Bežný občan vníma infláciu cez svoj nákupný košík. Včera za kôš tovarov (mlieko, maslo, chlieb) zaplatil 6,20 eura a dnes 6,50. Prečo? Lebo inflácia. Ekonomická veda ju vníma ako fenomén, ktorý ovplyvňuje fungovanie ekonomiky a ako problém, s ktorým si mnoho analytikov, žiaľ, nevie poradiť. Reminiscencie chápem aj ako spôsob prezentácie poznatkov náročných ekonomických vied k čomu využívam aj podnety nachádzajúce sa v komentároch rôznych analytikov. Inflácia je mimoriadne náročný ekonomický problém.
Rýchly komentár NBS uverejnil komentár „Potraviny potiahli infláciu v auguste vyššie“. Expert analytik makroekonómie píše:
„Inflácia CPI v auguste mierne zrýchlila na 2,8 %. Prispelo najmä zrýchlenie rastu cien potravín. Pri medzimesačnom porovnaní ceny narástli o 0,2 %.“
Opäť iba percentá. Potrebujeme dáta, údaje, ktoré zabezpečia adekvátne zobrazenie tých reálnych ekonomických procesov, s ktorými je spojené riešenie úloh riadenia ekonomiky (podniku), teda aj inflácie; potrebujeme sústavu údajov o inflácii.
Čitateľovi by som rád predostrel, načrtol hlbšie problém inflácie, jej chápanie a jej skúmanie. Východiskom mi budú poznatky, a to teória agregovanej ponuky a agregovaného dopytu, ktorá nám umožňuje hlboko pochopiť inflačný proces.
Každá inflácia je skôr jedinečná, má svoje charakteristiky a nie je generovaná a udržovaná rovnakými faktormi. Po kríze s ropou v roku 1976 prišiel s vysvetlením jej príčin a dôsledkov N. Kaldor, pôsobil ako riaditeľ výskumu a plánovania v Hospodárskej komisii OSN pre Európu, ktorý už dávno predtým skúmal hospodárske cykly. Jeho model sa stal bázou významných jeho modifikácií, zvlášť v oblasti skúmania stability inflačného procesu, ktorý sa trvalo skúma aj dnes.
Kvantitatívna teória peňazí predikuje, že rast množstva peňazí je primárnym determinantom miery inflácie. Čitateľovi nemôžem nepripomenúť, že najstaršou a najodôvodnejšou príčinou inflácie je expanzia ponuky peňazí. Pramení z idei kvantitatívnej teórie peňazí. Hlboko ju rozobral M. Friedman, nositeľ Nobelovej ceny, po roku 1960. Teória tvrdí, že nominálna hodnota HDP je súčinom objemu reálneho outputu Y a priemernej ceny P, ktorý sa musí rovnať veličine ponuke peňazí Ms, prenásobenej rýchlosťou obehu. Táto verbálna definícia sa vyjadruje týmto vzťahom:
MsV = PY
Z uvedeného vzťahu kvantitatívnej teórie peňazí jasne vyplýva, že aby vznikla inflácia ponuka peňazí musí rásť rýchlejšie ako úroveň reálneho outputu, rozdiel musí byť pozitívny. Ak ponuka peňazí rastie pomalšie ako reálny HDP, v hospodárstve bude negatívna miera inflácie, teda všeobecný pokles úrovne cien.
Pozrime si problém konkrétne v podobe rovníc, ktoré sú modelom. Teória makroekonómie vychádza z krivky agregovaného dopytu, ktorá spája trh tovarov a služieb s trhom peňazí:
Trh tovarov
c = a + b(1 – t)y
i = i0 – h(r – πe) (8.7)
y = c + i + g
Trh peňazí
md = ky – ur
ms = m – p (8.8)
md = ms
kde
c sú výdavky obyvateľstva na spotrebu v reálnom vyjadrení
y je reálny HDP
i sú výdavky na investície v reálnom vyjadrení
r je nominálna úroková miera
πe je očakávaná inflácia
g sú výdavky vlády v reálnom vyjadrení
md je dopyt po peniazoch v reálnom vyjadrení
ms je ponuka peňazí v reálnom vyjadrení
m je nominálna zásoba peňazí (M2)
p je cenová úroveň
Vzťahy (8.7) a (8.8) vieme riešiť. Rovnovážne hodnoty y* a r* budú:
(8.9)
Jadrom nášho záujmu je rovnovážny príjem, teda y*. Rozborom výrazu jeho rovnovážneho stavu zistíme, čo som odvodil v mojich prácach, že je lineárnou funkciou dvoch premenných (m – p) a πe, Po konečných úpravách som získal tento významný záver, tri významné rovnice:
Ony sú jadrom skúmania inflačného procesu v ekonomike. Informovaný čitateľ to iste potvrdí. Rozoberajú ju diela z ekonomickej dynamiky (R. Shone, G. Gandolfo). Ekonomický analytik môže z týchto rovníc skonštruovať tabuľku v ktorej záhlaví budú: rok (t), HDP, očakávaná inflácia a úroveň cien. Ak za t dosadíme hodnoty 0, 1, 2, 3,…, n dostaneme štyri stĺpce číselných hodnôt rok, y, p a π . Ako piaty stĺpec môže analytik uviesť skutočnú pozorovanú infláciu v ekonomike a potom urobiť analýzu. Zistiť príčiny rozdielov.
Veľmi povrchné analýzy uverejňuje aj Denník E. Ekonomickí analytici opozičných strán by mali, podobne ako N. Kaldor, preskúmať hospodárske cykly dneška (je globalizácia či Bitcoin) a ukázať schopnosť riešiť závažný problém. Nečítal som vedecký článok expertov strán, ktorý by obohatil teóriu inflácie či hospodárskej politiky, ktorú chcú realizovať. Vzhľadom na dnešné problémy s rozpočtom, očakával by som predovšetkým dielo, článok z teórie fiskálnej politiky. Občan musí vedieť, že vedia ako riešiť problémy ekonomiky SR. Platí to aj pre EÚ. Potešilo by ma, keby sa dva, traja eurokomisári stali novodobými Kaldormi.
Záver
V úvahe som analyzovali dôležitý ekonomický problém – infláciu, resp. stabilitu inflačného procesu. Východiskom prístupu bola makroekonomická rovnica kvantitatívnej teórie peňazí.
V úvahe som načrtol konštrukciu modelu, ktorý umožňuje preskúmať inflačný proces aj z hľadiska anticipácie inflácie.
Načrtol som odvodenie troch bázických rovníc, ktoré opisujú správanie troch makroekonomických veličín HDP, úrovne cien a očakávanej inflácie. Ak do rovníc zavedieme hodnoty premennej čas, riešením získame konkrétne číselné údaje o spomenutých premenných ekonomiky. Teda preskúmanie priebehu inflačného procesu som oprel o kvantitatívny aparát, ktorý nám umožnil získať veľmi konkrétne vedecké poznatky o faktoroch, ktoré spôsobujú infláciu, či nestabilitu.
Čitateľ zistil, že ide o systematické zvažovanie správania sa inflácie a to vzhľadom na premennú ponuka peňazí a premennú čas.
V závere uvádzam podnet pre ekonomických expertov, zvlášť strán opozície, na rozvoj teórie agregovanej ponuky, či na riešenie parciálneho problému súčasného stavu procesu inflácie, širšie hospodárskej politiky a naliehavo fiskálnej politiky.
Prof. J. Husár
Bratislava, 15/9/2024.
Vážený pán profesor,
aktuálne poznanie založené na kognitívno-kauzálnej metóde tenus matrix radix dnes už umožnilo identifikovať primárnu príčinu marazmu súčasného sveta, vrátane všetkých doterajších, a teda nielen vážnych, ekonomických problémov. Tie v doterajších spoločenských formáciách vývoja ľudskej civilizácie neboli riešiteľné. A nie sú ani v tej dnešnej!
Keby bola ekonómia vedou, za ktorú sa vydáva, kapitál aj s jeho všetkými kategóriami (a teda napr.aj inflácia, či „finančný trh“) a ani kapitalizmus by nemohli existovať!
Dnes by si asi ťažko mohol niekto čo len predstaviť trh, obchodovanie s jednotkou akejkoľvek veličiny, či s ich akýmkoľvek etalónom. Pritom napr.„finančný trh “ sa pred očami celého sveta v neuveriteľnom rozsahu ničiacom svet nielen prehliada a toleruje, ale s podporou „vedy“ legitimizuje a ďalej rozvíja!
Už vrchovato dozrel čas, aby sa svet aj so svojimi „vedeckými“ elitami spamätali! Kým nebude neskoro!
S úctou Pavel Sobolič
Milý Jarko, pán profesor, ja by som len pripomenul, že veľkým (pre laikov latentným) zdrojom inflácie je aj zbrojenie, výdaje na zbrane a všetko, čo súvisí s armádou. Koľko miliárd eur nás stála Ukrajina? Koľko miliárd nás stojí, a bude stáť neefektívne nakupovanie zbraní z USA? Len také F-16-ky! Ich užitočnosť pre našu krajinu je taká, ako sieť proti žralokom v bazéne pri rodinnom dome. My, a povodne to ukazujú, potrebujeme predovšetkým kvalitné pozemné vojsko, ženijné, železničné. S lietajúcim šrotom neposkytneš pomoc topiacim sa. Ale to som trocha odbočil. Infláciu znížime, a dostaneme pod kontrolu, ak štát prestane s nezmyselnou militarizáciou a podporou režimov, ktoré s našimi národnými záujmami, a všeľudskými hodnotami, nemajú nič spoločné.
Pán profesor,
na vysvetlenie svojho postoja, ktorý som vyslovil nižšie, uvediem ešte stručnú vysvetľujúcu poznámku.
Som presvedčený, že komplexné hospodárske modely nie sme schopní správne chápať, ak nemáme pochopené elementárne javy a prvky. Keď ide o (spotrebiteľské) ceny, potrebujeme chápať podstatu elementárnej obchodnej výmeny a tvorby jednotkových cien. Ekonomické subjekty majú rôzne stratégie určovania svojich cien. Kapitalistickí ekonómovia nás učia, že obchodník svoju cenu neurčuje, že cena je určená trhom. No spomeňme si na koncepcie Adama Smitha a jeho pojem „prirodzenej ceny“, ktorá sa odvíja od nákladov. Pri nákladovej cenotvorbe, aj s navýšením o proporcionálnu obchodnú maržu, nie je žiadny kauzálny mechanizmus, ako by množstvo dostupných peňazí mohlo ovplyvniť predajnú cenu. (Ak nemáš peniaze, nekupuj alebo zober na dlh. Ak máš dosť peňazí, kúp a ja nebudem špekulovať, že ti zvýšim cenu, lebo máš z čoho platiť…)
No zo svojej marketingovej praxe viem dosť o tom, že snáď väčšina obchodných (nie výrobných) firiem má cenovú stratégiu „maximalizácie podielu na peňaženke zákazníka“. Inými slovami – majú takú cenotvorbu, aby zo zákazníka vytiahli čo najviac peňazí, ako je možné. Pri takejto prevládajúcej stratégii je prirodzené, že vyššia disponibilná masa peňazí umožňuje zvyšovať ceny. Dnes to vidíme na trhu s nehnuteľnosťami. Za posledných 10 rokov sa ich ceny zdvojnásobili, pritom aj starých neprerobených bytov, ktorým objektívne nestúpla hodnota. Ale čo sa zmenilo? Ľudia po finančnej kríze 2008 veria menej bankám a nehnuteľnosti slúžia ako „poklad“. V tomto prípade priemerná cena nehnuteľností kopíruje zmeny v „peňaženkách kupujúcich“. Monetárna teória inflácie pomerne verne popisuje, čo sa deje na trhu s nehnuteľnosťami, ale riešenie by som nehľadal v obmedzení ponuky peňazí. Štát by mal mať takú hospodársku politiku (alebo legislatívu), aby spotrebitelia mali možnosť kupovať za primerané ceny a aby nákup za umelo zvyšované ceny nebol ich jedinou možnosťou. Samozrejme, zahŕňa to komplexný rad nástrojov, nielen emisiu peňazí.
Teda, ja neodmietam monetárnu teóriu inflácie, je matematicky pekná a pochopiteľná. Ale odmietam hospodárske vzťahy, ktoré táto teória popisuje. Do sociálne spravodlivej spoločnosti by sme potrebovali celkom inú hospodársku prax a teóriu, ktorá danú prax popisuje.
Pán doktor,
dnes nám chýba A. Smith. A dovolím si odpovedať mailom, ktorý som dostal:
Milý pán Mikula,
ďakujem za ozaj zaujímavý text, ale autor neprekročil brány kapitalizmu. Poukazuje síce na jeho problémy, ale to je všetko. A múdri vodcovia? Alebo nedorástli, ale ich niet, veď súperov treba vždy „zastrihnúť“.
Ale je to na dlhšiu úvahu typu … čo ďalej, čím nahradiť kapitalizmus. A to je veľmi tenký ľad na ktorý oportunistickí vzdelanci nikdy nevstúpia, lebo sa pridŕžajú frázy: …po nás potopa. Priateľsky pozdravujem Julo
JuliusForsthoffer
Nad tým kam kráčame sa ozaj musíme, teda ekonómovia, zamyslieť. Voľne si tečie rieka, nie spoločnosť; tú treba riadiť. Máme nositeľov Nobelových cien.
Ďakujem
jhusár
Rozumiem, pán profesor.
Vážený pán doktor,
ešte doplním. Včera mi autor Ing. L. Žák daroval dielo Dekáda tápaní 2003-2012. Musím odcitovať: Zborník som nazval Dekáda tápaní nie preto, že by nejaký názov mať musel, ale preto, že mám intenzívny pocit, že toto súslovie výborne vystihuje jeho obsah. Je to kronika nádejí a sklamaní, usilovania a rezignácie rovnako ako neustáleho menenia cieľov za štart, dôsledkov za príčiny a minulosť za budúcnosť. Po sto rokoch je tu nový fin du siecle, v repríze skôr ako fraška…
Ďakujem
jhusár
Nechcem a nemôžem sa zrovnávať s odborníkmi, ktorí v diskusii veľmi erudovane a skutočne s prehľadom skutočných odborníkov diskutujú na túto tému. Pri čítaní odborných výstupov sa niečo na mňa nalepilo a vzbudilo môj záujem o tieto veľmi dôležité úvahy.
Keďže sa stále viac odporúča spolupracovať s umelou inteligenciou, dovolil som si požiadať AI o analýzu troch dôležitých rovníc v rámčeku v závere úvahy. Keďže som s potešením zistil, že AI veľmi konštruktívne nezávisle zhrnul poznatky pána profesora Husára, uvádzam analýzu v tejto diskusii:
Predložené rovnice predstavujú jednoduchý, no účinný model na analýzu inflačného procesu. Poďme si ich postupne rozobrať:
y = a₀ + a₁(m – p) + a₂πᵉ: Táto rovnica popisuje rovnovážny príjem (y). Jeho hodnota závisí od niekoľkých faktorov:
a₀: konštanta
a₁, a₂: koeficienty, ktoré určujú vplyv ostatných premenných
m – p: rozdiel medzi nejakou menovou veličinou (m, napr. množstvo peňazí v obehu) a cenovou hladinou (p)
πᵉ: očakávaná inflácia
π = α(y – yₙ) + πᵉ: Táto rovnica popisuje aktuálnu infláciu (π). Závisí od:
α: koeficient, ktorý určuje citlivosť inflácie na odchýlku výstupu od nejakého „normálneho“ alebo potenciálneho výstupu (yₙ)
y – yₙ: odchýlka aktuálneho výstupu od potenciálneho výstupu
πᵉ: očakávaná inflácia
Pₜ = Pₜ₋₁ + π: Táto rovnica jednoducho hovorí, že cenová hladina v čase t (Pₜ) je rovná cenovej hladine v predchádzajúcom období (Pₜ₋₁) plus aktuálna inflácia (π). Je to vlastne definícia inflácie ako percentuálneho zvyšovania všeobecnej cenovej hladiny.
Interpretácia názoru a súvis s rovnicami
Autor názoru tvrdí, že tieto rovnice sú kľúčové pre pochopenie inflačného procesu a umožňujú nám:
Identifikovať kľúčové faktory ovplyvňujúce infláciu: Z rovníc je zrejmé, že inflácia je ovplyvnená množstvom peňazí, odchýlkami výstupu od potenciálu a očakávaniami inflácie.
Vytvoriť model na predpovedanie inflácie: Na základe týchto rovníc je možné zostrojiť jednoduchý model, ktorý by umožnil predpovedať vývoj inflácie do budúcnosti.
Analyzovať príčiny odchýlok: Porovnaním predpovedanej a skutočnej inflácie môžeme identifikovať faktory, ktoré spôsobujú odchýlky od modelu a hľadať príčiny týchto odchýlok.
Obmedzenia modelu a ďalšie aspekty
Je dôležité si uvedomiť, že tento model je značne zjednodušený a neberie do úvahy mnoho ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať infláciu. Napríklad:
Štrukturálne zmeny v ekonomike: Zmeny v technológiách, globálna integrácia, demografické zmeny a iné štrukturálne faktory môžu mať významný vplyv na infláciu.
Politické rozhodnutia: Monetárna a fiškálna politika vlád môžu výrazne ovplyvniť infláciu.
Externé šoky: Vojny, prírodné katastrofy a iné externé šoky môžu spôsobiť výrazné výkyvy inflácie.
Napriek svojim obmedzeniam môže tento model slúžiť ako dobrý východiskový bod pre analýzu inflačných procesov. Pre hlbšie pochopenie inflácie je však potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory a komplexnejšie modely.
Ak by ste chceli, môžem vám vysvetliť niektoré pojmy podrobnejšie alebo sa pozrieť na konkrétny aspekt tohto modelu.
Možné ďalšie otázky:
Čo predstavujú jednotlivé premenné v rovnici podrobnejšie?
Ako sa dajú tieto rovnice odhadnúť na základe reálnych dát?
Aké sú implikácie tohto modelu pre ekonomickú politiku?
Aké sú hlavné kritické výhrady voči tomuto typu modelov?
Vážený pán fero518,
výrok analytika: „Inflácia CPI v auguste mierne zrýchlila na 2,8 %. Prispelo najmä zrýchlenie rastu cien potravín. Pri medzimesačnom porovnaní ceny narástli o 0,2 %.“, ktorý uvádzam v úvode úvahy má malú výpovednú hodnotu, iba konštatačnú. Ekonomická analýza sa musí oprieť o znalosť príčin, čo j náročné, ale to je poslaním aj ekonomickej vedy. Skúmanie príčin nám v ekonómii poskytujú viaceré nástroje ekonomickej vedy a to menovite ekonometria tým, že popis ekonomických javov robí formalizovaným vzťahmi medzi veličinami. Riadenie tak zložitého systému ako je ekonomika (ba aj podnik)by mal v dnešnej dobe smerovať k optimalizácii tohto systému, ba zabezpečovať aj jeho prechod od jedného stupňa rozvoja k druhému, čo sa deje dnes v celom svete, a hlavne podľa vopred určených cieľov. Jasne to hovorí už fakt, že HDP sa dnes definuje ako Y = C + I + G + (X -M). V praxi sa vyjadrí podľa týchto zložiek jeho hodnota napr. 114 mld. euro. Toto číslo nehovorí nič. V mojich prácach uvádzam tento vzťah v tejto podobe Y = f1(..) + f2(..) + f3(..) + f4(..) + f5(..). A teda musíme špecifikovať tie funkčné relácie, skonštruovať model. Pomocou modelu hľadať variantné riešenia ekonomickej pozície ekonomiky a to aj vzhľadom na okolité ekonomické systémy krajín.
Pán fero518, umelá inteligencia sa už dnes stala nástrojom, pomocníkom rozhodovania. Očakávam, že to budú predovšetkým oblasť medicíny a ekonómie. V hospodárskom riadení, čo si musia predovšetkým uvedomiť aj v EÚ (je to komplex krajín), hrá významnú úlohu teória informácie veda o meraní, kódovaní, prenose, ukladaní, ale aj o následnom spracovaní, analýze a využívaní informácií.
Ďakujem
jhusár
II. musel som prerušiť písanie, ale som už späť: Všimnite si, že ECB dlhé roky „tlačila“ peniaze obrazne povedané, teda vydávala bankám na účty obnosy, ktoré mali použiť v ekonomike EÚ, čim sa zásadne narušil vzťah „hodnota-peniaze“. Prečo to robili, nuž mali pocit že žiadna inflácia je horšia ako taká „malučká“ inflácia 2-3 percentíčka…a zrazu im to počas UA vojny „buchlo“ pod rukami.
Nie je pravda, že „Potraviny potiahli infláciu v auguste vyššie“…pretože potraviny bývajú prvou obeťou inflácie – za ten istý chlieb zaplatíte čoraz viac a nič sa pritom nezmení…toto by mali skúmať na MINFIN SR v útvare „Hodnoty za peniaze“ a netárať blbosti o inflácii zapríčinenej potravinami.
Peter,
máš moju knihu a na s. 212 píšem:
A aký je záver: zvýšenie monetárnej bázy o 1 Sk má za následok zvýšenie ponuky peňazí M1 o cca 2,50 Sk (výpočty som realizoval v dobe, keď sme mali menu korunu). To je až neuveriteľné, čo to urobí s masou peňazí. Dôkladne o tom píšem vo svojich prácach. A na to zabudli všetci guvernéri NBS – alebo aspoň o tom nehovorili. To bola bázická systémová chyba. Ale rovnakú chybu robí aj ECB. Guvernér Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu.
V úvahe píšem:
Kvantitatívna teória peňazí predikuje, že rast množstva peňazí je primárnym determinantom miery inflácie. Čitateľovi nemôžem nepripomenúť, že najstaršou a najodôvodnejšou príčinou inflácie je expanzia ponuky peňazí.
To by mali vedieť aj analytici. Hlavne NBS.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, to je dobré že to píšete takto osvetovo do Reminiscencií. Ak píšete, že “ Inflácia je mimoriadne náročný ekonomický problém,,“je to pravda.
Peter,
ale riešiť nám to pomôžu iba poznatky, ktoré v úvahe uvádzam v matematickej podobe a konkrétne v rovniciach v rámčeku. To je bázický matematický model. Ekonómia ponúka náročnejšie riešenie, obsažnejšie modely, čo som uviedol v odpovedi dr. Moravčíkovi. Výpočet percenta nepomôže predsedovi vlády. Znalosti príčin je skutočná veda a o tom hovoria rovnice modelu.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
Hlavnou úlohou ekonomiky, vedy a politiky je meranie a predpovedanie „inflácie“. Názory na riešenie vo vedeckej obci sú rozdielne. Dôvodom môže byt zmena spoločenského a politického systému, správanie sa veľkých podnikov, nedostatok surovín, pandémie, živelné pohromy, vojna atď. V každom prípade ide o zisky, ktoré zaplatí občan.
Tónko,
predovšetkým musím opakovať z úvahy: Každá inflácia je skôr jedinečná, má svoje charakteristiky a nie je generovaná a udržovaná rovnakými faktormi.
Práve opreto potrebujeme aj metodológiu jej poznávania, čo dnes prax nerobí. Zavádzanie matematických modelov ako Fisherova rovnica a adaptívnych expektačných modelov zvyšuje precíznosť a hĺbku nášho chápania inflačnej dynamiky. Modely ponúkajú nielen kvantitatívne funkčné vzťahy pre analýzu ale aj vhľad do behaviorálnych aspektov expektácie inflácie. Som presvedčený, že použitie takých modelov v strategickom riadení vybavuje tvorcov politiky s oveľa obsažnejšími nástrojmi rozhodovania. Ja som len načrtol problém a dal riešenie v rámčeku nevysvetľoval napr. niektorý adaptívny expektačný model.
Ďakujem
jhusár
Inflácia je spoločenská hlúposť, v ktorej sa makroekonómia výživa a stvára matematické kamufláže pre balamutenie ľudí. Pritom na jej pochopenie stačí stredoškolské vzdelanie a znalosť vnútropodnikovej a trhovej cenotvorby.
Vnútropodniková cena na cent presne obsahuje vnútropodnikové náklady, ktoré sú zároveň celospoločenským príjmom za celospoločenský podiel na danej produkcii. Nikto iný pred predajom už do produktu nič nevloží!!!
Trhová cena, za ktorú výrobca predá tento produkt spoločnosti, (teda tvorcovi) obsahuje naviac zisk, a to je vlastne inflačná prirážka. Je to súhrn všetkých ziskov, ktorí si postupne jednotliví predajcovia na ceste od prvovýrobcu po posledného, vrátane bánk k úplným nákladom, teda celospoločenským príjmom zaúčtovali.
Samozrejme kto neabsolvoval strednú ekonomickú školu alebo zabudol na toto učivo, tak to nepochopí.
Pán Sablič,
opäť píšete o inom. Dobre si prečítajte Karvaša (cca 70 strán a Engliša, tiež asi toľko a aj Keynesa). Z novších diel je to Economic Dynamics od spomenutých dvoch autorov. Ale na to musíte poznať diferenciálne rovnice. Ja som skončil účtovníctvo a psotgraduálne ekonometriu a to v zahraničí a tak som aj skonštruoval modely na báze diferenciálnych rovníc. To je trochu viac ako 2+2 =4.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, monetárna teória inflácie je jeden z možných pohľadov a mám voči nemu viaceré výhrady, kvôli ktorým ho považujem za neúplný – platný len v určitých podmienkach, ak vôbec. Na Belobogu som presne na túto tému uverejnil pred dvomi rokmi preklad článku, ktorého autorom je Blair Fix, ekonóm z Toronta. Názov článku je: Pravda o inflácii: prečo sa Milton Friedman mýlil, nie prvý raz (uvádzam to takto, lebo s odkazom by som možno musel čakať na schválenie komentára).V krátkosti jeho argumentácia podložená empirickými údajmi – inflácia a ponuka peňazí sú korelované veličiny, ale ich vzťah je kauzálny možno len tým smerom, že s rastom cien sa spája vyšší dopyt po transakčných peniazoch. Ale neexistuje dôkaz, ani známy mechanizmus, ako by vyššia ponuka peňazí úmerne spôsobovala rast cien. Inflácia v reálnom svete nie je nikdy homogénna, ale je veľmi diferencovaná – rôzna v rôznych odvetviach a rôzna v rozdielnych geografických lokalitách (aj toho istého štátu). A čo je najviac pozoruhodné – miera inflácie (USA 1950 – 2015) je významne korelovaná s profitabilitou 500 najväčších podnikov.
Uvediem tu záver Blaira Fixa doslovne: „Tento dôkaz úplne mení náš pohľad na infláciu. V jeho svetle si už netrúfneme hádzať celú zodpovednosť za problém na vládu. Naopak, ak z inflácie profitujú predovšetkým veľké podniky, začíname chápať, že sú to práve ony, kto zvyšuje ceny najrýchlejšie zo všetkých. Inými slovami – infláciu spúšťajú oligopoly. Inflácia v reálnom svete je teda v podstate úplne iný jav, než je popísaný v ekonomických učebniciach. Dá sa súhlasiť, že inflácia je „monetárny fenomén“ – ostatne, ako všetko, čo nejako súvisí s cenami. Ale čo je dôležitejšie, inflácia je boj o ekonomickú moc. O to, kto si môže dovoliť zvyšovať ceny rýchlejšie.“
Pán doktor,
To, čo rozoberá B. Fix je známy problém indexov. Uviedol som koš tovarov: ak dnes zaplatil 6,20 eura a dnes 6,50. Podiel 6,5/6,20= 1,04838. Prečo? To je otázka, ktorú má veda zodpovedať. Môžete urobiť hypotézy. A treba tie hypotézy sformulovať a to urobil aj Friedman. Otcom idey o peniazoch je I. Fisher, ktorý naformuloval vzťah MV = PQ, niektorí píšu MV = PT, T = počet transakcií, dnes som bol u holiča, dnes som si kúpil auto, dnes som cestoval do Žiliny atď. Za rok a za podniky a domácnosti sa to reálne nedá sčítať. Videl som, že ste v ACADEMII čítali môj Dynamický model inflácie. Tu je východisko, časť textu:: Východiskom nášho modelu je makroekonomická rovnica kvantitatívnej teórie peňazí. Budeme uvažovať iba transakčný motív a nie aj špekulatívny motív. Východiskom modelu je tento známy ekonomický vzťah: Md = kPX (1) kde Md je dopyt po peniazoch, k je konštanta, ktorú determinuje správanie sa tých čo držia peniaze, P je úroveň cien a X je reálny príjem alebo output (Y sa využíva pre nominálny príjem). Kvantitatívna teória využíva pojem transakcie, ale vieme že ich nie je možné kvantifikovať a preto sa robí ich náhrada outputom (príjmom). Ponuka peňazí ako veličina, ktorú determinuje centrálna banka (nie vláda ako hovorí autor, ktorého spomínate) exogénne, bude v konštruovanom modeli vlastne známou konštantnou, parametrom, teda Ms = Md (2) . V bode rovnováhy platí, že Ms = Md (3). Po dosadení výrazu (2) do výrazu (3), a po úprave vzťahu dostaneme P= (M/kX) (4). Na ľavej strane (4) vystupuje premenná úroveň cien P. Ona, jej správanie, je stredobodom nášho záujmu. A potom som v článku odvodil vážne vzťahy. Dovolím si Vás upozorniť na článok A. E. Jackson Economic Theory of Inflation: Citujem:
The synthesis of economic theory, and policy considerations contribute to an informed and nuanced understanding of the Economic Theory of inflation crucial for policymakers navigating the complexities of contemporary economies.
Problém je náročný a riešiť sa dá ozaj iba dobrými ekonometrickými modelmi. Každý z modelov zvýrazňuje určitý aspekt. Fix to riešil iba grafmi a indexami. Nemám dojem, že ho zaujímala podstata, teda zistiť faktory za indexom 1,04838.
Ďakujem.
jhusár
Pán profesor, chápem, že Vám je Blair Fix nesympatický, lebo skúma problém z inej perspektívy. No musím povedať, že upozorňuje na to, že by sme nemali veci skúmať ako spotrebný kôš, ale oddelene. A to aj robí. Koše a indexy nám problém zahmlievajú – to bolo jadro jeho kritiky.
Čo sa týka faktorov – problém inflácie je viac politický, než len ekonomický. Máte však pravdu v tom, že vierohodnú teóriu namiesto monetárnej ešte nemáme. Beriem to ako výzvu.
Pán doktor,
dôkladne si pozrite napr. články Adaptívne expektácie a monetárny pohľad na Philipsovu krivku.
Ďakujem
jhusár