Zaujal ma článok:
The Great Economic and Financial Crisis of 2026: Structural Premises and Geopolitical Consequences. Teda Veľká ekonomická a finančná kríza v 2026: Predpoklady a geopolitické konzekvencie.
Uvediem aj jeden podnadpis European Trade Policy and the Amplification of Chinese Vulnerabilities, čiže Európska obchodná politika a zosilnenie Čínskej zraniteľnosti.
„Finančná kríza je vážny otras vo finančnom systéme, ktorý zasahuje banky, investície a podniky aj bežných ľudí. Najčastejšie vzniká v dôsledku nadmerného zadlžovania, špekulatívnych investícií alebo straty dôvery investorov.“
To vie každý občan, po roku 1989 sme do toho vhupli. Kto zato môže?
Aby som ozrejmil prečo ma zaujal nadpis, ktorý hovorí o veľkej ekonomickej a finančnej kríze v roku 2026 a geopolitických konzekvenciách, musím začať rokom 2008. Zhodnoťme ho odbornejšie. Zažili sme, žiaľ, najväčšiu finančnú krízu.
V septembri 2008 sme boli svedkami bezprecedentného útoku na finančnú štruktúru, ktorú považoval Západ predchádzajúcich 50 rokov za samozrejmú. Celý systém sa vtedy ocitol v troskách.
- V priebeh troch týždňov sa zrútil skalný stúpenec amerického bankovníctva Lehman and Brothers;
- Popredný americký poskytovatelia hypoték Fannie Mae a Feddie Mac boli zoštátnené.
- AIG najväčší svetový poisťovateľ padol na kolená a jeho existencia bola spochybnená a na záchranu predsa dostala od americkej vlády 85 miliárd dolárov.
- V Británii dosiahla v roku 2009 finančná výpomoc bankovým obrom Lloyds TSB a Royal Bank of Scotland viac ako 1,4 biliónov dolárov (viac ako 850 miliárd libier). Kvôli tomu sa miliardy na burzách presunuli z New Zorku do Londýna, Reykjavíku a väčšinu miest medzi nimi, čo ohrozilo dôchodky a úspory miliónov ľudí.
Tak teda fungoval dnešný finančný systém, splodil novú finančnú krízu. Čoho boli udalosti z roku 2008 nevyhnutným dôsledkom? Vedeli? A Západ neprijal nevyhnutné opatrenia!
Bol slepcom?
Ani nie o dve desaťročia po finančnej a menovej kríze v roku 2008 SR spolu s EÚ okúsilo zničujúci krach bánk či podnikov opäť. Za peniaze národa zodpovedala tá istá skupina ľudí, čo v roku 2008. V priebehu osemnástich rokov sa im podarilo stáť na čele dvoch obrovských peňažných a finančných kríz, čo priam dokazuje, že ich pochopenie toho, čím presne sú peniaze a ako fungujú, je ozaj úbohé (zámerne?). Nezaujímali ich konzekvencie.
Dovolím si problém objasniť hlbšie. Žiada si to realita, ktorú opisuje spomenutý článok, a týka sa aj SR aj EÚ. Finančná kríza, ktorú naznačuje nadpis aj dnešnej úvahy má svoj pôvod v monetárnej politike, ktorú ekonomická veda dôkladne popísala a týka sa ovplyvňovania ekonomickej aktivity krajiny, a to buď kontrolou ponuky peňazí alebo zmenou úrokových sadzieb. Opiera sa o tento vzťah
Ms = mm . B
kde mm je peňažný multiplikátor, Ms je ponuka peňazí a B je monetárna báza. Čiže multiplikátor vyjadruje silu akou pôsobí monetárna báza na množstvo ponuky peňazí.
V mojej knihe Aj ekonómia je veda (2018) mám časť 7.3 Monetárna politika sa vymkla z pod kontroly (ponuka peňazí). Odvodil som vzťah pre peňažný multiplikátor a je
Čitateľ vidí, že sú tam mnohé premenné
- rD = koeficient minimálnych povinných rezerv
- CU = obeživo
- D = vklady
- ER = prebytočné rezervy
- mm, čo je peňažný multiplikátor, ktorý je predovšetkým v komplikovanom vzťahu s CU, obeživom
Nachádza sa aj v čitateli aj v menovateli a tam opäť v čitateli. Vzťah je ozaj komplexný ale práve zato umožňuje predovšetkým identifikovať riziká v dôsledku CU, či D, či ER.. Čitateľ zistil, aká dôležitá je matematická forma poznania.
V knihe uvádzam aj číselný príklad, z ktorého záver je: zvýšenie monetárnej bázy o 1 Sk má za následok zvýšenie ponuky peňazí M o cca 2,50 Sk (výpočty som realizoval v dobe, keď sme mali menu korunu). To je až neuveriteľné, čo to urobí s masou peňazí, zvýši ju veľmi. A na to zabudli všetci guvernéri NBS – alebo aspoň o tom nehovorili. To bola bázická systémová chyba.
Ale rovnakú chybu robí aj ECB, ako píšem v knihe:
„Guvernér M. Draghi s radosťou oznámil, že do ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu a finančnú krízu. To je obozretná politika, o ktorej nám hovorili („učili“) experti, ktorí chodili do NBS a na MF SR?“
To nevedel M. Draghi, čo robí s obeživom? Ani EK?
Škoda. Urobil si ekonomickú analýzu? Ona hovorí aký bude efekt rôznych ekonomických opatrení na hodnotu tých makroekonomických premenných, ktorých zmeny sú sprievodcom, indikátorom výkonu ekonomiky, napr. národný príjem, rast, spotreba či zamestnanosť. Na internete som nenašiel ani jedno ekonomické dielo, ktoré napísal M. Draghi. M. Draghi si vôbec neuvedomil konzekvencie? Zásadným faktom je opodstatnenosť rozhodnutia.
Guvernér ECB musí byť ekonóm; nemôže byť právnikom, či inou profesiou.
Musí vedieť odvodiť uvedený vzorec a musí prejsť výberovým konaním. Ľahko sa mohol presvedčiť, aké budú dôsledky zmeny množstva obeživa (CU) na ponuku peňazí, ktoré urobil. EU má 27 členov. Teda bude iste iný dôsledok v SR a iný vo Francúzsku, lebo máme iné odvetvia, či funkciu spotreby ako Francúzsko.
Avšak o týchto problémoch musia vedieť, čiže o kolobehu peňazí v EU, aj výkonní pracovníci EÚ, veď oni sú tvorcami možných odporúčaní a postojov, pretože obeživo má aj ďalší problém, v EÚ máme viacero mien a tak nový problém, s výmennými kurzami.
Metódy riadenia ekonomiky sú určované ekonomickými zákonmi rozvoja ekonomiky, ako objektu riadenia, ale aj stavom ekonomiky, a musí smerovať k optimalizácii fungovania.
Keďže banky sú považované za kľúčové pre spoločnosť a práve preto zohrávajú takú dôležitú úlohu v ekonomike a v každodennom živote. Prečo v USA skrachovala ako prvá práve banka? Z čoho, odkiaľ prišiel krach?
Zistili sne, že finančná kríza znamená, že upadajú banky, upadá ekonomika, upadajú podniky, upadajú poisťovne a ľudia prichádzajú o svoj majetok. Išlo a ide o finančnú katastrof.
Udalosti v roku 2108 a v 2026 sú priam kataklyzmatické.
Boli udalosti 2008 nevyhnutným dôsledkom ekonomických porúch? Nemali si ich ekonómovia už skôr všimnúť a liečiť? Možno, že ten kolaps bol vyvrcholením celej plejády politických chýb a ekonomických omylov, ktoré postupne naberali silu, potom vybuchli a vytvorili tak najhoršiu finančnú krízu s možnosťou zopakovania v roku 2026.
Nerobia vlády túto chybu stále, akoby boli voči skutočným príčinám krízy v roku 2008 slepé?
Ekonómovia by si mali uvedomiť ešte jednu zásadnú vec. Bolo by mylné pozerať sa na to, čo sa stalo, ako na akúsi izolovanú vec, či uzavretú epizódu.
Čo sa odohralo v roku 2008, obohatil v skutočnosti dnes ešte jeden iný zásadný fakt – vidíme, že ekonomická moc prešla z jednej strany na druhú; zo Západu na rastúci zvyšok sveta (BRICS). Ide o zásadnú(ejšiu) vec. Nemáme unipolárny, či bipolárny svet.
Vzniká multipolárny svet, kde má vládnuť mnoho štátov s rozdielnymi ekonomickými podmienkami. Tu sú geopolitické konzekvencie.
Ekonómovia SR a hlavne EÚ musia hlboko preniknúť do podstaty fungovania ekonomiky a najúplnejšie pochopiť súčasné fungovanie ekonomík EÚ a uvedomiť si následok rozhodnutia na ekonomiku, pochopiť súvislosti.
Nezachráni nás zbožňovaný Bitcoin, ale ochrana meny eura a zvýšenie zodpovednosti guvernérov národných bánk a príslušné hlboké poznatky.
Záver
Zistili sme, že finanční kríza je vážny otras vo finančnom systéme, ktorý zasahuje banky, investície a podniky aj nás bežných ľudí. Ako som napísal, guvernér M. Draghi s radosťou oznámil, že do ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. Eur, čo je obrovský zásah do obeživa. Finančná kríza v roku 2008 mala byť mementom.
Avšak súčasný finančný systém, splodil finančnú krízu aj v roku 2026. V úvahe som ukázal vzťah medzi ponukou peňazí a monetárnou bázou, ktorí sprostredkuje peňažný multiplikátor. Z neho vidieť na čo môže centrálna banka vplývať, aby ovplyvnila výkon ekonomiky. Hovoria o tom premenné vo vzorci. ECB ho, žiaľ, nevyužila. Musíme si uvedomiť charakter finančnej krízy a jej príčiny. Musia to vedieť tvorcovia hospodárskej politiky a centrálni bankári.
Čitateľ si iste všimol, že v súčasnosti vniká multipolárny svet, kde má vládnuť mnoho štátov s rozdielnymi ekonomickými podmienkami. Tu sú súčasné geopolitické konzekvencie a výzvy.
Musíme sa rozhodnúť ako ďalej.
Prof. J. Husár,
Rohovce, 8/8/2026
Vážený pán profesor,milý Jaroslav,dnes budem veľmi stručný. Vo svojej úvahe o príčinách finančnej krízy sa pýtaš, prečo sme sa z tých bývalých nepoučili, prečo sa opakujú ? A výrokom Hipokrata si aj odpovedáš:„…keď je reč o riadení štátu, ľudí vedie nielen hľadanie pravdy, ale ich ovplyvňujú aj osobné záujmy; a teda tieto sú príčinou, že stoja proti sebe.
„ A liek na túto chorobu uvádza ct. J. Jánošovský. Opäť citáciou dávneho výroku Senecu: Urobte, aby sa poctivosť vyplácala a nebude viac zlodejov… A ja iba doplním: ani finančných kríz.Prečo sa to od dôb Senecu, teda cca 2400 rokov nepodarilo? A to veru bolo skvelých ekonómov ozaj požehnane. Ľudskú chamtivosť sa nepodarilo vykoreniť – v tom je problém! S ňou treba zvádzať boj - ale to by ľudia nesmeli byť ľahostajní k „veciam verejným“. V tomto smere si so svojimi „Reminiscenciami“ ,milý Jaroslav, pre nás ojedinelý a skvelý vzor.Milý Jozef, Jožko,
vystihol si veľa, hlavne tým, že si zopakoval velikánov. Teraz nemáme takých filozofov a logikov. Mňa však veľmi mrzí, že ECB sa k problému stavia laxne. Ale treba si ozaj pomaly prejsť vzorec na mm. On každému ekonómovi, teda aj guvernérom bánk úplne otvára možnosť presnej analytickej prognózy. Tá je odvodená z matematického poznania a nie z hlavy čo robia guvernéri na svojich pravidelných poradách.
Ale: avšak o týchto problémoch musia vedieť, čiže o kolobehu peňazí v EU, aj výkonní pracovníci EÚ, veď oni sú tvorcami možných odporúčaní a postojov, pretože obeživo má aj ďalší problém, v EÚ máme viacero mien a tak nový problém, s výmennými kurzami.
Problém s výmennými kurzami je ozaj aj ekonometricky náročný. No a teraz to Trump ozaj zamotal. Ani s clami nemôže habarkovať. O nich sú ozaj stáročia známe poznatky. Rozhodnúť bezhlavo je ľahko, iba ekonomiky trpia.
Ďakujem
jarko
Milý pán profesor, to čo sa deje nie sú chyby ale úmysel. Aj blbci na vedúcich pozíciách, aj vojny aj krízy. Nie je to ani o hlúpych ekonómoch ani o hlúpych politikoch. Niektorí možno nevedia čo a prečo sa to deje, ale väčšina pozná svoje mantinely a rešpektuje ich. Inak nemôže,
Milý priateľ Jozef,
plne súhlasím, v ekonomike musí byť poriadok a o to sa musí postarať predovšetkým NBS. Ale… dobre vieš ako je tam.
jarko
Ahoj Jaro,
skvelé ako vždy. Ja by som pripomenul, že žijeme v extrémne skorumpovanej dobe, takže niektoré krachy sú organizované – viď skvelý román Peniaze. druhým vážnym problémom je nevzdelanosť náčelníkov, nielen v ekonomike. Úradujú, namiesto aby riadili. No a z toho vyplýva vážny systémový problém – náčelníci nepočúvajú odborníkov – nikde. Svojho času počúvali Nemci Erhardta, Američania Kissingera, neskôr aj Brzezinskeho, no to je všetko.Tzv. stretávania sú určené na vzájomný obdiv a vyjadrenie spokojnosti so sebou – akože inak.
Bol by potrebný nejaký frontálny útok odborníkov (nie samozvaných) prostredníctvom skutočnej vízie a nie panfletu stvoreného na SAV. Nebolo by potrebných mnoho ľudí, ani veľa peňazí – no asi to nejde u nás.
prajem Ti mnoho ďalšieho tvorivého entuziazmu Rasťo T.
Rasťo, pozdravujem Ťa,
Tvoj komentár ma podnietil a musím to napísať. V Bratislave bolo Stredisko životného prostredia, Program OSN. Na jednotlivé oblasti chodili experti z Francúzka, USA či Švédska. Predseda vlády prof. Colotka zriadil poradný zbor (bol som tajomníkom). Mali sme ho informovať o činnosti. Posielal som mu pozvánky. Občas prišiel. Pre modelové územie Ostrava sme skonštruovali matematický model, lebo ich veľmi trápil popolček. Na mesiac prišli 2 experti z USA. Boli tu mesiac. Prof. Brown mi odporučil ruskú knihu z roku 1972. Kúpili sme ju. Keď vyšla v češtine, kúpil som si ju. Spomeniem Ti dve kapitoly: Odvetvové a územní plánovaní. Ekonomickomatematické modely. A druhá Optimalizace plánování národního hospodárství. Neustále ju konzultujem.
Rasťo, pozri si moju VŠ. Nič. A mali sme Radu starších, čo bolo 12 profesorov. Teraz mlčia a obávajú sa reagovať na moje Reminiscencie. Excelentné knihy mali prof. Sojka, prof. Pavlenda, či prof. Kočtúch. Teraz prepisujú americké či francúzske makroekonómie.
Ďakujem.
jaro
Rasťo,
bohužiaľ, veľmi skorumpovanej. Dielo peniaze mám. Žiaľ, k finančnej kríze sme prišli až po roku 1993. Nuž a trápia nás finančné aktíva, akcie či domy, teda všeobecnejšie nehnuteľnosti. Ako to, že sme sa zrazu stali dlžníkmi? Nuž aj zato, že nám zlikvidovali viac ako 151 podnikov. Zrazu sme počúvali o bublinách! Čo to je, koho výmysel? Vraj, aby sme čakali že praskne, pekná prognóza. A na čo máme tvorcov hospodárskej politiky? Pozri koľko bánk prišlo k nám. A p. Valach napísal dielo Okradli nás. Nuž asi hej. Vraj máme regulovať finančné trhy.
Toto ozaj platí? Tzv. stretávania sú určené na vzájomný obdiv a vyjadrenie spokojnosti so sebou – akože inak.
Ďakujem
jaro
Mojim obľúbencom je Seneca s názorom- Urobte, aby sa poctivosť vyplácala a nebude viac zlodejov… Iste viete, že manažéry krachujúcich bánk si po inkase štátnej pomoci vyplatili desaťmiliónové odmeny a bónusy. Krízy sa vyplácajú! Vojny sa vyplácajú… (Trumpov osobný majetok vzrástol počas vojnou vyvolanej ropnej krízy!) PZV volá po výmene bankárov. Kto ich vymení? Banky prinášajú akcionárom obrovské zisky. Bankári vymysleli úverovú anomáliu (požičiavajú peniaze, ktoré nemajú – krytie úverov v „zdravej banke“ je pod 8%!, splátky sú monetariázáciou digitálneho vzduchoprázdna…) Ten systém sa nedá opraviť, iba zrušiť!
Pán inžinier,
ja obľubujem tento rozhovor:
Sokrates
Čo Ťa sem priviedlo, Hipokrates? Koho hľadáš?
Hipokrates
Teraz už nikoho, lebo som Ťa našiel, ale doteraz som hľadal Teba. Najprv v Lykeione a neskôr na Agore; tam mi povedali, že Ťa videli prechádzať sa týmto smerom po brehu Ilissosu. Preto som prišiel ta Tebou sem.
Sokrates
Povedz mi Hipokrates, prečo sa matematici vedia vždy medzi sebou dohodnúť o tom, čo je pravdivé, kým vo veciach, ktoré sa týkajú riadenia štátu alebo najlepšieho štátneho zriadenia, rozmýšľajú ináč ako my nielen Peržania, ale aj Sparťania; dokonca najčastejšie ani samotní Aténčania sa nevedia zhodnúť v tejto otázke.
Hipokrates
Odpoveď je veľmi ľahká, Sokrates môj; keď je reč o riadení štátu, ľudí vedie nielen hľadanie pravdy, ale ich ovplyvňujú aj osobné záujmy; a teda tieto sú príčinou, že stoja proti sebe. Niečo podobné sa nemôže stať v matematike; matematika vedie len túžba poznať čistú pravdu.
Pán inžinier
D. McWilliams, pracovník Centrálnej banky Írska a zakladateľ investičnej banky v diele Peniaze píše
Dvanásť rokov po Hamiltonovej vražde a v čase, keď hodnota Talleyrndovho asignátu klesala, americkí revolucionári 2. apríla 1792 schválili zákon, ktorý ustanovil dolár ako menovú jednotku USA a naviazal jeho hodnotu na menu, ktorá bola v tom čase všadeprítomná, španielsky dolár. Minister financií Alexander Hamilton, ktorého cieľom bolo predovšetkým stabilizovať krajinu sa poučil z finančného chaosu, ktorý nechtiac vyvolal jeho priateľ vo Francúzsku a naviazal dolár na uznávané a dôveryhodné mince. Mena potrebovala oporu a istotu.
Žiaľ, ECB na to úplne zabudla.
Ďakujem
jhusár
trochu sarkasticky odpoveď Jurajovi J. na otázku Kto ich ( bankárov) vymení? – Nuž, ak už toto sa pýta bývalý exponent a silná osobnosť ľavice, tak ozaj niet čo….
Pán profesor, poznáte môj názor, že tí dnešní ekonómovia sú vlastne len remeselní účtovníci. A účtovník síce vidí do vzťahov „MÁ DAŤ – DAL“, vie urobiť aj peknú rozvahu a ročnú uzávierku…nuž ale to je všetko!!!
Bankári boli kedysi ešte od talianskych bankových domov a možno až od Rádu Templárov viac hospodármi ako dnešní majitelia bánk a hlavne „bankári“ narábajúci s účtami… ak sa v priebehu dvoch dekád „pomýlia“ účtovníci a bankári dvakrát a otrasie to hospodárskym systémom i osudmi ľudí – … – treba ich OKAMŽITE VYMENIŤ. Bezohľadne! …Tak ako podnikatelia vyhadzujú na dlažbu zamestnancov s výhovorkou, že „nie sú objednávky…“
Sám ste ma naučil vnímať národohospodársky aspekt makroekonomiky a finančného sveta.Otázka: Vieme pomenovať aspoň jedného – jediného finančného experta, alebo vládneho činiteľa, alebo politika, ktorý by bol ochotný (ak by tomu aspoň rozumel) robiť opatrenia národohospodárskeho charakteru?
Učili ste ma vnímať K.Engliša, študoval som tú hrubú knihu od Vás, čo ste mi požičali…zhovárali sme sa o Karvašovi, Brieškovi, Pavlendovi… a súčasní „tvorcovia finančných kríz“…že sa nehanbia…
No a z Vašej úvahy k tomu vzťahu Ms = mm . B tj.peňažného multiplikátora:
Teraz som spracoval videoprezentáciu o národohospodárskom komplexe hydinárskeho priemyslu za ČSSR – fascinovalo ma, ako „z ničoho nič“ išlo od gazdovských vajec a gazdami chovanej hydiny vybudovať mohutný a samo sa investujúci hydinársky priemysel ( povedzme najmä na Slovensku), ktorý koncom 80-tach rokov bol nesmierne ziskový a mohutné investície smerovali tento odbor ku európskej špičke…a že nik nemachroval manipuláciami s menou, v úvermi?
Bude treba zas asi nový prístup ku ekonomike….
Peter,
u nás je iná realita. Toto som skopíroval:
VÚB banka oznámila personálnu zmenu na jednej z kľúčových manažérskych pozícií. Novou riaditeľkou úseku firemného bankovníctva sa pred koncom februára stáva Vedrana Jelušić Kašić. Vo funkcii nahradí Andreja Viceníka, ktorý pôsobil v tejto pozícii od roku 2017. Viceník však zo skupiny neodchádza a bude v nej pokračovať na inej pozícii. Vedrana Jelušić Kašić má viac ako dvadsaťročné skúsenosti v oblasti korporátneho a investičného bankovníctva, finančného poradenstva a riadenia. Je predsedníčkou dozornej rady PBZ Leasing d.o.o. v Chorvátsku a členkou Hospodárskej rady Chorvátskej asociácie ekonómov.
Neviem si predstaviť, že by to dovolila táto švédska banka, práve ona diriguje:
SEB – Súčasť ekosystému Wallenberg. Tradícia SEB podporovať ľudí a firmy a prispievať k rozvoju spoločnosti siaha až do roku 1856, keď banku založil André Oscar Wallenberg. Sme tiež súčasťou niečoho väčšieho – ekosystému Wallenberg.
Prof. Karvaš sa musí v hrobe obracať, keď vidí, čo sa deje s našim bankovým sektorom.
Peter, nuž veru, ani jeden politik, ba ani guvernér národnej banky nemá také dielo ako prof. Sojka, prof. Pavlenda, či prof. Kočtúch.
Správne si povedal, že tým, že nemáme vlastnú menu, nemôžeme gazdovať, ako sa hovorilo na dedinách. A teda nemôžeme vplývť tak ak to hovorí vzorec mm.
Peter a to čo spomínaš o gazdovských vajec vo videu, ktoré si spracoval, to som doma zažíval. Aj s mliekom.
Ďakujem
jaro
Vážený pán profesor
nastolený problém je zrejme tak zložitá téma, že aj odborníci konštatujú, že finančné krízy nie je možné spoľahlivo a presne predpovedať. Hoci ekonómovia vedia identifikovať rizikové signály, ako sú nadmerný rast dlhu či špekulácie, presný čas a spúšťač prepadu nikto nevie vopred určiť z dôvodu nevyspytateľného ľudského správania a neočakávaných udalostí. Súčasný globálny finančný systém je však zraniteľnejší ako kedykoľvek predtým, pretože viac ako polovica svetových aktív (51 %) prešla mimo dosahu prísnej bankovej regulácie (NBFI). Tieto netransparentné fondy sú navyše stále úzko prepojené s bežnými bankami, čo vytvára skryté hrozby reťazovej reakcie.
Je pravda, že tradičné banky sú dnes síce lepšie regulované, no najväčšie riziká sa preliali do neregulovaného nebankového sektora (tieňové bankovníctvo). Nebankové inštitúcie (NBFI) trpia nedostatkom transparentnosti a skrytou finančnou pákou, takže nikto presne nevie, kedy a kde systém povolí. Jednotný hlas expertov, bankári, ekonómovia aj poprední analytici varujú pred falošným pocitom bezpečia a zhodujú sa, že svetová ekonomika stojí na nekontrolovanom raste dlhu.
Poznatky vedy a závery si musia osvojiť predovšetkým viaceré komisie, ktoré za týmto účelom Slovensko viac ako štandardne platí.
Vážený pán inžinier, Tónko,
upozornil si na niekoľko problémov. Predovšetkým pozri si nadpisy týchto 3 kníh.
Monetary Policy, Inflation, and the Business Cycle
Best for graduate-level macroeconomics
Emmanuel Farhi, a Harvard University economist
The Theory of Money and Credit
07/20/1912•Ludwig von Mises
A Decade of Crisis in the European Union: Lessons from Greece
Zoe Lefkofridi
Všetky ozaj hlboko rozoberajú problémy, ktorí rozoberám v úvahe. Jedna je z roku 1912! Teória peňazí a úveru. Teda už má 114 tokov!!! Priam excelentná je prvá.Už nadpis hovorí o aký problém ide, a to riešim.
Nemôžem neupozorniť na dôležitý fakt, že kvantitatívne uvoľňovanie peňazí je nástroj monetárnej politiky, ktorým sa do ekonomiky dostáva viac peňazí s cieľom podporiť ekonomický rast a zvýšiť infláciu na požadovanú úroveň. Centrálna banka nakupuje vo veľkom objeme finančné aktíva, najčastejšie štátne dlhopisy, čo umožňuje bankám poskytovať viac úverov. A to robil aj M. Draghi. Necítil som za tým práve hlboké poznatky ekonomickej vedy. Problém si ozaj žiada až diferenciálne rovnice. Už obyčajné dve rovnice f + z = 1,10 eura a f – z = 1 si žiada teóriu riešenia sústavy rovníc. Potom môžeš tvrdiť koľko je f a koľko je z.
Iste: nikto nevie vopred určiť z dôvodu nevyspytateľného ľudského správania a neočakávaných udalostí. Ale máme teóriu pravdepodobnosti a problémy sa dajú riešiť, ak povieš s akou pravdepodobnosťou jav očakávaš.
A toto sa nedá nezopakovaž Poznatky vedy a závery si musia osvojiť predovšetkým viaceré komisie, ktoré za týmto účelom Slovensko viac ako štandardne platí.
Ďakujem
jarko
Plním prísľub, pán profesor, a medzitým mi prišlo na um, ako ten svoj postreh z 2008 vysvetlím pomocou Vášho vzťahu pre peňažný multiplikátor a ponuku peňazí.
Predovšetkým treba povedať, že parameter D (vklady) nezahŕňa všetky vklady, len tie najlikvidnejšie, netermínované. A druhá dôležitá vec je tá, že všetky parametre vo vzťahu pre mm sa za normálneho ekonomického života menia pomaly. S výnimkou ER (nadbytočné rezervy) – akékoľvek nárazové „kvantitatívne uvoľňovanie“ sa teda prejaví okamžitým nárastom ER, lebo do vkladov sa emisia presúva len veľmi pomaly, ako banky robia svoje obchody s vyššou ponukou peňazí.
Dlhodobý nadbytok ER (lebo centrálna banka toto robila dlhodobo a opakovane) viedol k tomu, že začala vznikať bilančná nerovnováha medzi bankovými pohľadávkami a záväzkami. Ako pohľadávky pribúdali dlhodobé úvery – hypotéky a na druhej strane bilancie ich vyvažovali krátkodobé vklady. Bankárom sa to vcelku pozdávalo, lebo tento stav generoval mimoriadne zisky, ale v princípe to bolo porušenie zlatého bilančného pravidla, že dlhodobé aktíva majú byť v rovnováhe s dlhodobými pasívami.
Nuž a keď začal byť v roku 2008 problém s niektorými americkými hypotekárnymi bankami a centrálne banky zvýšili koeficient minimálnych povinných rezerv, prakticky veľmi rýchlo klesol parameter ER. Banky totiž prestali prebytok svojej likvidity ponúkať na medzibankovom trhu, lebo sa báli, že sa im krátkodobé pôžičky včas nevrátia. Nedostatok likvidity bol taký prudký, že parameter ER virtuálne klesol až do záporných čísel – banky mali problém napĺňať povinné minimálne rezervy. V dôsledku toho hrozila plošná panika a útok na vklady v bankách. Bankový sektor je zvyknutý žiť a pracovať vo veľmi pomalom rytme a väčšie prudké zmeny neustojí.
A celú tú rizikovú nerovnovážnu situáciu spôsobila nezodpovednosť guvernérov centrálnych bánk. Ich hlavná úloha je zabezpečovať bankám podmienky na ten navyknutý pomalý rytmus a predchádzať šokom.
K veci by som však chcel pridať ešte jeden argument, ktorý ma trápi ešte viac. Zdanlivo to „kvantitatívne uvoľňovanie“ nemá v bežnom riadení menovej politiky logiku, verím, že to napadlo aj nejednému čitateľovi.
Problém je v tom, že to „kvantitatívne uvoľňovanie“ funguje v súčasnosti podobne ako transfúzia zranenému pacientovi. Treba mu doplniť krv, lebo jej veľa stratil. Teoreticky, podľa monetárnej teórie inflácie, by sme pri „kvantitatívnom uvoľňovaní“, ktoré už sme videli, museli byť svedkami hyperinflácie. No nedeje sa to. Dôvodom je to, že dodaný nadbytok peňazí vôbec neostáva v ekonomike, ale uniká – do pokladu, na ktorý sa menia dosiaľ nerozdelené zisky, do daňových rajov, do bohatstva a aktív miliardárov, do zbrojenia v amerických firmách, aj do „pomoci“ Ukrajine v boji proti Rusku. A túto sekeru ešte niekto bude musieť splatiť…
Pán doktor,
máte veľa komentárov, ani neviem, ktorým začať. Ale toto som si skopíroval:
Úloha Národnej banky Slovenska (NBS) zahŕňa:
Ozaj si dobre prečítajte prvé 2 úlohy. Neviem, či sa jej to darí plniť. Nemám informácie z Rady guvernérov, iba úchytkové. Analogické úlohy sa dajú zistiť aj pre ECB, Nemôžem nepripomenúť, že prvý guvernér SNB prof. I. Karvaš napísal dielo Základy hospodárskej vedy, ktoré má 800 strán. A peniazom, tak sa volá aj kapitola, venoval 90 strán. Takúto kapitolu potrebujeme aj dnes, veď vznikol Bitcoin.
Pán doktor, aj s kvantitatívnym uvoľňovaním je to náročné.. V Reminiscenciách som už uverejnil úvahu, kde som rozoberal kvantitatívnu teóriu peňazí. To sa nedá inak riešiť ako pomocou diferenciálnych rovníc a potom viete, čo máte a ako robiť. Výsledok musíte interpretovať. A až potom sa rozhodnúť.
A práve táto Vaša veta je dôležitá: Bankárom sa to vcelku pozdávalo, lebo tento stav generoval mimoriadne zisky, ale v princípe to bolo porušenie zlatého bilančného pravidla, že dlhodobé aktíva majú byť v rovnováhe s dlhodobými pasívami. V celku pozdávalo je vágny pojem. Vidíme ako Slnko vychodí a ako zapadá. A nie je to tak. To odhalil Koperník.
Ale ako je dôležité vidieť vzorec pre mm. Dokážete argumentovať. A to vďaka matematickým poznatkom, matematickému vyjadreniu. Vidíte do hĺbky.
Pán doktor,
prof. Karvaš práve dôkladne opísal problém vojenských výdavkov, veď financoval aj SNP a aj zato ho Nemci zavreli.
Ďakujem
jhusár.
Ďakujem, pán profesor.
Pán profesor, v roku 2008 som pracoval v centrále jednej nemenovanej banky ako analytik a to padanie bánk som videl zvnútra. Na doplnenie Vašej úvahy ešte dnes v priebehu dňa (kvôli momentálnym povinnostiam nemôžem hneď) pridám jeden postreh, o ktorom málokto z komentátorov píše, ale považujem ho za jeden z najdôležitejších.
Neblahu skúsenosť mám aj ja konkrétne s VÚB v 90 tých rokov. Potom IRB,Tatranskou a nakoniec som zakotvil v Sl. Sporiteľni,kde kolega odišiel z VÚB.
Boli to štyria chlapci po škole čo sa zamestnali v bankách. S dobrým úmyslom. No po skúsenostiach s podvodmi bánk ma vždy informovali o hrozbe s úverov. V tejto dobe boli vysoké úroky a bez úveru sa nedalo začať žiadnu staubu realizovať. Platby prichádzali veľmi oneskorené. Bol to raj pre konkurznych správcov. Bohatli na úpadku nevinných čo dreli.
No bolo veľa bezcharakterných bankárov čo nahrávali konkurenti správcom. Celý bankový systém je jeden Židovský podvod. Ovládli celý systém cez burzy,meny a tlačením nekrytého toaletaku dolár. Tak položili vých.blok . Zradcov Židov boli napchate všade. Robili školenia bankárov na podvody. V živote by som takú prácu neprial,aby som oblboval svojich občanov v prospech banky. Tie dlhý žiadny štát nikdy nemôže splatiť a Žid to dobre vedel čo kona. Je to úmysel a národ je chamtivy a to využíva upláca,korumpuje a tak si navyšuje imanie štátov cez dlhopisi.
Ten systém je neopravitelny. Preto sa zriadil BRICS ako protiváha podvodu Západu a svetovej mene Dolár v rukách Zida sionistu. Jediné riešenie zmeny Ekonomiky z hlavy na nohy. Odchodom z EU zbaviť sa nekrytého Eura,kým ešte máme strechu nad hlavou,lesy a vodu aj už ohlodanu Ornú pôdu.