Hospodárske zveľadenie, zlepšenie

Dostal som niekoľko mailov, z ktorých ma niektoré zaujali. Z prvého mailu, ktorý som dostal, vyberám túto vetu: „Ani dnes väčšina obyvateľov Európy nechápe, kde sú príčiny tejto krízy“. Ozaj ma mrzí aj táto veta: „Máme sa pripraviť na ťažké časy a ako budú vyzerať?“ Myslím si, že ho indikovala  Ankara. Úvahu podnietil aj tento text z internetu:

„Ekonomická politika štátu zahŕňa rôzne opatrenia, ktoré sa zameriavajú na riadenie verejných financií a ovplyvňovanie ekonomickej aktivity. Medzi hlavné ciele fiškálnej politiky patrí stabilizácia ekonomiky, podpora rastu, boj proti inflácii a prerozdelenie bohatstva. Tieto ciele sú zamerané na dosiahnutie makroekonomickej stability, stimulovanie ekonomického rastu.“ 

 

Začnem otázkou z mailu, kde sú príčiny tejto krízy? Preto dnešnú úvahu venujem vážnemu problému každej ekonomiky, hospodárskemu zveľadeniu. Inštitúcie, ktoré ju majú mať pod palcom, žiaľ na to pozabudli. Naši ekonómovia, a aj v EÚ, hovoria neustále iba o raste, ale rovnako je dôležité zveľadenie ekonomiky, zlepšenie či rozšírenie výroby, keďže sme ozaj na ceste krízy. Pojmy ako zlepšiť zber obilia, ako zvýšiť produkciu, ako zlepšiť spôsob zvárania, či obohatiť sortiment výrobkov sa však rovnako vzťahujú aj na celú ekonomiku, zlepšiť jej fungovanie, ba aj obohatiť spôsoby jej zobrazenia o matematický model.

 

Dnes, témy, ktoré hýbu súčasnou Európou sú bezpečnosť, integrácia migrantov, demografický vývoj a predovšetkým hlboká kríza dôvery občanov v politické, mediálne a justičné elity, žiaľ. A dodávam, iba? Rovnako závažný je však, ba možno prvoradý, hospodársky rozvoj krajín EÚ, teda aj Slovenska. Ta a takto, to nevedia. Ekonomická veda vie, ako zabezpečiť lepšie časy. Od úsvitu ľudstva človek používa nástroje – budzogáň na zabitie mamuta, pazúrik na jeho rozpáranie a oheň na jeho tepelné spracovania. Aj ekonomická veda je nástrojom na „rozpáranie“ ekonomiky, aby v nej videla jej obraz, ktorý zobrazuje tabuľka 1:

 

Tabuľka 1: Matica spoločenského účtovníctva za ekonomiku SR, rok 1994

 

Predovšetkým tvorcovia hospodárskej politiky musia mať k dispozícii taký efektívny nástroj tvorby hospodárskej politiky, ktorý súčasne umožňuje výpočet jej viacerých variant. Tým vedeckým nástrojom je ekonómom dávno známa matica spoločenského účtovníctva (MSÚ) tabuľka 1.

Jej teória ju definovala tak, aby mala určité vlastnosti, napr. aby sa príslušná suma riadku rovnala príslušnej sume stĺpca. Už za rok 1994 sme ju skonštruovali aj na Slovensku. (pozri J. Husár: Možnosti makroekonomickej analýzy na báze matíc spoločenského účtovníctva. Inauguračná prednáška, október 1996).

 

Do matice sme si zvolili tieto makroekonomické veličiny:  Hrubý domáci produkt – Y, Netto národný produkt – Yn, Národný príjem – NI, Disponibilný príjem – Yd, Výdavky na spotrebu – C, Výdavky vlády – G, Netto export – NX, Netto zahraničné investície – If, Netto domáce investície – Id, Príjmy domácností – Rp, Transferové platby (domáce) – Td, Transferové platby zahraničiu – Tf, Úspory domácností – Sp, Úspory vlády – Sg, Úspory podnikov – Sb, Priame dane domácností – Tp, Priame dane (podnikov) – Tb, Nepriame dane – Ti, Odpisy – D. 

Bázické makroekonomické veličiny. Ich číselné hodnoty za SR uvádza  tabuľka 1. 

 

Musím opäť zvýrazniť, že čitateľ na malej ploche vidí množstvo a závažnosť prepojení medzi podnikmi, domácnosťami, vládou a zahraničím, ako to vidieť v prvých 4 riadkoch tabuľky. Čitateľ si môže porovnať číselné hodnoty posledného stĺpca Spolu s číselnými hodnotami posledného riadku Spolu. Zistí, že sú totožné. To je prvá požiadavka, ktorú stanovila ekonomický teória.

  • Táto ekonomická podstata tabuľky zabezpečuje, že v ekonomike nie sú možné úniky finančných tokov
  • Jej bázický význam je aj v tom, že zabezpečuje koherenciu údajov
  • Hovorí, ako zveľadiť ekonomiku

 

Ba objasňuje, ako zistí sám čitateľ, po zahĺbení sa do nej, podstatu mnohých zložitých javov a faktov.

Bez znalostí a nástroja sa nedá zmysluplne zasahovať do chodu ekonomiky!

Čo dnes nie je samozrejmosťou. Ale dôležitá je aj množina makroekonomických veličín zachytená v matici, ktorú vyššie uvádzam. Totiž iba HDP osamote nehovorí, čo sa deje v ekonomike, z jeho číselnej hodnoty nevidíme aké sú úspory podnikov, či aké sú nepriame dane. Nevieme z neho zistiť či je ekonomika v rovnováhe..

 

Matica môže mať aj iný obsah, určí ho autor a cieľ jeho bádanie. Ak chce tvorca hospodárskej politiky zvýšiť produkciu ekonomiky, lebo sa nám otvorili nové možnosti exportu, musíme to odborne urobiť práve pomocou tejto tabuľky a  príslušným matematickým vzťahom, modelom.

Aby som ukázal aj inú užitočnosť tohto nástroja, naformulujem na báze princípov matice dve rovníc, ktoré ukážu koherenciu údajov. Sú to fundamentálne makroekonomické identity, ktoré umožňujú ekonomickú analýzu. Predovšetkým si všimnime prvý stĺpec tabuľky 1, on dovolí zistiť, ak vieme definície ekonomických pojmov, napríklad, že

 

                    HDP  ≡  C + G + (X – M)  + Id +                                 (1.1)

398  ≡  251,89 + 79,48 + 4,9 + 27,47 + 35,07

 

Hrubý domáci produkt je súčet výdavkov všetkých sektorov hospodárstva. Opäť zo stĺpca 1 vidíme, že netto národný produkt

 

YnC + G + (X – M)  + Id

sa rovná

362,93 ≡ 251,89 + 79,48 + 4,09 + 27,47

 

Vidíme, že netto národný produkt predstavuje netto prídavok toku tovarov a služieb jednotlivcom, buď priamo od podnikov (domácich a zahraničných), alebo od vlády a aj prírastok hodnoty kapitálu. Teda netto národný produkt je hrubý domáci produkt mínus odpisy, čo je jeho druhá definícia.

 

Čitateľ zistil, že toto je aj úplne nový spôsob konštatovania faktov, zisťovania ekonomických faktov, ekonomickej reality. To je najvážnejšia fáza v každej vede. Aby čitateľ ocenil prínos prístupu na báze MSÚ  naformuloval som na báze princípov matice niekoľko rovníc, ktoré algebraicky opisovali vzťahy, aktuálny stav ekonomiky SR v roku 1994.

Sú to fundamentálne makroekonomické identity, ktoré umožňujú, povedal by som, hlbokú všestrannú analýzu, spoľahlivo orientujú o súvislostiach. Ide o novú poznávaciu hodnotu údajov. Hlbokou analýzou tejto množiny údajov v rokoch po sebe tvorca hospodárskej politiky dôkladne pochopí, kde sú príčiny krízy Európskej únie, ak by mal MSÚ za všetky krajiny. Nemôžeme rozhodovať, teda identifikovať možnosti, dôkladne zhodnotiť ich výhody či nevýhody a vybrať najvhodnejšiu alternatívu bez vedy.

Tak ako sa röntgen stal najdôležitejším diagnostickým nástrojom, tak matica spoločenského účtovníctva sa musí stať najdôležitejším ekonomickým diagnostický nástrojom. Bodaj by jeden z politikov bol naším velikánom Vojtechom Alexandrom a robil pokusy s MSÚ.

 

 

Záver

Do ekonomiky musí ekonóm, obrazne povedané, vidieť. Tým nástrojom, ktorý to umožňuje, je matica spoločenského účtovníctva. Vďaka nej spoznáme a pochopíme, čo a ako. Jej model je zas nástrojom prognózovania. Už 36 rokov tápeme. Našu ekonomiku treba zušľachtiť a zveľadiť. EÚ nemôže rozhodovať bez vedy, to nie je, že nejednotné tresty za červené karty od FIFA vyvolávajú pozornosť.

 

Verím, že čitateľ iste zistil, že dobrá organizácia údajov a využitie matematických vzťahov  predovšetkým zabezpečuje koherenciu údajov. Odvodené vzťahy jednoznačne indikujú rozsah, do akého je možné rozvinúť a rozšíriť pohľady na dnes zanedbávané vzťahy medzi makroekonomickými veličinami.

Veľmi dôležitý je aj fakt, že HDP, najznámejšia miera výroby hospodárstva, sa dá vypočítať viacerými rôznymi spôsobmi a to aj tak, aby zodpovedal aspektu, ktorý zvýrazňuje konkrétny ekonomický zámer analytika. Mojim cieľom bolo ukázať potrebnú základňu a metódu pre tvorbu hospodárskej politiky.

Matematický výklad je nielen v mojich dielach. Je to spôsob aplikácie ekonomickej logiky v ekonómii, v jej vzťahoch.

 

Dnes tvorca hospodárskej politiky nemôže morálne a ekonomicky hanebne a politicky katastrofálne konať. Nezbrojiť, ale zveľaďovať ekonomiky celej EÚ. Musíme vidieť aj dnešné problémy zrealizovanej skutočnosti. Tie sú zdrojom nutného zlepšenia.

 

Bez použitia vedy zostaneme nezorientovaný.

 

Prof. J. Husár

Rohovce 12/7/2026

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

18 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovalo
Marián Moravčík
Marián Moravčík
16. júla 2026 7:18

Pán profesor, myslím, že Vaša posledná veta veľa vysvetľuje. Dnes v školách deti neučia myslieť vedecky a preto je prirodzené, že „nikto nechápe príčiny krízy“. A presne to je účel. Obyvateľstvo musí ostať dezorientované, aby za dôležitejšie než ekonomické vzťahy a matematiku považovalo „sexuálnu orientáciu“ a predstieranú identitu.
Zveľadenie sveta (Európy) bude musieť prísť odtiaľ – z prístupu ku vzdelávaniu.

Peter Zajac-Vanka
Člen
15. júla 2026 15:32

Už sa mi ani nechce prispievať do diskusie, pán profesor. Dlhodobo nemožno byť „svedomím národa“ ak ten národ volí prostredníctvo demokratických volieb takých, čo to svedomie nemajú…Stretli sem sa prvý raz v 2016, v 2018 som bol na promócii Vašej knihy „Aj ekonómia je veda“, v 2019 pred voľbami neprejavili politici vôbec vôľu ani len si vypočuť názory o národohospodárskom prístupe, …tie rečičky o zlepšovaní ekonomiky ale viedli všetci…požičal ste mi na preštudovanie vyše 600-stranovú „bibliu“ prvorepublikového ministra hospodárstva Karla Engliše „Soustava národního hospodářství: Věda o pořádku, ve kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života“ Z ROKU 1937…no, už nemal čas presadiť tie zásady a postupy z diela ako minister RČS do praxe…prišiel Mníchov, vojna… spomínam, že v jeho „predslove národûm“ písal: „Podstata hospodársko-právneho poriadku („řádu“) to je vôľa štátu ( vôľa- od slova chcieť, mať vôľu) ako zvrchovaná vôľa na štátnom území, určuje „řád“ tj. systém starostlivosti národa (=rozumej – ľudu) o udržanie a zlepšenie života.“
pán prodesor, ak ľudia dnes „ne-ro-zu-me-jú“ týmto slovám, ako chceme, aby pochopili tie makroekonomické vzťahy, ktoré tu osvetovo propagujete?
Aj ja píšem v knihe, že „Zásadná otázka: Slúži dnes národné hospodárstvo Slovenska ľudu a povzneseniu národa?“…no a keďže mi knihu „Ekonomika Slovenska v zlomových časoch globálneho chaosu“ nemal kto od januára vydať, ponárame sa do toho chaosu hlbšie a hlbšie…
…lebo veď, AKÉ „zveľaďovanie ekonomiky?“ …niektorí ju už zveľadenú majú,,… ALE milióny z nás: NIE!

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
15. júla 2026 12:02

Pán profesor, oceňujem Váš permanentný zápas za presadenie vedeckého riadenia hospodárstva štátu.
Iste sú matematické analýzy a matematické prognózy conditio sine qua non.
Obávam sa však, či funguje na Slovensku suverénny subjekt riadenia slovenského hospodárstva. Menová politika je riadená zo zahraničia, investičná politika je riadená (stimulovaná a regulovaná!) zo zahraničia, štát nekontroluje (a neriadi!) finančné ani materiálové toky….
Vstupné zisťovania sú často zmätočné použitými štatistickými metódami. Vstupné údaje sa relativizujú, nejasne definujú a neraz sú pre matematické použitie dysfunkčné…
Už dobrá štatistika by totiž formulovala „ťažké otázky“.
Napríklad prečo splácame deficit hospodárskej bilancie, ktorý je vo viac, ako 100% hodnote vytvorené vývozom kapitálu do zahraničia, z domácich zdrojov? Daň zo „slobody“?

Anton Julény sen
Anton Julény sen
14. júla 2026 19:02

Vážený pán profesor,
Úvaha patrí medzi tie ktoré otvárajú dvere vede. Podrobne rozoberá prepojenie teoretických ekonomických poznatkov s ich aplikáciou v hospodárskej praxi.Predovšetkým upozorňuje na  jednostranné zameranie na makroekonomický rast a HDP, pričom pre stabilitu štátu vyzdvihuje nutnosť reálneho hospodárskeho zveľaďovania a rozvoja domácej výroby. Odporúčate  návrat k praktickej výrobe ako základu dlhodobej prosperity. Upozorňuje, že kľúčové inštitúcie v SR aj v EÚ úplne pozabudli na skutočné fungovanie hospodárstva a súčasná Európa sa utápa v kríze dôvery občanov voči politickým elitám. Hľadáte a vidíte  riešenie v obohatení ekonomického zobrazenia o zložité matematické modely a presný systém ukazovateľov, namiesto sledovania jedného povrchného čísla (HDP). Dnešná technika a modelové riešenia môže spracovať AI . Výsledky môžu prispieť k rýchlenému rozhodovaniu.Problémom je kto dokáže tieto výsledky aplikovať!. 

Jozef Bulla
Jozef Bulla
14. júla 2026 16:06

Vážený pán profesor znova ďakujem za inšpirácie. Strategické myslenie podporené hlbokým vzdelaním a matematicky zdôvodnenými krokmi riešenia dávajú šancu riešiť naše problémy. Pán profesor ukážte mi aspoň jedného ekonóma súčasnosti s myslením Vášho rangu. Plne súhlasím s Dušanom i Ivanom. Nastal už čas konať, či otáľať? V stálej úcte Váš Jozef Bulla

Dušan
Dušan
14. júla 2026 14:50

Pán profesor,
Vaše úvahy sú zaujímavé a pochopiteľné len tým, ktorí vedia čítať a počúvať s porozumením. Tá matica vo Vašom príspevku hovorí jednoznačne o situácii ale nie súčasnej. Teraz už vôbec nejde o ekonomiku. V našom prípade našu ekonomiku ovplyvňuje najmä západná časť EU ktorá ovláda väčšinu našich zdrojov a najmä profituje z nich. Aj tie dlhopisy umiestnené na „zaujímavých trhoch“ sú vlastne pôžička s vyšším úrokom ako 4 percentá. Dá sa to vôbec, za súčasného stavu nášho hospodárstva, kde všetky rozhodujúce príjmy smerujú do zahraničia a teraz už bude ohrozená aj tá časť ktorá sa tvorí v automobilovom priemysle, formou zdanenia príjmov zamestnancov, ako dôjde k ohrozeniu materských podnikov, zvládnuť, mám obavy že nie. Už prežívame len na tom, že „berieme z cudzieho vrecka“ a dávame na nevyhnutné prežitie do úst.
Zabezpečiť aby u nás fungoval trhový mechanizmus by si vyžadovalo zrušiť všetky regulácie a dovoliť jednotlivým členským štátom aby si riešili svoje ekonomické problémy v súlade s vlastnými záujmami. Bez Lipskej burzy, bez Green dealu, bez likvidácie európskeho priemyslu a platenia za emisie – to nemajú nikde vo svete! To by ale nesmeli existovať intervencie a regulácie z Bruselu. Mala by to byť spolupráca a ekonomická prosperita všetkých zúčastnených aký bol pôvodný zámer združenia pre uhlie a oceľ.
Dušan

Dušan
Dušan
14. júla 2026 15:25
Odpovedať  Jaroslav Husár

Je to tak a svetlo na konci tunela nevidím…

Monika Štefíková
Monika Štefíková
14. júla 2026 6:36

Milý pán profesor,
 Vďaka za Vašu úvahu. Je nesporne veľmi aktuálna a priloženú Tabuľku  Matica spoločenského účtovníctva za ekonomiku SR, rok 1994 by  mali mať predovšetkým tvorcovia našej hospodárskej politiky vždy k dispozícii (samozrejme, s doplnením si skutočne momentálne aktuálnych hodnôt).
 Isto by sa dokázali s takýmto efektívnym nástrojom tvorby hospodárskej politiky, ktorý súčasne umožňuje aj výpočty jej viacerých variant, „popasovať sa “ s reálnou tvorbou fungovania HP v našej SR.
 Je len na škodu, že k mnohým odborníkom a tvorcom ekonomiky SR – sa takéto Vaše veľmi podnetné úvahy žiaľ azda ani nedostanú, že by si ich vedeli preštudovať, osvojiť si ich a v praxi reálne aj použivať.
 Srdečne si Vás pozdravujem a želám Vám, napriek týmto horúčavám veľa-veľa zdravia a mnoho síl 
S úctou Monika Štefíková

Ivan
Ivan
13. júla 2026 13:44

Ďakujem pán profesor za Vašu úvahu. Dovolím si Vás citovať : Do ekonomiky musí ekonóm, obrazne povedané, vidieť. A ktorý politik do ekonómie vidí ? Všetko, či chceme alebo nie sú politické a nie ekonomické rozhodnutia – a samozrejme bez alejkoľvek zodpovednosti.