Zaujal ma uvedený nadpis článku. Odcitujem z neho:
„Rast cien sa v apríli 2026 zrýchlil, no pomalšie, ako sme predpokladali. Odchýlku spôsobilo ďalšie zlacnenie potravín, keď sa nenaplnili naše očakávania, že po dvoch mesiacoch poklesov ich ceny opäť vzrastú.
Podľa rýchleho odhadu inflácie meranej indexom HICP spotrebiteľské ceny v porovnaní s marcom vzrástli o 0,4 %, čo medziročnú mieru inflácie zvýšilo na 4,0 % (graf 1). Za očakávaniami jarnej predikcie NBS napriek tomu zaostala o 0,3 percentuálneho bodu (graf 2), najmä vďaka potravinám a službám.
Inflácia v eurozóne v apríli zrýchlila na 3,0 % z marcových 2,6 %. Slovensko má vďaka miernejšiemu vplyvu cien energií až siedmu najvyššiu infláciu spomedzi krajín eurozóny. Na čele rebríčka je Bulharsko, kde rast cien prevýšil 6 %.“
Už som v Reminiscenciách písal, že inflácia je všeobecný a trvalý nárast cenovej hladiny tovarov a služieb v ekonomike. Znamená to, že za rovnaké množstvo peňazí si spotrebiteľ kúpi menej tovarov či služieb ako v minulosti. Ale to znamená, že klesá kúpna sila peňazí a hodnota meny. Jednoducho, prejavuje sa ako zdražovanie, ktoré znižuje hodnotu meny.
HICP sleduje zmeny cien priemerného spotrebného koša tovarov a služieb, ktoré bežne nakupujú domácnosti.
Patria sem napríklad:
- potraviny a nápoje
- bývanie a energie
- doprava a palivá
- zdravotná starostlivosť
- vzdelávanie
- rekreácia a služby
Každá kategória má svoju váhu podľa toho, aký veľký podiel tvorí na výdavkoch priemernej domácnosti.
Na výpočet sa najčastejšie sa používa Laspeyersov index a jeho vzorec je:
𝐼𝑝=(∑(𝑝𝑡⋅𝑞0)/∑(𝑝0⋅𝑞0))⋅100
Je ich však viacero. Už pojmy index a najčastejšie vyvolávajú otázniky. V praxi sa najčastejšie meria inflácia na ročnej báze, teda vypočítavame ročnú mieru inflácie. Autor iste čítal o teórii očakávanej inflácie.
Pozrime si však pojem harmonizovať. Harmonizovať znamená uvádzať rôzne prvky do súladu, zjednocovať ich alebo zlaďovať tak, aby spolu ladili a tvorili harmonický celok. Používa sa na opis zosúladenia záujmov, názorov, farieb, či v hudbe na doplnenie melódie akordmi. Synonymami sú zosúladiť, zladiť, vylaďovať, zjednocovať či hovorovo štimovať.
V HICP môžeme reálne harmonizovať dva parametre, a to počet tovarov, teda n, ktoré budú v ňom a aj tovary, ktoré budú v ňom zahrnuté, a to podľa vyššie uvedených skupín. Harmonizovať sa nedá kvalita tvarov, ktoré sú v HICP. Naši potravinári zistili, že tovary dovezené z Rakúska nemali rovnakú kvalitu v Rakúsku a na Slovensku. Hovorilo sa o tom v médiách.
Ozaj náročná je komparácia inflácie. Autor uvádza, že Na čele rebríčka je Bulharsko, kde rast cien prevýšil 6 %. Porovnať infláciu a urobiť rebríčky si žiada aby sme sa preli o niektorú z metód diskriminačnej analýzy. Porovnávať štáty je ešte náročnejšie. Francúzi pestujú pomaranče, my nie.
Inflácia, z definície, žiada merať rast cenovej hladiny. A to je ozaj náročné. Na meranie rastu používa veda, fyzika, či ekonómia prvú deriváciu. Tento nástroj hovorí ako rýchlo rastie alebo klesá daná funkcia. Je niekoľko modelov, ktoré to riešia. V mojej knihe uvádzam model Cagana.
V mojej knihe Makroekonomická analýza som skonštruoval model na báze kvantitatívnej teórie peňazí. Totiž najstaršou a najznámejšou príčinou inflácie je expanzia ponuky peňazí. Tá pramení z idei kvantitatívnej teórie peňazí. Populárnou ju urobil nositeľ Nobelovej ceny M. Friedman po roku 1960. Teória tvrdí, že nominálna hodnota HDP je objem outputu Y prenásobený priemernou cenou P, ktorá sa musí rovnať ponuke peňazí Ms, prenásobenej rýchlosťou obehu.
Táto verbálna definícia sa vyjadruje týmto vzťahom:
MsV = PY
Po konečnom počte krokov som získal diferenciálnu rovnicu, ktorej riešenie je
p̂=Ae-αkXt
Tento vzťah hovorí ako sa vyvíja vzťah bežnej ceny P(t) a rovnovážnej ceny P̄ , teda P(t) – P̄.
Mimoriadny význam má však jeho zmysel. Ten hovorí, že inflačný proces ekonomiky je stabilný iba ak p̂ sa bude k nule pre t konvergujúce do nekonečna. To bude znamenať, že úroveň cien sa blíži k rovnovážnej úrovni. Aby sa tak stalo exponent musí byť negatívny. Všetky veličiny v exponente (α, k a X) sú iste pozitívne a teda pre ekonomickú úvahu nevzniká žiaden problém, lebo ich súčin je kladný.
Toto sú ozaj vážne poznatky, ktoré musí ovládať makroekonomický analytik, nie občan, a tak môže dôkladne urobiť potrebný ekonomický rozbor, či komparáciu. Verbálnou analýzou bez nástroja to nedokážeme.
Dnes je hlavnou príčinou inflácie vojna, ale iná príčina vojny je na Ukrajine a iná v Iráne. Čitateľ ešte mohol čítať iné príčiny a s tým spojné pojmy, ako dopytom ťahaná inflácia (hrozný pojem), či nákladmi tlačená inflácia, ďalší hrozný pojem. Preto je komparácia inflácie náročná lebo má veľa príčin. A iné je či sa zvýšia ceny podradných tovarov na Miletičovej ulici a či sa zvýši cena chleba, mäsa, či pohonných látok.
Táto rôznorodosť žiada vedecké poznatky, nie domnienky.
Čitateľ iste vie, že na Slovensku je ozaj ťaživá situácia. Máme deficit rozpočtu, máme národný dlh a zažívame infláciu. Preto by sa ozaj žiadalo, aby makroekonomický analytici skonštruovali makroekonomický model
Deficit rozpočtu, národný dlh, inflácia a ich riešenie.
Musíme ozaj získať vhľad do príčin a efektov, dôsledkov všetkých troch v nadpise spomenutých faktorov na ekonomiku SR. Model by mal mať na stole predseda vlády, aby sám mohol experimentovať a zistiť ako by sa mohla ekonomika vyvíjať a to pri rôznych okolnostiach. Získal by vedecké odhady o tom ako bude reálny výkon ekonomiky.
Záver
Verím, že teraz už čitateľ inak vníma nadpis dnešnej úvahy Inflácia zrýchlila, ale menej ako sme čakali. Autor použil HICP, čo je index. A index je ozaj primitívnou mierou rastu, či poklesu inflácie. Inflácia meria všeobecný a trvalý nárast cenovej hladiny. To si žiada príslušnú metódu, lebo je to náročné.
Tvorcovia hospodárskej politiky musia požadovať, aby makroekonomickí analytici riešili ekonomické problémy na súčasnej poznatkov úrovni ekonomických vied a dať ich vláde.
Infláciou sa rozumie trvalá tendencia rastu všeobecnej úrovne cien. V tomto pojme je dôležité slovo trvalá. Naznačuje dynamiku tohto ekonomického fenoménu. O inflácii má zmysel hovoriť iba vzhľadom na čas. Všeobecná úroveň cien indikuje, že máme merať priemernú úroveň cien v hospodárstve ako celku. A tu vznikajú problémy…
V praxi sa najčastejšie meria inflácia na ročnej báze, teda vypočítavame ročnú mieru inflácie. Môžeme povedať, že doposiaľ nie je v ekonómii v našej praxi dostatočne prebádaná problematika merania dlhodobého rastu cenovej hladiny a jej dôsledkov na ekonomickú aktivitu hospodárstva. Hovorí o tom aj teória očakávanej inflácie.
Čo je dôležité? Pri inflácii nás zaujímajú tieto tri fakty: príčiny, dôsledky a jej „liečenie“. To umožní vhodný makroekonomický model.
Prof. J. Husár
Bratislava, 3/5/2026

Vážený pán profesor,
myslím, že ekonomický problém Slovenska je len čiastkovým problémom niečoho väčšieho. Ak by sme neboli len kolóniou, ekonomika by sa dala nastaviť úplne inak. To by sme museli – ale to sa zas budem už niekoľkýkrát opakovať – mať našich zástupcov na vyššej morálnej úrovni (nie na dne).
S úctou,
BČ.
Vážený pán inžinier,
EÚ vznikla zo spoločnosti uhlia a ocele. Slovenskí ekonómovia už v rokoch 1964/70 riešili závažné problémy vyrovnávania s ČR. Z Pavlendovej knihy odcituje:
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
III. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
V roku 1965 vyšla v Bratislave na tú dobu a situáciu v krajinách RVHP svojím spôsobom originálna učebnica Politickej ekonómie socializmu, ktorú vypracoval kolektív vedený V. Pavlendom. Bola všeobecnou ekonomickou teóriou. Definovala princípy fungovania socialistickej ekonomiky. Originálne už bolo zloženie autorského kolektívu, lebo na rozdiel od dovtedajšej sovietskej tradície v ňom neboli len učitelia z Katedry politickej ekonómie VŠE. Popri nich sa na spravovaní učebnice výrazne podieľali také uznávané ekonomické osobnosti ako J. Ferianc, H. Kočtúch, Z. Hába, L. Klinko a J. Rosa. Vďaka tomu, že prof. Pavlenda sa rozhodol do spracovania ekonomického diela zapojiť nielen čistých politekonómov, bolo možné učebnicu koncepčne obohatiť a prekonať dovtedy prevládajúci schematizmus sovietskych učebníc.
Prečo nám také niečo neponúkla EÚ, teda jej ekonómovia? Lebo mali iný zámer? Taký ako ste naznačili?
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor, počasie je pekné, záhrada volá do práce /už aj kvôli inflácii/ a v mojom veku toho už moc nezvládnem – viac odpočívam ako pracujem. Takže iba veľmi stručne k Tvojej úvahe: najskôr k vete z predmetného článku, ktorá ma vskutku „mimoriadne oslovila“: „Rast cien sa v apríli 2026 zrýchlil, no pomalšie, ako sme predpokladali. Odchýlku spôsobilo ďalšie zlacnenie potravín, keď sa nenaplnili naše očakávania, že po dvoch mesiacoch poklesov ich ceny opäť vzrastú“.
Mne/a iste nielen mne/z nejvyplýva, že jej autor/i/ je /sú/ sklamaný/í/ z toho, že Slovensko sa neblíži ku krachu tak rýchlo, ako si to on/i/ želajú. Nuž, až takí sú medzi nami progresívni EU-rópania.Pokiaľ ide o predmet úvahy, súhlasím do bodky s názorom p. Vanku a Julényho, že aj keby boli k dispozícii včas a v dostatočnej kvalite potrebné dáta, ktoré by poskytovali pravidelné, kvalifikované analýzy a prognózy, aj tak by vláda voči inflácii toho veľa nezmohla.
To však nemení nič na fakte, že ako píšeš: „Treba analyzovať proces inflácie , nie iba všeobecné podmienky fungovania ekonomiky“. A nie iba vypúšťať „perly ducha“ typu „nenaplnili sa naše očakávania“.
Vážený Jožko, milý priateľ.
vystihol si podstatu úvahy veľmi presne. Tých problémov s infláciou je ozaj veľa. Ale makroekonomický analytici by ich mali vedieť. Nás už inflácia trápi dlhodobo a tým ovplyvňuje dlhodobý rast ekonomiky SR. Ozaj by som očakával, že makroekonomický analytik napíše stať: Efekt inflácie a dlhodobý rast. Článok, na ktorý sa odvolávam je podradný. Aj to musia vedieť analytici. Predseda vlády potrebuje viac. Musím predsa ešte aspoň toto. Vzťah medzi infláciou a dlhodobým rastom ekonomiky je predmetom ekonomického výskumu už niekoľko desaťročí. Všeobecne je známe, že vyššia dynamiky inflácie (dlhodobo vidiac ako 15 %) majú negatívny vplyv na dlhodobý rast ekonomiky. Avšak vzťah medzi infláciou a hospodárskym rastom už teória tak jednoznačne nehodnotí pri nízkych mierach inflácie (Bruno a Easterly (1998), Issing (2001)) a len málo štúdií potvrdilo negatívny vplyv nízkej inflácie na dlhodobý rast hospodárstva (Andrés a Hernando (1999)). Na to treba nadviazať a dať poznatky, teda naši makroekonomickí analytici.Jožko, a druhým vážnym problémom je očakávaná inflácia. Veď musíme vedieť ako sa bude vyvíjať, aby vláda vopred zareagovala. Tam nám pomáha dynamická analýza na báze diferenciálnych rovníc ako tom vidieť aj vo vzťahu, ktorý som v úvahe uviedol. Daj si na internet inflation expectatins a uvidíš diela. To nevedia naši analytici? Načo je poradie krajín podľa veľkosti inflácie? A kto ho vedie? Nezaoberajme sa nezmyslami. Dôsledky inflácie sa študujú aj z pohľadu jej vplyvu na blahobyt spoločnosti. Inflácia sa prenáša rôznymi cestami na obyvateľstvo a jeho blahobyt. A tie treba poznať.
Ďakujem
jarko
Príčina. Úmyselna likvidácia hospodárstva vo vlastníctve štátu. Vcetne Banky a meny. Čiže stat sa stal Statista nie hospodár.
Dôsledky: Úplný úpadok všetkých rezortov a rýchlo. Prijatím eura v 2009 roku bol znehodnotenv kurz koruny k euru. Namiesto 1 k 15 bolo 1 k 30. Čiže nasobny úpadok konkurencie schopnosti v trhovom systéme Trhni čo môžeš. A Trhali všetko rad radom na úplné dno. Teraz porovnanie : hodnota eura pri vstupe. Má dnes hodnotu 50% čiže z eura 50 centov za obdobie 15.rokov. A búde rásť. Energie to urýchlia. Takže nás znehodnotili dvakrát. Zabezpečil si západ: kvalitnú a lacnú pracovnú silu a vyrábať iba to čo potrebujú ako doplnok k ich hlavnej výrobe. Vlastnia všetko: banky,menu,priemysel,energie. Nerozhodujeme o ničom. Jediné v rozkrádani daní a dotácií aj to iba čo im dovoli EU. Aby boli lojalny k fašizmu za účelom úplnej likvidácie štátu aj štátnosti.
Liečenie: Odchod z EU a výstup z Wehrmachtu NATO. Ako naznačil Chmelar,Stanek,Sabela,Slota ….a ďalší národovci. Spájať sa v združení Slovanských národov smerovaním k Rusku. Lacné a bezpečné zdroje energií za rovnakých obchodnych pravidiel bez vydierania. Malý pes musí mať garanciu veľkého. Bez pomoci sa stávame iba potravou Anglosasov podľa ich MENU k obedu.
Pán Goga,
Toto sú ozaj plytké tvrdenia makroekonomického analytika: Rast cien sa v apríli 2026 zrýchlil, no pomalšie, ako sme predpokladali. Odchýlku spôsobilo ďalšie zlacnenie potravín, keď sa nenaplnili naše očakávania, že po dvoch mesiacoch poklesov ich ceny opäť vzrastú.
Podľa rýchleho odhadu inflácie meranej indexom HICP spotrebiteľské ceny v porovnaní s marcom vzrástli o 0,4 %, čo medziročnú mieru inflácie zvýšilo na 4,0 % (graf 1). Za očakávaniami jarnej predikcie NBS napriek tomu zaostala o 0,3 percentuálneho bodu (graf 2), najmä vďaka potravinám a službám.
Teda ozaj si treba uvedomiť konečne, ako píšete, čo sa u nás deje. A inflácia sa týka všetkých zložiek HDP, teda C, výdavkov obyvateľstva na spotrebu, I, investícií, G, výdavkov vlády na nákup tovarov a služieb, X, exportu a aj M, importu. A teda aj ekonomická politika s infláciou musí byť komplexná, nedá sa oddeliť od ekonomiky.
A toto musím zopakovať: V praxi sa najčastejšie meria inflácia na ročnej báze, teda vypočítavame ročnú mieru inflácie. Môžeme povedať, že doposiaľ nie je v ekonómii v našej praxi dostatočne prebádaná problematika merania dlhodobého rastu cenovej hladiny a jej dôsledkov na ekonomickú aktivitu hospodárstva. Hovorí o tom aj teória očakávanej inflácie, ktorá vznikla ozaj dávno.
Slovania musia uvažovať ako Slovania a hľadať riešenia pre nich, napr. aj ako Stredoeurópska Únia Slovanov.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, Vaša snaha osvetliť infláciu a čo na ňu vplýva naráža na fakt, že u nás „nemá kto“ riadiť skutočné hospodárske deje, ktoré môžu inflácii zamedziť.
Povedzme si úprimne, že aj keby, ako píše p.Julény, boli k dispozícii včas a v dostatočnej kvalite potrebné dáta, ktoré by poskytovali pravidelné, kvalifikované analýzy a prognózy, aj tak by vláda a inštitúcie príliš veľa voči inflácii nezmohli:
Lebo vláda SR nemá možnosť určovať ceny, povedzme sa vie krátkodobo postarať na úkor rozpočtu o ukludnenie hladiny napr. cien nafty a benzínu, či kompenzovať ceny energií…a o chvíľu bude musieť asi kompenzovať aj ceny základných potravín… ten záver Vašej úvahy : príčiny, dôsledky a „liečenie“ inflácie – sú mimo dosahu, to by sme si mali najprv vybojovať späť ekonomickú samostatnosť – a teda mať vlastnú menu a tú bude riadiť Národná banka Slovenska, mať vo vláde ekonómov, ktorí budú rozumieť Vašim analýzam… ale také niečo nám dlhodobo „nehrozí“…
…a tak oceňujem aj vtipný ilustračný obrázok toho zemiaka vyvažovaného na kalkulačke eurami – to je asi jediné, čo môže náš občan teraz proti inflácii robiť …úsmev.
Peter,nemôžem s Tebou nesúhlasiť.Reagoval som na makroekonomického analytika, ktorý mal článok Inflácia zrýchlila, ale menej ako sme čakali. Ale čo znamená zrýchlila? Čo znamená menej ako sme čakali? Rýchlosť vieme merať. A ako vypočítali to, čo čakali? To sú ozaj vágne tvrdenia.Peter, musím zopakovať: Čitateľ iste vie, že na Slovensku je ozaj ťaživá situácia. Máme deficit rozpočtu, máme národný dlh a zažívame infláciu. Preto by sa ozaj žiadalo, aby makroekonomický analytici skonštruovali makroekonomický model
Deficit rozpočtu, národný dlh, inflácia a ich riešenie.
Musíme ozaj získať vhľad do príčin a efektov, dôsledkov všetkých troch v nadpise spomenutých faktorov na ekonomiku SR a riešiť to. Model by mal mať na stole predseda vlády, aby sám mohol experimentovať a zistiť ako by sa mohla ekonomika vyvíjať a to pri rôznych okolnostiach. Získal by vedecké odhady o tom ako bude reálny výkon ekonomiky.
Teda makroekonomický analytici stoja ozaj pred problémom skonštruovať taký model a poskytnúť ho vláde. Inak sú to iba reči blablabla.
Prečo vláda nemá aj starších poradcov? Veď práve tí majú odborné skúsenosti, ba ešte aj publikujú.
Ďakujem
jaro
Pán profesor, vzhľadom na to, že len predvčerom sme si pripomenuli Sviatok práce, tak nemôžem o otázke inflácie uvažovať oddelene od miezd, a teda „ceny za prácu“. Mzdy sú posledné v postupnosti zvyšovania cien pri inflácii, a zároveň ich zvyšovanie je spojené s najkomplikovanejšou procedúrou (s výnimkou zákonodarcov, ktorí si mzdy jednoducho odhlasujú, v svornej zhode koalície aj s opozíciou).
Nemôžem teda infláciu vnímať inak, ako predovšetkým dodatočné okrádanie pracujúcich.
Vážený pán doktor,
som rád, že ste sa zamysleli hlbšie. V mojej úvahe reagujem na článok, ktorého nadpis vidíte a v úvahe je aj citát.
Práve preto musím zopakovať:
Už som v Reminiscenciách písal, že inflácia je všeobecný a trvalý nárast cenovej hladiny tovarov a služieb v ekonomike. Znamená to, že za rovnaké množstvo peňazí si spotrebiteľ kúpi menej tovarov či služieb ako v minulosti. Ale to znamená, že klesá kúpna sila peňazí a hodnota meny. Jednoducho, prejavuje sa ako zdražovanie, ktoré znižuje hodnotu meny.
Teda tu vidieť aj vplav na mzdy.
Ďakujem
jhusár
Máte pravdu pán profesor.
Pán inžinier,
som rád za ten výrok. Totiž HICP nie je dobrou mierou.rastu inflácie. Funkcia infl = f (x1, x2, x3,…., xn) a rast v nej merajú prvé derivácie a tých je n. Potom sa dá robiť analýza a aj prognóza.
ďakujem.
jhusár
Vážený pán profesor
dnešná téma je zaujímavá novinár ju prirodzene vysvetľuje zrozumiteľne pre verejnosť – zjednodušuje, hľadá hlavné príčiny a dopady na domácnosti. Občan ju vníma ešte priamočiarejšie: cez ceny potravín, energií a služieb. Obe roviny sú legitímne, no ani jedna sama o sebe nestačí na riadenie ekonomiky.
Podľa dostupných ekonomických poznatkov pritom nie je problém inštitúcie ako Národná banka Slovenska, Slovenská akadémia vied či Ministerstvo financií Slovenskej republiky poskytujú pravidelné, kvalifikované analýzy a prognózy. Dáta aj odborné interpretácie sú k dispozícii včas a v dostatočnej kvalite. Otázne je ich využitie.Napriek dostatku informácií sa zdá, že hospodárska politika nereaguje vždy primerane a včas. Problém teda nie je v nedostatku poznania, ale v jeho premietnutí do konkrétnych opatrení. Treba však dodať aj rámec obmedzení.Slovensko nemá vlastnú menu a je súčasťou Európskej únie aj eurozóny. Kľúčové nástroje menovej politiky tak drží Európska centrálna banka. Vláde zostáva najmä fiškálna a regulačná politika – a práve tam sa ukazuje, do akej miery vie dostupné poznatky reálne využiť. Infláciu vieme pomerne presne merať aj vysvetliť. Slabším článkom zostáva prepojenie medzi analytikou a rozhodovaním – nie nedostatok informácií, ale ich praktické využitie v podmienkach, ktoré sú navyše obmedzené členstvom v eurozóne.
Vážený pán inžinier, Tónko,
aj ekonomické pojmy majú svoje definície. Definúciu inflácia uvádza aj W. Baumol a A. Blinder v ich 900 stranovom diele.
V mojej knihe Makroekonomická analýza som skonštruoval model na báze kvantitatívnej teórie peňazí. Totiž najstaršou a najznámejšou príčinou inflácie je expanzia ponuky peňazí. Tá pramení z ídei kvantitatívnej teórie peňazí. Populárnou ju urobil nositeľ Nobelovej ceny M. Friedman po roku 1960. Teória tvrdí, že nominálna hodnota HDP je objem outputu Y prenásobený priemernou cenou P, ktorá sa musí rovnať ponuke peňazí Ms, prenásobenej rýchlosťou obehu. Táto verbálna definícia sa vyjadruje týmto vzťahom:
MsV = PY
Po konečnom počte krokov som získal diferenciálnu rovnicu, ktorej riešenie je
p̂ =Ae-αkXt
A toto je vzťah, ktorý treba analyzovať. Dôležitý je exponent, v ktorom je aj premenná čas a ak budeš dosadzovať za t hodnoty 1, 2, 3,.. atď. dostaneš priebeh správania sa bežnej ceny P(t). Ak si to dáš na graf uvidíš jej rast, teda infláciu. To nevidíš u analytika, ktorý sa spoľahol na nič nehovoriace HICP.
Treba analyzovať treba proces inflácie a nie iba všeobecné podmienky fungovania ekonomiky. V úvahe som urobil iba čiastočnú analýzu tej relácie, ale dobre a pomaly si ju prečítaj.
V mojej úvahe ide iba o analýzu inflácie , o nič iné.
Ďakujem
jarko