Dostal som článok, z ktorého citujem:
„Sedemnásť z 27 členských štátov Európskej únie (EÚ) prekročilo v minulom roku limity pre rozpočtové deficity a verejný dlh. Vyplýva to z údajov, ktoré v utorok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. TASR o tom informuje na základe správy DPA a údajov Eurostatu. Podľa týchto údajov v eurozóne sa pomer deficitu verejných financií k hrubému domácemu produktu (HDP) v roku 2024 znížil na 3,1 % z 3,5 % v roku 2023. V celej EÚ klesol tiež na 3,1 % z 3,4 %. No zároveň sa pomer verejného dlhu k HDP vlani mierne zvýšil, a to v eurozóne na 87,1 % z 87 % na konci roka 2023 a v EÚ na 80,7 % z 80,5 %.“
Čiže, ekonomická situácia krajín EÚ je ozaj neutešená, zlá. Sú hrozivo zadlžené. To nevedeli ekonómovia EK vopred, že to takto skončí?
Pokúsim sa ukázať, že to mali vedieť, potrebovali však k tomu nástroj. Ekonomiky sa vyvíjajú dynamicky a kolísavo, a ich dráhu ekonomická veda určí diferenciálnymi a diferenčnými rovnicami. Práve ich aplikáciu si vyžaduje aj konštrukcia modelov skúmania dráhy ekonomického ukazovateľa podielu dlhu vlády na HDP (čo je hodnota finálnych výrobkov a služieb vyrobených v krajine za rok).
Niečo sa pokazilo systémovo, totiž tento ukazovateľ vyžaduje práve EÚ, ktorá stanovila jeho hranicu a to 60 %, prvé Maastrichtské kritérium. Je chybné, priam ukážkou egalizácie, zrovnania a nevhodnosti. Prirodzenou otázkou je, či môže tento podiel prekročiť hodnotu 1? Môže.
V ekonomickom systéme je veľké množstvo zmien v konkrétnom čase t a vývoj makroekonomických agregátov sa nemá, žiaľ, iba odhadovať.
Určité fakty predikujú i určujú a profilujú celkom konkrétne dráhy ekonomických veličín v čase. Ekonomická teória pozná niekoľko takýchto modelov. V tejto úvahe načrtnem konštrukciu dvoch modelov, a ich podstatou budú diferenciálne rovnice.
Medzi dlhom vlády (D) a národným príjmom (HDP, Y) je vzťah; je ich viacero. Uvažujme tieto bázické vzťahy medzi premennými ekonomického systému (hospodárstva), model 1:
kde D označuje dlh, Y označuje HDP, alebo národný príjem. V tomto modeli národný príjem rastie konštantnou mierou rovnajúcou sa ß za jednotku času (rovnica 4.53) a miera rastu národného dlhu je fixnou proporciou z HDP, národného príjmu Y (rovnica 4.52). Tretia a štvrtá rovnica uvádzajú východiskové podmienky pre Y a D. Predpokladáme, že v každom čase t je v hospodárstve konkrétna hodnota Y (t), t. j. prvá hodnota Y(0) vo východiskovom roku a konkrétna hodnota dlhu vo východiskovom roku – D(0). Vzťah (4.52) je kauzálny nexus. Avšak rovnica (4.52) je diferenciálnou rovnicou. Diferencujme prvú rovnicu podľa času a po substitúcii z rovnice (4.53) dostaneme:
Odborne, výraz (4.56) je nehomogénna diferenciálna rovnica druhého rádu s konštantným koeficientom. Získali sme ozaj jednoduchú rovnicu, ktorú budeme riešiť, aby sme sa dozvedeli neznámy funkčný vzťah dlhu od parametrov a premenných, ktoré vystupujú v modeli. Riešme vzťah (4.56) dvojitým integrovaním. Najskôr integrujme (4.56). Dostaneme:
Toto je všeobecnú rovnicu správania sa dlhu. Je to veľmi dôležitý ekonomický poznatok, založený na konkrétnych matematických poznatkoch. Zabudujme do modelu (4.59) východiskovú podmienku a to, že v čase 0 národný dlh dosiahol hodnotu D(0):
Ostatné kroky nájde čitateľ v mojej knihe Makroekonomická analýza. Po konečnom počte krokov získame riešenie:
Teda rast dlhu D(t) je kvadratickou funkciou. Z rovnice (4.53) modelu vieme vypočítať dráhu HDP, Y. Konečné riešenie pre veličinu Y získame priamym integrovaním (4.53) a vložením počiatočnej podmienky (4.54). Dostaneme:
Toto je funkčný vzťah dráhy národného príjmu Y(t). My sa však zaujímame o viac, o podiel dlhu na HDP. Aká je jeho dráha? Dajme do pomeru získané D(t) a Y(t):
respektíve
Odpoveď je jednoznačná o čom hovorí (4,69).Toto mal vedieť Delorsov výbor!
Môžeme ho analyzovať. Ak t rastie do nekonečna, prvý zlomok sa blíži k nule, druhý zlomok sa blíži konštante a tretí zlomok rastie neohraničene (ide k plus nekonečno). Významné poznatky. Aby čitateľ získal konkrétnejšiu podobu, zostrojme graf pre zvolené hodnoty parametrov modelu. Nech sú
| alfa | beta | Y(0) | D(0) |
| 0,2 | 30 | 1429,8 | 285,96 |
Získame tento graf:
Analýza ekonomickej relácie podielu dlhu vlády a HDP na báze modelu 1 nás logickou cestou priviedla k záveru, že dráhy týchto dvoch veličín sa môžu pretínať. Dlh môže prevýšiť úroveň HDP (za určitých podmienok), teda D >Y.
V Maastrichtských kritériách nie sú známe východiskové predpoklady autorov a prečo určili hodnotu 0,60?
Skonštruujme iný typ modelu (model 2). Rozhodnime sa pre modifikáciu druhej rovnice modelu 1. Naším predpokladom bude, že národný príjem rastie o konštantné percento, rovnica (4.71).
Rovnice modelu teda sú
Získať riešenie tohto modelu je o niečo ťažšie. Po preskúmaní rovnice (4.71) sa ukazuje (na báze poznatkov z diferenciálneho počtu), aby sme uvažovali s funkciou Y(t) = aebt, čiže
Dosaďme tieto hodnoty do (4.71) a zistíme, že
čiže
Teraz po využití (4.72) môžeme napísať
Máme rovnicu dráhy Y(t). Toto je riešenie, hľadaná dráha vývoja pre Y(t). Teraz potrebujeme ešte dráhu makroekonomickej premennej D(t). Dosaďme (4.78) do (4.70).
Dostaneme
Ostatné kroky nájde čitateľ v mojej vyššie spomenutej knihe. A tak
Vzhľadom na dôležitosť podielu dlhu vlády na HDP, vyjadrime tento vzťah matematicky inak. Dostaneme
Analýzou (4.85) zistíme, že ak t rastie do nekonečna, prvý zlomok sa blíži k nule a druhý zlomok smeruje k limite a/b. Nech sú východiskové parametre takéto
| alfa | beta | D(0) |
| 0,1 | 0,04 | 1429,8 |
Vývoj vzťahu HDP a národného dlhu je iný, pomalší. Hodnotu viac ako 60 % dosiahne v 6. roku. Okrem toho podiel dlhu na HDP nerastie do nekonečna (model 1), ale sa bude približovať k hodnote 2,5. Tieto závery však logicky vyplynuli z teórie, ktorá sa opiera o nami navrhnuté dynamické modely.
Model 1 a 2 sú matematickým obrazom fungovania ekonomiky, hybnej sily ekonomiky. V oboch modeloch sme ukázali ako závažná je znalosť ekonomickej teórie pri opise správania sa ekonomického systému.
Ukázali sme, že dôležité sú fakty o tom, ako sa správa ekonomický systém.
Na grafoch sme videli úplne rozdielne správanie sa dráh bázických makroekonomických veličín. Odvodili sme aj to, že podiel dlhu a HDP môže prekročiť hodnotu 1, čo sa aj v praxi vyspelých krajín stalo častokrát. Predsa aj domácnosť sa zadĺži, zoberie si hypotéku pri výstavbe rodinného domu.
Obmedzenie ekonomiky Maastrichtským kritériom môže spomaliť rast ekonomiky a nerieši problém.
Výpočet hodnoty maastrichtského kritéria podielu dlhu vlády na HDP vyžaduje diferenciálne rovnice. Ale hlavne parametre a, ß a D(0) má každá krajina EÚ iné.
Ten fakt Delorsov výbor úplne ignoroval, alebo ho nevedeli.
Záver
Delorsov výbor v roku 1988 dostal za úlohu preskúmať problém ekonomickej a monetárnej únie, ba mal určiť aj spôsob ich realizácie. Očakávala monetárnu a fiskálnu konvergenciu. Delorsova správa definovala Maastrichtské kritériá, ktoré začali fungovať v roku 1993. Prvým je, že dlh vlády nesmie prekročiť 60 percent HDP. Číslo bolo nevedecky stanovené, ako to vyplýva z úvahy a podobne aj ostatné kritériá.
V úvahe som ukázal dva dynamické modely, ktoré majú konkrétne vzťahy medzi premennými a z nich zistíme ako sa podiel dlhu na HDP správa. Jeden hovorí, že ten podiel môže rásť do nekonečna a druhý uvádza limity. Oba modely zobrazujú vzťahy hybnej sily ekonomiky, výroby a spôsobu správania sa, t. j. rastu Y a D a ich podielu.
EÚ svojimi kritériami priam dokumentovala, že ignoruje ekonomickú vedu a spolieha sa na odhady. Nenesie zodpovednosť? Hlavne Delorsov výbor? Zreteľne to dokumentujú 2 grafy.
Delorsov výbor mal skonštruovať dynamické modely za každú krajinu EÚ, a nie zlé kritériá.
Parametre modelu nemôžu byť rovnaké pre Francúzsko, Nemecko, Česko či Slovensko. Tie hrajú rozhodujúcu úlohu pre tvar dráhy veličín. Ekonomiku ničiace účinky podielu dlhu na HDP musíme opustiť.
Tak ako človek zmení neúrodnú púšť na úrodnú pôdu, tak musí dnes zmeniť fungovanie ekonomiky a nie bojovať s podielom dlhu.
Ako má fungovať ekonomika musia vedieť aj politici.
Prof. J. Husár
Rohovce, 12/6/2026
Vážený pán profesor,
ako amatér, neekonóm, dovolím si namietať (nie prvý krát, zatiaľ bezvýsledne).
1. Nielen „EK ignoruje poznatky ekonomickej vedy“. Ekonómiu ako vedu ignoruje samotná súčasná kapitalistická ekonómia založená a rozvíjaná na kapitále, a teda v rozpore s realitou! Preto nie je a nikdy ani nemôže byť vedou!
K „podielu dlhu na HDP“ som sa na Vašej stránke už vyjadril. Tu len zopakujem, že HDP (aj pri súčasných definíciách) môže vytvárať len práca človeka, rozhodne nie dlh! Dlh nevzniká v procese tvorby nových hodnôt! Ten vzniká až pri ich distribúcii! „Rodičmi“ dlhu nie sú hospodárske procesy!
Dlh v doterajšom ponímaní je už len dôsledkom, pričom primárnu príčinu jeho vzniku nik z „expertov“ ani len nezmieňuje, nieto aby ju riešil a odstránil! Tou je existencia podmienok pre vznik, existenciu a reprodukciu kapitálu. Bez ich odstránenia je budúcnosť evolúcie ľudskej spoločnosti na Zemi existenčne ohrozená, až vylúčená!
2. Čo za čísla to generuje Eurostat? Aj keď súčasné definície i obsah veličín, o ktorých majú tieto čísla vypovedať, sú v rozpore s realitou (a preto nesprávne!), je „ekonomická situácia krajín EÚ ozaj neutešená. Sú hrozivo zadlžené“. Ozaj „to nevedeli ekonómovia EK“. To by však museli ekonómovia v EÚ (no ani zďaleka nielen!) existovať. Dnes ale všetko nasvedčuje tomu, že ekonómov niet!
3. Tiež som v minulosti už uvádzal, že v základných úvahách o ekonomických procesoch i definíciách ekonomických veličín nie je vždy potrebná vyššia matematika, a teda ani diferenciálne rovnice. Skutočné ekonomické vzťahy i procesy sú v reálnych podmienkach vcelku jednoduché. Preto, že sú v súlade s prírodou. Okrem toho akokoľvek exaktné matematické výpočty nie sú k ničomu, ak sú premenné, s ktorými pracujú, „hausnumerá“. A súčasná ekonómia (i ekonomiky) pracujú práve s takými číslami!
Preto nie je a ani nemôže byť vedou! Dokedy? Kedy sa konečne začnú veci nazývať pravými menami (aj, či predovšetkým v školách)?
4. Ak je „HDP hodnota finálnych výrobkov a služieb vyrobených v krajine za rok“, potom takýto „ukazovateľ“ nezodpovedá realite. Je preto zmätočný a zavádzajúci! Pretože je v ňom zahrnutá aj hodnota výsledkov minulej práce ľudí!
5. „HDP“ je v skutočnosti vždy = len a len veľkosti hodnoty vykonanej práce ľudí v konkrétnych hospodárskych procesoch v sledovanom období. Alebo aj inak, je vždy = len a len veľkosti hodnoty vykonanej práce ľudí v konkrétnych hospodárskych procesoch za konkrétny čas pridanej k hodnote minulej práce nevyhnutnej na začatie každého hospodárskeho procesu (okrem toho celkom prvého „s holými rukami“ a „s holým zadkom“).
6. Veľkosť minulej práce ľudí potrebnej na vykonanie novej práce v hospodárskych procesoch sa bude časom zmenšovať.
7. V hospodárskych procesoch sa bude zmenšovať tiež veľkosť novej práce ľudí (a teda aj HDP).
8. Hodnoty oboch veličín a ich vzájomný pomer sú a budú určené úrovňou technológií a technologických procesov limitované veľkosťami zodpovedajúcimi uspokojovaniu potrieb spoločnosti v aktuálnom čase. Takže rozhodne nie „udržateľný rast“ (ani rast HDP) do nekonečna! Je všeobecne známe, že v podmienkach doterajšej „maškarády“ toto kritérium nie je tým, ktoré hospodárske procesy parametrizuje. Doterajšia honba za ziskom celkom určite skončí (zákon konca)! Aj bez politikov! Bez ohľadu nato, či to niekto bude alebo nebude chcieť! Za predpokladu, že sa ľudstvo neskántri pred tým vlastnými „rukami“.
Jedno z najväčších rizík v doterajšej histórii ľudstva aktuálne visí už len „na vlásku“ a hrozí výbuchom každým dňom!
9. Úslovie „bez práce nie sú koláče“, ktorému nás učili, tak už nebude pravdivé, už nebude platiť!
10. Ozaj sa „niečo pokazilo systémovo“. Nie len „niečo“, „pokazený“ je celý doterajší ekonomický systém!
11. Ak „môže tento podiel prekročiť hodnotu 1“ (a to iste môže!), otázkou je – aké sú to zdroje (hodnoty výsledkov minulej práce ľudí) nevyhnutné na začatie akéhokoľvek hospodárskeho procesu, odkiaľ pochádzajú, kde sa vzali? Dlh nie je riešením!
12. V podmienkach doterajšej ekonómie „národný príjem“ ≠ HDP! Preto, že obsahuje nielen hodnoty nových produktov, ale aj hodnoty tých z predchádzajúcich hospodárskych procesov!
13. V aktuálnej situácii netreba konštruovať nijaké „matematické modely“ (spravidla neidentické s realitou). Stačí matematicky opísať, vyjadriť realitu, vytvoriť „matematický obraz fungovania ekonomiky“. Realita nie je nijako zložitá. V prírode je v podstate takmer všetko, čo „trápi“ človeka, všetko čo potrebuje k životu jednoduché, logicky usporiadané. Ekonomiku (no zďaleka nielen) robí zložitou človek. Nezriedka pre peniaze, osobnú alebo spoločenskú prestíž, spoločenské postavenie, či pre dokazovanie svojej dôležitosti.
14. „Delorsov výbor“ nepotreboval „vedieť“ nič z toho, na čo poukazujete. Celý „projekt EÚ“ od začiatku predsa nikdy nebol o objektívnej realite a ani o „dobrých cieľoch“ (o spravodlivosti ani nehovoriac!)! Bol a je to kapitálový projekt! So všetkými dôsledkami! Jeho „režiséri“ to určite veľmi dobre vedeli a vedia (preto ho pre udržanie existencie kapitálu pripravili a aj uskutočnili!)! Za úslužného prikyvovania nielen „odborníkov“ bez elementárnych znalostí. Otázkou je, či si „naši ekonómovia“ tento fakt neuvedomovali, alebo ozaj boli až takí negramotní.
15. „Znalosť ekonomickej teórie“ (skôr neznalosť) je nepochybne „závažná“.
16. „Maastrichtské kritérium“ iste „nerieši problém“ a ani nemôže!
17. Dnes sa zdá, že aj „rast ekonomiky“ („prorastové opatrenia“ nevynímajúc) a ďalšie pojmy, ktorými aktuálne na dennej báze v rôznych súvislostiach „šermujú“ pred očami verejnosti všakovakí „odborníci“, či „experti“ aj so svojimi tímami (vrátane akademickej obce, o politikoch ani nehovoriac!) patria k tým, ktorým sami nerozumejú. Stačí sa započúvať do nezmyslov v ich bez ostychu zverejňovaných vystúpeniach, vyjadreniach, či stanoviskách, ktorými otravujú verejný priestor. V rozpore s realitou a bez akejkoľvek zodpovednosti! Lebo kapitál! A čo potom „bežní“ občania, ako tí majú tomu neuveriteľnému zmätku rozumieť?
Tragédiou je, že nerozumejú ani jeho dôsledkom. Ich v masívnom meradle priamo zmyslami človeka nepostrehnuteľné okrádanie „neviditeľnou rukou trhu“, ktoré si neuvedomujú, je z nich snáď tým najhorším! Dokedy? A kto im „otvorí oči“?
18. Ako môžu vedieť politici „ako má fungovať ekonomika“, keď to nevedia ekonómovia? A vôbec – kde vlastne sú, kam sa podeli?
S úctou Pavel Sobolič
Pán Sobolič. Som rád, že Vás úvaha tak zaujala. Lenže ten dlh plodí aj infláciu, teda nielen to, čo ste správne identifikoval. Infláciu tiež nevieme správne vyčísliť.Preto si dovolím túto poznámku, teda časť ktorú som mal tiež uverejnenú:
Inflácia zrýchlila, ale menej ako sme čakali
Zaujal ma uvedený nadpis článku. Odcitujem z neho:
„Rast cien sa v apríli 2026 zrýchlil, no pomalšie, ako sme predpokladali. Odchýlku spôsobilo ďalšie zlacnenie potravín, keď sa nenaplnili naše očakávania, že po dvoch mesiacoch poklesov ich ceny opäť vzrastú.
Podľa rýchleho odhadu inflácie meranej indexom HICP spotrebiteľské ceny v porovnaní s marcom vzrástli o 0,4 %, čo medziročnú mieru inflácie zvýšilo na 4,0 % (graf 1). Za očakávaniami jarnej predikcie NBS napriek tomu zaostala o 0,3 percentuálneho bodu (graf 2), najmä vďaka potravinám a službám.
Inflácia v eurozóne v apríli zrýchlila na 3,0 % z marcových 2,6 %. Slovensko má vďaka miernejšiemu vplyvu cien energií až siedmu najvyššiu infláciu spomedzi krajín eurozóny. Na čele rebríčka je Bulharsko, kde rast cien prevýšil 6 %.“
Už som v Reminiscenciách písal, že inflácia je všeobecný a trvalý nárast cenovej hladiny tovarov a služieb v ekonomike. Znamená to, že za rovnaké množstvo peňazí si spotrebiteľ kúpi menej tovarov či služieb ako v minulosti. Ale to znamená, že klesá kúpna sila peňazí a hodnota meny. Jednoducho, prejavuje sa ako zdražovanie, ktoré znižuje hodnotu meny.
HICP sleduje zmeny cien priemerného spotrebného koša tovarov a služieb, ktoré bežne nakupujú domácnosti. Patria sem napríklad: potraviny a nápoje, bývanie a energie, doprava a palivá, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, rekreácia a služby. Každá kategória má svoju váhu podľa toho, aký veľký podiel tvorí na výdavkoch priemernej domácnosti. Na výpočet sa najčastejšie sa používa Laspeyersov index a jeho vzorec je: 𝐼𝑝=(∑(𝑝𝑡⋅𝑞0)/∑(𝑝0⋅𝑞0))⋅100. Je ich vľak viacero. Už pojmy index a najčastejšie vyvolávajú otázniky. V praxi sa najčastejšie meria inflácia na ročnej báze, teda vypočítavame ročnú mieru inflácie. Autor iste čítal o teórii očakávanej inflácie.
V Delorsovom výbore sedeli guvernéri bánk, veľkňazi peňazí. Ako to, že pri tých istých guvernéroch sme zažili 2 finančné krízy? Oni nevedia ústrážiť emitovanie peňazí? O tom už písal prof. Karvaš v roku 1948.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
ďakujem Vám za reakciu. Nielen táto Vaša úvaha ma zaujala. Venujem sa každej, o ktorej sa (sprostredkovane) dozviem a podľa disponibilného času sa ich obsahmi vcelku detailne zaoberám.
Keďže k Vašim textom o inflácii v minulosti som sa už vyjadroval, k tejto Vašej reakcii len doplním a uvediem najmä nasledovné.
1. Dlh neplodí infláciu! Dlh je už len dôsledkom (aj) inflácie! Žiaľ, infláciu „tiež nevieme správne vyčísliť“. Ale len podľa pravidiel doterajšej ekonómie. To ale v praxi uplatňovanej podľa nich nie je nijako prekvapivé. Naopak, ide o jeden z ich vážnych dôsledkov s ešte vážnejšími dopadmi na úroveň i kvalitu života každého jedného človeka.
Aj napriek tomu však „odborníci“ „opíjajú“ a zavádzajú verejnosť „presnými“ číslami o veľkosti inflácie „ťahanými z klobúka“. Bez skúmania a vyvodzovania akýchkoľvek dôsledkov voči ich autorom. Lebo pre zachovanie kapitálu je dovolené všetko! Tieto čísla sú tiež len „hausnumerami“, ktoré slúžia odsúdeniahodným cieľom rovnako, ako aj všetky ostatné!
2. „Odchýlku“ rýchlosti „rastu cien“ nemohlo za nijakých okolností „spôsobiť ďalšie zlacnenie potravín“. A už vôbec nemohlo nastať zvýšenie medziročnej miery inflácie „najmä vďaka potravinám a službám“. To nie sú príklady deformácie ekonomiky, to sú číre nezmysly! Hradené z výsledkov práce pracujúcich! Pritom tí, ktorí takto argumentujú len preukazujú (bez toho aby si to uvedomovali), že ani len netušia o čom hovoria! A to nie sú „bežní ľudia“, ktorí majú úplne iné starosti, a preto o problémoch ekonómie spravidla mnoho nevedia.
Ako môže mať pri centrálne riadenej emisii peňazí Slovensko akúkoľvek (inú) infláciu „vďaka miernejšiemu vplyvu cien energií“? Ako vôbec môže mať inú veľkosť inflácie ako ktorákoľvek „krajina eurozóny“? Jeden nezmysel väčší ako druhý! A nič sa „nedeje“!
3. „Veľkňazi peňazí“ sledujú a zabezpečujú úplne iné ciele, než sú tie, pre ktoré sa s obdivuhodným prehľadom, entuziazmom a osobným nasadením usilujete aj Vy navodiť inú trajektóriu napredovania spoločnosti. Realita života preukazuje, že „kormidelníci“ súčasnej ekonomicko-politickej spoločenskej formácie nemajú o takú trajektóriu záujem. To ale nie je nijako prekvapivé, pretože popravde – záujem o ňu mať objektívne ani nemôžu!
4. Kým v procese zániku kapitálu zaručí likvidáciu jeho reálnej zložky „zákon konca“, „posledným klincom“ do jeho „rakvy“ bude práve inflácia, ktorá zaručí likvidáciu jeho jalovej zložky. Opäť len pripomeniem, že pri prirodzenom vývoji spoločnosti kapitál objektívne zanikne bez ohľadu na to, či to politici, alebo ktokoľvek iný budú chcieť alebo nie! Ak sami svojou obmedzenosťou a chamtivosťou neskántria svet skôr!
Preto, že kým premenné „veľkosť minulej práce“ a „veľkosť novej práce“ nevyhnutné v každom hospodárskom procese (ktoré určujú ich výsledky) sa zvyšujúcou produktivitou práce ľudí reálne objektívne zmenšujú, pravidlá doterajšej ekonómie v rozpore s realitou nielen umožňujú, ale priamo zabezpečujú ich kontrárny priebeh.
Kým veľkosť druhej premennej sa objektívne, a teda zákonite zmenšuje, veľkosť tej prvej doterajšia ekonómia „neviditeľnou rukou trhu“ zabezpečuje možnosť zostať nemennou, rásť alebo klesať. V rozsahu určenom „neviditeľnou rukou trhu“ (aj podľa individuálnej svojvôle každého podnikateľského subjektu!). Práve táto skutočnosť je primárnou a aj hlavnou príčinou inflácie. Jej veľkosť emisné banky „akože regulujú“ najmä výškou úrokovej sadzby. Tá ale s nekončiacimi ďalšími a ďalšími emisiami peňazí v skutočnosti infláciu neznižuje! Naopak, také počínanie bánk infláciu len zvyšuje! So všetkými zničujúcimi dôsledkami!
Ekonomiky s takou „presnosťou“ môžu preto asi ťažko „fungovať“ v súlade s objektívnou realitou. Žiaľ tá, v ktorej doteraz žijeme, je práve taká! Dokedy? Takže stále sa natíska otázka – kde vlastne sú všetci „ekonómovia“, či iní „odborníci“, kam sa podeli? Tí, ktorí na verejnosti prezentujú výplody svojej fantázie, len spôsobujú v spoločnosti obrovské škody. A pracujúci v námezdnom vzťahu, ktorí toto bremeno na svojich bedrách nesú predovšetkým, o tom ani netušia. Preto namiesto opovrhnutia a odsúdenia tých, ktorí túto krivdu v masovom rozsahu na nich páchajú, v rozpore so zdravým rozumom v reálnom živote podporujú. Keď túto krutú skutočnosť ale zistia a uveria jej, s veľkou pravdepodobnosťou bude „chvíľu“ zle! Veľmi zle!
V prostredí autentickej, reálnej ekonómie budú podmienky pre vznik, existenciu i reprodukciu kapitálu, ale aj inflácie vylúčené! Vo všeobecnosti bude flácia v pomernom vyjadrení takmer = 1, presnejšie bude existovať len v medziach odchýlky presnosti jej merania. A teda so zanedbateľným vplyvom na hodnotenie výsledkov hospodárskych procesov i na hodnotu výsledkov minulej práce ľudí (vyjadrovaných peniazmi).
Veľkosť hodnoty výsledkov minulej práce ľudí vyjadrovaná peniazmi sa tak stane časovo nezávislá. A príčina súčasných problémov ekonomiky spájaných s demografickým vývojom, ktorými „odborníci“ nezmyselne strašia verejnosť a stavajú generácie proti sebe, nebude môcť existovať! Dovtedy, kým budú potrebné peniaze. A teda dovtedy, kým sa spoločenské vlastníctvo výsledkov práce ľudí v spoločnosti nezmení na vlastníctvo spoločné.
S úctou Pavel Sobolič
Pán Sobolič,
každá veda má definíciu svojich vedeckých pojmov- Dajte si do internetu pojem inflácia. Zistíte čo je. Ale nevieme ju merať, resp. nedokonale.
Ja to vysvetľujem takto: ráno idem do Terna a kúpim si 2 l mlieka, 1 pivo a 10 dkg salámu. Zaplatím 5,20 eura. V koši mám protihodnotu za mojich 5,20 eura a to konkrétne tovary. Pôjdem do Terna zajtra a za tie isté tovary už zaplatím 5,70 eura. Viac peňazí a rovnaké množstvo tovarov. Inflácia.
Čo sa deje dnes. idem do &terna a kúpim tie isté tovary plus jeden granát.a zaplatím 5,90. Granát však nemôžem zjesť, ale som ho kúpil v dôsledku vojny na Ukrajine. Mne je granát zbytočný, to nie je užitočná protihodnota pre mňa.
Pán Sobolič, ale ďakuje, inšpirovali ste ma a už idem písať úvahu pre Reminiscencie.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
priznám sa, že Vaše odporúčanie ma prekvapilo. Ozaj si myslíte, že by bolo možné zapájať sa so všetkou vážnosťou do tak dôležitých a náročných tém, ako sú napr. aj problémy ekonómie, ktoré doposiaľ ničia svet, bez znalostí aspoň v rozsahu tých „autobusových“?
Isteže „každá veda má“ množinu svojich „vedeckých pojmov“ a aj ich „definícií“. Inak by predsa vedci nemohli o nijakom probléme ani len diskutovať, nieto aby si mohli rozumieť a hľadať ich riešenia. Tieto pojmy a aj ich definície by však nemali byť v rozpore s realitou! Ozaj si myslíte, že si možno „dať do internetu“ čokoľvek a zistiť „čo je“? To ste snáď nemysleli vážne.
Aj napriek tomu som si podľa Vášho odporúčania predsa len „dal do internetu pojem inflácia“ a „zistil čo je“. Aj keď „odpovede“ určite veľmi dobre poznáte, na tomto mieste sa s nimi s Vami pre tento účel podelím. Napr.
a) „Slovo inflácia pomenúva rast cien tovarov a služieb. Medzi infláciou a zdražovaním nie je žiadny rozdiel. V striktnom ponímaní je to celkový nárast cenovej hladiny.“,
b) „O inflácii hovoríme vtedy, keď dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb, nie len k rastu cien jednotlivých položiek. Inflácia znižuje hodnotu meny v priebehu času.“,
c) ECB uvádza: „Ukazovateľ HICP je účinným prostriedkom na sledovanie zmien cenovej hladiny v ekonomike. Je ako mapa, ktorá (v ECB) pomáha prijímať správne rozhodnutia. Vplyv zmeny v cene konkrétneho produktu na HICP závisí od toho, koľko domácnosti na príslušný produkt v priemere minú.“,
d) EUBA uvádza: „Inflácia je makroekonomický jav prejavujúci sa dlhodobým rastom cenovej hladiny, čo má za následok zníženie kúpnej sily peňazí. Vo všeobecnosti rozlišujeme medzi príčinami inflácie, ktoré vznikajú na strane dopytu alebo na strane ponuky. Pri dopytovej inflácii je nárast cenovej hladiny vyvolaný nadmerným dopytom (vysoká spotreba domácností, rast investícií, rast vládnych výdavkov), na ktorý nie je agregátna ponuka schopná hneď zareagovať. Naopak, nákladová inflácia vzniká na strane ponuky v prípade, keď sa zvýšia ceny vstupov, čo sa následne premietne do zvýšených cien predávaných tovarov a služieb.“
V skutku sa nestačím diviť! Toto sa skutočne prednáša na vysokých školách študentom?
Vážený pán profesor, Vy ako vedec a zanietený stúpenec vedy sa naozaj stotožňujete s uvedenými odpoveďami „z internetu“, ktoré internet poskytne každému (neznalému) záujemcovi? Veď tie priamo odvádzajú pozornosť od podstaty problému! S „požehnaním“ koho? A za akým účelom? Ten je jasný!
Ak „to vysvetľujete takto“, to by znamenalo, že by ste boli na rovnakej „vlne“, na ktorej doterajšia ekonomická teória („veda“) balamutí verejnosť. Tomu by som ale nebol schopný a ani ochotný uveriť. „Vedeckú“ definíciu prax s rešpektovaním jej autority bez námietok akceptuje a tak s ňou aj „narába“. Pritom príčiny tohto „javu“ zostávajú bez povšimnutia! A práve tie sú pre ekonomickú teóriu i prax najdôležitejšie!
Prepáčte, ale „jeden granát“ a ani „užitočnosť jeho protihodnoty“ pre žiadneho kupujúceho s infláciou a už vôbec nie s jej príčinami nijako nesúvisia! Okrem toho, že aj na jeho cenu má inflácia vplyv. Na cenu má ale vplyv aj celý rad ďalších faktorov. Na základe čoho potom „internet“ uvádza, že „medzi infláciou a zdražovaním nie je žiadny rozdiel“? Aj granát je tovar so všetkými ekonomickými parametrami, ako akýkoľvek iný tovar.
Mal som zato, že tu hovoríme o realite, o objektívnej realite s cieľom odstrániť deformácie preukázateľne existujúce v doterajšej ekonómii a nie o tom, ako súčasná „veda“ aj s podporou „internetu“ (dnes akože inak) interpretujú verejnosti ekonomické vzťahy (samozrejme že podľa súčasnej ekonómie). Na jej propagáciu a podporu, na obhajobu zachovania a existencie kapitálu! Realita je ale celkom iná! A veda by ju nemala popierať! Kapitál nikdy nemal v ekonómii miesto! Takže spôsoby merania inflácie netreba hľadať. Tú treba odstrániť! To je však v podmienkach „voľného trhu“ a v ekonómii založenej na kapitále vylúčené!
Podstata inflácie i jej príčiny sú v skutočnosti celkom iné, ako uvádzajú „definície vedeckých pojmov“, o ktorých sa záujemca dozvie „z internetu“! Zarážajúce a minimálne znepokojujúce je, že nielen z internetu!
Odstrašujúcim a odsúdeniahodným príkladom sú propagačné (či nebodaj vzdelávacie a edukačné?) texty a video ECB prístupné napr. na https://www.ecb.europa.eu/ecb-and-you/explainers/tell-me-more/html/what_is_inflation.sk.html (https://www.youtube.com/watch?v=sttBCtmA0EY). Neuveriteľné! Také a podobné „skratky“ mätúce verejnosť sú nielen neakceptovateľné, ale aj trestuhodné!
Dokedy bude umožňovaná manipulácia verejnosti takými a podobnými primitívnymi zjednodušovaniami reality? Dovoľujú si ich len preto, že takým „skratkám“ málokto rozumie? Alebo sa za tým skrývajú omnoho sofistikovanejšie a ďalekosiahlejšie, ale jasne definované ciele? Naozaj nevieme prečo? A kedy „odborníci“ konečne začnú prezentovať a vysvetľovať verejnosti aj ekonomické vzťahy v súlade s realitou?
Za takýchto okolností sa potom nemožno diviť, že spoločenská situácia je práve taká, ako ju aktuálne prežívame. A to som ani len nenaznačil riziká a dôsledky, ktoré s ňou priamo súvisia a ohrozujú svet!
Mám mimoriadny záujem na tom a zasadzujem sa o to, aby sme nielen my, ale najmä nasledujúce generácie, mohli „pokojne spávať“! No ani zďaleka nielen! Ciele vedy by nemali byť iné.
S úctou Pavel Sobolič
Pán Sobolič,
práve zato som Vás požiadal, aby ste si prečítali internet, či aj diela EUBA. Bieda. Ale obstarajte si moju knihu Makroekonomická analýza a v nej mám kapitolu 8 Dynamická analýza inflácie a nezamestnanosti a má 30 strán. Inflácia sa dá dôkladne pochopiť iba vďaka diferenciálnym rovniciam, to je nástroj, ktorým vidíte do problému. Vo fyzike dokážeme pochopiť rýchlosť iba vďaka prvej derivácii.
Pán Sobolič, neviem aká ste profesia, ale keď Vás tá inflácia tak chytila za srdce, napíšte jeden článok a inflácii a uverejnite ho v mojich Reminiscenciách.
ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor všetko čo píšeš je osožné nielen pre nás, ktorí sa zúčastňujeme na Tvojich úvahách svojimi príspevkami so snahou ich rozvinúť do šírky aj hĺbky. Ja by som túto Tvoju úvahu rád „obohatiť“ /kvôli stručnosti iba/ o dve otázky:1. Fakt:Sedemnásť z 27 členských štátov Európskej únie (EÚ) prekročilo v minulom roku limity pre rozpočtové deficity a verejný dlh.Otázka: Je možné aby 17 do čela významných európskych štátov voliči = viac ako polovica Európanov si zvolili nekompetentných hlupákov, ktorí nie sú schopní zodpovedne vládnuť? Som presvedčený, že nie!2. Fakt: „Presadzovanie politických cieľov nad ekonomickou realitou môže viesť k rozdeľovaniu Únie. V kontexte EÚ to navyše spôsobuje napätie medzinárodnými vládami a európskymi inštitúciami“.Otázka: Je vôbec možné, že túto triviálnu, doslova detskú pravdu si vlády ani funkcionári EÚ neuvedomujú? Isteže nie!Vážený pán profesor, milý Jaroslav, myslím si, že odpovede na tieto otázky sú zrejmé. A prečo sa teda deje to čo sa deje? Odpoveď na túto otázku som Ti zhodou okolností poslal už v predstihu, pred niekoľkými dňami.A celkom na záver: Pravdaže, súhlasím s A.Julénym, /zrejme aj Ty/ , že„bez posilnenia vplyvu štátu nad kontrolou zahraničných investícii nápravy sa nedočkáme“. Ale ako posliniť vplyv štátu v ktorom dominuje súkromný kapitál a tzv. demokratický režim, to je neriešiteľný rébus – pre ekonómov aj politikov.Milý Jozef, Jožko,
vidieť, že s si dobre prečítal úvahu. Ale, čo bolo patogénnym prvkom v prvom Maastrichtskom kritériu, či aj ostatných a príčinu obrovskej zadlženosti krajín EÚ. To si nevšimli ekonómovia EK? Ozaj musím zdôrazniť, že EÚ svojimi kritériami priam dokumentovala, že ignoruje ekonomickú vedu a spolieha sa na odhady. Nenesie zodpovednosť? Hlavne Delorsov výbor? Delorsov výbor sa nemal oprieť o nič nehovoriace HDP, ale mal skonštruovať dynamické modely za každú krajinu EÚ, a nie zlé kritériá. Oni si vôbec neuvedomili, že ekonomiky krajín EÚ majú rôzne ekonomické podmienky (Framcúzi majú more a my nie), teda, že parametre modelu nemôžu byť rovnaké pre Francúzsko, Nemecko, Česko či Slovensko.
Prečo EK nezabezpečila ekonomický rozmach všetkých krajín? Pri vstupe nám ho sľubovala, lebo že zaostávame (a čo Tlmače a najväčší elektromotor na svete).
Na tieto problémy si ozaj pekne zareagoval: viac ako polovica Európanov si zvolili nekompetentných hlupákov, ktorí nie sú schopní zodpovedne vládnuť? Čiže, ekonomická situácia krajín EÚ je ozaj neutešená, sú ako to vyplýva z citátu hrozivo zadlžené.
Sú vojny a EÚ sa angažuje. Každá vojna znamená infláciu. Teda to nás asi čaká aj v nasledujúcich rokoch.
Posilniť vplyv štátu by mohla byť vedecká téma pre profesorov a ich tímu na všetkých ekonomických fakultách v SR.
Ďakujem
jarko
Vážený pán profesor,
úvaha odráža dnešnú skutočnosť.Platí, že zvyšovanie verejného dlhu je primárne spôsobené rozpočtovým deficitom, ku ktorému dochádza, keď štát na svoj chod a výdavky míňa viac peňazí, ako dokáže vybrať na daniach a iných príjmoch. Zároveň platí , že rast HDP vyjadruje, že ekonomika ako celok produkuje viac hodnoty. Nehovorí však, kto z toho profituje a kam tieto peniaze smerujú. A práve v tom je podstata našeho problému. Roky sme zaznamenávali rast HDP, napriek tomu ročne narastal verejný dlh cca 3,1 miliardy Eur ročne Utešovali sme sa, že na Slovensko prichádzajú za podpory rôznych výhod a stimulov zahraničný investori .Nedocenili sme kto z toho profituje a kam zisky odchádzajú.Najväčším profitom pre Slovensko bolo zvyšovanie zamestnanosti , odvody do fondov a dane za pracovníkov, niekedy aj dane z podnikov. Zisky odchádzali do zahraničia. Ak si uvedomíme, že aj pracovníci a rodinný príslušníci sa podieľajú na štátom poskytovaných službách a budú sa strať aj o dôchodcov potom až takú výhodu sme zvýšenou zamestnanosťou nezískali. Myslím, že ani na báze vedeckého riadenia, bez posilnenia vplyvu štátu nad kontrolou zahraničných investícii nápravy sa nedočkáme !
Vážený pán inžinier, Tónko,
podnietil si ma, práve pre tú dnešnú skutočnosť, aby som spomenul trochu histórie, dejín ekonomickej teórie. Škótsky výtržník, ale veľmi zbehlý človek sa stal vlastne prvým monetárnym teoretikom. Podľa neho existovala jasná súvislosť medzi množstvom peňazí v hospodárstve a tempom rastu. Všimol si vzťah medzi dopytom po peniazoch a ponukou peňazí. Pokiaľ sa peniaze použijú na investovanie do reálneho podnikania, ako je napríklad pekáreň, objem ekonomiky vzrastie, pretože je na trhu viac chleba. A presne preto, lebo je ho na trhu viac, jeho cena nebude dramaticky rásť. Dopyt vždy zdvihne cenu, ale ak ponuka naň zareaguje, nárast ceny bude mierny. Law bol presvedčený, že nové peniaze budú generovať ekonomickú aktivitu, a tak sa zvýši dopyt po peniazoch. Svoje revolučné monetárne myšlienky šíril po Európe. Regent Filip II Orleánsky vedel, že Francúzsko potrebuje injekciu v podobe ekonomického zázraku. Zo zúfalstva si vypočul Lawa. Francúzsko čelilo dvom krízam. Po prvé, malo nedostatok striebra a zlata , a túto situáciu zhoršoval druhý problém, veľmi vysoká miera zadlženosti štátu. Lawove monetárne názory mohli zabiť dve muchy jednou ranou.
Na vyriešenie prvej krízy navrhol Law ako francúzsky minister financií nahradiť kovové peniaze vo forme zlata, či striebra papierovými peniazmi, ktoré by vydávala nová Všeobecná banka. Nová banka otvorila svoje banky v máji 1716.
Ak chcel Law vyriešiť štátny dlh, vedel, že bude musieť apelovať na špekulatívnu stránku ľudskej povahy, ktorá bola aspoň u neho mimoriadne dobre vycvičená. Law, ktorý pozoroval hazardných hráčov v kasínach, prišiel s nápadom masívnej výmeny dlhu za akcie. Robíme to aj dnes. Jednoducho povedané, to znamená staviame na zajtrajšok, aby sme vyriešili problémy dneška. Alegoricky – stavajme pekárne?
A nakoniec, prečo musia významní ekonómovia dnes písať o The problematic nature of the Economic and Monetary Union By Malcolm Sawyer. Čiže problematická podstata ekonomickej a monetárnej únie. To nevedel Delorsov výbor vopred?
No a toto nemôžem necitovať: Myslím, že ani na báze vedeckého riadenia, bez posilnenia vplyvu štátu nad kontrolou zahraničných investícii nápravy sa nedočkáme !
A tak peniaze smerujú mimo Slovenska.
Pri vstupe do EÚ EÚ hovorila, že zaostávame a pomôže. Pomáhala nám teda EÚ nezištne?
Ďakujem
jah
Pán profesor!
Vaše úvahy sú perfektne. Aj matematicky podložené. A matematika sa považuje za kráľovnú vied!
Lenže…!!!
Keď je politika nadradená nad ekonomikou (politické ciele a ideológia majú prednosť pred trhovými zákonitosťami (ekonomickou racionalitou, resp. vedou)), zvyčajne to vedie k výrazným deformáciám, zníženiu efektivity a dlhodobým hospodárskym problémom.
Presadzovanie politických cieľov nad ekonomickou realitou môže viesť k rozdeľovaniu Únie. V kontexte EÚ to navyše spôsobuje napätie medzi národnými vládami a európskymi inštitúciami.
Keď politici rozhodujú o tom, ktoré sektory, firmy alebo technológie sú „správne“ a podporujú ich dochádza k plytvaniu zdrojmi. To sa už v EU dlhodobo prejavuje.
Navyše, keď asi jediný z dôležitých lídrov EU so svojím profilom kancelár Merz, ktorý pracoval pre významné firmy, pričom najznámejšie bolo jeho pôsobenie vo funkcii predsedu dozornej rady nemeckej pobočky investičného gigantu BlackRock presadzuje do rozpočtu Nemecka 800 mld na zbrojenie a má zámer vybudovať najväčšiu armádu v Európe…
Pán inžinier,
Vy vo Vašich knihách píšete o viacerých problémoch EÚ. A to nie dnes, ani včera, ale dávno. To U nevie? Predpisujú systém národných účtov. Študujú ho? A peresne to, čo ste napísali: Presadzovanie politických cieľov nad ekonomickou realitou môže viesť k rozdeľovaniu Únie. V kontexte EÚ to navyše spôsobuje napätie medzi národnými vládami a európskymi inštitúciami.
To je konštatovanie, ktoré vystihuje aj to o čom som v úvahe písal.
Dovolím si odcitovať z knihy, ktorú som teraz dostal: D. McWiliams Peniaze: Hitler vedel, čo sa stane keď peniaze stratia hodnotu. Žil vo Weimarskej republike v období hyperinflácie a uvedomoval si, že peniaze sú výnimočná zbraň. Môžu destabilizovať krajinu, v tomto názore sa zhodoval so svojim ideologickým nepriateľom Vladimírom Iljičom Leninom, ktorý si všimol, že „skorumpovanie meny“ je najjednoduchší spôsob rozkladu spoločnosti. Ozaj by si to mala všimnúť EÚ.
Dielo má viac ako 400 strán a je to uznávaný ekonóm, robil v bankách.
Ďakujem
jhusár
Názor pán profesor ,
vo všeobecnosti je verejný dlh súčtom rozpočtových deficitov nahromadených v SR za určité obdobie mínus rozpočtové prebytky. Verejný dlh vzniká v určitých obdobiach fungovania štátu, keď jeho výdavky začínajú prevyšovať príjmy. Dôvody vzniku rozpočtového deficitu môžu byť:
– Rast vládnych výdavkov (napríklad v súvislosti s reštrukturalizáciou ekonomiky a potrebou priemyselného rozvoja); čo neprichádza v SR do úvahy
– cyklickosť v ekonomike (kríza), mimoriadne okolnosti (vojny, nepokoje, veľké katastrofy, prírodné katastrofy);
– alebo neefektívnosť finančného systému SR ;
– Neefektívnosť daňovej politiky a problém daňových únikov. ( tieňová ekonomika v SR )
Ak sa rozpočtový deficit stane chronickým javom, potom je pokrytý vládnymi pôžičkami. Jedným z dôležitých nástrojov, ktoré by mal SR v rámci EU používať na efektívny rozvoj svojej ekonomiky, je rozumná dlhová politika
Externé a vnútorné požičiavanie štátu môže na jednej strane postupne viesť štát do tzv. „dlhovej slučky“, čo vedie k zvýšeniu úrokových sadzieb, poklesu produkcie a dokonca k bankrotu .
Na druhej strane, v kontexte dlhodobého ekonomického rastu dlhy štátu by časom mali klesať . V dôsledku toho môže SR využívať rozpočtový deficit a verejný dlh ako makroekonomické regulátory.
Preto sa do popredia dostáva otázka hraníc, v ktorých má štátny rozpočtový deficit a verejný dlh SR v rámci EU „ pozitívny vplyv“ na makroekonomické procesy. Keď tieto limity prekročia, stávajú sa vážnym národným ekonomickým problémom, ktorý môže viesť k obrovským stratám v národnej ekonomike SR , čo sa deje .
Spravidla je prahová hodnota verejného dlhu limit Maastrichtskej zmluvy, podľa ktorého by verejný dlh nemal presiahnuť 60 % HDP krajiny . Treba však poznamenať, že takéto odporúčania sú podmienené a ich dodržiavanie alebo nedodržiavanie nezaručuje absenciu a prítomnosť problémov pri správe verejného dlhu.
Betuš Ľubomír
autor nie je ekonóm
Pán doktor, podnietil ste ma. Prečo dnes vedci musia napísať článok s nadpisom:„The Paradox of Integration? European democracy and the debt crisis“, teda Paradox integrácie? Európska demokracia a dlhová kríza.EÚ musí poskytnúť ľuďom konkrétne výsledky, nie sľuby. Keďže som príslušník množiny, ktorej hovoríme ekonómovia, dospel som k záveru, po dlhom sledovaní fungovania EÚ, a jej dlhov, že ekonómovia EK v skutočnosti nerozumejú ekonomike a ekonómii, teda jej fungovaniu. EÚ neuľahčila život v zložitom a prepojenom svete. V EÚ sa vytratil sociálny aspekt – spoločne pracovať na spoločných veciach. Do popredia sa dostala obsesia alebo posadnutosť vnucovať konať určitým spôsobom. Je tu absencia konceptuálneho kladenia otázok, teda schopnosť tvoriť, chápať abstraktné myšlienky a schopnosť generalizácie, kde rozširujeme poznanie o fakte. Ono žiada aj schopnosť analýzy informácií a ich premene do nových informácií, čo navrhnutia riešenia. Nemôžeme dôkladne hovoriť o raste, ak necháme do hĺbky prvú deriváciu, ktorá sa v uvedených modeloch vyskytuje viackrát.
Uviedol som príklad, že aj domácnosť požiada o úver, ak chce stavať dom. Keď sme „vyzbrojení“ peniazmi, môžeme zmeniť svoj svet, lebo dostaneme pod kontrolu vlastný život a to je najdôležitejší prísľub, ktorý tvorí podstatu ich veľkej príležitosti. Tú kontrolu musí zabezpečiť aj štát. Inak sa mu to vymykne z rúk. To sa asi deje dnes nielen u nás, ale v EÚ, ako to vyplýva z citátu, kde sa v yskytujú čísla 80, či 70.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, ešte si prečítam podrobnejšie a naštudujem vzťahy v rovniciach, ale už teraz ste mi potvrdili môj názor, že európski ekonómovia z Bruselu a vôbec tá časť ekonómov, čo „sedia“ na vládnych stoličkách krajín EÚ, nie sú národohospodári, ani makroekonómovia – sú to účtovníci…v rozhovore pre TVorbu som to nedávno povedal naplno: my nemáme skutočných ekonómov, my máme účtovníkov, ktorí vyhodnocujú deje a udalosti minulé, takže „ako starovekí Haruspikovia“ z čriev mŕtveho zvieraťa predpovedajú budúcnosť a robia podľa toho opatrenia v ekonomike štátu – a to sú zlé opatrenia, lebo iba „plátajú“ dlhy, manipulujú s daňami a nedokážu národohospodársky určiť, ako zvýšiť podporou investícií prísun financií do štátnej pokladne. Haruspici ako Mikloš, Dzurinda, Odór, Počiatek, Kažimír a dnes žiaľ i Kamenický podsúvajú vláde nesprávne riešenia.
Peter, pozrel som si:
Haruspíci etruský veštec považovaný za vykladača božskej vôle. Haruspikovia veštili z vnútorností obetovaných zvierat a z bleskov (pokladaných za varovanie bohov). A pekne si to ilustroval. Peter, EÚ nielen Maastrichtské kritériá vnucovala, prikázala, nariadila, či všeobecne, naoktrojovala. Zabudli koľko je ekonomických fakúlt v krajinách EÚ? A hlavne, že na Slovensku vznikli skvelé ekonomické diela.
Ďakujem
jaro