Médiá a tlač píšu:
“Najsilnejšie krajiny strácajú tempo, Niektoré sú na hranici stagnácie, Externé šoky a štrukturálne slabiny zasahujú celý kontinent „.
Neviem začo pokladajú autori vojnu na Ukrajine …
„Európa vstupuje do roka 2025 s viditeľne oslabenou dynamikou. Predikcie Medzinárodného menového fondu ukazujú, že viacero tradične silných ekonomík stratilo tempo a niektoré sa ocitli na hranici stagnácie. Rebríčku krajín s najnižším rastom HDP dominujú štáty, ktoré ešte donedávna boli motorom európskeho priemyslu. Trend je jasný: externé šoky, drahé energie, napätá geopolitika a štrukturálne slabiny zasahujú širokú časť kontinentu. Najbližší susedia Česka patria medzi najväčších „porazených“. Rakúsko aj Nemecko vykazujú najnižšie tempo rastu v Európe, Slovensko tiež klesá do pásma minimálneho výkonu. Hoci každý štát zápasí s vlastnými problémami, niekoľko motívov sa opakuje. Silné meny, inflácia, oslabený export, rastúce náklady firiem či dlhodobé deficity v produktivite tvoria spoločnú menovku európskeho útlmu.“
Nuž jednoducho, neskoro je plakať nad rozliatym mliekom, ako hovorí známe slovenské porekadlo. Tak plačú autori článku o hospodárskej kríze Európy.
V roku 2018 som vydal knihu Aj ekonómia je veda. V Kapitole 5 Lesk a bieda Západu – aj my sme vedeli ekonómiu rozoberám jeho ekonomické problémy.
Tam uvádzam, v diele píšem:
Pozrime si problémy USA ako vodcu Západu. Rozvoj a pád ekonomiky USA je veľmi poučný. V roku 1985 mnoho národohospodárov vinilo „silný“ dolár, to znamenalo že americké tovary sú v zahraničí drahé, zatiaľ čo dovezené tovary boli pre Američanov lacné. Preto ekonómovia navrhovali, aby bol kurz dolára znížený nákupom zahraničných mien, čím by sa americké tovary zdali lacnejšie a popohnalo by cudzincov k väčším nákupom, zatiaľ čo dovezené tovary by boli pre Američanov drahšie. V tom uvažovaní vlastne bola ukrytá teória, odborne, že domáci dopyt po zahraničných tovaroch a službách je elastický. Od januára 1985 do jesene roku 1987 sa hodnota dolára znížila o 40 % oproti hodnote mien ostatných priemyslovo vyspelých krajín. Avšak to trvalo až do konca roku 1987, kým sa začal znižovať obchodný deficit. Oneskorená reakcia na uvedený pád dolára hovorí o tom, že elasticita bola nižšia ako sa predpokladalo. Ekonómovia tak podcenili ochotu zahraničných podnikov držať sa podielu na trhu tovarov pri znižujúcom sa zisku, lebo ceny dovážaných tovarov do USA nestúpli tak, aby plne vyvážili mieru pádu dolára. Elasticita je totiž podhubím takmer každého praktického ekonomického problému. Ale to zároveň hovorí, že ekonomická politika krajiny je náročným problémom a nemôžeme sa spoliehať na povrchnú aplikáciu poznatkov vedy.
A práve aj na Slovensku bolo vážnym problémom neakceptovanie teórie a jej dôkladnej aplikácie. Tá však vyvierala skôr z neznalosti teórie, teda nebolo čo aplikovať a nemal kto aplikovať. Pre nich to boli ako mŕtve myšlienky. Tvorcovia politiky boli priam prístreším pre mŕtve myšlienky. Ba sa ukazovalo, že skutočná znalosť je absolútnou prekážkou úspechu a tak sa nám rodili ekonomickí disidenti. Tak sa stalo, že neznalosť zlých dôsledkov spôsobila, že sa reprodukujú rastúcou mierou.
Teraz si za USA všimnime hlbšie rovnováhu ekonomiky USA v troch rokoch po roku 2000:
Rovnica rovnováhy:
Rovnováha aká nemá byť! (ako podnapitý?) Vidíme, že v roku 2003 boli USA na tom lepšie ako v roku 2006. Súkromný sektor vykazoval prebytok úspor nad investíciami. Táto čiastka sa teda využila na financovanie deficitu rozpočtu vlády a nie na ekonomický rozvoj súkromného sektora. Rovnicu pro rok 2003 môžeme upraviť tak, aby sme riešili problém zvýšenia investícií, čiže
2003: investície: I = S + T – G + M – X (+10?)
Čo budovať? – je prirodzenou otázkou.
Mali povedať kde a ako, aby prebytok úspor bol efektívne využitý. Čo robili tvorcovia hospodárskej politiky USA, keď v roku 2006 mali všetky 3 zložky rovnice rovnováhy negatívne hodnoty?
Zlú hospodársku politiku.
Nebol to hospodársky amaterizmus? Dokážu USA kontrolovať a ekonomicky využiť zdroje svojej ekonomiky? Teda ozaj ide o dlhodobé deficity v USA, ale aj EÚ.
V mojom vedeckom článku uvádzam tabuľku rovnováhy za krajiny EÚ plus USA za rok 1994, ktorú skonštruoval prof. M. Gärtner a žiaľ, všetky krajiny majú veľké deficity rozpočtu až na Luxembursko; teda bieda, mizéria. To iste nie je lesk.
Prečo vlády dopustili taký stav?
Tvorcovi hospodárskej politiky nestačí vyčísliť iba rovnováhu ekonomiky, on musí vidieť veľké detaily čo sa v ekonomike odohrávajú. Každý makroekonomický analytik, či tvorca hospodárskej politiky musí mať v hlave, či na stole graf, ktorý uvádzam nižšie a je aj v mojom vedeckom článku, a ktorý ukazuje vznik ekonomických tokov v ekonomike, počnúc podnikom, kde v prvom geometrickom útvare vidíme principiálne jeho nákladové položky, kde toky začínajú a postupným sledovaním toku zistíme, kde tok končí; nakoniec až v makroekonomických veličinách, ktoré vytvárajú HDP. Jasne o tom hovorí graf.
Zreteľne vidíme čo je
- netto národný produkt,
- národný dôchodok,
- príjmy domácnosti
- a disponibilný príjem
Znázorňujú ich geometrické útvary.
Model tokov – všimnite si obsahovú bohatosť vzťahov a súvislostí, javov ekonomiky
Čitateľ by si ozaj dôsledne a starostlivo mal prezrieť všetky spojnice a ich obsah. Aby čitateľ získal jasnú predstavu napríklad o toku medzi národným dôchodkom a príjmami domácnosti, pozrime si v tomto príklade jeho konkrétnu skladbu aj číselne:
Vidíme, že je tam veľa položiek. Avšak tok daň z príjmy fyzických osôb na grafe iste nie je taký „hrubý“ ako tok výdavky obyvateľstva na spotrebu (C), či tok výdavky vlády (G), či výdavky na investície (I). Teda treba ich optimalizovať; každý má účel. Treba to obsiahnuť vedeckou teóriou a vyjadriť aj v ekonometrickej podobe, napr.: (vo veľmi agregovanej podobe)
Vystupuje v ňom 25 veličín. Analogický komplexný a dynamický tisíc rovnicový model za Európu umožní vypočítať jej dynamiku a prehlásiť čo je v citáte:
„Európa vstupuje do roka 2025 s viditeľne oslabenou dynamikou. Predikcie Medzinárodného menového fondu ukazujú, že viacero tradične silných ekonomík stratilo tempo a niektoré sa ocitli na hranici stagnácie.“
Inak sú to iba dohady, rozprávka, či neisté informácie. Práve to, že EÚ a iné štáty nerobili vedeckú ekonomickú politiku, teraz musíme konštatovať:
Trend je jasný: externé šoky, drahé energie, napätá geopolitika a štrukturálne slabiny zasahujú širokú časť kontinentu.
Žiaľ.
Záver
Nadpis úvahy je tak prekvapivý ako aj veľavravný a situácia až beznádejná. Treba si však uvedomiť, že, najvšeobecnejšie, ekonómia je veda o tom ako ľudia využívajú svoj čas a nástroje, aby vyrobili to, čo si potrebujú kúpiť, čo teda musia aj vyrobiť. V duchu nadpisu som sa v úvahe zamyslel na leskom a biedou. Čo sa dialo v ekonomikách Západu z pohľadu známej rovnice rovnováhy, a to na príklade USA, zápasiace s dlhmi dlhodobo a čiastočne v ekonomikách EÚ v roku 1994.
Podnietila ma k tomu aj veta: „Externé šoky a štrukturálne slabiny zasahujú celý kontinent.“
Prečo externé a prečo štrukturálne? Teda nestačí, aby tvorcovia ekonomickej politiky sa spoliehali iba na tvorbu štátneho rozpočtu a mieru známu ak HDP. Potrebujú ovládať toky, celý systém, ktorý zobrazuje diagram. Čiže mnoho makroekonomických veličín.
Diagram, ktorý názorne zobrazuje model tokov v ekonomike a tým prehlbuje poznatky čitateľa by mal mať tvorca politiky na pracovnom stole.
Jasne dokazuje, že pre tvorcov je ozaj priam zbytočné číslo HDP, lebo treba vnímať a chápať, čo sa v ekonomike deje, jej toky.
Hlboký vhľad by nám dal veľký makroekonomický model. Tvorcovia politiky musia chápať ekonomiku v jej rozmachu, vzostupe, ale aj v kríze. To dokáže zachytiť iba veľký dynamický makroekonomický model.
A príslušne zasahovať, včas.
Prof. J. Husár
Bratislava 5/12/2025
Vážený pán profesor,hospodárska kríza už neklope na dvere Európy a Slovenska ona už bez veľkého ohlasovania vstúpila. Prejavuje sa to predovšetkým: spomaľovanie rastu HDP ( Nemecko),vyššou infláciou, sprísňovanie menovej politiky ECB,poklesom objednávok, poklesom dôvery spotrebiteľov a firiem, rast nesplácaných úverov a zhoršenie bankových podmienok, znižovanie investícii a tlak na verejné financovanie v zadlžených krajinách.Na Slovensku okrem uvedených ukazovateľov reálne mzdy nerastu a pri vyššej inflácii dokonca klesajú. Viditeľné spomalenie rastu maloobchodu.Energetická kríza a strata konkurencieschopnosti uzatvárajú rámec, ktorým sa ohlasuje kríza. Je to nemilé konštatovanie, že ani prognostici pre budúcnosť predpokladajú prehĺbenie krízy
Vážený pán inžinier, Tónko,
ozaj si to napísal úplne odborne. Odpoviem Ti týmto textom, ktorý som dostal do mailu:
1. Ak Európu neprebudí toto, tak už asi ničSpojené štáty majú novú Národnú bezpečnostnú stratégiu. Rusko ju chváli, pretože je k nemu neutrálna. Naopak, k Európskej únii sa v nej Američania vyhranili spôsobom, ktorý sa navonok tvári ako priateľský k Európe, ale v praxi je nepriateľský k Európskej únii.
Dokument na jednej strane uvádza, že „Európa zostáva strategicky a kultúrne dôležitá“, pretože „transatlantický obchod zostáva jedným z pilierov globálnej ekonomiky a americkej prosperity“, a preto „si nielenže nemôžeme dovoliť odpísať Európu, ale bolo by to v rozpore s cieľmi tejto stratégie“.
Na druhej strane z neho vyplýva, že Trumpova Amerika je odhodlaná pracovať na rozvrate Únie a podpore síl, ktoré sa o to snažia.
Inými slovami, nová stratégia síce tvrdí, že jej záleží na tom, aby bola Európa silná, ale musí to byť Európa, ktorá bude Spojeným štátom bezvýhradne poslušná a bude úplne iná ako dnes.
Ako sa mení vzťah USA k nám. Tak veľmi, že ak sa proruskí politici ako Viktor Orbán, Robert Fico či nacionalistické strany ako AfD v Nemecku či Národný front vo Francúzsku pokúsia rozložiť Európsku úniu, Spojené štáty im v tom budú aktívne pomáhať.
„Amerika povzbudzuje svojich politických spojencov v Európe, aby podporovali toto oživenie ducha, a rastúci vplyv vlasteneckých európskych strán skutočne dáva dôvod na veľký optimizmus,“ píše sa v americkej bezpečnostnej stratégii o politických prúdoch, ktoré sú dnes v Únii na okraji.
Teda čo robila EK? Nemali indikátory už od tých čias ako som uviedol údaje za rovnováhu USA?
jhusár
Pán profesor, tentoraz som mal cez víkend veľa povinností, tak som sa k Vašej úvahe vrátil až dnes. V nej ma mimoriadne zaujala jedna veta v závere: „Treba si však uvedomiť, že, najvšeobecnejšie, ekonómia je veda o tom ako ľudia využívajú svoj čas a nástroje, aby vyrobili to, čo si potrebujú kúpiť, čo teda musia aj vyrobiť.“
Takto uvažuje máloktorý ekonóm a zvlášť sa mi páči, že tu nie je ani zmienka o peniazoch. V dnešnej realite peniaze deformujú realitu a často zabraňujú ju chápať. Lebo ekonómovia očakávajú, že na konci každého ekonomického cyklu (napr. fiskálneho roku) musí byť v systéme viac peňazí, ako bolo na začiatku.
Ak dovolíte, Vašu vetu by som ešte viac zovšeobecnil: „Ekonómia je veda o tom, ako ľudia využívajú svoj čas, nástroje a zdroje, aby uspokojili svoje potreby“.
Som presvedčený, že keby ekonómovia uvažovali v tomto zmysle, boli by užitočnejší, lebo by pomáhali ľuďom uspokojovať potreby a nie iba rozmnožovať peniaze, ako to robia dnes (a aj to len niektorým vyvoleným).
Vážený pán doktor,
Váš komentár ma potešil. Hoc úvaha je o hospodárskej kríze, ktorá klope na dvere, čo dom prevzal z článku, jadro ekonómie je o tom, čo ste vyzdvihol.Peniaze sprostredkovávajú kolobeh hospodárskeho života a ich význam a kontrolu opísal prof. Karvaš v jeho diele na 90 stranách a bol guvernérom SNB a teda aj strážcom aby slovenská koruna hodnotu a tak výmenný kurz slovenskej a českej koruny bol 1:7, ba na čiernom trhu až 1:10. Nuž, ale si to odtrpel, bili ho, že až ohluchol.
Pán doktor, rovnako dôležité je to, čo som napísal: Tvorcovi hospodárskej politiky nestačí vyčísliť iba rovnováhu ekonomiky, on musí vidieť veľké detaily čo sa v ekonomike odohrávajú. Každý makroekonomický analytik, či tvorca hospodárskej politiky musí mať v hlave, či na stole graf, ktorý uvádzam nižšie a je aj v mojom vedeckom článku, a ktorý ukazuje vznik ekonomických tokov v ekonomike, počnúc podnikom, kde v prvom geometrickom útvare vidíme principiálne jeho nákladové položky, kde toky začínajú a postupným sledovaním toku zistíme, kde tok končí; nakoniec až v makroekonomických veličinách, ktoré vytvárajú HDP. Jasne o tom hovorí graf. A tie toky sú zakreslené spojnicami a iste nemôžu mať rovnakú „hrúbku“, ktorú ktosi musí vypočítať. Je to predovšetkým tvorca hospodárskej politiky, teda predovšetkým jeho odborný tím. Musí skonštruovať aj model, jadro ktorého som uviedol. EÚ by mala mať taký model, ktorý by mal aspoň 2000 rovníc a mal by byť verejne k dispozícii.
Vaše doplnenie ma ozaj potešilo.
Ďakujem
jhusár
Túto úvahu by som nazval „Posledné varovanie vládam štátov združených v EÚ“. A možno je už aj neskoro. Pretože „Trend je jasný…“ a niet dosť rozumu ani vôle aspoň pokúsiť sa o jeho racionálne „presmerovanie“. Isteže, samotná SR faktický nič nezmôže, pretože EÚ je priťažký balvan, ktorý sme si dobrovoľne uviazali na nohu. Ale zmena celkom isto čoskoro príde aj do Bruselu a treba byť na ňu personálne a relevantnými poznatkami pripravený. K tomu môže „súcim na slovo“ poslúžiť táto úvaha ct. autora.
Na dve podstatné veci by som upozornil priamo predsedu vlády SR:
1. že, nielenže sa nemôžeme spoliehať na povrchnú aplikáciu poznatkov vedy, ale že je trestuhodné sa na ňu spoliehať napriek upozorneniam. Pretože, neznalosť zlých dôsledkov spôsobila, že sa reprodukujú rastúcou mierou.
2.Toto platí v plnom rozsahu na SR /aj na súčasnú vládu/. Amaterizmus nielen vo vrcholových, ale aj riadiacich funkciách štátnych ustanovizní nemožno trpieť – pretože nimi trpí nielen ekonomika štátu ale aj politika, ktorú sa snaží realizovať.
A na záver jedna perlička, z českej tlače, ktorá nezveličuje, ale s dávkou sarkazmu charakterizuje „hospodársku“ politiku EÚ: „… ve Francii srazily dva kamiony, jeden vezl vejce z Belgie do Španělska a druhý vezl vejce ze Španělska do Belgie. …tahle příhoda ilustruje naprostou zhovadilost celé EU. A ještě si ten obchod započítají do HDP státu“.
Jozef,
Tvoj komentár ma ozaj podnietil k dlhšej odpovedi. Predovšetkým diagram, ktorý názorne zobrazuje model tokov v ekonomike a tým prehlbuje poznatky čitateľa, ktorý by mal mať tvorca politiky na pracovnom stole. Jasne dokazuje, že pre tvorcov je ozaj priam zbytočné číslo HDP, lebo treba vnímať a chápať, čo sa v ekonomike deje, jej toky. Hlboký vhľad by nám dal veľký makroekonomický model. Tvorcovia politiky musia chápať ekonomiku v jej rozmachu, vzostupe, ale aj v kríze. To dokáže zachytiť iba veľký dynamický makroekonomický model. A príslušne zasahovať, včas.
Ale nemôžem nepripomenúť, že na VŠE pôsobila silná skupina ekonómov, pestujúca nielen teóriu. Bývalý rektor a aj môj prof. Kotzig, excelentný matematik, viedol seminár a napísal aj významné dielo Matematický náčrt dynamického modelu socialistického komplexu (VEDA, 1963). Boli základom ekonomického vedeckého života na škole a oslovili Sojku, aby sa konali diskusné odpoludnia o ekonomických kruhoch problémov vo väzbe na črtajúcu sa možnosť vzniku federácie a hľadaní ekonomickej podstaty pre jej realizáciu po 1960 roku. J. Sojka bol jeden z prvých, ktorý sa začal venovať problémom všeobecnej ekonomickej rovnováhy a etapám ekonomickej reformy v Československu. Vzhľadom na jeho orientáciu, svoje tvrdenia opiera o konkrétne modely. V knihe Ekonomická dynamika a rovnováha hovorí: „Ekonomická reforma je v našej spoločnosti vývojovým procesom, ktorý prekonával určité etapy. Prvou etapou tohto vývojového procesu bola požiadavka vybudovať takú sústavu riadenia a jej zodpovedajúci mechanizmus, ktorý by zahŕňal prvky priameho direktívneho riadenia s prvkami nepriameho (ekonomického) riadenia. Druhou etapou procesu ekonomickej reformy malo byť najmä nepriame riadenie, riadenie pomocou nástrojov (cien, duálnych cien, úrokov, úveru, daní a pod.), pravidiel a správania sa jednotlivých subjektov ekonomického systému.“ Matematickú podstatu jeho hypotéz čitateľ nájde v jeho dielach. Prvú fázu ekonomickej reformy videl takto:
1. zabezpečiť fungovanie trhového mechanizmu
2. zabezpečiť, aby sa splnili ciele, ktoré si socialistická spoločnosť vytýčila
3. pripustiť tlak svetového trhu.
Tieto fakty svedčia o tom, ako bol prof. S. Sojka hlboko ponorený do problémov zabezpečiť fungovanie ekonomického systému ČSSR čo najefektívnejšie. Opäť odcitujem z jeho diela o rovnováhe v diele Ekonomická dynamika: „Nové momenty do nášho ekonomického systému vnáša federalizácia. Existencia rovnováhy vychádza z nových podmienok. V práci sme vysvetlili teóriu dekompozície ako základ pre úvahy o rozdelení ekonomického systému na dva podsystémy a jeho dôsledkoch, ak je jeden podsystém ekonomicky rozvinutejší ako druhý. Za určitých podmienok – čiastočne zjednodušených predpokladov sa ukazuje, že systém ekonomicky silnejší, ak sa neuskutoční znovurozdelenie dosiahnutých výsledkov, odčerpáva výsledky aj od ekonomiky slabšieho podsystému. Systém (ktorý nie je ochotný uskutočniť znovurozdeľovanie), nazývame agresívnym systémom. Systém, ktorý je ochotný pripustiť takúto činnosť, nazývame tolerantným systémom.“ Čiže ekonómia opretá o nástroje matematiky má obrovskú schopnosť „vidieť“ vzájomné väzby medzi faktormi a dokáže odhaliť skryté súvislosti. V diele vecne rozšíril tézy teórie utility a teórie blahobytu. Poznal som ho ako človeka, ktorého zaujíma ako veci fungujú. Aj zato začal účtovníctvom, aby zistil, ako to funguje v podniku, v stavebnom podniku. Ekonómiu nepokladal za nepresnú a opisnú. Zato ju študoval cez matematiku. Aj preto ho zaujímal ekonomický systém a jeho matematický obraz fungovania. Úplné pochopenie, prečo je taký aký je a čo má človek robiť aby fungoval lepšie.
Ďakujem
jhusár
Jozef,
mala EÚ v roku 1963 Matematický náčrt dynamického modelu socialistického komplexu (VEDA, 1963), teda EÚ? Nemala ani keď sme vstupovali my. Mali kapitoly, Načo? Aby zistili silu našej ekonomiky?
jaro
Nie, stačilo, že vedia, že sa necháme vyrabovať.
Celý systém je tak zvrátený, že už nieje únosny. Ja v tom vidim úmysel. Doraziť Európu.
Slovensko. Malých drobných likviduje a veľkým dávame výhody dotácie. Ti stapaju financie budovaním hál,budov,ktoré nemajú využitie. Iba ponuky na prenájom. Zyvaju prázdnotou. Tak ako prázdne drahé byty. Spodiná sa NATO nikdy nezmôže,aby sa mohla rozvíjať a slušne byvat. Uteká za lokajov von.Dovozy so zahraničia prevládajú a dusia rozvoj strednej vrstvy.
Stále ideme do zadu na reverz. Naši bohatnú viac a viac, chudoba sa zvyšuje. Vzdelanie sa mení na nepouzitelnu pracovnú silu už druhú generáciu.
Pán Štefan,
Prečítajte si časť listu, čo som napísal p. Korčokovi.
Vážený pán minister,
dovolím si začať citáciou z Vášho materiálu: „Myšlienku Konferencie o budúcnosti Európy predstavila predsedníčka EK Ursula von der Leyen vo svojom programovom zameraní v decembri 2019. Zámerom je vytvorenie inkluzívnej a otvorenej platformy pre občanov, osobitne mladých ľudí, občiansku spoločnosť, Európske inštitúcie a členské krajiny s cieľom navrhnúť naratív pre EÚ v nadchádzajúcom období. Predsedníčka EK zároveň deklarovala otvorenosť zásadným zmenám fungovania EÚ, vrátane zmeny zmlúv. K organizovaniu Konferencie o budúcnosti Európy sa postupne prihlásili všetky tri inštitúcie EÚ, pričom Európsky parlament od začiatku deklaruje ambíciu mať v procese vedúcu úlohu, otvárať inštitucionálne témy a snažiť sa posilniť vlastné postavenie…. Súčasná kríza vyvolaná pandémiou Covid-19 ešte viac odkryla problémy a výzvy, ktoré musíme v rámci EÚ spoločne riešiť. Z pohľadu SR má byť Konferencia prostriedkom pre diagnostiku aktuálneho stavu Únie, či vyhovuje potrebám občanov a jej členským štátom. Vidíme túto snahu ako príležitosť hľadať odpovede na vecné obsahové otázky agendy EÚ a tiež možnosť zlepšiť spôsob fungovania EÚ tak, aby procesy boli efektívnejšie a demokratickejšie. Zmysel to bude mať vtedy, ak sa podarí nielen zozbierať podnety, ale následne ich skutočne premietnuť do výkonu práce európskych inštitúcií“.
Začnem dielom prof. V. Pavlendu, môjho učiteľa a to dielom Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR
Prvá kapitola Východisková interpretácia problému
I. Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach
II. Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach
III. Jednotná socialistická ekonomika a národnostná otázka
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
III. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Tretia kapitola Realizácia hlavných atribútov medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
I. Východiskové poznámky metodologického rázu
II. Realizácia prvého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
III. Realizácia druhého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
IV. Realizácia tretieho atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
Štvrtá kapitola Sústava spoločenského riadenia a medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
I. K otázke modelu riadenia socialistickej ekonomiky
II. Model spoločenskej ekonomiky a model riadenia socialistickej ekonomiky
III. Doterajšia sústava riadenia a medzioblastný ekonomický vývoj
IV. Nová sústava riadenia československého národného hospodárstva a medzioblastný ekonomický vývoj
V. Model riadenia československého národného hospodárstva a oblastné riadiace orgány
Piata kapitola Ekonomické riešenie problému národností
I. Miesto národností v ekonomickej teórii socialistického riešenia národnostnej otázky v Československu
II. Limitujúce skutočnosti ďalšieho vývoja ekonomického riešenia národnostnej otázky v ČSSR
Celkové závery
Prílohová časť
I. Stranícke materiály o ekonomických základoch riešenia národnostnej otázky v československých podmienkach
II. Vybrané dokumenty šesťdesiatych rokov, upravujúce pôsobenie slovenských národných orgánov
III. Názory a skúsenosti z riešenia oblastnej problematiky – u nás i v zahraničí
Prehľad najdôležitejších údajov o rozvoji Slovenska v československej socialistickej ekonomike
Táto časť obsahuje spolu 43 tabuliek, ktoré zväčša spracovali asistenti a odborní asistenti a ja som bol jeden z nich. Mnoho tabuliek je aj v texte knihy. Na s. 27 uvádza účasť predstaviteľov slovenského národa v orgánoch celoštátneho riadenia. Bieda. Na Ministerstve spravodlivosti nepracoval ani jeden Slovák.
Vidíte, kde je problém. EÚ nemala atribúty.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, milý Jarko,
všetko toto, čo popisuješ, je v podmienkach všeobecnej krízy kapitalizmu, neaplikovateľné. Kto, aký subjekt, vytvorí „veľký dynamický makroekonomický model“? V tej každodennej latríne, do ktorej sme sa po 89 roku dostali, niet ani kapacity na obnovu toaletného papiera. Prechod EÚ na vojnovú ekonomiku zničí aj posledné zvyšky produktívneho vývoja. Najprv treba zastaviť týchto šialencov, a potom môže a musí nastúpiť ekonomická veda.
Optimizmus je, zdá sa, to jediné čo nám zostáva. A zatiaľ aj 13.dôchodok.
Pozdravujem všetkých, Michal
Milý Michal,
ekonomická dezorientácia je nielen v USA, Európe či EÚ. Nádejné je BRICS. Mám dielo Vladár od Niccolo Machiavelliho. Vladár patrí k základnému fondu diel svetovej literatúry. Machiavelli je realista a jediný prostriedok na to, aby vlasť bola slobodná a nezávislá, vidí v tom, že opraty vlády chytí silná ruka, človek, ktorý sa nezľakne žiadneho prostriedku, aby dosiahol svoj – v autorovom chápaní a čase vznešený – cieľ. Možno, že niektoré jeho zásady a poučky sú chladné a trpké, pochopiteľné len v kontexte doby. Pozitívne jadro by sme si mali vziať k srdcu.
Pomôže nám silná ruka, ktorá sa nezľakne a vie kde a ako. Slovenskí ekonómovia to vedeli. Prečítaj si iba pár riadkov od prof. Pavlendu
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
III. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania.
Ponúkla nám niečo také EÚ.Žiaľ, nie, nevedeli, dovolím si napísať. Na čo je HDP? My sme používali stupeň ekonomického rozvoja, ako bázickú veličinu.
Ďakujem
jhusár
Moja reč. Zhyralo dementny systém musí preč. Bez vojny to asi už nebude. Dovolili sme im zapustiť veľmi hlboké korene. Už sa ani nemaskuju,že o tu vojnu priam žiadajú. Chcú mať všetko,alebo nič. A všetko už mať nikdy nebudú. Skončilo.
Nové začiatky už budú od Nuly. Boj o holé prezitie. Hra o VABANK r.1989 sa nezdarila podľa predstáv západu Zida sionistu. Rusko zmenilo pravidlá. Tri krát a dosť.
Pán Štefan,
We need look at the EMU starting. The reader should read it carefully. Look at EMU aspirations and the business cycle in three countries. In 1992, interest in being part of EMU was probably highest in France and lowest in the United Kingdom. Prospects to meet the convergence criteria were intact in France, but bleak in Italy. Having shrunk by 2,1% since 1990, Britain´s economy was much less prepared to take further strain than the other two. Lok at the Table 1.
nskopírovalo mi ju.
Quite different starting points. But I do have to mention some of the problems of that time. I have to stress the facts to be able to look (understand) at the today´s problems. Reader should try to understand the comments and the numbers in the table. In my works I do analyse the situation very deeply. It was of a little surprise that Britain was the first country that quit EMS during the crisis. We see that the todays outcomes as far as the economy functioning of the EU is concerned is really an outcome of the starting point. What can be the future way, prospects?
Nemôžem nenapísať o vedeckých výsledkoch našich ekonómov, ktorí začali ovplyvňovať a meniť ekonomický systém ČSSR po roku 1963. „Nakreslili ekonomický systém“ do veľkých detailov. Majú 400 stranové diela a spolu s vedeckými článkami je to viac ako 1500 strán. Oni upozornili, že so socialistickou industrializáciou Slovenska bolo spojených množstvo problémov, ktoré hneď od začiatku predjaria od r. 1963 kritizovali slovenskí ekonómovia, moji učitelia H. Kočtúch, V. Pavlenda a i. J. Ferianc spoločne s P. Turčanom,
EÚ nemala podrobný projekt, okrem požadovania kapitol.
Ďakujem
jhusár
Celkom prirodzene, máme za to, že cieľom hospodárskej politiky je jej zlepšovanie. Zlepšovanie je však výsostne subjektívna hodnota…
Pred chvíľou som dostal informáciu, že Křetinského energetický holding, len na Slovensku za roky 2023-2024 zarobil viac, ako 6,2 mld. E. Pri porovnaní so štátnou energetickou pomocou predpokladanou na, rok 2026 ide o 20-násobok celkovej sumy (ktorú má štát mínusom, ako náklad)…
Bez narovnania „subjektivity“, žiadna zmena nie je možná, nemá ju kto žiadať!
Pokiaľ, bude európsku hospodársku politiku určovať záujem investorov a nie obyvateľov, dovtedy bude možné, považovať za „zlepšovanie“ európskej hospodárskej politiky, len rast zisku investorov v Európe.
Z logiky veci, po dosiahnutí hraníc extenzívneho vývoja, je rast zisku v Európe možno zvyšovať len zvyšovaním jeho miery. Naviac, kontinentálny zisk klesá aj postupnou redukciou exluzívneho európskeho koloniálneho a neokoloniálneho postavenia (najmä Západnej Európy).
Deindustrializácia, depopulácia Európy sú, podľa logiky subjektívneho záujmu investorov (a zainteresovaných bánk), len nutné kolaterálne náklady…
Pán inžinier,
vystihli ste jadro problému. Ja som po VŠ začínal v Tlmačoch
Najväčší elektromotor na svete
Priemyselný podnik ZSMK v Tlmačoch. Pracovalo tam až osem tisíc ľudí. SES Tlmače zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m; unikátne. Výrobu si objednala nemecká firma Siemens. Bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete. Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo treba ho realizovať v 4 častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97€). Stator bol poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne. Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Príkon elektromotora bol 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne ma výkon 440 MW.
Iste technicky veľmi náročný problém. A o ich likvidáciu sa postaral p. Křetinský a naše JaT. Teda 8000 ľudí muselo hľadať novú robotu a to mimo ich profesie.
Ozaj vážnym problémom je, čo ste napísali jednoznačne: Z logiky veci, po dosiahnutí hraníc extenzívneho vývoja, je rast zisku v Európe možno zvyšovať len zvyšovaním jeho miery. Naviac, kontinentálny zisk klesá aj postupnou redukciou exluzívneho európskeho koloniálneho a neokoloniálneho postavenia (najmä Západnej Európy).
Neviem, či si to uvedomujú naši europoslanci.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, len jeden úryvok z Vašej komplexnej analýzy:
„Mali povedať kde a ako, aby prebytok úspor bol efektívne využitý.“
V našom prípade „prebytky“ neexistujú a v dohľadnej dobe ani (asi) nebudú. Všetko sa míňa „spaľovaním a ničením produktov rúk a tvorivou činnosťou človeka“ a to na dlh.
Veda nazývaná EKONOMIKA je len „skromná dievčina sediaca v kúte“ márne čakajúca na to, „že ju niekto nájde“.
Pán profesor,
Vystihol ste podstatu, ako využiť prebytok úspor nad investíciami.Každý makroekonomický analytik, či tvorca hospodárskej politiky musí mať v hlave, či na stole graf, ktorý uvádzam úvahe, tam ozaj vidieť väzby. Skonštruoval som ho dávno a uverejnil vedeckom článku. Ten jasne ukazuje, kde tok, počnúc podnikom, kde v prvom geometrickom útvare vidíme principiálne jeho nákladové položky, teda kde toky začínajú a postupným sledovaním toku zistíme, kde tok končí; nakoniec až v makroekonomických veličinách, ktoré vytvárajú HDP. Jasne o tom hovorí graf. A preto som aj ukázal konštrukciu rovníc.
Žiaľ, naša realita, ako ste napísali: Veda nazývaná EKONOMIKA je len „skromná dievčina sediaca v kúte“ márne čakajúca na to, „že ju niekto nájde“.
Ďakujem
jhusár
Možno by bolo vhodné tieto veľmi cenné úvahy zviazať do knižnej podoby, či aspoň do formy PDF Flipbooku – v elektronickej podobe.
Obávam sa totiž, že zle ešte iba bude a naozaj „Fénix“ bude musieť vzlietnuť až z popola, ak TÚTO EÚ neopustíme koordinovane s podobne zmýšľajúcimi.
Poznámka – možno sa zdá byť paradoxné, že ide najmä o Slovanov a iné národy a ich štáty, ktoré majú komparatívnu výhodu poznania dvoch systémov v politike a tiež v ekonomike.
Vážený pán fero518,
ďakujem za ocenenie. O návrhu pouvažujem. Zle bude, to očakávam aj ja. Veď vojna na Ukrajine je finančne náročná a EÚ sa tam angažuje.Každý patrón niečo stojí a jeho vystrelenie neprodukuje ani chlieb ani mäso., ale ničí. Možno budeme zapojení do jej obnovy. Ale kandidátov je evľa.
Táto EÚ nie je tá, do ktorej sme vstupovali, veď t už povedal a šíri sa to po internete aj Viktor Orbán.
Ozaj súhlasím, že máme komparatívnu výhodu, veď socializmus budovali bývalé socialistické štáty a to ozaj pomerne dlho, teds konkrétnych skúseností je veľa.
Ďakujem
jhusár
No veď ste to hovorili dávno, pán profesor! Vlastne – písali a to aj do svojej knihy Aj ekonómia je veda. Rúca sa Taliansko, Francúzsko len na úroky z dlhov platí 67 miliárd eur ročne, Nemecko je v úpadku, Británia bojuje so svojimi „aborigines“ bielymi obyvateľmi a celkovo je Európa „v prdeli“. A my sme v nej integrovaní.
Vaša osveta pomôže iba vtedy, ak Slovensko už nebude súčasťou „bruselu“….
Peter,
veď na predstavovaní knihy, ktoré si viedol. si práve vyzdvihol fakty okolo rovnice rovnováhy, ktoré tam boli ilustrované jej stavom v USA a to za 3 obdobia – nezlepšovala sa, naopak zhoršoval. Neverím, že kotrmelce p. prezidenta Trumpa napomôžu.Dobre vieš, aké významné diela po roku 1964 mali slovenskí ekonómovia. Reagovali na naše ekonomické problémy, hlavne s federalizáciou. Musím spomenúť dielo prof. Sojku Ekonomická dynamika a rovnováha. V nej uvádza aj dvojregionálny model za Československo a jeden región je ČR a druhý SR. Vedeli o tom v Bruseli?
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, ďakujem, prečítal som si.
Pán doktor,
verím, lebo Vy ozaj dôkladne komentujete moje úvahy. A pottšilo by ma to aj pri tejto úvahe.
Ďakujem
jhusár