Dostal som niekoľko mailov, z ktorých ma niektoré zaujali. Z prvého mailu, ktorý som dostal, vyberám túto vetu: „Ani dnes väčšina obyvateľov Európy nechápe, kde sú príčiny tejto krízy“. Ozaj ma mrzí aj táto veta: „Máme sa pripraviť na ťažké časy a ako budú vyzerať?“ Myslím si, že ho indikovala Ankara. Úvahu podnietil aj tento text z internetu:
„Ekonomická politika štátu zahŕňa rôzne opatrenia, ktoré sa zameriavajú na riadenie verejných financií a ovplyvňovanie ekonomickej aktivity. Medzi hlavné ciele fiškálnej politiky patrí stabilizácia ekonomiky, podpora rastu, boj proti inflácii a prerozdelenie bohatstva. Tieto ciele sú zamerané na dosiahnutie makroekonomickej stability, stimulovanie ekonomického rastu.“
Začnem otázkou z mailu, kde sú príčiny tejto krízy? Preto dnešnú úvahu venujem vážnemu problému každej ekonomiky, hospodárskemu zveľadeniu. Inštitúcie, ktoré ju majú mať pod palcom, žiaľ na to pozabudli. Naši ekonómovia, a aj v EÚ, hovoria neustále iba o raste, ale rovnako je dôležité zveľadenie ekonomiky, zlepšenie či rozšírenie výroby, keďže sme ozaj na ceste krízy. Pojmy ako zlepšiť zber obilia, ako zvýšiť produkciu, ako zlepšiť spôsob zvárania, či obohatiť sortiment výrobkov sa však rovnako vzťahujú aj na celú ekonomiku, zlepšiť jej fungovanie, ba aj obohatiť spôsoby jej zobrazenia o matematický model.
Dnes, témy, ktoré hýbu súčasnou Európou sú bezpečnosť, integrácia migrantov, demografický vývoj a predovšetkým hlboká kríza dôvery občanov v politické, mediálne a justičné elity, žiaľ. A dodávam, iba? Rovnako závažný je však, ba možno prvoradý, hospodársky rozvoj krajín EÚ, teda aj Slovenska. Ta a takto, to nevedia. Ekonomická veda vie, ako zabezpečiť lepšie časy. Od úsvitu ľudstva človek používa nástroje – budzogáň na zabitie mamuta, pazúrik na jeho rozpáranie a oheň na jeho tepelné spracovania. Aj ekonomická veda je nástrojom na „rozpáranie“ ekonomiky, aby v nej videla jej obraz, ktorý zobrazuje tabuľka 1:
Tabuľka 1: Matica spoločenského účtovníctva za ekonomiku SR, rok 1994

Predovšetkým tvorcovia hospodárskej politiky musia mať k dispozícii taký efektívny nástroj tvorby hospodárskej politiky, ktorý súčasne umožňuje výpočet jej viacerých variant. Tým vedeckým nástrojom je ekonómom dávno známa matica spoločenského účtovníctva (MSÚ) tabuľka 1.
Jej teória ju definovala tak, aby mala určité vlastnosti, napr. aby sa príslušná suma riadku rovnala príslušnej sume stĺpca. Už za rok 1994 sme ju skonštruovali aj na Slovensku. (pozri J. Husár: Možnosti makroekonomickej analýzy na báze matíc spoločenského účtovníctva. Inauguračná prednáška, október 1996).
Do matice sme si zvolili tieto makroekonomické veličiny: Hrubý domáci produkt – Y, Netto národný produkt – Yn, Národný príjem – NI, Disponibilný príjem – Yd, Výdavky na spotrebu – C, Výdavky vlády – G, Netto export – NX, Netto zahraničné investície – If, Netto domáce investície – Id, Príjmy domácností – Rp, Transferové platby (domáce) – Td, Transferové platby zahraničiu – Tf, Úspory domácností – Sp, Úspory vlády – Sg, Úspory podnikov – Sb, Priame dane domácností – Tp, Priame dane (podnikov) – Tb, Nepriame dane – Ti, Odpisy – D.
Bázické makroekonomické veličiny. Ich číselné hodnoty za SR uvádza tabuľka 1.
Musím opäť zvýrazniť, že čitateľ na malej ploche vidí množstvo a závažnosť prepojení medzi podnikmi, domácnosťami, vládou a zahraničím, ako to vidieť v prvých 4 riadkoch tabuľky. Čitateľ si môže porovnať číselné hodnoty posledného stĺpca Spolu s číselnými hodnotami posledného riadku Spolu. Zistí, že sú totožné. To je prvá požiadavka, ktorú stanovila ekonomický teória.
- Táto ekonomická podstata tabuľky zabezpečuje, že v ekonomike nie sú možné úniky finančných tokov
- Jej bázický význam je aj v tom, že zabezpečuje koherenciu údajov
- Hovorí, ako zveľadiť ekonomiku
Ba objasňuje, ako zistí sám čitateľ, po zahĺbení sa do nej, podstatu mnohých zložitých javov a faktov.
Bez znalostí a nástroja sa nedá zmysluplne zasahovať do chodu ekonomiky!
Čo dnes nie je samozrejmosťou. Ale dôležitá je aj množina makroekonomických veličín zachytená v matici, ktorú vyššie uvádzam. Totiž iba HDP osamote nehovorí, čo sa deje v ekonomike, z jeho číselnej hodnoty nevidíme aké sú úspory podnikov, či aké sú nepriame dane. Nevieme z neho zistiť či je ekonomika v rovnováhe..
Matica môže mať aj iný obsah, určí ho autor a cieľ jeho bádanie. Ak chce tvorca hospodárskej politiky zvýšiť produkciu ekonomiky, lebo sa nám otvorili nové možnosti exportu, musíme to odborne urobiť práve pomocou tejto tabuľky a príslušným matematickým vzťahom, modelom.
Aby som ukázal aj inú užitočnosť tohto nástroja, naformulujem na báze princípov matice dve rovníc, ktoré ukážu koherenciu údajov. Sú to fundamentálne makroekonomické identity, ktoré umožňujú ekonomickú analýzu. Predovšetkým si všimnime prvý stĺpec tabuľky 1, on dovolí zistiť, ak vieme definície ekonomických pojmov, napríklad, že
HDP ≡ C + G + (X – M) + Id + D (1.1)
398 ≡ 251,89 + 79,48 + 4,9 + 27,47 + 35,07
Hrubý domáci produkt je súčet výdavkov všetkých sektorov hospodárstva. Opäť zo stĺpca 1 vidíme, že netto národný produkt
Yn ≡ C + G + (X – M) + Id
sa rovná
362,93 ≡ 251,89 + 79,48 + 4,09 + 27,47
Vidíme, že netto národný produkt predstavuje netto prídavok toku tovarov a služieb jednotlivcom, buď priamo od podnikov (domácich a zahraničných), alebo od vlády a aj prírastok hodnoty kapitálu. Teda netto národný produkt je hrubý domáci produkt mínus odpisy, čo je jeho druhá definícia.
Čitateľ zistil, že toto je aj úplne nový spôsob konštatovania faktov, zisťovania ekonomických faktov, ekonomickej reality. To je najvážnejšia fáza v každej vede. Aby čitateľ ocenil prínos prístupu na báze MSÚ naformuloval som na báze princípov matice niekoľko rovníc, ktoré algebraicky opisovali vzťahy, aktuálny stav ekonomiky SR v roku 1994.
Sú to fundamentálne makroekonomické identity, ktoré umožňujú, povedal by som, hlbokú všestrannú analýzu, spoľahlivo orientujú o súvislostiach. Ide o novú poznávaciu hodnotu údajov. Hlbokou analýzou tejto množiny údajov v rokoch po sebe tvorca hospodárskej politiky dôkladne pochopí, kde sú príčiny krízy Európskej únie, ak by mal MSÚ za všetky krajiny. Nemôžeme rozhodovať, teda identifikovať možnosti, dôkladne zhodnotiť ich výhody či nevýhody a vybrať najvhodnejšiu alternatívu bez vedy.
Tak ako sa röntgen stal najdôležitejším diagnostickým nástrojom, tak matica spoločenského účtovníctva sa musí stať najdôležitejším ekonomickým diagnostický nástrojom. Bodaj by jeden z politikov bol naším velikánom Vojtechom Alexandrom a robil pokusy s MSÚ.
Záver
Do ekonomiky musí ekonóm, obrazne povedané, vidieť. Tým nástrojom, ktorý to umožňuje, je matica spoločenského účtovníctva. Vďaka nej spoznáme a pochopíme, čo a ako. Jej model je zas nástrojom prognózovania. Už 36 rokov tápeme. Našu ekonomiku treba zušľachtiť a zveľadiť. EÚ nemôže rozhodovať bez vedy, to nie je, že nejednotné tresty za červené karty od FIFA vyvolávajú pozornosť.
Verím, že čitateľ iste zistil, že dobrá organizácia údajov a využitie matematických vzťahov predovšetkým zabezpečuje koherenciu údajov. Odvodené vzťahy jednoznačne indikujú rozsah, do akého je možné rozvinúť a rozšíriť pohľady na dnes zanedbávané vzťahy medzi makroekonomickými veličinami.
Veľmi dôležitý je aj fakt, že HDP, najznámejšia miera výroby hospodárstva, sa dá vypočítať viacerými rôznymi spôsobmi a to aj tak, aby zodpovedal aspektu, ktorý zvýrazňuje konkrétny ekonomický zámer analytika. Mojim cieľom bolo ukázať potrebnú základňu a metódu pre tvorbu hospodárskej politiky.
Matematický výklad je nielen v mojich dielach. Je to spôsob aplikácie ekonomickej logiky v ekonómii, v jej vzťahoch.
Dnes tvorca hospodárskej politiky nemôže morálne a ekonomicky hanebne a politicky katastrofálne konať. Nezbrojiť, ale zveľaďovať ekonomiky celej EÚ. Musíme vidieť aj dnešné problémy zrealizovanej skutočnosti. Tie sú zdrojom nutného zlepšenia.
Bez použitia vedy zostaneme nezorientovaný.
Prof. J. Husár
Rohovce 12/7/2026

Pán profesor, myslím, že Vaša posledná veta veľa vysvetľuje. Dnes v školách deti neučia myslieť vedecky a preto je prirodzené, že „nikto nechápe príčiny krízy“. A presne to je účel. Obyvateľstvo musí ostať dezorientované, aby za dôležitejšie než ekonomické vzťahy a matematiku považovalo „sexuálnu orientáciu“ a predstieranú identitu.
Zveľadenie sveta (Európy) bude musieť prísť odtiaľ – z prístupu ku vzdelávaniu.
Pán doktor,
som rád, že ste postrehol poslednú vetu. Ale bázické aspekty matica spoločenského účtovníctva jej užitočnosť a aj kroky pre jej konštrukciu sú náročné. Ako ste zistili, ja som si zvolil 19 makroekonomických premenných a potom som hľadal väzby medzi nimi. Chcel som ukázať, ako vidno v riadkoch aj stĺpcoch, ekonomické väzby medzi podnikmi, domácnosťami, vládou a zahraničím. Sú tam aj ďalšie riadky. To je ozaj základ pre ekonomickú analýzu. V úvahe som aj ukázal aj pár ekonomických vzťahov. MSU má však aj svoj matematický aparát založený na teórii matíc. To tvorí bázu, ktorú by mala vláda štvrťročne aplikovať na tvorbu hospodárskej politiky, čo je hlavný účel MSÚ.
Toto musím zopakovať: Zveľadenie sveta (Európy) bude musieť prísť odtiaľ – z prístupu ku vzdelávaniu. Naše školstvo upadá a to od ľudovej až po vysokú.
Ďakujem
jhusár
Už sa mi ani nechce prispievať do diskusie, pán profesor. Dlhodobo nemožno byť „svedomím národa“ ak ten národ volí prostredníctvo demokratických volieb takých, čo to svedomie nemajú…Stretli sem sa prvý raz v 2016, v 2018 som bol na promócii Vašej knihy „Aj ekonómia je veda“, v 2019 pred voľbami neprejavili politici vôbec vôľu ani len si vypočuť názory o národohospodárskom prístupe, …tie rečičky o zlepšovaní ekonomiky ale viedli všetci…požičal ste mi na preštudovanie vyše 600-stranovú „bibliu“ prvorepublikového ministra hospodárstva Karla Engliše „Soustava národního hospodářství: Věda o pořádku, ve kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života“ Z ROKU 1937…no, už nemal čas presadiť tie zásady a postupy z diela ako minister RČS do praxe…prišiel Mníchov, vojna… spomínam, že v jeho „predslove národûm“ písal: „Podstata hospodársko-právneho poriadku („řádu“) to je vôľa štátu ( vôľa- od slova chcieť, mať vôľu) ako zvrchovaná vôľa na štátnom území, určuje „řád“ tj. systém starostlivosti národa (=rozumej – ľudu) o udržanie a zlepšenie života.“
pán prodesor, ak ľudia dnes „ne-ro-zu-me-jú“ týmto slovám, ako chceme, aby pochopili tie makroekonomické vzťahy, ktoré tu osvetovo propagujete?
Aj ja píšem v knihe, že „Zásadná otázka: Slúži dnes národné hospodárstvo Slovenska ľudu a povzneseniu národa?“…no a keďže mi knihu „Ekonomika Slovenska v zlomových časoch globálneho chaosu“ nemal kto od januára vydať, ponárame sa do toho chaosu hlbšie a hlbšie…
…lebo veď, AKÉ „zveľaďovanie ekonomiky?“ …niektorí ju už zveľadenú majú,,… ALE milióny z nás: NIE!
Peter,
poznáme sa už dlho, aby si moju pochvalu tohto komentára bral úprimne. Tebe ozaj záleží na fungovaní ekonomiky. Obe Tvoje diela o tom hovoria.
Ale nemôžem v tejto odpovedi spomenúť veľkého gréckeho dramatika, pretože v Tvojich komentároch vždy píšeš o morálke. Aschilos napísal pred 500 rokmi pre Kristom 90 kníh.. Látku k nim čerpal z mytológie a z vlastných skúseností a zážitkov vo vojne. Jeho hry mali v aténskych občanoch prebúdzať vlastenectvo, úctu k zákonu a mravné zásady.
Teda už pred 2500 rokmi ho trápili tri veci, ktoré trápia aj nás.
Peter, a toto musím skopírovať: „predslove národûm“ písal: „Podstata hospodársko-právneho poriadku („řádu“) to je vôľa štátu ( vôľa- od slova chcieť, mať vôľu) ako zvrchovaná vôľa na štátnom území, určuje „řád“ tj. systém starostlivosti národa (=rozumej – ľudu) o udržanie a zlepšenie života.“ Dnes to nedokážeme.
Iba doplním, že aj my sme mali velikána bankára, guvernéra SNB. Prof. I. Karvaš napísal 800 stranové dielo Základy hospodárskej vedy; nuž a nič také sa nepodarilo ani jednému súčasnému guvernérovi.
A o rozvoj ekonomickej vedy sa fakulty nestarajú, je ozaj v kúte, výnimkou sú Tvoje diela aj preto, že si stál, obrazne, na pleciach autorov, ktorých spomínaš, velikánov.
A politici, žiaľ, nemajú trpezlivosť čítat ekonomické knihy a dopátrať sa pravdy. Oni sú géniovia v inej oblasti ako si to naznačil.
Ďakujem
jaro
Pán profesor, oceňujem Váš permanentný zápas za presadenie vedeckého riadenia hospodárstva štátu.
Iste sú matematické analýzy a matematické prognózy conditio sine qua non.
Obávam sa však, či funguje na Slovensku suverénny subjekt riadenia slovenského hospodárstva. Menová politika je riadená zo zahraničia, investičná politika je riadená (stimulovaná a regulovaná!) zo zahraničia, štát nekontroluje (a neriadi!) finančné ani materiálové toky….
Vstupné zisťovania sú často zmätočné použitými štatistickými metódami. Vstupné údaje sa relativizujú, nejasne definujú a neraz sú pre matematické použitie dysfunkčné…
Už dobrá štatistika by totiž formulovala „ťažké otázky“.
Napríklad prečo splácame deficit hospodárskej bilancie, ktorý je vo viac, ako 100% hodnote vytvorené vývozom kapitálu do zahraničia, z domácich zdrojov? Daň zo „slobody“?
Vážený pá inžinier,
položili ste vážne otázky a na všetky ani neviem odpovedať. Ale mali by si ich prečítať tvorcovia hospodárskej politiky.
Aj ja som si požil niekoľko otázok. Predovšetkým ma iniciovala problematika Európy. Teda, prečo dnes, témy, ktoré hýbu súčasnou Európou sú bezpečnosť, integrácia migrantov, demografický vývoj a predovšetkým hlboká kríza dôvery občanov v politické, mediálne a justičné elity, žiaľ. A dodávam, iba?
Som presvedčený, že rovnako závažný je, ba možno prvoradý, hospodársky rozvoj krajín EÚ, teda aj Slovenska. Ta a takto, to nevedia povedať. Ekonomická veda vie, ako zabezpečiť lepšie časy. To pokladám za podstatné. Práve ekonomická veda je nástrojom na „rozpáranie“ ekonomiky, aby v nej videla obraz, ktorý zobrazuje tabuľka 1. A pochopiť jej zmysel je ozaj náročné, veď vidíte koľko čísiel sa v nej nachodí a aj riadky a aj stĺpce majú ekonomický zmysel. To sa vládcom nechce, žiaľ. Ale prečo nastala hlboká kríza dôvery občanov? To ich netrápi? Pozrime sa pravde do očí.
Prečo sa v médiách neustále hovorí o konšpiračnej teórii? Ba sa zdiskredituje ten, čo to myslí dobre a dáva riešene.
Toto musím zopakovať: Bez použitia vedy zostaneme nezorientovaný.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
Úvaha patrí medzi tie ktoré otvárajú dvere vede. Podrobne rozoberá prepojenie teoretických ekonomických poznatkov s ich aplikáciou v hospodárskej praxi.Predovšetkým upozorňuje na jednostranné zameranie na makroekonomický rast a HDP, pričom pre stabilitu štátu vyzdvihuje nutnosť reálneho hospodárskeho zveľaďovania a rozvoja domácej výroby. Odporúčate návrat k praktickej výrobe ako základu dlhodobej prosperity. Upozorňuje, že kľúčové inštitúcie v SR aj v EÚ úplne pozabudli na skutočné fungovanie hospodárstva a súčasná Európa sa utápa v kríze dôvery občanov voči politickým elitám. Hľadáte a vidíte riešenie v obohatení ekonomického zobrazenia o zložité matematické modely a presný systém ukazovateľov, namiesto sledovania jedného povrchného čísla (HDP). Dnešná technika a modelové riešenia môže spracovať AI . Výsledky môžu prispieť k rýchlenému rozhodovaniu.Problémom je kto dokáže tieto výsledky aplikovať!.
Vážený pán inžinier, Tónko,
začnem trochu obšírnejšie, lebo sa to týka nášho velikána a podporuje moju úvahu. Obľubujem čítať o našom velikánovi Murgašovi. Keby bol pracoval napríklad v laboratóriách M. Faradaya, či James Maxwella, mohol mať viac ako iba tušenie. Ten prvý totiž objavil elektromagnetizmus a ten druhý ho matematicky popísal. A tak aj ekonómia potrebuje ekonometrické modely, ekonomické zobrazenie, aby popísala „elektromagnetizmus“ ekonomiky a tak zabezpečila zveľadenie ekonomiky. Aj ekonomika premení zdroje pôdu, prácu a kapitál na užitočné predmety – pšenicu, traktor, či vlak. Aj dnešná ekonómia potrebuje Murgaša. Nuž a novovzniknutá republika, aj jeho zásluhou, nepotrebovala svetoznámeho veda, nepotrebujú vedu ani naši tvorcovia hospodárskej politiky.
EÚ nám pri vstupe neukázala takto zveľadíme Vašu ekonomiku, ktorú nebolo treba obrať o podniky.a tým jej pád.
Nuž a toto: Stavbárom sa darí viac, ale je to skôr oživenie ako skutočný „boom“. Potrebujeme politika, ktorý stelesňuje národnú jednotu a je dôveryhodný.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor znova ďakujem za inšpirácie. Strategické myslenie podporené hlbokým vzdelaním a matematicky zdôvodnenými krokmi riešenia dávajú šancu riešiť naše problémy. Pán profesor ukážte mi aspoň jedného ekonóma súčasnosti s myslením Vášho rangu. Plne súhlasím s Dušanom i Ivanom. Nastal už čas konať, či otáľať? V stálej úcte Váš Jozef Bulla
Pán profesor,
ozaj ste ma podnietili. Rozvoj prírodovedných poznatkov a technických aplikácií má, povedal by som, vysoko akumulatívny charakter. Vďaka slabším poznatkom ekonómov to nemá ekonómia, hlavne tá verbálna. Vo vede a technike nezmizne žiaden objav či vynález. Dobre to ilustrujú Aristotelove fyzikálne predstavy o pohybe a o stavbe vesmíru boli chybné – ale zo spôsobu ich vyvrátenia a prekonania sa rodila novoveká veda.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor,
Vaše úvahy sú zaujímavé a pochopiteľné len tým, ktorí vedia čítať a počúvať s porozumením. Tá matica vo Vašom príspevku hovorí jednoznačne o situácii ale nie súčasnej. Teraz už vôbec nejde o ekonomiku. V našom prípade našu ekonomiku ovplyvňuje najmä západná časť EU ktorá ovláda väčšinu našich zdrojov a najmä profituje z nich. Aj tie dlhopisy umiestnené na „zaujímavých trhoch“ sú vlastne pôžička s vyšším úrokom ako 4 percentá. Dá sa to vôbec, za súčasného stavu nášho hospodárstva, kde všetky rozhodujúce príjmy smerujú do zahraničia a teraz už bude ohrozená aj tá časť ktorá sa tvorí v automobilovom priemysle, formou zdanenia príjmov zamestnancov, ako dôjde k ohrozeniu materských podnikov, zvládnuť, mám obavy že nie. Už prežívame len na tom, že „berieme z cudzieho vrecka“ a dávame na nevyhnutné prežitie do úst.
Zabezpečiť aby u nás fungoval trhový mechanizmus by si vyžadovalo zrušiť všetky regulácie a dovoliť jednotlivým členským štátom aby si riešili svoje ekonomické problémy v súlade s vlastnými záujmami. Bez Lipskej burzy, bez Green dealu, bez likvidácie európskeho priemyslu a platenia za emisie – to nemajú nikde vo svete! To by ale nesmeli existovať intervencie a regulácie z Bruselu. Mala by to byť spolupráca a ekonomická prosperita všetkých zúčastnených aký bol pôvodný zámer združenia pre uhlie a oceľ.
Dušan
Vážený pán profesor,
ozaj výborný komentár. Dnes je taká situácie, že ak sa snažíme preniknúť na úroveň podstaty, takýto pokus sa často označuje ako konšpiračná teória a je snaha zdiskreditovať autora.
A mám dojem, že osud Európy a teda aj EÚ leží v rukách možno 300 mužov. z ktorých každý pozná všetkých ostatných a svojich nástupcov si vyberá spomedzi vlastného okolia. Však si pozrite aj to, že majú prostriedky na to, aby ukončili akúkoľvek formu vlády, ktorú považujú za neopodstatnenú.
Chápanie podstaty spoločenského systému, či fungovania ekonomického sytému alebo mocenskej organizácie niekým, jeho pravdy a miery vo všeobecnosti v záujme vládnucich skupín nie sú. Tie mu všemožne bránia, s čim sa hádam denne stretáme.
Nuž a toto je ozaj závažné: Bez Lipskej burzy, bez Green dealu, bez likvidácie európskeho priemyslu a platenia za emisie – to nemajú nikde vo svete!
Ale dôležitá vec, že v tom Bruseli sú včele ľudia, ktorých sme nevolili, volili sme si iba poslancov.
Nuž a práve to, spoločnosť pre uhlie a oceľ nebolo politickým riešením, riešili efektívnejšiu výrobu oboch odvetví. Nuž a z nej sa vyvinula EÚ.
Ďakujem
jhusár
Je to tak a svetlo na konci tunela nevidím…
a, žiaľ, je to tak.
jhusár
Milý pán profesor,
Vďaka za Vašu úvahu. Je nesporne veľmi aktuálna a priloženú Tabuľku Matica spoločenského účtovníctva za ekonomiku SR, rok 1994 by mali mať predovšetkým tvorcovia našej hospodárskej politiky vždy k dispozícii (samozrejme, s doplnením si skutočne momentálne aktuálnych hodnôt).
Isto by sa dokázali s takýmto efektívnym nástrojom tvorby hospodárskej politiky, ktorý súčasne umožňuje aj výpočty jej viacerých variant, „popasovať sa “ s reálnou tvorbou fungovania HP v našej SR.
Je len na škodu, že k mnohým odborníkom a tvorcom ekonomiky SR – sa takéto Vaše veľmi podnetné úvahy žiaľ azda ani nedostanú, že by si ich vedeli preštudovať, osvojiť si ich a v praxi reálne aj použivať.
Srdečne si Vás pozdravujem a želám Vám, napriek týmto horúčavám veľa-veľa zdravia a mnoho síl
S úctou Monika Štefíková
Vážená pani inžinierka,
Vždy som si vžil Vaše ekonomické vedomosti, teraz ste to eklatantne ukázali. EÚ nedoceňuje výsledky ekonomickej vedy na Slovensku v rokoch 1965/70. Preto odcituje z mojej knihy:
V knihe Ekonomická dynamika a rovnováha prof. J. Sojka hovorí: „Ekonomická reforma je v našej spoločnosti vývojovým procesom, ktorý prekonával určité etapy. Prvou etapou tohto vývojového procesu bola požiadavka vybudovať takú sústavu riadenia a jej zodpovedajúci mechanizmus, ktorý by zahŕňal prvky priameho direktívneho riadenia s prvkami nepriameho (ekonomického) riadenia. Druhou etapou procesu ekonomickej reformy malo byť najmä nepriame riadenie, riadenie pomocou nástrojov (cien, duálnych cien, úrokov, úveru, daní a pod.), pravidiel a správania sa jednotlivých subjektov ekonomického systému.“ Matematickú podstatu jeho hypotéz čitateľ nájde v jeho dielach. Prvú fázu ekonomickej reformy videl takto:
1. zabezpečiť fungovanie trhového mechanizmu
2. zabezpečiť, aby sa splnili ciele, ktoré si socialistická spoločnosť vytýčila
3. pripustiť tlak svetového trhu.
Tieto fakty svedčia o tom, ako bol prof. S. Sojka hlboko ponorený do problémov zabezpečiť fungovanie ekonomického systému ČSSR čo najefektívnejšie. Ako zdokonaliť jeho výsledky.
Ďakujem pán profesor za Vašu úvahu. Dovolím si Vás citovať : Do ekonomiky musí ekonóm, obrazne povedané, vidieť. A ktorý politik do ekonómie vidí ? Všetko, či chceme alebo nie sú politické a nie ekonomické rozhodnutia – a samozrejme bez alejkoľvek zodpovednosti.
Pán inžinier,
mali by poznať objektívnu realitu a z nej odvodiť záver a ich tvrdenie. Inak sú to iba ich dojmy. Ich presvedčenie sa nemá o čo oprieť. A v dôsledku toho nevedia posúdiť príčiny a ich dôsledkky