Zaujalo ma niekoľko článkov, z ktorých citujem:
Prvým bol:
„Trhy zažili v uplynulom týždni dramatický scenár: pondelkové rally, počas ktorého ropa Brent nakrátko prelomila 100 USD za barel a repka na Medzinárodnom francúzskom termínovom trhu (MATIF) testovala 524 EUR/t, vystriedala v utorok 10. marca prudká korekcia po oznámení krajín skupiny G7 o koordinovanom uvoľnení strategických ropných rezerv“.
Druhým tento:
„Obdobie medzi naším posledným vydaním č. 17/2026 z 5. marca a utorkovým uzavretím trhov 10. marca prinieslo mimoriadne volatilný vývoj na energetických trhoch s priamym dopadom na poľnohospodárske komodity.“
A nakoniec tento:
„ Menový kontext: Euro oslabuje na 1,161 USD. Kurz EUR/USD k 10. marcu podľa údajov z portálu ExchangeRates.org.uk a TradingEconomics klesol na približne 1,161 USD, čo je oslabenie oproti 1,164 z nášho predchádzajúceho vydania č. 17. Euro podľa zdrojov kleslo na najnižšiu úroveň za viac ako tri mesiace, keď investori hľadali bezpečie v dolári uprostred eskalácie napätia na Blízkom východe.“
Kurz EUR/USD indikuje, že ide o nominálny výmenný kurz. Obsah pojmu však musí byť korektný, správny. Všetky citované tvrdenia by si zaslúžili hlboký vedecký ekonomický rozbor. V úvahe rozoberiem problém výmenného kurzu, pretože v poslednom roku sme zažili náhle zmeny aj nominálnych aj reálnych výmenných kurzov, vyplývajúce z náročnej geopolitickej situácie.
Začnem však clami. Tie boli veľmi vratké, premenlivé. Ovplyvňujú fiskálnu politiku. Clo a colná politika, ako vie aj bežný občan, sa vzťahuje na zahraničnoobchodnú politiku krajiny, a je to súhrn zásad, prostriedkov a opatrení, ktorými štát ovplyvňuje výmenu tovaru so zahraničím, ovplyvňuje všetky zložky HDP. Clo radikálne ovplyvnilo cenové explózie ropy a cenové relácie, teda aj výmenné kurzy.
Americký prezident Donald Trump ešte začiatkom apríla oznámil, že na väčšinu krajín sveta uvalí desaťpercentné základné clo a k tomu vysoké takzvané recipročné clá. Opatrenie zdôvodnil nespravodlivými clami vyberanými týmito krajinami pri dovoze tovaru z USA a vysokým deficitom amerického zahraničného obchodu. Trump neskôr recipročné clá pozastavil na 90 dní do 9. júla, aby následne stanovil, že začnú platiť 1. augusta.
Prečo nezasiahla Svetová obchodná organizácia (WTO), ktorá stanovuje pravidlá pre colné sadzby (viazané sadzby), transparentnosť, nediskrimináciu (zásada NMF) a riešenie sporov? Extrémne protirečivé prejavy a dôsledky ciel menia fungovanie ekonomiky, zvyšujú jej volatilitu. Už sa ukázali nebývalé hrozby – rast cien pohonných látok, či cien potravín v rôznych krajinách, a rôzne.
Politici zabudli, či nevedia príčinné súvislosti, nemajú poznatky.
Aj, ba predovšetkým, politici musia pochopiť potreby komplexnejšieho pohľadu na rozporuplné dôsledky. Už potrebujeme novú paradigmu, predstavy, princípy, pravidlá. Aby hospodárska politika a fungovanie ekonomiky nadobudli novú tvár, ľudskú tvár, a stala sa prostriedkom skutočne humánneho civilizačného pokroku. Ekonomická veda nemôže byť v tieni geopolitiky, musí byť jej bázou. Clá vyvolali dramatické zmeny.
Problém výmenných kurzov nemôžeme nevidieť v celom ekonomickom komplexe, teda vzťahy medzi peniazmi, výmennými kurzami a makroekonomickými veličinami. Totiž aj teória aj prax hovoria o viacerých druhoch výmenných kurzov.
Predovšetkým poznáme:
- flexibilný výmenný kurz
- fixný výmenný kurz
Avšak určujúcim faktorom importu a exportu nie je nominálny výmenný kurz
E = (Sk/Euro)
ale reálny výmenný kurz, teda
R = (E x Pz)/P)
kde Pz je cena daného výrobku v zahraničí a P je cena v SR, R je reálny výmenný kurz a E je nominálny výmenný kurz. Alegoricky, nie je jedno, či má človek rakovinu pľúc a či rakovinu prostaty.
Čitateľ už iste cíti bezcennosť informácie citátu, teda, že:
„Kurz EUR/USD k 10. marcu podľa údajov z portálu ExchangeRates.org.uk a TradingEconomics klesol na približne 1,161 USD, čo je oslabenie oproti 1,164 z nášho predchádzajúceho vydania č. 17″.
Krajina môže mať režim flexibilného alebo režim fixného výmenného kurzu, v Československu sme to zažili.
Dôležité je, aby médiá poskytovali ľuďom autentické, pôvodné a pravé a zároveň dôveryhodné informácie. Žiaľ, to sa dnes nedeje.
V spomenutom treťom citáte autora nevystupuje vzťah, ktorý by, povedané aj ekonometricky, špecifikoval problémy výmenného kurzu a ani vzťahy v dôležitej väzbe na veličiny platobnej bilancie.
Ak je výmenný kurz ponechaný na trhové sily v systéme flexibilného výmenného kurzu, v cenách meny sa vyskytujú časté zmeny, sú volatilné. Omnoho viac ako ktorákoľvek iná makroekonomická veličina. Z praxe je známe, že hoci je určitá psychológia na trhu mien, ako aj špekulatívne obchody (smerujú k dosiahnutiu rýchleho a čo najväčšieho zisku a to nelegálnou cestou, aj zmenami kurzov), existuje mnoho väzieb výmenných kurzov na celú množinu ekonomických veličín.
To sa v článku, ktorý citujem nehovorí.
Pretože výmenný kurz (citát vlastne hovorí o obsahovom jeho odklone), ako každý vie, je cenou jednej meny vyjadrenej v druhej mene, výmenný kurz determinujú sily trhu, teda dopyt a ponuka. Preto pre spôsob, ktorý nám umožňuje plne identifikovať determinanty ponuky a dopytu zahraničnej meny, je dôležité preskúmanie aj transakcií zaznamenaných v platobnej bilancii. Všetky jej transakcie vyžadujú predaj a nákup zahraničnej meny, čo mení výmenné kurzy.
Poznanie hybných síl výmenných kurzov je základ pre analýzu. Musíme poznať vonkajšie ekonomické vzťahy na pohyb výmenných kurzov.
V dnešnej globalizujúcej ekonomike je to veľmi náročné a ľubovôľu v ekonomike a ekonómii, ktorá sa rozmohla, ozaj treba vylúčiť, ak chceme vedecky rozhodovať a riadiť a hlavne, aby ekonomika fungovala a zabezpečila obyvateľstvu uspokojenie ich potrieb. Kto nerozumie týmto vzťahom, toho to netrápi. Každý elektrikár ovláda Ohmov zákon. Musí ho rešpektovať inak nebude v kuchyni, či komore svetlo.
Ak nerešpektujeme poznatky ekonómie, ba aj príslušné ekonometrické relácie, nebudeme mať ekonomické svetlo.
Bude chaos, ktorý vyvolala colná politika USA, či politika výmenných kurzov v dnešnej globalizujúcej sa ekonomike sveta. Dnes je globalizácia na rázcestí. To si musia uvedomiť politici, hlavne veľkých štátov. Globalizácia začala prenikať „všetkými pórmi“ do života národov. Posledné dva roky je to svet bez ladu a skladu.
A dlhové hodiny odbíjajú.
Záver
Musíme si uvedomiť úskalia, problémy a ohrozenia problematiky výmenných kurzov a nové tendencie, či bariéry a deformácie vo ekonomických vzťahoch. V úvahe som uviedol vážne problémy výmenného kurzu, ktoré sa dejú v praxi, z neznalosti aj súčasnej hospodárskej politiky veľmocí. S problémom sa často stretajú podniky i verejnosť. Podnik zostavuje ročné účtovné závierky, ľudia podávajú daňové priznania a podniky robia hospodárske analýzy, teda poznať druhy výmenných kurzov má zásadný význam.
Vážnym problémom je rozlišovať reálny a nominálny výmenný kurz, čo hospodárska prax často ignoruje. Výmenné kurzy ovplyvňujú aj menovú politiku, o čom hovorí tretí citát.
Výmenné kurzy ovplyvňujú ceny v medzinárodnom obchode. Keď sa dá za jedno euro získať viac amerických dolárov, tzn. keď sa euro zhodnocuje, americké výrobky sú pre obyvateľov eurozóny lacnejšie. Dochádza tak k poklesu dovozných cien.
Globalizácia však spôsobila nový jav, usmerňovanie megakonkurencie.
Musíme odhaliť skryté ekonomické sily stojace dnes, žiaľ, za vojnami, či všeobecne inováciami a sociálnymi transformáciami a fungovaním ekonomík. Politici a tvorcovia hospodárskych politík si však musia uvedomiť protirečivosť, ekonomických, sociálnych, ekologických a celkových spoločenských súvislostí a dôsledkov vývoja dnešného sveta.
Dnešná globalizujúca sa ekonomika je pre ekonómiu aj ekonomiku veľmi náročná a ľubovôľu v ekonomike a ekonómii ozaj treba vylúčiť, ak chceme vedecky rozhodovať a riadiť a hlavne, aby ekonomika fungovala a zabezpečila obyvateľstvu uspokojenie ich potrieb. Dnes prežívame obdobie nerešpektovania pojmov a obdobie redistribúcie ekonomickej moci.
Naši politici musia pochopiť, že 21. storočie nemôžeme prežiť s morálnymi princípmi, etikou 19. či 20. storočia.
A tak sa, žiaľ, ekonomická veda dostala do tieňa geopolitiky.
Prof. Jaroslav Husár
Rohovce, 24/5/2026
Vážený pán profesor, milý priateľ Jarko,na Tvoju úvahu si dovolím reagovať. Dovoľ mi na tento účel požičať si z nej dve "modifikované" vety:„Dnešná globalizujúca sa ekonomika je pre ekonómiu aj ekonomiku veľmi náročná ... a ak chceme aby fungovala a zabezpečila obyvateľom /planéry/ uspokojovanie ich potrieb, ľubovôľu v jej riadení treba vylúčiť“. Myslím, že v tejto vete je obsiahnutý celý princíp mierovej koexistencie ľudstva. Celý civilizačný proces, od prvého „pračloveka“ až podnes je doslova pralesom pamätníkov obetiam „ľubovôle v jej riadení“. Nedeje sa teda nič nové pod slnkom, no o to je súčasnosť, ktorú žijeme, tragickejšia. Ukazuje sa, že ľudia sú nepoučiteľní. Takže nie dnes prežívame, ale „pokračuje na hulváta“ obdobie redistribúcie ekonomickej moci. A politika, žiaľ, je iba poslušnou slúžkou zabezpečujúcou hladký priebeh tejto „redistribúcie“ – lúpeže.A ešte jedna poznámka: Nemôžem súhlasiť, že morálne princípy sú veličinou závislou na čase, ako naznačuje veta „Naši politici musia pochopiť, že 21. storočie nemôžeme prežiť s morálnymi princípmi, etikou 19. či 20. storočia“. Prikázania /a či „princípy civilizovaného života“- pre ateistov/ nezabiješ, nepokradneš, nezosmilníš, … „ sú nemenné. Chybou je práve to, že sa v istých časových obdobiach relativizujú, resp. prispôsobujú potrebám tzv. elity, ktorá určuje, kedy sa napr. vražda stáva "službou vlasti". A my, ĽUDIA, jej to vždy viac či menej ochotne spapkáme.Vážený a milý Jožko, dobrý priateľ,
iste si ťukol na vážne problémy. Ale autor citátu, povedal by som, sa oprel o jednostranný, povrchný , zúžený či inak skreslený obsah, o čom hovoria dva vzťahy o nominálnom a reálnom výmennom kurze. Chýba v ňom triezvy, vedecky poctivý, dostatočne hlboký a komplexný prístup k objasneniu príčinných súvislostí určujúcich prvkov obsahu pojmu výmenný kurz (Euro/ Dolár), predovšetkým vzhľadom aj na platobnú bilanciu. Z toho vyplývajú nežiadúce hrozby a riziká, ak on robí takú analýzu, či výklad. Ide o jasný obsahový odklon. Veď táto oblasť sa dôkladne rozoberá na prednáškach na VŠ. Inak povedané, musíme si uvedomiť hybné sily a logiku výmenných kurzov. Zvlášť teraz, keď Trump zasiahol ešte aj clami, máva nimi bez rozmyslu.. cenové explózie ropy. Ľubovôľu si výborne doplnil. Nuž a hulvátstva, či zloba sa stali priam každodennou samozrejmosťou, pozri si iba parlament. Dobro sa rodí pomaly a ťažko a teraz to bude ešte náročnejšie. A zle je aj s produkciou bohatstva, ktoré, žiaľ si rozdeľujú boháči a ľuďom zostáva chudoba, Nuž a tá paradigma je tiež ozaj ohrozená ako si to pekne doplnil.
Nemôžem nezopakovať: Chybou je práve to, že sa v istých časových obdobiach relativizujú, resp. prispôsobujú potrebám tzv. elity, ktorá určuje, kedy sa napr. vražda stáva „službou vlasti“. A my, ĽUDIA, jej to vždy viac či menej ochotne spapkáme. Pre Slovensko to má, ak trochu preženiem, priam existenčný význam.
Musí sa zvýšiť úloha štátu, či ešte viac, zmeniť súčasný systém, alebo aspoň zásadnejšie zmeny vo fungovaní ekonomiky.
Ďakujem
jarko
Vážený pán profesor,
za významnú historickú zmenu pokladám prechod Slovenska na jednotnú menu euro, 1. januára 2009. Konverzný kurz slovenskej koruny na euro bol určený na úrovni :
1 EUR=30,1260 SKK1EUR=30,1260SKK
Treba pripomenúť, že slovenská koruna pred vstupom do eurozóny výrazne posilňovala. Pôvodná centrálna parita v ERM II bola:
1 EUR=38,4550 SKK1EUR=38,4550SKK , konečný kurz bol oproti nej výrazne priaznivejší a zohľadňoval hospodársky rast pre Slovensko.
Aj odstupom času teoreticky mohol byť pre Slovensko stanovený priaznivejší konverzný kurz pri prechode na eur.To by znamenalo ,silnejšia koruna pred vstupom do eurozóny by znamenala, že občania by za svoje úspory dostali viac eur,dovážané tovary by boli lacnejšie,ale slovenský export by sa stal menej konkurencieschopný.
Naopak slabší kurz by pomohol exportérom, no znížil by hodnotu úspor a miezd po prepočte.
Po prijatí eura sme sa stali súčasťou menovej únie. Odstránili sa transakčné náklady, kurzové riziko pri obchodovaní čo podporilo konkurencieschopnosť exportérov.Názory na vstup do menovej únie aj po rokoch sú rozdielne.Prevláda názor, že menová únia nesplnila naše očakávania.
Vážený pán inžinier, Tónko,
To je ozaj nová oblasť, ktorú si otvoril. S mojimi doktorandami sme urobili výpočet kurzu Sk: Euro a bol 1 euro a 19,18 Sk. Napísal som to guvernérovi NBS a odpoveď bola taká, že sme tomu skoro nerozumeli, bablabla. My sme pritom využili tri metódy teórie výmenných kurzov. Toto bol spôsob ožobračenia všetkých. Ak si mal plat 4000 Sk, dostal si 133,33 eura.
Vážený pán inžinier, ale pozri aké problémy má vláda so systémom daní. Iba zvyšujú raz tú raz onú. Daňový systém, je systém a preto druhy daní treba optimalizovať ako množinu druhov daní a to buď maximalizovať nejaké kritérium či minimalizovať nejaké kritérium. Ale máme aj ešte iný problém. Čoraz väčší podiel produktov sa vyrába a spotrebováva pod vplyvom umelo vyvolávaných potrieb, nanucovaných prostredníctvom všadeprítomnej reklamy. Nemala by sa uvažovať daň z reklamy? Ba dnes aj nezmyselného zbrojenia a vojen, zvyšujúcich infláciu. Ide pritom o plytvanie zdrojmi ekonomiky. A nehovorím o nadnárodných korporáciách a teda megakonkurencii. Veda pritom má teóriu veľkosti podniku.
Ďakujem
jarko
Ekonomika je vedný odbor. Má definované zákonitosti a reálnym životom overené princípy. V globálnom svet ovládanom narcisom, potomkami nacistov a náboženskými fanatikmi sa do jej rovníc vložilo toľko premenných, že stratila silu. Získa ju až vtedy, keď sociálna nedostatočnosť zvíťazí nad mocou politických strán.
Žiadna politická strana, tým menej ich zoskupenie nedokáže nahradiť zákonitosti a logiku ekonomiky, napriek tomu ju ovládajú. Európska únia je toho jasným dôkazom.
Ani 150 slovenských politických strán nedokázalo za viacej ako 30 rokov vyhotoviť víziu štátu, ale niekoľko z nich stihlo smerovať majetok štátu k nule a obyvateľstvo k chudobe.
Pán Pavlík,
veľmi dobre ste vystihol problémy dnešnej EÚ. Nuž a veru USA začali clami. Ekonomická politika si nemá zakladať na clách, to je nástroj ničenia ekonomiky. Ba Donald Trump obvinil Brusel z neplnenia svojich záväzkov vyplývajúcich z obchodnej dohody medzi EÚ a USA, ktorá v plnej miere nadobudla platnosť v júli minulého roka, a oznámil zvýšenie ciel na autá vyrobené v Európe z 15 % na 25 %, ich zavedenie však odložil na 4. júla. Ak sa clá zvýšia, Nemci, pre ktorých je automobilový priemysel motorom hospodárskeho rozvoja, už vypočítali náklady na 15 miliárd eur ročne.
O sociálnej nedostatočnosti hovorí aj toto: V dnešnej globalizujúcej ekonomike je to veľmi náročné a ľubovôľu v ekonomike a ekonómii, ktorá sa rozmohla, ozaj treba vylúčiť, ak chceme vedecky rozhodovať a riadiť a hlavne, aby ekonomika fungovala a zabezpečila obyvateľstvu uspokojenie ich potrieb. Ozaj potrebujeme vedie kde a ako. A pritom poslanci za tých 30 rokov brali platy.
Iba zopakujem: A tak sa, žiaľ, ekonomická veda dostala do tieňa geopolitiky.
Ďakujem
jhusár
Výborný článok – len všetko to sú politické rozhodnutia a bez akejkoľvek zodpovednosti.
Pán inžinier,
EÚ robí nátlak nie riadi ekonomiky. Iste sa aj Vy aj veľa čitateľov pamätá na dvojicu Pat a Mat. V každej epizóde sa Pat a Mat snažia vyriešiť nejaký problém. Používajú pri tom rôzne, obvykle nevhodné nástroje a postupy, čo vedie k ešte väčším problémom. Problém nakoniec dvojica vyrieši najneefektívnejším spôsobom.
Ďakujem.
jhusár
Výborné poukázanie na rozdiely medzi nominálnym a reálnym výmenným kurzom. Zaujímavý dôsledok je aj to, že medzi Nemeckom a Slovenskom stále existuje reálny výmenný kurz, hoci, obaja máme euro.
Pán doktor,
pokladal som za dôležité poukázať na obsah reálneho a nominálneho výmenného kurzu, lebo predovšetkým analytici by si mali uvedomiť, že aké sú príčinné súvislosti určujúcich prvkov obsahu pojmu, čo vidieť z uvedených matematických vzorcov v úvahe.
Kurz z Nemeckom si musím pozrieť.
Ďakujem
jhusár
Dobre to „vysvietite“ verejnosti: ( =“to highlight“), pán profesor.
Čo dodať – s ekonomikou sa stala tá istá vec čo v stredoveku s náboženstvom – SPOLITIZOVALA SA. To znamená, že dnes sa vedú ekonomické „vojny“ v mene politiky a geopolitika je čosi ako vtedy boli „kresťanské náuky“…
Ale chlieb sa stále dorába z múky a múka s melie a pšenicu treba zožať a predtým zaosiať… Takisto vajíčko dostanete iba zo sliepočky a tú treba kŕmiť až to vajíčko „vysedí“… základ je teda nemenný aj v geopolitike.
Peter,
áno, neznalosť ekonomie preniká všetkými pórami do života ekonomiky SR ale aj EÚ, stáva sa každodennou samozrejmosťou s jej extrémne prorečivými prejavmi a dôsledkami – rast bohatstva jedných a rast chudovy druhých. Ozaj nám chýba triezvy, vedecky presný, dostatočne hlboký a komplexný pohľad, či chápanie a objasnenie fungovanie ekonomiky. Zvlášť medzi politikmi prevláda jednostranný, povrchný, zúžený, či inak skreslený obsah pojmu ekonómia.
Peter, ale fungovanie ekonomiky treba vidieť aj z pohľadu toho, že rastúce odcudzenie hlavne vo vzťahu k človeku. Má zamestnanec Volkswagenu taký vzťah k robote ako mal môj otec k robote a vlastným poliam? Ale zásadné je aj zväčšovania rozdielov v bohatstve.
Toto musím odcitovať:
Ale chlieb sa stále dorába z múky a múka s melie a pšenicu treba zožať a predtým zaosiať… Takisto vajíčko dostanete iba zo sliepočky a tú treba kŕmiť až to vajíčko „vysedí“… základ je teda nemenný aj v geopolitike.
Ďakujem
jaro
Všetko vieme ako by to malo byť. No staré časy rovnováhy ekonomiky už nebudú. Ekonomiku Žid zdevastoval na manipuláciu cez Geopolitiku na svoj obraz výhod vydieraním a vojnami. Vznik EU nieje náhoda. Plánovaný hneď povinné. Stalin nás ochránil od Marsalovho plánu a úžernícke ho dolara. Dlhodobý plán pokoriť Slovanské národy až k vyhladeniu. Cieľ si Skurvy syn Žid naplnoval dávno.. Človek iba číslo k zisku. Všetko sa riadi cez korporácie v Židovských rukach. Čiže meny,cla, dane,burzy ako: Veľký Klin /tunel/ čím devastuju ešte fungujúce štáty v otrockych podmienkach s utahovaním ekonomickej slučky okolo krku. V.B pred bankrotom. USA v rozklade. Nemci,Francúzi na kolenach. Východisko? Zbrojit a dobyť Rusko. Cieľ Jedna miliarda. Zbrojenie je Hrobár Ekonomiky aj národov. Mŕtve investície krátkeho rastu. Zbrojárskej loby. Výsledok musí byť vojna. A to všetko vieme no Svet nekona.Nechal sa uplatit peniazmi svojich mozolov. OSN,WHO……Slučku si zatahuje sám až sa udusi. Kým Rusko zvyšuje produkciu pšenice pre odstraňovanie hladomoru rozvojových krajín. Západ likviduje aj to čo im ešte zostalo do vyhladovania a vyzabijania žoldniermi armádou skurveneho Zida.
Slovan je prekážka.
Pán Goga,
Ozaj ste boli kritický. Potreba objektívneho poznania prevratných a zároveň rozporuplných premien si musíme uvedomiť, nielen občania, ale aj plitici.
Aj ja verím, že štáty EÚ stoja na križovatke. Výsledky volieb do europarlamentu môžu posilniť status quo alebo, na druhej strane, fungovanie európskych inštitúcií postupne zmeniť
Slovensko je členom Európskej únie dvadsať rokov. V uplynulom období sa opäť začalo viac diskutovať o práve veta či možnostiach ďalšieho rozširovania Únie. Od verejnosti aj z podnikateľského prostredia zaznievajú výzvy, aby sa dvadsaťsedmička vrátila najmä k svojim pôvodným hospodárskym a ekonomickým cieľom. Predstavujeme niekoľko problémových oblastí, na ktorých sa lámu názory politickej sféry i predstavy o ďalšom smerovaní Únie. Komentujú ich odborníci a zástupcovia inštitúcií z EÚ aj zo Slovenska.
Nemôžem nespomenúť federalizmus a právo veta. Vlani v novembri Európsky parlament (EP), ak sa nemýlim, odhlasoval uznesenie o návrhoch na zmenu zakladajúcich zmlúv EÚ. „Návrh je jednoznačne federalistický. To je v Európe dlhodobo kontroverzné. Federalizácia tu síce má mnoho prívržencov, ale rovnako silný je medzivládny prúd,“ uviedol v tom čase pre TREND český politológ a diplomat Petr Drulák.
A ďalší problém. Prijatie iniciatívy tesnou väčšinou svedčí o tom, že v týchto otázkach nie je konsenzus. Podľa mňa po eurovoľbách môže prísť väčší tlak na posilnenie kompetencií EÚ, ba namieste sú otázky, či bude Brusel v budúcnosti riadiť nielen zahraničnú a bezpečnostnú, ale napríklad i energetickú politiku jednotlivých krajín.
Tieto vážne problémy musíme vyriešiť, teda všetky štáty EÚ.
Ďakujem.
jhusár