Nadpis dnešnej úvahy som ponechal ako som ho našiel na internete. Uvediem aj ekonomické úvahy pod nadpisom: Ekonomike sa vlani darilo nad očakávania. Verejné financie na tom tak dobre nie sú. Štatistici výrazne upravili pôvodné údaje o výkone slovenskej ekonomiky aj hospodárení štátu. Produkcia rástla rýchlejšie, no mnoho sa neušetrilo a konsolidovať bude treba aj v ďalších rokoch. Slovenská ekonomika v roku 2024 rástla o niečo rýchlejšie, ako sa pôvodne predpokladalo.
- Podľa jarnej revízie Štatistického úradu SR dosiahol hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách rast na úrovni 2,1 percenta, čo je o 0,1 percentuálneho bodu viac než pôvodne uvádzané dve percentá. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR v rámci pravidelnej jarnej notifikácie, v ktorej prvýkrát oficiálne prezentuje predbežné údaje o hospodárení štátu za rok 2024.
- Revidovaný objem HDP dosiahol vyše 104,4 miliardy eur, teda o 804 miliónov eur viac. Nemenili sa však iba minuloročné čísla, výrazné úpravy zaznamenal aj rok 2023, v ktorom produkcia nerástla tempom 1,4 percenta, ale až 2,2 percenta.
- Rástol aj deficit. Deficit slovenských verejných financií v minulom roku dosiahol necelých sedem miliárd eur alebo 5,27 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Medziročne tak mierne vzrástol z 5,19 percenta HDP v roku 2023. „Absolútnu väčšinu minuloročného deficitu vytvorila ústredná štátna správa. Jej hospodárenie skončilo s deficitom 7,15 miliardy eur, čo predstavovalo mierne zvýšenie oproti roku 2023, keď hospodárila s mínusom 6,78 miliardy eur,“ priblížili štatistici.
- Dlhový balík je tiež z roka na rok väčší. „Dlh verejnej správy v roku 2024 dosiahol 77,65 miliardy eur, čo zodpovedalo 59,28 percenta HDP. Hodnota štátneho dlhu medziročne stúpla o 8,75 miliardy eur. V predchádzajúcom roku 2023 bol dlh 68,90 miliardy eur, čo predstavovalo 55,64 percenta z HDP,“ vyčíslili štatistici.
- Minuloročné hospodárenie nezmiernilo potrebu ďalšej konsolidácie. Ku gazdovaniu s verejnými financiami a novým údajom sa vyjadrila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá začiatkom roka 2024 odhadla deficit na podstatne vyšších 6,1 percenta HDP, ako však sama Rada tvrdí, odhad zahŕňal plánované dodávky vojenskej techniky tak, ako s nimi počítala vláda.
„Keďže výrazná časť dodávok sa oneskorila, nebola nakoniec v takom objeme zahrnutá v celkových výdavkoch verejnej správy. To vysvetľuje takmer celý rozdiel medzi odhadom RRZ a konečnou bilanciou za rok 2024 a aj lepší výsledok voči rozpočtovým cieľom, ktoré boli vo výške 6,0 % HDP,“
píše v príspevku na sociálnej sieti.
„Dosiahnutý výsledok verejných financií v roku 2024 tak ovplyvní aj vývoj v ďalších rokoch, v ktorých by mala ďalej prebiehať konsolidácia. Tá vzhľadom na minuloročný výsledok bude musieť byť koncentrovanejšia v kratšom čase,“
hovorí predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.
Priam žalostné konštatovania. Kde hľadať príčinu? V štátnej administratíve? Aj.
Ale treba povedať, že neponúkla nič ani veda po roku 1990. Aktualizácia znamená sprítomňovanie, urobiť fakty časovými, doplnenie o najnovšie poznatky. Ale k čomu sprítomniť dnešnú ekonomickú situáciu SR, keď nemáme dielo, ktoré by definovalo ako má fungovať ekonomika v 21. storočí., keď nevieme ako zveľadiť ekonomiku, ta a takto, nemáme vyčíslený stupeň ekonomického rozvoja.
Ako sa mala ekonomika aktualizovať? Nemáme dielo, ktoré by to „nakreslilo“.
Prebieha vojna na Ukrajine a preto musím spomenúť otca ekonómie J. M. Keynesa. On riešil ekonomické problémy krajín aj vo Versailles a aj v Breton Woods. Vo Versailles pripravili Lloyd George, Woodston Wilson a Georges Clemenceau vojnové reparácie, ktoré Keynes zoškrtal na ¼ a bolo to prijaté. Nemecko by boli zruinovali. Už v roku 1939 napísal dielo How to Pay for the War (Ako platiť za vojnu). Práve v Breton Woods bol proti vzniku Medzinárodného monetárneho fondu a navrhol International Clearing Union, Medzinárodnú klíringovú úniu s určením jej funkcií.
Novodobé myšlienkové základy súčasnej ekonómie dal Keynes a to v diele General Theory of Employment, Interest and Money, teda Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí, problémy, ktoré nás kvária dnes a vládne svojvoľnosť a ekonomikami otriasajú clá. Čiže vyriešil základné problémy každej ekonomiky, a treba povedať, že ho inšpiroval K. Marx. Aj preto, že Keynes ovládal matematiku, svoje myšlienky vyjadril aj v matematickej podobe. Definoval funkciu spotreby obyvateľstva, či investičnú funkciu – aj to nás trápi.
Na báze jeho teórie vznikli tiež nové ekonomickovedné disciplíny – ekonometria, čiže bol možný hlbší prienik do útrob ekonomiky, ktorý nám dnes chýba.
Po velikánovi Keynesovi musím spomenúť nášho velikána prof. Karvaša, prvého guvernéra SNB. Už v roku 1948 napísal:
„Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené“
Nepoznám ekonóma v EÚ, ktorý by riešil tento problém pri vzniku EÚ. Pri vstupe do EÚ nám riešenie ekonomických problémov ekonómovia dovtedajších členských krajín neponúkli. V roku 1994 mali veľké rozpočtové deficity, prehľad som už uverejnil v predminulej úvahe. Vyžadovali kapitoly. Na čo?
Nemôžem nespomenúť aj môjho učiteľa prof. V. Pavlendu, ktorý napísal závažné dielo Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR. Názov druhej kapitoly je Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania:
- Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Nepotrebovali sme pri vstupe do EÚ práve také vedecké pohľady?
Všetky 3 časti hovoria o riešení konkrétnych problémov. HDP nie je vhodný ukazovateľ merania výkonnosti ekonomiky. Navrhli sme stupeň ekonomického rozvoja s konkrétnou matematickou formuláciou. Pozostával zo 72 ukazovateľov a tak, ak sa v okrese vybudovalo 5 km diaľnice, zistili sme vplyv tejto zmeny na stupeň ekonomického rozvoja okresu. Práca bola odovzdaná predsedovi SlPK prof. J. Feriancovi, ktorý napísal dielo Ekonómia času.
Má niečo také dnes predstaviteľ EÚ?
Ako vedeli autori, ktorí písali tvrdenia, ktoré som uviedol na začiatku úvahy, že ekonomike sa darilo nad očakávania? Verejné financie na tom tak dobre nie sú. Prečo rástol deficit? Prečo je dlhový balík z roka na rok väčší? A nakoniec prečo minuloročné hospodárenie nezmenilo potrebu ďalšej konsolidácie? A prečo bolo na Slovensku sprivatizovaných či zničených veľa podnikov, zoznam ktorých koloval na internete? To iste nezveľadilo ekonomiku. Zakladatelia EÚ vedeli o dielach našich velikánov alebo išli naslepo? Nemal kto a čo svietiť na cestu rozvoja EÚ.
Záver
Pretože som spomenul viacero ekonomických velikánov, v závere nemôžem nespomenúť aj to, že veľký český ekonóm prof. K. Engliš vo svojom diele napísal v nadpise to čo spomenutí velikáni, teda ako má fungovať ekonomika. Názov je Soustava národního hospodářství s podtitulom Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Za hospodársky ideál pokladal uspokojenie ľudských potrieb.
Dnes sme práve na toto zabudli a máme chaos.
Nuž a na záver, predovšetkým si musíme uvedomiť, že opodstatnenosť rozhodnutí v ekonomike – organizačných, ekonomických a operatívnych – závisí vo veľkej miere od toho, aké poznatky a následne aj aké údaje sme použili pri zdôvodnení rozhodnutia, ako boli tie údaje interpretované a aká bola ich kvalita. Jednou z hlavných úloh dneška, na čo sa zabúda, je zvýšiť opodstatnenosť hospodárskych rozhodnutí, nepotrebovali by sme aktualizovať.
Ten čo rozhoduje a riadi musí mať poznatky! Alebo inak, vedeli by sme ako sa má ekonomika aktualizovať.
Nemáme Keynesa, Karvaša, Pavlendu, ani Ferianca. Kto napíše How to Pay for the War? Budú reparácie. Kto ich zoškrtá? O ¼?
Prof. J. Husár
Bratislava 27/4/2025
Pán profesor, milý Jarko,
zhodou okolností sme dnes s kamarátmi „spomínali“ na heslá z novembrového prevratu. Jedno z nich požadovalo Vládu odborníkov. A ako sa pán Kaliňák, minister obrany (predtým vnútra) rád priznáva, aj on bol jeden zo štrajkujúcich študentov. Aký on je odborník na obranu, či vnútro? Velil niekedy aspoň rote, práporu či pluku? Ale to len na ilustráciu, že až na výnimky, všetci sú takíto „odborníci“ A tak vyzerá a funguje celá spoločnosť, kde veda je pojem neznámy. Poznáš aspoň jednu tlačovku, kde by sa „novinári“ pýtali na nejaké teoretické riešenia? Argumentovali vedou? Veď oni ani nevedia sformulovať otázku! Vedia sa len hádať a skákať do reči. A politici takto s nimi mrhajú drahocenným časom, namiesto toho aby sami študovali, alebo vysedávali v diskusiách s expertnými tímami. .
S úctou a pozdravom, Michal
Milý Micha,
načrel si do dobrého hrnca. Dnes (22. apríla) by sa dožil deväťdesiatky popredný slovenský agrárnik a ekonóm, bývalý minister poľnohospodárstva a výživy Ing. Ján Janovic, CSc. Šéfom rezortu bol od januára 1969 do júna 1986 a za jeho obdobia rástlo slovenské poľnohospodárstvo druhým najvýznamnejším tempom na svete (prvý bol Izrael). Ján Janovic vydal niekoľko kníh, okrem iného O špecializácií poľnohospodárskej prvovýroby, Diferenčnej rente z pôdy a za prácu Ekonomické otázky vyrovnávania poľnohospodárstva na príklade Slovenska a českých krajov získal v roku 1966 vedeckú hodnosť kandidáta vied.
ˇKeďže som si odslúži v rezorte poľnohospodárstva tak t doplním. Bol na našej obhajobe výskumnej úlohy o optimalizácii PKZ a na báze toho určil, že VÚEPP bude riešiť optimalizáciu RV a ŽV na celom Slovensku. Zodpovedným riešiteľom bol doc Klinko a ja členom.
Ba prof. Ferianc bol predseda SlPK a požadoval, aby sme určili stupne ekonomického rozvoja všetkých okresov. Riešiteľom bol prof. Laščiak a ja som vypracoval metodike. Odborníci určili aké ukazovatele máme zohľadniť. Výsledok sme odovzdali prof. Feriancovi, nuž ale prišiel rok 1970, keď ho odvolali. Na škole bol vedúcim katedry,
Vzdelaný bol aj predseda vlády prof. Colotka. Robil som zapisovateľa komisie životného prostredia, tak som ho poznal. On bol predsedom. Máme takého?
Koho dnes zaujíma stupeň ekonomického rozvoja okresov. Aj v rámci EÚ:
Ďakujem
jaro
Rád si človek prečíta Vaše úvahy, pán profesor. Mne je ale vždy z toho smutno. Lebo aj tu píšete – teda preberáte citáciu ako varovanie, že:“Ekonomike sa vlani darilo nad očakávania. Verejné financie na tom tak dobre nie sú. “
A my vieme, prečo je taký stav. Pracoval som v exporte v zahraničnom obchode za ČSSR. Dobre, plat bol aký bol, ale bol som si vedomý, že za inkaso z tržieb za predaj do zahraničia sme mali toľko, že to prinášalo do štátneho rozpočtu obrovské sumy. A potom bolo naiozaj aj na pokrytie verejného financovania školstva, kultúry, zdravotníctva, vedy, športu… dnes zainvestované automobilky prinášajú zisky iba a len korporáciám – a ten „export“? Úbohí klamaní Slováci. Isteže, milión luxusných áut (každé v hodnote viac ako 35 tisíc eur!) „exportéri vyvážajú vlakmi a kamiónmi mimo Slovenska, aby ich tam predali s sieti predajní a dílerov, ale z toho už náš štátny rozpočet nemá nič. Inak by kapitola „zahraničný obchod“ v štát.rozpočte nebola iba 40 miliónov eur (aj to po analýze sú colné dovozné poplatky a rôzne iné platby, nie inkaso z predaja áut) a to pri príjmoch do štátneho rozpočtu 2024 23 miliárd eur. TAK KDE SÚ DOČERTA TIE PENIAZE ZA EXPORT ÁUT?
Peter,
práve to, že máš bohaté skúsenosti zo zahraničného obchodu má veľký význam v mojej úvahe,teda Tvoje hodnotenie. Ale musím spomenúť aj to, že máš input/output tabuľku, ktorá ma v druhom kvadrante stĺpec export. A vzhľadom na to, že môj jeden študent robí v NBS a prednášal som mu input/output analýzu, tak som sa ho spýtal ako je to so započítavaním exportu „našich“ 4 automobiliek. Vysvetlil mi to tak, že som neporozumel. A možno vieš, že naša tabuľka I/O mala 300 odvetví, teda v tom stĺpci exportu si ozaj videl detailne, ktoré odvetvie vyvážalo, ba aj kde.
Mňa však mrzí aj to, čo urobil Pavlenda, preskúmal
Prečo také niečo neurobila EÚ a prečo nevyužila našu I/O tabuľku, aby videla do hĺbky ekonomiky SR a práve aj z pohľadu odvetví. Vedeli to vyjednávači?
Tvoja otázka trápi aj mňa.
Ďakujem
jaro
Vážený pán profesor,
je nepopierateľné, že ekonómia je veda, ktorá vážne zasahuje do života rodín aj štátu.Často si kladiem otázku či jej význam dobe globalizácie môže podstatne ovplyvniť svojimi rozhodnutiami chod hospodárenia v štáte. Príklady potvrdzujú konkrétne aj na Slovensku , že smer rozvoja napr. u automobilového priemyslu neudával štát ale koncerny, ktoré diktovali podmienky realizácie. V rokoch 2002-2012 na Slovensku sa udelilo 128 investičných stimulov v hodnote 1,4 miliardy eur, ktoré mali vytvoriť 45 000 pracovných miest a kritériom efektívnosti investície pre štát boli príjmy z odvodov a dani zamestnancov. INESS k tomu dodáva“ Automobilový priemysel spôsobil v Slovenskom hospodárstve revolúciu , no zároveň spôsobil presmerovanie obrovskej časti našich zdrojov do jedného odvetvia čo obmedzilo rozvoj iných. Koncentrácia na export zároveň významne zvyšuje nestabilitu ekonomickej produkcie“ Ubehlo desaťročie , ktoré potvrdzuje že investícia bolo výhodná pre koncern a jeho ekonomiku, ktorá bola nadriadená nad záujmy štátu. Myslím, že je to cesta, ktorá nás neminie a rozhodovanie politikou aj ekonómov bude podriadené záujmom koncernov..
Vážený pán inžinier, milý Tónko
problém, ktorý vidím ja sú takéto nadpisy: Reformou boli upravené aj majetkové dane. Zmena dňového systému bola zdôvodnená, že najdôležitejšími bodmi boli fiškálna decentralizácia, Okrem miestnych daní máme ešte veľa druhov daní. Ba čitateľ mohol čítať nadpis – Transakčná daň je nezrušiteľná. Bez nej nie je možná konsolidácia. Priam banálne tvrdenie.To je problém fiskálnej politiky, jej teórie. Treba si uvedomiť, čo môže urobiť ekonomická analýza o efektoch rôznych fiskálnych opatrení na tie makroekonomické premenné ktoré vplývajú na národný príjem, output, zamestnanosť, rast, čo na obchodnú a platobnú bilanciu. Tvorcovia musia skonštruovať veľký ekonometrický model, v ktorom tie efekty budú v dôsledku riešenia modelu logické, ich veľkosť bude zabezpečovať správne fungovanie ekonomiky. Môj najväčší model pre JRD mal 2200 rovníc a 2500 premenných. A teda taký model by mali skonštruovať aj za ekonomiku.
Ďakujem
jhusár
Pán inžinier,
veľmi dobre ste vypichli vetu od predsedu RRZ. Tiež som čakal odbrnejšiu odpoveď. Veď je to práve táto oblasť, ktorú ekonomická veda hlboko skúma, a má poznatky. V mojej knihe Makroekonomická analýzy to rozoberám.O deficite rozpočtu sa nedá hovoriť všeobecnými frázami. Vyjadrime si deficit vlády v prvom období ako rozdiel výdavkov a príjmov, teda
D = G1 – T1, (4.48)
kde D je premenná deficit. Vláda vyfinancuje tento deficit tak, že predá obligácie vlády v rovnakej výške. V druhom období musí vláda získať príjmy z daní, ktoré splatia aj dlh, vrátane nárastu úrokov, a samozrejme vyplatiť aj svoje výdavky na nákup tovarov a služieb v druhom období. Čiže
T2 = (1 + rD) + G2 (4.49)
kde r je úroková miera.
Pre úvahy, ktorú sú v texte je dôležité odvodiť vzťah medzi príjmami z daní a výdajmi vlády na nákup tovarov a služieb. Dosadením (4.48) do (4.49) dostaneme T2 = (1 + r) (G1 – T1) + G2.Váidíme, čo treba analyzovať a hlavne vidíme konkrétne vzťahy a nemusím hovoriť iba všeobecne. Čitateľ môže v ekonometrickej formulácii pokračovať a získať potrebný vzťah, ktorý je základom analýzy a mal to urobiť aj predseda RRZ. Ba je dobre známa aj kniha Peacock, Shaw The economic Theory of Fiscal policy, kde si hneď v úvode prečítať: This book seek answers the question of what economic analysis tell us about effects of various fiscal measures. Tam sa uvádza aj ako konštruovať ekonometrický model. Časť IV má nadpis Dynamic case with stochastic control.
Pán inžinier, na čo sú mimovládky. Už nadpis hovorí, že chcú vládnuť mimo vlády? Musí vládnuť vláda a nik iný. Žiaľ, dnes je tu ozaj veľa pochybení, aj na úrovni EÚ.
Ďakujem
jhusár
Pán Sablič
a) dokončite rovnicu, ktorú uvádza u p. Ing. Hlušeka, volá sa to ohraničenie dlhu vlády
b) skonštruujte Dynamic case with stochastic control, ktorý spomínam tiež u p. Ing. Hlušeka
Ďakujem
jhusár
Vážený pán Sablič, iste sa zhodneme v tom, že s človekom, ktorý pozná len svoju pravdu, nemá zmysel diskutovať. Rovnako ako nemá zmysel baviť sa s „matematikom“ ktorý „uznáva“ len znamienko+ o matematike, s fyzikom, ktorý odmieta Einsteinovu teóriu relativity ako „prekonaný archaizmus“ o fyzike. Viem, že to nie je Váš prípad, všeličo sa mi na Vašich príspevkoch páči. /Ale predsa …/
Pán Hlušek, zaujala ma Vaša poznámka o Einsteinovej teórii relativity ako o prekonanom archaizme. Použili ste to len ako príklad, alebo máte na mysli niečo konkrétne z fyziky? (Môj záujem je z histórie vedy.)
Iba ako príklad, že o všetkom možno pochybovať – napr. ak človek chce byť silou mocou zaujímavý.
Viete, na samotnom pochybovaní nie je nič zaujímavé. Som presvedčený, že naše poznanie nie je a nikdy nebude úplné a zavŕšené. Okrem toho už Gödel dokázal, že existujú nerozhodnuteľné problémy, o ktorých pravdivosti si z princípu nemôžeme byť istí.
Konkrétne k tomu Einsteinovi – on sa svojho času priatelil s Aurelom Stodolom, dal mu prečítať svoj prvý výtlačok Všeobecnej teórie relativity a veľmi sa zaujímal o jeho názor. A pri študovaní diela Aurela Stodolu som našiel myšlienky upozorňujúce na isté (povedzme to tak) obmedzenia použitia teórie relativity. Aurel Stodola už v začiatkoch teórie videl ďalej, ako mnohí (väčšina?) fyzici dnes. Ostatne, ani Einstein nepovažoval svoju teóriu za úplnú a s kvantovou teóriou sa ju nepodarilo zjednotiť dodnes.
Opýtal som sa, lebo som si myslel, že narážate na niečo zaujímavého v pokrokoch teoretickej fyziky.
Vážený pán Moravčík, máte pravdu, na samotnom „pochybovaní“ ozaj zvyčajne nie je nič zaujímavé. Ale poznám takzvaných hmkáčov, /Vy asi tiež/, ktorí sa týmto spôsobom predvádzajú v spoločnosti ako hlbokomysliaci géniovia.
Suhlas. Tri kraje a 36. okresov. Strediskove obce. Jeden urad na min. 3000 obyvatelov obci. 8. Spickovych nemocnic. 36. Strednych – zbytok sanitarne ako polikliniky. Vysoke skoly zredukovat na 50 % . Vychovaju nepouzitelne deti. Biznis na hlavu za ziaka. Humus.
Umelcov hercov na Zivnost. Mimovladky zrusit VSETKE komplet. Nech funguju ako Obc. zdruzenie z podpory od obcanov. Nech sa zdruzuju kolko chcu,ale bez podpory od statu. A mame zostihlenu vyzernickobirokratickopoliticku Statnu spravu hned o 60% a 5-10 miliard uspor kazdy rok.
Montovne na urodnej pode zastavit. Vynnikov strestat zobrat majetky. A pestovat v nich zeleninu,sliepky,kravy,zajace,morky. Na Obnovenie samostatnosti v polnohospodarsve. Nech po state citit HNOJ nie OLEJ. Budu jest: tanky,zuzany,naboje,stihacky. Stat potrebuje GAZDU nie pol.hostaplera co nikdy v zivote nerobil iba bral % do IGELITKY.
Armadu obmedzit na zachranne zlozky pri katastrofach v spojeni s policiov a hasicov. Taku DESTRUKCIU statu aka je dnes to gymyslel iba DUCE na uzurpovanie moci a beztrestne rabovanie. Sudy pre sudy. Policiu pre policiciu. Komisiu pre komisiu. Urad pre dalsi urad,aby sa NAVZAJOM krmili a tvarili sa Ako su dolezity. Su to bezcenne NULY.
A preto aj stat,statnost je uz NULITNA bezcenna na chvoste prosperity a vo vsetkom.
Pán Štefan, musím zopakovať:
v závere nemôžem nespomenúť aj to, že veľký český ekonóm prof. K. Engliš vo svojom diele napísal v nadpise to čo spomenutí velikáni, teda ako má fungovať ekonomika. Názov je Soustava národního hospodářství s podtitulom Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Za hospodársky ideál pokladal uspokojenie ľudských potrieb. V knihe má aj grafy, či schémy, lebo lepšie objasnia text. Verím, že v knižnici na EU je majú. Ale zároveň Vám chcem napísať, že prof. Karvaš má tiež hrubé, 800 stranové dielo a iba problémom peňazí venuje 80 strán. Ekonómia je teda náročná veda a dnes už nie je možné obsiahnuť výklad ekonomických problémov bez ekonometrie, a jej metódy sa nezaobídu bez derivácií, inverzie matice, či diferenciálnych rovníc. Už som, mal vlani takú úvahu, kde som postup výkladu cez diferenciálne rovnice naznačil, čo mohol každý čitateľ zvládnuť a záujemcov som odporučil na potrebné diela.
Ďakujem
jhusár
Vďaka pán profesor. Konať tak ako píšete je požadovať od súčasných politikov nereálne. Pozritre si ich životopisy a je jasné, že ich odborná spôsobilosť je biedna.
Pán inžinier,
jasne ste to napísali a tak musím iba zopakovať:
Nemôžem nespomenúť aj môjho učiteľa prof. V. Pavlendu, ktorý napísal závažné dielo Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR. Názov druhej kapitoly je Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania:
Nepotrebovali sme pri vstupe do EÚ práve také vedecké pohľady? % Prečo eurokomisár vyžadoval akési kapitoly. Mal si prečítať, čo urobili slovenskí ekonómovia a vďaka i/O tabuľke by bol mal všetko ako n a dlani. Ja asi viem prečo.
Ďakujem
jhusár
Pán Sablič,
buďte Karvašom. Ten pred 77 rokmi hovoril o očakávaniach. Treba oceniť prácu a myseľ tých, o ktorých v úvahe hovorím.
Ďakujem
jhusár
Výborný článok, pán profesor. Chýba nám nielen nový Keynes, Karvaš a Engliš, ale bol by potrebný aj nový Marx. Teoretici liberálneho kapitalizmu nezaháľali, ale pomerne účinne marxizmus eliminovali z myšlienkkovej výbavy pracujúcich. Došlo to tak ďaleko, že v médiách sa globalisti bežne označujú ako „neomarxisti“.
Bolo by treba napísať aj nový „Kapitál“…
Pán doktor,
takýto úvod posielam k úvahe: Tému dnešnej úvahy rozoberám z rôznych perspektív, aj historicky, pretože mi chýbajú analýzy ako funguje ekonomika SR a to v duchu poznatkov, ktoré nám zanechali velikáni ekonomických vied. Dnes sa mení svet a musíme byť pripravení a vyjadriť fakty, ako to urobil prof. Karvaš už v roku 1948. Teda ste to vystihli aj Vy.
Prvá časť úvahy uvádza realitu v našej ekonomike. Mali by si rozšíriť a prehĺbiť poznatky, ktoré sú už ozaj staré a hoc niektoré už neplatia, jadro stále zostáva, ktoré dal A. Smith.
Ďakujem
jhusár