Nadpis som ponechal tak ako je v citáte z tlače, ktorý znie:
„Čo je horšie:
Slovenská ekonomika naďalej rastie pomaly. Jedno percento neprekročila šesť kvartálov za sebou.
Rast nekopíroval ani jarné oživenie v eurozóne. Podľa dostupných dát rástlo pomalšie len Francúzsko, Belgicko a Rakúsko. Rumunsko a Írsko vykázali pokles.
Napriek tomu, že plán obnovy bol pred záverom, klesli aj investície.“
Pomalý rast nie je negatívum, ekonomiku treba zveľadiť. Porovnávanie krajín sa dá uskutočniť iba pomocou metód diskriminačnej (rozlišovacej) analýzy.
To, žiaľ, EÚ neurobila.
Hoc som v Reminiscenciách už uverejnil makroekonomický model tvorby ekonomickej politiky o 6 rovniciach, nadpis a jeho tri sprievodné body si žiadajú, aby som problémy fungovania ekonomiky rozobral hlbšie. Do ekonomiky treba „vidieť“ a potom robiť závery, inak sú to výmysly, ohovárky komentátorov. Ekonomika SR potrebuje rozmach a musíme vedieť ako. To čaká našu hospodársku politiku.
Vláda musí robiť našu ekonomickú politiku. Nie takú, ktorá sa niekomu hodí.
Musím začať veľkými svetovými úspechmi nášho priemyslu, teda ekonomiky SR:
Roky prosperity 1960 – 1989:
* Vyrábali sa riečno-morské nákladné lode, osobné lode
Hlavným odberateľom sa stal Sovietsky zväz. Loď OL-400 sa stala najväčšou riečnou osobnou loďou s kapacitou 400 cestujúcich.Pre Československú plavbu dunajskú sa vyrábali korčekové bagre. V rokoch socializmu zamestnávali lodenice takmer 5000 zamestnancov a patrili do skupiny ZŤS pod názvom Slovenské Lodenice Gábora Steinera.
Čo sa s nimi stalo po prechode na trhové hospodárstvo?
* Najväčší elektromotor na svete
Priemyselný podnik ZSMK v Tlmačoch (tam som začínal po VŠ). Pracovalo tam až osem tisíc ľudí. SES Tlmače zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m; unikátne. Výrobu si objednala nemecká firma Siemens. Bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete. Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo treba ho realizovať v 4 častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97€). Stator bol poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne. Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Príkon elektromotora bol 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne ma výkon 440 MW.
Budovanie týchto dvoch podnikov boli investície do výroby. To boli skutočné úspechy ekonomiky SR. Aká bola pohnútka v pozadí likvidácie oboch, či aký bol podnet?
Oba prípady hovoria, kde bola sila ekonomiky SR. Silou ekonomiky myslím čo zvládnu podniky vyrobiť a schopnosť ekonomiky uskutočňovať výrobné a ekonomické aktivity, ktoré sú založené na poznatkoch vedy, o čom hovoria aj elektromotor aj najväčšia loď, a ktoré sme začali ignorovať. Oba podniky mali vysoko odborne vzdelaných zváračov. SES malo iste aspoň 300 zváračov. Kde našli prácu?
Čakala ich rekvalifikácia.
V roku 1989 mnohých očarilo heslo trh všetko vyrieši a štát je najhorší vlastník; ilúzia, mýtus.
Začnem takto – v ekonomike SR je síce veľa rozporností. Miera tejto rozpornosti už má kritickú úroveň a práve zato musíme vedieť čo robiť v ekonomike, uvedomiť si náročnosť riadenia ekonomiky.
Hlavným rozporom je, že vznikla vrstva oligarchov a vznikla vrstva chudobných.
Čoho je to dôsledkom? Po roku 1993 sa riadenie ekonomiky neopieralo o poznatky, a pritom máme ešte aj disciplínu teória riadenia ako samostatnú vednú disciplínu s výrazným interdisciplinárnym a systémovým charakterom, skúmajúcu štruktúru riadiacich procesov v ekonomike. Ba každá kniha o makroekonómii hovorí, že najdôležitejšia je výroba outputu, akumulácia outputu a distribúcia outputu, teda produkcie podnikov v rámci spoločnosti.
Zničenie oboch podnikov sa tak nemohlo podieľať na raste ekonomiky (žiada ju bod prvý). A tvrdenie v citáte – Rast nekopíroval ani jarné oživenie v eurozóne – nie je odborným vyjadrením problému. Náš rast nemá kopírovať, ale maximálne využívať naše zdroje. pôdu, prácu, kapitál.
Zničených či sprivatizovaných podnikov, žiaľ, bolo viac ako 151.
A toto je to horšie. Preto sa ekonomika SR nachodí podľa výkonnosti ekonomiky na chvoste krajín EÚ a v minulosti sme vyrobili najväčší elektromotor na svete.
Predovšetkým tvorca hospodárskej politiky musí vedieť, že v ekonómii hľadáme vždy najlepšie možné čiže optimálne riešenie. Neviem, či to robí EÚ?
Zmysel optimálne riešenie spočíva v tom, že si stanovíme cieľ, kritérium v kvantitatívnej podobe a vzťahy, závislosti a obmedzenia disponibilných zdrojov ekonomiky, prírodných aj ľudských tiež v kvantitatívnej podobe. Čiže aj vo výkonnosti ekonomiky tiež hľadáme extrémne hodnoty, t. j. minimalizáciu alebo maximalizáciu toho cieľa. Kritériá môžu byť rôzne – napr. minimalizácia nákladov, či maximalizácia zisku, a na úrovni ekonomiky maximalizácia investícií v zlomku I/S, (teda podiel investícií na úsporách), a či maximalizáciu uspokojenia ľudských potrieb.
Na to sa v Pláne obnovy zabudlo a investície klesli.
Autor v citáte tvrdí:
„Slovenská ekonomika naďalej rastie pomaly. Jedno percento neprekročila šesť kvartálov za sebou“.
Ekonómovia nehovoria iba o raste. Hovoria aj o ekonomickom rozvoji. Ak súkromník svoj príjem z predaja zemiakov investuje a kúpi si moderný traktor, ktorý mu predovšetkým ušetrí prácu, alebo si vybuduje závlahový systém a tak jeho úroda plodín už nezávisí plne na daždi, či si kúpi nové, ekologické hnojivá, ktoré tak neničia pôdu a udržuje sa tak jej kvalita znamenajú rozvoj hospodárstva súkromníka a aj ekonomiky.
Ešte podotknem aj to, že tvorcovia hospodárskej politiky si asi neuvedomujú koľko v súčasnej ekonomickej vede bolo skúmaných a experimentálne overených veľkých modelov umožňujúcich, a to s dostatočnou presnosťou, stanoviť aj dlhodobé perspektívy rozvoja národného hospodárstva (nevyužila to vízia EÚ SAV), ale aj bežného fungovania ekonomiky a jej jednotlivých zložiek.
Vedela EÚ ako sa budú vyvíjať ekonomiky jednotlivých štátov pri našom vstupe?
Spomeniem iba Key Theories and Models in Urban and Regional Planning History z roku 2025, čiže Kľúčové teórie a modely v histórii mestského a regionálneho plánovania.
Plán obnovy EÚ nie je založený na regionálnom modely, hodnoty komu koľko z Plánu obnovy sú ľubovôľou a nie vedou stanovené hodnoty.
EÚ má 27 štátov a v prvom rade treba rešpektovať ich podmienky Ekonomika je zložitá, hierarchicky organizovaná sústava, teda aj celej EÚ, charakterizovaná určitým stupňom zotrvačnosti, teda nemožnosti meniť štruktúru ekonomiky ľubovoľne, podľa vlastného priania a v krátkych obdobiach, napr. ukazovateľ podiel investícií na úsporách, teda koeficient I/S.
Tvorca hospodárskej politiky sa nemôže spoliehať na náhodu.
Záver
Citát nenačrel do hĺbky problémov ekonomiky SR. Ukázal som vyspelosť nášho priemyslu a to dvoch našich podnikov počas socializmu. Vyrobili najväčšiu loď a najväčší elektromotor na svete. V úvahe som ukázal, že také technologické riešenia si ozaj žiadajú vedecké poznatky. Zároveň som ukázal aj iný aspekt, že ekonomiky ako objekt riadenia (vrátene rozvoja jeho odvetví a článkov) vyžadujú hlboké poznatky z konštrukcie modelov a ich aplikáciu, pretože umožňujú celkom nový vhľad do ich fungovania a tak ekonomické opatrenie môže byť cielené s očakávaným výsledkom. Naše podniky sa po roku 1993 dostávali iba do finančnej neschopnosti.
Zanedbala sa ekonomická teória a teória riadenia ako samostatnej vednej disciplíny s výrazným interdisciplinárnym a systémovým charakterom, skúmajúca štruktúru riadiacich procesov v ekonomike.
Ekonomika ako zložitý systém a hlavne hospodársky priestor EÚ si žiada veľké modely umožňujúce s dostatočnou presnosťou stanoviť aj dlhodobé perspektívy rozvoja národného hospodárstva; sú dnes u nás neznámym pojmom. Vôbec sme nevyužívali prognostické modely.
Nemôžem nezdôrazniť, že triezvy, dostatočne hlboký a komplexný prístup k hospodárskej politike našej opozícii úplne chýba.
Ako sa mohlo stať, že Lodenice sa dostali do finančnej neschopnosti? Prečo neboli ako pred rokom 1988? Čo to prišlo k nám?
Čo je horšie?
Prof. J. Husár
Rohovce 12/9/2026
p. Husar. Dobré a výstižné ako vždy. Chybičkou krásy je,že v dnešnom systéme Ekonomiky štátu už niet s kým polemizovať. Odborníci nevládnu. A kapitál štátu je nadobro preč. V troskách. Čo prežíva je v rukách Cudzieho kapitálu závislé na dotácií od EU či vlády Gardistov čo posluhuju vnucenemu systému Zida sionistu. O Vašu aj nasu ekonomickú úvahu zdravého rozumu zvrátiť úpadok nejavia zaujem. Energetika,Strojárstvo,Zdravotníctvo,Školstvo,Polnohospodarstvo. Všetko odovzdané k rukám: korporáciám,bankám,aby závislosť bola dokonalá na pozickach,úveroch z ktorých sa nedá vyslobodiť ak nevlastnime vlastnú banku,menu. Sme v kruhu nanutenej Ekonomiky,kde nás postupne dotlačili k dlho plánovanej likvidácii nášho prosperujúceho hospodárstva. Žiadna náhoda: že hlúposť,lakomost. To prišlo s korupciou,vydieraním, vraždami kde sa odolávalo s predajom k likvidácii podnikov. Všetko Socialistické a funkčné muselo sa zlikvidovať. Zrada sa pripravovala hneď po 1948 potom 1968 a nie len u nás. Bez zradcov a spolupracov s tajnými službami rozklad by taký rychli spád nenastal. Protagonisti spiaci agenti Gardisti najviac z radu panbickari potom ako KDHaci sa vyrojili už po reforme v 1971 a po 1983-6 v Poľskej Solidárnosť a voľbe Papu Psonka. Spolupráca s CIA: Havel,Brezinsky,Walesa,Wojtila urichlila spád v spojitosti s StBakmi študentmi 80tych rokov v Moskve – Gorbacovci . Po 1989 magnáti privatizacii a rýchlo zbohatlíci Meciarovym nadelenim funguje do dnes cez Smer.Dzurindovci dokonalí skazu Zlatých vajec a bolo Fifty,fifty. Žiadny kriminal sa nekonal. Spolupráca SDKÚ,Smer zatĺkať, zatĺkať a zahladzovat do doby premlcacich. A darí sa. Rozkladom právneho štátu až na vojnu v polícii. Naša generácia je posledná pamäti Ekonomiky rozumu,rastu,prosperity v prospech národa štátu a udržania Právneho štátu. Po Mečiarovi,Klausovi . Fico s Babisom už iba tancujú s našimi udržať sa u Moci a zahladiť stopy po zrade.A nahromadených majetkov. Establizment EU je akurát tak k smiechu ako Trump,ze je Lídrom sveta. Laynova to dala na Zelenskeho. Trepe nezmysli Stádo jej tlieska v postoji a lod sa potápa. Trčí iba komín a huci potlesk ľudovcov fašistov.
Poľsko,Pobaltie je štartérom k veľkej Vojne aj s nasima 110 vojakmi ako vazelina na kolesách,že tam tiež bola.
Slovenská lod sa už potopila aj s Lodenicami. Či bude záujem statou BRICS ju voľakedy vytiahnuť je otázne. Sme na strane fašizmu porazených. Na SNP dva očistiť sa od fasizacie nemáme lídrov iba Lavirujucich Gardistov v zbrojeni.
Odborníci sú v zahraničí za vyššie platy,aby uživili rodiny. Trpia ponižovanie ako gastrabaiti. Makať 12.hod. denne a držať hubu.
Pádom EU skončí aj to. Horšie ak by to skončilo Vojnov. Na 90% ano.
Pán Štefan,
vymenovali ste mnoho našich a nielen ekonomických problémov. Naše úspechy priemyslu aj poľnohospodárstva sú nepopierateľné. Po VŠ som začal robiť v ZSMK Tlmače. Po vylúčení zo strany a následne školy som sa konečne zamestnal vo VÚZH a tam som pobudol 20 rokov. Teda problémy závlahových JRD som detailne poznal. Chodili k nám Nemci, Francúzy a aj Američania. Mám list z Francúzka, kde si žiadali práce našich výskumných pracovníkov. Aj môj model. Chceli, aby som prišiel. Nemohol som a tak prišli oni a keď som im ukázal JRD Lehnice, boli očarení. Môj model dom im dal vo veľkosti 30 rovníc a 40 premenných.
Po revolúcii sme neudržali výrobu a poklonkovali sme sa pi predkladaní 29 kapitol- Na čo im boli kapitoly, ČSSR konštruovalo I/O tabuľku 300×300, tam videli ako funguje naša ekonomiky. No oni mali iní záujem.
Prečítajte si čo som napísal Miklošovi.
Ivan Mikloš
minister
Ministerstvo financií
Štafanovičova ul.
Bratislava
Bratislava 7/11/2011.
Vážený pán minister,
už som Vám písal viackrát. Dnes, 7.11.2011 ste opäť hovorili o rovnej dani. Rovný môže byť povrch, rovná môže byť čiara alebo stena, ale daň nemôže byť rovná (môže byť krivá daň?). Máme rovnakú proporcionálnu daňovú sadzbu (tiež nie rovnú). Ekonomické pojmy si nemôžeme vymýšlať. Samozrejmä, niektoré pojmy potrebujú na vyjadrenie viac slov – mliečna dráha, iným stačí jedno slovo – voda, kameň. Môžeme povedať aj jednotná proporcionálna daňová sadzba. Verím, že viete, že knihy v angličtine hovoria o flat rate income tax. Ak Vám to niekto preložil ako rovná daň, nerozumel sa veci. Neznečisťujme ekonomickú pojmológiu. Stačí, že sme zanešvárili náš daňový systém. Do konca roku 1998 som spočítal novelizácie daňových zákonov (mali sme 10 zákonov o daniach a jeden o správe daní). Keď ste boli u nás na Rade starších, povedal som Vám a publikoval som to v článku, že ich bolo 77! Neustála zmena daňového systému nepomohla nám, nepomohla Nemecku atď. Naopak, máme krízu. Pán minister, potrebujeme zvýšiť ekonomické znalosti a debordelizovať finančné toky. Použil som termín, ktorý pokladám za rovnocenný rovnej dani. Debordelizáciu finančných tokov potrebuje aj EÚ.
S pozdravom
Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc.
Cádrova 5
831 01 Bratislava
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor, milý Jaroslav,máme už vek, kedy si môžeme bez výčitiek položiť otázku: Čo je horšie, sledovať to čo sa navôkol nás deje a poukazovať na nedostatky a doslova debility „kompetentných“ a dobre platených šašov, alebo sa v záujme zdravia „uzavrieť do homogénnej skupiny“ a užívať si to málo čo nám ešte život ponúka? Mnohí, aj ja volím tú druhú možnosť – oberám úrodu ktorú mi moja záhrada dáva a teším sa z nej. Som spokojný. Ale prídem domov, otvorím počítač a tu Ty a Tvoj budíček, Tvoja nová úvaha, nové zvonenie na poplach a - moje výčitky svedomia. Ono sa ma pýta: máš právo na svoju „bublinu“? Nevšímať si a nevnímať to, čo sa navôkol teba deje? Máš predsa deti, vnúčatá. A je po pohode! Tak priateľ môj drahý, tak mi dávaš zabrať. Ale, som Ti za to vďačný, mám vzor – a nie hocijaký!Nuž a pokiaľ ide o podstatu veci o ktorej píšeš, niet k nej veru čo dodať. Máš pravdu. A prečítal som si aj ohlasy na Tvoju úvahu – skvelo ju dopĺňajú. Sú vecné a podnetné. A po dlhšom čase nik nevyťahuje nezmysly typu „za všetko môžu gardisti, a pod.“ Pretože za všetko môže ľudská hlúposť, chamtivosť, absencia morálky.P.S.: Ak si niekto myslí, že môj príspevok je „mimo misu“, že nesúvisí s danou témou, veľmi sa mýli. Známe fakty je však zbytočné opakovať – „von Lejnová“ ani naši, slovenskí „vonlejnovci“ ich nepochopia, „lebo Fico“. Tak ako kedysi, keď v referende nepodporili zákaz privatizácie strategických podnikov, „lebo Mečiar“.Vážený priateľ Jožko,
práve Tvoja P.S. si zaslúži pozornosť. Práve to bol Tvoj komentár čo ma prinútil k zopakovaniu tejto vety:
Hoc som v Reminiscenciách už uverejnil makroekonomický model tvorby ekonomickej politiky o 6 rovniciach, nadpis a jeho tri sprievodné body si žiadajú, aby som problémy fungovania ekonomiky rozobral hlbšie. Do ekonomiky treba „vidieť“ a potom robiť závery, inak sú to výmysly, ohovárky komentátorov. Ekonomika SR potrebuje rozmach a musíme vedieť ako. To čaká našu hospodársku politiku. Ozaj treba poukazovať, ako si napísal, na debility. Už si sa tak vyjadril viackrát. Ty iste nie si spokojný, lebo dlhodobo Tvoje postrehy sú to, čo urobia úvahu plastickejšou.
Mrzí ma, že rôzne komentáre poskytujú deformované poznatky ekonomických vied. Potreba objektívneho poznania sa stala dennou nutnosťou a patria tam aj fakty, ktoré spomínaš: ľudská hlúposť, chamtivosť a hlavne absencia morálky. Ozaj potrebujeme zväčšovanie produkčnej schopnosti a že sme ju mali hovoria Lodenice, či ZSMK. Nemôže pokračovať zväčšovanie rozdielov našej ekonomickej výkonnosti oproti krajinám EÚ. Nemôžu prekvitať egoistické záujmy.
A nemôžem nespomenúť, že naša opozícia nevie, čo ponúknuť. Veď nemajú odborníka. Nie je všetko skončiť školu v Londýne.
Heslo, vieš koho, trh všetko vyrieši a štát je najhorší hospodár je zo smetiska ekonomickej vedy.
Ďakujem
jarko
Vážený pán profesor,
každá téma, ktorú otvoríš si žiada pozornosť predovšetkým našich politikou aj ekonómov, ktorý zostávajú dlžní bohatej tradícii ekonómov na Slovensku. Viac ako v minulosti dostávajú priestor v mediách politológovia v straníckych službách, ktorý v žiadnom prípade, nereprezentujú objektívne vedecké poznatky. Naopak aj k dnešnej téme z každého príspevku diskutujúceho je cítiť hlboké odborné znalosti a životné skúsenosti, tak potrebné pre riadenie spoločnosti.
Na položenú otázku „Ako sa mohlo stať, že Lodenice sa dostali do finančnej neschopnosti? Prečo neboli ako pred rokom 1988? Čo to prišlo k nám? Čo je horšie?“ Nuž zjednodušené povedané. .Rozpadla s RVHP neboli objednávky a tak nie len Lodenice ale aj ostatné podniky naviazané na spoluprácu v rámci RVHP skončili. Zavítal k nám opäť neskorý kapitalizmus a transformácia dielo dokončila. Na otázku : Čo je horšie? Keď nás Európska únia zatiahne do vojny s Ruskom a potom bude platiť odkaz Alberta Einsteina a jeho slávny výrok – „Neviem, akými zbraňami sa bude bojovať v tretej svetovej vojne, ale vo štvrtej to budú kamene a palice“ – mrazivo presne vystihuje riziká, ktorým dnes čelíme.
Vážený pán inžinier, Tónko,
žiaľ, naši politici sú zahrnutí inými problémami. Dobre si naznačil, že hlavné miesto v médiách majú politológovi. Pre tvorbu hospodárskej politiky sú ozaj nutné poznatky, a to objektívne, ako píšeš. Dobre si ocenil aj diskutujúcich, lebo nič iné sa nedá povedať. Hospodárska politika sa musí priblížiť k hlbšiemu odhaleniu príčinných súvislostí v ekonomike, pochopiť komplexnejší pohľad. V našej sa, žiaľ, vyskytli aj rozporuplné riešenia. Nuž a ako si napísal, čo sa stalo s Lodenicami. To čo vyrobili sa akosi nepremenilo na to, aby ich úspechy boli smerom, kade ísť. Mrzí ma, že dnešná hospodárska politika aj EÚ sa stala každodennou samozrejmosťou, ktorú zhoršia vojny. A politika prez, Trumpa je úplný obsahový odklon, clá sú trestom pre obe strany.
Toto som ešte nepočul: „Neviem, akými zbraňami sa bude bojovať v tretej svetovej vojne, ale vo štvrtej to budú kamene a palice“ – mrazivo presne vystihuje riziká, ktorým dnes čelíme, ale je to ozaj veľké memento. To je nebývalá hrozba. Príde to k nám?
Ďakujem
jarko
Pán profesor!
Super článok, v ktorom ste vybrali aj dobru temu “Čo je horšie “. Ta si vyžaduje nie jednostranný pohľad ale porovnanie na veci verejné, hlavne ekonomiku. Vo svojích príspevkoch spomínate aj na úspechy v minulosti. To je veľmi dobre a cenné. Ak zoberieme výstupy medii a hlavne niektorých politikov, tak nie je ani “štipka” že bolo niečo dobré ale hlavne teraz je len všetko zle.
Do ekonomiky treba „vidieť“ a potom robiť závery, inak sú to výmysly, ohovárky komentátorov. S týmto Vaším tvrdením sa možno úplne stotožniť.
Dovolil by som si to doplniť s odvolávkou na historický kontext. Ten treba brať do úvahy pri hodnotení súčasných nielen problemov na Slovensku a EÚ ale celosvetovo. Žiadne krízy nie sú nové len majú inú formu.
Už antický filozofi explicitne definovali pragmatickú históriu ako nástroj, kde štúdium minulosti je tou najlepšou prípravou na politickú činnosť a zvládanie budúcich kríz. Zdôrazňovali, že svet funguje v logickom, príčinnom reťazci (Logos), kde prítomnosť a budúcnosť priamo vychádzajú z predchádzajúcich dejov. Chápali dejiny ako hlboko prepojený organizmus, kde sa štátne zriadenie, ekonomická sila a morálna kultúra (umenie a vzdelanosť) priamo ovplyvňujú.
Slovensko funguje v úzkom vzťahu s EÚ, nie je to izolovaný ostrov. V tejto súvislosti na otázku či predovšetkým tvorca hospodárskej politiky musí vedieť, že v ekonómii hľadáme vždy najlepšie možné čiže optimálne riešenie. Neviem, či to robí EÚ? K tomu treba dodať nasledovné:
Už pred štvrťstoročím boli z tejto úrovne dve stratégie: V roku 2000 si lídri EÚ v Lisabone stanovili megalomanský politický cieľ: urobiť z EÚ do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku sveta, ktorá predbehne USA , stratégia ako celok zlyhala. – ciele boli len odporúčaniami, členské štáty ich ignorovali a namiesto toho prišla v roku 2008 globálna finančná kríza, ktorá európsku ekonomiku paralyzovala.
Keďže Lisabon nevyšiel, EÚ v roku 2010 spustila realistickejší program Európa 2020.Investície do vedy a výskumu opäť nedosiahli vytúžených 3 % HDP. Z hľadiska digitálnej ekonomiky, umelej inteligencie a technologických gigantov USA a Čína Európe opäť ušli.
Ak sa na Slovensku nedarí inováciám, médiá z toho vinia len aktuálnu vládu. Skutočný dôvod je však hlbší – ide o dlhodobý európsky problém neschopnosti transformovať akademický výskum do reálneho biznisu.
Médiá píšu o úspechoch Slovenska za posledné roky málo preto, lebo lnegativita zarába peniaze, politicky rozdeľuje a ľudský mozog je evolučne nastavený venovať pozornosť hrozbám, nie pokroku.
Aj napriek určitým nedostatkom, vznik a vývoj Slovenska je úspešný príbeh. Potrebujeme preto v spoločnosti viac optimizmu. Možno ak sa pozrieme na súčasnú scénu aj humorný pohľad, príkladov sa najde dosť.
Záverom len toľko, príspevky od Vás pán profesor majú svoju vnutornu hodnotu. Pokračujte v tom štýle, je to poučne.
Pán inžinier,
Veru pokroku. Vy ste problémy vystihli ozaj úplne a komplexne a preto aj ja sa pokúsim doplniť Vaše postrehy. Na VŠE pôsobila silná skupina ekonómov, pestujúca nielen teóriu. Bývalý rektor prof. Kotzig, excelentný matematik, viedol seminár a napísal aj významné dielo Matematický náčrt dynamického modelu socialistického komplexu (VEDA, 1963). Boli základom ekonomického vedeckého života na škole a oslovili Sojku, aby sa konali diskusné odpoludnia o ekonomických kruhoch problémov vo väzbe na črtajúcu sa možnosť vzniku federácie a hľadaní ekonomickej podstaty pre jej realizáciu po 1960 roku. J. Sojka, môj vedúci katedry, bol jeden z prvých, ktorý sa začal venovať problémom všeobecnej ekonomickej rovnováhy a etapám ekonomickej reformy v Československu. Vzhľadom na jeho orientáciu, svoje tvrdenia opiera o konkrétne modely. V knihe Ekonomická dynamika a rovnováha hovorí: „Ekonomická reforma je v našej spoločnosti vývojovým procesom, ktorý prekonával určité etapy. Prvou etapou tohto vývojového procesu bola požiadavka vybudovať takú sústavu riadenia a jej zodpovedajúci mechanizmus, ktorý by zahŕňal prvky priameho direktívneho riadenia s prvkami nepriameho (ekonomického) riadenia. Druhou etapou procesu ekonomickej reformy malo byť najmä nepriame riadenie, riadenie pomocou nástrojov (cien, duálnych cien, úrokov, úveru, daní a pod.), pravidiel a správania sa jednotlivých subjektov ekonomického systému.“ Matematickú podstatu jeho hypotéz čitateľ nájde v jeho dielach. Prvú fázu ekonomickej reformy videl takto:
1. zabezpečiť fungovanie trhového mechanizmu
2. zabezpečiť, aby sa splnili ciele, ktoré si socialistická spoločnosť vytýčila
3. pripustiť tlak svetového trhu.
Tieto fakty svedčia o tom, ako bol prof. S. Sojka hlboko ponorený do problémov zabezpečiť fungovanie ekonomického systému ČSSR čo najefektívnejšie. Kde je dnes EUBA? Opäť odcitujem z jeho diela o rovnováhe v diele Ekonomická dynamika: „Nové momenty do nášho ekonomického systému vnáša federalizácia. Existencia rovnováhy vychádza z nových podmienok. V práci sme vysvetlili teóriu dekompozície ako základ pre úvahy o rozdelení ekonomického systému na dva podsystémy a jeho dôsledkoch, ak je jeden podsystém ekonomicky rozvinutejší ako druhý.
Nuž a ďalší problém. Nebolo rozhodnuté o zabavení alebo povinnom použití úspor občanov, zatiaľ sme v štádiu, keď sa predsedníčka Európskej komisie zamýšľa nad tým, čo by sa s vkladmi robiť dalo. Ak by ich však využila eurokomisia ako pôžičku od domácností na pokrytie značnej časti eurovýdavkov, v konečnom dôsledku by sa EÚ len väčšmi zadlžila. Ak sa však neprijmú opatrenia na udržanie konkurencieschopnosti EÚ cestou znižovania nákladov na energie – čo je vplyv vojen, ale i nákladov na nezmyselné „zelené opatrenia“ – čo je výplod chorých európskych hláv, nič dobré nás pod európskou strechou nečaká.
Ďakujem
jhusár
Pane profesore,
správně opakovaně upozorňujete, že samotné tempo růstu nevystihuje skutečný stav ekonomiky. I v Česku bychom si častěji připomínat průmyslovou sílu minulých let, vč. toho, že ekonomové by měli klást důraz na to, že hospodářská politika musí stát na datech, modelech a investicích, jak správně uvádíte.
Zdraví Oujezdský
Pán inžinier,
ja som bol na mesiac na praxi v ČKD a tak som mal prehľad čo dokázali. A ako som napísal, silou ekonomiky myslím čo zvládnu podniky vyrobiť a schopnosť ekonomiky uskutočňovať výrobné a ekonomické aktivity, ktoré sú založené na poznatkoch vedy. Teraz zvlášť opozícia nevie čo ponúknuť, lebo nemajú odborníkov. Plne súhalasím o ekonomike potrebujeme dáta a to dáta usporiadané.
Ďakujem
jhusár
Ešte doplňujúca poznámka k mojej predchádzajúcej. Bezkonkurenčne najvyšší rast v Európe má Monako, viac ako 8 %… (vďaka migrácii boháčov, rastu cien nehnuteľností, atď.)
Pán doktor,
ale ja už dávno tvrdím, že netreba sledovať rast ekonomiky pomocou HDP. Slovenskí ekonómovia v rokoch 1965/70 vypočítali stupeň ekonomického rozvoja pomocou metódy diskriminačnej analýzy na báze viac ako 70 ukazovateľov pre všetky okresy Slovenska. Ak v niektorom okrese pribudlo 5 km diaľníc, zvýšilo to jeho stupeň ekonomického rozvoja a vedeli sme povedať o koľko. To mala urobiť EÚ pre všetky členské štáty.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, mám metodickú poznámku k tomu článku, ktorý citujete v úvode. Cítim v tom značnú nekorektnosť. Kritika rastu slovenskej ekonomiky nás porovnáva so susedmi, ale všetci spomenutí susedia majú vlastné meny, oproti ktorým euro od začiatku 2026 oslabilo. Takže ich „rast“ je do značnej miery ovplyvnený posilnením ich meny. Zisťoval som si aj podklady z Eurostatu a tam sa čísla udávajú ako „nominálny GDP“, čo znamená, že ten „rast“ ovplyvňuje aj inflácia.
Je to na smiech. Keby na Slovensku bola vyššia inflácia ako v okolitých štátoch, tak by vládu kritizovali kvôli inflácii. Keď sa inflácia udržuje nízko, zákonite máme „nižší rast nominálneho HDP“ a kritika smeruje na toto. Keby boli pri kormidle ich „naši“, tak by to robili opačne a pri vysokej inflácii by ich chválili za rast.
Pán doktor,
súhlasím. Nemôžem necitovať nášho velikána prof. Karvaša: pozrime si jeho prezieravú úvahu o ekonomikách Európy: „Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené“.
A bolo t v roku 1948. Teda EÚ mala čas a akceptovať to, čo videl prof. Karvaš. O inflácii píše na troch stranách, aj inflácii vyvolanej vojnou.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, závidím Vám neutíchajúci elán a úvahy pôsobiace ako osveta. Píšete správne, len asi to už oslovuje iba nás, starších, čo ešte vieme porovnávať DO 89 a PO 89. Ale aby som Vás potešil, napíšem o pocite Nemcov, Francúzov, Britov, ktorí dnešný stav ekonomiky volajú „katastrofálny“ ( a to my im ešte závidíme!). Čiastočne to spôsobila technologická revolúcia a prechod na totálne riadenie informačnými technológiami, kde si strojár či metalurg už „ani nevrzne“. Hlavný podiel na stave však má ekonomická a politická globalizácia, kde jednoducho už niet ani „centimetrového“ priestoru k tomu, aby ste ako súkromník, malý podnikateľ, mohli uplatniť svoju myšlienku na výrobu čohosi. A nielen „malí“ podnikatelia: sú celé odvetvia, kde „to skončilo“, pretože náklady vôbec na spustenie prevádzky nejakej výroby sú tak strašné, že dnes by na to už nemal „ani Babiš…“ My tu v Európe sme sa teda dostali do totálneho ústrania…všetci, nielen tu na Slovensku.
Ak by však masmédiá láskavo „dovolili“ reportáže a správy z krajín BRICS a vôbec ázijskej „multipolarity“, to by sme sa čudovali: isteže, beží tam všetko cez ten technologický pokrok. Ale hlavné slovo stále majú ľudia – a to, div sa svete – organizátori výroby, zamestnanci, drobní podnikatelia ktorí od banky dostanú úver a pustia sa do veľkovýroby…
A:1. A NAPOSLEDY: U nás sa rýchlo strácajú zručnosti, vedomosti, kompetencie v ľudskej práci: príklad? Otázka na „mladého remeselníka“: Prečo si to sám neurobíš? Jeho odpoveď vás dorazí:Načo? To si radšej pozriem nejaký nový instáč, šetrí mi čas objednávka e-schopom na Alibabu, ráno zadáš požiadavku a večer to máš v skrini…oj oj, tu už vyčuhuje iná ekonomická kategória: LENIVOSŤ!
A na margo tých ekonomických modelov: Každý model musí vziať z reality prvky systému a naplniť ich konkrétnymi číslami z hodnôt, konkrétnymi nákladmi, prijmami, výnosmi…a tie sa v celej Európe strácajú a u nás aj STRATILI…nemáte prvky, nemáte možnosť zostaviť model, to je ako keď nemáte deti, ťažko môžete organizovať škôlku …
Ale nech Vás to poteší: Mali by sme sa venovať zachytávaniu tej našej slávnej minulosti: nášmu spriemyselňovaniu, premene vidieka, československému technickému rastu do 2.svetovej vojny, alebo mapovaniu zaniknutej „socialistickej civilizácie“ u nás.
Peter
priam si ma potešil. Ja som V Tlmačoch po VŠ začínal a teda som ozaj hrdý na to čo dokázali. Ale nielen na to, čo dokázali. Lebo tam išlo aj o iné vzťahy medzi ľuďmi. My sme spolu hrávali futbal, či volejbal. A volejbal som hral s ekonomickým námestníkom, či iným dôležitými funkciami. Alebo, zlepšovatelia robili akýsi zlepšovací návrh a pri obede mi to rozprávali. Náročné boli výpočty tak som im povedal, aby mi dali vzorce, že to vypočítam na Aritmách.
Peter a tá globalizácia. Ozaj preniká všetkými pórmi do života národov a stáva sa každodennou priam samozrejmosťou a jej extrémne protirečivé prejavy a dôsledky plodia na jednej strane obdivovateľov a na druhej strane odporcov. Priam vznikla potreba objektívneho poznania prevratných a zároveň rozporuplných globalizačných premien vďaka, ako píšeš, novým technológiám. Ozaj vidím nebývalí hrozby a riziká ohrozujúce samotnú jej existenciu, teraz aj v dôsledku vojen. Rozporuplnosť sa vyostrila a dostali sme s na civilizačné rázcestie, na ktorom sa civilizácia musí rozhodnúť, ktorým smerom sa dá.
BRICS sa rozvíja, veď už 7 krajín sa pridalo a pritom zakladatelia sú veľké štáty. Ja vidím ich veľkú budúcnosť. Zaviedlo svoj finančný systém a odpojili sa z nášho. Ich ciele sú príťažlivé
Domnievam sa, že si neuvedomujú naši vodcovia protirečivosti ekonomických, sociálnych, ekologických a celkových spoločenských súvislostí a hlavne dôsledky stavu sveta a reda aj globalizácie.
Peter, potrebujeme komplexný pohľad v dnešnom rozporuplnom chataktere aj politického vývoja.
Ďakujem
jaro