Dostal som mail a to s 583 stranovými Výročnými správami o plnení rozpočtu EÚ za rozpočtový rok 2024 a o aktivitách financovaných z 9., 10. a 11. Európskeho rozvojového fondu (ERF) za rozpočtový rok 2024. Je to dielo Európskeho dvora auditorov. Čakal som závažné informácie o finančnom fungovaní EÚ.
Po hlbšom zoznámení sa s obsahom textu som zostal prekvapený.
Mimoriadne som sa začudoval tomuto textu, tvrdeniu
„Ako funguje zdieľané riadenie. Zdieľané riadenie znamená, že zodpovednosť za riadenie ESF+ nesú Komisia a členské štáty. Na začiatku každého sedemročného programového obdobia sa Komisia a členské štáty dohodnú na kľúčových prioritách pre investície z ESF+, ktoré sú stanovené v národných alebo regionálnych programoch. Napríklad členský štát a Komisia sa môžu dohodnúť, že sa treba bližšie zamerať na nezamestnanosť mládeže alebo na zlepšenie štátneho systému vzdelávania.“
Svoje stanovisko k dielu som poslal do Bruselu a v jednoduchšej podobe aj na Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Nový pojem zdieľané riadenie treba odborne definovať, je to vedecký pojem.
Vysvetľovať čo je riadenie nemá výročná správa.
Na to je teória riadenia či iné disciplíny ako
- lineárne programovanie
- nelineárne programovanie
- stochastické programovanie
- dynamické programovanie
- či teória hier
Od roku 1924, kedy bol První mezinárodní kongres vědeckého řízení (PIMCO), už pred 100 rokmi, nastal obrovský rozvoj vied o riadení, čo sa vôbec neodráža v 583 stranovej knihe EÚ. Riadiť totiž znamená mať pod svojou kontrolou, ovládať, spravovať, regulovať, usmerňovať EÚ a to so stanoveným cieľom a podmienkam ekonomiky, či množiny ekonomík.
Zvlášť cieľové programovanie je metóda riešenia úloh, ktorá sa zameriava na nájdenie alternatívnych riešení, ktoré sú čo najbližšie k pôvodným cieľom, aj keď ich nie je možné úplne splniť. Je súčasťou kompromisného programovania a často sa používa pri hľadaní najlepšieho možného riešenia v situáciách, kde nie je možné presne splniť všetky požiadavky riadiaceho orgánu, teda napr. EK. Riadenie ekonomík EÚ žiada triezvy, vedecky poctivý, dostatočne hlboký a komplexný prístup k zabezpečeniu atribútov ekonomík EÚ. Objektívne treba v analýze spoznať aj prevratné procesy, ktoré sa dejú posledných 10 rokov v EÚ, napr. Lisabonská zmluva.
Aby som čitateľovi skonkretizoval moje tvrdenia, skonštruoval som ekonometrický model, ktorý ekonomický analytici môžu použiť na analýzu a z nej plynúce riadenie, zasahovanie do ekonomiky, čo som nenašiel v materiáloch EÚ. Model pozostáva z týchto rovníc aj s číselnými koeficientami pre lepšie vnímanie:
Každý ekonometer získa toto riešenie všetkých makroekonomických premenných modelu.
Čitateľ môže s modelom experimentovať a získať nové riešenia, prípadne môže zmeniť matematické formulácie vzťahov medzi premennými a tak získať alternatívne riešenie. Na báze experimentov analytici môžu získať vyhovujúcu potrebnú perspektívu ekonomiky.
O ekonomike vidíme 12 konkrétnych číselných hodnôt a môžeme robiť ich analýzu, napr. podiel exportu na národnom príjme (X/Y), či podiel importu na národnom príjme, či veľkosť podielu investícií na národnom príjme. Ľahko vieme vypočítať prebytok zahraničného obchodu ako export mínus import, ktorý je 21. A podiel (C/Y) = 285/475 = 0,6 a činí toľko ako je v príslušnej rovnici.
Vidíme silu ekonomiky.
Podľa metodiky SNÚ, ktorú vydal MMF, sa má systém národných účtov za krajinu zostavovať každý štvrťrok a teda vidíme konkrétne hodnoty veľkého množstva makroekonomických premenných štvrťročne.
Uvedený model by totiž mohol mať 150 premenných o ekonomike každý štvrťrok a výkon ekonomiky by bol zrejmý a nie by bolo, bolo by čoho je plná výročná správa.
Teda tvorca hospodárskej politiky má konkrétne cieľové hodnoty veličín
- národný príjem (Y)
- výdavkov obyvateľstva na spotrebu (C)
- výdavkov na investície (I)
- výdavkov vlády (G)
- veľkosť exportu (X)
- veľkosť importu (M)
- výmenný kurz (R)
- masu peňazí (M s )
- úrokovú mieru (i ⃰ )
- príjem EÚ (YEU )
Počet makroekonomických veličín by sme mohli rozšíriť o platobnú bilanciu, jej kreditnú a debetnú stranu. Teda by sme videli aj makroekonomickú veličinu jednostranné dary pre Ukrajinu.
Žiadna taká ekonomická analýza sa v diele nenachádza.
Problém EÚ je už v tom, že máme rôzne meny a tak vypočítať a komparovať fungovanie ekonomík EÚ je veľmi náročné, napr. vypočítať HDP EÚ je vlastne nemožné. HDP je bezvýznamné číslo a sledovať jeho rast je mylné. Napísal som to aj eurokomisárovi a spomenul viackrát v Reminiscenciách.
Slovenskí ekonómovia už v rokoch 1964/70 navrhli mieru stupeň ekonomického rozvoja, čo som vysvetlil aj v liste eurokomisárovi. EÚ sa ozaj musí zaujímať a riešiť vybilancovaný ekonomický rast všetkých krajín a pomôcť ekonomicky zaostalejším krajinám, aby sa rozvinuli, aby zveľadili svoju ekonomiku. Podstatné je určiť potrebný zásah. Iný je v Poľsku a iný je v Nemecku.
O čo sa opiera zdieľané riadenie?
EÚ má 27 krajín a teda by sme mali mať regionálny model. ako analytický nástroj. Input/output modely sú hlavným ekonomickým nástrojom. Takým modelom je v literatúre známy Leontief – Stuart Multiregional Model. Z roku 1961. Čitateľ nájde na internete trojregionálny input/output model Rusko, Európska Únia a zvyšok sveta. Teda problémy s plynom mali byť v Bruseli analyzované týmto modelom a prijať optimálne riešenie a nie sankcie.
Riadenie musí byť založené nielen na vede ale ide o systematický, premyslený a uvážený prístup k dosahovaniu cieľov. Ak si však pozrieme EÚ, tak zistíme, že EÚ je vraj riadená prostredníctvom spolupráce a vzájomnej dohody viacerých inštitúcií:
- Európsky parlament, ktorý zastupuje občanov
- Európska rada, zložená z hláv štátov alebo predsedov vlád
- Rada Európskej únie, ktorá zastupuje vlády členských štátov
- Európska komisia, ktorá zastupuje záujmy EÚ ako celku
Každá z týchto inštitúcií má inú úlohu pri prijímaní rozhodnutí a tvorbe právnych predpisov. A práve z tejto zložitosti orgánov plynú problémy s ktorými sa štáty stretajú. Komplikuje sa princíp vytvárania jednoty účelu a zamerania v štáte.
Efektívnosť riadenia EÚ sa neprejavila, zlyháva nielen účinnosť robiť veci správne, ale aj účelnosť či sa robia správne zásahy, ktoré vedú k cieľom. EÚ potrebuje konkrétne atribúty.
Záver
Aké atribúty získala EÚ vďaka zdieľanému riadeniu? Prečo najsilnejšie krajiny EÚ Nemecko a Francúzsko prežívajú politickú aj ekonomickú krízu? Prečo vysvetlenie záhad na finančných trhoch je neznáme? Aké atribúty získalo Slovensko vďaka zdieľanému riadeniu? Prečo máme veľké dlhy?
A veľmi konkrétne. Prečo na trati električky č. 3 nie sú dokončené zástavky? Vďaka zdieľanému riadeniu? Prečo EÚ nevyužila komplexný trojregionálny input/output model Rusko, EÚ a zvyšok sveta pri riešení krízy s plynom?
EÚ žiada triezvy, vedecky poctivý, dostatočne hlboký a komplexný I/O prístup na zabezpečenie chcených atribútov ekonomík EÚ.
Prof. Jaroslav Husár
Bratislava, 21/10/2025
Odporúčam vypočuť si rozhovor na nižšie uvedenej adrese. Veľmi vhodne dopĺňa úvahu autora „Reminiscencií“. K samotnej úvahe veľmi stručne:
1.Uvedené fakty jasne ukazujú, že EÚ stratila svoj zmysel ako spoločenstvo štátov, ktorého cieľom je sloboda a prosperita európskych národov. 2. V nadväznosti na b.1 je jasné prečo do rozhodujúcich funkcií EÚ i ECB sú nominovaní nekompetentní „odborníci“ a prečo jednotlivé štáty nemajú šancu orientáciu EÚ na samolikvidáciu zmeniť ani zastaviť. 3. SR nemá šancu v rámci EÚ konsolidovať svoje NH. Najskôr ho musí získať späť a to nebude vôbec jednoduché.
Slovensko najviac rozpredal Dzurinda – Sergej Kozlík – YouTube
Pán inžinier,
dovolím, ba musím, spomenúť aj tieto fakty. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Myrdal navrhol zrealizovať komparáciu krajín regiónu EHK na báze I/O analýzy. Metodiku (mám ju) pripravil doc. J. Skolka a dr. P. Valppu (Fínka) pod názvom Note on the first analysis of the set of standardized input-output tables for ECE countries. Pracoval som na nej a bol som zodpovedný za I/O tabuľky niekoľkých krajín. Bolo viacero problémov so zahraničným obchodom. Vypracoval som riešenie a prezentoval na zasadnutí divízie s názvom Note on the analysis of special foreign trade problems in the set of standardized I/O tables for ECE countries (21/11/1969). Spracoval som viacero odborných problémov.
Mal som na starosti Belgickú I/O tabuľku a tam som našiel 65 chýb. Dôkaz mám zviazaný v mojich materiáloch. A teda oni nemohli mať záujem na vedeckej hospodárskej politike, na vedeckom riadení.
P. Kozlík končil na mojej katedre, ale v tom čase som bol vylúčený zo strany a z fakulty. Škoda, že sa nedali s p. Mečiarom presvedčiť, aby sme pokračovali s aplikáciou, ktorú začal nositeľ Nobelovej ceny Myrdal v EHK v Ženeve.
Dzurinda, dopravák zo Žiliny, sa iba prehlásil za makroekonóma. Hanba. Nuž a Mikloš ani nehovorím, napísal som mu list o jeho rovnej dani. Rovný môže byť stôl. Máte ho mojej knihe.
K tomu čo povedal p. Ing Kozlík, ktorý tak ako prof. Filkus robil vo VÚC a nepoznám ich práce, treba dodať zoznam zničených a sprivatizovaných podnikov. Zoznam 151 podnikov behal po internete. Aj Tlmače, kde som po VŠ začínal a vyrobili najväčší elektromotor na svete.
Vážny je aj fakt, ktorý ste napísali: Najskôr ho musí získať späť a to nebude vôbec jednoduché.
Ďakujem
jhusár
Očakávať vedu v dokumentoch EU je v súčasnej dobe nenáležité. EU sa vzdala aj normálneho sedliackeho myslenia a nie to vedy. Ich hlavným cieľom je vyciciavať štáty východného bloku čo však už končí a preto vojna na východe, kde keby im padlo do lona územie až po Vladivostok tak by si na chvíľu oddialili svoj zánik.
Keďže ten cieľ je nereálny tak EU speje k zániku. V tomto procese nemožno čakať aby pri jeho spravovaní bola veda. Ide tak iba o zdieľané riadenie rozpracovanej záhuby. Ak aj niektoré štáty sa pokúšajú k návratu aspoň zdravého rozume tak ich Európska komisia nevráti svojimi rozhodnutiami na trajektoriu záhuby.
Pán inžinier,
Prečo orgány EÚ, teda: Európsky parlament, ktorý zastupuje občanov, Európska rada, zložená z hláv štátov alebo predsedov vlád, Rada Európskej únie, ktorá zastupuje vlády členských štátov a Európska komisia, ktorá zastupuje záujmy EÚ ako celku sa opreli o akési nič nehovoriace Maastrichtské kritériá Delorsovho výboru, ktorého členov ekonómovia nepoznali tak ako poznali otca input/output modelu V. V. Leontieva, nositeľa Nobelovej ceny, či otca SNU S. Kuznetsa, nositeľa Nobelovej ceny, či G. Myrdala zakladateľa a výkonného riaditeľa EKH a nositeľa Nobelovej ceny. O nich nevedia v Bruseli? Asi nie. A tak platí, čo ste napísali:
Ak aj niektoré štáty sa pokúšajú k návratu aspoň zdravého rozume tak ich Európska komisia nevráti svojimi rozhodnutiami na trajektoriu záhuby.
Ďakujem
jhusár
Po podpise Lisabonskej zmluvy sme stratili pojmy VEDA a Ekonomika. A umyselne. Aby sme dalsie generacie previazali na LUMPER EKONOMIKU- USA Zida sionistu. Volny trh. Trhni co sa da a na okradnuteho sa vyser. Potom sa vychvaluj na roznych prezentaciach aky si jedinecny FILANTROP. Pouzit dobre zneuzit a odhodit. RVHP malo obdobny ciel ako dnes Cina. INVESTOVAT. a spolupracovat na obojstranne vyhody. Preto lepsi projekt ako SOCIALIZMUS nebol a asi ani nebude. BRICS v obchodnych podmienkach sa mu priblizuje,kde vidim perspektivu do buducnosti po KRACHU KOZA.,Do roka- dvoch budu Rusko PROSIT o pomoc.
p.HUSAR z tej knihy z r 1965 od Pavlendu sme si robili vypisky /skrypta : pisane strojom kopirky neboli. /. To r.1968 – 73. vcetne vyhod v ramci RVHP oproti vyzerke kapitalu.
Ekonomika na spolupraci aj Bartrovom zapocitavani plus odvody na rozvojove staty aby sa Ekonomicky pozdvihli a nie VYRABOVALI. Vzdelavali sme im mladez a zaucali pracovnikov na nove linky. Nepadli sme krachom,ale ZAVISTLIVOSTOV zapadu,ze sa nam dari.
Pán Štefan,
na záver tvrdení Vášho komentára hádam toto. Na vrchole moci stojí klan bankárov Baruchovcov, avšak (žiaľ) k nemu sa pridružujú klany Rothschildovcov, Morganovcov, Wartburgovcov, Rockefellerovcov a ďalších. Samotným srdcom moci je však Banka pre medzinárodné zúčtovanie – Bank for International Settlements (BIS) Bernarda Barucha (1870-1965) so sídlom vo švajčiarskom Bazileji, ktorá kontroluje a riadi celý medzinárodný menový systém hlavne cez Medzinárodný monetárny fond a jeho Svetovú banku. BIS stojí aj nad Európskou centrálnou bankou (ECB) a Federálnym rezervným systémom USA (FED), ktorý je v súkromnom vlastníctve aj centrálnych bankárov a uskutočňuje emisiu dolárov. Cez FED sa podarilo centrálnym bankárom získať kontrolu nad USA a urobiť z nich a dolára nástroje na ovládnutie vlastne celého sveta. BIS riadi svet financií pomocou Bazilejského výboru pre bankový dohľad (Basel Committee on Banking Supervision). Personálne zloženie tohto výboru je utajené a vlastne je špičkou globálnej mocenskej elity.
EÚ nedokázala povedať ta a takto. Príčinu treba hľadať aj v predchádzajúcom odstavci.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, je mi to veľmi ľúto ale dve hlavné inštitúcie Európy celé plánovanie majú založené na „hausnumerách“ s orientáciou na zbrojenie. Aké vedecké ekonomické plánovanie?
Aj u nás, vďaka šafáreniu v rokoch 2020 až 2023 náš rozpočet je založený na konsolidácii financií štátu a v tom sa hľadá, čo je možné financovať menej, len aby sme prežili.
Ostáva nám len dúfať, že vojnové konflikty skončia, ľuďom sa vráti zdravý rozum a potom príde na rad vedecky vytvorený rozpočet na báze optimalizácie pomocou aspoň lineárneho programovania.
Želám Vám veľa zdravia a výdrž.
Dusan
Vážený pán profesor,
máte pravdu. V roku 1965 vyšla v Bratislave na tú dobu a situáciu v krajinách RVHP svojím spôsobom originálna učebnica Politickej ekonómie socializmu, ktorú vypracoval kolektív vedený V. Pavlendom. Bola všeobecnou ekonomickou teóriou. Definovala princípy fungovania socialistickej ekonomiky. Originálne už bolo zloženie autorského kolektívu, lebo na rozdiel od dovtedajšej sovietskej tradície v ňom neboli len učitelia z Katedry politickej ekonómie VŠE. Popri nich sa na príprave učebnice výrazne podieľali také uznávané ekonomické osobnosti ako J. Ferianc, H. Kočtúch, Z. Hába, L. Klinko a J. Rosa. Vďaka tomu, že prof. Pavlenda sa rozhodol do spracovania ekonomického diela zapojiť nielen čistých politekonómov, bolo možné učebnicu koncepčne obohatiť a prekonať dovtedy prevládajúci schematizmus sovietskych učebníc. Spomenutí ekonómovia sa stretli v pravý čas. Pred dnešnými ekonómami, musím napísať, stojí otázka, či reťazec otrokárstvo – feudalizmus – kapitalizmus končí? Slovenskí ekonómovia, ale aj ekonómovia Juhoslávie hľadali pokračovanie tohto reťazca, sily sveta tomu zabránili. Ale čo je dôležité, aj O. Šik aj V. Pavlenda zastávali súčasne ako vedci aj vysoké funkcie. Pavlenda bol tajomníkom ÚV KSS pre ekonomiku.
Dovolím, ba musím, spomenúť a tieto fakty. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Myrdal navrhol zrealizovať komparáciu krajín regiónu EHK na báze I/O analýzy. Metodiku (mám ju) pripravil doc. J. Skolka a dr. P. Valppu (Fínka) pod názvom Note on the first analysis of the set of standardized input-output tables for ECE countries. Pracoval som na nej a bol som zodpovedný za I/O tabuľky niekoľkých krajín.
Nemôžeme sa spoliehať na Maastrichtské kritériá. Sú založené ne HDP a nie sú systémom v rovniciach, napr. v rovniciach lineárneho programovania.
Ďakujem
jhusdár
Globalizácií, prirodzene, dominujú organizácie.
Zlyhania Európskej únie ukazujú, že jej organizácia, nie je konkurencieschopná.
Myslím, že „pudlo“ problému je v ambícií EÚ rozširovať svoj politický vplyv na úkor pôvodného ciľa – dohodnutého združenia – vytvárať racionálnu a efektívnu kontinentálnu ekonomiku. Politické ambície zdecimovali úspešný projekt! Príkladom je vojenský (a obchodný) konflikt s Ruskom, namiesto proklamovaného vytvorenia „spoločného európskeho domu“.
Archívne/archaické politické ciele (viktoriánskej) Británie (napoleonskej) Francie a (bismarckovsko-hitlerovského) Nemecka zničili obrovský hospodársky potenciál (synergiu technológií, surovín a energií) euroázijského kontinentu!
Imperiálna ideológia EÚ a EK skonzumovala aj „zdieľané riadenie“. Tristný obraz úpadku reputácie a autority Európy dokumentuje, že ani na úrovni Británia/Francúzsko/Nemecko nedošlo k zdieľaniu, ale k vzájomnej politickej konkurencii. S hospodárskymi následkami! Británia sa vzdala a integruje sa do transatlantickej aliancie, Francúzsko skrachovalo a Nemecko ku krachu rýchlo speje…
Hlúposťou stredoeurópskeho postsocialistického hospodárskeho priestoru je, že kompradori ho, bez verejného odporu, „transformovali“ na európske kolónie. Dnes, po úpadku, vydrancovaní a prejedení svojho historického potenciálu, prirodzene rastú u nás deštrukčné euroskeptické nálady. „Zdieľané riadenie“ by, zrejme, mohlo túto tendenciu spomaliť alebo dokonca otočiť. Hegemóni EÚ a byrokrati EK, však naopak, ostrakizujú Orbána, Fica, Babiša a Nawrockého…
Zdieľané riadenie (jeho všeobecne očakávaná prospešnosť) signalizuje, že budúcnosťou globálnej ekonomiky a politiky prestáva byť konkurencia a presadzuje sa spolupráca. Túto skutočnosť budú musieť akceptovať aj v EÚ! Sama rozhodne, či sa tak stane, pred jej kolapsom, alebo až po ňom…
Pán inžinier,
zabudli sme na ciele EÚ. Ozaj boli iné, ale vedenia, ktoré som v úvahe uviedol, žiaľ už dlhodobo riešia iné problémy. Prvým bol COVID. Nuž a zásadným problémom EÚ je fungovanie ekonomiky, neriešila problémy ekonomického systému, ba si ho ani nedefinovala, hoc Keynes povedal, že ekonomický systém pozostáva z týchto sektorov, sektor domácností, sektor vlády, sektor podnikov a sektor zahraničia. Pre každý z nich definoval jeho principiálny vzťah – pre domácnosti C = a + bY, kde C sú výdavky na spotrebu a Y je národný príjem. A preto som dostal mail:
Illusion of fiscal sustainability in advanced economies
Toto zabezpečilo zdieľané riadenie? Čitateľ si to môže nechať počítačom preložiť:
French debt is not the only ticking time bomb
France’s inability to get its public finances in order has already drawn increasing concern. As one of the pillars of the European Union and the euro area, France faces a crisis that would make Greece’s troubles seem like a minor stumble.
Solutions will clearly need to address both expenditure and revenue in the short term. However, few realise that debt has a long-term dimension, and in the context of a demographic crisis, it can only be tackled by accelerating the growth of labour productivity – a solution that effectively rules out tax increases. This problem, however, is far from unique to France.
EÚ zabudla, že naša Podbrezová dokáže vyrobiť oceľové bezšvíkové rúry. Ozaj nejeme drevennými lyžičkami.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor!
Dali ste kvalifikované stanovisko aj s návodom na riešenie. Je to zjednodušené povedané, ale podstatné, že je to výsledok Vášho neustáleho vzdelávania ale aj jeho realizácie v praxi.
Výročná správa o plnení rozpočtu EÚ za rozpočtový rok 2024, by mala byť výsledkom týmu odborníkov s profilom ako ste Vy.
Aká je skutočnosť s odborníkmi? Uvediem konkrétny príklad z nedávnej minulosti v rokoch 2020-2023. Podpredseda parlamentu bol politológ, ktorý bol vládou nominovaný pravé do dvora audítorov EÚ. Bez skúsenosti s vedomosťami z účtovníctva možno na úrovni bežného študenta! Nakoniec sa tam nedostal lebo vlády boli rozhádané. Podobný trend je asi vo všetkých oblastiach EU, preto sú také vystúpi, ako spomínaná Správa.
EÚ nepomohla ani Lisabonská stratégia. Hlavným cieľom stratégie, prijatej v roku 2000 bolo:
Premeniť EÚ na globálneho lídra vedomostnej ekonomiky. Roky prešli zámer sa nenaplnil, ale prišiel väčší úpadok.
Včera som čítal a to nie je novinka, že ak sa nič nezmení, Čína do dvoch mesiacov zablokuje výrobu áut v Európe. Je to kvôli čipom. Kde bola za tie roky EÚ a jej odborníci…? Takýchto oblasti je v EÚ viac!
Pán inžinier,
ozaj si Váš odborný komentár žiada širší pohľad. Nemôžem nenapísať o vedeckých výsledkoch našich ekonómov, ktorí začali ovplyvňovať a meniť ekonomický systém ČSSR po roku 1963. „Nakreslili ekonomický systém“ do veľkých detailov. Majú 400 stranové diela a spolu s vedeckými článkami je to viac ako 1500 strán. Oni upozornili, že so socialistickou industrializáciou Slovenska bolo spojených množstvo problémov, ktoré hneď od začiatku predjaria od r. 1963 kritizovali slovenskí ekonómovia, moji učitelia H. Kočtúch, V. Pavlenda a i. J. Ferianc spoločne s P. Turčanom, ktorý kritizovali v prvom rade metódy riadenie a rozvoja Slovenska v spoločnom štáte. Proces industrializácie prebiehal, do nových priemyselných podnikov nastupovali tisíce nových pracovníkov a v prvej pol. 60. rokov (medzi rokmi 1963 – 1964) sa Slovensko stalo priemyselno-agrárnou krajinou, teda takou, v ktorej viac zamestnancov pracovalo v sektore priemyslu ako v poľnohospodárstve. To sa nedalo bez predstav&y ako chceme žiť.S kritikou, ktorá na Slovensku zaznievala v období predjaria, sa postupne stotožnil aj Alexander Dubček, od jari 1963 prvý tajomník ÚV KSS. Dubček mal k dispozícii viaceré ekonomické analýzy slovenských ekonómov, ktoré konštatovali aj negatívne dopady tzv. Šikovej ekonomickej reformy na Slovensko. Dubčeka však zvlášť iritovali výsledky dlhodobých investičných procesov, riadených z pražského centra krajiny, takmer nezohľadňujúce rozdielne podmienky ekonomických zdrojov a aj demografické procesy, existujúce na Slovensku a v českých krajinách. Využivali hlavne metódy riadenia lineárneho programovania a input/output analýzy. Dokumentuje to aj dielo Sojku Ekonomická rovnováha a dynamika.
A na to všetko zabudla aj EÚ. A preto si dovolím Vás citovať Ú nepomohla ani Lisabonská stratégia. Hlavným cieľom stratégie, prijatej v roku 2000 bolo:
Premeniť EÚ na globálneho lídra vedomostnej ekonomiky. Roky prešli zámer sa nenaplnil, ale prišiel väčší úpadok.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, pojem „zdieľané riadenie“ v princípe nie je nový a v podstate je dobre definovaný (inde, nie v dokumentoch EÚ). Používa sa už veľmi dávno, prvý raz som sa s tým stretol ako študent v románoch sci-fi.
Ale tá pôvodná koncepcia zdieľaného riadenia má málo spoločného s tým, čo predvádza Vami citovaný dokument EÚ. Pôvodná myšlienka zdieľaného riadenia je založená na tom, že sa na riadení podieľajú viacerí odborníci (inštitúcie), ktorí majú špecifické znalosti a skúsenosti. Spoločne riadia zložitý systém, ktorý nedokáže riadiť jediná osoba, lebo nemá všetky potrebné kvalifikácie. V princípe naša vláda by fungovala zdieľaným riadením, keby sa o rozhodnutiach nehlasovalo väčšinovým princípom alebo konsenzom, ale vláda ako celok by prijímala rozhodnutia tých ministrov, ktorí majú v danej veci najviac kompetencií a znalostí. Predseda vlády môže prácu vlády organizovať tak, aby toto bolo možné.
Vzťah medzi Komisiou a našou vládou však nie je a nemôže byť takýto. Je oveľa viac hierarchický a súčasná legislatíva neumožňuje, aby riadenie fungovalo „zdieľane“ tak, ako to popisuje dokument EÚ. Mne to skôr pripadá tak, že pod rúškom „zdieľaného riadenia“ chce Komisia prevziať viac kompetencií vlád členských štátov a že sa týmto spôsobom chce EÚ postupne meniť na superštát.
Vážený pán doktor,
som rád, že ste úvahu priam zásadne doplnili. Ano, viem o tom smere rozvoja riadenie, ale biedna definícia tvorcov správ&y priam eklatantne dokumentuje, že to nevedeli. Veď to ich definovanie zdielaného riadenia, ktoré som zopakoval v úvahe a hlbšie vysvetlil aj v odozve do Bruselu, svedčí o bázických neznalostiach. A to by si EÚ nemala dovoľovať. Nečítal som, že by sa riadiace orgány EÚ opierali o vedecké poznatkyTinbergena, Samuelsona, či Kuznetsa..Práve preto pripomeniem významnú časť knihy prof. Pavlendu:
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
III. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Ozaj EÚ nepotrebuje taký rámec? Piketty ho ozaj nedal. Navrhol zdaňovať bohatstvo. A čo odpoveď na otázku ako funguje ekonomický systém EÚ? Čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať? A práve odpoveď na tieto otázky žiada model, lebo ekonomických vzťahov sú tisícky.
Ďakujem
jhusár