Dostal som vzácnu knihu. Hans Vontobel, švajčiarsky významný ekonóm a bankár napísal dielo Človek ako meradlo hodnôt s podnadpisom Poznámky ku globalizovanému svetu. Ekonomická univerzita mu udelila vedeckú hodnosť Dr.h.c v roku 1996. O to lákavejšie bolo pre mňa jej čítanie.
Dostal som však aj mail. Po prečítaní tohto mailu:
„Viem, že zvlášť agresívna strana je PS, ktorá je posadnutá až chorobnou nenávisťou voči vláde a jej predsedovi. Obviňujú ho zo všetkého možného a tupia tak, že v nadávkach a osočovaniach nepoznajú žiadne hranice. Mám sa čudovať týmto progresívcom? Oni sú jednoducho takí. Prehrali voľby a nevedia sa s tým zmieriť. Ak len trochu zacítia slabosť vládnej koalície, tak využívajú všetky prostriedky, aby ju povalili a mohli vládnuť oni. Lenže program aký nastoľujú v našom štáte je niečo ľudsky nepochopiteľné. Akoby mali úplne vypnutý mozog. Nemožno sa tomu čudovať, keď zásadne odmietajú Boha a aj jeho zákony, čiže prirodzený poriadok. A preto nemajú problém podporovať nemravné „hrdé“ pochody, a tiež aj tzv. homoagendu, či presadzovať LGBTI, alebo aj tzv. gender ideológiu, všetko to, čo je v programe kultúrnej revolúcie neomarxizmu. Cieľom je pretvoriť myslenie a zničiť tradičnú morálku.“
som si zvolil nadpis dnešnej úvahy. Kontrastuje mi to s pojmom že človek je meradlom hodnôt. Keďže významné dielo o problémoch globalizácie napísal práve aj slovenský ekonóm. Prof. M. Šikula s názvom Globalizácia – rázcestie civilizácie, zvoli so si dnešný nadpis. Vydal ho Sprint ako aj dielo H. Vontobela a to v roku 1999. Globalizácia ozaj preniká „všetkými pórmi“ do života národov, stáva sa každodennou samozrejmosťou a jej extrémne prejavy a hlavne dôsledky plodia odporcov aj kritikov.
Pojem globalizácia v nadpise som si zvolil z dvoch dôvodov:
- po prvé, použil ho aj veľký ekonóm Vontobel v nadpise svojej knihy
- po druhé, globalizácia mimoriadne ostro pokračuje aj dnes. Globalizácia, žiaľ, nerieši protirečivosť ekonomických, sociálnych, ekologických a celkových spoločenských súvislostí a dôsledkov dneška. Skôr ich komplikuje.
Globalizácia nie je novým javom, začala rozvojom zahraničného obchodu, exportom a importom, kedy sa zaviedlo clo. Clo je totiž povinná peňažná platba vyberaná pri prechode tovaru cez colnú hranicu na základe príslušných právnych predpisov daného štátu. Je nástrojom ekonomickej politiky.
Aby som čitateľa čiastočne uviedol do problémov, ktoré rozoberá Vontobel, významný ekonóm a bankár, uvediem iba názvy častí kapitoly s názvom globálna kríza:
globalizácia alebo zabudnutá definícia,
globálny svet minulosti,
komunikácia – kedysi a dnes,
takzvaný svetoobčan,
potemkinovské dediny a realita,
finančná bublina ešte nepraskla,
kritika zo všetkých strán,
regulácia globálnych finančných trhov?,
prebudenie zo sna (2001),
medzinárodné inštitúcie ako hromozvody,
národné štáty a svetové koncerny,
“global.com. civilization“, po búrke (2002), globálny burzový debakel – inventúra, čo sa stalo?,,
štát, politika a hospodárstvo,
narastajúci antiamerikanizmus,
ešte raz – medzinárodné organizácie,
problémy pred vlastnými dverami a skeptický pohľad do budúcnosti.
Aj čitateľovi iste indikujú mnoho problémov. Pre zjednoznačnenie predstavy tvrdení vediem citát z časti komunikácia – kedysi a dnes:
„Dnes visíme na videotexte, mobil považujeme za doplnok a na služobnej ceste kdekoľvek vo svete sledujeme dianie v televízii vďaka CNN. Telefón alebo ďalekopis mi pri raňajkách v ďalekom hotely prinesie požadované informácie o vývoji kurzov na domovskej burze; mesiace trvajúci hazard na takzvaných „nových trhoch“ beriem na vedomie s úškrnom alebo rezignovane…. Každý deň sa 200 až 300 000 informácií o dianí na finančnom mieste Švajčiarsko posiela viac ako 25000 príjemcom v štyridsiatych krajinách, ktorí každý deň vykonajú dva až tri milióny kurzových dopytov. Kurzových a informačných updatov je tridsať miliónov denne. V roku 1990 ich bolo 2,5 milióna“. Neuveriteľný nárast.
Nie je globalizácia skôr ohrozením, odľudšťovaním ekonomiky, odcudzenie vo vzťahu k prírode a človeku?
Pozrime si ešte tieto fakty. Čitateľ už iste postrehol problémy Panamského prieplavu, Kanady, či Mexika po zvolení prezidenta Trumpa. Na konci januára 2025 oznámil prezident USA Donald Trump zavedenie rozsiahlych ciel na dovoz z Mexika, Kanady a Číny, čo vyvolalo obavy z možných odvetných opatrení zo strany týchto krajín, ktoré sú významnými odberateľmi amerických poľnohospodárskych produktov. Nové clá, dosahujúce až 25 % na dovoz z Kanady a 10 % na čínske tovary, majú nadobudnúť účinnosť už v najbližších dňoch.
Spojené Štáty sú významným exportérom poľnohospodárskych komodít, pričom v roku 2023 dosiahol vývoz hodnotu 190 miliárd dolárov. Mexiko, Kanada a Čína patria medzi najväčších odberateľov, s celkovým dovozom amerických agrokomodít o objeme 94 miliárd dolárov v roku 2023. Počas prvého funkčného obdobia prezidenta Trumpa viedli odvetné clá k strate približne 27 miliárd dolárov na amerických poľnohospodárskych exportoch, z toho 25,7 miliárd dolárov predstavovali straty v obchode s Čínou.
Medzi najviac ohrozené komodity patria sója, kukurica, pšenica a mäso. Export sóje, ktorá je najhodnotnejšou poľnohospodárskou exportnou položkou USA, dosiahol v roku 2023 hodnotu 27,7 miliárd dolárov, čo je pokles oproti rekordným 34,4 miliardám dolárov v roku 2022. Vývoz do Číny, najväčšieho odberateľa, klesol na 15,1 miliárd dolárov v roku 2023 z 17,9 miliárd dolárov v roku 2022.
Analytici varujú, že nové clá môžu viesť k zvýšeniu cien potravín pre amerických spotrebiteľov, vrátane mäsa, mliečnych výrobkov, avokád a čerstvého ovocia a zeleniny. Odvetné opatrenia zo strany obchodných partnerov by mohli ďalej oslabiť americký poľnohospodársky exportný sektor. Obchodníci s agrokomoditami pozorne sledujú vývoj situácie, keďže zavedenie nových ciel a potenciálne odvetné opatrenia môžu výrazne ovplyvniť, žiaľ, globálne obchodné toky a ceny poľnohospodárskych produktov.
Situácia v USA tak priamo vplýva i na dianie v Európe a to i v prípade, keď sa nás nové clá zatiaľ ešte priamo netýkajú, avšak hovorí sa o ich zavedení čoraz častejšie.
Záver
Naša prítomnosť je náročná. Na prežitej minulosti sa už nedá nič zmeniť a budúcnosť pôjde svojou cestou. Ovplyvníme ju? Vynára sa otázka, nestráca sa človek? Teda to, ako to povedal H. Vontobel – človek ako meradlo hodnôt.
Slovensko, vo svetle uvedených faktov v úvahe, už prišlo o svoju suverenitu v oblasti strategických podnikov, energetiky, poľnohospodárstva, farmaceutického priemyslu, nemáme pod plnou kontrolou vlastnú peňažnú sústavu, nemáme zabezpečenú potravinovú bezpečnosť, sme v mnohom závislí od cudzích.
Považujem za formu realizácie myšlienok globalizácie odovzdanie kompletnej informácie o ekonomike SR v prístupových rokovaniach do EÚ, ba Slovenska do neznámych rúk. V duchu ideí a myšlienok Vontobela a podstaty myšlienok mailu globalizácia je nielen ako mýtus liberalizmu.
Prof. J. Husár
09/02/2025
Vážený pán profesor,
Inšpiratívna osobnosť Hans Vontobel,je švajčiarsky významný ekonóm a bankár. Začínal v roku 1943, keď vstúpil do malej súkromnej banky svojho otca, vtedy J. Vontobel & Cie., ktorá zamestnávala 12 ľudí .V bankovníctve pracoval 60 rokov. V roku 1984 sa banka zmenila na korporáciu a jej prezidentom sa stal H. Vontobel. Pod jeho vedením sa Bank Vontobel Zürich stala jednou z vedúcich súkromných bánk vo Švajčiarsku. V roku 1994 ho vystriedal jeho syn Hans-Dieter Vontobel .
Hans Vontobel pôsobil ako prezident Švajčiarsko-nemeckej obchodnej komory, ako prezident Zväzu švajčiarskych bankárov aj ako člen vedenia burzy v Zürichu a prezident Neue Zürcher Zeitung
Svoje životné skúsenosti zhrnul okrem iných do knihy Človek ako meradlo hodnôt s podnadpisom Poznámky ku globalizovanému svetu. V roku 1996 Ekonomická univerzita v Bratislave mu udelila vedeckú hodnosť Dr.h.c. Na Slovensko nezabudol a dňa 24. novembra 2011 za jeho účasti sa uskutočnil na Obchodnej fakulte už 14. ročník udeľovania Vontoblovej ceny Nadácie Merkúr za najlepšiu obhájenú diplomovú prácu v oblasti medzinárodných finančných a peňažných vzťahov, bankovníctva a procesov súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii. Cena sa odovzdáva každoročne za tri najlepšie diplomové práce. Ocenení absolventi okrem finančnej odmeny získavajú možnosť absolvovať pracovnú stáž v Bank Vontobel Zürich. Cenu získal Ing. Rastislav Kruľ.
Hans Vontobel bol presvedčený, že najdôležitejšie pre planétu a jej obyvateľov je, a musí byť, pokiaľ sa naša civilizácia chce vyhnúť sebazničeniu, zveľaďovanie k ľudskosti. Všemožne prízvukoval , že medziľudským vzťahom treba venovať aspoň toľko čo vzdelávaniu, pôsobiť na medzigeneračné vzťahy a prinavrátiť do spoločnosti úctu k človeku a k práci rešpekt, ale aj prijatie odvekých ideálov – aj tradícií do „vedomia verejnosti“. Ako normu vnímať, správať sa ako ľudia, ktorí majú k sebe blízko.Tieto nádherné vízie ani po rokoch nenašli živnú pôdu.
Hans Vontobel v Poznámkach ku globalizovanému svetu , predpokladal, že globalizácia ako komplexný proces, prinesie zo sebou výhody, ale aj nevýhody. Ako sa môžeme presvedčiť v posledných desaťročiach ako uvádza pán Barič dôsledku globalizácie sa často strácajú dôležité hodnoty, ktoré sú pre spoločnosť a kultúru dôležité.Globalizácia často vedie k oslabeniu miestnych komunít a sociálnych väzieb a globalizácia má negatívny dopad na životné prostredie.Dovoľujem si doplniť negatívny vplyv globalizácie na na ekonomiku jednotlivých krajín ako uvádzajú naši diskutujúci.
Vážený pán inžinier, Tónko,
som rád, že si tak obsažne doplnil moju úvahu a hlavne komentáre čitateľov. Obohatil si aj moje znalosti. Jednou z úloh Reminiscencií je dať vedieť o Slovensku, ktoré má ozaj bohatú históriu a veľa pamiatok. A toto ozaj musím zvýrazniť:
Hans Vontobel bol presvedčený, že najdôležitejšie pre planétu a jej obyvateľov je, a musí byť, pokiaľ sa naša civilizácia chce vyhnúť sebazničeniu, zveľaďovanie k ľudskosti. Všemožne prízvukoval , že medziľudským vzťahom treba venovať aspoň toľko čo vzdelávaniu, pôsobiť na medzigeneračné vzťahy a prinavrátiť do spoločnosti úctu k človeku a k práci rešpekt, ale aj prijatie odvekých ideálov – aj tradícií do „vedomia verejnosti“. Ako normu vnímať, správať sa ako ľudia, ktorí majú k sebe blízko.Tieto nádherné vízie ani po rokoch nenašli živnú pôdu.
Globalizácia má svojich zástancov, ale aj odporcov. Nemôžeme ju chápať jednostranne žiada si triezvy, a ja hovorím vedecky poctivý , dostatočne hlboký a komplexný prístup k objasneniu príčinných súvislostí, určujúcich prvkov obsahu pojmu globalizácia. Musíme si uvedomiť riziká a hrozby a to si žiada všetky profesie, nielen ekonómov. Musíme sa vydať správnym smerom a to by mali zabezpečiť politici.
Ďakujem
jarko
Milý pán profesor,
ďakujem, podpisujem sa pod Vaše múdre slová
Srdečne
Ľubo
Výborný, veľmi užitočný článok vážený pán Prof., vhodný na širokú publicitu a zamyslenie nielen ekonómov. Podľa môjho názoru primárnym cieľom „ideálu“, či myšlienky „globalizácie“ je globalizácia, tzn.koncentrácia moci v jednom centre. Obchod, cla, atď. sú iba sprievodnými javmi pri uskutočňovaní tohto cieľa. Je to chorobná, vskutku diabolská myšlienka, ktorá však nie je „na programe dňa“ prvý krát v dejinách. Vždy skrachovala, vždy však „vytriezvenie“ ľudstva bolo sprevádzané rozsiahlymi civilizačnými zmenami a nespočetnými nevinnými obeťami. Ani v súčasnosti to, žiaľ, nebude inak. „Reverzný“ proces sa začal.
Pán inžinier,
to je fakt: Podľa môjho názoru primárnym cieľom „ideálu“, či myšlienky „globalizácie“ je globalizácia, tzn.koncentrácia moci v jednom centre. Avšak treba si uvedomiť charakter a ostrosť rozporov globalizácie. Už vypovedajú o tom, že dejinný vzorec, či paradigma dnešnej spoločnosti sa prežila a že globalizácia, ak sa nemá obrátiť proti samotnej civilizácii vyžaduje novú, všeľudsky dôstojnú paradigmu. V Etiópii som zažil, že otec odsekol chlapcovi ruky, aby mohol žobrať.Videl som slepotu, či analfabetizmus, čo iste nie sú ciele, ktoré má mať dnešná spoločnosť. Naši vodcovia, myslím na Slovensku, ale hlavne v Eú, že 21. storoťie nemôže prežiť s etikou 20. storočia. To čo napísal Vontobel je asi túžba človeka.
Ďalukem
jhusáfr
Ešte stručný dodatok k môjmu príspevku:
„Když vyrábíš zbraně, musíš vést války.
Když vyrábíš léky,musíš vytvářet choroby.
Když půjčuješ peníze, musíš vytvářet dluh.
Když lžeš, potřebuješ novináře.
Když potřebuješ, aby ti zobali z ruky,
musíš je nechat vyhladovět … “
/z jedného českého webu/
Rád by som zdôraznil, názov (a zrejme aj motív a cieľ) článku „človek, ako meradlo hodnôt“. Ekonomizácia priviedla Prognostický ústav koncom osemdesiatych rokov k určovaniu prognostických vízii na základe „kilogramových cien exportu“. Paralelne sa dnes prejavuje tendencia vážiť „kilogramovú cenu človeka“ (počty jedincov, dĺžku dožitia, spotreba tovarov a pod.).
Na jednej strane sa v „mailovej korešpodencii“ množia informácie o eugenike, lepšie povedané genocíde, ako o primárnych cieľoch kapitálu a jeho organizácií, či agentúr (Rothshieldovci, WEF, Schwabove, Gatesove, Šorošove fondy a agentúry). Na druhej strane vytvára vzniká interegnum – starý (monopolárny) imperiálizmus dodýchal a nový technofeudalizmus (hyperkapitalizmus, fašizmus) ešte neprevzal „zodpovednosť“ za „človeka, ako meradla hodnôt“…
Iste ostávajú mantinely tradičných ekonomických funkcií civilizácie (zásobovanie, distribúcia luxusu a pod.). No producenti kľúčových komodít už dávno prestali byť určujúcimi. Myslím, že aktuálne prebieha proces likvidácie dominancie obchodu (marketingu). Kapitál sa snaží udržať kontrolu nad transformáciou civilizácie (a najmä nad jej cieľmi) ovládnutím komunikácie. Pre mňa je symptomatické aj to, že nositeľom je zmeny je supermládež. Amerika je „na větvy“ z toho, že Musk obsadzuje kľúčové miesta administratívy „absolventmi“… Ide, zrejme o to, aby budovatelia technokapitalizmu získali kvalifikáciu, musia sa sami kvalifikovať (a získať zdatnosti) v deštrukcií existujúcej kapitalistickej civilizácie (z „demokratickej štátnosti“ na veľmocenský/imperiálny fašizmus kapitálu)
Pán inžinier,
ako ekonóm si predovšetkým cením to, že medzi prvými ekonómami, ktorý sa zamysleli nad dôsledkami globalizácie bol opäť Slovák, prof. M. Šukula, ktorý mi svoje dielo aj v enoval. Ide o to, ž dôkladne identifikoval najzávažnejšie problémy, rozpory. Vážny problém, rozpor, ktorý globalizácia obnažuje a vyostruje je rozpor medzi produkciou bohatstva a prehlbujúcou sa nerovnomernosťou jeho rozdelenia.. Žijeme vo svete kde 20 percent najbohatších je 60 krát bohatšia ako 20 percent najchudobnejších. 400 multimilionárov má viac bohatstva ako polovica svetového obyvateľstva. Ved je to ozaj výslovné. Nuž a tie rozdiely sa iba zväčšujú.
Ďakujem
jhusár
Vážim si diskusiu tu pod článkom, len podotýkam, že nik si nevšimol tú podstatu globalizácie – vysoká až monopolná koncentrácia VLASTNÍCTVA v jednom vlastníckom subjekte. Aj Peter Staněk upozorňoval ( niekedy pred rokom 2000), že hlavný náš omyl pri globalizácii je, že si myslíme, že globalizácia bude znamenať podstatné rozdrobenie vlastníctva a všetci budú kooperovať. Opak nastal: Tuho sa cez vlastníctvo a financie všetko koncentruje do globálnych korporácií a rozdrobenie sa týka vždy len tých krajín a ekonomík, ktoré sa majú stať korisťou globálnych korporácií:
Iste viete, že hovorím aj o Československu a tomu tlaku na rozbíjanie podnikov, horizontálnych a vertikálnych štruktúr a potom „milosrdnému odkupu“ pod cenu…! zažili sme to cez všetky tri dekády smutnej existencie SR.
Ako to, že sa Muskove firmy nemusia diverzifikovať vlastnícky, ale celá sústava energetiky u nás musela byť rozbitá? Aha? Lepšie sa odkupovalo korporáciám pokrájané sústo…
Peter, nepodceňujte nás, vieme dávno z teórie aj vlastných skúseností, že kapitál postupom času koncentruje a globalizácia len zastrešuje tento proces. A okolo toho prebieha veľa mediálneho zahmlievania, ktoré dokáže mnohých pomýliť. Na Elonovi Muskovi, Bezosovi, Zuckerbergovi a vlastne aj Gatesovi ma neudivuje rozsah ich „impéria“, ale rýchlosť, akou narástli. Mám dôvodné podozrenie, že nikto z nich nie je prototypom „selfmademana“, ale sú to figúrky, ktoré plnia úlohu za niekoho skrytého. Pozrime sa na príklad Chodorkovského, ktorý po uväznení a oslobodení priznal, že celý čas fungoval pre Rothshildovcov. Takže zrejme tieto „nové“ kapitálové impériá sú v podstate súčasťou veľmi starých impérií, len s premaľovanými štítmi.
Marián, vlastne ste mi potvrdili tú moju myšlienku o totálnej koncentrácii vlastníctva. …“že kapitál postupom času koncentruje…“ a skôr než podceňovanie som chcel odborne zvýrazniť, že clá v tom prsty nemajú, clilo sa ešte za kráľa Svätopluka keď sa vozila po Dunaji soľ a tu v Bratislave boli colní výberčí…
Veď vidíme, čo sa stalo s národným hospodárstvom Československa, keď sa odbúrali clá …a tam vlastne ešte výraznejšie vidno, ako sme museli „demonopolizovať“ naše podniky – pričom celá čs.elektrárenská sústava nebola väčšia ako nejaký kanadský „county“ a tých má Kanada veľa.
Mimochodom, to, čo som napísal pred chvíľkou, sa v plnej miere týka Sorosa a jeho „impéria“ mimovládok. To je mimoriadne závažné práve v súčasnom kontexte celej východnej Európy.
Peter,
práve o to ide. Ako píšeš: Tuho sa cez vlastníctvo a financie všetko koncentruje do globálnych korporácií a rozdrobenie sa týka vždy len tých krajín a ekonomík, ktoré sa majú stať korisťou globálnych korporácií: Informácie sa dnes pohybujú po globálnych sieťach rýchlosťou svetla umožňujú , aby ekonomické rozhodnutia uskutočnené na jednom konci sveta bezprostredne vyvolávali účinky na iných miestach po celej zemeguli a tak Musk a iní sa iba obohacujú a nemusia sa grápiť s tým, že ich podni je v Ázii, či na Slovensku. Globalizácia vyvoláva celoplanetárne interdependencie. Peter, ale Ty dobre vieš, že práve energetika je kľúčom dnešného ekonomického sveta. Veď ide aj vo vojne o zdroje.
Ďakujem
jaro
Pán profesor, pekná úvaha.
Globalizácia je komplexný proces, ktorý so sebou prináša nielen výhody, ale aj nevýhody, čo je aj naznačené v časti úvahy. V jej dôsledku sa často strácajú dôležité hodnoty, ktoré sú pre spoločnosť a kultúru dôležité. Ktoré hodnoty z celého komplexu sú ohrozené globalizáciou?
1. Kultúrna identita a rozmanitosť
Globalizácia vedie k homogenizácii kultúry, kde sa miestne tradície a zvyky nahrádzajú globálnymi trendmi. To môže viesť k strate kultúrnej identity a rozmanitosti, ktorá je pre spoločnosť dôležitá. Miestne jazyky, umenie a remeslá môžu zaniknúť, pretože sú nahradené globálnymi produktmi a trendmi.
2. Miestne komunity a sociálne väzby
Globalizácia často vedie k oslabeniu miestnych komunít a sociálnych väzieb. Ľudia sa sťahujú do miest za prácou a vzdelaním, čo vedie k strate kontaktu s rodinou a priateľmi. Miestne podniky sú často nahradené nadnárodnými spoločnosťami, čo vedie k strate pracovných miest a ekonomickej stability.
3. Životné prostredie
Globalizácia má negatívny dopad na životné prostredie. Zvýšená produkcia a spotreba vedú k znečisteniu ovzdušia a vody, odlesňovaniu a strate biodiverzity. Doprava a cestovanie, ktoré sú spojené s globalizáciou, prispievajú k emisiám skleníkových plynov a klimatickým zmenám.
Pán inžinier,
som rád, že ste upozornili na tieto problémy, že ste uviedli nový zorný uhol. Teda jednou z oblastí, v ktorých doterajší priebeh globalizácie najbezprostrednejšie zaznamenáva varovné až alarmujúce dôsledky sú bezprecedentné tendencie vo vývoji nezamestnanosti a v ohrození sociálnej stability. A ozaj vidíme , ako hovoríte homogenizáciu kultúry, stačí si pozrieť naše TV. Tento zlom doterajšieho trendu má svoj materiálny základ aj vo financovaní, ktoré nie je celkom jasné. Vývoj sociálneho postavenia či zamestnaných, či nezamestnaných je v čoraz zjavnom rozpore s proklamovanými pozitívnymi účinkami globalizácie globalizácie na životnú úroveň a kvalitu života ľudí, osud ľudí je ponechaný na slepú vieru v neviditeľnú ruku trhu. Žiaľ ozaj náročný problém je problém dopravy a jej negatívnych efektov, už obyčajná hustota áut na cestách v Bratislave.
Ďakujem
jhusár.
Vážený pán profesor,
ďakujem za výborný článok. Ja ale každodenne počúvam od našich predstaviteľov, že sme suverénny štát… Čo myslíte, koho chcú ešte klamať? Ja myslím, že na svete je len jeden suverénny štát a SŠA to nie sú:-).
Pán inžinier,
veľmi vážny problém. Slovensko, vo svetle uvedených faktov v mojej úvahe, už prišlo o svoju suverenitu v oblasti strategických podnikov, energetiky, poľnohospodárstva, farmaceutického priemyslu, nemáme pod plnou kontrolou vlastnú peňažnú sústavu, nemáme zabezpečenú potravinovú bezpečnosť, sme v mnohom závislí od cudzích. Nie sú optimálne využití naše zdroje, pôda, práca a kapitál. Na dobrej pôde sa postavili automobilky. riaditeľmi sú cudzinci.
Ďakujem
jhusár
Bankár H. Vontobel mi v roku 1997, teda rok po čestnom doktoráte na Ekonomickej univerzite, ktorým bol poctený vtedy aj môj hosť prof. Klaus Schwab, mi venoval zlaté pero za činnosť HNclubu (v súčasnosti už vyše 31-ročného združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub – Medzinárodný mierový výbor). Zhodli sme sa vtedy na tom, že najdôležitejšie pre planétu a jej obyvateľov je, a musí byť, pokiaľ sa naša civilizácia chce vyhnúť sebazničeniu, zveľaďovanie ľudskosti. Jeho myšlienky boli blízke nášmu členstvu, ktoré už vyše troch dekád všemožne prízvukuje, že človečine, vzťahom medziľudským treba venovať aspoň toľko čo vzdelávaniu, pôsobiť na medzigeneračné vzťahy dokonca nekompromisne, a prinavrátiť do spoločnosti akoúctu k človeku a k práci, nielen rešpekt, ale aj prijatie odvekých ideálov – aj tradícií do „vedomia verejnosti“. Ako normu a vnímať, správať sa ako ľudia, ktorí majú k sebe blízko. I keď sa mi to v tom čase videlo ako „zbožné želanie“. Ibaže, v domovskej krajine, teda vo Švajčiarsku na pôde WEF a na cransmontanskom fóre, ktorých som sa zúčastňoval ako šéfredaktor HN a tiež predstaviteľ združenia, mali tieto prenádherné vízie (i keď v našom detstve boli skôr realitou) živnú pôdu.
Pán doktor,
nemôžem nesúhlasiť. Ale tiež nemôžem nezdôrazniť potrebu objektívneho poznania prevratných zmien a zároveň rozporuplných globalizačných premien, ktoré sa lavínovite šíria celou našou planétou, je zo dňa na deň akútnejšia. Globalizácia skrýva v sebe vznik zvýšenia produkčnéh kapitálu krajiny, ale prináša aj, podľa mňa, nebývalé hrozby, zvlášť v oblasti národných štátov, o čom píše aj Vontobel, a aj, čo nazval podnikateľ a jeho okolie. Neviem či globalizácia nezrodila ilúzie a mýty, hlavne o jej dôsledkoch a priebehu, ktorý som v úvahe iba naznačil. Neviem či nebudeme potrebovať adaptačné procesy, ale prezident Trump začal rázne a jeho požiadavky sú ozaj aj kontrastné.
Ďakujem
jhusár
Odporúčam: https://blog.hlavnespravy.sk/36418/ludska-spolocnost-je-hlupejsia-ako-stado-oviec/ Kde sa pýtam akademikov, profesorov a ekonómov všeobecne: Kde sa podelo vo Vašich hlavičkách elementárne pravidlo (zákon pôvodnej oikonómie) pre konsolidovanú závierku, že v uzatvorenej jednotke nemôže vzniknúť zisk ani strata?
Prečo? Lebo zisk ako voľný radikál doviedol ľudstvo do chaosu a na okraj priepasti. Sformoval aj globalizáciu v dnešnej katastrofickej podobe, keď každý bojuje proti každému kým sa v jeho mene nepohlušíme.
Čo navrhujem? Ekonomická veda podľa môjho návrhu by mala predstavovať hologram, v ktorom obraz celosvetovej ekonomiky by bol obrazom podnikovej ekonomiky a naopak. To znamená zavrhnúť makroekonómiu a modifikovať mikroekonómiu (bez-ziskovú), na celosvetový priestor. Nuž a základom meny sa musí stať človek a nie vrabce na streche!!§
Na všetkom zlom je niečo dobré. Veď len nedávno pán profesor a ďalší diskutujúci písali o tom, ako sme si nechali zničiť poľnohospodárstvo a sebestačnosť v potravinách. My nemôžeme ovplyvniť to, či sa zavedú recipročné clá na potraviny, ale môže to byť stimul, ktorý podporí domácu výrobu potravín. A čo nebudeme musieť dovážať (a nebudeme chcieť vyvážať), na to môžu byť clá ľubovoľné.
Pristavím sa ešte pri obsahu citovaného mailu. Ono to skutočne vyzerá tak, že hlavné médiá, opozičné strany a skoro všetci protestujúci majú vypnuté mozgy. Veď ako môže nejaká podpredsedníčka najväčšej opozičnej strany v TV na otázku moderátora, či tých ľudí vonku neoklamali, keď ani predsedníčka eurokomisie si nevšimla žiadne aktivity Slovenska k odchodu z únie, tak ako na to môže reagovať slovami, že „keď sú tam tie počty ľudí, tak za tým asi niečo bude“?! To je ako keby sa masový podvodník obhajoval tým, že keď mu toľko ľudí uverilo, tak asi to bolo pre nich dobré…
Prehnúť cez koleno zaradom všetkých ministrov školstva od 89!
A zvlášť sa pozastavím nad tým, ako môže televízna moderátorka bez začervenania tvrdiť, že ľudia na ulici sú nespokojní (TV sa pýtala), lebo neveria ani uisťovaniu vlády, ani slovám von Leyenovej. Toto je dôkaz, ako veľmi spoločensky nebezpečné sú médiá a aká neschopná je prokuratúra a OČTK. Verím, že vláde to neublíži, ak sa sama nezosype, ale takéto masové hromadné klamstvo nesmie ostať bez toho, aby médiá znášali dôsledky.
Pán doktor,
tiež pokladám situáciu za vážnu a situáciu doma za znepokojujúcu. Nemôžem nezopakovať: „Hans Vontobel, švajčiarsky významný ekonóm a bankár napísal dielo Človek ako meradlo hodnôt s podnadpisom Poznámky ku globalizovanému svetu.“
Teda globalizácia je dnes na ceste, ktorá nezabezpečuje rozvoj hlavne malých ekonomík. Bariery a deformácie v oblasti či už práce a či fungovania našej ekonomiky sú veľké Ozaj ide aj o sociálne dimenzie človeka, o protirečivosti ekonomických, aj ekologických súvislostí a dôsledkov. ie ma hlavne zaujímajú Iba podprujem tézu prof. Šikulu, globalizácia je na rázcestí. A zmeniť a rozhodnúť to môže iba človek. Toho si treba začať vážiť.Musíme začať vytvárať predpoklady pre potrebnú zmenu.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem pán profesor. Veľmi dobrá a veľmi aktuálna úvaha. Podľa môjho názoru – za všetkým hľadaj človeka – jednotlivca a jeho rozhodnutia bez akejkoľvek zodpovednosti..
Pán inžinier,
snažím sa sledovať slovenskú ekonomickú spisbu na internete a aj v Panta, či Marinuse. Nenašiel som diel zrovnateľné s dielami mojich profesorov – Pavlednu, Kočtúcha, Sojku, či Ferianca. Ale hlavne nepoznám ani diela ekonómov členov NR SR, či europarlamentu. Denne som však svedkom zvád. A to je ten najzávažnšjší problém, aby vedeli pochopiť Hansa Vontobela, švajčiarskeho významného ekonóma a bankára, ktorý napísal dielo Človek ako meradlo hodnôt s podnadpisom Poznámky ku globalizovanému svetu.
Ďakujem
jhusár
Pre Petra Zajaca – Vanku – prikláňam sa k názoru v zhode o tom, že clá sú vlastne len inou formou obchodnej či ekonomickej vojny a vytvárajú preferované prostredie pre určitých výrobcov na úkor ostatných, zásadne pritom porušujúc aj princípy „voľného trhu“.
Pozdravujem Julo
Julko,
dielo Človek ako meradlo hodnôt s podnadpisom Poznámky ku globalizovanému svetu vidím aj v kontexte domácej politickej situácie. Bežný človek sa nestzane poslancom NR SR. Poslancami sa stávajú nominanti strán, teda neovplyvňujú to občania. A kde je teda človek ako meradlo hodnôt. V akých súradniciach sa nachádzame? Netreba zmenu?
Ďakujem
jaro
Je to dobrá osveta, pán profesor. Žiaľ, ale, GLOBALIZÁCIA sa nezačala „odstraňovaním ciel“…ešte vo svojej diplomovej práci z 1979 som písal o tom, že privysoká koncentrácia VLASTNÍCTVA v rukách korporácií predstavuje nebezpečie pre svetový trh – a to som mal tému „Hospodárske vzťahy Východ – Západ a postavenie ČSSR.“
Odcudzenie vzťahu podnikov – korporácií k ľuďom sa začalo vo chvíli, keď americká korporácia začala prevádzkovať výrobu niekde vo svete – a tej bolo fuk, ako sa majú „roboši“ v ich výrobnej fabrike. Alebo ako si žujú ľudia v okolí fabriky – viď indický Bhópál, kde ľudia hynuli od splodín vypúšťaných globálnou korporátnou výrobou zo závodu…
A čo dnes budúca baterkáreň na úrodnej pôde na Slovensku? Alebo robotníci v US STEELE? Ako pomáha USSTEEL mamičkám na košickom sídlisku?
A mimochodom: Filozofiu aby človek bol meradlom hodnôt oživil v 2010 americký filozof David Schweickart vo svojom diele Ekonomická demokracia – po kapitalizme. Áno, šírilo sa to i po Slovensku. Liberáli to odmietli ako „komunistické“ a komunisti a my vôbec na Slovensku sme zanevreli na tri fungujúce ekonomické črty ekonomickej demokracie iba preto, „lebo to bol američan a necitoval nič z Lenina“…Sami sme si na vine, od roku 2011 uplynulo 14 rokov a my sa do toho bahna centrálneho korporátneho vlastníctva ponárame čoraz hlbšie ( viď Bajdenovci – Ukrajina, viď E.Musk – USA a svet…ovláda).
Nie, clá rozhodne nespôsobili globalizáciu – oni už boli iba dôsledkom, aby malé národy nemohli chrániť svoje hospodárstvo a neudržali svoju výrobu.
Peter,
iste máš bohaté skúsenosti. Trump chce Grónsko, Trump chce nové clá, dosahujúce až 25 % na dovoz z Kanady a 10 % na čínske tovary, Trump sa nechce stretnúť s predsedníčkou EK, čo nás ozaj musí zaujímať. Ide o fungovanie ekonomík EÚ.
A vzhľadom na citovaný mail nemôžem neuviesť tiež z mailu:
Teda úplne sa v zmenenom svete zabúda na ekonomiku. Politici sa vadia. Majú vôbec dobrých ekonómov? Nevedia postaviť alternatívy voči súčasnej ekonomickej politike. Pozri si rast chudoby na Slovensku.
No a hlavný problém, ktorý si pomenoval: aby malé národy nemohli chrániť svoje hospodárstvo a neudržali svoju výrobu. Do tohto pohľadu treba vtesnať názory veľkého švajčiarskeho ekonóma, ktorému naša škola dala Dr.h.c.
Ďakujem
jaro