ECB zakročila voči inflačným rizikám – dvere otvorené

Nadpis som prevzal z článku v časopise Frankfurtské hárky – číslo 43, jún 2026 a odcitujem:

„Júnové zvýšenie sadzieb ECB bolo potrebným krokom Prenosu inflačných tlakov do ekonomiky by nezabránil ani prípadný rýchly pokles cien. Situácia v energetike sa po ukončení konfliktu na Blízkom východe tak skoro k „normálu“ nevráti.  Ceny ropy pravdepodobne zostanú nad predvojnovou úrovňou, aj kvôli dopĺňaniu zásob. Či bude ECB v zvyšovaní sadzieb pokračovať, bude závisieť od prichádzajúcich dát“.

Nezakročila ECB neskoro? Zakročila.

 

Potrebný krok musí z niečoho vyplynúť, z teórie. V mojej knihe Aj ekonómia je veda z roku 2018 (!!) v časti o monetárnej politike píšem:

„Guvernér M. Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol peňažný multiplikátor = 2,49, tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu“.

 

(Vedel to M. Draghi?). To je obozretná politika, o ktorej nám hovorili (učili) experti, ktorí chodili do NBS a na ministerstvo financií? Bol som účastníkom. Bohužiaľ, aj ECB a aj EÚ sa asi spoliehali na aplikovanú amputovanú ekonómiu?“ Prečo ECB neskonštruovala model stabilizácie inflácie?

 

Ekonómovia EÚ musia dôkladne poznať, teda aj guvernéri ECB, niektoré fundamentálne vedecké tvrdenia o inflácii a analyzovať predovšetkým jej stabilitu.

Inflácia je trvalá tendencia rastu všeobecnej úrovne cien.

Náročný je pojem trvalý a všeobecný. Pojem trvalý indikuje dynamiku. Vieme, že infláciu vyvoláva viacero príčin:

• hlavnou je rast ponuky peňazí
• dopyt po vysokých mzdách
• veľký dopyt po tovaroch, atď

 

Skonštruoval som model správania sa inflácie vyvolanej zmenou ponuky peňazí M a urobil som hlavne jej systematické preskúmanie a získanie poznatkov o tom, kedy nebude inflácia explozívna (hyperinflácia). Východiskom modelu je makroekonomická rovnica kvantitatívnej teórie peňazí, čiže tento známy ekonometrický vzťah:

 

M^d = kPX           (1)

 

kde Md je dopyt po peniazoch, k je konštanta, ktorú determinuje správanie sa tých čo držia peniaze, P je úroveň cien a X je reálny príjem alebo output (Y sa využíva pre nominálny príjem). Ponuka peňazí M je veličina, ktorú determinuje centrálna banka exogénne, bude v skonštruovanom modeli známou konštantnou, parametrom. Teda platí

 

  M^s = M                (2)

Kde M je ponuka peňazí a v bode rovnováhy platí, že

 M^s = M^d             (3)

 

Po dosadení výrazu (1) a (2) do výrazu (3), a po úprave vzťahu dostaneme

(4)

 

na ľavej strane (4) vystupuje ekonometrická premenná úroveň cien, P. Ona, jej správanie, je jadrom nášho modelu.  Aby som získal hľadanú odpoveď, musel som aplikovať diferenciálny počet. Derivovaním vzťahu (4), ak premennými budú iba P a M, získame tento vzťah:

(5)

 

Po určitom počte krokov (pozri v mojom Dynamický model stability inflačného procesu na báze kvantitatívnej teórie peňazí, Jaroslav Husár, Karol Szomolányi, stačí zadať nadpis s autormi do internetu), dostaneme:

(8)

 

O správaní sa inflácie sme získali dôležité vzťahy, treba ich interpretovať. Túto časť musí čitateľ čítať pomaly, aby to pochopil, lebo hovorí o správaní cien (inflácii). Konečný výraz (8) hovorí, že podiel akejkoľvek zmeny úrovne cien (P) k zmene ponuky peňazí (M) sa rovná podielu samotnej cenovej úrovne  k celkovej ponuke peňazí. Toto je významný poznatok.  Výraz (4) možno upraviť aj inak, pozri môj článok, a po konečnom počte krokov získame:

(12)

 

Jeho interpretácia je náročná. Čiže, druhým vážnym poznatkom o inflácii je, že miera zmeny cien (inflácia) je proporcionálna k miere rastu ponuky peňazí (M) mínus miera rastu reálneho príjmu (X). Náročná matematická logika nám pomohla získať dôležité vedecké ekonomické poznatky. To musia vedieť guvernéri. Model rozširuje možnosti obsahového myslenia. Teória dáva základ predstáv ako ekonomický svet funguje, v tomto prípade inflácia. Tento poznatok  nezískame verbálne.

Zo vzťahu (12) vyplýva aj konečné riešenie:

(27)

 

P(t) je bežná cena v čase t a jej vývoj určuje výraz na pravej strane. Je to exponenciálna funkcia. Má komplikovaný exponent. Ak je pozitívny, rastie do nekonečna, inflácia bude explozívna. Poznatky o inflácii sú ozaj náročné. Zásadnú úlohu, ako sa správa, majú banky.

 

Musím zdôrazniť, že centrálna banka má zodpovednosť udržovať stabilitu národnej meny (riadiť, kontrolovať a potierať infláciu) a zásobu peňazí. Guvernéri sa nemôžu spoliehať iba na dva ekonomické ukazovatele infláciu a rast. Cielenie týchto veličín je iba medzicieľom. Musia sa oprieť o usporiadaný celok ukazovateľov. Aj vodič auta má volant a usporiadané pedále. Naša inflácia v roku 1993 bola 25,10 percenta. Dnešný ekonomický rast SR je 0,7 percenta. Tieto dva údaje tiež nie sú sústavou, sú z rôznych rokov.

Rok 2008 bol kritickým rokom pre svetovú ekonomiku, čitateľ si to iste pamätá. Iba počas 3 týždňov sa zrútil skalný stúpenec amerického bankovníctva Lehman and Brothers. V Británii v roku 2009 dosiahla finančná výpomoc bankovému obrovi Lloyds TSB a Royal Bank of  Scotland viac ako 1,4 bil. dolárov. A prečo výpomoc?

Kde boli guvernéri centrálnych bánk? Infláciu nie je ľahké zdisciplínovať.

 

Ani nie o dve desaťročia po menovej kríze EÚ spolu so západným svetom zažili zničujúci krach bánk. Neustrážili však ani infláciu a ani množstvo peňazí v obehu. Ale za peniaze národa zodpovedala tá istá skupina ľudí. V priebehu šestnástich rokov sa im podarilo stáť na čele dvoch obrovských peňažných kríz, čo naznačuje, že ich pochopenie toho, čím presne sú peniaze a ako fungujú, nie je až také, eufemisticky, solídne.

Mohla sa celosvetová vzdelanostná a intelektuálna elita mýliť, pokiaľ ide o peniaze, teda infláciu? Áno. Je ECB celkom nezávislá, no, predsa je totálne politická. Nezahmlievajú centrálni bankári? Ba často sú ich tvrdenia akoby prorocké. Nemôžme zničiť ekonomiku kvôli neznalostiam. Prof. I. Karvaš, guvernér SNB v jeho 800 stranovej knihe má kapitolu Peniaze a napísal o peniazoch viac ako 93 strán!

Vyššie som spomenul, že inflácia je funkciou mnohých premenných, teda infl = f(x1,x2,x3,.., xn) a preto žiada konštrukciu veľkého modelu, vzhľadom na počet krajín EÚ, o niekoľko 100 rovniciach. Experimentálny jednoduchý model inflácie mám v knihe Makroekonomická analýza. Má 6 rovníc a 10 premenných.

Bohužiaľ, v maily som dostal článok  Crisis in the eurozone: causes, dilemmas and solutions By Mark Baimbridge ; Kríza v eurozóne: príčiny, dilemy a riešenia. Nie je to neskoro?

 

Kto je zato zodpovedný? 

 

Záver

Rozhodovanie na každej úrovni a v každej oblasti sa musí oprieť o poznatky a skúsenosti. Neviem o čo oprel svoje rozhodnutie M. Draghi. Samozrejme v procese poznávania nadobudnutými poznatkami musíme preniknúť do podstaty, uvedomiť si súvislosti. Vo vzťahoch (5), (8) a (12) sme zistili, čo si žiada najúplnejšie pochopenie súvislostí – ekonometriu, konkréte diferenciálne rovnice.

 

Vo vzťahu (27) mám odvodenú funkciu ceny Je to exponenciálna funkcia. Má komplikovaný exponent. Ak je pozitívny, rastie do nekonečna, inflácia bude explozívna. Poznatky o inflácii sú dnes náročné. Zásadnú úlohu vplyvu na infláciu majú banky. Aj ECB musí využívať bohatstvo vedy a nie ľubovôľu.

 

Pretože inflácia je funkciou mnohých premenných, jej modelovanie a porozumenie umožní iba viacrovnicový model. Titul  ECB zakročila voči inflačným rizikám dvere otvorené, hoc jeho význam je ťažšie zrozumiteľný, si žiada hlboké ekonomické a ekonometrické poznatky.

Dnes, žiaľ, nielen v dôsledku vojen máme svet bez pravidiel a aj  mocenské hry, čo vplýva na infláciu. Verím, že sa mi podarilo ukázať, že centrálne banky nemôžu reagovať na infláciu iba zvyšovaním úrokových sadzieb, aby obmedzili množstvo peňazí v obehu a znížili dopyt.

 

Nerobme z ekonomiky kasíno.

 

Prof. J. Husár

Rohovce 4/7/2026