Aj v ekonomike musíme vedieť, kde nás tlačí topánka. A žiaľ dnes neplatí, že vedomosti znamenajú moc, čo napísal Angličan Francis Bacon, mysliteľ a spisovateľ.
Nadpis som si zvolil zato, že som si prečítal 3 maily,
prvý:
„Penicilín vyrábět nesmíme, ale EU nám ho dovolila aspoň balit. Stydím se za naše politiky. Je to přes rok, kdy nám Válek sliboval postavit znovu vlastní továrnu na penicilín. Dodal však, že nám to musí odsouhlasit EU. Nikdo z ministrů by neměl přežít takové stavy chybějících léků, jako je tomu za Válkovy nadvlády. Takže rok 2023 slib továrny na penicilín Rok 2024 leden žádost do EU o zřízení výroby Rok 2024 duben zamítnutí žádosti o stavbu továrny na penicilín a milostivě povoleno jej pouze balit“.
To sa môže stať v 21. storočí? Veď sa ničí výrobná základňa ekonomiky ČR. V tom spočíva ekonomická politika EÚ? Nehovoriac o tom, že každý vie, že penicilín je najužitočnejšie antibiotikum. Citát ozaj hovorí, že EÚ považuje ekonómiu za zbytočnú vedu. Nerobí, resp. nechce optimalizovať fungovanie ekonomík veľkým optimalizačným modelom.
Mail svedčí o úplnej ignorancii ekonomickej vedy. Malá analógia. Čitateľ totiž mohol čítať, že všeobecná teória relativity je vo fyzike najkrajšie teória. Má ju aj ekonómia. Preto sa nemôžem nepozrieť v dôsledku spomenutých citátov trochu do histórie a bohatstva poznatkov ekonomickej vedy.
V roku 1936 J. M. Keynes, na ktorého sa často odvolávali ponovembroví ekonómovia (?) napísal dielo Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí. Ozaj vystihol už v nadpise o čom je ekonómia. Ukrývajú sa v nej možné znepokojujúce aspekty tejto vedy, lebo zvlášť dnes sa stretáme v ekonomickom živote s takým správaním ekonomických subjektov, ktoré sa opierajú o klamstvo, nečestnosti, korupcia a egoizmus. Všetko toto vylúčil z ekonomického života otec ekonómie A. Smith, ktorý napísal pred vydaním Bohatstva národov, významné dielo Teória morálneho citu, a to už v roku1852.
Alebo inak, ekonomický vesmír sa stal akýsi, žiaľ, zakriveným ako čo nás učil Einstein o vesmírnom priestore a čase.
Všetky citáty v úvahe si vynucujú, aby som skonštatoval pár významných faktov. Skok, ktorý vo vede, ekonómii, urobil Keynes v tom ako zasahovať do usmerňovania ekonomiky bol obrovský. Prečo? Predovšetkým preto, že keď konečne pochopíme jeho teóriu, zistíme, že je taká jednoduchá a pravdivá, až to vyráža dych. Keynes vysvetlil čo je kolobeh peňazí, čo je a aká je úloha úroku a aj to, ako zabezpečiť zamestnanosť.
Dnes sme na to všetko zabudli, lebo zvíťazila úžera a korupcia. Ekonómia sa stala úplne zbytočnou. Výsledkom je to, že ani po viac ako 30 rokoch nebudeme mať vyrovnaný rozpočet vlády. Teória predpokladá, že principiálnym ekonomickým problémom každej ekonomiky je výroba, distribúcia a akumulácia outputu, ten, ktorý človek potrebuje. Alebo, lepšie, žiada sa iný pohľad na ekonomickú realitu ako ten, ktorým sa na ňu pozerajú politici prejavujúci sa v našej každodennej zakalenej banalite spôsobu riadenia ekonomiky.
Nevedia, že sa žiada ekonomická veda.
Nestačí nám každodenné hmlisté snenie kontaminovaných ekonómov (napísal som to p. Miklošovi ako ministrovi financií).
Ekonómovia vedia, že fungovanie ekonomiky zobrazuje jednoduchá rovnica rovnováhy
(úspory – investície) + (príjmy vlády – výdaje vlády) = (export – import)
Ale rovnako závažnou je aj rovnica:
masa peňazí = peňažný multiplikátor x monetárna báza
o čom sa dnes nepíše, či úplne zanedbáva, preto ekonomiky EÚ iba balancujú. Je v nich všetko, agregovane. Samozrejme, je priam nevyhnutné prejsť cestou učenia sa (ako keď sme sa učili písať), aby človek mohol stráviť tieto rovnice a získal schopnosť prečítať ich. Je nevyhnutná námaha a predovšetkým akceptovanie vedy. Ale veď námaha a učenie je potrebná aj na precítenie krásy Beethovenových kvartet. Inak to nejde.
Nemôžem nespomenúť a neporovnať ešte viac. Tak ako Einstein svojou teóriou relativity opísal fungovanie priestoru a času, tak aj ekonómovia potrebovali hlbšie opísať fungovanie ekonomickému vesmíru, zachytiť ho nielen v spomenutých rovniciach, Aj ekonomické myslenie sa živí schopnosťou „vidieť“ ekonomiku iným spôsobom, ako sa na ňu pozeralo doteraz.
Analogický, ale hlbší pohľad do vnútra ekonomiky nám ponúkol V. V. Leontiev, ktorý zaň dostal Nobelovu cenu. Jeho zásluhou ekonomická veda nám dala do rúk oveľa komplexnejšie nástroje riadenia a rozhodovania, a to známu medziodvetvovú tabuľku umožňujúcu komparovať štruktúru ekonomiky a medziodvetvový model Leontieva, (pre formuláciu ktorého konštruuje Eurostat I/O tabuľku) a jeho príslušné matematické riešenie majúce tvar
X = (I – A)-1Y
kde Y je vektor možného dopytu a X vektor možnej, ideálnej ponuky produkcie ekonomiky. Teda je to nástroj prognózovania, čo EÚ nerobila.
Zásadný význam pre tvorcov politiky má inverzná matica
(I – A)-1
zmysel jej prvkov. Čitateľ iste pocítil užitočnosť tohto nástroja. Vďaka vede ekonomika nie je „slepá“, riadiace orgány, teda aj EÚ, lepšie EK, majú nástroj, ktorý ich vopred informuje, čo treba čakať, aké zmeny. Ale hlavne, jasne vidíme, ako sú odvetvia ekonomiky vzájomne závislé, a čo sa stane, ak do niektorého hospodárska politika zle zasiahne, čo dokumentuje aj problém penicilínu.
Záver
Z toho, čo som povedal vidíme, že ekonómia otvára okná, z ktorých dovidieť ďaleko. To, čo vidíme vďaka vede ekonóma privádza do úžasu.
Zisťujeme, že dnes sme plní predsudkov spôsobených neznalosťou kvázi ekonómov, ktorí sú, ako sa hovorí, pri kresle a tak náš dnešný obraz ekonomického sveta je akoby v krivom zrkadle, vidíme iba zbožňované HDP, ktoré nehovorí ako sme uspokojili potreby ľudí, napr. spomenutý penicilín.
Mali by sme sa oprieť o ekonomickú vedu, aby sa nám konečne ekonomický svet začal meniť k lepšiemu, a to doslova pred očami. O to išlo v roku 1989!
Vodcovia “revolúcie“ to však nevedeli a tak sme z cesty vybočili. Ekonómia nie je zbytočná. Keď konečne pochopíme jej teóriu, zistíme, že je veľmi užitočná a hospodárstvo netápe.
Nemôžem nepripomenúť článok, druhý citát. Dag Daniš:
„Bitka o nový svetový poriadok má prvú obeť. Európu.„
Kto to spôsobil?
A na záver tretí citát. P Zaorálek, bývalý minister zahraničných vecí ČR, povedal:
“Mluvím o tom z prostého důvodu. Zdá se totiž, že právě toto bude ta nejlepší bezpečnostní garance, kterou Ukrajina dostane. Tím, že tam Američané budou těžit nerostné suroviny, Rusové tam nepovedou válku. Tohle může být součástí finální dohody mezi Ruskem a USA. Na Evropu zbude úloha toho, kdo bude platit rekonstrukci zničené Ukrajiny. Odhady mluví o třech bilionech dolarů za deset let. Do toho bychom měli po válce poskytnout nejméně 40 tisíc vojáků, kteří budou garantovat bezpečnost. Znamenalo by to, že si Evropa bude muset půjčit, protože na to prostředky absolutně nemá. Paradox je v tom, že zatímco Trump hodlá peníze do Ukrajiny vložené inkasovat zpátky, protože nechce vypadat jako hlupák, Evropa bude platit. Může to pro nás být materiálně i politicky zničující.
Smutné konštatovanie!
Dnes existujúce globálne nerovnováhy, deklinujúca, klesajúca hegemónia Európy a potreba nového globálneho vládnutia sa musia stať realitou.
Ekonómia ozaj nie je zbytočná. Zistíme, kde nás tlačí topánka.
Prof. J. Husár
Bratislava 23/2/2025
Pán profesor, milý Jarko,
Tvoje poznatky bolia, priam pichajú do srdca; nie nás, ktorí chápeme význam vedy (a nie len ekonomickej) v živote spoločnosti, ale ako kapitalizmus mrhá poznaním, a v konečnom aj dielom Stvoriteľa. Či sme veriaci, alebo nie.
Nešťastie na Ukrajine, ktoré je produktom Západu, jeho chamtivosti a bezohľadnosti voči prírode a človeku, je dôkazom pravdivosti všetkých analýz o kapitalizme, jeho úpadku a nutnosti premeny na spoločnosť pre človeka. Aby nám niekto zvonka diktoval, či si smieme vyrábať penicilín, alebo nie? Dnes som v obchode na našej dedinke kúpil mlieko, až doma som zistil, že je z Poľska! Samozrejme, vrátil som ho, z princípu. Ak by bolo z Maďarska asi nie, to je k nám cca 15 km, ale cez celé Slovensko? Mali sme kvitnúce JRD, trebišovský potravinársky kombinát zamestnával asi 15 tisíc ľudí, plus sezónne práce. Obsadili nás, zničili domácu produkciu, vymývajú mladým mozgy, o vede nemajú ani šajnu; a žijeme od jednej darebnej tlačovky ku druhej. To tým ministrom nedochádza, že len plytvajú s časom a hádžu perly sviniam?
Bez obnovy a renesancie socializmu to asi nepôjde.
S úctou a pozdravom, Michal
Viem, že túto osvetu píšete pre nás, pán profesor, preto chválim, a ďakujem. Nuž, čo by si odniesli „iní“? Napríklad tak veria číslu HDP že tvrdia, že slovenskí pracujúci si prídu na 51,642 miliárd eur ročne.(rok 2023) Ani argument, že pracujúcich bolo v 2023 „len“ 2,2 milióna a že priemerná mzda je 1.430 eur/mes v 2023 ich „nevyrušilo“…ba, ešte v diskusii trvali na to, že „… suma 52 miliárd asi nebude nič nehovoriace haus numero. „…a to sa so mnou hádal akademik s dvomi univerzitami (nie ekonomickými)…nuž, čo potom „holátko“ prišlé do parlamentu akosi omylom, že…priznám, už nemám nervy diskutovať.
Ak píšete, že Dag Daniš:„Bitka o nový svetový poriadok má prvú obeť. Európu.„, nuž tak sa zaraďme, budeme holopupkáči ako Detvanci v skanzene Slovakia preskakovať onedlho vatry…
Peter,
hodnovernosť čísel je naozaj v ekonómii závažnou vecou. Prof. Kuznets vymyslel systém národného účtovníctva aj preto, aby sme práve hodnoverne zasahovali do chodu ekonomiky. EÚ sa to, podľa mňa, nedarí. Vidieť to treba ešte širšie. Keď som úvahu písal, na internete som našiel toto: „Napríklad v Nemecku predstavuje KT Bank so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom jednu z inštitúcií, ktoré ponúkajú finančné produkty založené na islamských princípoch. Keď sa v roku 2015 rozšírila do Kolína nad Rýnom, uviedla že jej cieľom je prilákať tureckých podnikateľov a potenciálne aj 1,5 milióna moslimov žijúcich v Severnom Porýní-Vestfálsku. Zbožným moslimom banka ponúka finančný manažment, ktorý je v súlade s islamskými nariadeniami a poskytuje svojim nábožensky orientovaným zákazníkom pokoj v duši pri správe ich peňažných záležitostí.Islamské finančníctvo sa riadi širokou škálou pravidiel, ktoré ho zásadne odlišujú od postupov bežných v globálnom finančnom systéme. Zatiaľ čo kresťanstvo a judaizmus časom prišli s rôznymi spôsobmi, ako obísť kedysi prísny zákaz požičiavať na úroku, v islame zostáva účtovanie úrokov (riba) výslovne zakázané. Korán pred týmto postupom opakovane varuje, najdôraznejšie je upozornenie“
Verím, že aj Ty si si všimol, ako autor ekonomických diel, viacero odlišných vecí. Náš finančný systém po skončení vojny iste zmení svoje princípy. Veď to urobil po prvej a druhej svetovej vojne J. M. Keynes, aj v Trianone aj v Bretton Woods.
Ďakujem
jaro
Vážený pán profesor,
Zahájili sme výrobu penicilínu.Takto začal svoj prejav 25.októbra 1949 predseda vlády ČSSR Antonín Zápotocký na dvore továrne v Roztokách pri Prahe, ktorá mala byt pôvodne postavená v rámci dodávok UNRA v roku 1946 Hlohovci. Nestalo sa ! Po 75 rokoch sa rozhodnutím EÚ výroba v Roztokách končila..
Často si kladiem otázku v tom spočíva ekonomická politika EÚ? Necítim sa dostatočne fundovaný odpovedať, ale pokúsim sa na príklade ukázať jej dôsledky. Podľa údajov O. Bariča Európska únia za dvadsať rokov prispela do rozpočtu Slovenske republiky čiastkou 28 274 777 tis. eur, Slovenska republika odviedla do rozpočtu EÚ 13 637 164 tis. eur., čistá finančná pozícia voči EÚ dosiahla 14 637 613 eur. Ak si dáme otázku ako sa fondy- dotácie použili v Slovenskom poľnohospodárstve ,môžeme ekonomickú politiku EÚ v prospech starších krajín za úspešnú. Poľnohospodárstvo použilo s úspechom dotácie na mulčovanie, likvidáciu dobytka, vinohradov atď. Značná časť z fondu rozvoja vidieka sa použila na dláždenie chodníkov , námestí atď. Úspešne sa podarilo z krajiny, ktorá bola v minulosti potravinách sebestačná, odkázať krajinu na dovoz cca 60% potravín.Prostriedky dotácie EÚ zrejme neboli použité na výstavbu nových výrobných kapacít napr. aj novo plánovaná výstavba maštale na Honte je bez prostriedkov EÚ. Zo skúsenosti si myslím,že EU dobre ovláda ekonomiku
Vážený pán inžinier, Tónko,
som rád, že si uviedol číselné hodnoty, koľko odvádzame do EÚ a koľko dostávame.z EÚ. Problém je však v tom, že Eurostat definoval systém národného účtovníctva ESA95 (european system of accounts), ba aj náš Štatistický úrad SR ich konštruuje za Slovensko.Majú sa konštruovať štvrťročne. Už niekoľko razy som sa snažil nájsť údaje o to, koľko dostávame a koľko odvádzame. ale, žiaľ, sa mi to nepodarilo.Hoc EK píše o to, akú pomoc nám dávajú, treba si údaje overiť. Nepodarilo sa mi to.
Očakával by som, e tie svoje ekonomické vedomosti by EK mala tiež prezentovať, Eurstat konštruuje aj medziodvetvové tabuľky. Ešte ani raz od vzniku súčasnej EÚ som nevidel, aby skonštruovali leontievovský model v komplexe za všetky krajiny. Tam by získali nielen projekcie odvetví, ale aj hodnoty pridanej hodnoty, čo sú principiálne ekonomické údaje.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor, zrejme treba uvažovať, aby bol zabezpečený export pre
„nadmerný“ počet pracovníkov o opätovnej spolupráci z RVHP……..
Správa domácnosti (oikos + nomos), ekonómia je, nepochybne, dôležitá oblasť civilizácie. Za kľúčové, v tejto súvislosti, považujem zistenie, či jedinou formou ekonómie je „cash flow“, primárne peňažné transakcie „na trhu“…
Nervozita spochybňovania a pochybností o „dobovej ekonómii“ spočíva v tom, či sú trh a peniaze jediné a večné pri „správe domácností“…
Historicky vzaté, ekonómia existovala aj pred vznikom „trhu“ a „peňazí“. Aktualizáciou tejto historickej skúsenosti dnes je, či sú otázky správy domácností správne určované trhom (či je trh voľný a funkčný). Či peniaze (mena, meny) zodpovedajú (hodnotia) reálnej hodnote tovarov a služieb, vyrábaných a užívaných v „domácnosti“.
Či sú trh a peniaze „večné“?
Bez mučenia priznávam: neverím trhu a neverím menovým bankám (a bankám vôbec) ! Iste, rešpektujúc prostredie, musím tolerovať, že táto kamufláž (trh a peniaze) je ešte stále (s veľkou mediálnou podporou) určujúca. Dominuje v monitoringu, analýzach a reguláciách (rozhodnutiach) …
Inšpiruje ma úsilie pokusov rozvinúť a nadviazať na marxistickú politickú ekonómiu zavádzaním a uvádzaním času (primárne života a primárne ľudského života), ako základnej ekonomickej jednotky. Už len táto úvaha spochybňuje trh (môžeme obchodovať so životom – vlastným alebo cudzím?)
Inak, za jednu z kľúčových chyb socializmu (možno určujúcu), považujem, že len okrajove sa pokúšala vymaniť zo zajatia politickej ekonómie kapitalizmu. Aby tam (v jeho „objatí“) nakoniec našiel „reálny“ (fabiánsky socializmus?) svoj koniec.
Okrem reformy vlastníctva (čo múdro nariadil K. Marx) sa po kolená „socialistickí ekonómovia“ (modelmi, zdokonaľovaním, reformami) plácali v bahne kapitalizmu…
Pán inžinier,
zabudlo sa na veľdielo A. Smitha Theory of Moral Sentiments. Nie že zabudlo, koná sa proti morálke. Ale vzhľadom na vzniklú menu BRICS, či Bitcoiny by sme si predovšetkým v EÚ mali uvedomiť to, na čo pamätal Keynes: John Maynard Keynes at the Bretton Woods Conference (July 1944)John Maynard Keynes, an internationally renowned economist and financial adviser at the British Treasury, at the Bretton Woods Conference in July 1944. At the conference, 44 countries sign an agreement which establishes the gold exchange standard and makes the US dollar the only reserve currency convertible into gold.. A je tu aj ďalší problem – chápanie informácie a kultúrnych produktov vôbec ako komodity – tovaru určeného na predaj a spotrebu, bezvýhradné podriaďovanie charakteru informácie zákonitostiam trhu.
Teda, dnešný ekonomický systém, vďaka oligarchii, zo všetkého robí komodity, aj z morálky. Dnešní ekonómovia, by sa mali zamyslieť nad všetkými Vašimi postrehni a aj nad rým, čo som dodal ja a ozaj tak dôkladne ako Marx, či Keynes.
Ďakujem
jhusár
Zid sionista vzdy ma alternativu: dva v jednom. Vyprovoloval, zbavil sa arzenalu srotu a este zarobi. A a Europa fasistov to zaplati. Vlastenci pozabijane. Koterec volny.
Hlupakom kapitalizmus.p. Michal. To bolo v 1,2 vojne aj do tretice.
Vážený pán profesor,
myslím si , že všetko je o vedomostiach. Vzdelanie je kľúčové. Veď napríklad aj Hayek to hovorí v jednom z najlepších vedeckých publikácií vôbec:
V článku „Využitie vedomostí v spoločnosti“ F. A. Hayek kladie základnú otázku o povahe ekonomického systému. Zaoberá sa najmä jej úlohou pri prideľovaní zdrojov, keď sú znalosti distribuované v malých kúskoch medzi veľkú populáciu.
„Zámerne som použil slovo „zázrak“, aby som čitateľa šokoval zo samoľúbosti, s akou často považujeme fungovanie tohto mechanizmu za samozrejmosť. Som presvedčený, že ak by to bol výsledok premysleného ľudského dizajnu a keby ľudia vedení zmenami cien pochopili, že ich rozhodnutia majú význam ďaleko presahujúci ich bezprostredný cieľ, tento mechanizmus by bol uznávaný ako jeden z najväčších triumfov ľudskej mysle.“
https://media.licdn.com/dms/image/v2/D4D10AQG-KbZmhO4Ktg/image-shrink_800/image-shrink_800/0/1702388763122?e=1740956400&v=beta&t=RR-5d8ZmOpqzSuiFgbah_gEM9TAtS-yBTQdBWLBUcBk
Je to celé o tom, že klesá vzdelanosť a teda i kritické myslenie v celej našej populácii. Aj preto nevieme (niektorí) tolerovať iné názory , pretože tomu čo nám hovoria druhí nerozumieme…..otočiť tento negatívny trend vo vzdelávaní bude náročné, ale myslím si že s rozumným použitím AI sa to podarí.
Milý Michal, priateľ,
upozornil si na vážny fakt. Poznatky! Tak ako hádam každý vie Ohmov zákon, že napätie = intenzita x odpor, tak potrebujeme vedieť aj v ekonómii niekoľko vzťahov. Veď si porovnaj masa peňazí = multiplikátor x monetárna báza. Veď je to silná obdoba. Avšak multiplikátor je zložený zlomok, s ktorým keď manipuluješ, získaš rôznu veľkosť masy peňazí. Ale to je tvorba hospodárskej politiky. ECB a FED manipulujú iba s úrokovou sadzbou a ignorujú makroekonomické veličiny, ktoré obsahuje zlomok.
V úvahe mám aj vzťah X = (I – A)-1Y kde Y je vektor možného dopytu a X vektor možnej, ideálnej ponuky produkcie ekonomiky. Teda je to nástroj prognózovania, čo EÚ nerobila.
Zásadný význam pre tvorcov politiky má inverzná matica. Porozpráva sa len s tým, kto jej rozumie. Pre toho kto jej nerozume sa zbytočne rozhovorila.A to sa deje u nás už viac ako 30 rokov.
F. Hayek však napísal aj knihu Cesta do otroctva, kde píše hlavne o prechode k socializmu a to negatívne.
Ďakujem
jarko
Vážený pán Profesor, svoj príspevok do diskusie k Vašej úvahe začnem týmito slovami: „zvlášť dnes sa stretáme v ekonomickom živote s takým správaním ekonomických subjektov, ktoré sa opierajú o klamstvo, nečestnosti, korupcia a egoizmus“. Toto sú Vaše slová vážený pán profesor a ja s nimi súhlasím. O toto išlo od chvíle, keď tzv. západ vyčerpal svoje ľudské zdroje a akútne mu hrozil krach. Preto sa na scéne zrazu objavili Gorbačov a jeho „perestrojka“ v ZSSR v 1985. Preto sa v novembri r. 1989 objavil na balkone Melantrichu Havel a poslal Dubčeka „do Humpolce“. Preto, preto, preto. Demokracia bola iba „červená handra“ za ktorou sa rozbehol býk /pospolitý ľud/. A pretože doba sa zmenila a dnes už nie sú potrebné „ľudské zdroje“ , práve naopak, je ich nadbytok, preto zrazu chýbajú kapacity na výrobu liekov /nielen v Česku/. Som presvedčený, že ekonómovia nezhlúpli, majú iba svoje nové mantinely a tie musia! rešpektovať – ak chcú prežiť. A som tiež presvedčený, že ak sa chce niekdajší „východ“ zachrániť, musí hľadať iný formát spolupráce ako je súčasná EÚ. A Fico to dobre vie – lenže tak to bolo, tak to je a bude, že politika je umením možného. Je pomerne jednoduché vyjadriť toto umenie aj matematicky, množinou vektorov. Z nich najvýznamnejšie sú čas, odhodlanie, zázemie, priatelia, atď.
Pán inžinier,
moja reakcia je v prílohe.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
ďakujem Vám za Vaše neuveriteľne výstižné formulácie a upozornenia týkajúce sa ekonómie a nevyužitých príležitostí ju použiť pri riadení štátu. Tento nedostatok je krikľavý aj v zdravotníctve, kde zdravie ako tovar ovládajú tí, ktorým ide o zisk, nie uzdravenie. To úplne rozvrátilo systém. Žiaľ aj časť zdravotníkov vstúpila do nových ekonomických vzťahov, ktoré často málo prihliadajú na potreby chorého človeka. Aj táto časť ekonomiky – zdravotnej, vyžaduje reset s mnohými merateľnými parametrami, ktoré zohľadňujú potreby pacienta a možností ekonomicky ju zabezpečiť pri v danom čase dostupnom množstve. Problémov sa nakopilo neúrekom. Treba dokončiť úpravy zdravotného poistenia, vzťahov medzi štátnymi a neštátnymi poskytovateľmi a pod. Verím, že sa to v rámci potrebných zmien v EU dotkne aj systémov zdravotnej starostlivosti. S úctou, tš
Vážený pán profesor,
ozaj sa držíte príslovia šľachtická povinnosť. Nechcem sa odvolávať na Aristotela, či iného veľkého filozofa, ktorý majú pekné výroky o zdraví, lebo Vy ste to ozaj hlboko pravdivo a vecne napísali. Žiaľ, dnes chce byť svet asi klamaný. Naše zdravotníctvo od čias, čo ste ho Vy riadili išlo, ľudovo povedané, dol vodou. Vy ste sa bil za potreby ľudí, za potreby zdravotníctva, za jeho financovanie. Dnes chcú zarábať ale existujúce globálne nerovnováhy, deklinujúca, klesajúca hegemónia Európy a potreba nového globálneho vládnutia sa musia stať realitou. Predovšetkým EÚ si to musí uvedomiť, resp. jej komisári a to od komisára pre hospodárstvo až po komisára pre zdravotníctvo. Nie je problém zničiť, ale zabezpečiť rozvoj, na čo sa, myslím si, v EÚ zabudlo, lebo sme sledovali iba rast HDP.
Ďakujem
jhusár
Pán Šagát, ak ste zabudli dovoľte aby som Vám pripomenul – boli ste aktívnou účasťou systému, ktorý po rokoch kritizujete. Naštartovali ste ho. Trošku pokory prosím.
Pán profesor,
názov Vašej úvahy je nadčasový iste aj obsah, len v čase jej význam a pôsobenie sa „krivil“. Čo sa týka EÚ, ta vznikla ako zákonitá potreba. V tejto súvislosti poslúži citát z Vašej úvahy“ že EÚ považuje ekonómiu za zbytočnú vedu. „
Ale najprv pár slov k vzniku EÚ, aby sa mohlo konfrontovať so súčasnou EÚ.
Európska únia vznikla z niekoľkých kľúčových dôvodov, ale najmä:
– Zabezpečenie mieru:
Po dvoch ničivých svetových vojnách v prvej polovici 20. storočia bolo hlavným cieľom zabrániť budúcim konfliktom v Európe.
Ekonomická spolupráca sa považovala za kľúčový nástroj na dosiahnutie tohto cieľa.
– Hospodárska spolupráca:
Spoločná hospodárska spolupráca umožnila krajinám zdieľať zdroje, odstraňovať obchodné bariéry a podporovať hospodársky rast.
Zo súčasnej EÚ sa vytratilo slovo mier, ak sa používa tak mier sa musí dosiahnuť silou.!A hospodárska spolupráca? To sa zúžilo na finančné balíky na udržiavanie konfliktov,
Aby sa mohlo okrem iného v budúcnosti povedať čo je aj nadpis úvahy,.. Ekonómia ozaj nie je zbytočná..Treba v EÚ urobiť zasadnú zmenu, minimálne jej renesanciu!
Pán inžinier Barič,
Veľmi jadrne ste opísali ako to bolo a je s EÚ. Výsledkom bola Delorsova správa a jej 5 Maastrichtských kritérií založených na HDP, čo je ukazovateľ, ktorého číslo nič nehovorí o tom ako funguje ekonomika. Nevedeli kde a ako! Naši ekonómovia už taký problém riešili v spojitosti s Českou republikou a Pavlenda má kapitolu:
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
III. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Mala také niečo EÚ? Nemala. Ako teda mohla fungovať ekonomika EÚ? Nevedeli. A prečítajte si, čo som napísal eurokomisárovi:
Dear Mr. Paolo Gentilone,
There are several drawbacks, or at least cautions about GDP: 1) GDP deals in money values, not in physical units. That is, it does not tell us how many goods and services were produced, but only what their sales value was. Trouble then arises when we compare the GDP of one year with that of another, to determine whether or not the nation is better off. And how to compare the countries? 2) GNP does not reflect changes in the quality of output. This second weakness of GNP also involves its inaccuracy as an indicator of “real” trends over time (inflation). In a technologically advancing society, goods are usually improved in 5-6years, or even more rapidly. 3) GNP does not reflect the purpose of production. A third difficulty with GDP lies in its blindness to the ultimate use of production. One million of euro on education and one million on cigarette purchases is not the same, but they say the same amount of “growth” of GDP. Thus, changes in GDP give us only very rough indication of changes in the quality of life. 4) GDP does not include most goods and services that are not for sale. Just one example – the labour of wives being unpaid, it is excluded from GDP. These four points are enough to show big problems of economic output measuring.
EÚ mala stanoviť stupeň ekonomického rozvoja každej krajiny EÚ na báze cca 75 ukazovateľov. Tak by vedela ktorá krajina má aké ekonomické problémy. Predpísali nám kapitoly.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, Robert Fico včera v USA povedal, že inštitúcie EÚ potrebujú zásadnú rekonštrukciu (a implicitne požiadal vládnucu stranu v USA o podporu). Nemá význam apelovať na momentálnu riadiacu elitu v EÚ (vrátane Maroša Šefčoviča, ale snáď aj v tomto prípade Fico vedel, čo robí), lebo oni k „moci“ vedomosti nepotrebujú. Oni sú len inštalované figúrky a majú presne predpísanú agendu.
Vedomosti (aj z ekonómie) však môžu znamenať moc pre nás. Moc nad vlastnými životmi, aby sme v tom nelietali ako slamky v tornáde. Vďaka.
Ďakujem pán profesor, veľmi aktuálna úvaha. Ekonómia ozaj nie je zbytočná – súhlasím. Ale zároveň musím dodať, je veľkou chybou a to vidíme a hlavne cítime – politika riadi ekonómiu ! Politické rozhodnutia ale bez akejkoľvek zodpovednosti príslušných politikov. A to je hlavný a veľký problém. Ekonómia sa znásilniť politickými rozhodnutiami dá, ale vždy si ide svojou vlastnou cestou.
Vážený pán inžiner,
v sprievodnom texte som napísal aj o Ukrajine. Tak ako po prvej a druhej svetovej vojne sa zmenil ekonomický systém, tak sa iste zmení aj po vojne na Ukrajine. A musíme byť na to pripravení, kde a ako. Neviem, či sa na rokovaniach zúčastní ekonóm. Ale aj v Trianone aj v Bretton Woods bo Keynes. Jeho zásluhou ekonomická veda nám dala do rúk oveľa komplexnejšie nástroje riadenia a rozhodovania, novú teóriu. Inak to nemôže byť ani dnes. Bude euro? Bude dolár? A aké medzinárodné ekonomické orgány budú hrať zásadnú úlohu. Iste treba zmeniť MMF.
Ďakujem
jhusár