Iste viacero čitateľov čítalo úvahu MÁME TO, CO NIKDO NECHTĚL od Lenky Procházkovej. Z jej úvahy citujem: „Žijeme ze dne na den a ve strachu, co bude zítra. A zítra může být i válka. Ekonomové se obávají, že je neodvratná. Zbrojařské koncerny v to doufají. Tentokrát už Rusko ale nebude Evropu zachraňovat. Tak se probuďme, je za minutu dvanáct“. Nemôžem inak nepripomenúť realitu 36 rokov po roku 1989 ako niekoľkými faktami, udalosťami čo sa stali, udiali.
Práve v dnešnej úvahe Čo nás čaká si dovolím čitateľovi pripomenúť nášho velikána a jeho dielo Tanec nad plačom (Peter Zvon). Nadpis indikuje, že človek musí rýchle prejsť v mysli z jednej asociačnej oblasti na druhú. Tento oxymoron sa mi javí ako vhodná charakteristika, opis toho, čo sa dialo po roku 1989 v SR, ba hlavne v EÚ. Teraz naviac je vojna na Ukrajine.
V mojej knihe Aj ekonómia je veda (2018) mám kapitolu Lesk a bieda západu – aj my sme vedeli ekonómiu a podkapitolu 5.4 Neblahý lesk rozvoja, smrť dlhom, zavrhnutie ekonómie. Aspoň v krátkosti opíšem jeden škandál, o ktorom písala denná tlač, a dá sa povedať, v celom svete. Ide o demaskovanie reality, ktorá sa stala 2. 12. 2001, keď americká energetická spoločnosť Enron zbankrotovala.
V roku 2000 boli Enron a WorldCom korporácie, ktoré mali byť vzorom, predstavovali korporácie (americký ekonomický termín) integrity a nevídaného úspechu. Dnes, naopak, sú poškvrnené a škandalizované. Enron bol založený v roku 1985 a v roku 2001 bol siedmym najväčším podnikom USA. Dnes vieme, že jeho expanzia bola budovaná na prepracovanej sieti lží, podvodoch a klamstvách. V októbri 2001 po odhalení, ktoré urobil jeden z jeho predchádzajúcich vysokých predstaviteľov, riaditelia Enronu uznali, že umelým zvyšovaním vykazovaného príjmu v účtovníctve a zakrývaním dlhov vykazovaná hodnota ich podniku bola oveľa vyššia ako bola skutočná hodnota. Výkonní riaditelia Enronu Jeffery Skilling a K. Lay boli obvinení z klamstva, ktoré im prinieslo milióny dolárov, ale nakoniec zhltlo bohatstvo majiteľov akcií.
Inak to nebolo ani vo WorldCome. S. Sulivan, vysoko postavený finančný úradník, ktorý nastúpil do WorldComu v roku 1992 a pomohol mu k tomu, že sa WorlCom stal najväčším gigantom v telekomunikáciách vo svete. V poslednom roku zamestnania vo WorldCome mal Sulivan plat vo výške 700 000 USD a jeho bonus (v opciách) bol 10 miliónov USD. A iba 10 rokov po jeho nástupe do WorldComu, Sulivana vyhodili a zatvorili za falšovanie účtovníctva podniku; opäť umelo navýšil zisk o 4 mil. USD a umelo zvýšil svoj vlastný bonus. Zakrátko po týchto udalostiach WorldCom skrachoval a 17 000 robotníkov sa ocitlo na ulici.
Lesk pre jedných a bieda pre druhých.
Ale už J. S. Mill napísal:
„Je vo verejnom záujme, aby bol obmedzovaný nie majetok, o ktorý sa človek zaslúžil, ale majetok získaný bez vlastnej zásluhy“.
Asi najväčším prekvapením bolo nie to, že Enron mal 13,15 miliardy USD dlhov, ktoré vykazovalo ich účtovníctvo, ale skôr to, že 13,85 mld. USD v mimo bilančných a podmienených záväzkov, dlhov, ktoré boli premyslene ukryté u mimo bilančných subjektov (legitímnych) známych ako special-purpose entities or vehicles (SPE alebo SPV), teda špeciálne účelové podniky, čiže spoločnosti, ktoré boli založené za účelom nejakého špeciálneho cieľa; a tak dlh Enronu bol skoro 27 mld. USD.
Finančná realita viacerých amerických podnikov môže byť dieťaťom tieňového bankovníctva.
Tieto dva príklady jasne ukazujú, že uspokojovanie vlastného záujmu (princíp, na ktorom je budovaný kapitalizmus), fúria súkromného vlastníctva, krédo dnešného kapitalizmu, sa pretvorilo do toho, že ľudia porušujú zákon a aj morálku, ktorú otec ekonómie A. Smith predpokladal a na nej založil svoju teóriu.
Po roku 1989 nastalo oslabenie ekonomiky SR. Predovšetkým musím spomenúť zamotaný príbeh VSŽ Košice. Pozrime si čo sa dialo s týmto naším vzácnym podnikom. Výstavba VSŽ začala v roku 1960. Povzniesli Košice. V júli 1989 sa pretransformovali na štátny podnik. V novembri prišla zamatová revolúcia, zmeny vlastníckych pomerov. Strategické podniky, teda aj VSŽ sa stali súčasťou kupónovej privatizácie. Bolo to v rokoch 1991 – 92, kedy ministrom privatizácie bol I. Mikloš. VSŽ mali zisk 4 miliardy slovenských korún.
V roku 1994 sa dostali definitívne do súkromných rúk. Prišiel A. Rezeš, ale vlastne aj pád predsedu vlády V. Mečiara. V deň pádu (11/3/1994) vláda schválila niekoľko privatizačných projektov! Aj predaj 1 568 159 akcií (9,57 percenta) spoločnosti Manager, spoločnosti, ktorá bola v Obchodnom registri právoplatne zapísaná v ten istý deň – so základným imaním 100 tisíc korún. V ten istý deň si táto spoločnosť vybavila vo vtedajšej Priemyselnej banke (ktorú v tom čase sčasti vlastnili práve VSŽ) úver – na prvú splátku kúpnej ceny akcií. Nominálne hodnota akcií VSŽ bola 1,5 mld. slovenských korún. Cena privatizačného predaja však bola 315 miliónov korún.
Kto bol za spoločnosťou Manager?
Zakladateľmi boli A. Rezeš, J. Smerek, Peter Hrinko, F. Petrák a V. Balánik. A. Rezeš sa hrdil tým, že on vyrastal na VSŽ. A netajil sa bohatstvom. Jeho vplyv sa rozrástol, 10 percent sa mu málilo. Hovorieval, že kontroluje takmer 50-percentný podielový balík. Vo vláde Mečiara bol A. Rezeš ministrom dopravy. V roku 1997 pre Trend ochotne zrátal koľko akcií má v železiarňach – Manager 10%, Ferrimex 15%, Hutník 10 % a Všeobecná 12%. Rezeš mal však aj vilu v Španielsku a nielen to. Kúpil futbalový klub pražskej Sparty, ba aj hokejový klub a futbalový klub v Košiciach. Kúpil si aj prúdové lietadlo Hawker 800. Ukázalo sa, že tieto nákupy sa realizovali na dlh. V médiách sa objavili správy, že to bolo až 15 mld. korún.
Do VSŽ nastúpil tzv. kindermanažment, ktorému šéfoval Július Rezeš, syn Alexandra. V decembri 1998 ho vystriedal Gabriel Eichler. Predstavili ho ako bankára v USA a vraj slovenského pôvodu. Sám povedal, že ho prekvapilo neskutočné rozkrádanie železiarní. A to nielen na najvyššej úrovni.
V roku 1998 mali VSŽ vyše 160 dcérskych spoločností. Len 30 z nich súviselo s hutníctvom.
Pracovníci VSŽ za G. Eichlera zažili obrovské prepúšťanie. O VSŽ malo záujem viacero investorov – indický Ispat Group, rakúsky Voest Alpine, či holandská firma Hoogovens. S požehnaním vtedajšej vlády sa majiteľom košických hút stal americký gigant z Pittsburghu. Američania, teda US Steel, kúpili VSŽ. Prisľúbili finančné stimuly nielen mestu Košice ale aj obrovské investície do podniku. Vyžiadali si zato 10 ročné daňové prázdniny, Teda daňový úrad nevidel z ich obrovských ziskov ani korunu. Mali zachovať zamestnanosť. A aj tak veľa zamestnancov dostalo tzv. zlatý padák …
Zažili sme časy amputovanej ekonómie, jej hlboké poznatky nepotrebovali.
Opis VSŽ len čiastočne ilustruje spôsob a formy prechodu do kapitalizmu po roku 1989. Aby som ukázal vzniknuvšiu hĺbku ekonomických problémov našej ekonomiky, nemôžem nespomenúť Zoznam podnikov vybudovaných na Slovensku počas komunistického zázraku 1948-1989 (aktualizácia 09. 01. 2024), ktorý koloval na internete. Má 30 strán. Je až neuveriteľné, čo všetko sa dalo vybudovať počas 40 rokov 1948- 1989.
Ekonomickú silu ekonomiky sme stratili. Teda máme čo sme nechceli.
Záver
Nemôžem nepripomenúť, že Slovenskú republiku eurokomisár pre rozširovanie EÚ Verheugen uviedol ako veľmi dobrý príklad toho, ako sa krajina dokáže rozumne a efektívne integrovať do EÚ. Maskovaná pochvala o čom hovoria fakty, ktoré som uviedol vyššie.
Totiž prvé príznaky zmeny cieľov a zámerov EÚ už indikovali naše prístupové kapitoly a reálne zmenu znamenala Lisabonská zmluva. A tak dnes aj mnoho ekonómov, ba aj spisovateľka píšu o chybných krokoch, ktoré robila EÚ. V rámci procesu rozširovania, ako hovorili v prístupovom proces, prijíma EÚ nových členov, ktorí splnili viaceré politické a hospodárske podmienky. Týmto procesom sa vraj podporujú demokratické a hospodárske reformy v krajinách, ktoré sa chcú stať členmi EÚ, ako aj stabilita a prosperita v Európe.
A dnes nevieme, čo nás čaká. Máme čo sme v roku 1989 nechceli. Nechceli sme klamstvá a lži ako robil Enron.
Prof. J. Husár
Bratislava 19/1/2025
Pán profesor, milý Jarko,
príbeh VSŽ je nie len smutný, ale doslova otrasný. Až príde doba, verím, že aj s trestno-právnymi dôsledkami. Ani my sme akcie nepredali, tak nám ich jednoducho zhabali. Slávny Enron okopírovali naši zločinci, aj s Majským. Náš návrat do kapitalizmu len potvrdzuje všetko poznanie, ktoré na jeho adresu vyslovili velikáni vedy: Marx, Engels, Lenin a ďalší. Pred prevratom sa mnohí z toho smiali, dnes to má každá rodina doma. A dedí sa nie len bohatstvo, ale aj chudoba. Aj najhoršia je chudoba ducha, ktorú nám tak starostlivo upevňujú.
S úctou a pozdravom, Michal
No co uz. S akciami nalozili ako chceli. Nepredal som im. Tak mi ich dobrovolne na silu vzali. Ostalo nas par. Zvalcovali nas. A tak to bolo vsade s akciami. Osobna skusenost za byv ministra Totha potom financnika vo VSZ. Zriadil s.r.o na vypalne s faktur legal 20 %.
Das mas 80 % nedas uhrady sa nedockas. A tai zlikvidovali N.Slanu dodavatela Rudy.
Trest smrti obnovit a co este zostalo povesat pre vystrahu. Kde dovedla Lumper Banda Gardistov C.S. Republiku.
Za par drobnych odovzdali na tacke zapadu.
Vážený pán profesor
doba nám priniesla zmenu pohľadu na základné hodnôty na spoločnosť , ktoré sme rešpektovali a vážili.,“Láska a šťastie sa kamsi stratili, porozumenie sa odmieta ako slabosť, spontánnosť vytlačil odporný politický kalkul, slobodu túžba po nadradenosti a moci z nej vyplývajúcej, namiesto mieru tu máme vojnové štvanie, namiesto lásky nenávisť. Všetky tieto zmeny nastali počas života iba jednej jedinej generácie. Ľudstvo zdivočelo.“(I.Brožík)
A čo naša nositeľka rána, kam kráča? Spomeňme si na Hippies, nazývaní aj „deti kvetov“,ktoré bolo hnutím, propagujúcim spontánnosť, slobodu, mier a lásku. Odmietali spoločenské konvencie a protestovali proti vojne a násiliu. To bola mládež, na ktorú môže byť v porovnaní s týmto aktuálnym, minulé storočie hrdé.
Kráčame do neistých vôd a nevieme kam.. Iste je, že zrejme bude trvať roky možno generácie aby človek mohol žiť v miery a v dôstojných životných podmienkach
Vážený pán inžinier, milý Tónko,
veľmi dobre si napísal toto: doba nám priniesla zmenu pohľadu na základné hodnôty na spoločnosť , ktoré sme rešpektovali a vážili.,Láska a šťastie sa kamsi stratili, porozumenie sa odmieta ako slabosť, spontánnosť vytlačil odporný politický kalkul, slobodu túžba po nadradenosti a moci z nej vyplývajúcej, namiesto mieru tu máme vojnové štvanie, namiesto lásky nenávisť. Všetky tieto zmeny nastali počas života iba jednej jedinej generácie. Ľudstvo zdivočelo.“(I.Brožík).
Avšak čo nás čaká? Ty si svoj život venoval poľnohospodársxtvu tak vieš viac ako ja, ktorý som tam strávil iba 20 roklov, ale to, že dnes denne dovážame do SR 700 vagónov potravín je priam zarážajúce. Aj Francúzi aj Nemci sa prišli učiť ako zavlažujeme. Ba prof. z USA, keď videl lony v Lehniciach neveril svojim očiam. Optimalizoval využitie pôdy ako my, ale jeho podniky mali 200-300 ha. ale taký jeden lán mali JRD Lehnice.
A dnes nevieme, čo nás čaká. Máme čo sme v roku 1989 nechceli. Nechceli sme klamstvá a lži ako robil Enron.
Ďakujem
jarko
Jarko
My sme sa v škole učili o socializme ako spoločenskom poriadku. Naši predkovia, ktorí žili s nami v socializme tento spoločenský poriadok hodnotili takto: Tento režim je najlepší, aký tu kedy bol. Je to režim pre človeka, obyčajného človeka. To znamená, že musíme rozlíšiť, že tu bol socializmus ako spoločenský poriadok!! Je otázne, kto mu vládol. Tomuto spoločenskému poriadku vládla komunistická strana. A to bolo to zlo, ktoré tu bolo. Ideológia tejto strany bola škodcom myslenia práve toho obyčajného človeka. Ten obyčajný človek mal prácu a sociálne zabezpečenie, ktoré mu priniesol socialistický spoločenský poriadok, S Dubčekom sme chceli zmeniť nie spoločenský poriadok ale vládcu tohto poriadku. A toto sa nezvládlo, nebolo vodcu, Dubček nebol vodca. Nemali sme Ten Siao Pinga, ktorý zmenil Čínu. Ten prehlásil, socializmus nie je chudoba. To chcelo iba otvoriť sa svetu, príkladom nám mohla byť Juhoslávia. Za prvej republiky sme boli bohatý strýčko a potom sme sa stali chudobní príbuzní. Môj názor je takýto: Socializmus, ako spoločenský poriadok , ktorý tu bol nezvládla komunistická strana a tá bola jeho hrobárom.
Janko,
nemôžem nesúhlasiť. Po vojne ani Ty ani ja by sme neboli študovali na VŠ. Nemali by sme peniaze. Nielen to. Ty by si sa nebol stal ekonomicko- obchodným riaditeľom Tesly Vráble, ktoá ozvučila Mosklvu. Ja by som nebol začínal v ZSMK Tlmače, ktoré vyrobili najväčší elektromtor na svete. Pozri si jeho parametre v odpovedi p. Moravčíkovi. S Dubčekom sme chceli zmemiť, ako hovoríš vládu, ale aj zlepšiť fungovanie ekonomického systému ČSR, či Slovenska. A naši profesori aj „nakreslili“ ako. Nepoznám také dielo u západnách ekonómov, ako boli diela prof. Pavlendu, či prof. Sojku. Ten dokonca škonštruoval model fungovania ekonomiy SR pre vzniknuvšiu fedeeráciu. Ba na baze tohto modelu, jeho vypovednej schopnosti, mal zasadnu poziadavku na eknomiku CR, ktora cerpala slovenske mobilne zdroje.
Dakujem
jarko
Keby bola makroekonómia skutočnou vedou, tak by socializmus nebol skončil v kapitalizme, ale v novej spoločensko ekonomickej formácii. Platí to, čo som povedal v 1979 roku pri štátniciach v Moskve: „Politická ekonómia socializmu (socialistická makroekonómia) je kniha rozprávok o socializme a nie veda!“
Pán inžinier,
držte sa témy.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
ja sa držím témy, len na tu Vašu tému sa pozerám z iného zorného uhla. Makroekonómia zahubila socializmus najprv v ZSSR a potom aj u nás. Na socializmus sa vrhla v ZSSR po 1960 roku, keď odmietla nadvládu reálnej (vecnej) ekonómie a ovládla spoločnosť pomocou čertových koliesok a ich boha Bezprácneho Zisku!!!
Treba sa pozerať do reálnej histórie a nie čítať z rozprávok o tejto bezprecedentnej ľudskej hlúposti, ako je uznávanie a rozmnožovanie reálnej nuly, cestou obrázkov prázdnych bublín v biliónoch (len USA 34 biliónov USD). Ešte Vám to asi nestačí a po rozmnožovaní cestou cenných papierov a trhu s nehnuteľnosťami, ktoré sa vyčerpali, tak zajtra to s bublinami rozbehnete s obrázkami nuly po bezhraničných kryptomenách.
Toto je skutočný obraz Vašej, takzvanej vedy!!!
Milí respondenti a ct. autor „reminiscencie“ na to čo bolo: Myslím si, že dnes nám nepomôžu ani nostalgické spomienky ani hnev na mládež, ktorá je naša, resp. našich deti, /nie Gottwaldova/. Treba si vysúkať rukávy a „makať“ – každý podľa svojich možností a síl, ktorých i tak už veľa nemáme. Iba hlupáci by mali čušať, ale tak už to od nepamäti na tomto svete chodí, že práve oni nemlčia a mlčať nebudú. A tak sa kdesi /za nás a bez nás/ ospravedlňujú a kdesi /komusi čosi/ sľubujú, len sa nič neučia – tobôž na svojich chybách. A my, „humanisti“ dbalí zákona ich iba hladkáme, kým oni nás ďalej otĺkajú. A upozorňujeme ich a čakáme! Ba, kritizujeme tých, ktorí sa odvážia čosi na adresu hlupákov hlasnejšie vysloviť. Takí sme boli a takí sme – a potom sa divíme. Môžem si toto dovoliť napísať, pretože som nikdy nebol komunista a napriek tomu som v novembri videl o čo komu ide. Ponúkli mi podiel na privatizácii podniku v ktorom som pracoval. Odmietol som, so zdôvodnením, že na podvode a lúpeži sa podieľať nebudem. Vyhodili ma zo zamestnania. 3 mes. som bol na podpore, neštekol po mne ani pes. Ale neľutujem ani nebanujem, prežil som /možno aby som mohol práve toto napísať/. Čo teda robiť teraz? Predovšetkým tak, ako to tu v diskusii ktosi spomenul, „oprášiť“ každý svoje svedomie a konať v súlade s ním. Zodpovedne s uvážením dôsledkov našich činov pre spoločnosť /národ/, nie pre nás. A pomáhať svedomie hľadať tým, ktorí ho stratili – aspoň tak, ako to robí svojimi reminiscenciami p. Prof. Iba tak môžeme zachrániť našu spoločnú budúcnosť a našu mládež, ktorú sme sami zaviedli na „bludné cesty“. A nekritizujme hlava-nehlava, aby sme nevedomky nestávali prekážky do cesty, ktorá vedie správnym smerom. Tak to vidím ja.
A pokiaľ ide o VSŽ, všeličo bolo tak a všeličo zasa inak. Stačí si položiť jedinú otázku: „Prečo mali Američania taký záujem o skrachovaný podnik? A akým zázrakom z neho urobili za pár mesiacov vysoko bonitnú spoločnosť? Takže, nie je všetko zlato čo sa leskne a nie je všetko h..o čo je hnedé.
Vážený pán inžinier,
Ozaj ste načrel veľmi úprimne, vecne a s prehľadom o problémoch, ktoré nás trápia. Začiatok bol ozaj náročný, lebo protagonisti 1989 neboli na riešenie problémov pripravení (herec, kurič a chemik). Pri mojom štúdiu materiálov, keďže aj ja som pracoval v komisiách, sa ukázalo, že účastníci vtedajšieho diania, či zasadnutí a konferencií rôzne vnímajú a nikdy si presne nepamätajú, čo sa skutočne stalo a čo treba riešiť. Každý si konštruuje spomienky tak, aby v nich pôsobil slušne, ľudsky a hlavne, aby mal pravdu. Ľudia v komisiách rozprávali o svojich predstavách ako riešiť ekonomické problémy, a tie sa veru nezhodovali. Nemohli, veď väčšina neboli ekonómovia, boli lekári, prírodovedci, poľnohospodári, a tak nepoznali hĺbku poznatkov, ktorú mali slovenskí ekonómovia – prof. Pavlenda, prof. Kočtúch, prof,. Sojka, či prof. Ferianc, predseda SlPK v roku 1968 Až dve skupiny ekonómov pripravili závažné materiály a aj ich poslali na úrad vlády, či do parlamentu, ale odozva nebola, možno bol nejaký list poďakovania s prísľubom, e to pošlú na príslušnú inštitúciu, že boli ňou oni si ani nevšimli.
Dovolím si to povedať veľmi jednoznačne, kde na Západe mali také dielo ako prof. V. Pavlenda, môj učiteľa a jeho dielom Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR
Obsah
Prvá kapitola Východisková interpretácia problému
I. Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach
II. Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach
III. Jednotná socialistická ekonomika a národnostná otázka
Veď sme vraj mali dobiehať Západ a nevedeli sme kde ako a prečo, teda nedefinovali bod II. A hlavne nevedeli merať dobiehanie. Pozrite si aj odpoveď dr. Moravčíkovi
Ďakujem
jhusár
Už som Vám tuším napísal, že i ja som poznal V. Pavlendu osobne. Ja som bol sopliak a on múdry, mierny a láskavý človek /voči mne/. Ale mal som pocit, že Vaša reminiscencia smeruje k dnešku. K dnešku som sa vyjadril i ja. Minulosť s prítomnosťou sa nám v spomienkach často prelínajú, no všetci abonenti reminiscencii by sme predsa len mali vo svojich postrehoch a glosách prítomnosť od minulosti jednoznačne oddeliť. Tak ako musíme jednoznačne oddeliť pôsobenie vlád ktoré kritizujeme. Pretože síce „fšeci kradú“, ale kým pre jedných to bol vládny program, pre iných sú to „sprievodne javy“. Amorálny skutok je vždy amorálny, no predsa je to iné, ak je vyvážený dobrým skutkom, ako keď je „vyvážený“ ešte nie zlým ale ešte horším. O tom je aj naša dávny i nedávna minulosť a prítomnosť.
Všetko dobré Vám /nám všetkým.
Pán inžinier,
ale podnetom pre moju úvahu bol uvedený citát od spisovateľky L. Procházkovej. Nad tým som sa ozaj hlboko zamýšľal a ako si pozriete záver zisíte, že som ho obohatil. Zlomom bola Lisabonská umluva. Ateraz pišla vojna čo EÚ iste neprospeje. Budú obrovské vojenské výdavky vlastne vyhodené do vzduchu.
Ďakujem
jhusár
Prečítal som si ešte raz, áno máte pravdu p. Prof.
Vážený pán profesor!
výborný článok, som rád, že ste spomenuli aj morálku. Ak by sa totiž na rozhodujúce pozície dostávali ľudia so základmi morálky, myslím, že nie len v SR, ale aj v iných štátoch by sa mali ľudia oveľa lepšie. Vysoká morálka ľudí vo vedúcich pozíciách je základom úspechu pre všetky odvetvia.
S úctou,
BČ.
Vážený pán inžinier,
musím reba zdôrazniť, že ešte pred vydaním Bohatstva národov si Smith v roku 1759 získal slávu svojím pojednaním o mravnosti a to v diele The Theory of Moral Sentiments. Aj zato ho začali volať Filozof Smith. Povedal by som, že ako prírodovedci pátrali po pôvode slnečnej sústavy, pátral Smith po pôvode mravného súladu či nesúladu. Pozrime si jedno dôležité tvrdenie A. Smitha: „Kedykoľvek keď jednotlivý človek stojí pred morálnou voľbou predstavuje si v duchu „nestranného pozorovateľa“, ktorý všetko starostlivo zvažuje a dáva mu rady. A tak miesto aby ľudia jednoducho len presadzovali svoje vlastné sebecké záujmy, prijímajú rady od tohto imaginárneho radcu. V dôsledku toho sa ľudia rozhodujú na základe kladného cítenia (sympatie) a nie iba na základe sebeckých pohnútok“. Dielo Bohatstvo národov uvádza čitateľa do sveta filozofie, politiky, morálky a podnikania. Smith je ozaj veľmi kritický. Čítal som ho.
Ďakujem
jhusár
Výborný text. Naozaj, keby ľudia mali možnosť v roku 1989 vidieť do budúcnosti, mohlo byť dnes všetko trochu iné. To „vidieť do budúcnosti“, na to pomáha aj všeobecné vzdelanie, skúsenosti a trochu matematiky – teda to, o čom píšete stále.
Ešte by som sa pristavil pri citáte J. S. Milla. Je irónia osudu, že Mill bol liberálny filozof a dnešným liberálom je práve táto myšlienka úplne cudzia. Práve naopak, dnes by to bolo vhodné politické motto ľavicových strán.
Pripomeniem, že majetok, o ktorý sa človek zaslúžil, je hlavne výsledkom vlastnej práce, opakom je pasívny príjem.
Pán doktor,
Zažil som ako p. Husák a p. Dubček chodili na VŠE a konzultovali s prof. Pavlendom, prof. Kočtúchom, či prof. Sojkom čo ekonomicky robiť v roku 1968. VÚOP vypočítal pre každý okres Slovenska jeho stupeň ekonomického rozvoja a to na báze 72 ukazovateľov, napr. výroba elektrickej energie, ťažba uhlia, hektárové úrody plodín atď. Nevedeli to naši vyjednávači a tak sa trápili s 29 kapitolami, čo bolo podľa mňa potupné. Zaujímal sa o našu ekonomiku, jej výsledky Günter Verheugen, eurokomisár pre rozširovanie EÚ? Neviem či bol ekonóm, toho by to iste zaujímalo.
Ale pozrite si v prílohe stav ekonomík krajín starej EÚ. Ťuknutím sa obrázok zväčší.
Skutočne všetky až na Luxembursko mali deficit rozpočtu (T-G). Najväčší mali Grécko, Taliansko a Španielsko. A pozriete si tie biedne stavy rovnováhy.
Nie som si istý v čom sme mali dobiehať Západ. Po VŠ som nastúpil do ZSMK Tlmače. Prečítajte si, čo dokázali. Najväčší elektromotor na svete. Priemyselný podnik ZSMK v Tlmačoch. Pracovalo tam až osem tisíc ľudí. SES Tlmače zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m; unikátne. Výrobu si objednala nemecká firma Siemens. Bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete. Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo treba ho realizovať v 4 častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97€). Stator bol poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne. Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Príkon elektromotora bol 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne ma výkon 440 MW.
Nebol teda náhodou záujem zbaviť sa konkurenta?
Ďakujem
jhusár
Nečaká nás nič pekného, ak s tým nič neurobíme, pán profesor. Vo svojom článku na webe som sa „rečnícky spýtal“ Bajdena ohľadom jeho stopnutia predaja Košických železiarní Japoncom toto: „„Ku**va Bajden, a kde si dočerta bol, keď nám tu privatizovali naše Východoslovenské železiarne v Košiciach?!“ Pretože jeho odpoveď bola vlastenecká a správna, i keď sa týkala toho, že v kolónii Slovakia nepredajú „svoje“ železiarne:“Silný oceliarsky priemysel v domácom vlastníctve predstavuje základnú prioritu národnej bezpečnosti a je rozhodujúci pre odolné dodávateľské reťazce,” … “Bez domácej výroby ocele a domácich oceliarov je náš národ menej silný a menej bezpečný,” dodal B.“
Naša budúcnosť? A koľko tu ešte chceme požiť? My čo nás to trápi? Mlaď to netrápi: Tá nepodá ruku prezidentovi Slovenskej republiky, pichá nožom po spolužiakoch a učiteľoch, ba jeden opozičník už prisľúbil, že slovenské batalióny mladých pôjdu na jatku k Donbasu… ako povedal historik Kučera – nie je povinnosť národa prežiť…a podarilo sa to mnohým aj civilizáciám…
„
Peter,
verím, že ozaj nikto nepochybuje o úlohe oceliarstva v republike. Vež zo železa je každý plot. Mňa však trápilo, že nemali, teda EÚ, premyslené, čo budú s novými krajinami robiť. Nemali ekonómov. Pozri, čo napísal Pavlenda vo svojom diele:
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
III. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Veď ozaj veľa sa hovorilo o dobiehaní a neukázali cestu, spôsoby, ba atribúty, aké má mať to vyrovnávanie. aj krajčír potrebuje krajčírsky meter, ekonómia tým skôr. A ako chceli nerať dobiehanie. HDP, ktoré nám predtierali ako hlavnú mieru nemá také vlastnsoti. Slovenskí ekonómovia odvodili spôsob meranie rozdielností medzi okresmi. Miera mla niekoľko mtematicko-štatistických vlastností, ktoré sa dali overiť. Aj my sme vedeli ekonómiu.
Ďakujem
jaro