O probléme HDP, číselnej hodnote som už v Reminiscenciách písal. Naša ekonomika a aj ekonomiky krajín EÚ neustále píšu iba o koľko vzrastie HDP. Ak HDP vzrástol o 0,65 percenta, nevieme čo sa v ekonomike stalo. Na čo je taká informácia a pre koho?. Čo vzrástlo – výdavky obyvateľstva, výdavky na investície, výdavky vlády, export, či import?
V posledných 3 dňoch som dostal tri články, ktoré riešia vážne ekonomické problémy a HDP dávajú do rôznych vzťahov. Prvým bol Examining Decision-Making During Crisis Situations Using Simulation Based Approaches By Jessica Johnson.
Odcitujem toto:
“Mass unemployment, sovereign debt crises and Current Account deficits, financial market volatility, are badly undermining US and EU recoveries. Prospect of economic growth are very low and a crisis of confidence seems to affect negatively their levels of investment.”
Teda, masová nezamestnanosť, suverénna dlhová kríza a deficit bežného účtu, volatilita na finančných trhoch zle podkopávajú US a EÚ obnovu. Výhľad ekonomického rastu je veľmi nízky a kríza dôvery zdá sa, že negatívne vplývajú na úroveň investícií.
Prečo sa dnes objavil článok o preskúmaní rozhodovania, veď EÚ vznikla dávno a už v roku 1994 prof. M. Gärtner, ktorý za všetky vtedajšie krajiny EÚ vyčíslili rovnicu rovnováhy, vypočítal hodnoty všetkých premenných, ktoré vystupujú v rovnici rovnováhy
(S –I) + (T – G) = (X – M)
a už vtedy členské krajiny vykazovali veľké deficity štátneho rozpočtu, až na Luxembursko. Išli teda dolu kopcom.
Akú ekonomickú politiku robila EK?
Druhým bol článok Deficit Slovenska sa v rámci EÚ priblížil k priemeru (NBS). Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR dosiahol celkový dlh verejnej správy v roku 2025 úroveň 83,96 miliardy eur, čiže 61,39 % HDP. Slovensko tak po prvý raz od pandémie prekročilo kritickú maastrichtskú hranicu 60 % HDP, čo je tiež nevedecky stanovené.. Za posledné tri roky narástol celkový dlh o viac ako 20 miliárd eur. Dlh napriek tomu rastie rekordným tempom.
A tak sa zadlžujeme tempom, ktoré nemá v našej histórii obdobu. Slovensko smeruje k dlhu na úrovni 75 % HDP.
A nakoniec tretí Making Europe responsive to the challenges of the future: European Solidarity Mechanism, Green New Deal, Full Employment Targets By Dirk H Ehnts.
Už nadpisy uvedených článkov hovoria o veľkom význame ekonomických problémov, s ktorými sa dnes krajiny stretajú a to pod vedením EK.
Čo robila EK, že dnes sme na tom ešte horšie?
Ale prečo musia vznikať také články ešte aj dnes? Nie je to hanba EÚ?
Pozrime si ekonomické problémy a vzťahy, podstatné vlastnosti systému hlbšie, lebo články spomínajú nielen EÚ. Verím, že nielen mne, ale aj bežnému čitateľovi, dnes chýba hlboký rozbor náročných ekonomických problémov a určenie ich smeru vývoja. Ten musia pochopiť aj predstaviteľmi vlády, konkrétne ministri financií a ministri hospodárstva.
Čitateľ môže pociťovať, že veľmi zdôrazňujem slovo vedecké. Áno, lebo aj usmerňovanie ekonomiky je vedou. Aj tá potrebuje vedecké objasňovanie.
Vyššie uvedená rovnica rovnováhy slúži na to, aby sme spoznali vzťahy medzi jej komponentmi a samotným číslom HDP.
Musíme poznať determinanty agregovaných výdavkov, čo je HDP, ktoré závisia od správania sa sektorov hospodárstva, teda od o závislosti každej komponenty dopytu – C, I, G, X a M. Dôležité je, aby sme HDP nechápali iba ako súčet 5 makroekonomických veličín, ako súčet čísiel. Každý z komponentov treba chápať ako funkciu, veď napr. výdavky obyvateľstva C od niečoho závisia, teda hlbšie:
Y = f1() + f2() + f3() + f4()
nie iba
Y = C + I + G + (X – M) (1)
Vo výraze (1) ešte nemáme špecifikované hypotézy správania sektorov, ale Y je funkciou.
Odvoďme si funkciu f1(), teda funkciu pre C, výdavky obyvateľstva na spotrebu. Tá je predovšetkým funkciou národného príjmu Y a daní T. Ale aj T závisí od Y, nech takto
T = 0,20Y
Funkcia spotreby, C, hypotéza o správaní sa sektora domácností, nech je:
C = 300 + 0,75Yd
kde Yd je disponibilný príjem a získame ho takto:
Yd = Y – T
Takéto relácie by sme mohli definovať pre všetky makroekonomické veličiny HDP, teda aj, f2() , f3() aj f4(). Ekonometrický opis by bol zložitý.
Pre analýzu je však dôležitá nie číselná predstava hypotéz. Ale aj všeobecná formulácia pre výraz HDP. Čitateľ kroky k jej získaniu nájde v mojej knihe Aj ekonómia je veda. Iba uvediem vzťah, v ktorom vidíme od čoho všetkého Y, HDP závisí, odvodený je v mojej knihe:
Toto je ekonomický mikroskop na štúdium každej ekonomiky, jej súcna. Ale vzťah (1.4) čitateľa spoľahlivo orientuje a objasňuje podstatu zložitých ekonomických vzťahov a javov ekonomiky.
Tomuto vzťahu musí rozumieť minister financií.
Čitateľ jasne vidí, že v tomto vzťahu vystupujú všetky makroekonomické veličiny z (1) a to v konkrétnej relácii. Verbálnou úvahou k takýmto záverom neprídeme. Vidíme že vzťah (1.4) hovorí, že G má rovnaký multiplikátor (významný poznatok) ako I, a, alebo aj (X – M), čo je dôležitý analytický fakt a ten je:
O probléme HDP, číselnej hodnote som už v Reminiscenciách písal. Naša ekonomika a aj ekonomiky krajín EÚ neustále píšu iba o koľko vzrastie HDP. Ak HDP vzrástol o 0,65 percenta, nevieme čo sa v ekonomike stalo.
Na čo je taká informácia a pre koho?. Čo vzrástlo – výdavky obyvateľstva, výdavky na investície, výdavky vlády, export, či import?
Zvolil som iba jednoduchú lineárnu funkciu C a T, ale aj to je viac iba ako číslo. Verím, že sa čitateľ veľmi obohatil v poznatkoch o hospodárstve. Môžeme experimentovať . Vidíme do problémov.
Ale hlavne, naša analýza nám zabezpečila, že môžeme robiť dôkladné ekonomické alternatívy rozvoja hospodárstva.
Púhou verbálnou analýzou by sme sa nedopracovali k tak závažným záverom. Urobil som podľa (1.4) niekoľko alternatív všetkých veličín HDP. Vidíme ich v prvom stĺpci. Ak by bol cieľ vlády, aby boli výdavky vlády 99, ostatné zložky sú v prvom riadku. Ak by sme požadovali aby z rovnice rovnováhy bol rozpočet vyrovnaný, teda G = T, potom ostatné zložky sú v druhom riadku.
Tabuľka 1.4 Vplyv G na zložky HDP a iné finančné toky
| cieľ |
Y |
C | I | G | X | M |
| G=99 | 575 | 368 | 120 | 99 | 80 | 92 |
| G=T | 625 | 400 | 120 | 125 | 80 | 100 |
| X=M | 500 | 320 | 120 | 60 | 80 | 80 |
| Yp=700 | 700 | 448 | 120 | 164 | 80 | 112 |
Zhrnuté výsledky v tabuľke, pre zvolené ciele, nám poskytujú číselné informácie o hodnotách zložiek HDP ako základ predstáv o tom ako ekonomický systém zobrazený množinou rovníc funguje, teda získali sme alternatívy číselných hodnôt HDP, čiže hospodárskej politiky. Máme alternatívy, ktoré treba zvážiť aj vzhľadom na iné problémy, energetickú náročnosť, či produkciu znečistenia prostredia. A potom vybrať najvhodnejšiu alternatívu, hospodársky ideál, niekým chcený. Model nám dal odpovede.
Predovšetkým vidíme, ako významne sa menili makroekonomické veličiny Y, C a M a to v závislosti od cieľov, ktoré sú v prvom stĺpci pričom sme uvažovali iba dve funkcie.
Ak bol cieľ, aby výdavky vlády dosiahli hodnotu 99 mld. jednotiek:
- HDP dosiahol hodnotu 575 mld. jednotiek
- Deficit obchodnej bilancie dosiahol hodnotu 12 mld. jednotiek
Ak by si vláda stanovila ako cieľ vyrovnaný rozpočet (o čom často hovorí):
- výdavky vlády G by dosiahli hodnotu 125 mld. jednotiek
- deficit obchodnej bilancie by bol 20 mld. jednotiek
Požiadavka tvorcu hospodárskej politiky, aby hospodárstvo malo vyrovnanú obchodnú bilanciu spôsobí pokles výdavkov vlády, ale aj pokles HDP. V tomto prípade hospodárstvo dosiahlo najnižšiu hodnotu HDP zo všetkých.
Záver
V citáte sú uvedené rôznorodé ekonomické problémy, ktoré majú USA a aj EÚ. Hoc o problémoch rovnováhy krajín EÚ z roku 1994 a ich zlých výsledkoch hovorí vo svojej knihe M Gärtner. EÚ išla svojou cestou s obrovskými verejnými dlhmi krajín. Teda po 30 rokoch je na tom ešte horšie.
Prečo rástli deficity aj SR?
Verím, že citované nadpisy článkov čitateľ teraz inak vníma. Ekonómia je veda – má svoj objekt a preniká do hlbín svojho objektu.
Tabuľka 1.4 hovorí o potrebnom poriadku v ekonomike.
Teda ekonómia je fascinujúca veda. Má svoj predmet, má svoj jazyk, a hlavne metodológiu, aj na báze ekonometrie, čo jej spolu umožňuje robiť vedecké závery. To musia zabezpečiť tvorcovia hospodárskej politiky a jasne ukázať politickým predstaviteľom riešené alternatívy. Veda pomáha skúmať následky, ktoré sú dôsledkom zákonov.
Čitateľ si všimol usporiadanosť údajov o zložkách HDP v tabuľkách a teraz ich nechápe iba ako čísla, ale ako dôsledok funkčného vzťahu, ktoré som zvolil iba lineárne. Ak by boli nelineárne, analýza by bola náročnejšia ale adekvátnejšia. Nedostatok poznatkov je vážnou hrozbou fungovania ekonomík EÚ.
Netešili by sme sa, že: Deficit Slovenska sa v rámci EÚ priblížil k priemeru
Prof. J. Husár,
Bratislava 23/4/2026
Tu už vedecke riešenia neplatia. Odhalila by amaterizmus v organizovanom bordeli, kde veda je iba príťaž a strojcom na posmech. Prípadne potreby / okrúhle razitko /,aby potvrdili akože ten organizovaný bordel je v súlade s ekonomikou. V skutku k rozkladu EU. .. Všetko je organizované podľa vopred naplánovaného scenára. Európa na samé dno. Potom bude poslusna a ochotná ísť do vojny proti Rusku.
To čo pride bude tá Kamenná doba. O Žiadne vedecké analizy záujem niet ani v blízkej dobe nebude. Všetko je skorumpovane, uplatne . Niet vlády, samosprávy bez deliktu v rozkrádani – našich. Účel je: Tlačiť pred sebou BALVAN dlhov z vlády na vládu s populizmom a klamstvom v HDP a kradnuti DPH vcetne dotácií. Riešenie je iba jedno. Dlhý sa musia zahladiť Vojnov. Určený je aj rok 2029 – 30. No postacia 2-3 dní a bude po vojne.
Kým ešte sú nazive pamätníci dejín. Vedia,že to čo sa príde – nebude nič nové. Lebo dejiny sa vždy opakujú. Takže úlohou je: Ako sa pripravit pre dobu kto prežie apokalypsu doby kamennej. A ktorá svetová časť to bude? Európa určite nie ani Amerika. Iba tí čo vedia, že minut môžu iba to čo si vyrobia.
Pán Štefan,
nuž veru,
Vážená pani Prof. Iveta Radičová
predsedníčka vlády SR
Úrad vlády
Bratislava 21.12.2010.
Vážená pani predsedníčka,
možno sa rozpamätáte na diskusiu o DSS, na ktorej som vystúpil. Rozprávať iba o verejných financiách nemá zmysel. Z definície HDP vyjadrenej reláciou Y = C + I + G + (X – M) a doplnenej reláciou Y = C + S + T, ľahko zistíme túto rovnicu rovnováhy: (S – I) + (T – G) = (X – M). Ide o tri bilancie: bilnciu úspor a investícií, bilanciu rozpočtu vlády a bilanciu zahraničného obchodu. Uvedená rovnica mala v USA v roku 2006 tieto hrozivé hodnoty: (– 416 ) + (- 349) = (- 765 ) v biliónoch USD. Všetky tri sektory: súkromný, sektor vlády a aj sektor zahraničia mali dlhy. Prvý príznak krízy! Iba z relácie HDP to nemôžeme zistiť. Za krajiny EÚ platnosť týchto rovníc nezískame (v prílohe sú údaje za celú EÚ). A ak, tak iba s veľkou námahou (moji doktorandi) a zistíme z nich veľa diskrepancií.
Makroekonomickú databázu ekonomiky SR predstavujú:
1. Systém národných účtov,
2. Input-output tabuľky,
3. Účtovníctvo vlády.
Uvedenú rovnicu rovnováhy z nich za SR nezistíte. V štatistickej ročenke treba dôkladne prezentovať predovšetkým účtovníctvo vlády, v ktorom tiež musí platiť, že má dať sa rovná dal. Totiž príjmy napr. z emisií nie sú v SNÚ, lebo tieto príjmy nie sú súčasťou HDP. Iba z účtovníctva vlády sa dá zistiť hospodárenie každej vlády. HDP nie je dobrou mierou výkonnosti ekonomiky a infláciu nedokážeme presne merať. To sú ďalšie vážne problémy všetkých ekonomík EÚ. Prvý článok o SNÚ som napísal v roku 1968 a komplexný SNÚ mám v práci Makroekonomická analýza.
Veľmi ma poteší, ak sa zasadíte za zdokonalenie makroekonomickej databázy.
V prílohe Vám posielam memorandum našej európskej skupiny ekonómov. Robím to už 15 rokov. Posielal som to aj ministrom financií. V prílohe sú aj údaje za krajiny EÚ o spomenutej rovnici rovnováhy. Je tam aj pár strán z nášho memoranda z roku 2006.
S pozdravom
Prof. Ing. Mgr. J. Husár, CSc.
Mail: husar@euba.sk
Cádrova 5
Bohužiaľ, n e v e d ia a vedú.
831 01 Bratislava
Jarko,
rozvoj je správny smer napredovania, problémom je stav západnej spoločnosti, ktorá “ v tichosti“ prešla v rámci globalizmu podľa „pravidiel“ USA do mentálneho, kultúrneho, morálneho závozu. Odišla od základov týchto vlastností, ktoré boli tvorené na základe Desatora, nech si ľavičiari, ateisti a podobní hovoria, čo chcú. Právny systém (aspoň jeho kostra) je stále viazaný na základné ustanovenia Desatora, aj keď nebudeme brať do úvahy tie, ktoré sú viazané priamo na vieru v Boha.
Lebo „deti kvetov“ v Anglicku a postupne ďalej a intenzívnejšie prierezovo vo všetkých oblastiach života v západnom svete.
Toto všetko a postupne ďalšie prvky relativizmu zapríčinilo odklon od použitia osvedčených tradičných „materiálov“ pri budovaní a opravách základov európskeho domu.
Také a podobné podnety nakoniec priebežne, až do súčasnosti, priviedli Európu ako celok na cestu úpadku.
Lebo relativizmus bez väzby na tradície a vedu? Politický aktivizmus? Sebectvo paradoxne až do sebazničenia? Bohorovnosť? Odvracanie sa od „zrkadla pravdy“?
Prečo sa takto rozpisujem – chcem poukázať na korene čínskeho úspechu. Čína pomerne dlho buduje na základoch, ktoré v zásade prijali počas kultúrnej revolúcie (hoci si vtedy zničili priveľa pamiatok a odkazov na svoju kultúru, históriu, včítane písomností).
Chcem poukázať na podstatu ich úspechu – pragmaticky zotrvali na tejto svojej ceste. Stabilita rozvoja v plánovanom hospodárstve vo všetkých odvetviach, uvedomenie si potreby disciplíny na všetkých úrovniach (jedno, aj druhé nám chýbalo po roku 89).
Vďaka nekompromisnému zákonodarstvu sa od strednej vrstvy vyššie nikto neodváži ani len pomyslieť na ľavotu, korupciu, spreneveru, zradu, pretože by definitívne skončil.
Čo bolo v počiatkoch nepohodlné a takzvane nedemokratické, stalo sa postupne pilierom rozvoja a občan si to uvedomuje, pretože cíti na každodennej báze, že mu to prináša istoty a možnosti vlastného rozvoja.
Na západe si zamenili podstatu skutočnej demokracie podstatou anarchie, až nihilizmu, sebectva. Ja, ja, a do tretice ja, lebo to, či ono tak, či onak chcem a hotovo.
Nuž a sme tam, kde sme. Čierno-biele videnie na spôsob op-artu, klapky na očiach nastavené relativizmom. Prepáč tento zjednodušený výkrik do tmy …
Fero
Milý Ferko,
Tvoj rozsiahli doplnok dokazuje, že si sa ozaj dôkladne zamyslel nad úvahou. Tvoje tvrdenie rozvoj je správny smer napredovania, problémom je stav západnej spoločnosti, ktorá “ v tichosti“ prešla v rámci globalizmu podľa „pravidiel“ USA do mentálneho, kultúrneho, morálneho závozu.si zaslúži zvláštnu pozornosť.Na západe vládne finančný trh,resp. banky, aj švajčiarske a modlou je zisk. Západ už ozaj nemá čo ľudstvu ponúknuť, ani duševne , ani morálne a ani ekonomicky, lebo ide o ekonomickú demokraciu po kapitalizme.. Pozri si stav rovnováhy za USA 2008: (-30) + (-707) = (-737), teda všetky tri bilancie rovnováhy boli negatívne a dnes sú na tom ešte horšie (aj v dôsledku vojny). Potešilo ma, že si spomenul ekonomický pojem rozvoj. Slovenskí ekonómovia počas socializmu v rokoch 1966 ž 1970 vypočítali stupeň ekonomického rozvoja na báze diskriminačnej analýzy a to konkrétne I-vzdialenosťou. Ukzovateľ HDP bol iba jeden z vic ako 70 ukazovateľov.
A musím zopakovať: Právny systém (aspoň jeho kostra) je stále viazaný na základné ustanovenia Desatora. Kresťanstvo je svetové monoteistické abrahámovské náboženstvo, ktoré u Slovanských národov zanechalo hlbokú stopu, lebo sa pričinilo o rast vzdelanosti a je založené na živote a učení Krista, ako ho opisuje Nový zákon. a kladie dôraz na spásu, lásku a zmŕtvychvstanie.
Úpadok Európy je ozaj zlou cestou. Pozri si iba aký bol rozvoj vedy v Európe, priam nemôžem nepripomenúť nášho A. Stodolu. A veľké ekonomické dielo Živé slová mrtvych ekonómov, kde perdovšetkým spomeniem meno J. M. Keynes.
Toto ozaj musím vyčierniť. Lebo je top trend v Európe: Lebo relativizmus bez väzby na tradície a vedu? Politický aktivizmus? Sebectvo paradoxne až do sebazničenia? Bohorovnosť? Odvracanie sa od „zrkadla pravdy“?
Je smutné, že Európa nezachytila vznik globalizmu, ktorý už pri vzniku bol na rázcestí.
Ďakujem
jarko
Milý Jaroslav, vážený pán profesor,Niet sporu o tom, že máš pravdu. Predsa by som Tvoju úvahu rad doplnil trochu a veľmi stručne polemický:Teda, je to pravda, HDP nie je iste komplexný ukazovateľ hospodárskeho vývoja štátu, tobôž vývoja životnej úrovne, či blahobytu jeho občanov. Zato celkom efektne a efektívne sa dá využiť kritikmi aj podporovateľmi vlády /podľa potreby/, a preto je politický dôležitý, preto sa na ňom bazíruje nielen v rámci niektorých štátov ale praktický na celom svete. Iná vec je, ak sa používa v odborných kruhoch ako objektívne kritérium pre stanovenie cieľov ekonomického rozvoja štátu. Ale, som si istý, že súčasná vláda „týmto smerom“ neuvažuje a vo svojich konkrétnych krokoch sa ním neriadi. Pravda, okrem jej „poradného orgánu“, RRZ – pre ktorú je rast HDP alfou a omegou jej „odborných“ stanovísk.A iba tak, „na okraj“: Som presvedčený o tom, že vláda /na rozdiel od „expertov“/ vie čo robí, pravdaže v rámci možností, ktoré má reálne k dispozícii, je práve rast výdavkov vlády. Pravdaže, aj tento ukazovateľ je zneužiteľný rovnako ako „výdavky obyvateľstva“.Pokiaľ ide o zadlženie štátu, tak ako píše Dušan „Existuje množstvo veľkých štátov, ktoré sú na tom ešte horšie ako my“. A keď sú všetci zadlžení, /je to pravda odveká, že/ „dlhy sa najlepšie odpisujú vojnou“. Pravdaže, najľahšie tým najväčším najväčším štátom. Naopak, vôbec nezaváži, že malý štát žiadne dlhy nemá, práve naopak, ten platí najviac.Milý Jozef, Jožko
slovenskí ekonómovia pod vedením prof. Sojku a prof. Laščiaka a kol. (bol som členom) a za výdatnej pomoci ŠÚ SR v rokoch 1966/70 skonštruovali za 72 okresov SR stupeň ekonomického rozvoja na báze viac ako 70 ukazovateľov, HDP bol jeden z nich. Opreli sme sa o dskriminančnú analýza a konkrétne I-vzdialenosť. Stupeň ekonomického rozvoja definoval aj Mahalanobis a Fischer. Výsledný materiál sme odovzdali prof. Feriancovi, predsedovi SlPK. Videl ho aj gen. riaditeľ Ing. Gejdoš z SPK a mali sme to urobiť za ČSSR. Nuž ale po roku 1971 to už nešlo. Metodiku mám doposiaľ.
Jozef, v tabuľke jasne vidieť ako sa menia zložky HDP C. I, G. X a M a to v závislosti od cieľa. Ak bol cieľ dosiahnuť výdavky vlády 99 jednotiek, hodnoty zložiek HDP boli celkom iné, ako keď bol cieľom, aby sa výdavky vlády rovnali príjmom vlády. Vzťahy medzi C. I, G. X a M sú veľmi zložité, sú nelineárne, ja som uvažoval iba lineárne. Pri schvaľovaní rozpočtu naši parlamentári debatujú na úrovni tomu vezmeme -5 a tomu dáme +5. To nie je riešenie problému. Musia mať pred sebou premietnutý na stene parlamentu model a priam tam riešiť požadované zmeny. Získané výsledky môžu analyzovať. Využime techniku aj v parlamente.
Ukazovateľ HDP je taký ako keby bol krajčírsky meter z gumy. Riadili sme sa nim, teda aj EÚ, či USA a tak to dopadlo. Prečo po diele M. Gärtnera nerobili EK vedeckú hospodársku politiku. Čo robili eurokomisári zodpovední za hospodárstvo. Popíjali pivo?
Nuž a zničenie Tlmáč ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete urobili dieru do príjmov vlády, aj daň z príjmu podniku aj daň z príjmu fyzických osôb vypadli.
Ďakujem
jarko
Jožko,
ak sa v okrese X vybudovalo 5 km dialníc (4 či 6 prúdová) urobili sme prepočet ako to zvýši stupeň ekonomického rozvoja okresu X, ale aj iných.
jarko
Jarko, priateľ môj drahý, dnes je situácia iná ako pred r.89. Vtedy sme mali akúsi nespochybniteľne vlastnú hospodársku základňu a v RVHP sa ozaj rokovalo. I tak sme hovorili, že RVHP nás „zväzuje a zaväzuje“, že na nich doplácame. V skutočnosti to bolo asi tak ako Česi „doplácali“ na Slovensko. Porovnaj to so súčasnou EÚ, jej riadením a našou skutočnou hospodárskou základňou. Svojej zvrchovanosti sme sa vzdali za „fondy“, ktoré si sami zafinancujeme a ak splníme „podmienky“, možno sa nám z nich čosi aj vráti. Nuž, aké sú v tejto situácii naše možnosti a ich limity? Skutočný Politik, nie táraj, on musí byť zodpovedný a preto koná vždy v rámci možností, ktoré reálne má. /A možno sníva o tom akoby …,keby… a ľutuje, že sa do „toho“ vôbec kedysi pustil/
Tým vonkoncom nenamietam voči Tvojim reminiscenciám, sú veľmi potrebné. Rozširujú obzor a bázu poznania. Ja sa usilujem iba dovysvetliť „dialektiku“ možného. /Občas možno ťažkopádne a málo zrozumiteľne./
Vážený pán profesor
vraciaš sa s otázkou že prečo “ krajiny EÚ neustále píšu iba o koľko vzrastie HDP. Ak HDP vzrástol o 0,65 percenta, nevieme čo sa v ekonomike stalo“ Pýtaš sa Na čo je taká informácia a pre koho?. Čo vzrástlo – výdavky obyvateľstva, výdavky na investície, výdavky vlády, export, či import? Skúsim otázku rozšiť. Rast HDP vyjadruje, že ekonomika ako celok produkuje viac hodnoty. Nehovorí však, kto z toho profituje a kam tieto peniaze smerujú. A práve aj v tom je podstata problému a Slovenska..Tento mesiac si pripomíname Sté päťdesiate výročie narodenia Tomáš Baťa je príležitosťou nielen na spomienku, ale najmä na zamyslenie nad jeho odkazom. Nie nad legendou, ale nad konkrétnym dielom, ktoré zanechal v krajinách, kde pôsobil – a osobitne na Slovensku.Pre jeho podnikanie bolo príznačné, že kapitál nebol hromadený, ale neustále investovaný – do výroby, do ľudí aj do prostredia, v ktorom žili. Výstavba domov pre zamestnancov, rozvoj infraštruktúry a podpora komunitného života boli prirodzenou súčasťou podnikateľskej stratégie.Zanechal odkaz nad ktorým ba sa mala nielen naša spoločnosť zamyslieť.
Vážený pán inžinier, Tónko,
Veľmi dobre si v Tvojom doplnku zvýraznil dôležité tvrdenia. Predsa ešte pár slov. Predovšetkým tvorcovia hospodárskej politiky (Aj v EÚ), nie predseda vlády či minister financií, si musia byť vedomí, že hospodárska politika je súhrn cieľov, nástrojov a opatrení štátu (vlády, centrálnej banky) na riadenie ekonomiky, zameraný na dosiahnutie ekonomickej stability, zamestnanosti a rastu. Jej základom je fiskálna (rozpočet, a sústava daní) a monetárna politika, pričom v SR ju formuje vláda, zatiaľ čo v EÚ vraj prebieha jej koordinácia, čo je ozaj náročné.
V úvahe som práve ukázal závislosť zložiek HDP, teda Y od cieľov hospodárskej politiky. Významne sa menilo aj Y, čo jasne vidieť v tabuľke v stĺpci Y. Minimálne HDP bolo 500 a maximálne 700 jednotiek – príčiny – ciele. To si musia uvedomiť aj v našom a aj v europarlamente.
Asom ozaj rád, že si spomenul aj T. Baťu. On totiž prišiel do dielne, že bude v ten deň robiť. A pozdravil Práci česť. A ja som navštívil aj ten jeden dom. Výborne usporiadaný.
Ďakujem
jarko
Pán profesor, to čislo 61.39 % je strašné a ešte viac hodnota celkového dlhu. Teraz „zbožňovať“ HDP to je totálny nezmysel. Nám pri vstupe do „spoločenstva“ zavesili „na nohy okovy“ nerovnakých podmienok, ktoré nám podstatne obmedzili možnosť rozvoja. Bolo to horšie, ako keď nám Varšavská zmluva určila čo budeme produkovať a čo nie. Môj kolega z Mechanizačnej fakukty navrhol efektívny zberový kombajn ale na taký dostali súhlas v NDR a to nebol jediný objekt „prerozdeľovania výroby“.
V súčasnosti musíme náš rozpočet dať schváliť u „načálstva“ a pokiaľ tam nie je 5% na „útočnú obranu“ tak čelíme sankciám. Rovnako, ako ekonomicky plánovať v „podmienkach neregulácie trhu“ pre odber lacnejších energií tak vedecké plánovanie ide „mimo záujmu“.
Baviť sa za takýchto podmienok o HDP je asi bezpredmetné. A na plánovanie a návrh rozpočtu vedeckými netódami ekonomiky si budeme musieť počkať.
Nie som ekonóm, ale v svojich 90 rokoch som už zažil a pamätám si dosť a pri projektoch sme vždy počítali s návratnosťou investícií. Tieto súčasné sú (asi) nenávratné. Čo mi je ľúto a hlavne mi je ľúto našich potomkov, ktorí toto budú musieť riešiť. A nielen naši. Existuje množstvo „veľkých“ štátov, ktoré su na tom ešte horšie ako my.
….ako sa riešila takáto situácia v minulosti vieme si predstaviť.
Je mi to ľúto. Dušan
Pán profesor,
Dlh je obrovský. A iba projekcia HDP je ozaj nepostačujúca. A ako píšete, máme okovy na nohách už od vstupu. PO VŚ som začínal v Tlmačoch:
Najväčší elektromotor na svete
Priemyselný podnik ZSMK v Tlmačoch. Pracovalo tam až osem tisíc ľudí. SES Tlmače zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m; unikátne. Výrobu si objednala nemecká firma Siemens. Bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete. Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo treba ho realizovať v 4 častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97€). Stator bol poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne. Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Príkon elektromotora bol 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne ma výkon 440 MW.
4. Slovchémia – trust podnikov chemického priemyslu:
V roku 1978 zamestnával 63.505 pracovníkov. Slovnaft Bratislava sa vybudoval v rokoch 1957-1963 a postupne sa rozširoval, V roku 1978 mal 8.173 pracovníkov.
• Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave • Matador v Bratislave • Benzinol v Bratislave • Chemika v Bratislave • Petrochémia v Dubovej • Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch • Chemolak Smolenice • Považské chemické závody v Žiline
A kde sú Tlmače dnes? Vláda stratila aj dane z právnických osôb aj dane fyzických osôb. A bolo zničených, či sprivatizovaných viac ako 150 podnikov.
Atoto: Nie som ekonóm, ale v svojich 90 rokoch som už zažil a pamätám si dosť a pri projektoch sme vždy počítali s návratnosťou investícií. Tieto súčasné sú (asi) nenávratné. Čo mi je ľúto a hlavne mi je ľúto našich potomkov, ktorí toto budú musieť riešiť. A nielen naši. Existuje množstvo „veľkých“ štátov, ktoré su na tom ešte horšie ako my.
Nuž v esa pozrite na Nemecko.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, ešte pri príležitosti Vašich minulých reminiscencií som si znovu pozrel hospodárske ciele vlády v programovom vyhlásení. Vzhľadom na tie, aj vzhľadom na verejné vystúpenia ministra financií, je nutné konštatovať, že vláda si vôbec nestanovila merateľné hospodárske ciele. Aspoň nie verejne.
Minister financií nerobí odpočet svojej úspešnosti tak, že by ukázal štatistické výsledky a porovnal ich s cieľmi. Hovorí ako o úspechu podľa toho, ako analytické firmy zverejňujú rating Slovenskej republiky. Lenže to je len akási miera očakávanej schopnosti vlády plniť svoje finančné záväzky. Nič to nehovorí o úspechu hospodárskej politiky.
Vláda si no vládnom programe stanovila ako hlavnú ekonomickú prioritu „konkurencieschopnosť slovenských podnikov“. Veľmi diskutabilný cieľ, ešte horšia možnosť ako HDP.
Pán doktor,
Vy ste škálu problémov ešte rozšírili a všetky sú vážne. Ja som zvykol podrobne študovať Programové vyhlásenia vlád. Bolo atm veľa textu, ale chýbali mi trajektórie, teda kde a ako pôjde ekonomika. Ale podobne Eú. Njamenej 60 rokov sú známe regionálne modely na báze input/output analýzy. To mal byť základ tvorby hospodárskej politiky EK.
Toto je vážna myšlienka: Minister financií nerobí odpočet svojej úspešnosti tak, že by ukázal štatistické výsledky a porovnal ich s cieľmi.
Ale pozrite si tento fakt z úvahy Ak bol cieľ, aby výdavky vlády dosiahli hodnotu 99 mld. jednotiek:
Ak by si vláda stanovila ako cieľ vyrovnaný rozpočet (o čom často hovorí):
Vidíte tie obrovské rozdiely? Uvedomujú si to politici, keď schvaľujú rozpočet. To ozaj nejde bez ekonomickej vedy. Ide totiž ozaj o miliardy.
Ďakujem
jhusár
Pán doktor,
ešte doplním, chýba nám ekonomická profylaxia ako súbor preventívnych opatrení a činností zameraných na predchádzanie vzniku, povedal by som ekonomických chorôb, porúch alebo nežiaducich javov.
Ďakujem
jhusár
Súhlasím, pán profesor, nikto z politikov nerozmýšľa v dlhodobom horizonte, nikto sa nedostane ďalej ako po najbližšie voľby.
Pán profesor, treba to neustále opakovať a vysvetľovať. Zas sú masmédiá a politici v panike, že „klesá HPD“, „bude zle“… lenže ako správne píšete, iba super-rozsiahle dáta a výpočty by odhalili, ako to je v konkrétnej štátnej ekonomike. Áno, štátnej, čiže istého jediného národného štátu…aj keď sa „brusel“ hrá o to, že ho národné štáty nezaujímajú…
A mimochodom, najlepšie ste to vystihol, že „my vlastne nevieme, čo sa v ekonomike stalo“… bude to morbídne ak človek odhalí, že hádépé rastie aj všade tam, kde umierajú ľudia vo vojne? Viete, počet rakiet, bômb minutých, výstrelov, množstvo prepravy a minutej nafty, ba i množstvo pohrebov…to všetko vchádza do čísel tvoriacich HDP.
HDP prestane rásť iba tam, kde netečie ropa a neprúdi plyn, Čiže od januára doteraz na Slovensku…
Peter,
ozaj si uviedol vážne fakty. Ale ozaj si treba dôkladne prečítať citát. Taká spústa a tak vážnych ekonmických faktor a problémov a nielen u nás, ale aj v USA a EÚ. Čiže: Teda, masová nezamestnanosť, suverénna dlhová kríza a deficit bežného účtu, volatilita na finančných trhoch zle podkopávajú US a EÚ obnovu. Výhľad ekonomického rastu je veľmi nízky a kríza dôvery zdá sa, že negatívne vplývajú na úroveň investícií.Na čo sú eurokomisári a hlavne pre problémy hospodárstva. 30 rokov si to nevšímali? Nie sú odborníci a nevedia povedať čo robiť. Jasne som to ukázal na príklade a tabuľke. Oni si neuvedomujú, že pri rôznych cieľoch budú vždy zložky C, I, G, X a M rôzne. A teda treba povedať ta a takto.
Ďakujem
jaro