. septembra 2026 17:15

Pán profesor, oceňujem Vašu húževnatosť, s akou poskytujete ekonomickú osvetu. Škoda, že na Ekonomickej Univerzite nie je „inštrument“ verejných prednášok starešinov – profesorov, ktorí by mohli svoje úvahy a prednášky bárs aj cez webinar A POTOM STREAMOVANíM šíriť medzi aktuálnych študentov i verejnosť.
Ale späť k téme. Realita ekonomiky na Slovensku je taká, že cudzím investorom JE JEDNO, akú daňovú sadzbu zavedie vláda SR. Dane v drtivej miere platia vo svojej materskej krajine a tu na Slovensku ich viac „bolia“ náklady na energie i dopravné (nafta, benzín, plyn – a to im vláda a Fico ohromne vychádzajú v ústrety!). Dane sa dotknú slovenských malých a stredných podnikateľov a občanov, možno sa daň z priamej hodnoty (DPH) – (nemýliť si s HDP!) dotkne cudzích obchodných reťazcov, ale tí si potom rýchlo „upravia“ maloobchodné ceny navýšením, aby ich to nebolelo. Sme v PATovej situácii…
už ani nemám chuť diskutovať

René Pavlík
René Pavlík
6. septembra 2026 12:20

Pán profesor, motáme sa v kruhu. Porovnávate neporovnatalné. Ste predovšetkým logik. Vaše myslenie porovnáva všetky hodnotyna princípoch matematickej logiky, ale štáty, a teda makroekonomiku v praxi riadia politici. Navyše, politici bez morálnej zodpovednosti. Ich nezaujímajú rovnice ani ekonomická veda. Ich zaujíma popularita na základe ktorej získavajú moc a tým aj osobný prospech. Keď štát provedú do krachu, ich moc v závislosti od veľkosti štátu a jeho potenciálu rieši problém fyzickou silou. Produkciu presmerujú do predvojnových potrieb a vojnovej výroby. Pracovnú silu získajú mobilizáciou. Nedostatok finacii vyriešia pôžičkami najmä s USA. Vojna potom na minimálnych hodnotách vyrovná hospodárstvo celej únie. A budeme opäť na novom stupni vývojovej špirály. Možne až teraz bude priestor pre Vašu vedu.
To je princíp vlád politickými stranami. Nie makroekonomické rovnice a ukazovatele. Podľa môjho názoru Európa je v predvojnovom období. Opäť si začne požičiavať čím zachráni USA. Kopanie hrobu nemalo už dávno takú intenzitu ako teraz. Vojna EU – Rusko otvorí stavidlá, USA počká, aby sa včas pridala na stranu víťaza čím si otvorí dvere k rokovaniu s Čínou.
To sú moje rovnice.