Úvaha bude náročnejšia, lebo problém inflácie je aj ekonometricky náročný a musím ju začať vetou: Inflácia aj vďaka lacnejšiemu tankovaniu prekvapujúco spomalila, podľa jarnej predikcie NBS.
A ďalej:
„Inflácia po predošlom náraste v apríli poľavila. Spotrebiteľské ceny boli nižšie ako očakávania jarnej predikcie NBS. Pomohlo najmä miernejšie tempo zdražovania bežných tovarov a lacnejšie tankovanie. Medziročne ceny v apríli narástli o 3,7 %, čo bolo najpomalšie v tomto roku (Graf 1). Infláciu od začiatku roka ťahajú hlavne služby. Paradoxne najmä tie, pri ktorých bola zavedená nižšia DPH.“
Kone ťahajú voz, infláciu niečo spôsobuje! Infláciu nie je možné hlboko pochopiť a objasniť bez znalostí až diferenčných a diferenciálnych rovníc. Čitateľovi načrtnem problematiku v tejto úvahe. Od odborníka čakám odbornú odpoveď. Príčinu musí analytik odhaliť, musí predpokladať, aké faktory spôsobujú infláciu a zistiť, ktorý z faktorov sa a ako správa. Ba povedať čo treba robiť. Zároveň si to žiada robiť takú hospodársku politiku Veď to má povedať makroekonóm analytik, nie predseda vlády.
Svet ekonomiky je svet dynamiky. Čitateľa si dovolím informovať, že opis dynamiky v hospodárstve si vyžaduje príslušne nástroje. Po roku 1970 mnohé krajiny zažili turbulencie hospodárskeho vývoja. Vo viacerých západných krajinách sa objavil ekonomický jav, ktorý dostal zvláštne meno, stagflácia. Teórie, zvlášť makroekonomická teória, neposkytla potrebné riešenia, resp. stala sa zlým prediktorom ekonomických zmien.
Najprekvapivejšie zmeny sa týkali rýchleho (akcelerujúceho) rastu inflácie, ktorá sa spojila s rastúcou nezamestnanosťou. Bola to budúcnosť viacerých vyspelých ekonomík. Viacero ekonómov začalo hlbšie študovať tzv. Phillipsovu krivku s úsilím, aby získali tvar, ktorý objasní fenomén stagflácie. Jednotlivci a podniky začali očakávať rast cien, infláciu, a zabudovávali to do svojich očakávaní a rozhodnutí. Takéto správanie sa muselo začať modelovať, aby sa lepšie vysvetlil pohyb hospodárstva.
Ukázalo sa, že modely musia byť dynamické. Nielen dynamické, ale musia obsahovať aj prvok stochastiky. Neočakávaná bola situácia s ropou po roku 1972. OPEC spôsobil veľkú nerovnováhu na viacerých trhoch, zvlášť trhoch s energiou.
Totiž, infláciou sa rozumie trvalá tendencia rastu všeobecnej úrovne cien. V tomto pojme je dôležité slovo trvalá. Naznačuje dynamiku tohto ekonomického fenoménu. O inflácii má zmysel hovoriť iba vzhľadom na čas. Všeobecná úroveň cien zasa indikuje, že máme merať priemernú úroveň cien v hospodárstve ako celku. A tu vznikajú problémy.
Prax aj teória ponúkajú ako mieru index cien spotrebiteľa alebo HDP deflátor. Je ich však viac. Ktorú z mier agregovaných cien použiť závisí od účelu. Keď porovnáme časové rady rôznych mier zistíme, že sa pohybujú v akejsi korelácii (napr. ICS a deflátor HDP). V praxi sa najčastejšie meria inflácia na ročnej báze, teda vypočítavame ročnú mieru inflácie.
Môžeme povedať, že doposiaľ nie je teoreticky úplne prebádaná problematika merania dlhodobého rastu cenovej hladiny a jej dôsledkov na ekonomickú aktivitu hospodárstva. Pri inflácii nás zaujímajú tieto tri fakty: príčiny, dôsledky a jej „liečenie“.
Analýza príčin inflácie sa začala štúdiom kvantitatívnej teórie peňazí, ktorá sa pokladá za najstaršiu teóriu dopytom spôsobenej inflácie.
V mojej knihe Makroekonomická analýza mám kapitolu Dynamická analýza inflácie a nezamestnanosti. Rozoberám a vysvetľujem v nej infláciu vo viacerých vzťahoch:
- podstatu a obsah pojmu, stabilitu inflačného procesu,
- model inflácie na báze kvantitatívnej teórie,
- budúce očakávania a stabilita hospodárstva,
- Phillipsova krivka a jej dynamický tvar a experimentálny jednoduchý model inflácie.
Aby som čitateľa uviedol do šírky a hĺbky náročných problémov uvediem iba niekoľko tvrdení. Knihu som napísal v r. 2007 a teda komentátori by si mohli všimnúť aj súčasné publikácie a poznatky, hoc tie, ktoré uvádzam a matematicky vyjadrujem sú platné. Neviem, či vyššie citovaná časť materiálu NBS sa opiera o najnovšie poznatky. Odbornejší pohľad si priam vynucuje povrchný citovaný článok a čo sa snažím robiť v Reminiscenciách. Musím využiť aj odbornejší slovník, aj ekonómia je veda a preto je úvaha náročnejšia.
Aj čitateľ možno vie, že najstaršou a najpopulárnejšou príčinou inflácie je expanzia ponuky peňazí. Pramení z ídei kvantitatívnej teórie peňazí. Populárnou ju urobil M. Friedman po roku 1960.
Teória tvrdí, že nominálna hodnota HDP je objem outputu Y prenásobená priemernou cenou P, ktorá sa musí rovnať ponuke peňazí Ms, prenásobenej rýchlosťou obehu V. Táto verbálna definícia sa vyjadruje týmto vzťahom:
MsV = PY
Z uvedeného vzťahu kvantitatívnej teórie peňazí vlastne vyplýva, že aby vznikla inflácia, ponuka peňazí (Ms) musí rásť rýchlejšie ako úroveň reálneho outputu, rozdiel musí byť pozitívny. Ak ponuka peňazí rastie pomalšie ako reálny HDP, v hospodárstve bude negatívna miera inflácie, teda všeobecný pokles úrovne cien.
V časti stabilita inflačného procesu využívam Caganov model, ktorý dôkladne rozoberá stabilitu ekonomiky vzhľadom na infláciu. Konkrétne:
Cagan’s model consists of two equations, one which describes individuals’ demand for money and another which describes the evolution of inflation expectations over time.
V knihe v časti Model inflácie na báze kvantitatívnej teórie uvádzam, vďaka diferenciálnej rovnici, takýto záver: miera zmeny cien je proporcionálna miere rastu ponuky peňazí mínus miera rastu reálneho príjmu.
Podobný záver som očakával v článku, z ktorého citujem.
Aby si čitateľ uvedomil nutnú vedeckú precíznosť, dovolím si uviesť z knihy z časti budúce očakávania a stabilita hospodárstva toto tvrdenie:
…“zistili sme, že systém bude stabilný ak súčin α (koeficient reakcie tovarov), β (koeficient expektácie) a ψ (koeficient odtoku) bude menší ako 1 (jedna)“ …
Toto je vážny poznatok vedy, ignorovaný v citáte. Ekonometrické vyjadrenie nájde záujemca v mojej knihe. Verbálne sa k takému záveru nemôžeme dopracovať. Ale čitateľ vidí, aká náročná je ekonómia, veda; ba aj na požiadavky analytikov NBS.
Iba z modelu sa dá odvodiť taký záver.
Ozaj náročný je problém v časti kapitoly Phillipsova krivka a jej dynamický tvar. Dôležitosť vzťahu “inflácia – nezamestnanosť“ v ekonomike ako prvý odhalil W. Phillips. A treba povedať, že jadrom vedeckých diskusií o inflácii je práve Phillipsova krivka, ktorá v jej modernej formulácii špecifikuje reláciu medzi infláciou π a nezamestnanosťou u, obohatenú o inflačné očakávania πe takto:
Túto reláciu nazýva makroekonomická teória Phillipssovou krivkou, ale obohatenou o očakávania. Jej porovnaním so štandardným tvarom, ktoré uvádzajú knihy je to, že obsahuje parameter ξ, ktorý sa má nachádzať medzi nulou a jednotkou. Veda objasňuje dôvod jeho zavedenia do vzťahu. Jej dynamický tvar je zložitejší a náročný na analýzu preto záujemcu odporúčam na literatúru.
Snahou vlád je, aby udržovali nezamestnanosť na určitej konštantnej úrovni u*. Aby sme odvodili implikácie takej ekonomickej politiky, treba využiť operáciu diferencovania a získať príslušný vzťah.
V úvahe sa ešte zastavím aj pri časti kapitoly experimentálny jednoduchý model inflácie. Ten pozostáva z troch rovníc na trhu tovarov a z troch rovníc na trhu peňazí. V rovniciach modelu, odzrkadľujúcemu správanie ekonomiky, sú vyjadrené vzťahy medzi týmito ekonomickými veličinami:
- c sú výdavky obyvateľstva na spotrebu v reálnom vyjadrení
- y je reálny HDP
- i sú výdavky na investície v reálnom vyjadrení
- r je nominálna úroková miera
- πe je očakávaná inflácia
- g sú výdavky vlády v reálnom vyjadrení
- md je dopyt po peniazoch v reálnom vyjadrení
- ms je ponuka peňazí v reálnom vyjadrení
- m je nominálna zásoba peňazí (M2)
- p je cenová úroveň
Aj čitateľ vidí, že sú to najzávažnejšie makroekonomické veličiny, ktoré každý tvorca ekonomickej politiky musí projektovať. Tento model slúži komukoľvek, aby s ním experimentoval, modifikoval ho, pridával vzťahy, rovnice a premenné.
Aj kosec, ak kosí lúku, tak mu stačí iba obyčajná kosa, ak chce kosiť pšenicu, musí si pridať hrabličky.
Záver
Nespomenul som ešte mimoriadne závažný problém a to úlohu peňažného multiplikátora vo vzťahu ponuka peňazí a monetárna báza. Ten hovorí, že zvýšenie monetárnej bázy o 1 Sk má za následok zvýšenie ponuky peňazí M1 o cca 2,50 Sk (výpočty som realizoval v dobe, keď sme mali menu korunu). To je až neuveriteľné, čo to urobí s masou peňazí. Dôkladne o tom píšem vo svojich prácach.
A na to zabudli všetci guvernéri NBS – alebo aspoň o tom nehovorili. To bola bázická systémová chyba.
Ale rovnakú chybu robí aj ECB (píšem o tom v diele Aj ekonómia je veda, 2018). A píšem (s. 212):
„Guvernér Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu. To je obozretná politika, o ktorej nám hovorili (učili) experti, ktorí chodili do NBS a na ministerstvo financií? Aj v EÚ sme mali aplikovanú amputovanú ekonómiu? I napriek mojim článkom a diskusiám na rôznych úrovniach, nepodarilo sa mi presadiť, aby tieto výpočty boli súčasťou podkladov prípravy ŠR, či obsahom Výročnej správy NBS.“
Dnes nás mimoriadne ťaží vojna na Ukrajine a Trumpove vystrájanie s clami. Čo to urobí s masou peňazí?
Prof. J. Husár
Bratislava 17/5/2025
Pekný deň pán profesor.
Budem tu, v tomto vlákne, asi jediná neekonómka a tak mi hodnotiť odborný obsah veľmi neprináleží. Budem sa teda v súvislosti s napísaným venovať skôr spoločenským dopadom. Pojmu inflácia a príčinám vzniku rozumiem, ale keďže som v tejto milej a odbornej spoločnosti, rada by som, možno trošku od veci, aj keď v téme, poznamenala, že by bolo dobré, keby sa takéto analytické články písali aj pre širokú laickú verejnosť, čo by mohlo byť podnetom aj pre Vašu ďalšiu činnosť. Faktom totiž ostáva, že ekonomická a finančná, ale i právna či mediálna gramotnosť v našej krajine krívajú na obe nohy.
Prečo je potrebné ľuďom vysvetľovať infláciu
Vysvetľovanie inflácie širokej verejnosti je mimoriadne dôležité z viacerých dôvodov:
1. Priamy dopad na každodenný život – Inflácia sa bezprostredne dotýka peňaženky každého občana. Keď ľudia rozumejú, že ich peniaze strácajú hodnotu rýchlosťou 3,7% ročne, dokážu lepšie plánovať svoje výdavky a príjmy.
2. Lepšie finančné rozhodnutia -Ľudia, ktorí chápu podstatu inflácie, prijímajú kvalifikovanejšie rozhodnutia o svojich úsporách. Pochopia, že peniaze na bežnom účte postupne strácajú hodnotu a budú hľadať spôsoby, ako tomu predísť.
3. Zníženie sociálneho napätia – Nesprávne pochopenie príčin zdražovania môže viesť k zbytočným spoločenským konfliktom, keď ľudia hľadajú „vinníkov“ rastúcich cien tam, kde nie sú.
4. Ochrana pred manipuláciou – Občania, ktorí rozumejú základným ekonomickým princípom, sa ťažšie stanú obeťami populistických sľubov o rýchlom a bezbolestnom znížení cien.
5. Podpora ekonomickej gramotnosti – Zrozumiteľné vysvetlenie inflácie môže byť odrazovým mostíkom pre ďalší záujem o ekonomické témy a zvyšovanie finančnej gramotnosti obyvateľstva.
6. Generačný presah – Mladí ľudia, ktorí nikdy nezažili vysokú infláciu, potrebujú pochopiť jej dopady, aby dokázali v budúcnosti reagovať na podobné ekonomické výzvy.
Kvalitné vysvetlenie inflácie pre laickú verejnosť by preto nemalo byť písané akademickým cvičením plným vzorcov a odborných termínov, lebo bežní ľudia, ani s vysokoškolským vzdelaním napríklad humanitného zamerania, by nemuseli správne chápať. Malo by byť zrozumiteľným popisom toho, ako ekonomické procesy ovplyvňujú každodenný život bežných ľudí.
Pre kovaných makroekonómov presne naopak. Plný odborných faktov.
Ako by mal vyzerať dobrý článok o inflácii pre verejnosť skúsim teraz načrtnúť, lebo to je moja práca.Dobrý informačný článok o inflácii pre verejnosť by mohol obsahovať:
1. Jednoduchú definíciu: „Inflácia znamená rast cien tovarov a služieb. Pri 3,7% inflácii si za rovnaké peniaze kúpite v priemere o 3,7% menej vecí ako pred rokom.“
2. Aktuálnu situáciu v číslach: „Inflácia na Slovensku v apríli dosiahla 3,7%, čo je najnižšia hodnota v tomto roku. Najviac zdraželi služby, paradoxne aj tie, pri ktorých bola znížená DPH.“
3. Konkrétne príklady: „Typická rodina s mesačnými výdavkami 1500 € minula v apríli na rovnaký nákup o približne 55 € viac ako pred rokom.“
4. Príčiny zrozumiteľne: „Ceny rastú z viacerých dôvodov – kvôli drahším vstupným surovinám, vyšším mzdám, ale aj zvýšenej ponuke peňazí v ekonomike.“
5. Praktické dopady a rady: „Pri súčasnom tempe inflácie sa úspory na bežných účtoch znehodnocujú. Možnou ochranou sú termínované vklady alebo bezpečné investície.“
6. Výhľad do budúcnosti: „Národná banka predpokladá, že inflácia by mala do konca roka klesnúť na úroveň približne 3%, čo je stále nad cieľom 2%.“
Bežný čitateľ potrebuje zrozumiteľné vysvetlenie, ako inflácia ovplyvňuje jeho peňaženku a čo môže očakávať v budúcnosti. Dobrý článok by mal preložiť ekonomické teórie do praktického jazyka každodenného života bez straty dôležitých informácií.
A takýto článok či celá knižka by boli super!
Pani Kozelová, máte pravdu, že väčšina bežných pracujúcich ľudí do hĺbky nerozumie tomu, čo to je a ako funguje inflácia. Vy ste v tomto krátkom komentári krásne ilustrovali to, čo som nižšie vyjadril vetou: „Spoločnosť túto cenovú agresiu odmieňa tým, že z tohto javu robí „infláciu“ a chová sa k nej ako k prírodnému zákonu.“
Typický názor bežného človeka na infláciu je taký, že „obchodníci už z nenažranosti nevedia, koľko si zapýtať“. Tento názor by ste zrejme chceli opraviť osvetou. Ale po mnohých rokoch praxe vo finančníctve i zahraničnom obchode musím pripustiť, že ten laický názor bežného človeka je k pravde najbližšie. A potvrdzuje ho mnoho tvrdých údajov v štatistikách.
Viete, som veľmi smutný z toho, že som sa v posledných rokoch veľmi často stretával s tým, že ľuďom tesne pred dôchodkom „kvalifikovaní finanční poradcovia“ odporúčali brániť sa pred infláciou presunom celoživotných úspor do akciových investičných fondov. Samozrejme s rizikom, že môžu nielen získať viac ako im zoberie inflácia, ale aj nenávratne prísť o veľkú časť úspor.
Finančný kapitál je neľútostný dravec a bežný človek v prostredí, kde tento finančný kapitál diktuje pravidlá hry, nemá primeranú možnosť obrany.
Vážená pani Monika,
verím, že Vám dôkladne odpoviem. Prof. I,.. Karvaš napísal 850 stranové dielo Základy hospodárskej vedy. Zvazok druhý začína kapitolou Peniaze má viac ako 70 strá. Uvediem Vám nadpisy: Vznik peňazí, vznik zámeny,, ťažkosti naturálnej zámeny, požiadavky, kladené na ideálny zámenný prostriedok, vznik razených mincí,. Funkcie peňazí v hospodárskom živote (na VHŠ v Nitre som ich musel odrecitovať), peniaz zámenný prostriedok, peniaz všeobecný zámenný prostriedok, peniaz prenášateľ kapitálu, , peniaze meradlom hodnôt, peniaze uchovávateľ hodnôt,, Mincové peniaze, druhy peňazí, kurantné peniaze, papierové peniaze, drobné mince,Grahamov zákon, bankovky pravé, nepravé, ceduľové ústavy, rôzne systémy na obmedzovanie výdaja bankoviek, štátovky, (za socializmu to bolo na peniazoch napísané.. táto bankovka, táto štátovka (vyšla lebo bol deficit rozpočtu), papierová mena,, jej výhody a nevýhody,, tvorba peňazí úverom,, Menové sústavy, monometalizmus, duametalizmus, bimetalizmus,, mena zlatá, mena zlatá neúplná mena strieborná, dvojitá mena (čo EÚ), papierová mena, rôzne systémy zlatej meny.. Peňažné teórie, konvenčná teória, tovarová, alebo metalistická teória, poukážková teória,. Kúpna sila peňazí, vnútorná a zahraničbná kúpna sila peňažnej jwednotky (úplne ignorované v EÚ), cenová haldina a hodnota peňazí,cenové indexy, veľkoobchodný a maloobchodný cenový index, index životných nákladov,požiadavky stability kúpnej sily,Inflácia a jej formy, hospodárske náklady inflácie, , inflácia a zahrabničná kúpna sila peňazí (vie o tom EÚ),inflácia v reglementovanej mene, deflácia a jej formy, hospodárske následky deflácie, otázka stabilizácie meny, sterilizačné opatrenia,, prostriedky proti infláciiprostriedky proti deflácii, devalvácia, zavedenie novej menovej jednotky,, regulovaná mena a zmena v hodnote peňazí. Teórie kúpnej sily peňazí,teória metalsitická, teória výrobných nákladov, kvantitatívna teória, škola obeživová, banková škola,, Irving Fisher, J Schumpeter,, kritika kvantiatívnej teórie, dôchodková teória, a viacerí autori, kritika dôchodkovej teória, čo určuje zmeny v kúpnej sile peňazí,. Otázky medzinárodných platieb, naturálna zámena rovná sa kompenzácii vznik medzinárodného trhu peňazí, devízová oarita (robia to v EÚ?), devízová arbitráž, čo ovplyvňuje kurz devíz,platby opri viazanom obchodovaní devíz,unilaterálny clearing, bilaterálny clearing, multilaterálny clearing, , viazané devízové hospodárstvo, ošetrenie zahraničnej kúpnej sily menovej jednotky od jej vnútrozemskej kúpnej sily,, obnovenie rovnováhy kúpnych síl (robí to EÚ?),… Reformné návrhy na úpravu peňazí,.. atď.
Pani Monika, myslíte si, že to čítal p. Matovič, či Šimečka?
Moju úvahu som odvodil z článku v NBS. Teda som odpovedal odbornejšie, na čo som upozornil. Ale prof. Karvaš dielo napísal pred 77 rokmi, Vtedy ešte nebol známy pojem stagflácia , či Phillipsova krivka, ktorá sa nezaobíde bez ekonometrie a až diferenčných a diferenciálnych rovníc, čo som ani neuviedol.
Veľmi pekne Vám ďakujem
jhusár
vážený pán profesor,Inflácia je téma s ktorou sa denne stretávame a ktorá hlboko zasahuje do životnej úrovne obyvateľstva. Inflácia ako sprievodný znak trhového hospodárstva, stojí na ponuke a dopyte. Oboje výrazne ovplyvňuje infláciu. Napr. zvýšenie celkového dopytu v ekonomike, na druhej strane, ponuková inflácia, teda inflácia tlačená nákladmi.Pre pracujúcich má mimoriadny význam vzťah medzi nominálnou, reálnou mzdou a infláciou. Aj pri súčasnej globalizácii medzinárodného obchod je inflácia rozdielna napr. aj rámci štátov Európskej únie,čo má značný vplyv na životnú úroveň a sociálny zmier. Ak matematika a veda prispeje k spravodlivejšiemu riešeniu problému inflácie a zodpovedný činitelia činitelia si osvojia výsledky je vedu maximálne podporiť.
Výžený pán inžinier, milý Tónko,
uvádzaš vážne fakty. Začnem širšie.Hospodárska a menová únia je názov hospodárskej a menovej únie, ktorá vznikla vo všetkých členských štátoch EÚ a bola zavŕšenim toho, že niektoré štáty začali používať euro a to na báze Delorsovej správy. Žiaľ pozabudlo sa vážny fakt a to existenciu rôznych mien v EÚ a ich dôsledkov na infláciu. O tej prof. Karvaš v roku 1948 napísal 15 strán. Vedel to Delors? Pred rokom bývalý guvernér ECB spísal 500 stranovú správu a bohužiaľ zanedbal principiálne ekonomické problémy jednotlivých krajín EÚ. Neuvedomil si protirečivosť ekonomických, sociálnych, ekologických a celkových spoločenských súvislostí a dôsledkov v rámci EÚ. A tak vznikli negatívne priority.
Musím preto zopakovať Tvoju vetu: Ak matematika a veda prispeje k spravodlivejšiemu riešeniu problému inflácie a zodpovedný činitelia činitelia si osvojia výsledky je vedu maximálne podporiť. Ekonómia ozaj potrebuje objektívny nástroj a nie iba sebecké presadzovanie.
Ďakujem
jhusár
Opäť som trávil víkend do týchto chvíľ napriek dobrému/ zlému počasiu mimo domova a tak až teraz som si prečítal túto novú „reminiscenciu“ a, pravdaže aj ohlasy k nastolenej téme. Čo k tomu dodať? 1. Súhlasím s názorom p. M.Moravčíka, že „Cez infláciu sa „nezaplatená hodnota práce“ presúva od vlastníkov výrobných prostriedkov do rúk finančného a obchodného kapitálu“. To je základný princíp úspešného fungovania kapitalistického systému ako správne píše p.J. Jánošovský: “ A v konfrontácií záujmov (nielen ekonomických!) je inflácia nástrojom vlastníkov kapitálu na dosahovanie ich cieľov. Teda inflácia nie je, podľa mňa, omylom, ale spôsobom riadenia ekonomiky…“ Takže tak je to. A prečo podľa NBS „Inflácia aj vďaka lacnejšiemu tankovaniu prekvapujúco spomalila“? Nuž, ja som presvedčený, že nie preto, že by ekonómovia NBS boli hlúpi a nevedeli prognózovať vývoj nášho NH. Oni ho jednoducho nedokážu v potrebnej miere ovplyvňovať /usmerňovať/. Prečo? Vypomôžem si múdrou a úsmevnou vetou p. Prof. J.H. “ Aj kosec, ak kosí lúku, tak mu stačí iba obyčajná kosa, ak chce kosiť pšenicu, musí si pridať hrabličky.“ Nuž, naša NBS a vláda musia poslúchať EÚ a tá, ak „chcú kosiť pšenicu“ zoberie im hrabličky. A keď sa chystajú kosiť trávu, nariadi im, aby ju kosili s kosou opatrenou hrabličkami /pod hrozbou, že inak prídeme o dotácie/. Tak funguje EÚ – nesvojprávna, spútaná záujmami finančného kapitálu, ktorý diktuje pravidlá jej fungovania a ustanovuje do rozhodujúcich riadiacich funkcií svoje lajnové figúrky .
Pán inžinier,
ak žiadame u nožov ergonomický design, tak žiadajme aj pre ekonomiku vedecký design fungovania. V tomto kontexte si úvaha dala, či ja, za cieľ prispieť k odhaleniu hlbších príčinných súvislostí inflácie, k vymedzeniu podstatných určení jej obsahu, k pochopeniu potreby dnes komplexnejšieho pohľadu na jej rozporuplný charakter a tým k dôraznému upozorneniu na riziká a ohrozenia, ktoré inflácia aj v histórii priniesla . Musíme vedieť čo, obrazne na chrbte, prináša.
Inflácia preniká všetkými pórmi a liečiť je ju náročné. Prejavy inflácie plodia aj dva protichodné názory – či aj dôsledky.Potreba objektívneho poznania skoro prevratných rozporných názorov žiada objektívne poznať infláciu. Naznačil som to v úvahe, keď som uviedol model, ktorý pozostával z 3 rovníc na trhu tovarov a 3 rovníc na trhu peňazí. Neuviedol som ich iba premenné, ktoré v nich vystupujú. Ale infláciu už zistil Kopernik pri minciach. Najlepšia minca bola zlatý červený uhorský dukát.
Neubránili sme si náš výrobný potenciál – robil som v Tlmačoch, kde vyrobili najväčší elektromotor na svete. Kde sú?
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor, rozumiem Vám, pochopil som Váš úmysel a chválim Vás za to! Ja som chcel Vašu úvahu rozšíriť o iný pohľad – poukázať a dúfam, že som poukázal na „druhú stranu mince“, v tejto dobe mimoriadne aktuálnu.
Pokiaľ ide o veľkosť motora, tu je najdôležitejšie kritérium pomer výkonu k hmotnosti. A, pravdaže, účinnosť zariadenia. Už v šesťdesiatych rokoch m.s. sa začal vývoj elektrických strojov /aj iných/ uberať týmto smerom.
Pán profesor, obdivujem Vašu kapacitu pri formulovaní problémov súčasného modelu hospodárskej a finančnej politiky. Tiež som uvažoval o inflácií, ako o probléme monetárnej politiky. A spolu s M. Moravčíkom, konštatujem, že tento problém prekračuje rámce monetárnej politiky a je fenoménom systému! V konfrontácií záujmov (nielen ekonomických!) je inflácia nástrojom vlastníkov kapitálu na dosahovanie ich cieľov. Teda inflácia nie je, podľa mňa, omylom, ale spôsobom riadenia ekonomiky…
Politika (širšie demokratická politika) by mala regulovať, dokonca až vyvažovať, tento záujem v prospech väčšinovej nemajetnej verejnosti. Minimálne zabezpečovať udržateľné pomery tzv. sociálny zmier!
Vážne formulujem otázku, či peniaze, financie fungujú ešte ako relevantný ukazovateľ (ukazovatele) stavu, vzťahov a fungovania hospodárstva. Uvažujem, či demolácia ich funkcií neindikuje ich nefunkčnosť.
A súhlasím s Vami, že ide aj o dôsledok monetárnej politiky primárne FED-u, sekundárne ECB a simultánne aj Svetovou bankou riadených národných bánk štátov s vlastnou menou! Menová politika je len jedným nástrojom na mocenské ovládanie. Chorá nie je ignorácia ekonometrie, ale ekonomický systém! Terapiou by mohlo byť racionálne riadenie, podľa väzieb a súvislostí, ktoré ste tak precízne popísal. No k tomu by mohlo prísť, až by bol odstránený vplyv vlastníkov kapitálu na riadenie medzinárodných inštitúcií, nadnárodných bánk a sprostredkovane na národné štáty…
Pán inžinier,
nemôžem sa nevrátiť, hoc to bude vyzerať trochu pedagogicky, ale ma k tomu nútia skúsenosti s tvorcami hospodárskej politiky, či ich ekonómami (aj uvedený citát v úvahe), k teórii poznania alebo gnozeológii, ktorá sa zaoberá nasledovnými problémami:
· čo je to poznanie?
· o čo sa poznanie opiera a ako je získavané?
· aké sú možnosti a medze poznania?
Slová poznať alebo vedieť používame v rôznych významoch:
· oboznámenosť s miestom, človekom, vecou a pod. (napr. „Poznám Karola.“ alebo „Poznám Londýn.“)
· identifikácia schopnosti alebo zručnosti (napr. „Viem plávať.“)
· identifikácia informácie (napr. „Viem, že Zem nie je plochá.“)
Teda toto sú najväčšie problémy dnešných tvorcov a poradcov v ekonomických vedách. Aj vo Vašich komentároch ste už viackrát na to upozornili (známy výmysel Sulíka a Ódora – rovná daň). O inflácii ani nehovorím. Prof. Karvaš napísal o nej viac ako 15 strán. Čítali to poradcovia? Treba vedieť príčiny, dôsledky a spôsob liečenia aj to čo ste spomenuli – Minimálne zabezpečovať udržateľné pomery tzv. sociálny zmier!
Monetárna únia tiež nemala pripravenú sústavu opatrení. Akoby stčili ruku do hrnca a čo sa im vytiahne – to aplikujú. Nuž a tak globalizácia je na rázcestí.
Ďakujem
jhusár
K Vašej úvahe o inflácii asi toľko :
Ak túžime po harmonickom vývoji našej civilizácie, tak musí začať ekonomicko-sociálne vyrovnávanie rozdielov medzi štátmi a regiónmi, medzi veľmocami a celou G20 s ostatným svetom. Tento imperatív je viac menej utopistickým, keďže sa zvádzajú príkre zápasy o hegemóniu vo svetovom meradl, ale aj v rámci EÚ.. Inflácia je dôsledkom a tapovediac nepochopiteľným „rozmarom“ najsilnejších štátov hospodársky, sociálne a vojensky. Arogancia slabnúcej moci sa vždy prejavuje všestrannou agresivitou a doslova „debilizáciou“ civilizačného priestoru. Demokracia nemá spätnú väzbu, a tak sme zajatcami minulosti, ktorá vrcholila dvoma svetovými, jednou studenou vojnou a v súčasnosti pokračuje akoby reprízou konfrontácie dvoch, resp. troch veľmocí. Dalo by sa povedať, že tancujeme na horúcej platni… a možno len snívať o novej a nevyhnutnej kvalite organizácie sveta.
Dr.Peter Kasalovský
Pán doktor,
žiaľ, dnes hľadisko využitia národného priestoru hľadá svoje umiestnenie a doplnenie v susedných národných štátoch., ich priestore. Konštrukcia veľkého hospodárskeho priestoru v súčasnej civilizačnej etape, je nielen abstraktnou predstavou , či túžbou. Ale je podložená známou globalizáciou, ktorú odborne popísal prof. M. Šikula. Domnievam sa, že sme zabudli, teda vodcovia na také vzájomné hospodárske vzťahy. pri ktorých by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené Veľmi súhlasím s tým, že tancujeme na horúcej platni. Dožili sme sa hospodárskej nadvlády.
Ďakujem
jhusár
Konsolidačne balíky majú mať krátkodobý charakter s konkrétnym cieľom. Regulácia cien historickým vývojom ovplyvňovala infláciu, a to rôznymi spôsobmi v závislosti od konkrétneho obdobia, ekonomického systému a cieľov hospodárskej politiky. V tomto duchu by stalo za úvahu sa na určitú dobu zamerať na skupinu tovarov a využiť regulovane ceny.. Preukázal totiž vývoj, že prílišná liberalizácia ekonomiky nie je všeliek, ani trh nevyriešil zásadne problémy.
Pán inžinier,
som rád a vďačný za Vaše postrehy. Zavedený pojem konsolidačný balík nie je ekonomický pojem, balík nesieme na poštu, ide o sústavu opatrení.Čo ste zvýraznili čiernym je ozaj podstata. A nemôžem nespomenúť prof. Karvaša, ktorý v časti, kapitole o peniazoch, ktorá má viac ako 70 strán, venuje inflácii 15 strán a tam píše práve o tom nástroji, ktorý voláme regulácie. Aspoň jednu vetu: doteraz však regulovaná mena obyčajne prichádza do úvahy v časoch vojny alebo krízových a to chýba potom dostatok tovaru, čo je podstatná podmienka úspešného udržania stability menovej jednotky v systéme regulovanej meny,
Pán inžinier, citovaný článok ma ozaj neuspokojil. Makroekonomická analýza musí byť dôkladná a na báze zhodnotenia fungovania ekonomiky dať riešenie, opatrenia, napríklad reguláciu cien. Musíme spoznať príčiny inflácie, dôsledky inflácie a cestu von. A to si žiada model, veď to pekne hovori Cagan.
Nuž a toto
„Guvernér Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu. To je obozretná politika, o ktorej nám hovorili (učili) experti, ktorí chodili do NBS a na ministerstvo financií? Aj v EÚ sme mali aplikovanú amputovanú ekonómiu? I napriek mojim článkom a diskusiám na rôznych úrovniach, nepodarilo sa mi presadiť, aby tieto výpočty boli súčasťou podkladov prípravy ŠR, či obsahom Výročnej správy NBS.“
Tlačenie peňazí je riešením?
Ďakujem
jhusár
>>>Kone ťahajú voz, infláciu niečo spôsobuje! Infláciu nie je možné hlboko pochopiť a objasniť bez znalostí až diferenčných a diferenciálnych rovníc.<<<
Inflácia je prvorodená dcéra makroekonómie a jej boha Zisku!!! Na to netreba diferenciály, ale dôverovať základom ekonómie, ktoré tvoria podstatu podnikového hospodárstva.
Reálna hodnota produktu, sú úplne vlastné náklady vyčíslené v tom, ktorom podniku. Tieto náklady sú zároveň celospoločenskými nákladmi, lebo k ním už žiadne náklady, a teda žiadna reálna hodnota nepribudne. Zároveň to sú jediné peniaze, ktoré spoločnosť za svoj vklad do produktu dostala cez mzdy, odvody a dane.
Žiadne iné peniaze, ktoré by mohli byť spojené s týmto produktom v spoločnosti neexistujú!!!. !!!. !!!
Tak a teraz k ním pribudne ZISK, teda prázdna hodnota nekrytá nielen prácou, ale ani ocenením v peniazoch. Toto je elementárna príčina inflácie, ktorá roztáča systémovo cez zisky ku ziskom, teda reťazenie ziskov, na konci, ktorého je kupujúci, ktorý už 30 rokov nevie, čo je to rozšírená reprodukcia.
Samozrejme po 70-tých rokoch a vďaka USA sa tento finančný cirkus zdokonalil, lebo zisky sa už pripočítavajú aj k prázdnym peniazom, ktoré sa púšťajú do obehu cez úvery.
Bolo by dobré, pán Profesor, keby ste neplietli hlavy ľuďom deriváciami, ale naštudovali si samotnú podstatu hospodárenia v základnej ekonomickej jednotke spoločnosti, akou je podnik.
Pán profesor, prosím, neurazte sa, že svoje, tentoraz triedne radikálne, stanovisko nedoplním o matematicky presné rovnice.
Monetárnu teóriu inflácie považujem za „panské huncúctstvo“. Napríklad Phillipsova krivka a všetka teória okolo nej je empirická – vychádza zo štatistiky a vyjadruje, ako sú inflácia, ponuka peňazí a ďalšie faktory korelované v štatistickom vzťahu. Nie je to kauzálny vzťah.
Cenu každého jednotlivého produktu totiž na úrovni podniku môžeme rozpísať do kalkulačného vzorca so započítaním všetkých relevantných nákladov, vrátane réžie, úrokov a daní. Dokonca aj „celospoločenské inflačné očakávania“ sú do cenovej kalkulácie započítané. Z môjho pohľadu teda, pri každej jednej veci, neexistuje vecný a morálny dôvod zvyšovať cenu tesne pred ponúknutím tovaru (služby) zákazníkovi.
Ten logický dôvod je jediný – snaha niektorých najagresívnejších obchodníkov dosiahnuť lokálne vyšší ako „primeraný“ zisk. Spoločnosť túto cenovú agresiu odmieňa tým, že z tohto javu robí „infláciu“ a chová sa k nej ako k prírodnému zákonu.
Moje triedne stanovisko je, že inflácia je:
Ďalší nástroj vykorisťovania pracujúcich, lebo za svoju mzdu dostávajú na trhu nižšiu odmenu, ako predpokladali pri uzavretí svojej pracovnej zmluvy. (Mimochodom, v histórii bolo veľmi málo období, kedy rast miezd aspoň držal krok s tempom inflácie.)Nástroj konkurenčného boja medzi vlastníkmi kapitálu. Cez infláciu sa „nezaplatená hodnota práce“ presúva od vlastníkov výrobných prostriedkov do rúk finančného a obchodného kapitálu.Záverom ešte napíšem, že inflácia je zlo, ktoré ničí hlavne pracujúcu vrstvu, ale som skeptický k možnosti bojovať proti inflácii ako izolovanému javu. Skôr by bolo dobré premýšľať nad takým spoločensko-ekonomickým usporiadaním, v ktorom by inflácia nebola relevantným faktorom životnej úrovne.
Pán doktor,
inflácia má mnoho faktorov, ktoré ju vyvolávajú. Uviedol som napr aj ten čo vidíte v úvahe. Phillips sa obmedzi iba na to, aby vyjadril vzťah medzi dvomi veličinami. Ale problém treba vidieť širšie preto som napísal: V mojej knihe Makroekonomická analýza mám kapitolu Dynamická analýza inflácie a nezamestnanosti. Rozoberám a vysvetľujem v nej infláciu vo viacerých vzťahoch:
Zoberte si obyčajný polynom, koľko môže mať tvarov: Y = X na druhú + a, ale môže mať rôzne stupne premenná x povedzme až na ôsmu, 8. A tam bude veľa rôznych parametrov. Ja som Phillipsovu krivku využil v komplexnom modeli, ktorý mal 30 rovníc. Veľmi je známy tzv IS/LM model. Môžete si ho na internete pozrieť. Aj ten som využil a tiež som zabudoval do neho Phillipsovu krivku. Všetko to záleží od tvorcu a od úlohy, ktorú rieši. To sú dva bázické predpoklady. Problém a tvorca modelu. Záujemcovi som v úvahe odporučil, že v prípade dynamickej Phillipsovek krivky by sa mal obrátiť na dobrú literatúru.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor,
ste odborník, profesionál, ktorý je v ekonomike doma a vie poukázať na realitu súvisiacu s infláciou.
Pre bežných obyvateľov Slovenska je hlavná otázka dostupnosti najmä potravín. Tí čo bývajú blízko hraníc našich susedov často chodia za bežnými nákupmi za hranice!
Je to otázka sebectva tých, ktorí určujú beh života bežných ľudí. Aká je to morálka u predstaviteľov veľkých nadnárodných obchodných reťazcov, keď na Slovensku sú vyššie ceny rovnakých tovarov ako v okolitých krajinách a hlavne s otázkou ich kvality. Žiaľ to je zneužívanie systému ponuky a dopytu. To je tichá dohoda manažmentov obchodných centier a snaha o najvyšší zisk. A ochrana spotrebiteľov je v nedohľadne.
Pán profesor,
ozaj ste načrel do problému. Ale o tom už píšu knihy. Aj náš velikán prof. Karvaš, prvý guvernér SNB. Je to problém a volá sa požiadavka dostatku tovarov na trhu pri trhových cenách.Predstavte si, že občan A z Pohronského Ruskova si skoči do prvej dedinky za hranicami a u obchodníka si kúpi červenú maďarskú papriku. Zaplatí eurami. Obchodník sa poteší, lebo plánuje dovolenku vo Francúzku pri mori a nemusí teda meniť forinty za eurá s príslušnými príplatkami, či poplatkami. Náš občan A sa tiež poteší. Čeervenpú papriku si odniesol v taške a nemusí čakať na zahraničný obchod, ktorú dováža tú maďarskú papriku. Píše o tom aj Stigler v Theory of Price. Nuž, ale to nevedeli Budaj, Gál a Kňažko. A ako som v sprievodnom texte napísal. Vznikla monetárna únia. A čo? Akú sterilizačnú politiku robili, a iste rozdielnu pre rôzne krajiny EÚ.
Ďakujem
jhusár