Nemôžem nezačať citátom:
„Úroky si berú čoraz väčší kus rozpočtu
Prečo sledujeme takýto vývoj? Prvým dôvodom sú úroky z dlhu, teda takzvaná dlhová služba štátu. Kým v roku 2022 predstavovali úrokové náklady jedno percento HDP, analytik rady už vlani v apríli upozornil, že by sa saldo v roku 2029 mohlo zdvojnásobiť, a teda dosiahnuť zhruba 2,1 percenta HDP.
Slovensko pritom platí na úrokoch podľa štatistík vyššie sumy ako predtým. Vlani to podľa odhadov bolo až 1,65 miliardy a suma má rásť i naďalej. K tomu treba, samozrejme, prirátať splácanie istiny. V zákone o štátnom rozpočte na rok 2026 sa vyčísľuje, že objem záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu v roku 2026 je takmer 11,4 miliardy eur.
Krajina si už v minulosti požičiavala veľa a k tomu si dnes požičiava drahšie. Inými slovami, peniaze, ktoré by mohli ísť na školy, zdravotníctvo či infraštruktúru, sa použijú na obsluhu starých dlhov. A tento výdavok nezmizne – je to trvalá položka.“
Plač nad rozliatym mliekom. Čo sa zanedbalo? Objem záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu v roku 2026 je takmer 11,5 miliardy eur je ozaj obrovská suma.
Dlh vlády vzniká kumuláciou rozpočtových deficitov v minulosti.
Ale zvýraznené a podčiarknuté pojmy v citáte hovoria o biede obsahu tvrdení v citáte. Analytik sa mal oprieť o rovnicu rovnováhy. O rovnici rovnováhy som už v štátoch starej EÚ v Reminiscenciách písal. Vyčíslil ju prof. Gärtner vo svojom diele. Všetky krajiny v roku 1994 až na Luxembursko mali deficit štátneho rozpočtu. Mali problémy s bilanciou úspor a investícií (S – I) a ešte väčšie s bilanciou zahraničného obchodu (X – M).
Aby som to čitateľovi lepšie ilustroval, všimnime si rovnováhu ekonomiky USA v troch rokoch po roku 2000, údaje ktorej uvádzam v mojej knihe Aj ekonómia je veda:
(S – I) + (T – G) = (X – M)
2003: (10) + (-530) = (-520)
2006: (-471) + (-313) = (-784) (5.1)
2008: (-30) + (-707) = (-737)
Rovnováha aká nemá byť! (tacká sa ako podnapitý?)
Analyzujme ich:
Jasne vidíme, že štátny rozpočet (T – G) súvisí s bilanciou úspor a investícií (S – I) a s bilanciou zahraničného obchodu (X – M).
O väzbách hovoria čísla.
Čitateľ by si mal všimnúť za USA hodnoty (T – G): v troch rokoch: rôzne hodnoty, všetky 3 negatívne teda deficit štátneho rozpočtu. Pozrime si aj rovnicou zviazané sprievodné hodnoty (S – I) v troch rokoch. Veľmi rozdielne hodnoty +10, -471 a -30. Vidíme, že v roku 2003 boli USA na tom lepšie ako v roku 2006. Súkromný sektor vykazoval prebytok úspor nad investíciami (+10). Táto čiastka sa teda využila na financovanie rozpočtu vlády a nie na ekonomický rozvoj súkromného sektora.
Rovnicu rovnováhy môžeme upraviť tak, aby sme riešili problém zvýšenia investícií, čiže 2003: investície:
I = S + T – G + M – X (+10?)
Ako využiť hodnotu +10? To je zásadná ekonomická otázka. Analytik bez uvedených súvislostí nemôže robiť analýzu, môže plytkú. Teda vláde nemôže dať odporúčania. Ekonómia je ozaj veda, ktorá má v tejto oblasti hlboké a náročné poznatky.
Z údajov USA sme zistili rôzne ohraničenia vládneho deficitu a teda financovania fiskálnej politiky čo je zásadným problémom pri tvorbe štátneho rozpočtu každej krajiny.
Ide o preskúmanie implikácií zavedenia ohraničenú vládneho deficitu na efektívnosť fiskálnej politiky. Treba preskúmať efektívnosť fiskálnej politiky aj vzhľadom na fixný či plávajúci výmenný kurz. Musím povedať, či napísať aspoň základné myšlienky, lebo iba tak bude čitateľ rozumieť prečo pokladám citát za biednu analýzu.
Podstatu vysvetlím iba na bázických finančných aktívach. V ekonomike máme rôzne druhy finančných aktív, napríklad peniaze, dlhopisy, akcie a napr. aj poistné schémy (s čím máme problémy), a občanovi zaisťujú budúcnosť. Peniaze definuje makroekonómia ako najlikvidnejšie aktívum. Idem do Terna, do košíka si dám maslo, mlieko a rohlíky a pri pokladni zaplatím. Dlhopis je imperfektne likvidné aktívum, pretože aby sme ho konvertovali na hotovosť musíme ho predať na trhu s rizikom kapitálovej straty, ak je predajná cena pod cenou za ktorú sme dlhopis kúpili. Alternatíva čakania až do doby maturity dlhopisu a splatenia istiny tak obsahuje aj faktor času, ktorý ovplyvňuje náklady nelikvidity, ilikvidity. Čiže finančné aktívum sa pokladá za tým nelikvidnejšie čím je dlhší čas do jeho maturity. Faktor času treba započítať do nákladov ako to definuje Pb cena dlhopisu. Cena dlhopisu na trhu je odborne súčasnou hodnotou toku príjmov a má takýto tvar:
Kde Qn je nominálne fixovaný ročný príjem, r je úroková miera a PR je istina. Naše dlhopisy sa zhodnocujú výnosom až 7 percent ročne so štvrťročným vyplácaním. Pri zahraničných dlhopisoch čitateľa ešte musím upozorniť aj na ďalší problém. Ide o pohyb výmenných kurzov, bude vplývať na domácu hodnotu dlhopisov zahraničnej meny. Čitateľ to nájde v literatúre.
Z povedaného vyplýva, že si analytici a aj vláda musia uvedomiť, že existuje ohraničenie a väzby vládneho rozpočtu a financovania fiskálnej politiky, čo vôbec v citáte a článku analytik nespomína. Analýza sa nedá robiť bez hlbokých poznatkov teórie. Nečítal som žiadne odborné stanovisko ani opozície. Nadávať vedia.
Záver
Nerobí sa analýza ekonomiky SR na báze rovnice rovnováhy a ani fundamentálna analýza jednotlivých finančných aktív, pretože sa asi predpokladá , že trh je efektívny a všetky aktíva sú spravodlivo ocenené, o čom hovoria médiá. Pritom ide o obrovské finančné čiastky.
Autor citátu mohol ozaj odborne posúdiť problém deficitu rozpočtu, ak by bol už pred 10 rokmi skonštruoval ekonometrický model udržateľného deficitu vlády. Totiž definovaná modla EÚ a aj naša, a to ukazovateľ podiel dlhu na HDP nie je dobré, správne a vôbec nie optimálne riešenie. Je ako krajčírsky meter z gumy. Spomenutý analytik mohol tak jasne identifikovať aj chyby ktoré vlády urobili pri konštrukcii ŠR, odvodil by to z jeho modelu, nie z hlavy.
Diskusia o štátnom rozpočte v parlamente je na úrovni tomu dáme +5 a tomu zoberieme -5. Nuž a na záver, urobme Slovensko zodpovedné za výzvy budúcnosti, majme konkrétne ciele a politiku, ktorá ich zabezpečí.
Už vieme, čo sa zanedbalo?
Prof. J. Husár
Bratislava, 22/2/2026
Vážený pán profesor, milý Jaroslav,
myslím si, že odborná polemika „analytikov“ nepresvedčí. Problémom zverejňovaných „ekonomických analýz“ nie je totiž nedovzdelanosť, ani povrchnosť, tobôž hlupáctvo ich autorov, ale cieľ, ktorý nimi sledujú. Ten korešponduje s tým, čo otvorene /ako sa hovorí „na hulváta“/ povedal ešte stále šéf „progresívcov“ Šimečka. „Úlohou nás, opozície, je škodiť, škodiť, škodiť.“
Áno „ekonomické“ analýzy ktoré zverejňujú, sú povrchné a zavádzajúce preto, aby v ľuďoch vzbudzovali nedôveru k súčasnej vláde. /K politike na 4 svetové strany/. Hoci svet kráča ďalej /netvrdím, že je to správna cesta, ale smer – ten je nepochybne správny!/. Oni, „analytici“ a ich donori sa však zo svojho „progresivistického“ sna ešte neprebudili. Ako by aj mohli, keď roky /už od éry Dzurindu/ slúžili nie pravde ale iba svojmu pánovi? Len slúžiť až do roztrhania tela naďalej. V tom je ich aj náš „problém“.
Pravdaže, ani vláda nie je bez chýb, tobôž „zlaté teľa“. V súčasnej situácii však niet pre Slovensko lepšej alternatívy, preto si zaslúži našu podporu a „adresnú“ pomoc. A pokiaľ ide o poslancov NR SR? „Sami sme si ich zvolili“, a nie prvý krát, nuž neváľajme /niektorí respondenti/ vinu na nich – sme spoluzodpovední za ich /aj debilné/ rozhodnutia aj správanie. Poučme sa konečne a viackrát ich nevoľme!
p. Hlusek. To nemyslíte vážne,že sme si ich navolili. Voli ich Oligarchia a Mafia. Zapletené z našich daní čo narabovali. Či zahraničných sponzorov korporácií čo im vlády umožnili kradnúť legal. Tá Zberba v NR SR čiže maštaľ s dobytkom poschváluje.
Autobus a povoziť ich do Leopoldova. Ušetríme miliardy na platoch a zhabaných majetkov. Nech dokazujú nevynnu podľa tých ich ZAKONOV. Národ ich vynni z úmyselných zločinov rozkrádania a vlastizrady.
Háčik je v Tom, že ich polícia a prokuratúra tam nedá. Musíme to si spraviť sami. V Tom je naša vínna, že nekoname z voli národa.
Pán Štefan,
práve dnes som dostal takýto vedecký článok: Global imbalances, declining hegemony and the need for a new global governance
By Pasquale Tridico
To nevedia v EÚ?
Ďakujem
jhusár
Texty sa musíme usilovať čítať s porozumením /niekedy možno aj viackrát/ a nebude potrebné vysvetlenie. Neplodná diskusia nemá zmysel, zaplevelila by túto cennú stránku.
Milý Jozef. dobrý priateľ,
nemôžem neakceptovať čo si napísal. Pre objasnenie sa však predsa ešte musím vrátiť k niektorým historickým faktom. Podiel dlhu vlády na HDP je trvalým záujmom makroekonomickej teórie. Adekvátne jeho riešenie si vyžaduje náročné matematické poznatky. Hoci Svetová banka vypracovala metodológiu výpočtu dlhu vlády, jej aplikácia v jednotlivých krajinách nie je jednotná Z vládnych štatistík sa môže pomerne ľahko zistiť, že v posledných 20 rokoch takmer, nie takmer, iste každá vláda krajín Európy vykázala deficit vládnych financií. Ak ho vláda vykáže, musí si požičať od súkromného sektora, aby ho vyfinancovala. Akumulácia minulých pôžičiek predstavuje dlh vlády. Z OECD Economic Outlook napríklad zistíme, že už v roku 1994 vyspelá ekonomika Belgicka, centra EÚ vykazovala hodnotu podielu dlhu vlády na HDP 141 %. (Ako to?) Taliansko malo tento podiel 116 % a Írsko 93 %. Ekonomika USA v roku 1992 dosiahla hodnotu podielu dlhu vlády na HDP až 66 %. Uvádzam tieto údaje z tých rokov zato, že skúsenosti o vysokom podiele dlhu na HDP vyvolali obnovený záujem ekonómov a aj politikov o ekonomické efekty dlhu vlády. Daj si do internetu a pozri si vedecké články. Niektorí ekonómovia pokladajú veľké deficity vlády za výsledok chybnej politiky vlády. Ja tvrdím, že iste. Sú názory, ktoré tvrdia, že deficity nie sú problémom. Maastrichtské kritéria stanovujú ako jedno z kritérií aj podiel dlhu na HDP. Aj najnovšie štatistické údaje ukazujú, že vyspelé krajiny prekračujú 60 % podielu dlhu na HDP.
Skonštruoval som niekoľko modelov a Maastrichtských kritériách, aj takých, kde zistíš čo treba očakávať. Predpovedacia schopnosť modelu je významná, lebo vieš, čo poradiť vláde a citát, ktorý uvádzam je úbohou analýzou. Od analytikov musím žiadať vedomosti. Nepozerám na plat ale na vedeckú česť.
Neviňme vládu, na tvorbu hospodárskej politiky sú útvary. Predseda vlády nemusí vedieť derivovať, ale analytik áno. Ale hlavne deriváciu vysvetliť, ekonomicky.
Ďakujem
jarko
[1] Pozri metodológia WB.
Pravdaže milý Jarko, súhlasím, všetky vlády /štáty/ sú zadlžené! Mnohé /aj USA/ oveľa viac ako Slovensko. A pravdaže zadlženosť treba riešiť. Vláda by mohla a mala robiť v ekonomickej sfére oveľa viac a azda aj lepšie ako robí. Ale teraz ide predovšetkým o to, aby ustála tlaky, ktorým čelí a ktoré sú enormné. Pomôžme jej teda, lebo alternatíva, ktorú nám ponúkajú ti druhí je ešte oveľa horšia.
Pán profesor,
Ako neekonóm mal som určitú predstavu o „dlhu Slovenska“, ale teraz ….. mám „hlavu v smútku“ za našich potomkov. Hlavne z toho, komu dlhujeme tieto obrovské čiastky. Už sme v podstate „zotročení“!
Aká je cesta z tejto pasce?
Pán profesor,
na škole sme mali Radu starších. Bolo to 12 profesorov a jedno číslo Alternatívne prístupy k riešenie problémov ekonomik& Slovenska sme už pri vstupe venovali EÚ. Písal som o to v Reminiscenciách. Zlé už boli Maastrichtské kritériá, založené na HDP. Naši ekonómovia už v rokoch 1964/70 odmietli HDP ako ukazovateľ a opreli sa o stupeň ekonomického rozvoja. Vyčíslili sme ho s pomocou ŠÚ SR za všetky okresy Slovenska.
EÚ nevyužíva vedu na riadenie súboru ekonomík a oligarchovia to využili na svoje obohatenie a nie na rozvoj ekonomiky. Veď si len pozrite europarlament, Aj minule rokovali o SR. Nuž, veru bola tam aj hanba poslancov.
Nepoviem nič nové a žiadnu múdrosť – cesta bude tŕnistá. Uršula nevie povedať ta a takto. Niele ona. Aj ECB. Ktorý guvernér centrálnej banky má také dielo ako napísal prof. Karvaš už v roku 1948?
Iba o peniazoch, ktoré hrajú centrálnu úlohu v dlhoch napísal 92 strán. A strážil ich.
Ďakujem
jhuásár
Vážený pán profesor
SME 4. júla v roku 2006 napísal, že odchádzajúci premiér Mikuláš Dzurinda odovzdáva budúcemu predsedovi vlády Robertovi Ficovi ekonomiku s verejným dlhom približne 524 miliárd korún, čo je zhruba 35 percent HDP. Dlh Slovenska je výrazne pod priemerom Európskej únie, „Štartovacia pozícia budúceho premiéra je veľmi dobrá, zdedil ekonomiku, ktorá je primerane zadlžená a má dobré východiskové predpoklady, aby v nasledujúcom štvorročnom období prosperovala,“ povedal ekonóm SAV Pavol Kárász. SME, aj expert pozabudli pripomenúť, že vláda M. Dzurindu dokončila dielo privatizácie štátneho majetku, ktorý mal naštartovať ekonomiku. Áno naštartoval za cenu verejného dlhu, okrem toho vyschli príjmy do štátneho rozpočtu z privatizovaných podnikov. Aj za týchto podmienok odovzdávala vláda R.Fica po dvanásť ročnom vládnutí ( prerušené Radičovou vládou) verejný dlh I. Matovičovi cca 48 % z HDP. Vládu I. Matoviča jeho nástupcov nebudem komentovať.
Súhlasím s názorom p. R. Pavlíka, a ďalších ,ktorý obohatili diskusiu o ľudský faktor.. Musíme brat na vedomie, že verejnú mienku občanov aj politikov mimoriadne účinné ovplyvňujú média vrátanie sociálnych sieti. Vláda , parlament sú pod tlakom, ktorému často v záujme udržania sa pri moci rozhodujú.Príkladom môže byť nedávne rokovanie parlamentu. Média aj opozícia tvrdí,že Slovenská republika je ekonomicky rozvrátená, bezpečnostne ohrozená a že životná úroveň obyvateľov výrazne klesá.Odznievajú požiadavky na znižovanie daní, odvodov a DPH , ktoré znejú pre mnohých občanov príťažlivo, no len zriedka sú sprevádzané opozíciou odpoveďou na otázku, z čoho má byť financovaný chod štátu. Práve tieto položky tvoria podstatnú časť príjmov verejných financií. Súčasne sa požaduje zabránenie chudobe, vyššia podpora rodín, podnikateľov, zdravotníctva či školstva. Bez pomenovania zdrojov ide o politické sľuby, nie o realizovateľnú politiku. Občan pod tlakom médii tomu uverí., to je ľudský faktor s ktorým ekonomická veda sa ťažko vyrovná.
Vážený pán inžinier, Tónko,
Náš prvý guvernér SNB prof. Karvaš napísal 800 stranové dielo Základy hospodárskej vedy. Dovolím si odcitovať profesora I. Karvaša: „Dobre fungujúci hospodársky systém predpokladá, že hospodáriaci jednotlivci majú mravnú silu, aby potlačili vybičované a objektívnym účelom sa protiviace egocentrické záujmy. No nijaký hospodársky systém nemôže sa spoliehať len na túto mravnou silou podloženú dobrú vôľu“.
Ba Prof. Karvaš už v roku 1948 napísal: Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené. Hospodársky vývoj však ukazuje, že ani veľké národné štáty netvoria hospodársky ucelenú jednotku, pokiaľ národný priestor takto vytvorený nie je súčasne veľkým hospodárskym priestorom.
Toto dielo ani Dzurinda, ani Mikloš a ani Sulík nečítali. Ba nič také nenapísali a tak nevedeli povedať, čo treba v ekonomike SR po roku 1993 robiť.
Vnímam rovnako, čo si napísal: Média aj opozícia tvrdí,že Slovenská republika je ekonomicky rozvrátená, bezpečnostne ohrozená a že životná úroveň obyvateľov výrazne klesá.Odznievajú požiadavky na znižovanie daní, odvodov a DPH , ktoré znejú pre mnohých občanov príťažlivo, no len zriedka sú sprevádzané opozíciou odpoveďou na otázku, z čoho má byť financovaný chod štátu.
Po VŠ som nastúpil do ZSMK Tlmače. Mali až 8000 ľudí a iba ich daň z príjmu fyzických osôb je obrovská a čo daň z príjmu právnických osôb. Vyrobili najväčší elektromotor na svete a kde sú. Aj naši ich pomohli zničiť. Konkurovali západu. Zničených a sprivatizovaných bolo viac ako 150 podnikov. Nuž nutne začala ekonomika upadať a ľudia chudobnieť.
Ďakujem
jaro
Milý pán profesor. Vy sa opierate o dve studené veličiny, matematiku a ekonomickú vedu. Vo svojich výpočtoch, a na to Vás stále upozorňujem, neberiete do úvahy ľudský faktor. Nie len mne to vo výsledkoch chýba ale chýba to aj pánovi Moravčíkovi, teda niečo natom bude.
Za konečné rozhodnutie je v danom čase zodpovedný konkrétny politik. Prosím uvádzajte aj mená, ak je to možné. Jednak to výpočty poľudští, jednak to dopomôže k tomu, aby sa aspoň v budúcnosti do funkcií netlačili pagiátori, poloblázni, majstri klamstiev, politickí nominanti bez odborného vzdelania, lebo každé ignorovanie zákonitostí ekonomickej vedy v národohospodárskej oblasti si v konečnom dôsledku odnášame my, občania.
Za zosobnenie zlého rozhodnutia musí byť vždy zodpovedný príslušný predseda vlády. Ak je nami odmeňovaný podľa zákona, musí byť on podľa zákona zodpovedný za svoju vládu zo všetkým čo k tomu patrí.
Podľa toho, čo vo svojich článkoch píšete, by si už nie jeden predseda vlády a rovnako nie jeden minister financií vylepšoval praks v špecializovaných zariadeniach na to určených.
Pán Pavlík,
v úvahe som nepoužil vysokú matematiku. Uviedol som rovnicu rovnováhy (S – I) + (T – G) = (X – M), ktorá dáva do vzťahu úspory S, investície I, príjmy vlády T, výdavky vlády G, export X a import M. A tie väzby sú dôležité. Ak ich vieme ex post, musíme ich vedieť aj ex ante. A potom porovnať dosiahnutú skutočnosť s našim výpočtom. Ide o sčítanie 2 hodnôt na ľavej strane, ktoré sa má rovnať číslu na pravej strane, teda jednoduché úkony, ale významné poznatky. Ak som ju upravil v USA som získal, že investície majú byť +10. A tu je ekonomický problém ako ich využiť. Druhý vzťah je definícia ceny dlhopisu. Vidieť úlohu istiny.
Matematiku uvidíte v odpovedi Ing. Zajacovi – Vankovi. Tam je model, ktorý som zostrojil, zato, že EÚ nám vnútil ukazovateľ podiel dlhu na HDP.
Váš návrh s uvádzaním mien je ozaj dobrý, hoc ak si dáte do internetu citát, zistíte odkiaľ som ho zobral.
Pán Pavlík, všetky moje úvahy v Reminiscenciách posielam predsedovi vlády a ministrovi financií. Už párkrát som ich zaniesol na oba úrady. Odpoveď žiadne. Ba možno raz minister financií.
Dôležití sú tvorcovia hospodárskej politiky. Nuž a tam asi treba hľadať problémy, v ich poznatkoch. Ekonometrické modely a dlhu vlády sú známe aspoň 70 rokov.
Ďakujme
jhusár
Pán profesor, robíte dobrú osvetu vo verejnosti. Nuž, len ako to dostať „do vlády“…
Nová republika Slovenská si na svet priniesla v 1993 i svoj dedičný dlh, ktorý vyrobil Václav Klaus keď si vzal na ČSFR dlh zo Svetovej banky výmenou za prijatie podmienok takzvaného Washingtonského konsenzu, ktorý kázal privatizovať, devalvovať, repatriovať, atď… nuž, ak by dnes mala vláda v hodnote kapitálových investícií a základného kapitálu to, čo mala ČSSR ku 31.decembru 1989, teda tých 5 178 000 000 000,00 Kčs, teda 5 tisíc miliárd v investíciách, čo prinášajú do štátneho rozpočtu peniaze, to by sme všetci mohli tancovať na námestiach. No a privatizácia nepriniesla také peniaze, ktoré by nám do štátneho rozpočtu prinášali peniaze. A tak sa každá vláda odvtedy len a len zadlžuje. Pozná niekto princíp kartovej hry KANASTA? Tak tú dnes hráme, nevieme „uzatvoriť hru“ a nahrávame iba veriteľom…
Peter, ťukni na prílohu.
Peter,
vďaka tomuto dynamickému modelu už vopred vieme, čo sa stane, podiel hlh/HDP prekročí hodnotu 1 už po 4. období a teda vopred viem podniknú opatrenia. To EÚ nevedela, keď predpisovali rôzne hodnoty, napr. 0,62? Nevedeli. Veď som im to dodatočne napísal, eurokomisárovi.
Ďakuje
jaro
Pán profesor,
nejdem namietať nič proti Vami uvedenému modelu. Je to matematika a tá platí.
No Vami citovaný článok je lživý už podľa zdravého rozumu. Vytvára dojem, ako keby stará progresívna vláda ešte v roku 2022 hospodárila rozumne, ale táto nová Ficova už nie. Lenže som si podrobne pozrel v agentúre ARDAL prehľad o emisiách štátnych dlhopisov a nevidím rozdiel medzi tým, ako si požičiavala bývalá vláda a ako terajšia. Sú tam približne podobné úroky p.a. aj približne rovnaké dlhodobé splatnosti. Takže tú situáciu, čo kritizuje autor článku, veselo vytvárala aj minulá vláda, uvedený rok 2022 je manipulácia.
Okrem toho, dlhová služba štátu aj emisie dlhopisov a ŠPP sú technické záležitosti. Potreba emisie je daná rozpočtom a súvisiacimi daňovými zákonmi + efektívnosťou výberu daní.
V súvislosti aj s Vašim rozborom by som upozornil na niečo iné – nie je jedno, kto je veriteľom štátu. Tá terajšia vláda je prvá, ktorá vytvorila podmienky, aby veriteľmi štátu boli občania štátu – jednotlivci. V tomto prípade úroky platené dlhovou službou sú príjmom domácností (a potenciálnym zdrojom príjmov štátu cez DPH), na rozdiel od predchádzajúcej prevládajúcej praxe, keď veriteľmi štátu boli výhradne zahraničím vlastnené komerčné banky a investičné fondy. Vtedy sa úroky zo štátneho dlhu veľmi pravdepodobne dostávali do „kolónky bilancie zahraničného obchodu“ a odchádzali mimo republiky.
Ale toto som sa u žiadneho „ekonomického experta“ nedočítal.
Pán doktor,
v mojej knihe Makroekonomická analýza mám časti:
4.3.1 Dynamické makroekonomické modely HDP a dlhu vlády
4,3.1 Dlh vlády a ekonomická teória
4.3.2 Makroekonomický dynamický model 1
4.3.3 Makroekonomický dynamický model 2.
Ak budete chcieť, môžem Vám ich poslať. Také niečo som čakal od autora citátu.Z hlavy sa dajú rozprávať iba rozprávky. Ekonometria má ozaj veľa modelov správania sa dlhu vlády a, žiaľ, u nás ich nevyužívame.
Vzorec, ktorý je v úvahe je výpočet ceny dlhopisu.
Veľmi ma potešilo doplnenie: Tá terajšia vláda je prvá, ktorá vytvorila podmienky, aby veriteľmi štátu boli občania štátu – jednotlivci. V tomto prípade úroky platené dlhovou službou sú príjmom domácností (a potenciálnym zdrojom príjmov štátu cez DPH), na rozdiel od predchádzajúcej prevládajúcej praxe, keď veriteľmi štátu boli výhradne zahraničím vlastnené komerčné banky a investičné fondy. Vtedy sa úroky zo štátneho dlhu veľmi pravdepodobne dostávali do „kolónky bilancie zahraničného obchodu“ a odchádzali mimo republiky.
Máme RRZ a NBS a žiaľ na to nemyslia.
Ďakujem
jhusár
Nie celý článok, Marian, ten citát, ktorý uviedol pán profesor, ani neviem od koho, je manipulačný. Viem že ho dal z rozhorčenia, nuž ale treba tam vždy aj uviesť, „kto to hovorí“… a ekonomické think-tanky sú v rukách dnešnej opozície…
Peter, chápem to rovnako, prípadný nesúlad je nedorozumenie.
Všetko to sú politické rozhodnutia bez akejkoľvek zodpovednosti.
Pán inžinier,
ale aj politické rozhodnutia sa musia opierať o vedecké poznatky. Učitelia VŠE boli aj politikmi, predsedami výborov či aj ma ÚV a napísali odborné knihy, ktorých poznatky presadzovali do hospodárskej politiky.
Ďakujem
jhusár
Platí to aj dnes u poslancov NR SR pán profesor ?
Pán inžinier,
naplatí. Nik z poslancov nemá ekonomické dielo. Ale nič lepšie nie je na tom ani EÚ.
Ďakujem
jhusár
po. Husar. Minulosť sa nevráti. Hlupáci majú raj. My traumu čo bude ďalej. 30. rokov ekonomiku štátu a zákony si tvorí ten dobytok v NR SR na svoj obraz. Predávať a rabovať LEGAL podľa ich ZAKONOV. Nič iné ich netrápi len,aby EU fašizmus vydržal čo najdlhšie. To je ich opora beztrestnosti. Zbytok je divadlo,ktoré si platíme sami z našich daní. Voľby,funkcie debilov,lebo umny človek tam nepôjde.
Zmena možná iba vzburov národa. SILOV. Vaše úvahy sú pravdivé dobre. No v právnom štáte. Ten si musíme vyrobiť SILOV nie sfusovanyma voľbami.
Pán Štefan,
vyššie som vyčíslil, aké dlhy malo Belgicko. Naši vyjednávači mali povedať pri vstupe – páni my nemáme dlhy, Vy si ich odstráňte a potom môžeme jednať o zlúčení, či vstupe.. Naši vyjednávači nevedeli, ako sa vraví, kde je politický sever.
jhusár