K nadpisu úvahy ma iniciovali dve knihy. Prvá: Making Europe responsive to the challenges of the future: European Solidarity Mechanism, Green New Deal, Full Employment Targets, Urobme Európu zodpovednú voči výzvam budúcnosti: mechanizmus európskej solidarity, Green New Deal, ciele plnej zamestnanosti.
A druhá The Doctrine of Strategic Planning ktorej nadpis má aj úvaha. Prečítajme si Anotáciu knihy:
Strategic Planning has increasingly been recognized as an important aspect of Corporate Management globally. In this book, I examine what Strategic Planning really is, the challenges its implementation faces in the public sector and why Corporate Managers have no choice but to adopt it as a key pillar of Management in State Corporations.
Strategické plánovanie je čoraz viac uznávané ako dôležitý aspekt korporátneho riadenia na celom svete. V tejto knihe skúmam, čo strategické plánovanie vlastne je, aké výzvy jeho implementácia prináša vo verejnom sektore a prečo korporátni manažéri nemajú inú možnosť, než ho prijať ako kľúčový pilier riadenia v štátnych korporáciách.
Nadpis druhého diela indikuje, že robiť stratégiu (kde chceme ísť a čo chceme dosiahnuť) vyžaduje oprieť sa o poznatky; ide o pravidlá pre konanie. Občania sa už mohli zoznámiť najmenej s dvomi stratégiami pre Slovensko. O poslednej, ktorú urobil EÚ SAV som už v Reminiscenciách písal. Bieda. Dnes problém stratégie objasním hlbšie, pretože treba to vidieť aj v spojitosti s inými ďalej uvedenými tromi faktami, ktoré v dnešnej úvahe uvádzam.
Žiaľ, naša vláda neakceptovala ani jednu stratégiu, a zväčša sa neopiera o odborný, vedecký pohľad, ale intuitívne vykonštruovaný prístup k zásahom do ekonomiky, jej riadenia. Ten je spravidla nedomyslený, čo teraz robí aj súčasná vláda. O opozícii nehovoriac, iba neúčelne bojujú proti predsedovi vlády.
Ujasnime si najskôr, čo je ekonomická stratégia
Stratégia je zámerné dlhodobé ekonomické plánovanie a z neho plynúce rozhodnutie. Preniknúť do vedeckého obrazu toho ako funguje objekt stratégie, ekonomika si žiada hlboko vedecky popísať ekonomiku, hospodárstvo aj vzhľadom na všetky jeho zložky; aj zahraničný obchod. Pokiaľ chceme túto tému, teda stratégiu skutočne pochopiť a aj experimentovať, musíme sa obrátiť na model. Bude to model o 4 rovniciach a to funkcia výdavkov obyvateľstva na spotrebu C a funkcia investícií I. Ako čitateľ nižšie vidí, je tam ešte aj rovnica importu (M) a rovnica exportu (X), ktorá sa rovná konštante, vopred stanovený export.
Model má tvar:
Model priehľadne „vidí“ ekonomiku. Vysvetlime si ho, aby sme spoznali podstatu stratégie. Pojem stratégia (aj iné pojmy) pochopíme iba vtedy, ak máme v pamäti pojmy a modely umožňujúce pochopiť jeho zmysel.
Štyri rovnice poskytujú vedecký obraz, pohľad na ekonomiku a otvára nám možnosť uvažovania o tom, ako sa správa ekonomický systém, ak máme nejakú stratégiu. Riešením uvedených 4 rovníc modelu zistíme, že HDP je 950 a po jeho dosadení do rovnice importu zistíme, že import je 450 jednotiek. Hospodárstvo má vyrovnanú obchodnú bilanciu – aj export sa rovná 450 jednotkám (4. rovnica), čiže platí, že
X – M = 0
Aká bude zmena tých veličín, ak vláda bude mať stratégiu, v ktorej jedným z cieľov bude, že export sa zvýši na 460 jednotiek? Vláde teda ide o proaktívne formovanie budúcich trhov. HDP sa zvýši na 983,33 jednotiek a po dosadení do rovnice importu zistíme, že import bude 453,33 jednotiek. Obchodná bilancia vykáže prebytok vo výške 6,67 jednotiek, čiže
X – M = 460 – 453,33 = 6,67
Keďže národný príjem rástol, spôsobil rast importu do hospodárstva, ale saldo je menšie ako rast exportu. Zlepšenie obchodnej bilancie vyvolané rastom exportu sa však neudialo v pomere 1:1! Dôležitý poznatok.
Čitateľ si teraz môže vypočítať novú hodnotu výdavkov obyvateľstva na spotrebu (C) a aj výšku investičných výdavkov (I). Model nám poskytne riešenie, odpoveď, aký bude dôsledok danej stratégie na ekonomiku, čo musí vláda vopred vedieť. Ale okrem toho je dôležité aj to, že model výrazne obohacuje obsahové a analytické myslenie ekonóma.
Čiže, stratégia minimalizuje chybný krok v ekonomike v budúcnosti a poskytuje poznatky. A to práve treba očakávať od tvorcov ročnej hospodárskej politiky.
Vidíme, že vláda teraz denne debatuje neustále o konsolidácii, odvodovej a daňovej reforme, ktorú neustále mení. Nie je to málo? Vidíme, že vedecký obraz ekonomického sveta, ktorý poskytuje makroekonómia, jej model je bohatší, ako jednoduché predstavy našich tvorcov ekonomickej politiky pre náš ekonomický systém.
Ale plne sa to vzťahuje aj na EÚ a jej tvorcov ekonomickej stratégie aj politiky. Pri vstupe nám EÚ nepovedala: takáto je perspektíva Vašich odvetví. Lebo nevedela, nemala nástroj.
Zistili sme, že stratégia patrí medzi teoreticky zložité ekonomické a ekonometrické záhady, enigmy.
Štvrtým podnetom úvahy bol tento fakt:
po roku 1992 bolo sprivatizovaných či zničených viac ako 151 podnikov, napr. ZSMK Tlmače, kde som po vysokej škole začínal, a ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete. Podobne Slovakofarma Hlohovec – rok 1948: Spustila sa výroba krému, ktorý sa stal legendou. Ochranný krém na ruky – Indulona, bol jeden z prvých československých výrobkov svojho druhu, ktorý sa vyrábal v sterilnom prostredí. Tento fakt stojí za množstvom jeho „zázračných“ účinkov. A čo? Bola zrušená. A ešte doplním pár zničených podnikov nášho chemického priemyslu:
- Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave • Matador v Bratislave • Benzinol v Bratislave • Chemika v Bratislave • Petrochémia v Dubovej • Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch • Chemolak Smolenice • Považské chemické závody vŽiline• Fosfa Poštorná • Chemlon v Humennom • Chemosvit vo Svite • Slovenský hodváb v Senici •Gumárne 1. mája v Púchove • Gumárne SNBP v Dolných Vesteniciach • Plastika v Nitre.
BOLA to stratégia?
A piatym podnetom bolo video pána Ing. P. Zajaca – Vanku „Bojová mapa“ rozdelenia podnikov v horizontálno-vertikálnom zložení národohospodárskeho komplexu výrobno – hospodárskej jednotky Hydinársky priemysel v ČSSR do 1988. Generálne riaditeľstvo s celoštátnou pôsobnosťou bolo v Bratislave. Dnes ani to nemáme. Žiaľ ani hydinárstvo, ktoré patrí medzi odvetvia, v ktorých má Slovensko všetky predpoklady na úspech: kvalitnú pôdu, dostatok obilnín, odborné skúsenosti aj tradíciu.
Chýba predovšetkým dlhodobá stratégia, ktorá by umožnila a mala tieto predpoklady naplno využiť.
Vychádzajúc z úvahy, hlavne z uvedených 5 faktov, vyplýva na čom mala byť založená stratégia ekonomiky všetkých vlád po roku 1992.
Problémy ekonomiky hovoria, že mala mať aspoň tri strategické ciele:
- vytvoriť moderné, produktívne a ekonomicky konkurencieschopné poľnohospodárstvo prepojené s výkonným potravinárskym a hydinárskym priemyslom
- rozvíjať náš tradičný farmaceutický priemysel na Slovensku (1769) tak, aby bol kombináciou stabilnej výroby, inovácií a výskumu (zahraničný farmaceutický priemysel sa už zahryzol)
- budovať naše nové podniky, odvetvia využívajúce aj AI
Nevedela nám ich ponúknuť ani EÚ. Nemala stratégiu ani pre staré krajiny a nepoznala ani potenciál vytvorený práve strategickým predvídaním a úmyselným rozvíjaním budúcich príležitostí Slovenska a EÚ.
Na čo má toľko komisárov?
Záver
Z úvahy vyplýva, že aby sme vedeli strategicky urobiť správny výber cieľov a prostriedkov ich dosiahnutia, musí byť stratégia a rozhodovací proces založený na poznatkoch a živená signálmi, ktoré obsahujú strategické informácie potrebné k zdôvodneniu rozhodnutia. Hovorí o tom malý model v úvahe, ktorý dovoľuje experimentovať a zároveň vypočítať prognózu správania sa ekonomických veličín, napr. ak zvýšime hodnotu exportu, čo sa stane. Model je vhodný pre strategické úvahy, čo môžeme v budúcnosti čakať, čo všetko sa stane v ekonomike, napr. ako sa zmenia C, I, X a M. Čitateľ vďaka nemu pochopil zmysel strategie a zároveň vie, čo má od vlády požadovať.
Stratégia rieši čo a ako.
V úvahe som uviedol aj to, ako formuloval výzvy a potrebu stratégie autor spomenutej knihy:
„V tejto knihe skúmam, čo Strategické plánovanie vlastne je, aké výzvy jeho implementácia prináša vo verejnom sektore.“
A práve verejný sektor je po zničených podnikoch druhou oblasťou, kde iba tápeme.
Kto má túto stratégiu? These countries control the world’s food supply. Tieto krajiny kontrolujú svetovú ponuku potravín.
Prof. J. Husár,
Rohovce, 14/8/2026
Vážený pán profesor,
nastolená téma je kľúčová pre rozvoj Slovenska a som na pochybách kam zaradiť Plán obnovy a odolnosti ktorý predstavuje 6,4 miliardy eur vo forme grantov z Európskej únie. Je to časť strategického plánovania, alebo len reforiem do oblastí, kam tieto peniaze smerujú? Slovenský Plán obnovy a odolnosti je rozdelený do piatich základných tematických oblastí , ktoré sa ďalej členia na konkrétne reformné a investičné zámery.
1. Zelené Slovensko (približne 2,3 miliardy eur
2. Lepšie zdravie (približne 1,5 miliardy eur)
3. Lepšie vzdelanie pre každého (približne 890 miliónov eur)
4. Konkurencieschopné a inovatívne Slovensko (približne 740 miliónov eur).
5. Efektívny štát a digitalizácia (približne 615 miliónov eur)
Možnosť čerpania prostriedkov z európskeho Plánu obnovy a odolnosti je časovo veľmi prísne ohraničená a celý mechanizmus sa definitívne končí v roku 2026. Z tejto celkovej sumy už Európska komisia Slovensku reálne vyplatila približne 81 % prostriedkov (cca 5,18 miliardy eur), pričom posledná súhrnná platba zahŕňajúca 6. a 7. žiadosť bola realizovaná v máji 2026.
Príkladom pre spoluprácu EÚ zo Slovenskom na Pláne obnovy som v mojom článku, položil otázku, ako sa veterné parky na Slovensku dostali do národného Plánu obnovy? Odpoveď poukazuje na tvrdú politickú realitu narastajúcej centralizácie v EÚ. Zaradenie týchto zdrojov a nie len tých bolo nekompromisným diktátom Európskej komisie, ktorá pri tvorbe podmienok pre uvoľnenie miliardových dotácií (mechanizmus RRF) trestuhodne ignorovala špecifické podmienky jednotlivých členských štátov.
Brusel uplatnujel unifikovanú šablónu určenú pre krajiny bez stabilnej infraštruktúry. Úplne pritom opomenul fakt, že Slovensko má vďaka vysokému podielu jadrovej energie a vodných diel jeden z najčistejších energetických mixov v Európe. EK striktne podmienila uvoľnenie peňazí tým, že minimálne 37 % alokácie musí smerovať do ňou definovanej zelenej transformácie, kam jadro v tej fáze odmietala zaradiť. Pre Slovensko to znamenalo bezvýchodiskovú situáciu: buď akceptovať tento centralizovaný politický tlak a zapracovať vietor do plánov, alebo o tieto obrovské finančné zdroje prísť a modernizáciu priemyslu platiť z vlastného rozpočtu. Zaradenie vetra je teda výsledkom tvrdého politického kompromisu, nie naivity slovenských inžinierov
Za takýchto podmienok návratnosť investícii a odolnosť Slovenskej ekonomiky môžeme len ťažko očakávať
Pán ing. Julény, pozrite prílohy.
J. Husá
Pre to, aby matematické modely fungovali, je potrebné disponovať dohodou medzi autorom modelu a recipientami. V pojmoch, v sústave (napr. inak funguje desiatková a inak duodecimálna, či dvojková sústava).
Slovensko netvorí aktuálne národohospodársky subjekt! Existuje provincionálna správa s regulovanými národohospodárskymi funkciami. Dokonca, táto provincionálna správa nedisponuje ani dostatočnou reputáciou pre dôležité rozhodnutia (faktom je nestabilná, temer pól na pól, rozdelená provincia, s malým podielom provinčných aktív a veľkou závislosťou na vonkajších vplyvoch….).
Exekutívne funkcie sú podriadené kontrole súkromných médií, v službách (žolde) cudzích záujmov. Spoločné záujmy neovplyvňujú nič podstatné…
Vláda nemá v rukách menové, plánovacie ani iné dôležité nástroje. Pri rozhodovaní o rozpočtových nástrojoch, ide iba karikatúru riadenia. Disponuje menej ako 3% HDP! Štátny rozpočet tvorí 23,2 % HDP (zo 144 mld. ide o 33,5 mld, v ňom cca 80% viazaných, obliigatórne určených!). Zo zostatku 6,7 mld obsluhuje štát ešte 2 miliardami štátny dlh… Suma sumárum disponuje vláda, ministerstvá a ústredné orgány na „strategické plánovanie“ iba 3% HDP! Ak to rozdelíme na počet úradov, podstata „strategického plánovania štátu“ sa odohráva v rozhodovaní, či sa bude viac telefonovať, alebo písať… Temer rovnaká čiastka (5,2 mld) je ročne vyvezená do zahraničia (obsluha dlhu a dividendy zahraničných investorov).
Strategické plánovanie na Slovensku je dlhodobo redukované na optimalizáciu provízii z rozpočtového určenia…
Vážený pán inžinier,
už viac ako 2 týždne mám rozpísaný článok s nadpisom Čo je HDP a tento Váš dnešný komentár ma ubezpečil, že to treba dopísať a uverejniť. HDP je veľmi zlý kompas. A EÚ ho zbožňuje. A okrem toho v ekonomike nám ide o jej rovnováhu, Ktorú najlepšie vyjadruje známa makroekonomická rovnica (S – I) + (T – G) = (X – M). Druhý člen je štátny rozpočet, teda ten súvisí s úsporami a investíciami a s exportom a importom. To nám naša vláda ešte ani raz neukázala. Za socializmu sme zostavovali I/O tabuľku, ktorá túto rovnicu uvádza aj v rozpise na odvetvia a tak sme jasne videli, čo sa v ekonomike a robí a aké sú časti, o ktorých píšete. Neviem, či ju ŠÚ SR zostavuje aj dnes, ale pred 20 rokmi ju ešte zostavoval. Vlády teda mohla efektívne zasahovať. Dnes to robí z hlavy.
A toto si treba pomaly čítať: Strategické plánovanie na Slovensku je dlhodobo redukované na optimalizáciu provízii z rozpočtového určenia…
A preto iba opakujem.
Z úvahy vyplýva, že aby sme vedeli strategicky urobiť správny výber cieľov a prostriedkov ich dosiahnutia, musí byť stratégia a rozhodovací proces založený na poznatkoch a živená signálmi, ktoré obsahujú strategické informácie potrebné k zdôvodneniu rozhodnutia. Hovorí o tom malý model v úvahe, ktorý dovoľuje experimentovať a zároveň vypočítať prognózu správania sa ekonomických veličín, napr. ak zvýšime hodnotu exportu, čo sa stane. Model je vhodný pre strategické úvahy, čo môžeme v budúcnosti čakať, čo všetko sa stane v ekonomike, napr. ako sa zmenia C, I, X a M. Čitateľ vďaka nemu pochopil zmysel strategie a zároveň vie, čo má od vlády požadovať.
Stratégia rieši čo a ako.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor, milý môj priateľ Jarko,veľmi si vážim Tvoj entuziazmus s ktorým sa usiluješ svojimi úvahami pomáhať nášmu slovenskému národu. Rád čítam Tvoje Reminiscencie a niekedy k nim aj pár viet napíšem - s nádejou, že môj, hoci aj polemický názor, ich pozitívne doplní. Tak je to aj teraz:1. Píšeš o dlhodobej stratégii EÚ SAV toto: „O poslednej, ktorú urobil EÚ SAV som už v Reminiscenciách písal. Bieda“. Súhlasím. No v zapätí dodávaš: „Žiaľ, naša vláda neakceptovala ani jednu stratégiu“. Tu nepatrí slovo bieda, ale „našťastie“! Pre všetkých.2.Áno, je pravda, že pri vstupe do EÚ mala mať SR jasne definované strategické ciele /nielen v oblasti ľudských práv a voľného pohybu osôb/ najmä v NH oblasti, t.zn. v rozvojipriemyslu, poľnohospodárstva, zamestnanosti, služieb a sociálneho zabezpečenia. Ale, ak by sme ich aj mali, boli by nás do EÚ prijali s tým, že ich budú rešpektovať? Celý kolotoč prístupových rokovaní bol práve o vzdaní sa štátnej suverenity a delegovaní všetkých rozhodovacích právomoci štátu do rúk EÚ. Vo vnútropolitickej situácii aká u nás v tej dobe bola, vláda nemala žiadnu šancu vstup do EÚ aj za týchto vydieračských podmienok odmietnuť.3. Situácia, že nevieme čo bude „zajtra“ , tobôž o rok, päť či desať, tobôž 30 rokov, je tu, ťaží všetky národy aj štáty EÚ, aj tie najväčšie. Nik nevie ako ďalej a tak sa z nášho slovníka vytratilo slovo mier a pomaly sa tým najfrekventovanejším opäť stáva slovo vojna. Preto sa všade ku kormidlu akoby náhodou dostávajú rôzne uršule a iné kreatúry. A preto sa už roky nepíše o dlhodobom plánovaní rozvoja NH, ani EÚ, ale o dlhodobej stratégii. V nej totiž nejde o „uspokojovanie potrieb obyvateľstva“ ale o tzv. víťazstvo. A preto ani tým našim prvotným cieľom v súčasnosti by nemala byť žiadna dlhodobá stratégia, ale operatívny plán vystúpenia zo „spoločenstva zúčastnených krajín“ – EÚ. Až potom budeme môcť opäť plánovať a snívať - možno aj uskutočniteľné sny.Milý priateľ Jožko,
ja som myslel na dve stratégie pred terajšou od EÚ SAV: Občania sa už mohli zoznámiť najmenej s dvomi stratégiami pre Slovensko. O poslednej, ktorú urobil EÚ SAV som už v Reminiscenciách písal.
Aby som sprítomnil, čo sa deje, ako píšeš, musím napísať toto: Do celého predaja U.S. Steel majú čo povedať aj odborové zväzy. Na základe kolektívnej zmluvy majú vstupovať do rokovaní o budúcnosti firmy. A to aj urobili. Zamestnanci U. S. Steel sú členmi odborového zväzu United Steel Workers, ktorý podporil dohodu s Cleveland-Cliffs. Naopak, dali jasné nie ponuke od ArcelorMittal. Šéf odborov Tom Conway pre agentúru Reuters vyhlásil, že nie je spokojný s tým, ako spoločnosť ArcelorMittal v minulosti zaobchádzala s pracovníkmi. Čiže: a k o zaobchádzala? To sa má riešiť. To je skôr smutné.
„Odhliadnuc od toho, kto bude novým majiteľom spoločnosti, najviac z tohto boja ponúk ťažia akcionári,“ informuje analytik XTB Marek Nemky s tým, že po nových správach o ďalšej možnej ponuke akcie narástli o ďalšie tri percentá. Podľa neho to vyzerá tak, že akcionári favorizujú predaj spoločnosti väčšiemu hráčovi na trhu, prípadne vytvorenie väčšieho korporátu. Toto nie je gazdovanie, to je špekuľovanie okolo zisku, čo v texte nečítame.
A ako som napísal:
Z úvahy vyplýva, že aby sme vedeli strategicky urobiť správny výber cieľov a prostriedkov ich dosiahnutia, musí byť stratégia a rozhodovací proces založený na poznatkoch a živená signálmi, ktoré obsahujú strategické informácie potrebné k zdôvodneniu rozhodnutia. Hovorí o tom malý model v úvahe, ktorý dovoľuje experimentovať a zároveň vypočítať prognózu správania sa ekonomických veličín, napr. ak zvýšime hodnotu exportu, čo sa stane. Model je vhodný pre strategické úvahy, čo môžeme v budúcnosti čakať, čo všetko sa stane v ekonomike, napr. ako sa zmenia C, I, X a M. Čitateľ vďaka nemu pochopil zmysel strategie a zároveň vie, čo má od vlády požadovať.
Stratégia rieši čo a ako.
Teda, rád by som zdôraznil, že musíme od vlády požadovať, aby boli ľudia spokojní a nie politici.
EÚ skutočne nič neponúkla, teda ta a takto. Ale my nie sme truhlíci. Mali sme veľkých ekonómov a iba ako príklad J. Sojka dielo Ekonomická dynamika a rovnováha. Teda riešili sme chod ekonomiky SR.A kde sme dnes? Potácame sa.
Tým, že sme plánovali sa stalo, že sme vybudovali toľko podnikov na Slovensku a stali sme sa nie poľnohospodárskou krajinou, ale priemyselne-poľnohospodárskou. A kde je naše poľnohospodárstvo. Kupujeme brazílske mlieko.
Ďakujem
jarko
Vážený pán profesor, Jarko, ak myslíš dlhodobé plány rozvoja z čias „socializmu“, bolo to treba napísať, aby sa nespájali s našim členstvom v EÚ a vládami Fica. Ak myslíš „materiály“ vytvorené po r. 1998, tie boli na kvalitatívne porovnateľnej úrovni s tou najnovšou „stratégiou“. Inak by ju predsa nebolo treba robiť. Alebo sa mýlim?
Milý Jozef, Jožko,
boli to stratégie po roku 1994, robil ju napr. aj prof. Buček, ale tiež bola povrchná a druhú robil EÚ na čele s riaditeľom Okálim .Nepozvali EU, hlavne Fakultu hospodárskej informatiky, kde sa to prednášalo.
Prajem Ti pekný večer.
jarko
Ďakujem za zmienku o strategickom plánovaní aj na úrovni výrobno-hospodárskej jednotky, akou bol Hydinársky priemysel GR Trustu národných podnikov Bratislava. Viete, už by bolo načase porovnať, ako sa riadila ekonomika za socializmu a ako „sa“ riadi za kapitalizmu – tá „voľná ruka trhu“ už umrela a dnes riadia ekonomiku CENTRÁLNE z Bruselu alebo nadnárodné korporácie v metropolách koloniálnych mocností… keďže za socializmu boli riadiacimi orgánmi aj stredné články riadenia, to boli tie VHJ, stratégiu rozvoja národného hospodárstva spolu so stratégiami rozvoja jednotlivých odborov robili stredné články riadenia a tie zásadné parametre im dodávali Federálny cenový úrad, Štátna plánovacia komisia a schvaľoval to UV KSČ, to je fakt…
porevolučné nadšenie nič neplánovať som zažil v kurzoch manažmentu Open University, keď frekventanti z radov kádehá i liberálov skákali do mestrovej výšky od hnevu, že sa musia učiť v STRATEGICKOM MANAŽMENTE plánovať. Taký Ežko Jurzyca to skoro neprežil…ale plánuje sa, plánuje…aj strategické úrady existujú…len u nás nie, boli zrušené po skončení Mečiarovej vlády práve liberálmi…
Výborne uvádzate, pán profesor, matematické stvárnenie ekonomickej stratégie, ale ako píšete, cit: „Problémy ekonomiky hovoria, že by mala mať aspoň tri strategické ciele: vyt voriť – rozvíjať – budovať „…ale ani súčasná vláda sa k tomu príliš neaktivizuje.
Peter,
zato si tak odpovedal, že vidíš do hĺbky. Nahliadnuť do budúcnosti je pre fungovanie ekonomiky SR zásadné. A preto musím skopírovať toto:
BRICS je politicko-ekonomická platforma, ktorá podporuje:
Skutočne to nemôžeme ignorovať. Vidíš o čo sa zaujímajú? Svet má dynamiku, hoc je aj vojna.Musíme to vnímať, teda tvorcovia hospodárskej politiky a vláda. EÚ SAV by si mal vstúpiť do svedomia, čo ponúkol Slovensku.
Stratégia sa musí oprieť o to, čo máme a je to poľnohospodárstvo, potravinárstvo a hydinárstvo. Kto to nevie, žiaľ, je nevzdelaný.
Ďakujem
jaro
Pán profesor, je mi veľmi sympatické, že upriamujete pozornosť na matematické modelovanie. Pre strategické plánovanie, najmä prípravu rôznych scenárov podľa toho, ako sa budú vyvíjať okolnosti, je to nenahraditeľný nástroj.
Matematika je úžasná veda vďaka tomu, že je svojou povahou nestranná. Nedá sa ovplyvňovať ideológiou a politickou korektnosťou, aby produkovala žiadané výsledky.
Drobná poznámka k strategickým cieľom – Som presvedčený, že Slováci a Slovensko nie sú nejakí indiferentní Európania, že máme za storočia svojských zápasov vytvorené určité osobitné charakteristiky, ktorými sa líšime od okolitých národov aj „priemeru EÚ“. Úspešnú stratégiu treba stavať na tejto našej výnimočnosti. (Apriorne nevylučujem, že sa prejavuje práve v tých troch cieľoch, ktoré ste vymenovali.)
Pán doktor,
som rád, že ste vyzdvihli potrebu matematky, či ekonometrie. Ozaj si musíme uvedomiť celoštátny význam faktov, ale hlvne musíme čakať zásadne nové úlohy. Už dlhé deaťročia zisťujeme porušovanie rovnovážnych stavov a vznik disproporcií. Bola zvolený najlepší variant? S dostatočnou presnosťou? Nepodarilo sa nám stanoviť dlhodobé perspektívy, rozvoj národného hospodárstva, jeho jednotlivých zložiek.
Tie tri ciele mi vyplynuli z dlhodobého hodnotenia výkonu ekonomiky a zdrojov, ktoré máme. Musíme sa zaujímať o budúcnosť a echnológie, ktoré sa rysujú.
Ďakujem
jhusár
Pane profesore,
předně zdravím,
tento článek ukazuje, že bez vědeckého modelování a dlouhodobé strategie nelze ekonomiku řídit. Navíc dokážete propojit teorii s historickými fakty a dokládáte, že tato absence strategického plánování po roce 1992 oslabila klíčová odvětví.
Ale jinak z pohledu svých znalostí si nedovolím tento vysoce odborný článek komentovat – snad jen s tím, že v Česku je to určitě stejné.
Pán inžinier,
plne s Vami súhlasím. Úplne sme zabudli, že ekonomiky prechádzajú rôznymi štádiami vývoja, a nás súčasnosti čaká veľká úloha oživiť výrobu, ekonomika potrebuje doslova znovuzrodenie. Aj naša ekonomika potrebuje oživiť kľúčové podniky. ZSMK Tlmače, kde som začínal, vyrobili najväčší elektromtor na svte.
Ďakujem
jhusár