Dostal som mail, v ktorom bol nadpis, ktorý som využil pre moju dnešnú úvahu. Citujem: „ Šokujúca pravda za koncom finančného kolonializmu!“.
Hovoria o nej Michael Husdon a Richard Wolff. Hovoria o úlohe peňazí, dlhov a financií v koloniálnej expanzii a o pokusoch dekolonizovať finančné a monetárne režimy v globálnych ekonomických trendoch sveta. Poznám ich diela, aj články aj knihy. Dnešní vládni ekonómovia a ani ekonómovia EÚ si to neuvedomujú a hlavne neponúkajú liek. Rovnako závažná je informácia: Rýchly komentár Flash odhad hrubého domáceho produktu a zamestnanosti NBS uviedol takúto správu:
„Slovenská ekonomika vzrástla o 0,4 % medzi štvrťročne. Podporila ju pravdepodobne domáca spotreba. Dôvodom sú zrejme neisté výsledky priemyslu a postupný návrat k vyšším dovozom. Zamestnanosť stagnuje na rovnakej úrovni ako predchádzajúci štvrťrok. Ekonomika pribrzdila, zamestnanosť stagnuje. Uviedli to Doliak Michal, expert analytik makroekonómie z NBS a Mráziková Viera expert analytik makroekonómie“.
Pojem pravdepodobný je vágny. Ekonómia má naozaj nástroje, ktoré môžu analyzovať rast ekonomiky ekonometricky (expertní analytici makroekonómie hovoria o 0,4%), či už produkčné funkcie a či input/output tabuľky. Expert pri analýze rastu musí mať hypotézy, ktoré overuje a zamieta a iba prijaté hypotézy vedecky zdôvodňuje. Použitý pojem pravdepodobne o hlbokej analýze nehovorí. Exministrovi M. Krajniakovi som poslal list, ktorý dokazuje moje tvrdenia, teda hĺbku vhľadu, hĺbku analýzy ako funguje ekonomika, čo vláda potrebuje.
= 0 =
Otvorený list
Vážený pán minister práce a sociálnych vecí,
dovoľujem si obrátiť sa na Vás v spojitosti so situáciou, ktorá vznikla pri koronavíruse. Aj Vaša ekonomická politika musí byť založená na ekonomickej vede, na jej poznatkoch, na jej nástrojoch, a to input/output analýze, či ekonometrii. Predovšetkým musíte využiť I/O tabuľku, keďže ju zostavujeme, ako aj iné krajiny EÚ, podľa metodiky Eurostatu. Prvý kvadrant našej I/O tabuľky obsahuje 59 odvetví, teda je pomerne veľká. Má aj kvadrant II a kvadrant III, kde sú ďalšie ekonomické veličiny. Jej podstatu, význam a zmysel Vám ukážem na fiktívnej ekonomike. Má 3 odvetvia. Prvé odvetvie pestuje pivovarnícky jačmeň a to 400 ton, priemysel vyrába autá a to 400 ks a nakoniec služby poskytujú nocľahy celkovo 100 nocí. Každé odvetvie zamestnáva aj prácu a v riadku vidíme počty. Avšak každé odvetvie má iné profesie. Ich počty sú uvedené v ďalších riadkoch (P1, P2, …,P7).
Vidíme, že poľnohospodárstvo dodalo výrobu sebe (80 jednotiek), priemyslu (160 jednotiek) a službám nedodalo (hodnota je nula). Do finálne spotreby dodalo 160 jednotiek a jeho output spolu bol 400 jednotiek, ton jačmeňa. Analogicky ostatné odvetvia. Teda môžeme napísať, že output poľnohospodárstva = f(80,40,0,60). Nepoznáme funkciu f. Leontiev, nositeľ Nobelovej ceny ju navrhol, a to pomocou technických koeficientov. V. V. Leontiev odvodil na výpočet možnej, zmenenej produkcie, tento matematický vzťah: X = (I – A)-1Y, kde Y je finálny dopyt, ktorý žiada output ekonomiky X, teda vektor veľkostí ponuky podľa odvetví. Vedecky môžeme preskúmať čo sa stane v ekonomike ak sa zmenia hodnoty vektora Y, konečnej spotreby, finálneho dopytu.
Tento model som obohatil tak, aby sa dali skúmať zmeny v ekonomike, a to aj vzhľadom na pracovnú silu, keďže prehľad o nej vo východiskovom období máme v rozšírenej I/O tabuľke. Počas koronavírusu boli dotknuté rôzne profesie v rôznych odvetviach, o čom ste hovorili viackrát.
Vážený pán minister, zrealizoval som výpočty potrieb práce, profesií ak sa vo variante 1 bude uvažovať takáto skladba konečnej spotreby 160, 310, 50 a variant 2 bude mať hodnoty 170, 300, 50. Pozrite si zmeny v potrebách práce.
Pre variant 1 potrebujeme takéto počty podľa profesií: p1 = 25,83, p2 = 36,16, p3 =30,91, p4 = 39,15, p5 = 32,97, p6 = 30,40 a p 7 = 50,67 a spolu je to 245 pracovníkov (máme 250).
Pre variant 2 je to p1 = 25,38, p2 = 35,53, p3 =30,11, p4 = 38,14, p5 = 32,12, p6 = 30,05 a p 7 = 50,08 a spolu je to 242,5 pracovníka.
Máme číselnú predstavu zmien v potrebe pracovných síl ekonomiky. Celková produkcia podľa odvetví by v prvom variante bola 406,04; 412,08 a 101,34. V druhom variante by bola 413,26; 401,51 a 100,17. Máme jednoznačnú informáciu o principiálnych zmenách v ekonomike a to na báze interdependenicí, ktoré sú v ekonomike. A je zabezpečená rovnováha v ekonomike.
Vážený pán minister, nositeľ Nobelovej ceny G. Myrdal ako výkonný riaditeľ EHK presadil reálnu realizáciu komparácie krajín regiónu EHK na báze klasického Leontievovho modelu. Bo by som rád, keby ekonomická analýza stavu ekonomiky v SR aj vo Vašom rezorte sa realizovala pomocou ekonometrických metód a konkrétne I/O tabuľkou, keďže ju zostavujeme podľa metodiky Eurostatu.
Prof. Ing. Mgr. J. Husár Bratislava 17/8/2020
= 0 =
Ak by I/O tabuľka mala 100 odvetví, vhľad do fungovania ekonomiky by bo ozaj hlboký a analyticky bohatý. Čitateľ zistil, že input/output tabuľka by mala byť bázickou metódou ekonomického rozhodovania. Jej konštrukcia závisí od poznatkov ekonomického analytika a to aké problémy chce do analýzy zahrnúť. Veda ju pokladá aj za spôsob objasnenia všeobecnej ekonomickej rovnováhy, čo je podľa môjho názoru primárna úloha, ktorú má objasniť ekonomická veda.
A práve hlboké chápanie ekonomickej teórie je esenciálne pre teoretickú bázu ekonomických analytikov, hlavne makroekonómov. Teoretická báza a z nej odvodená ekonomická analýza zabezpečuje tvorcom hospodárskej politiky takú jej tvorbu, ktorá bude mať za následok zveľaďovať ekonomiku a jej rozvoj a nie iba rast meraný percentuálnymi ukazovateľmi, z čoho sa nedá odvodiť, čo treba v ekonomike urobiť- zabezpečiť optimálne fungovanie ekonomiky, jej množstva odvetví. Nie povrchne komentovať vážne ekonomické javy. Aj problémy dynamiky ekonomiky, čo komentovali v NBS, rieši dynamická input/output analýza, ktorá sa neopiera iba o jediné percentuálne číslo.
Dokonalosť ekonomickej analýzy nemôžeme nahradzovať ideologizáciou analýzy. Druhým typom modelu, ktorý modeluje správanie sa domácej spotreby sú makroekonomické IS/LM modely, ktorých východiskom je definícia HDP a jeho zložiek, teda C výdavky obyvateľstva na spotrebu, I výdavky na investície, G výdavky vlády na nákup tovarov a služieb, X export – výdavky zahraničia na našu produkciu, M import – naše výdavky na nákup tovarov zo zahraničia. Ekonómia nepotrebuje pojem pribrzdila, lebo správanie ekonomiky vie vedecky preskúmať; čo sa stalo:
Záver
Investor Warren Buffett začiatkom mája na výročnom mítingu svojej firmy Berkshire Hathaway v Omahe povedal, že nevidí zaujímavé investičné možnosti, pretože je všetko drahé. Jeho holding drží rekordnú hotovosť vo výške 277 miliárd dolárov, čo je suma dvakrát väčšia ako HDP Slovenska. Z tejto sumy má až 235 miliárd dolárov uložených v krátkodobých amerických dlhopisoch (T-bills) s priemerným úrokom piatich percent. Ročne mu prinášajú výnos približne 14 miliárd dolárov, denne je to 38 miliónov dolárov.
Z uvedeného listu ministrovi sa jasne ukazuje možnosť expandovania aplikability input/output analýzy. Môže byť teda plodne aplikovaná skoro na všetky druhy potrebného riešenia ekonomických problémov.
Musia to vedieť analytici.
Prof. J. Husár
Bratislava 16/8/2024
Milý Jarko, pán profesor,
oceňujem rovnako a Peter Tvoju vytrvalosť, a samozrejme špičkovú fundovanosť. Len sa obávam, že skôr prejde ťava uchom ihly (aby som použil časť známeho výroku), ako títo ponovembroví Majstri a Veľmajstri (len čoho?) si osvoja ekonomickú vedu, jej praktický význam.
Milý Michal,
tých problémov po roku 1989 je ozaj veľa. Vlády nemali šťastie na ministra financií, či na guvernéra takého rangu ako bol Karvaš. Ten svojou politikou dokázal, že výmenný kurz českej a slovenskej koruny bol 7:1 a na čiernom trhu dokonca 10:1. Ale rovnaké problémy máme aj s ekonomickými analýzami; hovorí o tom uvedený citát v úvode úvahy. A vidíš Wall Street si robí, čo vlastne chce. Spomenutí profesori do problémov iste vidia, veď sú Američania. Európa sa borí s inými problémami – finančná kolonizácia ich, zdá sa, nezaujíma.
Ďakujem
jarko
Vážený pán profesor
je zaujímavá téma, ktorú môžeme posudzovať z viacerých hľadísk. Ja chápem finančný kolonializmus ako politické vykorisťovanie, ktorý vystriedalo hospodársky kolonializmus, ktorý je rovnako zotročujúci. Prezident Putin definoval vo Vladivostoku v roku 2023 finančný kapitalizmus na príklade z Afriky“Zadĺžili všetky africké krajiny, ktoré dosahujú bilióny dolárov. Inými slovami, už stvorili pre Afriku finančný úverový systém, v rámci ktorého africké krajiny nikdy nemôžu splatiť svoje pôžičky. Toto vôbec nie sú úverové dohody! Je to forma finančného kolonializmu!“
Milý Tónko,
pán inžinier,
robil si na rôznych pozíciách a vieš aké náročné bolo povedať ta a takto. Teda téma finančnej kolonizácie a ekonomickej analýzy na úrovni ekonomika je to čo nás dnes veľmi tlačí. Afrika bola ozaj kolonizovaná a to Holanďanmi, či Angličanmi. Videl som biedu v Etiópii. A teraz zažívajú finančnú kolonizáciu, rast dlhov. Predseda vlády, či minister financií a aj predseda NR SR potrebujú vedecké nástroje riadenia a rozhodovania, z ktorých jeden som prezentoval v otvorenom liste ministrovi. Jeho aplikabilita a modifikácia záleží od hlbokých poznatkov makroekonomických analytikov. Úprimne, ani vo vedeckých článkoch v ekonomických časopisoch som také nenašiel, teda hlavne jeho dielo, ktoré by zanechalo stopu, ako diela Pavlendu či Sojku v rokoch 1964/70.
Ďakujem
jarko
Pekná vlastná úvaha, pán profesor. Len ten list ministrovi z 2020 – ktorý dnes už dávno neministruje, mohol byť viac zasadený do témy úvahy. Ministri práce už dávno nerozhodujú, aké požiadavky na prácu sa v ekonomike vyskytujú… Nepochopil som ten pojem „dekolonizovať finančné a monetárne režimy v globálnych ekonomických trendoch sveta“…
len píšte, sú to zaujímavé pohľady…
Peter,
pojem zaviedli dvaja americkí významný profesori. Majú skúsenosti z USA. Iste vedia, čo definovali do pojmu finančná kolonizácia. Už teda nie kolonizácia Afriky, ale finančné toky, ktoré sa realizujú na Wall Street sú náročnejšie na zvládnutie a týkajú sa globálneho sveta, veď 20% bohatých má majetok ako zvyšných 80%. Ale problém je ten, že makroekonomickí analytici majú asi iba ideologické a nie ekonomické hlboké poznatky. Tak ich odporúčania majú taký význam ako darovať bezdomovcovi nafúkaný balón. Totiž, aj vážne problémy dynamiky ekonomiky, čo komentovali v NBS, rieši už vedecky bohatá dynamická input/output analýza, ktorá sa neopiera iba o pojem percento. Opiera sa o ekonometriu.
Ďakujem
jaro
Potvrdzuje sa, že v NBS nepracujú odborníci /makroekonómovia/ ale „čítači“ a interpreti zahraničnej tlače a to je des vzbudzujúce zistenie. Nič na tom nemení ani skutočnosť, na ktorú správne poukázal vo svojom príspevku p.Juraj Jánošovský: „Neviem so predstaviť štrukturálne reformy, aj keby ich niekto naplánoval na základe korektnej ekonometrickej analýzy. Slovensko nemá nástroje na jej uskutočnenie, ani dostatok suverenity na ich uchopenie.“
Vážený pán Profesor, ak si prečíta Vašu úvahu guvernér NBS, mal by neodkladne vykonať personálny audit a patričné rozhodnutia na danom oddelení.
Pán inžinier,
moja úvaha sa týka aj ekonomických expertov zvlášť opozičných strán, ktorí, žiaľ, iba vyvolávajú spory, iné asi nevedia. Totiž 2×3 = 6, čo môže byť počet jabĺčok, čo majú dve deti, ale môže to byť aj plocha kuchyne. Matematika a na jej báze aj ekonometria je náročný predmet a taký je aj Leontievov model, za ktorý dostal Nobelovu cenu, a ktorý majú ovládať ekonómovia EÚ, USA aj Slovenska. Leontiev to publikoval v USA. Jeho možná modifikácia, aplikabilita závisí od poznatkov analytika a hovorí o tom táto časť listu:
Vážený pán minister, zrealizoval som výpočty potrieb práce, profesií ak sa vo variante 1 bude uvažovať takáto skladba konečnej spotreby 160, 310, 50 a variant 2 bude mať hodnoty 170, 300, 50. Pozrite si zmeny v potrebách práce.
Pre variant 1 potrebujeme takéto počty podľa profesií: p1 = 25,83, p2 = 36,16, p3 =30,91, p4 = 39,15, p5 = 32,97, p6 = 30,40 a p 7 = 50,67 a spolu je to 245 pracovníkov (máme 250).
Pre variant 2 je to p1 = 25,38, p2 = 35,53, p3 =30,11, p4 = 38,14, p5 = 32,12, p6 = 30,05 a p 7 = 50,08 a spolu je to 242,5 pracovníka.
Vtedy ho zaujímali profesie. Tak som skonštruoval taký model. Analytik NBS by mal mať hypotézy riešenia dnešných ekonomických problémov a mal by dať, navrhnúť varianty, vedecky podložené aj s komentárom, aby tvorca politiky videl dosahy a rozhodol sa pre vhodnejšiu z hľadiska reality, aj medzinárodných vzťahov.. Aj druhý model uvedený v úvahe je tiež flexibilný, je to obrovský nástroj ekonomickej vedy a následne vedeckého rozhodovania. Treba to ovládať.
O úroveň našej suverenity ba sa mali postarať europoslanci.
Ďakujem
jhusár
Ja – stavbár – nie som odborník na ekonomiku ale Máte to presne zdokumentované, len dnes už ekonomika nie je veda o ktorú sa opierajú „plánovači sveta“.
Teraz je vrcholom ideológia a snaha o svetovládu a tam ekonomika nie je zaujímavá. Však v súčasnosti celá hodnotová sféra sa opiera o „tlačené papieriky“ a tých si natlačia koľko len chcú. A za ne budovať obranné technológie. Problém nastane až bude potrebné ich ZHMOTNIŤ!
Zrejme nakoniec dôjde k zrušeniu dlhov a potom… no „pán Boh“ vie.
Pán profesor,
Zaujíma Investor Warrena Buffetta to čo zaujímalo prof. K. Engliša, dvakrát minister financií a raz guvernér Československej banky ktorý napísal cca 900 stranové dielo Soustava národního hospodářství a v kap. Organizace peněžní soustavy má časť IV. Ochrana peněžní jednotky a to 13 strán? Pre neho to neboli papieriky, ako to máme dnes. Také problémy neriešil žiaden guvernér ECB. Ale čo je dôležité, rozhodovať o ekonomike sa nedá z hlavy. Ozaj potrebujeme zhmotnené ekonomické toky, čo som prezentoval na I/O tabuľke v úvahe. Jej matematickej zložitosti treba rozumieť, vyžaduje maticový počet, aj inverznú maticu, ktorej treba dať jasnú ekonomickú interpretáciu, práve ona pomáha pri rozhodovaní a ľudský mozog pre rozhodovanie často potrebuje pomocníka.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem pán profesor, máte pravdu – uvidíme čo nám prinesie najbližšia budúcnosť. Ja osobne som zvedavý na odpoveď pána iministra.
Pán Inžinier,
z uvedeného listu ministrovi sa jasne ukazuje možnosť expandovania aplikability input/output analýzy. Môže byť teda plodne aplikovaná skoro na všetky druhy potrebného riešenia ekonomických problémov. Musia to vedieť analytici, teda aj tí, ktorých som v úvahe spomenul.
Ďakujem
jhusár
Tiež uvažujem o problémoch slovenskej ekonomiky. Hoci zastávam názor, že už došlo k zrúteniu architektúry kapitalizmu/imperializmu (zdanie, že „funguje“ vytvára zotrvačnosť inštitúcií, ktoré boli jeho súčasťou – banky a investičné agentúry, mocenské inštitúcie (polícia, súdy, prokuratúra a pod.), média a korporácie/vojensko-priemyselné komplexy, chemicko-farmaceutické a IT koncerny), pripúšťam, že možno ide „len“ o systémovú krízu (stav pred zrútením…).
Preto je možné uvažovať o reakcií rozumnej malej ekonomiky (ak, by sa napr. exekutíva uchádzala o riešenia v prospech Slovenska). Neviem so predstaviť štrukturálne reformy, aj keby ich niekto naplánoval na základe korektnej ekonometrickej analýzy. Slovensko nemá nástroje na jej uskutočnenie, ani dostatok suverenity na ich uchopenie. Ako perličku mediálnej manipulácie uvediem, ako reaguje verejná správa a média na tlak k zdaneniu kapitálu. Zvýšením dane z osobného majetku (najmä nehnuteľností) sa snažia vytvoriť negatívne nastavenie verejnosti a zamedziť akejkoľvek diskusii o regulácií kapitálu!
Pán inžinier,
Národná rada Slovenskej republiky dňa 26. októbra 2007 prijala Zákon o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku (Zákon č. 531/2007 Z. z.). A my sa nesnažíme robiť s ekonomikou to, aby sme boli na ňu hrdí, tak ako sme na m nos. Hlinku.. Ba ste slovne doplnili môj IS/LM model, ktorý je v mojej úvahe. To je obrovský nástroj, zvlášť ako by mal 100 rovníc. Tie by obsahovali aj možnosti regulovania kapitálu. Ekonometria je veľmi flexibilný jazyk, iba musíme byť majstrom jeho ovládania. Dnes, ako som aj citoval, sa analyzuje, ako ja hovorím, by bolo, bolo by.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, máte pravdu. Novinár by mohol napísať „pravdepodobne“, ale analytik NBS má k dispozícii presnú štatistiku.
Okrem toho mi znie zvláštne, že by „ekonomika vzrástla“ vplyvom spotreby krytej importom. Tak nevyzerá rast ekonomiky, tak sa prejedajú úspory.
Pán doktor,
náš prvý guvernér SNB napísal dielo Základy hospodárskej vedy, v ktorom venoval viac ako 70 strán problémom peňazí, aj ich kontrole. NBS sa má venovať kolobehu peňazí, na to je významný vzorec. ECB, ani jej ani jeden guvernér nenapísal dielo o peniazoch, a ani NBS nekladie taký dôraz na peniaze ako Karvaš. Obaja autori citovaného článku sú profesori ekonómie a tak iste zvolili aj nadpis, ktorý je ozaj varujúci.
Ďakujem
jhusár
Pán doktor,
ale my máme hlavné problémy s exportom, importom a dlhmi. Prečo ekonómovia opozičných strán neriešia niektorý z problémov a nezabezpečia ekonomike liek. Pozrite si iba poľnohospodárstvo, samé deficity:
SALDO v mil. EUR
Odvetvie I. – XI. 2019 I. – XI. 2018 rozdiel 2019/2018
Živočíšne výrobky -496,0 -426,2 -69,8
Rastlinné výrobky -178,9 -136,8 -42,1
Tuky, oleje, vosky -84,5 -76,7 -7,8
Potraviny, nápoje, tabak -905,9 -875,8 -30,1
Spolu -1 665,3 -1 515,5 -149,
Prečo dovážame tuky? A ako zvýšiť export a to nielen v poľnohospodárstve? To všetko treba na veľkom modeli od experimentovať a nájsť najlepšiu variantu. Nájsť hospodársku politiku to nie je vyvolávať zvady, čo, žiaľ, opozícia robí.
Ďakujem
jhusár
Veľmi zaujímavé a inšpirujúce …
Pán Fero518,
nič lepšie ste nemohli vyzdvihnúť. Tam treba hľadať korene kolonializmu a to, či je schopný jednotlivec poctivou prácou získať taký majetok.
Ďakujem
jhusár