Musím začať týmto citátom:
„Zdecimovaný ekonomický rast slovenskej ekonomiky: Vláda priznala chybu a narýchlo varí recept na jej vzkriesenie Tri vlny konsolidácie pod taktovkou ministra Ladislava Kamenického priniesli ovocie, ktoré nikomu nechutí – zadrhnutý motor ekonomiky a rast blízky nule. Koalícia si po mesiacoch zapierania konečne priznala, že štát už viac z firiem a ľudí nevyžmýka. Slovenská ekonomika v poslednom období pripomína auto, ktorému niekto počas jazdy zatiahol ručnú brzdu. Po troch zbabraných kolách konsolidácie z dielne vlády Roberta Fica, ktoré doslova udusili domáce hospodárstvo, prichádza neskoré vytriezvenie.
Hoci koalícia dlho odmietala priznať, že jej vlastné opatrenia brzdia tvorbu bohatstva, realita ju dobehla. Čísla sú neúprosný budíček: minuloročný rast na úrovni 0,8 % a tohtoročné prognózy pohybujúce sa okolo 0,5 % (v horšom prípade hrozba recesie) jasne ukazujú, že doterajší kurz bol chybný. Koaličná rada by preto už tento týždeň mala predstaviť očakávané prorastové opatrenia. Je to tiché priznanie, že štát už ďalej nemôže len brať. Hoci konkrétne detaily zostávajú nateraz za zatvorenými dverami, odborníci majú jasno v tom, čo naše zdecimované hospodárstvo skutočne potrebuje. Prečo potrebujeme „nakopnúť“ motor? Možno sa pýtate, prečo nás trápia percentá rastu, keď nás zaujíma najmä stav vlastnej peňaženky. Odpoveď je jednoduchá: „Rast príjmov obyvateľstva sa dá zabezpečiť jedine hospodárskym rastom, nie prerozdeľovaním toho istého koláča,“ vysvetľuje Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS. Podľa neho tri konsolidačné balíky z uplynulých rokov pôsobili na ekonomiku devastačne. Ak chceme vyššie čisté mzdy a lepší blahobyt, štát musí prestať dusiť tých, ktorí hodnoty tvoria“.
Pojmy nevyžmýka, doterajší kurz bol chybný, percentá rastu či devastačne mne indikujú, že autor sa nepopiera o ekonomické poznatky.
Prečo bol kurz chybný. Má na to kompas? Ak to má byť HDP, tak tak to nie je pravá miera, pravý kompas. Nemôžem tento citát nekomentovať obšírnejšie. Už preto, že bol som, som a zostanem ekonómom až pokiaľ žiť budem.
Slovenskí ekonómovia v rokoch 1964/70 opustili ukazovateľ HDP a na vyhodnotenie ekonomickej sily okresu používali ukazovateľ stupeň ekonomického rozvoja na báze I-vzdialenosti. Pretože riešili problém ako zveľadiť ekonomiku okresu a to na báze viac ako 70 ukazovateľov a HDP bol iba jeden z nich. Preto som čakal, že INESS urobí vedeckú analýzu na báze najmodernejšej teórie a nebude apelovať vetou prerozdeľovanie koláča. Ekonomiku treba zveľadiť. Prečo konsolidácia, ale kedy vznikli problémy?
O problémoch ukazovateľa HDP som napísal aj do Bruselu, a ti eurokomisárovi Gentilonemu:
Dear Mr. Paolo Gentilone,
I am sorry to disturb you. As an econometrician I do have several problems as far as measuring of an economy performance is concerned. In the EU we have been accepting the GDP as a principal measure. Surely you know the Eurostat is constructing I/O tables as well as system of national accounts for each member country. Using them we can get deep understanding how an economy is working. GDP is pure number.
Pán Paolo Gentilone, prepáčte, že Vás ruším. Ako ekonometer mám ozaj niekoľko problémov s meraním výkonnosti ekonomiky. V EÚ sme akceptovali HDP ako principiálnu mieru. Iste poznáte že Eurostat konštruuje I/O tabuľky ako aj systém národných účtov za každú členskú krajinu.. Použijúc ich môžeme získať hlboké pochopenie ako ekonomika funguje. HDP je púhe číslo.
Nasledoval rozbor 4 najvážnejších chýb ukazovateľa HDP
V druhej časti som mu opísal metodológiu stupňa ekonomického rozvoja a to na konkrétnom príklade, aby bolo jasné ako vznikne poradie objektov podľa stupňa ekonomického rozvoja.
Problémy s HDP sú iba jedným z problémov v spojitosti s ekonomickým rastom, jeho meraním a analýzou. Ide a nehodnovernosť makroekonomických údajov. Avšak nehodnovernosť čísel o ekonomike SR musím pripomenúť práve cez údaje OECD. Čitateľ môže vidieť časť tabuľky, ktorú uvádzam v mojej knihe Makroekonomická analýza:
Účty všeobecnej vlády , v % z HDP
| 1988 | 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | ||
| GPS | Príjmy celkom | 37,5 | 39,0 | 36,8 | 32,9 | 32,7 |
| GPS | Soc. transfery | 22,2 | 22,3 | 22,2 | 24,6 | 21,1 |
| ESA | Príjmy celkom | 53,8 | 47,6 | 46,1 | 46,4 | 45,8 |
| ESA | Soc. transfery | 32,3 | 26,5 | 26,3 | 26,1 | 25,2 |
…………………………………Zdroj: OECD, Economic Survey
Spolu ide o 14 ukazovateľov a to v systéme GPS a ESA. V prvom riadku a prvom stĺpci je údaj GPS a vo 4. – tom riadku a prvom stĺpci je to údaj ESA. Obrovské rozdiely. V tabuľke sa nachádza až 70 údajov.
A ktorým má veriť predseda vlády?
Prax si zvykla na mieru medziročný rast HDP (v %) a porovnávať tak, že úroveň reálneho HDP v bežnom období porovnáme oproti rovnakému obdobiu v minulom roku; robí to aj autor citátu. To je primitívna miera. Ak hovoríme o raste, hovoríme o dynamike, ktorá má svoje vzťahy.
Pozrime si hlbšie tvrdenie: „zdecimovaný ekonomický rast slovenskej ekonomiky: Vláda priznala chybu a narýchlo varí recept na jej vzkriesenie“.
Prečo pojem zdecimovaný, k čomu ho autor prirovnával?
Máme teóriu ekonomického rastu. Mali by sme vedieť dráhu rastu, ak chceme hovoriť o zdecimovaní. A dráha si žiada diferenciálny počet, teda musíme mať model, teóriu využívajúcu kvantitatívne vzťahy. Predovšetkým ten som čakal od INESSu. Mal byť skonštruovaný ako podiel dlhu na HDP, lebo EÚ predpísala, že dlh nesmie prekročiť 60% HDP.
Ekonomická teória pozná niekoľko typov modelov rastu. Pre pochopenie mojich pripomienok skonštruujeme model, ktorý bude, odborne, nehomogénnou diferenciálnou rovnicou druhého stupňa s konštantným koeficientom. Medzi dlhom vlády (D) a národným príjmom (HDP, Y) je vzťah. Uvažujme tieto bázické vzťahy medzi premennými ekonomického systému (hospodárstva), model:
Zo vzťahu 4.53 vidíme, že národný príjem rastie konštantnou mierou, rovnajúcou sa b za jednotku času a miera rastu národného dlhu predstavuje fixnú proporciu z HDP, národného príjmu (rovnica 4.52). Tretia a štvrtá rovnica uvádzajú východiskové podmienky. Teda, predpokladáme, že v každom čase je v hospodárstve konkrétna hodnota Y (hodnota Y(0) vo východiskovom roku) a konkrétna hodnota dlhu vo východiskovom roku – D(0). Riešenie nájde čitateľ v spomenutej knihe. Ale dôležité je že, získané dráhy môžeme dať do grafu a spolu s nimi zakresliť reálne dráhy údajov ekonomiky. A teraz vidím, či je rozdiel drastický.
Teda nie niečo z hlavy a prehlásiť to za pravdu.
Záver
Úvaha má navrhnúť riešenie, inak je neužitočná. Takou je aj úvaha, z ktorej je citát. Všeobecne zdecimovať znamená drasticky zredukovať, zničiť alebo oslabiť veľkú časť celku. To nebolo zdôvodnené a ukázané. Aj konsolidácia je proces upevňovania, zjednocovania alebo spájania a o akú konsolidáciu tiež v úvahe chýba. V financiách ide o spájanie dlhov (úverov) do jedného.
Biedna je databáza údajov o ekonomike SR, žiaľ aj v OECD.
A práve, čo najviac chýba je spôsob zasahovanie do zlepšenia fungovanie ekonomiky SR. To si žiada veľkú množinu usporiadaných údajov, ktorá mala pri výpočte stupňa ekonomiky okresov SR viac ako 70 číselných hodnôt. Autor nevedel, okrem všeobecných konštatovaní, čo zlepšiť a, žiaľ, ani INESS.
Potrebujú nástroje vedy, ekonómie, ktoré sú v dnešnej dobe ozaj bohaté. Dokumentuje to aj dynamický model rastu.
Zdecimované boli naše podniky veľkou a malou privatizáciou, menovite aj Tlmače, kde som po VŠ začínal, hoc vyrobili najväčší elektromotor na svete. Kde sú? Zničené.
Ekonomický rast, ako je to s ním?
Prof. J. Husár
Bratislava 12/4/2026
Pán profesor, úvaha v citáte Vášho terajšieho príspevku je úplne bezcenná bez konkrétnych čísel alebo aspoň odkazu na ich zdroj. Na číslach a grafoch by bolo vidieť, že Slovensko sa nikam „neprepadáva“.
Je veľmi smutné, že slovenská verejnosť je natoľko spracovaná, že si novinári môžu dovoliť doslova tárať dve na tri a stále majú dosť predplatiteľov.
Pán doktor,
nie celkom som porozumel Vášmu postrehu. Dobre si pozrite iba tabuľku.
Spolu ide o 14 ukazovateľov a to v systéme GPS a ESA. V prvom riadku a prvom stĺpci je údaj GPS a vo 4. – tom riadku a prvom stĺpci je to údaj ESA. Obrovské rozdiely. V tabuľke sa nachádza až 70 údajov.
Ako je možné že OECD má také rozdiely o našej ekonomike, teda o financiách vlády? Pán doktor, ale rast nemôžeme merať rastom HDP, že dosiahlo 1,02 percenta. To je bezcenná informácia. Čo vzrástlo I, C, G, M, či X? Slovenskí ekonómovia navrhli stupeň ekonomického rozvoja na báze viac ako 70 ukazovateľov, fyzických aj peňažných.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, môj postreh sa týkal len prvej časti – teda citátu z tlače, nie Vášho textu.
Súhlasím s Vami, okrem toho čísla vo Vašej tabuľke sú % z HDP, teda pomerné čísla k miere, ktorú spochybňujeme. To nám nemôže ukázať verný obraz reality.
Pán doktor,
žiaľ citát napísal analytik. Ten by mal vedieť.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor, veľmi užitočná je táto Tvoje „reminiscencia“ a všetká česť, užitočné sú aj Tvoje repliky na príspevky k nej. Rád prispievam svojou "troškou do mlyna“ otázkou: Kvôli čomu je vôbec potrebné sledovať „ekonomický rast“, či rast HDP ? Nebolo by pre politikov a odborný servis, ktorý pre ich rozhodnutia majú robiť ekonómovia, sledovať „mieru blahobytu“ alebo spokojnosti občanov?Myslím si, že odpoveď je jednoduchá: Za rast HDP sa dá skryť krach tzv. rozvojovej politiky EÚ. Podľa nej mali už dávno mať rovnakú životnú úroveň všetky členské štáty EÚ. Tomu mala slúžiť o.i. aj privatizácia š.p. a odovzdanie VUB a SŠP zahraničným vlastníkom. Aká je skutočnosť? Priekopu medzi tzv. Západom a bývalým východným blokom sme spoločnými silami poriadne prehlbili /to je paradox,však?/A práve v tomto spočíva aj odpoveď na otázku „Ekonomický rast, ako je to s ním?“ Vzbury a nepokoje istotne nikomu neprospejú. Za danej situácie je to jediná možnosť ako skryť trpkú realitu neustáleho poklesu národného bohatstva aspoň dočasne za „správne“ údaje o raste HDP. Politici sa sporia ako nebezpečný trend vývoja, resp. krachu, zvrátiť tzv. koncepciou jednotnej Európy. /presadzujú „progresivisti“/, alebo koncepciou Európy národov, teda návratom k suverénnym európskym štátom. Prvá znamená ďalší postupný úpadok, druhá radikálny rez a začiatok „od nuly“. Ani jedna ani druhá však nie je pre radového občana prijateľná a preto musí pokračovať kamufláž zo sledovaním „HDP“ ako základného ukazovateľa rastu HDP: Nie preto, že politici a ekonómovia sú hlúpi! /Hoci vzdelávanie je od zákl. školstva dlhodobo v tzv. inklúzii.Milý Jozef, dobrý priateľ,
po rok 1965 sme na VŠE riešili problém komparácie okresov. Potrebovali sme aj pojem aj mieru. Nuž pojmom sa stal blahobyt, ale s mierou to bolo veľmi náročné. Blahobyt je kvalitatívna veličina. Dobre vieš, že blahobyt sa meria kombináciou ekonomických a kvalitatívnych ukazovateľov, pričom hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa bol vtedy základným, no ako ukázali slovenskí ekonómovia po roku 1965, nedostatočným meradlom, až nevhodným.. Preto sme sa sústredili na špecifikáciu množstva ukazovateľov (ťažba, uhlia, výroba ocele, výroba elektrickej energie,..).A tam sme hľadali riešenie. My sme kládli dôraz na viacrozmerné modely, či metódy, zahŕňajúce ekonomické, sociálne, zdravotné, ba aj environmentálne faktory, Prof. Sojka a prof. Laščiak navrhli spôsob merania a to stupeň ekonomického rozvoja opretú o uvedené ukazovatele, kde hlbokú stopu nechali velikáni Mahalanobis, Fischer a Ivanovič. Rozhodli sme sa pre Ivnoviča.
Ale ozaj išlo o dlhé diskusie lebo ten blahobyt sme nevedeli ako merať. Ľahko sa povie, že stav vysokej životnej úrovne, charakterizovaný dostatkom hmotných statkov, bohatstvom, hojnosťou a kultúrnym rozvojom, ale aj, že označuje dobré bytie (zloženie slov „blaho“ a „byt“), kedy sú uspokojené nielen základné, ale aj vyššie potreby jednotlivcov či spoločnosti. A tak sme využili aj korelácia kvalitatívnych ukazovateľov, ktorá sa zameriava na zisťovanie sily a smeru vzťahu medzi premennými, ktoré nemožno priamo merať číselne, ale vyjadrujú vlastnosti, kategórie alebo poradie, blahobyt, spokojnosť. Štatistika ponúka viaceré metódy..Teda výpočtov bolo ozaj veľa.
Práve aj my sme riešil prečo neustále riešime otázku ekonomického rastu. My sme sa priklonili k pojmu zveľadenie ekonomiky a to sa dá vyjadriť aj kvantitatívnymi aj kvalitatívnymi ukazovateľmi. Teda potvrdzujem Tvoj pohľad. Nuž ale prax sa veľmi opiera o pojem ekonomický rast.
A ako píšeš: Tomu mala slúžiť o.i. aj privatizácia š.p. a odovzdanie VUB a SŠP zahraničným vlastníkom. Aká je skutočnosť? Priekopu medzi tzv. Západom a bývalým východným blokom sme spoločnými silami poriadne prehlbili /to je paradox,však?/ My sme mali ozaj silné odvetvia a silné okresy. A vedeli to aj v EÚ a tak prišli s ich riešením. Zaviedli pojmy, ktoré mali učičíkať. A tak sme v situácii zadrap čo môžeš.
Ďakujem
jarko
Slovensko je dlhodobo vystavené nekvalifikovanému spravovaniu štátu. Podľa mňa klorý som viac technik ako ekonóm sa u nás nevyužíva potenciál daný našou prírodou (voda, pôda, les a nerastné bohatstvo) a tiež ľudským potenciálom. Prostriedky, ktoré sa investujú do získania zahraničných investícií keby sa investovali do využívania domácich zdrojov by boli perspektnymi na rozdiel od tých zahraničných. Tiež by boli stabilizujúcim faktorom.
V dnešnej dramatickej situácii by som sa venoval najmä zlepšeniu bezpečnosti krytia domácich potrieb energie, potravín a bezpečnosť obyvateľstva pri nebezpečnej migrácii vyvolanej vojnovými konfliktami.
Vážený pán inžinier,
ekonomiku SR treba zveľadiťPozrite si týchto pár slov: Najväčší elektromotor na svete
Priemyselný podnik ZSMK v Tlmačoch. Pracovalo tam až osem tisíc ľudí, tam som začínal po VŠ.. SES Tlmače zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m; unikátne. Výrobu si objednala nemecká firma Siemens. Bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete. Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo treba ho realizovať v 4 častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97€). Stator bol poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne. Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Príkon elektromotora bol 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne ma výkon 440 MW. Ako museli byť sklamaní dodávatelia. Nuž o trh odberateľov iste rýchlo osadil Češi, či iní, To sa už dnes nedá obnoviť.
Ale pozrite si ešte toto: Slovchémia – trust podnikov chemického priemyslu:
V roku 1978 zamestnával 63.505 pracovníkov. Slovnaft Bratislava sa vybudoval v rokoch 1957-1963 a postupne sa rozširoval, V roku 1978 mal 8.173 pracovníkov.
• Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave • Matador v Bratislave • Benzinol v Bratislave • Chemika v Bratislave • Petrochémia v Dubovej • Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch • Chemolak Smolenice • Považské chemické závody v Žiline
• Slovenské lučobné závody v Hnúšti • Duslo Šala • Chemko strážske
• Fosfa Poštorná • Chemlon v Humennom • Chemosvit vo Svite • Slovenský hodváb v Senici •Gumárne 1. mája v Púchove • Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach • Plastika v Nitre
Teda naša výroba bola excelentná. Dobre to viete. Kto zato môže že ju nemáme? Privatizácia.
Ďakujem
jhusár
II.diskusný príspevok: A na druhej strane, pán profesor, ste mi nahrali na smeč a zverejňujem to tu z knihy Ekonomika po kapitalizme:
HDP je mylný ukazovateľ pre národné hospodárstvo štátu: lebo rast zásluhou nespravodlivého prerozdeľovania bohatstva sa míňa účinkom a nespôsobuje spoločenský rozvoj, pričom sa ekonomický rast hrubo deformuje iba v prospech návratnosti súkromných investícií…
z pôvodnej kap2. Iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele: V makroekonomike sveta je ešte i dnes v podmienkach globalizovanej ekonomiky a hegemónie transnacionálnych finančných korporácií základným kritériom úspešnosti národného štátu ukazovateľ HDP (hrubý domáci produkt) a príjem krajiny či výdavky krajiny za jeden fiškálny rok. Už týmto tvrdením sa odhaľuje, ako zdeformované sú kritériá úspešnosti ekonomík jednotlivých štátov, ktoré nemajú pod kontrolou ekonomické dianie najmä v našich stredoeurópskych krajinách. Ak teda vysvetľujem možnosti praktického uplatnenia systému ekonomickej demokracie, budú tieto ukazovatele potrebné či identické v systéme ekonomickej demokracie?
Doterajšie konštruovanie týchto kritérií prebieha ako prioritné kapitálové oceňovanie výnosnosti súkromných investícií, ktoré potrebujú pre rast týchto investícií v danej krajine neustále sa zvyšujúcu spotrebu výrobnú i spotrebných tovarov a pôžitkov. Súhrnne možno konštatovať, že príčinou nefunkčnosti makroekonomických kritérií v súčasnosti je nespravodlivé prerozdeľovanie vytváraného bohatstva. Aj v krajinách s najvyšším rastom HDP rastie nezamestnanosť, zapríčinená nerovnováhou medzi výrobnými silami a výrobnými vzťahmi. Od Pikettyho vydania jeho diela už je oficiálne definovaná situácia s obrovskou nerovnosťou v rozdeľovaní príjmu, a to ako v mzdách tak i v dôchodkoch.
17. RAST ekonomiky alebo ROZVOJ hospodárstva – treba sa rozhodnúť! Z KAPITOLY 2. Iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele
Spoločenské riadenie investícií – ovplyvňovanie štruktúry výrobného dopytu. Lenže my sme si už povedali, že chceme ísť okrem rastu ekonomiky hlavne do rozvoja ekonomiky a spoločnosti a preto budeme musieť tieto ukazovatele úspešnosti redefinovať.
Za situácie globálne otvorenej ekonomiky každej krajiny už kritérium ekonomického rastu definované ako hrubý domáci produkt neodzrkadľuje ani len spotrebu v danej krajine, ani vytvorené zdroje a ekonomické hodnoty zostávajúce v danej krajine, teda hrubý domáci produkt, v ktorom by sa odrážala spotreba spoločnosti danej krajiny ovplyvňovaná domácim dopytom po investíciách a od domácností.
Má pravdu D.Schweickart vp svojom diele Ekonomická demokracia, že ak bude fungovať spoločenská kontrola nad investíciami, tak „každá spoločnosť, ak si chce udržať technologickú a ekonomickú dynamiku, musí každoročne vynaložiť určité množstvo spoločenskej práce a prírodných zdrojov na vývoj a zavádzanie nových technológií, ako aj na rozširovanie výroby statkov a služieb zodpovedajúcich vysokým nárokom“?
Uveďme príklad na odlišnosť rastu od rozvoja
Ak by napríklad na našom Slovensku vyhoreli celé hory, namiesto lesov zostanú prázdne holiny, hory „plešaté“ bez lesov, cez ktoré by sa prívalové dažde menili na vraždiacu vlnu povodní po každom lejaku. Okrem toho, že by sme potrebovali vysoké finančné náklady na záchranárske práce pri každom lejaku, pretože na Slovensku niet miesta, kam presťahovať obyvateľov spomedzi hôr, ak je Slovensko hornatou krajinou, bude potrebné obnoviť lesy a dostať tak prírodu do predchádzajúcej rovnováhy. Nebude to záležitosť jedného fiškálneho roka, dokonca ani päť či sedemročného plánu. O tom sme sa v ekonomickej realite kapitalizmu na Slovensku už žiaľ presvedčili. Bude to projekt rozvoja, presahujúci možno i dvadsaťročné obdobie a kritériá investovania finančného kapitálu budú zlyhávať, pretože nezabezpečia ekonomický rast v zmysle návratnosti kapitálových investícií a to už vôbec nie rast HDP v danom či nasledujúcom roku.
Avšak dlhodobý projekt zalesňovania a obnovy prinesie rozvoj spoločenský, ekologický i ekonomický, zabezpečí stabilitu pre obyvateľov regiónov okolo hôr, pracovné príležitosti i bezpečnosť okolia hôr. Vysoké náklady, ktoré by ničili štátny a miestne rozpočty v bežných fiškálnych rokoch by museli byť hodnotené inými kritériami, kritériami trvalo udržateľného života a rozvoja.
Ako teda budeme vedieť oceniť takéto rozvojové programy, ktoré prinesú rozvoj ekonomiky i spoločnosti povedzme až s 10 či 20-ročným časovým posunom? Zatiaľ nám asi takéto kritériá chýbajú, respektíve vieme ich kvalifikovať slovne a netrúfame si ich oceňovať a kvantifikovať finančne. Prečo? Lebo mnohé z dejov a činností, ktoré sa budú uskutočňovať pri rozvoji, sú z hľadiska dnešnej klasickej ekonómie či liberálnej ekonómie považované za externality, ktoré existujú mimo trhu a preto nehodné ocenenia v kapitálovej makroekonomickej či podnikovej mikroekonomickej oblasti.
Ak pripustíme, že ekonomický rast na globálnej úrovni už nie je spojený s rastom blahobytu danej krajiny či regiónu, nie je potom výhodnejšie riadiť investície inými kritériami, ktoré budú postavené na iných prioritách ako na kritériách kapitálovej návratnosti investícií, priorite zisku ,rastu?
A tak vyvstáva otázka pre ekonómov: Vieme, že hospodárstvo treba riadiť a pohybujeme sa v trhovej ekonomike. Aj pri rozvoji je dôležité, aby v rámci vzťahu dopyt-ponuka bolo možné hlavne uspokojovať stránku dopytu.
Peter,
ozaj si sa zahĺbil a doložil faktami Ale aby si mal predstavu, že eurokomisár mi odpovedal cez svoju sekretárku a ja som, ak aj Ty, ozaj tiež uviedol fakty. Prečítaj si:
There are several drawbacks, or at least cautions about GDP: 1) GDP deals in money values, not in physical units. That is, it does not tell us how many goods and services were produced, but only what their sales value was. Trouble then arises when we compare the GDP of one year with that of another, to determine whether or not the nation is better off. And how to compare the countries? 2) GNP does not reflect changes in the quality of output. This second weakness of GNP also involves its inaccuracy as an indicator of “real” trends over time (inflation). In a technologically advancing society, goods are usually improved in 5-6years, or even more rapidly. 3) GNP does not reflect the purpose of production. A third difficulty with GDP lies in its blindness to the ultimate use of production. One million of euro on education and one million on cigarette purchases is not the same, but they say the same amount of “growth” of GDP. Thus, changes in GDP give us only very rough indication of changes in the quality of life. 4) GDP does not include most goods and services that are not for sale. Just one example – the labour of wives being unpaid, it is excluded from GDP. These four points are enough to show big problems of economic output measuring.
A toto ma ozaj prinútiolo, aby som o takej téme uvažoval: Ak pripustíme, že ekonomický rast na globálnej úrovni už nie je spojený s rastom blahobytu danej krajiny či regiónu, nie je potom výhodnejšie riadiť investície inými kritériami, ktoré budú postavené na iných prioritách ako na kritériách kapitálovej návratnosti investícií, priorite zisku ,rastu?
A tak vyvstáva otázka pre ekonómov: Vieme, že hospodárstvo treba riadiť a pohybujeme sa v trhovej ekonomike. Aj pri rozvoji je dôležité, aby v rámci vzťahu dopyt-ponuka bolo možné hlavne uspokojovať stránku dopytu.
Iba ma mrzí, že máme takých analytikov ako o nich hovorí citát.
Ďakujem
jaro
Pán profesor, ani neviete, ako ste ma „vytočil“…až potom som si prečítal, že ten úvod je citácia, ktorú kritizujete. A tak Vás môžem obdivovať, ako dokážete na „kontraproduktívnoim citáte“ poskytnúť osvetu …a v tomto I.diskusnom príspevku iba doplním to, čo všetci zahaľujú hmlou a nechcú hovoriť PRAVDU:
Lebo že veď aké Hádépé má vlastne Slovenská republika skutočne? Pozrite tie šokujúce čísla!
Celkový HDP SR v bežných cenách (odhad 2025): Objem hrubého domáceho produktu by mal za celý rok 2025 dosiahnuť necelých 136,8 miliardy eur.
Vývoj počas roka: V záverečnom 4. štvrťroku 2025 sa vytvoril HDP v bežných cenách v objeme takmer 35,9 miliardy eur, pričom zamestnanosť mierne klesla.
Rozumieme si? Za jeden rok takmer 137 miliárd eur na Slovensku! Len za posledný kvartál pribudlo PLUS 35,9 MILIARDY!
Ale celoročne je štátny rozpočet SR 2025 vo výške:
Celkové príjmy: 27 620 827 091 eur (približne 27,62 mld. €)
Celkové výdavky: 33 899 900 000 eur (približne 33,9 mld. €)
Schodok (deficit): 6 279 072 909 eur (približne 6,28 mld. €)
Laikovi „to rozum neberie“: tak ono na príjme celoročne máme „len“ 27,62 miliardy eur, schodok je 6,28 mld, ale pritom iba za 4.kvartál dosiahol HDP 35,9 miliardy eur? TASK KDE SÚ TIE PENIAZE? „Kto tu kradne?!“
My si rozumieme, pán profesor: Ukazovateľ HDP je veľký „odrb“, ktorým sa oblbujú masy. Slúži aj investorom zo zahraničia rozhodnúť sa, do ktorej krajiny zainvestovať, kade tečú financie. Lebo eurá „tečú“, ale mimo štátneho rozpočtu a často sú to fiktívne zozbierané údaje o výrobe (oj. všetky luxus automobily v ich cenách, všetko vypité pivo turistami…atď) a do štátneho rozpočtu „tečú“ iba skutočné eurá z daní a poplatkov…
Ja osobne ako národohospodár by som „potlačil“ ukazovateľ HDP niekam veľmi dozadu, do skrine…
Peter,
ale hlavný problém aj autora citátu aj INESS je to, že neposkytli model pre podiel dlhu na HDP, teda D(t)/Y(t), ktorý v mojej knihe nájdeš a EÚ ho predpísala, že má byť menší ako 60 percent HDP.. Ak budeš dosadzovať za t hodnoty 0, 1, 2, …, n dostaneš dráhu oboch veličín. Vieš teda vopred aké to budú hodnoty. Potom k nim priradíš reálne získané hodnoty ekonomiky, a uvidíš rozdiel a či je drastický ako píše autor citátu. Inak je to by bolo, bolo by. Konečne už požadujem, aby rôzny komentátori mali príslušné vzdelanie. Inak iba rozčúlia ľudí.
Ďakujem
jaro
Vážený pán profesor,
konsolidácia a rast ekonomiky nie je len ekonomickou, ale predovšetkým v súčasnej vyhrotenej dobe aj politicky zneužívanou otázkou.Potvrdzujú to diskusie s ktorými sa môžeme v mediálnom prostredí denne stretnúť.
Je pravdou, že ekonomický rast nemožno redukovať na jednoduché porovnanie hodnôt HDP, pretože tento ukazovateľ má svoje limity a nevystihuje celkovú kvalitu rozvoja spoločnosti. Napriek tomu však zostáva základným orientačným rámcom pre hodnotenie výkonnosti ekonomiky.
Diskusia o konsolidácii , hospodárskej politike často naráža na vnútorný rozpor medzi požiadavkami na rast a požiadavkami opozície na nezvyšovanie daní a súčasné znižovanie verejných výdavkov. Táto kombinácia je v praxi len ťažko dosiahnuteľná bez kompromisov alebo bez priaznivých vonkajších podmienok.V politickej atmosfére, keď ďalšie zadlžovanie štátnej kasy je spojené s hlasovaním o dôvere vlády v parlamente je rast ekonomiky nereálny.
Skúsenosť z vlád Mikuláš Dzurinda ukazuje, že naštartovanie ekonomiky si vyžaduje *nielen politickú vôľu, ale aj reálne finančné zdroje. Dzurindové vlády ,okrem využitia výnosov z privatizácie zaťažili verejný dlh (rádovo stovky miliárd SKK), pričom priaznivú úlohu zohrali aj štrukturálne reformy. Takáto príležitosť sa vyskytne raz za desaťročia. Slovensko privatizáciou prišlo nielen o majetok štátu ale aj o zisky, ktoré putujú do zahraničia.
Z toho vyplýva, že ekonomický rast nie je možné dosiahnuť bez investícií a bez stabilného medzinárodného prostredia a primeranej miery rizika. Dôležité pre rast ekonomiky je nie len objem zdrojov, ale najmä ich efektívne a dlhodobo udržateľné využitie
Vážený pán inžinier, Tónko, E
začnem definíciou, lebo ekonómovia si pojem rast požičali od prírodných vied. Economic growth is the increase in the production of goods and services in an economy over a specific period, typically measured by the percentage rate of increase in real Gross Domestic Product (GDP). It represents an expansion of an economy’s productive capacity, resulting in higher material standards of living.
Za bázické 2 faktory považujeme kapitál a prácu a tak potom funkciu rastu vyjadrme takto:Y = KaLb
Ale dobre vieš, že ekonómia hovorí aj o troch faktoroch – pôda práca a kapitál. Ale pôda v okrese Poprad a v okrese D. Streda jer rôzna. Teda už máme ďalší faktor – n.m výška. Tých faktorov môže byť n, teda vyjadriť funkciu rastu musíme takto: A = f(f1, f2, … , fn ), preskúmať túto funkciu z hľadiska rastu žiada použiť diferenciálny počet. Derivácie musíme získať podľa všetkých faktorov.
Žiaľ, politické elity, ani koalícia, ani opozícia do toho nevidia, a tak sa iba zbytočne hádajú. A aj to, čo si písal: V politickej atmosfére, keď ďalšie zadlžovanie štátnej kasy je spojené s hlasovaním o dôvere vlády v parlamente je rast ekonomiky nereálny.
Ozaj je dôležité, aby rozhodujúce slovo mali tvorcovia hospodárskej politiky, ktorí by mali m ať odbornú česť a neklaňať sa Dzurindovi, či Miklošovi.
A ešte: Z toho vyplýva, že ekonomický rast nie je možné dosiahnuť bez investícií a bez stabilného medzinárodného prostredia a primeranej miery rizika. Tónko, tá funkcia mala končiť členom pre riziko, teda ekonokmetria vyriešila aj ten problém a uvažuje s rôznymi variantami rizika. Známa je teória rizika.
Opozícia nevie dať riešenie, tak sa uchyľuje k ohovárkam.
Ďakujem
jarko
Dobrý deň pán profesor. Veľmi dobre ste v texte Vašej úvahy uviedol : Úvaha má navrhnúť riešenie – je to ale niekto vôbec ochotný počúvať ? je niekto ochotný sa o veci vôbec rozprávať ? je niekto ochotný počúvať odborníkov ?
Pán inžinier,
dobre ste to uviedli, ale hlavným problémom je miera HDP. Ekonómovia o tom píšu už viac ako 50 rokov a hospodárska prax, žiaľ, aj v EÚ spí na vyležanom vankúši.
Ďakujem
jhusár
p. Husar. Dlho sa vie,že HDP je čisto manipulativny podvod. Ukážem iba to čo sa mi hodí. No ekonomiku nevylepsi. O tých okresoch je pravda. Každý okres bol riešený na sebestačnosť a to vo všetkom: potraviny a čerstvé bez pasterilizacie,práca,doprava,bývanie,vzdelávanie aj dostupné zdravotníctvo. Vlastná Banka,Mena a štátna sporiteľňa,kde mám osobný účet od 18.rokov do dnes,kde mne chodí zatiaľ ešte aj dôchodok. Dokedy nevieme. Bola to banka ,kde sa točili miliardy vkladov,vyplat,inkás a pôžičiek. Pre podniky bola. VÚB pre faktúry, úvery na investície. Všetko v rukách štátu čo tvorilo obrat domácich zdrojov bez zahraničnej dolarovej meny. Dokonalý prehľad čo si môžme dovoliť v investíciách, mzdách a kúpnej sile obyvateľstva. Každý predseda OVKSC to mal na stole aj riaditeľa okres.podnikov. Priemysel bol pod kontrolou štátu aj zahraničný obchod RVHP . Vývoz do západu a nákup mal samostatný režim ako aj zbrojný priemysel a bol dosť veľký. Hlavne kôli pomoci rozvojovým štátom aj v ich vzdelávaní. Podniky boli narodne a chránené pred Prevratom Ľudovou miliónov. Tu ako prvú znetvorili, zosmiešnili a zmenili podniky na štátne a tým si ich dali do vienka a mohli privatizovať,predávať a likvidovať. V národných toby sa nedalo.
Všetko je preč. Kto si myslel,že západ nám ide pomáhať bol naivný ako Dubčeka,Gorbacov a podobný prisluhovaci zradci čo mali prístup k informáciám a ich zneužívali vo svoj prospech. Kler,panbickari zohrali hlavnú rolu.
EU nespí na vylezanych vankúšoch. Ona vie dobre čo robí. Vyzierka vých.bloku je u konca. Kolonizacie koncia. Energie sú v Štátoch čo sa postavili západu. Jedinom riešením je sila nie Ekonomika. USA nám to predviedli dostatočne. Vsetke vojny sú ich dielo ako zahladiť život na úkor iných. Čo bolo už sa nevráti. Cakajme este horšie možno aj rozpad štátu. Európa prejde veľkou zmenou. Naša generácia mala dá sa povedať všetko. Hlavne ťažko vykupeny MIER. Nepoučili sme sa. Nedokázali sme sa postaviť hajzlom fašistom so zbraňou v rukách a mali sme ich. Tak ako Ukrajinci za Janukovica nepoužili silu. . Ekonomika je iba ich nástroj false ako zotrocit bez vojny. Vyberú si to čo im vyhovuje. Cla,Sankcie,blokacie,konsolidacie. Veľký pes si zaj…s mali sa prizera. Tak sa pozeráme ako sa to robí ak sme na opačnej strane s Vlkmi bez ochrany Medveďa.
V sionisticko fašistickým zriadení Štvrtej ríše Nacistov v likvidácii čo nedokončil Hitler dokončí Ursula a možno aj Magyar so Psonkom. Ktorých použijú ako používajú Ukrajinský nacionalizmus.
Európa zhorí no my ako štát zanikneme. Ekonomika sa stala nástrojom vojny a zotrocovanim členov EU. Dobre vedia čo cinia tak oko ti vedeli keď ukrižovali Ježiša.
Vopred premyslený Kalegriho plán. Brezinskym a Kisingerom uvedením do praxe.
Pán Štefan,
dobre ste si uvedomili súvislosti, ktoré som spomínal. Ide o vedecké riadenie ekonomiky, Predovšetkým je to I/O tabuľka a jej model a potom sú to matice spoločenského účtovníctva. Obe žiadajú vysokú matematiku. Naši politici vedia urobiť 2×3= 6, ale invertovať maticu a chápať význam získaného výsledku nedokážu. Dokážu k sebe hrabať. Vštky hrable k sebe hravú.
A toto musím odcitovať: Ekonomika je iba ich nástroj false ako zotrocit bez vojny. Vyberú si to čo im vyhovuje. Cla,Sankcie,blokacie,konsolidacie. Veľký pes si zaj…s mali sa prizera. Tak sa pozeráme ako sa to robí ak sme na opačnej strane s Vlkmi bez ochrany Medveďa.
To b y si ozaj žiadalo hlboký rozbor. Škola vydávala materiály a tam sme jedno číslo venovali nášmu vstup do EÚ. Žiaľ, zostalo to v šuflíku.
Ďakujem
jhusár