Kto je zodpovedný za hospodársku (ne)životaschopnosť EÚ?

K nadpisu aj obsahu ma podnietila úvaha Ing. P. Zajaca -Vanku, ktorá hlbšie poukázala na problematiku colnej politiky a jej dôsledkov na fungovanie ekonomiky. Trump bol prvý, ktorý si uvedomil vážnosť ekonomickej situácie nielen v USA ale aj EÚ.

Čitateľ mohol čítať, že

„Ukázalo sa totiž, že Trumpovi ľudia zrejme použili na výpočet výšky ciel umelú inteligenciu. Upozornili na to používatelia sociálnych sietí, ktorí zadali chatbotom ChatGPT, Gemini, Claud a Grok požiadavku na určenie ciel. Zadanie znelo: „Jednoduchý spôsob, ako by USA mohli vypočítať clá, ktoré by mali byť uvalené na ostatné krajiny, aby sa bilaterálne obchodné deficity medzi USA a jednotlivými obchodnými partnermi vyrovnali na nulu.“ Všetky štyri platformy poskytli rovnaký návrh a vyprodukovali verziu vzorca „deficit delený vývozom“. Ten však, ako upozornili skutoční ekonomickí experti, nemá nič spoločné s výškou ciel. To však nie je všetko. Ekonomický poradca Bieleho domu Peter Navarro, ktorý je dlhoročným zástancom ciel a v Trumpovom tíme, má na starosti ich realizáciu, navyše vo svojej argumentácii odkazuje na neexistujúceho ekonóma. Denník New York Times zistil, že ekonóm Ron Vara, ktorého závery Navarro veľmi rád cituje a opiera svoje postoje o jeho poznatky, je v skutočnosti vymyslenou postavou.“

 

Obchodná vojna sa začala. Trump ukázal nové clá pre EÚ a zvyšok sveta, platiť začli 5. a 9. apríla. Nechcem nedoceniť možnosti výpočtu výšky ciel umelou inteligenciou, nie som odborník na umelú inteligenciu, ale aj tá musí byť založená na algoritme, modely. Získané výsledky dokáže analyzovať a efektívne využiť príslušný analytik.

Verbálnou analýzou sa k hlbokému pohľadu do dôsledkov zmien ciel dopracujeme iba nedokonale. Precíznosť a hĺbka si žiada matematický prístup.

Aby som čitateľovi zjednoznačnil ekonomickú situáciu USA, ktorá ich donútila robiť zmeny, nemôžeme si všímať iba zahraničný obchod, čo uvediem nižšie, kde uvediem fakty ešte v rokoch po roku 2000, musím sa oprieť o známu rovnicu rovnováhy ekonomiky, ktorá vlastne zobrazuje hospodársku životaschopnosť ekonomiky a ktorú som už nielen v Reminiscenciách, ale aj v mojich knihách a vedeckých článkoch uviedol viackrát.

Jej matematický tvar je

( S – I) + (T – G) = (X – M)

 

napríklad

(13 – 10) + (6 – 8) = (9 – 8)

 

v mld. peňažných jednotiek.

Teraz si dôkladne všimnime rovnováhu ekonomiky USA v troch rokoch po roku 2000:

 

 

Rovnováha aká nemá byť! Vo všetkých 3 rokoch veľké obchodné deficity. Čo robili tvorcovia politiky? Najhorší v roku 2006. Nielen to. Vidíme, že v roku 2003 boli USA na tom lepšie ako v roku 2006. Súkromný sektor vykazoval prebytok úspor nad investíciami. Táto čiastka sa teda využila na financovanie deficitu rozpočtu vlády a nie na ekonomický rozvoj ekonomiky USA.

Rovnicu môžeme upraviť tak, aby sme riešili problém zvýšenia investícií, čiže

 

2003: investície: I = S + T – G + M – X   (+10?)

 

To je náročný problém. Potrebuje ich zvýšiť o 10 amerických biliónov USD. Zdalo by sa, že stačí zvýšiť dane o 10 amerických biliónov USD.

USA však mali ekonomické problémy už od roku 1980. Aj rok 2008, ako vidí čitateľ, bol úplne hrozný, všetky 3 makroekonomické veličiny negatívne. Ale keďže analogické výpočty urobil aj M. Gärtner v diele A Primer in European Macroeconomics, pre krajiny EÚ, pozrime si údaje za rok 1994 v tejto tabuľke:

 

Číselné hodnoty makroekonomickej rovnováhy v roku 1994

 

Údaje odzrkadľujú podobnosti ale aj rozdielnosti medzi krajinami. Čitateľ si ich môže hlbšie pozrieť.

Tabuľka nám poskytuje jasnú predstavu o veľkosti nelichotivých hodnôt jednotlivých bilancií. Spomeniem iba to, že všetky krajiny až na Luxembursko v danom roku vykazujú veľký deficit rozpočtu vlády. Vlády teda utrácajú viac ako je ich príjem.

Clo sa ukázalo ako neviditeľné zlo.

Pozrime sa naň odbornejšie. Rovnicu rovnováhy môžeme ľahko upraviť tak, aby pred znamienkom rovná sa bola veličina S, teda úspory:

 

S = I – T + G – M + X

 

Ba ja tak, aby na ľavej strane bolo X, teda export

 

X = S – I + T – G + M

 

ak je na ľavej strane M, potom

 

M = I – S – T + G + X

 

Matematické operácie sú pochopiteľné, ale dôsledky získaných poznatkov sú komplikované a žiadajú dlhší odborný výklad. Ak do rovnice importu M dosadíme uvedené číselné hodnoty z rovnice rovnováhy vyššie, dostaneme

 

8 = 10 – 13 – 6 + 8 + 9

 

Ak by sme ho znížili o 25%, neznamenalo by to automaticky takéto riešenie 6 = 10 – 14 – 7 + 8 + 9!

Urobme však aj inú úpravu rovnice rovnováhy. Po uvedení vzťahov pre S a pre M, naša rovnica nadobudne tento tvar:

 

(( I – T + G – M + X )– I ) + (T – G) = ( X )– ( I – S – T + G + X ))

 

Vďaka nej hlbšie vidíme do problémov spojených s clami.

• Avšak aj I , investície sú v ekonomike funkciou, napríklad I = b – cr, kde r je úroková miera
• Príjmy z daní sú tiež funkciou, napr. T= bY, kde Y je HDP

Vzťahov a komplikovaných a komplexných závislostí, ktoré treba rozmotať v ekonomike je veľa. Zato sa v USA obrátili na AI.

Verím, že analýza na báze rovnice rovnováhy, a jej rozšírenie, hlbšie ukázala čitateľovi reálne ekonomické problémy, ktoré musia vlády, tvorcovia ekonomickej politiky riešiť.

Z mojej úvahy vyplýva, že vedecký opis tak náročného problému, teda vzťahov, ktoré vyvoláva kategória clo, si žiada veľmi komplexné riešenie založené na rozsiahlom ekonometrickom modeli. Ide totiž o to, že aj model potrebuje vlastnosti potrebné pre riešenie ekonomických problémov, napr. ciel. Model musí byť životaschopný, teda riešiť potrebné veci, problémy ekonomického života.

 

Vzniká aj taká otázka a čo robila Colná únia EÚ v praxi. Nie je zbytočná? Colná únia je nevyhnutným základom Európskej únie (EÚ) a bola zavedená v roku 1968.

 

 

Záver

Rovnica rovnováhy hovorí, aké potrené vlastnosti má mať životaschopná ekonomika. Čitateľ iste čítal, citujem:

„Naše clá začne určovať únia. Od 1. mája sa Slovensko stane súčasťou jednotného trhu, ktorého základom je colná únia. Už nebude priamo rozhodovať o obchodnej politike, antidumpingových ani iných ochranných opatreniach”.

 

Kto je teda zodpovedný za colnú situáciu v EÚ dnes?

Ako som v úvahe uviedol, cieľom tvorcov hospodárskej politiky musí byť získať znalosti a vedomosti nielen pomocou pozorovania a dedukcie, ale hlavne pomocou vedeckých metód, ich štúdiom a poznaním. To si totiž priam žiada precíznosť tvorby hospodárskej politiky všeobecne a menovite aj problémy tvorby ciel. Využitie umelej inteligencie v USA o tom hovorí.

Poučíme sa z posledných dvoch týždňov? Kto je zodpovedný za hospodársku životaschopnosť EÚ?

 

 

Prof. J, Husár
Bratislava 11/4/2025