Finančná kríza, odbornejší pohľad

Zaujal ma článok:

The Great Economic and Financial Crisis of 2026: Structural Premises and Geopolitical Consequences. Teda Veľká ekonomická a finančná kríza v 2026: Predpoklady a geopolitické konzekvencie.

 

Uvediem aj jeden podnadpis European Trade Policy and the Amplification of Chinese Vulnerabilities, čiže Európska obchodná politika a zosilnenie Čínskej zraniteľnosti.

Finančná kríza je vážny otras vo finančnom systéme, ktorý zasahuje banky, investície a podniky aj bežných ľudí. Najčastejšie vzniká v dôsledku nadmerného zadlžovania, špekulatívnych investícií alebo straty dôvery investorov.“

 

To vie každý občan, po roku 1989 sme do toho vhupli. Kto zato môže?

 

Aby som ozrejmil prečo ma zaujal nadpis, ktorý hovorí o veľkej ekonomickej a finančnej kríze v roku 2026 a geopolitických konzekvenciách, musím začať rokom 2008. Zhodnoťme ho odbornejšie. Zažili sme, žiaľ, najväčšiu finančnú krízu.

V septembri 2008 sme boli svedkami bezprecedentného útoku na finančnú štruktúru, ktorú považoval Západ predchádzajúcich 50 rokov za samozrejmú. Celý systém sa vtedy ocitol v troskách.

 

  • V priebeh troch týždňov sa zrútil skalný stúpenec amerického bankovníctva Lehman and Brothers;
  • Popredný  americký poskytovatelia hypoték Fannie Mae a Feddie Mac boli zoštátnené.
  • AIG najväčší svetový poisťovateľ padol na kolená a jeho existencia bola spochybnená a na záchranu predsa dostala od americkej vlády 85 miliárd dolárov.
  • V Británii dosiahla v roku 2009 finančná výpomoc bankovým obrom Lloyds TSB a Royal Bank of Scotland viac ako 1,4 biliónov dolárov (viac ako 850 miliárd libier). Kvôli tomu  sa miliardy na burzách  presunuli z New Zorku do Londýna, Reykjavíku a väčšinu miest medzi nimi, čo ohrozilo dôchodky a úspory miliónov ľudí.

 

Tak teda fungoval dnešný finančný systém, splodil novú finančnú krízu. Čoho boli udalosti  z roku 2008 nevyhnutným dôsledkom? Vedeli? A Západ neprijal nevyhnutné opatrenia!

 

Bol slepcom?

 

Ani nie o dve desaťročia po finančnej a menovej kríze v roku 2008 SR spolu s EÚ okúsilo zničujúci krach bánk či podnikov opäť. Za peniaze národa zodpovedala tá istá skupina ľudí, čo v roku 2008. V priebehu osemnástich rokov sa im podarilo  stáť na čele dvoch  obrovských peňažných a finančných kríz, čo priam dokazuje, že ich pochopenie toho, čím  presne sú peniaze a ako fungujú, je ozaj úbohé (zámerne?). Nezaujímali ich konzekvencie.

Dovolím si problém objasniť hlbšie. Žiada si to realita, ktorú opisuje spomenutý článok, a týka sa aj SR aj EÚ. Finančná kríza, ktorú naznačuje nadpis aj dnešnej úvahy má svoj pôvod v monetárnej politike, ktorú ekonomická veda dôkladne popísala a týka sa  ovplyvňovania ekonomickej aktivity krajiny, a to buď kontrolou ponuky peňazí alebo zmenou úrokových sadzieb. Opiera sa o tento vzťah

 

Ms = mm . B

 

kde mm je peňažný multiplikátor, Ms je ponuka peňazí a B je monetárna báza. Čiže multiplikátor vyjadruje silu akou pôsobí monetárna báza na množstvo ponuky peňazí.

V mojej knihe Aj ekonómia je veda (2018) mám časť 7.3 Monetárna politika sa vymkla z pod kontroly (ponuka peňazí). Odvodil som vzťah pre peňažný multiplikátor a je

 

 

Čitateľ vidí, že sú tam mnohé premenné

  • rD = koeficient minimálnych povinných rezerv
  • CU = obeživo
  • D = vklady
  • ER = prebytočné rezervy
  • mm, čo je peňažný multiplikátor, ktorý je predovšetkým v komplikovanom vzťahu s CU, obeživom

Nachádza sa aj v čitateli aj v menovateli a tam opäť v čitateli. Vzťah je ozaj komplexný ale práve zato umožňuje predovšetkým identifikovať riziká v dôsledku CU, či D, či ER.. Čitateľ zistil, aká dôležitá je matematická forma poznania.

 

V knihe uvádzam aj číselný príklad, z ktorého záver je: zvýšenie monetárnej bázy o 1 Sk má za následok zvýšenie ponuky peňazí M o cca 2,50 Sk (výpočty som realizoval v dobe,  keď sme mali menu korunu). To je až neuveriteľné, čo to urobí s masou peňazí, zvýši ju veľmi. A na to zabudli všetci guvernéri NBS – alebo aspoň o tom nehovorili. To bola bázická systémová chyba.

 

Ale rovnakú chybu robí aj ECB, ako píšem v knihe:

Guvernér M. Draghi s radosťou oznámil, že do ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu a finančnú krízu. To je obozretná politika, o ktorej nám hovorili (učili) experti, ktorí chodili do NBS a na MF SR?“

 

To nevedel M. Draghi, čo robí s obeživom? Ani EK?

 

Škoda. Urobil si ekonomickú analýzu? Ona hovorí aký bude efekt rôznych ekonomických opatrení na hodnotu  tých makroekonomických premenných, ktorých zmeny sú sprievodcom, indikátorom  výkonu ekonomiky, napr. národný príjem, rast, spotreba či zamestnanosť. Na internete som nenašiel ani jedno ekonomické dielo, ktoré napísal M. Draghi. M. Draghi si vôbec neuvedomil konzekvencie? Zásadným faktom je opodstatnenosť rozhodnutia.

Guvernér ECB musí byť ekonóm; nemôže byť právnikom, či inou profesiou.

Musí vedieť odvodiť uvedený vzorec a musí prejsť výberovým konaním. Ľahko sa mohol presvedčiť, aké  budú dôsledky zmeny množstva obeživa (CU) na ponuku peňazí, ktoré urobil.  EU má 27 členov. Teda bude iste iný dôsledok v SR a iný vo Francúzsku, lebo máme iné odvetvia, či funkciu spotreby ako Francúzsko.

Avšak o týchto problémoch musia vedieť, čiže o kolobehu peňazí v EU, aj výkonní pracovníci EÚ, veď oni sú tvorcami možných odporúčaní a postojov, pretože obeživo má aj ďalší problém, v EÚ máme viacero mien a tak nový problém, s výmennými kurzami.

 

Metódy riadenia ekonomiky sú určované ekonomickými zákonmi rozvoja ekonomiky, ako objektu riadenia, ale aj stavom ekonomiky, a musí smerovať k optimalizácii fungovania.

 

Keďže banky sú považované za kľúčové pre spoločnosť a práve preto zohrávajú takú dôležitú úlohu v ekonomike a v každodennom živote. Prečo v USA skrachovala ako prvá práve banka? Z čoho, odkiaľ prišiel krach?

Zistili sne, že finančná kríza znamená, že upadajú banky, upadá ekonomika, upadajú podniky, upadajú poisťovne a ľudia prichádzajú o svoj majetok. Išlo a ide o finančnú katastrof.

 

Udalosti v roku 2108 a v 2026 sú priam kataklyzmatické.

 

Boli udalosti 2008 nevyhnutným dôsledkom ekonomických porúch? Nemali si ich ekonómovia už skôr všimnúť a liečiť? Možno, že ten kolaps bol vyvrcholením celej plejády politických chýb a ekonomických omylov, ktoré postupne naberali silu, potom vybuchli a vytvorili tak  najhoršiu finančnú krízu s možnosťou zopakovania v roku 2026.

Nerobia vlády túto chybu stále, akoby boli voči skutočným príčinám krízy v roku 2008 slepé?

Ekonómovia by si mali uvedomiť ešte jednu zásadnú vec. Bolo by mylné  pozerať sa na to, čo sa stalo, ako na akúsi izolovanú vec, či uzavretú epizódu.

Čo sa odohralo v roku 2008, obohatil v skutočnosti dnes ešte jeden iný zásadný fakt – vidíme, že ekonomická moc prešla z jednej strany na druhú; zo Západu na rastúci zvyšok sveta (BRICS). Ide o zásadnú(ejšiu) vec. Nemáme unipolárny, či bipolárny svet.

 

Vzniká multipolárny svet, kde má vládnuť mnoho štátov s rozdielnymi ekonomickými podmienkami. Tu sú geopolitické konzekvencie.

 

Ekonómovia SR a hlavne EÚ musia hlboko preniknúť do podstaty fungovania ekonomiky a najúplnejšie pochopiť súčasné fungovanie ekonomík EÚ a uvedomiť si následok rozhodnutia na ekonomiku, pochopiť súvislosti.

Nezachráni nás zbožňovaný Bitcoin, ale ochrana meny eura a zvýšenie zodpovednosti guvernérov národných bánk a príslušné hlboké poznatky.

 

 

Záver

Zistili sme, že finanční kríza je vážny otras vo finančnom systéme, ktorý zasahuje banky, investície a podniky aj nás bežných ľudí. Ako som napísal, guvernér M. Draghi s radosťou oznámil, že do ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. Eur, čo je obrovský zásah do obeživa. Finančná kríza v roku 2008 mala byť mementom.

Avšak súčasný finančný systém, splodil finančnú krízu aj v roku 2026. V úvahe som ukázal vzťah medzi ponukou peňazí a monetárnou bázou, ktorí sprostredkuje peňažný multiplikátor. Z neho vidieť na čo môže centrálna banka vplývať, aby ovplyvnila výkon ekonomiky. Hovoria o tom premenné vo vzorci. ECB ho, žiaľ, nevyužila. Musíme si uvedomiť charakter finančnej krízy a jej príčiny. Musia to vedieť tvorcovia hospodárskej politiky a centrálni bankári.

 

Čitateľ si iste všimol, že v súčasnosti vniká multipolárny svet, kde má vládnuť mnoho štátov s rozdielnymi ekonomickými podmienkami. Tu sú súčasné  geopolitické konzekvencie a výzvy.

Musíme sa rozhodnúť ako ďalej. 

 

Prof. J. Husár,

Rohovce, 8/8/2026

 

5 2 hlasy
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

19 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovalo
Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
9. augusta 2026 14:21

Vážený pán profesor,
milý Jaroslav,
dnes budem veľmi stručný. Vo svojej úvahe o príčinách finančnej krízy sa pýtaš, prečo sme sa z tých bývalých nepoučili, prečo sa opakujú ? A výrokom Hipokrata si aj odpovedáš:
…keď je reč o riadení štátu, ľudí vedie nielen hľadanie pravdy, ale ich ovplyvňujú aj osobné záujmy; a teda tieto sú príčinou, že stoja proti sebe. „ A liek na túto chorobu uvádza ct. J. Jánošovský. Opäť citáciou dávneho výroku Senecu: Urobte, aby sa poctivosť vyplácala a nebude viac zlodejov… A ja iba doplním: ani finančných kríz.
Prečo sa to od dôb Senecu, teda cca 2400 rokov nepodarilo? A to veru bolo skvelých ekonómov ozaj požehnane. Ľudskú chamtivosť sa nepodarilo vykoreniť – v tom je problém! S ňou treba zvádzať boj - ale to by ľudia nesmeli byť ľahostajní k „veciam verejným“. V tomto smere si so svojimi „Reminiscenciami“ ,milý Jaroslav, pre nás ojedinelý a skvelý vzor. 

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
9. augusta 2026 16:15
Odpovedať  Jaroslav Husár

Milý pán profesor, to čo sa deje nie sú chyby ale úmysel. Aj blbci na vedúcich pozíciách, aj vojny aj krízy. Nie je to ani o hlúpych ekonómoch ani o hlúpych politikoch. Niektorí možno nevedia čo a prečo sa to deje, ale väčšina pozná svoje mantinely a rešpektuje ich. Inak nemôže,

Rastislav Tót
Rastislav Tót
9. augusta 2026 11:06

Ahoj Jaro,

skvelé ako vždy. Ja by som pripomenul, že žijeme v extrémne skorumpovanej dobe, takže niektoré krachy sú organizované – viď skvelý román Peniaze. druhým vážnym problémom je nevzdelanosť náčelníkov, nielen v ekonomike. Úradujú, namiesto aby riadili. No a z toho vyplýva vážny systémový problém – náčelníci nepočúvajú odborníkov – nikde. Svojho času počúvali Nemci Erhardta, Američania Kissingera, neskôr aj Brzezinskeho, no to je všetko.Tzv. stretávania sú určené na vzájomný obdiv a vyjadrenie spokojnosti so sebou – akože inak.
Bol by potrebný nejaký frontálny útok odborníkov (nie samozvaných) prostredníctvom skutočnej vízie a nie panfletu stvoreného na SAV. Nebolo by potrebných mnoho ľudí, ani veľa peňazí – no asi to nejde u nás.
prajem Ti mnoho ďalšieho tvorivého entuziazmu Rasťo T.

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
9. augusta 2026 6:16

Mojim obľúbencom je Seneca s názorom- Urobte, aby sa poctivosť vyplácala a nebude viac zlodejov… Iste viete, že manažéry krachujúcich bánk si po inkase štátnej pomoci vyplatili desaťmiliónové odmeny a bónusy. Krízy sa vyplácajú! Vojny sa vyplácajú… (Trumpov osobný majetok vzrástol počas vojnou vyvolanej ropnej krízy!) PZV volá po výmene bankárov. Kto ich vymení? Banky prinášajú akcionárom obrovské zisky. Bankári vymysleli úverovú anomáliu (požičiavajú peniaze, ktoré nemajú – krytie úverov v „zdravej banke“ je pod 8%!, splátky sú monetariázáciou digitálneho vzduchoprázdna…) Ten systém sa nedá opraviť, iba zrušiť!

Peter Zajac-Vanka
Člen
9. augusta 2026 11:41

trochu sarkasticky odpoveď Jurajovi J. na otázku Kto ich ( bankárov) vymení? – Nuž, ak už toto sa pýta bývalý exponent a silná osobnosť ľavice, tak ozaj niet čo….

Peter Zajac-Vanka
Člen
8. augusta 2026 21:40

Pán profesor, poznáte môj názor, že tí dnešní ekonómovia sú vlastne len remeselní účtovníci. A účtovník síce vidí do vzťahov „MÁ DAŤ – DAL“, vie urobiť aj peknú rozvahu a ročnú uzávierku…nuž ale to je všetko!!!
Bankári boli kedysi ešte od talianskych bankových domov a možno až od Rádu Templárov viac hospodármi ako dnešní majitelia bánk a hlavne „bankári“ narábajúci s účtami… ak sa v priebehu dvoch dekád „pomýlia“ účtovníci a bankári dvakrát a otrasie to hospodárskym systémom i osudmi ľudí – … – treba ich OKAMŽITE VYMENIŤ. Bezohľadne! …Tak ako podnikatelia vyhadzujú na dlažbu zamestnancov s výhovorkou, že „nie sú objednávky…“
Sám ste ma naučil vnímať národohospodársky aspekt makroekonomiky a finančného sveta.Otázka: Vieme pomenovať aspoň jedného – jediného finančného experta, alebo vládneho činiteľa, alebo politika, ktorý by bol ochotný (ak by tomu aspoň rozumel) robiť opatrenia národohospodárskeho charakteru?
Učili ste ma vnímať K.Engliša, študoval som tú hrubú knihu od Vás, čo ste mi požičali…zhovárali sme sa o Karvašovi, Brieškovi, Pavlendovi… a súčasní „tvorcovia finančných kríz“…že sa nehanbia…
No a z Vašej úvahy k tomu vzťahu Ms = mm . B tj.peňažného multiplikátora:

  1. nemáme vlastnú menu, čiže sme prišli o možnosť rozhodovať sa v ekonomike tým smerom…
  2. aj keby sme mali vlastnú menu, museli by prísť národohospodári a poradiť finančným „machrom“, že treba ísť TADIAĽ a TAKTO…zneužil som Váš obľúbený výraz, ale asi tušíte, kam mierim:

Teraz som spracoval videoprezentáciu o národohospodárskom komplexe hydinárskeho priemyslu za ČSSR – fascinovalo ma, ako „z ničoho nič“ išlo od gazdovských vajec a gazdami chovanej hydiny vybudovať mohutný a samo sa investujúci hydinársky priemysel ( povedzme najmä na Slovensku), ktorý koncom 80-tach rokov bol nesmierne ziskový a mohutné investície smerovali tento odbor ku európskej špičke…a že nik nemachroval manipuláciami s menou, v úvermi?
Bude treba zas asi nový prístup ku ekonomike….

Anton Julény sen
Anton Julény sen
8. augusta 2026 15:54

Vážený pán profesor
nastolený problém je zrejme tak zložitá téma, že aj odborníci konštatujú, že finančné krízy nie je možné spoľahlivo a presne predpovedať. Hoci ekonómovia vedia identifikovať rizikové signály, ako sú nadmerný rast dlhu či špekulácie, presný čas a spúšťač prepadu nikto nevie vopred určiť z dôvodu nevyspytateľného ľudského správania a neočakávaných udalostí. Súčasný globálny finančný systém je však zraniteľnejší ako kedykoľvek predtým, pretože viac ako polovica svetových aktív (51 %) prešla mimo dosahu prísnej bankovej regulácie (NBFI). Tieto netransparentné fondy sú navyše stále úzko prepojené s bežnými bankami, čo vytvára skryté hrozby reťazovej reakcie. 
Je pravda, že tradičné banky sú dnes síce lepšie regulované, no najväčšie riziká sa preliali do neregulovaného nebankového sektora (tieňové bankovníctvo). Nebankové inštitúcie (NBFI) trpia nedostatkom transparentnosti a skrytou finančnou pákou, takže nikto presne nevie, kedy a kde systém povolí. Jednotný hlas expertov, bankári, ekonómovia aj poprední analytici varujú pred falošným pocitom bezpečia a zhodujú sa, že svetová ekonomika stojí na nekontrolovanom raste dlhu.
 Poznatky vedy a závery si musia osvojiť predovšetkým viaceré komisie, ktoré za týmto účelom Slovensko viac ako štandardne platí. 

Marián Moravčík
Marián Moravčík
8. augusta 2026 14:14

Plním prísľub, pán profesor, a medzitým mi prišlo na um, ako ten svoj postreh z 2008 vysvetlím pomocou Vášho vzťahu pre peňažný multiplikátor a ponuku peňazí.
Predovšetkým treba povedať, že parameter D (vklady) nezahŕňa všetky vklady, len tie najlikvidnejšie, netermínované. A druhá dôležitá vec je tá, že všetky parametre vo vzťahu pre mm sa za normálneho ekonomického života menia pomaly. S výnimkou ER (nadbytočné rezervy) – akékoľvek nárazové „kvantitatívne uvoľňovanie“ sa teda prejaví okamžitým nárastom ER, lebo do vkladov sa emisia presúva len veľmi pomaly, ako banky robia svoje obchody s vyššou ponukou peňazí.
Dlhodobý nadbytok ER (lebo centrálna banka toto robila dlhodobo a opakovane) viedol k tomu, že začala vznikať bilančná nerovnováha medzi bankovými pohľadávkami a záväzkami. Ako pohľadávky pribúdali dlhodobé úvery – hypotéky a na druhej strane bilancie ich vyvažovali krátkodobé vklady. Bankárom sa to vcelku pozdávalo, lebo tento stav generoval mimoriadne zisky, ale v princípe to bolo porušenie zlatého bilančného pravidla, že dlhodobé aktíva majú byť v rovnováhe s dlhodobými pasívami.
Nuž a keď začal byť v roku 2008 problém s niektorými americkými hypotekárnymi bankami a centrálne banky zvýšili koeficient minimálnych povinných rezerv, prakticky veľmi rýchlo klesol parameter ER. Banky totiž prestali prebytok svojej likvidity ponúkať na medzibankovom trhu, lebo sa báli, že sa im krátkodobé pôžičky včas nevrátia. Nedostatok likvidity bol taký prudký, že parameter ER virtuálne klesol až do záporných čísel – banky mali problém napĺňať povinné minimálne rezervy. V dôsledku toho hrozila plošná panika a útok na vklady v bankách. Bankový sektor je zvyknutý žiť a pracovať vo veľmi pomalom rytme a väčšie prudké zmeny neustojí.
A celú tú rizikovú nerovnovážnu situáciu spôsobila nezodpovednosť guvernérov centrálnych bánk. Ich hlavná úloha je zabezpečovať bankám podmienky na ten navyknutý pomalý rytmus a predchádzať šokom.
K veci by som však chcel pridať ešte jeden argument, ktorý ma trápi ešte viac. Zdanlivo to „kvantitatívne uvoľňovanie“ nemá v bežnom riadení menovej politiky logiku, verím, že to napadlo aj nejednému čitateľovi.
Problém je v tom, že to „kvantitatívne uvoľňovanie“ funguje v súčasnosti podobne ako transfúzia zranenému pacientovi. Treba mu doplniť krv, lebo jej veľa stratil. Teoreticky, podľa monetárnej teórie inflácie, by sme pri „kvantitatívnom uvoľňovaní“, ktoré už sme videli, museli byť svedkami hyperinflácie. No nedeje sa to. Dôvodom je to, že dodaný nadbytok peňazí vôbec neostáva v ekonomike, ale uniká – do pokladu, na ktorý sa menia dosiaľ nerozdelené zisky, do daňových rajov, do bohatstva a aktív miliardárov, do zbrojenia v amerických firmách, aj do „pomoci“ Ukrajine v boji proti Rusku. A túto sekeru ešte niekto bude musieť splatiť…

Marián Moravčík
Marián Moravčík
7. septembra 2026 22:56
Odpovedať  Jaroslav Husár

Ďakujem, pán profesor.

Marián Moravčík
Marián Moravčík
8. augusta 2026 8:37

Pán profesor, v roku 2008 som pracoval v centrále jednej nemenovanej banky ako analytik a to padanie bánk som videl zvnútra. Na doplnenie Vašej úvahy ešte dnes v priebehu dňa (kvôli momentálnym povinnostiam nemôžem hneď) pridám jeden postreh, o ktorom málokto z komentátorov píše, ale považujem ho za jeden z najdôležitejších.

stefan
stefan
13. augusta 2026 10:51

Neblahu skúsenosť mám aj ja konkrétne s VÚB v 90 tých rokov. Potom IRB,Tatranskou a nakoniec som zakotvil v Sl. Sporiteľni,kde kolega odišiel z VÚB.
Boli to štyria chlapci po škole čo sa zamestnali v bankách. S dobrým úmyslom. No po skúsenostiach s podvodmi bánk ma vždy informovali o hrozbe s úverov. V tejto dobe boli vysoké úroky a bez úveru sa nedalo začať žiadnu staubu realizovať. Platby prichádzali veľmi oneskorené. Bol to raj pre konkurznych správcov. Bohatli na úpadku nevinných čo dreli.
No bolo veľa bezcharakterných bankárov čo nahrávali konkurenti správcom. Celý bankový systém je jeden Židovský podvod. Ovládli celý systém cez burzy,meny a tlačením nekrytého toaletaku dolár. Tak položili vých.blok . Zradcov Židov boli napchate všade. Robili školenia bankárov na podvody. V živote by som takú prácu neprial,aby som oblboval svojich občanov v prospech banky. Tie dlhý žiadny štát nikdy nemôže splatiť a Žid to dobre vedel čo kona. Je to úmysel a národ je chamtivy a to využíva upláca,korumpuje a tak si navyšuje imanie štátov cez dlhopisi.
Ten systém je neopravitelny. Preto sa zriadil BRICS ako protiváha podvodu Západu a svetovej mene Dolár v rukách Zida sionistu. Jediné riešenie zmeny Ekonomiky z hlavy na nohy. Odchodom z EU zbaviť sa nekrytého Eura,kým ešte máme strechu nad hlavou,lesy a vodu aj už ohlodanu Ornú pôdu.