Nadpis som si požičal z mailu. A podnadpis bol: „Odborníci odhadujú schodok o dve desatiny percenta horší ako štát“. Prečítal som si viac a tu je text, čitateľ by ho mal starostlivo prečítať:
„Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje schodok na úrovni 4,9 percenta HDP alebo 6,75 miliardy eur. Deficit slovenských verejných financií môže byť tento rok mierne vyšší, ako je cieľ 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v rozpočte schválenom Národnou radou (NR). Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) odhaduje schodok na úrovni 4,9 percenta HDP alebo 6,75 miliardy eur. Je to pre zhoršenie ekonomického výhľadu, čo znamená zníženie výnosov z daní a odvodov a schválenie vyšších výdavkov na energodotácie. Rada vyhodnocuje aj verziu rozpočtu verejnej správy, ktorá sa od návrhu schváleného vládou mierne líši.
Hodnotenie zohľadňuje aj ďalšie opatrenia, ktoré boli medzitým prijaté, hlavne dotácie na ceny energií. Namiesto pôvodne avizovanej adresnej pomoci v objeme sto miliónov eur môžu schválené plošné energodotácie stáť takmer 400 miliónov eur. Rada znížila odhad rastu ekonomiky na 1,8 percenta, v októbri ešte očakávala rast takmer dve percentá. RRZ odhaduje vyššie deficity v porovnaní so schváleným rozpočtom aj v ďalších rokoch. Vyššie schodky budú zároveň znamenať aj rýchlejší rast dlhu. Bez prijatia ďalších opatrení (a bez pokračovania energodotácií) bude deficit v rokoch 2026 a 2027 dosahovať úrovne 4,9 percenta HDP, resp. päť percent HDP. Pri takto vysokých deficitoch bude dlh pokračovať v raste z tohtoročných 59,2 percenta HDP až k 65 percent HDP v roku 2027.
Pre splnenie rozpočtového cieľa do konca volebného obdobia, ktorým je deficit do úrovne troch percent HDP, je podľa nej nutná dodatočná konsolidácia na úrovni dvoch percent HDP alebo 3,1 miliardy eur. Prijatý rozpočet bude mať aj o niečo menší vplyv na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti, ako predpokladal pôvodný návrh. Jeho pozitívny vplyv sa znížil na 1,2 percenta HDP z pôvodných 1,4 percent. RRZ preto upozorňuje na potrebu pokračovať v konsolidácií, ktorá by sa mala sústrediť najmä do roku 2026 a neodkladať na rok 2027 vzhľadom na politický cyklus, kulminujúce zdroje z Plánu obnovy v roku 2026, ako aj s ohľadom na hroziace riziká pre globálny obchod po zmene administratívy v USA.“
Akosi nadľahčene – táraninky.
Ďalší nadpis, ktorý ma zaujal bol tento:
„Šéfka ECB vydala dôležité varovanie. 1) Šéfka ECB upozornila, že Európa stráca konkurencieschopnosť, 2) Rast HDP v eurozóne stagnuje dlhé roky pod úrovňou 1 %., 3) Znovuzvolenie Donalda Trumpa znamená riziko obchodnej vojny. Ekonomika v eurozóne stagnuje a takmer nestúpa. Eurozóna už dlhší čas bojuje so slabým rastom hospodárstva. Jedným z hlavných negatívnych následkov tohto stavu ekonomiky je fakt, že Európa nebude schopná financovať sociálny štát, uvádza denník Trend na základe správy Financial Times. Eurozóna čelí pomalému rastu HDP. Podľa údajov Trading Economics hrubý domáci produkt (HDP) v eurozóne vzrástol v treťom štvrťroku 2024 v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom len o 0,40 %. Priemerná miera rastu HDP v eurozóne od roku 1995 do roku 2024 dosahovala 0,38 %, pričom v treťom štvrťroku 2020 bolo zaznamenané historické maximum 11,70 % a v druhom štvrťroku 2020 rekordné minimum -11,10 %. „
Opäť táraninky.
Odborne, svojou neodbornosťou, ma prekvapili oba citáty. Ozaj oba orgány uznávajú iba percentuálny počet? Nepoznajú ani systém národného účtovníctva a ani input/output analýzu? Podľa metodiky OSN krajiny majú zostavovať národné účty každý štvrťrok. To nik nekontroluje či sa to dodržuje? HDP totiž ako číslo nemá zmysel. A jeho hodnota, výpočet za krajiny EÚ už ozaj vôbec nie.
Totiž Nemecko má euro, Maďarsko má forint a Poľsko má zloty. Teda, aby bolo možné sčítať HDP za krajiny EÚ musíme sa oprieť o výmenné kurzy a to je ďalší problém. A tým viac je problematický výpočet priemernej miery rastu HDP. Pristupuje aj faktor času. Neviem, ako sa s tým analytici v ECB vyrovnali.
Tvorcovia hospodárskej politiky či ECB a teda aj jej „komentátori“ musia mať bázické makroekonomické poznatky a vedieť, že máme najmenej dve definície HDP:
Y = C + I + G + (X – M) 1)
a
Y = C + S + T 2)
Všeobecná definícia HDP je
Y = f1(.) + f2(.) +f3(.) + f4(.)
Iba Keynes definoval, že f1 = C = a + bY, teda lineárne funkcia. A tak prax nahradila funkcie f(i) lineárnymi funkciami.
Čitateľ však jasne vidí, že v jednej rovnici HDP sa vyskytuje G (výdavky vlády) a v druhej T (príjmy vlády z daní). Z týchto 2 vzťahov sa dá získať rovnica rovnováhy ekonomiky a má tvar
( S – I) + (T – G) = (X – M)
Ak v jednom roku vykázala ekonomika takúto rovnicu rovnováhy (6) + (–3) = (3) a v druhom roku (3) + ( – 6) = ( – 3), už čitateľ vidí, že v ktorom roku bola ekonomika na tom lepšie. Aj čitateľ by mal informácie o úsporách (S), investíciách (I). príjmoch z daní (T), výdavkoch vlády (G), exporte (X) a importe (M) a nie o nič nehovoriacom percente.
Vidíme, že v prvom roku bol prebytok úspor nad investíciami 6 jednotiek a deficit verejných financií -3 jednotky. Avšak vie v čom má ekonomika problémy.
V druhom roku mala ekonomika ešte aj deficit zahraničného obchodu (X – M) = – 3 jednotky, teda export je menší ako import a nik nepotrebuje percentá. Rovnaký deficit môže mať rôznu bilanciu (S – I) a rôznu bilanciu (X – M).
Práve táto rovnica má byť vedecky ročne analyzovaná nielen v RRZ ale aj n a MF SR a na jej báze navrhnuté vláde potrebné zásahy.
Čitateľ si môže pozrieť moju knihu Makroekonomická analýza, kde rovnicu rozoberám. Ale zásadných diel o fiskálnej politike je veľa, napr. A. Peacock, G. K. Shaw či Mankiv.
Pozrime si problém hlbšie, o čom RRZ nehovorí. S rovnicou rovnováhy je v úzkej väzbe rovnica ohraničenia deficitu vlády. Úvahu v tejto časti treba pre čitateľa obohatiť aj o iný aspekt. Ide o vedecký pohľad na vzťahy medi príjmami z daní (T) a výdavkami vlády (G), a to vzhľadom na plynutie času.
Pre objasnenie podstaty sa v našej úvahe obmedzím iba na dve obdobia, hospodárstvo dnes (obdobie 1) a hospodárstvo v budúcnosti (obdobie 2). Nech v období 1 vláda má príjmy z daní T1 a výdavky vlády G1. V období dva bude mať príjmy z daní T2 a výdavky G2. Uvažujme ako sú zviazané príjmy a výdavky vlády za dve obdobia. Vyjadrime si deficit vlády v prvom období ako rozdiel výdavkov a príjmov:
D = G1 – T1, (4.48)
kde D je premenná deficit. Vláda vyfinancuje tento deficit tak, že predá obligácie vlády v rovnakej výške. V druhom období musí vláda získať príjmy z daní, ktoré splatia aj dlh, vrátane nárastu úrokov, a samozrejme vyplatiť aj svoje výdavky na nákup tovarov a služieb v druhom období, čiže
T2 = (1 + rD) + G2 (4.49)
kde r je úroková miera. Pre naše úvahy je dôležité odvodiť vzťah, čo mala analyzovať RRZ, medzi príjmami z daní a výdavkami vlády na nákup tovarov a služieb. Dosadením (4.48) do (4.49) dostaneme
T2 = (1 + r) (G1 – T1) + G2. (4.50)
Z tohto vzťahu už vieme získať reláciu medzi príjmami vlády z prvého a druhého obdobia a výdavkami vlády z prvého a druhého obdobia. Teda po úprave (4.50)
(4.51)
Tento vzťah sa nazýva ohraničenie rozpočtu vlády. Jeho význam je taký, že súčasná hodnota výdavkov vlády sa musí rovnať súčasnej hodnote príjmov z daní.
Tvorcovia hospodárskej politiky by ju mali rešpektovať.
Vidíme aj to, ako zmeny fiskálnej politiky, ktoré vláda robí dnes sú spojené so zmenami fiskálnej politiky v budúcnosti. Ak vláda zníži dane v prvom období bez zmeny výdavkov prvého obdobia, potom sa ženie do dlhu v druhom období voči tým, čo kúpili vládne obligácie. Tento dlh núti vládu vybrať si medzi redukciou výdavkov a zvýšením daní.
ECB urobila neadekvátnu analýzu tiež. Aj ona mala vyčísliť rovnicu rovnováhy všetkých krajín EÚ a to v príslušných menách. Dostala by jasnú predstavu o deficitoch vlád, či prebytkoch vlád, ale aj aké boli rozdiely (S – I) a rozdiely (X – M). Oboje by boli iste v krajinách rozdiele a mohla by adekvátne do ekonomík zasahovať.
Eurozóna čelí pomalému rastu HDP!!!
Záver
Predovšetkým sme zistili, že ekonomická analýza opretá o ekonometrické a matematické relácie nám dáva spoľahlivé odpovede a nový pohľad na fungovanie ekonomického systému. Tvorca hospodárskej politiky má jasne kvantifikované vzťahy v ekonomike. Jeho zásahy do ekonomiky budú cielené.
Ekonomická analýza nám povie aké sú efekty fiskálych opatrení na fungovanie ekonomiky, na národný príjem, zamestnanosť, rozvoj, či obchodnú bilanciu.
Aj ekonómia je veda a treba poznať jej poznatky. Inak tápeme. Už od čias Ricarda (1810) tie poznatky získali aj ekonometrickú podobu. Deficit Slovenska môže presiahnuť 4,9 percenta HDP nie je informácia, neposkytuje vhľad do ekonomiky, čo sa deje a nevieme, čo treba robiť. Čitateľ to zistil pri rozbore rovnice rovnováhy. Tam jasne videl, že ak všetky relevantné premenné sú vo vzťahu, ich interrelácie korektne špecifikované a hodnoty parametrov vzťahov správne odhadnuté, je možná až optimalizácia fungovania ekonomiky. Na to dnes zabúdame, lebo politické šarvátky sú dnes prvoradé.
Ekonómia je pre politikov asi ťažká disciplína. Chyby treba nahlas pomenovať a odstrániť. Aj v ECB.
Prof. J. Husár
Bratislava 25/1/2025
Pán profesor, milý Jarko,
v Tvojej poslednej vete je v istom zmysle všetko: máme vôbec skutočných politikov? Vzdelaných a čestných? Za socializmu sa ministrom mohol stať len človek s patričným vzdelaním, so skúsenosťami v danej oblasti, samozrejme oddaný hodnotám spoločnosti. Dnes? Poštár ministrom zdravotníctva, potom chvíľu ministrom vnútra, teraz školstva. Alebo minister obrany s modrou knižkou?! Kedy študujú, kedy majú sedenia s expertnými týmami, kedy a čo odborného publikujú (ako dôkaz odbornosti)? Sú stále na tlačovkách s primitívnymi novinármi, kde strácajú čas a neraz aj nervy., V chorom systéme nemá veda šancu, lebo ju nikto nepotrebuje, nerozumejú jej, a ani rozumieť nechcú. Tvoje úsilie je obrovské, ale v konečnom je to ako to biblické: hádzanie perál sviniam. Ale bez perál poznania by nebola šanca na zmenu. Z iskry vzíde plameň, však. Len dúfajme, že to nebude iskra z jadrového úderu.
S úctou a pozdravom, Michal
Milý pán profesor,
stručné, jasné a zrozumiteľné.
Ďakujem
Ľubo
Pán doktor,
neviem si predstaviť, že tvorcovia hospodárskej politiky sa k vede stavajú laxne. Robil som a v orgáne vlády a aspoň na hospodársklej rade sa náš materiá, prerokovával. Problém, ktorý rozoberám si zaslôúži mimoriadnu pozornosť. Deficit sa môže a vyskytuje s rôznou bilanciou úspr a investícií a s rôznou bilanciou zahraničného obchodu a to práve vláda potrebuje vedieť. Nedá sa robiť rovnaká hospodárska politika.
Ďakujem
jhusár
Pan profesor, jasne, zrozumitelne, vystizne.
Pán Ján,
som ráád, že ste sa do úvahy zahĺbil. Iba by bolo dobré, aby naše vládne orgány využívali vedu. To sa, podľa mňa, nedeje.
Ďakujem
jhusár
Výborná, výstižné a, čo je mimoriadne pozitívne, stručné „ocenenie“ kvality vysoko odborných inštitúcií. Ja sa pokúsim byť ešte stručnejší: Divím sa, ba priam som šokovaný trúfalosťou takzvanej „Rady pre rozpočtovú zodpovednosť“, že po účinkovaní a „odborných stanoviskách“, ktoré vyprodukovala za vlád Matoviča, Hegera a Ódora si ešte stále trúfa hodnotiť ekonomický vývoj SR. A pýtam sa, dokedy ešte… Už majú dávno „po záruke“, sami, ak majú aspoň štipku sebaúcty, by sa mali rozpustiť.
Pokiaľ ide o ECB a jej šéfku, myslím si, že táto „štruktúra“ plní veľmi presvedčivo svoje poslanie – najkratšou a priamou cestou v maximálnej miere prispieť k definitívnemu krachu EÚ. Teraz, po definitívnej porážke „Bidendelalu“ v USA, udalosti nabrali rýchly spád. A tak ECB sa vo svojich výstupoch už ani veľmi neusiluje svoj cieľ maskovať pred európskou verejnosťou. Načo aj? Tzv. „Západ“ je na kolenách a na tzv. „Východe EÚ“ ECB nikdy nezáležalo a nezáleží.
Vážený pán inžinier,
napísali ste to jasne a zrozumiteľne. Ale donre si prečítajte tento list, ktorý som zopakoval Radičovej Matovičovi a aj Hegerovi
Vážený pán
Doc. JUDr. Róbert Fico, CSc.
predseda vlády SR
Námestie slobody
Bratislava
Bratislava 13.apríla 2012
Vážený pán predseda,
dvoľujem si obrátiť sa na Vás s veľmi konkrétnymi návrhmi, aby sa Vaša vláda vyvarovala vyhlásení typu Ing. I. Mikloša, ktorý prišiel s teóriou dvoch nerovnováh v ekonomike SR – jednu meral deficitom rozpočtu vlády a druhú deficitom obchodnej bilancie. Podľa môjho názoru je potrebné zabezpečiť tri principiálne veci:
1. Zriadiť Radu ekonomických poradcov predsedu vlády SR. Mali by to byť traja profesori, ktorí počas výkonu funkcie nebudú pracovať na unverzite. Inštitút musí byť daný zákonom. Známa je napr. v USA a oni sú zodpovední aj za tvorbu makroekonomickej politiky. Ročne pripravujú aj správu prezidenta USA (je vlastne pedseda vlády),
2. Skvalitniť údajovú bázu ekonomiky SR, aby sa nestalo, že aj OECD v publikácii o SR v roku 2002 uviedlo, že HDP per capita v trhových cenách bol 3 709 USD a v roku 2005 to bolo 7 637 USD. Nie je uveriteľné, aby ekonomika SR mala za 3 roky viac ako dvojnásobný rast. Okrem toho údaje hovoria, že po prepočte na denný príjem na občana by sme získali cca 6 USD resp. 12 USD (ako v Afrike). Treba skvalitniť účtovníctvo vlády, systém národných účtov a konštruovať input-output tabuľky a následne ich využívať pre tvorbu hospodárskej politiky,
3. Raz štvrťročne predkladať predsedovi vlády tabuľku matice spoločenského účtovníctva s cca 10 riadkami a 10 stĺpcami, ktorá by zrozumiteľne poskytovala obraz o výkonnosti ekonomiky SR s ľahko možným výpočtom HDP a prehľadom o jeho zložkách. Pre predsedu vlády nie je potrebná neinformatívna ročná štatistická ročenka na viac ako 800 stranách.
Analogický list som Vám poslal v júli 2006.
Prof. Ing. Mgr. ek. Jaroslav Husár, CSc.
Cádrova 5, 831 01 Bratislava
Prílohy1. Makroekonomická databáza pre predsedu vlády, môj návrh
2. Systém národného účtovníctva pre vládu, môj návrh
3. Peňažné agregáty a podklady pre monetárnu politiku, môj návrh.
Teda nepotrebujeme radu, potrebujeme odobrníkov, ktorých zabezpečia ekonomickí poradcovia.
Pán inžinier,
ešte doplním o ECB: Z mojej knihy Aj ekonómia je veda.
A aký je záver: zvýšenie monetárnej bázy o 1 Sk má za následok zvýšenie ponuky peňazí M1 o cca 2,50 Sk (výpočty som realizoval v dobe, keď sme mali menu korunu). To je až neuveriteľné, čo to urobí s masou peňazí. Dôkladne o tom píšem vo svojich prácach. A na to zabudli všetci guvernéri NBS – alebo aspoň o tom nehovorili. To bola bázická systémová chyba. Ale rovnakú chybu robí aj ECB. Guvernér Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu. To je obozretná politika, o ktorej nám hovorili (učili) experti, ktorí chodili do NBS a na ministerstvo financií? Aj v EÚ sme mali aplikovanú amputovanú ekonómiu?
Pán profesor Vaše zdôvodnenia majú vždy vysokú úroveň! No nič sa zasadne bohužiaľ nezmení. Dovtedy, pokiaľ aj vedeckí podkutí pracovnici v jednotlivých sférach nášho spoločenského života neprestanú byť politickými fanúšikmi!! Vypisovanie otvorených listov bez návrhov na riešenie našich hlavných problémov nám nepomôže…!!!
Pán inžinier,
veľmi dobre ste poukázal na problém, myslím na politických fanúšikov. Ale mne išlo aj o zásadný problém predikcie. Citujem:“ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje schodok na úrovni 4,9 percenta HDP alebo 6,75 miliardy eur. Deficit slovenských verejných financií môže byť tento rok mierne vyšší, ako je cieľ 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v rozpočte schválenom Národnou radou (NR). Už to indikuje, že vláda a RRZ nepoužili rovnakú prognostickú funkciu. Teda schodok môže varírovať, nadobúdať rôzne hodnoty. Ale ekonmetria požaduje, aby sa zadal aj intervalový odhad. Čitateľ si môže dať do Googlu intervalový odhad a získa presnú a vyčerpávajúcu odpoveď. Teda je ozaj rozdiel medzí 4,9 a 4,7 percent? Ide nám o komplexnejší problém – intervalové odhady a neznáma stredná hodnota schodku. Je na to presný vzrec, čo čitateľ zistí. Interval spoľahlivosti alebo intervalový odhad sa vypočítava pre 95 percentnú istotu a pre 99 percentnú istotu.Teda tvrdenie RRZ nie je vedecky podložeené, lepšie korektné. Obe čísla by sa našli v rovnokom intervale.
Ďakujem
jhusár
Aby sme mali kvalitných ekonómov, malo by sa niečo urobiť so vzdelávaním na základných školách , a najmä na gymnáziách. Teda najmä s cieľom dosiahnuť aspoň päťdesiatpercentnú účasť na maturitách z matematiky v tej najvyššej úrovni. Ak si budú môcť univerzity vyberať na prijímacích pohovoroch kvalitných študentov, tak aj budú môcť vychvávať kvalitných absolventov. Teraz však žiaľ univerzity na Slovensku , najmä technického a ekonomického smeru majú obrovský problém nájsť vôbec nejakých študentov, ktorí majú maturitu z matematiky. Pretože, ak aj niekto zmaturuje z matematiky.. väčšinou nakoniec ide študovať do Česka, alebo inde do zahraničia….
Potom sa však ťažko dá očakávať, že budeme mať vo vláde, v parlamente , a na ministerstvách ľudí , ktorí budú rozumieť čo im údaje hovoria a čo z nich vyplýva pre ekonomiku krajiny.
Milý Michal,
nemôžem to nezopakovať: Potom sa však ťažko dá očakávať, že budeme mať vo vláde, v parlamente , a na ministerstvách ľudí , ktorí budú rozumieť čo im údaje hovoria a čo z nich vyplýva pre ekonomiku krajiny. Podčiarkol som ja.
Základ je vzdelanie. Aj na mojej škole sa stalo, že sa predmety nzačali premenovávť, aby tam vytupovalo slovo manahgement. Ale to nie je riešenie. Aj dve rovnice o dvoch neznámych musíš riešiť konkrétnou metódou. A t´musíš vedieť, ba ich mesíš vedieť viac, lebo jednu sa Ti to nemusí podariť. Všeobecná definícia HDP je Y = f1(.) + f2(.) +f3(.) + f4(.). Ekonómovia, nielen u nás, si to zjednodušili a všetky členy rovnice vyjadrujú linárnymi funkciami. Velikán len pomcou libeárnej funkcie ukázal, že jeho teória platí. Sám najskôr študoval matematiku. Ale už keď do banky vložíš 100 euro očakávaš, že bude vklad rásť a ten vklad úročíš a rastie nelineárne.
To ako funguje ekonomika sa ozaj nedá vyjadriť, iba deficitom rozpočtu. Treab aplikovať rovnicu rovnováhy a vidieť čo sa deje s bilanciou úspor a investícií a bailanciou zahraničného obchodu. Ak chce vláda zodpovedne vládnuť, musí používať ekonometrické modely, napr. dobre známy IS/LM model a to aspoň o 40 rovniciach opisujúci ako funguje ekonomcký systém. Žiaden poslanec nemá takú hlavu, aby ho vyriešil bez počítača. Ten by mal mať minister financií v počítači a experikentovať a riešiť alternatívy, spĺňakjúce konkrétne požiadavky, predstavy.
Žiaľ aj ECB zasahuje bez koncepcie, bez overenia na počítači, konkrétne čo jej manipulácie iba s úrokovou mierou (žiaľ) urobia v ekonomike karajín EÚ.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, presne ste to definovali v závere – rozhodujúce sú politické šarvátky a na ekonomiku nikto nepozerá najmä nie EU. Politické rozhodnutia môžu otriasť celým svetom a nielen ekonomikou.
Pán profesor, žiaľ,
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) odhaduje schodok na úrovni 4,9 percenta HDP alebo 6,75 miliardy eur. Je to pre zhoršenie ekonomického výhľadu, čo znamená zníženie výnosov z daní a odvodov a schválenie vyšších výdavkov na energodotácie. Rada vyhodnocuje aj verziu rozpočtu verejnej správy, ktorá sa od návrhu schváleného vládou mierne líši.
Takéto tvrdenia je vedecky nedkonalé. Čo má robiť vláda. Nariekať nad veľkým deficitom nie je riešenie.
Problém je, že tá opozícia nemá reálne zhodnotenie fungovania ekonomiky a tak nevedia čo a ako, teda ta a takto. Na manifestácie priptavili kroky. To žiada aj zlepšenie fungovania ekonomiky SR a aj ekonomík EÚ, ako sa vyjadrila aj šéfka ECB.
Ďakujem
jhusár
Áno, ako to bolo v Biblii „Nevedia čo činia“!
P.Dusan. Velmi dobre vedia co cinia. Rabuju lebo im to dovolime.
Nechame zvolit aj VOLA,lebo pekne rozprava a SLUBUJE
hoci aj stvrty krat. Ak ho odhalime tak zvolime este vetsieho vola.
A tak dookola. Vol vola strieda a mlieka nikde.
Ekonómia je pre politikov ťažká disciplína…
Nuž, politici spravidla nemajú inžiniersky typ myslenia, dokonca ani vedecký. Presne platí Murphyho zákon, že kto „umí“ (inžinier), ten veci robí; kto „neumí“, ten to učí (rôzni „poradcovia“); a kto by to nedokázal ani učiť, ten to riadi (politici).
Ešte malá pripomienka k príjmom štátu. Tou mantrou, že „štát je zlý vlastník“, tou noví „poradcovia“ vytesnili štát z ekonomického trhu a ako príjmy štátu vyhradili len dane. To však tak vôbec nemusí byť. Dobre vieme, píše sa to skoro denne, že napríklad Rusko má značnú časť príjmov do rozpočtu s predaja surovín. Ale podobne by to mohlo byť, keby bol sektor štátnych podnikov silnejší a štát by mal časť príjmov aj z tržieb. Teda v rovnici
Y = C + S + T
by štát mal príjmy nielen z T, ale aj z S. Samo osebe by toto nezvýšilo HDP, ale menej by sa muselo písať o „deficite štátu“ a štátne financie by mali oveľa viac možností riešenia.
Mimochodom, toto úzko súvisí s nedávnym materiálom Juraja Janošovského o „štátnom kapitalizme“.
Pán doktor,
práve zato musíme vedieť štruktúru HDP podľa sektorov napr HDP pochádzajúci zo sektoru podnikov 450 jednotiek, zo sektoru vlády 40 jednotiek a zo sektoru domácností 10 jednotiek teda HDP je 500 jednotiek. Asi taká je naša štruktúra. Sektor vlády, teda štátne podniky by mal byť aspoň 120 jednotiek. Potom by bola oveľa lepšia tvorba príjmov vlády a teda aj výdavky vlády. A tak by ECB neuviedla, že jedným z hlavných negatívnych následkov tohto stavu ekonomiky je fakt, že Európa nebude schopná financovať sociálny štát, uvádza denník Trend. Ale veď ľudia vyrábajú, teda prečo hovoriť ako o nedostatku o sociálnom štáte, nepokladám to za adekvátne vyjadrenie fungovania ekonomiky.
Ďakujem
jhusár
Áno, pán profesor, presne ste to vystihli. Toto som mal na mysli.