Hospodárska kríza klope na dvere Európy

Médiá a tlač píšu:

Najsilnejšie krajiny strácajú tempo, Niektoré sú na hranici stagnácie, Externé šoky a štrukturálne slabiny zasahujú celý kontinent „.

Neviem začo pokladajú autori vojnu na Ukrajine …

Európa vstupuje do roka 2025 s viditeľne oslabenou dynamikou. Predikcie Medzinárodného menového fondu ukazujú, že viacero tradične silných ekonomík stratilo tempo a niektoré sa ocitli na hranici stagnácie. Rebríčku krajín s najnižším rastom HDP dominujú štáty, ktoré ešte donedávna boli motorom európskeho priemyslu. Trend je jasný: externé šoky, drahé energie, napätá geopolitika a štrukturálne slabiny zasahujú širokú časť kontinentu. Najbližší susedia Česka patria medzi najväčších „porazených“. Rakúsko aj Nemecko vykazujú najnižšie tempo rastu v Európe, Slovensko tiež klesá do pásma minimálneho výkonu. Hoci každý štát zápasí s vlastnými problémami, niekoľko motívov sa opakuje. Silné meny, inflácia, oslabený export, rastúce náklady firiem či dlhodobé deficity v produktivite tvoria spoločnú menovku európskeho útlmu.

 

Nuž jednoducho, neskoro je plakať nad rozliatym mliekom, ako hovorí známe slovenské porekadlo. Tak plačú autori článku o hospodárskej kríze Európy.

 

V roku 2018 som vydal knihu Aj ekonómia je veda. V Kapitole 5 Lesk a bieda Západu – aj my sme vedeli ekonómiu rozoberám jeho ekonomické problémy.

Tam uvádzam, v diele píšem:

Pozrime si problémy USA ako vodcu Západu. Rozvoj a pád ekonomiky USA je veľmi poučný. V roku 1985 mnoho národohospodárov vinilo „silný“ dolár, to znamenalo že americké tovary sú v zahraničí drahé, zatiaľ čo dovezené tovary boli pre Američanov lacné. Preto ekonómovia navrhovali, aby bol kurz dolára znížený nákupom zahraničných mien, čím by sa americké tovary zdali lacnejšie a popohnalo by cudzincov k väčším nákupom, zatiaľ čo dovezené tovary by boli pre Američanov drahšie. V tom uvažovaní vlastne bola ukrytá teória, odborne, že domáci dopyt po zahraničných tovaroch a službách je elastický. Od januára 1985 do  jesene roku 1987 sa hodnota dolára znížila o 40 % oproti hodnote  mien ostatných priemyslovo vyspelých krajín. Avšak to trvalo až do konca roku 1987, kým sa začal znižovať obchodný deficit. Oneskorená reakcia na uvedený pád dolára hovorí o tom, že elasticita bola nižšia ako sa predpokladalo. Ekonómovia tak podcenili ochotu zahraničných podnikov držať sa podielu na trhu tovarov pri znižujúcom sa zisku, lebo ceny dovážaných tovarov do USA nestúpli tak, aby plne vyvážili mieru pádu dolára. Elasticita je totiž podhubím takmer každého praktického ekonomického problému. Ale to zároveň hovorí, že ekonomická politika krajiny je náročným problémom a nemôžeme sa spoliehať na povrchnú aplikáciu poznatkov vedy.

 

A práve aj na Slovensku bolo vážnym problémom neakceptovanie teórie a jej dôkladnej aplikácie. Tá však vyvierala skôr z neznalosti teórie, teda nebolo čo aplikovať a nemal kto aplikovať. Pre nich to boli ako mŕtve myšlienky. Tvorcovia politiky boli priam prístreším pre mŕtve myšlienky. Ba sa ukazovalo, že skutočná znalosť je absolútnou prekážkou úspechu a tak sa nám rodili ekonomickí disidenti. Tak sa stalo, že neznalosť zlých dôsledkov spôsobila, že sa reprodukujú rastúcou mierou.

Teraz si za USA všimnime hlbšie rovnováhu ekonomiky USA v troch rokoch po roku 2000:

Rovnica rovnováhy:

 

Rovnováha aká nemá byť! (ako podnapitý?)  Vidíme, že v roku 2003 boli USA na tom lepšie ako v roku 2006. Súkromný sektor vykazoval prebytok úspor nad investíciami. Táto čiastka sa teda využila na financovanie deficitu rozpočtu vlády a nie na ekonomický rozvoj súkromného sektora. Rovnicu pro rok 2003 môžeme upraviť tak, aby sme riešili problém zvýšenia investícií, čiže

 

2003: investície: I = S + T – G + M – X   (+10?)

 

Čo budovať? – je prirodzenou otázkou.

 

Mali povedať kde a ako, aby prebytok úspor bol efektívne využitý. Čo robili tvorcovia hospodárskej politiky USA, keď v roku 2006 mali všetky 3 zložky rovnice rovnováhy negatívne hodnoty?

 

Zlú hospodársku politiku.

 

Nebol to hospodársky amaterizmus? Dokážu USA kontrolovať a ekonomicky využiť zdroje svojej ekonomiky? Teda ozaj ide o dlhodobé deficity v USA, ale aj EÚ.

V mojom vedeckom článku uvádzam tabuľku rovnováhy za krajiny EÚ plus USA za rok 1994, ktorú skonštruoval prof. M. Gärtner a žiaľ,  všetky krajiny majú veľké deficity rozpočtu až na Luxembursko; teda bieda, mizéria. To iste nie je lesk.

 

Prečo vlády dopustili taký stav?

 

Tvorcovi hospodárskej politiky nestačí vyčísliť iba rovnováhu ekonomiky, on musí vidieť veľké detaily čo sa v ekonomike odohrávajú. Každý makroekonomický analytik, či tvorca hospodárskej politiky musí mať v hlave, či na stole graf, ktorý uvádzam nižšie  a je aj v mojom vedeckom článku, a ktorý ukazuje vznik ekonomických tokov v ekonomike, počnúc podnikom, kde v prvom geometrickom útvare vidíme principiálne jeho nákladové položky, kde toky začínajú a postupným sledovaním toku zistíme, kde tok končí; nakoniec až  v makroekonomických  veličinách, ktoré vytvárajú HDP. Jasne o tom hovorí graf.

Zreteľne vidíme čo je

  • netto národný produkt,
  • národný dôchodok,
  • príjmy domácnosti
  • disponibilný príjem

Znázorňujú ich geometrické útvary.

Model tokov – všimnite si obsahovú bohatosť vzťahov a súvislostí, javov ekonomiky

 

Čitateľ by si ozaj dôsledne a starostlivo mal prezrieť všetky spojnice a ich obsah. Aby čitateľ získal jasnú predstavu napríklad o toku medzi národným dôchodkom a príjmami domácnosti, pozrime si v tomto príklade jeho konkrétnu skladbu aj číselne:

 

 

 

Vidíme, že je tam veľa položiek. Avšak tok daň z príjmy fyzických osôb na grafe iste nie je taký „hrubý“ ako tok výdavky obyvateľstva na spotrebu (C), či tok výdavky vlády (G), či výdavky na investície (I). Teda treba ich optimalizovať; každý má účel. Treba to obsiahnuť vedeckou teóriou a vyjadriť aj v ekonometrickej podobe, napr.:    (vo veľmi agregovanej podobe)

 

 

Vystupuje v ňom 25 veličín. Analogický komplexný a dynamický tisíc rovnicový model za Európu umožní vypočítať jej dynamiku a prehlásiť čo je v citáte:

 

Európa vstupuje do roka 2025 s viditeľne oslabenou dynamikou. Predikcie Medzinárodného menového fondu ukazujú, že viacero tradične silných ekonomík stratilo tempo a niektoré sa ocitli na hranici stagnácie.“

 

Inak sú to iba dohady, rozprávka, či neisté informácie. Práve to, že EÚ a iné štáty nerobili vedeckú ekonomickú politiku, teraz musíme konštatovať:

Trend je jasný: externé šoky, drahé energie, napätá geopolitika a štrukturálne slabiny zasahujú širokú časť kontinentu.

Žiaľ.

 

Záver

Nadpis úvahy je tak prekvapivý ako aj veľavravný a situácia až beznádejná. Treba si však uvedomiť, že, najvšeobecnejšie, ekonómia je veda o tom ako ľudia využívajú svoj čas a nástroje, aby vyrobili to, čo si potrebujú kúpiť, čo teda musia aj vyrob. V duchu nadpisu som sa v úvahe zamyslel na leskom a biedou. Čo sa dialo v ekonomikách Západu z pohľadu známej rovnice rovnováhy, a to na príklade USA, zápasiace s dlhmi dlhodobo a čiastočne v ekonomikách EÚ v roku 1994.

Podnietila ma k tomu aj veta: „Externé šoky a štrukturálne slabiny zasahujú celý kontinent.“

Prečo externé a prečo štrukturálne? Teda nestačí, aby tvorcovia ekonomickej politiky sa spoliehali iba na tvorbu štátneho rozpočtu a mieru známu ak HDP.  Potrebujú ovládať toky, celý systém, ktorý zobrazuje diagram. Čiže mnoho makroekonomických veličín.

Diagram, ktorý názorne zobrazuje model tokov v ekonomike a tým prehlbuje poznatky čitateľa by mal mať tvorca politiky na pracovnom stole.

 

Jasne dokazuje, že pre tvorcov je ozaj priam zbytočné číslo HDP, lebo treba vnímať a chápať, čo sa v ekonomike deje, jej toky.

 

Hlboký vhľad by nám dal veľký makroekonomický model. Tvorcovia politiky musia chápať ekonomiku v jej rozmachu, vzostupe, ale aj v kríze. To dokáže zachytiť iba veľký dynamický makroekonomický model.

A príslušne zasahovať, včas.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 5/12/2025

 

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

24 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovalo
Anton Julény sen
Anton Julény sen
8. decembra 2025 13:32

Vážený pán profesor,hospodárska kríza už neklope na dvere Európy a Slovenska ona už bez veľkého ohlasovania vstúpila. Prejavuje sa to predovšetkým: spomaľovanie rastu HDP ( Nemecko),vyššou infláciou, sprísňovanie menovej politiky ECB,poklesom objednávok, poklesom  dôvery spotrebiteľov a firiem, rast nesplácaných úverov a zhoršenie bankových podmienok, znižovanie investícii a tlak na verejné financovanie v zadlžených krajinách.Na Slovensku okrem uvedených ukazovateľov reálne mzdy nerastu a pri vyššej inflácii dokonca klesajú. Viditeľné spomalenie rastu maloobchodu.Energetická kríza a strata konkurencieschopnosti uzatvárajú rámec, ktorým sa ohlasuje kríza. Je to nemilé konštatovanie, že ani prognostici pre budúcnosť predpokladajú prehĺbenie krízy

Marián Moravčík
Marián Moravčík
7. decembra 2025 23:52

Pán profesor, tentoraz som mal cez víkend veľa povinností, tak som sa k Vašej úvahe vrátil až dnes. V nej ma mimoriadne zaujala jedna veta v závere: „Treba si však uvedomiť, že, najvšeobecnejšieekonómia je veda o tom ako ľudia využívajú svoj čas a nástroje, aby vyrobili to, čo si potrebujú kúpiť, čo teda musia aj vyrobiť.“
Takto uvažuje máloktorý ekonóm a zvlášť sa mi páči, že tu nie je ani zmienka o peniazoch. V dnešnej realite peniaze deformujú realitu a často zabraňujú ju chápať. Lebo ekonómovia očakávajú, že na konci každého ekonomického cyklu (napr. fiskálneho roku) musí byť v systéme viac peňazí, ako bolo na začiatku.
Ak dovolíte, Vašu vetu by som ešte viac zovšeobecnil: „Ekonómia je veda o tom, ako ľudia využívajú svoj čas, nástroje a zdroje, aby uspokojili svoje potreby“.
Som presvedčený, že keby ekonómovia uvažovali v tomto zmysle, boli by užitočnejší, lebo by pomáhali ľuďom uspokojovať potreby a nie iba rozmnožovať peniaze, ako to robia dnes (a aj to len niektorým vyvoleným).

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
7. decembra 2025 15:09

Túto úvahu by som nazval „Posledné varovanie vládam štátov združených v EÚ“. A možno je už aj neskoro. Pretože „Trend je jasný…“ a niet dosť rozumu ani vôle aspoň pokúsiť sa o jeho racionálne „presmerovanie“. Isteže, samotná SR faktický nič nezmôže, pretože EÚ je priťažký balvan, ktorý sme si dobrovoľne uviazali na nohu. Ale zmena celkom isto čoskoro príde aj do Bruselu a treba byť na ňu personálne a relevantnými poznatkami pripravený. K tomu môže „súcim na slovo“ poslúžiť táto úvaha ct. autora.
Na dve podstatné veci by som upozornil priamo predsedu vlády SR:
1. že, nielenže sa nemôžeme spoliehať na povrchnú aplikáciu poznatkov vedy, ale že je trestuhodné sa na ňu spoliehať napriek upozorneniam. Pretože, neznalosť zlých dôsledkov spôsobila, že sa reprodukujú rastúcou mierou.
2.Toto platí v plnom rozsahu na SR /aj na súčasnú vládu/. Amaterizmus nielen vo vrcholových, ale aj riadiacich funkciách štátnych ustanovizní nemožno trpieť – pretože nimi trpí nielen ekonomika štátu ale aj politika, ktorú sa snaží realizovať.
A na záver jedna perlička, z českej tlače, ktorá nezveličuje, ale s dávkou sarkazmu charakterizuje „hospodársku“ politiku EÚ: „… ve Francii srazily dva kamiony, jeden vezl vejce z Belgie do Španělska a druhý vezl vejce ze Španělska do Belgie. …tahle příhoda ilustruje naprostou zhovadilost celé EU. A ještě si ten obchod započítají do HDP státu“.

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
10. decembra 2025 19:16
Odpovedať  Jaoslav Husár

Nie, stačilo, že vedia, že sa necháme vyrabovať.

stefan
stefan
8. decembra 2025 11:04
Odpovedať  Jozef Hlušek

Celý systém je tak zvrátený, že už nieje únosny. Ja v tom vidim úmysel. Doraziť Európu.
Slovensko. Malých drobných likviduje a veľkým dávame výhody dotácie. Ti stapaju financie budovaním hál,budov,ktoré nemajú využitie. Iba ponuky na prenájom. Zyvaju prázdnotou. Tak ako prázdne drahé byty. Spodiná sa NATO nikdy nezmôže,aby sa mohla rozvíjať a slušne byvat. Uteká za lokajov von.Dovozy so zahraničia prevládajú a dusia rozvoj strednej vrstvy.
Stále ideme do zadu na reverz. Naši bohatnú viac a viac, chudoba sa zvyšuje. Vzdelanie sa mení na nepouzitelnu pracovnú silu už druhú generáciu.

Michal Dieneš
Michal Dieneš
7. decembra 2025 10:04

Pán profesor, milý Jarko,
všetko toto, čo popisuješ, je v podmienkach všeobecnej krízy kapitalizmu, neaplikovateľné. Kto, aký subjekt, vytvorí „veľký dynamický makroekonomický model“? V tej každodennej latríne, do ktorej sme sa po 89 roku dostali, niet ani kapacity na obnovu toaletného papiera. Prechod EÚ na vojnovú ekonomiku zničí aj posledné zvyšky produktívneho vývoja. Najprv treba zastaviť týchto šialencov, a potom môže a musí nastúpiť ekonomická veda.
Optimizmus je, zdá sa, to jediné čo nám zostáva. A zatiaľ aj 13.dôchodok.
Pozdravujem všetkých, Michal

stefan
stefan
8. decembra 2025 11:17
Odpovedať  Michal Dieneš

Moja reč. Zhyralo dementny systém musí preč. Bez vojny to asi už nebude. Dovolili sme im zapustiť veľmi hlboké korene. Už sa ani nemaskuju,že o tu vojnu priam žiadajú. Chcú mať všetko,alebo nič. A všetko už mať nikdy nebudú. Skončilo.
Nové začiatky už budú od Nuly. Boj o holé prezitie. Hra o VABANK r.1989 sa nezdarila podľa predstáv západu Zida sionistu. Rusko zmenilo pravidlá. Tri krát a dosť.

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
7. decembra 2025 9:04

Celkom prirodzene, máme za to, že cieľom hospodárskej politiky je jej zlepšovanie. Zlepšovanie je však výsostne subjektívna hodnota…
Pred chvíľou som dostal informáciu, že Křetinského energetický holding, len na Slovensku za roky 2023-2024 zarobil viac, ako 6,2 mld. E. Pri porovnaní so štátnou energetickou pomocou predpokladanou na, rok 2026 ide o 20-násobok celkovej sumy (ktorú má štát mínusom, ako náklad)…
Bez narovnania „subjektivity“, žiadna zmena nie je možná, nemá ju kto žiadať!
Pokiaľ, bude európsku hospodársku politiku určovať záujem investorov a nie obyvateľov, dovtedy bude možné, považovať za „zlepšovanie“ európskej hospodárskej politiky, len rast zisku investorov v Európe.
Z logiky veci, po dosiahnutí hraníc extenzívneho vývoja, je rast zisku v Európe možno zvyšovať len zvyšovaním jeho miery. Naviac, kontinentálny zisk klesá aj postupnou redukciou exluzívneho európskeho koloniálneho a neokoloniálneho postavenia (najmä Západnej Európy).
Deindustrializácia, depopulácia Európy sú, podľa logiky subjektívneho záujmu investorov (a zainteresovaných bánk), len nutné kolaterálne náklady…

Dušan
Dušan
6. decembra 2025 8:47

Pán profesor, len jeden úryvok z Vašej komplexnej analýzy:
„Mali povedať kde a ako, aby prebytok úspor bol efektívne využitý.“
V našom prípade „prebytky“ neexistujú a v dohľadnej dobe ani (asi) nebudú. Všetko sa míňa „spaľovaním a ničením produktov rúk a tvorivou činnosťou človeka“ a to na dlh.
Veda nazývaná EKONOMIKA je len „skromná dievčina sediaca v kúte“ márne čakajúca na to, „že ju niekto nájde“.

fero518
Admin
5. decembra 2025 23:06

Možno by bolo vhodné tieto veľmi cenné úvahy zviazať do knižnej podoby, či aspoň do formy PDF Flipbooku – v elektronickej podobe.
Obávam sa totiž, že zle ešte iba bude a naozaj „Fénix“ bude musieť vzlietnuť až z popola, ak TÚTO EÚ neopustíme koordinovane s podobne zmýšľajúcimi.
Poznámka – možno sa zdá byť paradoxné, že ide najmä o Slovanov a iné národy a ich štáty, ktoré majú komparatívnu výhodu poznania dvoch systémov v politike a tiež v ekonomike.

Naposledy upravené 8 mesiacov späť používateľom fero518
Peter Zajac-Vanka
Člen
5. decembra 2025 22:39

No veď ste to hovorili dávno, pán profesor! Vlastne – písali a to aj do svojej knihy Aj ekonómia je veda. Rúca sa Taliansko, Francúzsko len na úroky z dlhov platí 67 miliárd eur ročne, Nemecko je v úpadku, Británia bojuje so svojimi „aborigines“ bielymi obyvateľmi a celkovo je Európa „v prdeli“. A my sme v nej integrovaní.
Vaša osveta pomôže iba vtedy, ak Slovensko už nebude súčasťou „bruselu“….

Marián Moravčík
Marián Moravčík
5. decembra 2025 22:12

Pán profesor, ďakujem, prečítal som si.