Aby čitateľ vedel prečo som si zvolil tento nadpis, musím začať citátom: „RIO DE JANEIRO. Ministri financií skupiny najväčších ekonomík sveta G20 sa v piatok dohodli, že sa budú usilovať o efektívne zdanenie superbohatých.
Pri plnom rešpektovaní daňovej suverenity sa budeme snažiť spolupracovať, aby sme zabezpečili, že jednotlivci s ultra vysokým čistým majetkom budú efektívne zdaňovaní, uvádza sa v spoločnom vyhlásení ministrov po dvojdňovom stretnutí v brazílskom Riu de Janeiro.
Hlavná priorita brazílskeho predsedníctva
Brazília pred samitom G20, ktorý sa uskutoční 18. až 19. novembra v Riu de Janeiro, urobila z návrhu na uvalenie dvojpercentnej minimálnej dane pre miliardárov hlavnú prioritu svojho predsedníctva v skupine. Brazílsky minister financií Fernando Haddad označil piatkovú dohodu za „významný krok vpred“. „Vždy sme boli optimistickí, pokiaľ ide o tento výsledok. Ten naozaj prekonal naše pôvodné očakávania,“ povedal Haddad. Podľa analýzy Oxfam zverejnenej vo štvrtok pred stretnutím ministrov financií najbohatšie jedno percento nazhromaždilo za ostatné desaťročie nové bohatstvo vo výške 42 biliónov dolárov, čo je takmer 36-krát viac ako dohromady chudobnejšia polovica svetovej populácie.
USA sú proti
Podľa správy Gabriela Zucmana, ktorú si objednala Brazília, miliardári v súčasnosti platia na daniach ekvivalent 0,3 percenta svojho majetku. Dvojpercentná daň by celosvetovo od približne troch tisícok získala 200 až 250 miliárd dolárov ročne. Tieto peniaze by mohli pomôcť financovať verejné služby, ako je vzdelávanie a zdravotná starostlivosť, ako aj boj proti zmene klímy.“
Čo je efektívne zdanenie? Efektívny je veľmi vágny pojem. V slovenčine máme až 3 jeho zmysly – efektívny, efektívnejší a najefektívnejší. Nevieme jednoducho rozlíšiť čo je efektívny a čo je najefektívnejší. Musíme mať objektívnu mieru.
Závery G20 sú z hľadiska ekonomickej vedy bezvýznamné. Profesor K. Engliš na písal 890 stranové dielo Soustava národního hospodářství s podnapisom Veda o pořádku v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Náš profesor I. Karvaš, guvernér SNB, napísal viac ako 600 stranové dielo Základy hospodárskej vedy. W. Baumol a A. Blinder v ich diele Economics v Indexe pojmov uvádzajú pojem daň (tax) až v 32 spojeniach s inými ekonomickými pojmami ako daň a disponibilný príjem, priama daň, daň a efekty atď. A. Peacock, G. K. Shaw majú zásadné dielo The economic Theory of Fiscal Policy, ktoré dôkladne rozoberá, analyzuje otázky, čo môže dôsledná ekonomická analýza povedať o efektoch rôznych fiskálnych opatrení na hodnoty tých makroekonomických premenných, ktorých pohyb veda akceptuje ako indikátor výkonu ekonomiky, napr. príjem, output, zamestnanosť, rast, ceny až obchodnú a platobnú bilanciu. Prečo to G20 neriešilo?
Významný nemecký ekonóm G. Felbermayr, prezident hlavného výskumného centra Nemecka Kiel Institute of World Economy – verím, že inštitút pozná minister financií Nemecka – napísal (HN,6/6/2020), že „Nemožno dosiahnuť dva také dôležité politické ciele použitím jedného nástroja. Nedosiahnete optimálne výsledky ani pri jednom“. Aj ministri musia rešpektovať ekonomickú vedu.
Aby som čitateľovi ukázal základné ekonomické vzťahy a ich väzby medzi nimi, čo ukáže, že zasahovanie do ekonomických veličín je veľmi náročné, uvediem problém, že, ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva príslušné ekonomické vzťahy môžeme ekonometricky takto vyjadriť:
Y = a1G + b1M
a (1)
p = a2G + b2M
kde G sú výdavky vlády, M je masa peňazí a koeficient a1 predstavuje zmenu príjmu, ktorá vyplynie zo zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor vládnych nákupov. Podobný význam majú ostatné koeficienty. Tvorca politiky a teda aj G20 totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 98 mld. euro) a p = p* (napr. 1,1)a ak chce získať tie ich určité cieľové hodnoty, potom veličiny G (výdavky vlády) a M (masa peňazí) by mali mať (ideálne), musia mať takéto hodnoty:
To sa z hlavy nedá povedať, zistiť, potrebujeme riešiť sústavu rovníc. Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G. Zo vzťahov vyššie jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych koeficientoch ai a bi, budú vždy iné. Iné ich má JAR, iné Nemecko, Francúzsko, či Anglicko. To tvorca politiky, teda aj G20 nemôže ignorovať. Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom rokovania vlády (aj NR SR) pri tvorbe jej ekonomickej politiky.
Vzťahy (1) možno zreálniť práve novou veličinou T (dane). Potom by prvá rovnica mala takýto tvar:
Y = a1G +b1M + c1T
Riešením 3 rovníc by sme získali rovnovážne hodnoty premenných G, M, a T. Teda nie ľubovoľné, čo si vymyslí zasadnutie G20. Na báze čoho G20 urobilo závery? Na báze HDP? Ale HDP je zlý ukazovateľ už zato, že je v peňažných jednotkách. Veď JAR, Anglicko, či USA majú rôzne meny a ekonomické zdroje a tak by G20 malo presne vedieť aký je stupeň ekonomického rozvoja všetkých 20 krajín. Riešenie by nám poskytla niektorá z metód diskriminačnej analýzy a to na báze fyzikálnych ukazovateľov.
Záver
Každá ekonomika sveta funguje v podmienkach neistoty, neurčitosti. To mi na zasadnutí G20 chýbalo. Kedy skončí vojna na Ukrajine? Aké prírodné katastrofy čakajú svet? Čakal som že zasadnutie bude riešiť problémy fiskálnej politiky v podmienkach neistoty. Nie iba uvalenie dvojpercentnej dane pre miliardárov. V čom spočíva v záveroch spomínaný významný krok? Ba G20 mala riešiť optimálne rozhodovacie pravidlá pre vlády a podniky v krajinách G20 v podmienkach súčasného sveta. Na zasadnutie mal pripraviť nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu práve ekonomickú analýzu a princípy, ciele a fiskálnu politiku v najbližšom období. Proti vedeckému riešeniu by USA nemali byť proti.
Každá krajina má veľa druhov daní a tak sa mal riešiť systém, sústava daní a nie iba problém superbohatých. Systém žiada systémové a nie náhodné riešenie. Veda pozná Heisenbergov princíp neurčitosti.
Prof. J. Husár
Bratislava 28/7/2024
Vážený pán profesor,
myslím, že rast bohatstva úzkej skupiny miliardárov na úkor rastu chudoby pre miliardy občanov je problém, ktorý si žiada riešenie. Ak sa ministri financií skupiny najväčších ekonomík sveta G20 dohodli, že sa budú usilovať o efektívne zdanenie superbohatých pokladám to nevyhnutný a racionálny krok. Miliardy ľudí znášajú ekonomické šokové vlny pandémie koronavírusu , inflácie a vojny, zatiaľ čo bohatstvo miliardárov rastie. Oxfam považuje za spravodlivé východisko z krízy vyššie dane pre bohatých nie 2 ale 5 % pre svetových multimilionárov a miliardárov čo by mohlo priniesť 1,7 bilióna dolárov ročne. To by stačilo na to, aby sa z chudoby vymanili dve miliardy ľudí, ako uvádza Oxfam v správe pred začiatkom výročného zasadnutia Svetového ekonomického fóra v Davose.
Dohoda ministrov financií nebola prijatá na základe odporučenia nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu a nevychádza z ekonomickej analýzy a princípov a cieľov fiskálnej politiky pre najbližšie obdobie ale z o obavy pred sociálnymi nepokojmi, migráciou a neustále prehlbujúce sociálne nerovnosti.
Vážený pán inžinier, TOnko,
je veľa profesionálnej literatúry o teórii ekonomickej politiky (napr. aj môj učiteľ, nositeľ Nobelovej ceny J. Tinbergen), ktorá používa ozaj sofistikované nástroje a analýzu, ktorá sa verbálne nedá dosiahnuť. Pri hľadaní odpovedí na otázky zdaňovania sa nezaobídeme bez využitia modelov a 500 premenných a 600 rovníc. Iba vďaka ním môžeme očakávať zlepšenie pri formulovaní analýzy efektov daňového systému a to musia rešpektovať aj ministri financií G20. Dôsledkom ich neakceptovania a využívania je teraz problém zdaňovania superbohatých a obrovský nárast chudoby. Na čo je potom špecializácia operačný výskum a ekonometria na mojej fakulte, alebo aj na Matematicko-fyzikálnej, kde končil europoslanec Ódor matematiku a manažment. Takých fakúlt je v krajinách G20 veľa. Ba sa robia aj postgraduálne štúdiá z tejto oblasti. Kde sa zamestnanú tí ľudia?
Riešenie vidím v tom, že budeme požadovať aby aj G20 a naša EÚ využívali vedecké riadenie, o ktorom prvý kongres bol presne pred 100 rokmi v Prahe.
Ďakujem
jhusár
Oj pán profesor, tak toto je veľmi kontroverzná téma! (ale možno pre očisťujúcu diskusiu potrebná)
Viem že to myslíte dobre, ba dokonca ste „nadhodili tenisovú lopričku na smeč“ tým citovaním potentátov G20: Ale dobre píšete, že „závery G20 sú z hľadiska ekonomickej vedy bezvýznamné. “ To o zdanení „superbohatých“…lebo je to politické a nevedecké! a i keď máte úprimnú snahu problém objasniť dokladovaním vzorcov a výpočtov, je to v tomto prípade MARNÉ… lebo nemôžete argumentovať ekonomickými výpočtami politickým idiotom, ktorí nepochopili podstatu ekonómie.(myslím tým predstaviteľov G20…)
Očakával som oveľa viac objasnenie toho, čo písali profesori K.Engliš a I,Karvaš.
Teda v závere, že nestačí „zdaňovať“ ale najprv sa musí vyprodukovať. Zdaňovať príjem, tak to robili feudáli a robia to i kapitalisti.
Hlásim sa k stúpencom čs.socialistického hospodárskeho systému a zažíval som ho ako aktívny ekonóm v 70. a 80.rokoch.Tak po 1, Vlastníctvo štátu zabezpečovalo, že vyrobená a zaplatená (=realizovaná) produkcia bola vysoko zdaňovaná a všetko tieklo do štátneho rozpočtu, prosím, žiadne „verejné financie“ neexistovali.
Po 2. aj tak ľudia dostávali príjem, ktorý im zabezpečoval životnú úroveň a zároveň si odkladali úspory. „Vysoké zdanenie“zo mzdy viedlo k tomu, že sa do sociálneho systému cez štátny rozpočet vrátili tak vysoké financie, že bolo dosť peňazí na školstvo, zdravotnícvto, kultúru, šport i obranu a nik nepotreboval použiť pojem „verejné financie“. Nie preto, že „všetko nakoniec bolo naše – celospoločenské“. ale aj preto, lebo celospoločenské statky neboli ocenené, nebola na nich cenová vizitka, lebo boli NEPREDAJNÉ. (Ešte aj práce na dobrovoľných „akciách Zet“ sa vyčíslovali v hodinách nie v korunách).
TAKŽE ZMEŇME PROSÍM NÁŠ VEDECKÝ RÁMEC
Uvažujme nie o „zdaňovaní príjmu pre verejné financie“. Uvažujme a zrátajme, koľko produkcie vo vlatníctve štátu donesie dostatok financií do štátneho rozpočtu, aby výdavky štátneho rozpočtu boli prekryté, ba PREBYTKOVÉ.
Že to je nereálne? Ale vedecké! A to oveľa viac ako nereálne rojčenie o „efektívnom zdanení superboháčov“ – lebo veď tomu by muselo predchádzať masovo politické zemetrasenie, revolúcie, kontrarevolúcie, možno až nejaká zvrátená slniečkárska verzia „komunizmu“ s avantgardou tých aktérov ako pri otváracom ceremoniáli LOH Paríž.
/ A my sme ten druhý, vedecky zrátaný rámec už odskúšali za socializmu, aktívne investičné zdroje ku 21.12.1989 za ČSSR boli päť tisíc miliárd Kčs. Z toho tieklo do štátneho rozpočtu ČSSR 223 miliárd Kčs do príjmu.
Peter,
tak dobre ako ja poznáš dielo prof. K. Engliša, dvakrát ministra financií Československa. Uvádzam nadpis jeho diela aj v úvahe a tam uvádzam aj toto: Veda o pořádku v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Uvažujú tak ministri G20? Chcú udržať a zlepšiť život ľudí, alebo chcú zdaniť iba superboháčov, pojem ktorý zaviedlo zasadanie G20. Aj Ty aj ja dobre vieme, že ekonómia má svoj predmet, jazyk a aj metodológiu. Ekonómia nám pomáha preniknúť do útrob ekonomickej reality cez poznanie pojmov a vzťahov. Ekonomická veda odhaľuje zákony (napr. zákon dopytu a ponuky, zákon obehu peňazí).Zákony spravidla nemôžeme spoznať iba pomocou zmyslov – sluch, čuch, atď. Musíme sa hlavne spoľahnúť na myslenie (rozum), na ktoré apeluješ. Ekonomická veda je evidentné a usporiadané poznanie vecí. Toto je bázické tvrdenie v mojej úvahe. V tomto zmysle musím pripomenúť báseň, lebo vyjadruje enigmy vedy.
Ó, koľko objavov čudných / prináša vzdelanosti duch,/ skúsenosť, chýb dcéra bludných,/ génius paradoxov druh/ či náhoda, Boh vynálezca. Puškin
Vie G20 koľko objavov čudných má ekonómia? Napríklad rovnicu rovnováhy ekonomiky, ktorú objavil Keynes? Po roku 1989 sme sa vrátili ku kapitalizmu; a zisťoval som veľa problémov, ktoré sa vyskytli v chápaní ekonomických vied a hlavne v realizácii jej nástrojov, hlavne nástrojov fiskálnej politiky, v hospodárskej politike pri riadení ekonomiky.
Komparuješ dva systémy. Baumol a Blinder, ktorých v úvahe spomínam, majú kapitolu 40 Komparácia ekonomických systémov: aký je výber? Už nadpis jednej časti Central Planning in the Command Economy indikuje neznalosť, či zaujatosť.
Jadro pre našu ekonomiku je v tom, čo si napísal: nestačí „zdaňovať“ ale najprv sa musí vyprodukovať. Privatizácia nám zničila 140 podnikov. Teda položka daň z príjmu právnickej osoby, ako ju voláme od r. 2011, je ochudobnená; daniari nemajú koho zdaňovať. Poplatky za psa to nenahradia.
Ďakujem
jaro
Diskutujúci publikovali k článku viaceré podnetné stanoviska. V princípe s mnohým súhlasím, lenže súčasný svet nemožno predsa vrátiť do bodu nula a napr., ako navrhuje p. Sablič, zrušiť zisk a celú makroekonómiu. Teoretický by bolo azda možné „zrušiť“ najbohatšiu kastu, ale s akými dôsledkami pre našu planétu? Kto by ten boj vyhral? Preto si myslím, že za daného stavu, hoci ide iba o čosi veľmi páchnuce zabalené v pozlátke, pomenované ako dodatkové, alebo „dobrovoľné“ zdanenie super boháčov, v konečnom dôsledku je to „mnohostranne“ nevyhnutný a racionálny krok. Hoci ide iba o dočasné a veľmi krátkodobé riešenie globálnej krízy ľudskej spoločnosti.
Neviem, čo je na mojom názore nepochopiteľné. Kedysi pod jednou strechou existovali astronómia a astrológia. Po oddelení astronómia sa stala plnohodnotnou vedou a astrológia stala pavedou. Toto čaká aj ekonómiu. Mikroekonómia od počiatku je vedou a ako veda sa rozšíri na celosvetový priestor. Makroekonómia bude dominovať hazardným hram, kam patrí už dnes.
Najprv ale treba pochopiť, že zisk je virtuálny nezmysel, rovnako ako perpetuum mobile. Zisk a strata sú spojité nádoby a navzájom sa negujú. Kto ovláda mikroekonómiu a podvojné účtovníctvo, tak mi bude rozumieť, pretože v mikroekonómii* zisk nemôže vzniknúť!!!
Pri všetkej úcte k Vám, asi sme sa navzájom nepochopili /v duchu príslovia „ja o voze, ty o koze“/. O tom čo raz bude som nič nenapísal, nie som veštec. Napísal som iba o – podľa mojej mienky – realite, ktorá je možná a azda v danom čase aj užitočná.
Pán inžinier,
už som Vám poslal obsah diela Logika od prof. Markoviča. Zožeňte si ju. Robíte chybu ignoratio elenchi.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
ja nerobím chybu, ja len porovnávam dve možnosti, ktoré spoločnosť má. Pokračovať v makroekonomickom ovládaní sveta alebo ho zásadným spôsobom zmeniť. Inými slovami držať hubu a krok (evolúcia) alebo hľadať cestu k zásadnej zmene (revolúcia). Príroda pracuje jednou aj druhou metódou. Nové formy, vyššieho radu, vznikajú revolučnou cestou. Tak vznikli a nahradili nedokonalé formy aj feudalizmus, kapitalizmus či socializmus. Nič nie je také, aby nemohlo byť dokonalejšie.
Socializmus bol odstránený „na hulváta“, tak prečo sa nepokúšame ho vedecký oceniť a preskočiť. Je to v rozpore s logickým myslením?! Môžte vylúčiť, že nemôže existovať dokonalejšia forma usporiadania spoločnosti ako kapitalizmus či socializmus. Ak my to dokážete, budem aj ja držať „hubu a krok“!
Ja tvrdím, že existuje aj iná možnosť a predkladám návrh novej spoločenskej formácie. Štatistiky túto potrebu dokazujú a existuje aj iný logický dôvod. Ekonómia, ako celok je jeden veľký celosvetový oxymoron!!! Mikroekonómia zásadne vylučuje Zisk, ako voľný radikál a makroekonómia ho priamo zbožňuje a vnucuje spoločnosti!!!
Nuž pán profesor aj Vy máte dve možnosti, a preto nechápem prečo, nemôžme posudzovať, aj iný názor ako dogmatické lipnutie na makroekonómii.
Pán inžinier,
veď G20 by mal byť motor ekonomiky sveta. A na rokovanie im mal pripraviť analýzu nositeľ Nobelovej ceny. A ako som naznačil v závere, v dnešnom svete je dôležitá stabilizačná politika a to za neurčitosti a to v spojitosti s ekonomickou dynamikou. Sú o tom knihy. Úplne si ministri financií G20 nie si vedomí, že ekonometria má niekoľko nelineárnych modelov fiskálnej politiky. Priam naliehavé je riešenie fiskálnej politiky a neurčitosti. Toto pokladám za zásadné. Iba si pozrite, čo robí príroda, prírodné živly, nedávno v Čechách. Na to musí byť ekonomická politika pripravená. Analýza statickej situácie v ekonomiky nemá zmysel. Veď si pozrite citát v úvode, kde sa iba prejavila neznalosť problémov. Zdaňovanie bohatých už tiež riešila veda, napr. aj exponenciálnou daňou.
Ďakujem
jhusár
Ale ako je možné – že Veda umožní 36x zväčšiť bohatstvo jednej polovici spoločnosti na úkor druhej? A pri tom každý pracujúci platí dane zo svojej mzdy! Nie je chyba niekde v samotnej Vede Ekonómii?
Vážená pani Marta,
ten 36 násobok je ozaj niečo čo v ekonomike nemá mať miesto. Ale to iba dokazuje, že ekonomiku neriadi ekonomická veda, ale ekonomiku riadia boháči. Chyba nie je vo vede, tie jej poznatky sú ozaj bohaté a odvodené z ekonometrických modelov, teda vlastne z matematiky. Problém je že tieto poznatky nie sú v hlavách tých čo sedeli na zasadnutí G20 a aj tých, čo nás a EÚ vedú.
S pozdravom a vďakou
jhusár
Je to pravda, daňová reforma sa nedá robiť tak, ako sa do toho púšťal Sulík – oddelene od riešenia celej ekonomiky. Treba vnímať všetky súvislosti.
K pojmu „efektívnosti zdanenia“ by som mal malú poznámku. Pripadá mi to tak, že doterajší prístup k zdaneniu, dlhé desaťročia, bol taký, že sa zdaňovalo tam, kde bol viditeľný nejaký „prebytok“. Vláda brala tomu, kto mal. K tomu smeruje aj idea zdanenia superbohatých, ktorá je aj populárna medzi ľudom. Vláda by však zdaňovaním mohla a mala riešiť aj iné problémy, nielen ekonomické. Cez zdanenie sa dajú „efektívne“ dosahovať ciele, ktoré nie je možné dosiahnuť zákonom. A to aj naopak – odpustením alebo úľavou na dani.
Napríklad: Myslím, že by stálo za úvahu zrušiť zdanenie príjmu štátnych zamestnancov. Fiškálne je to bezvýznamná položka, lebo nepredstavuje žiadny príjem štátu, a mohlo by to byť motivačné na získanie skúsených manažérov, najmä ak by inak fungovalo progresívne zdanenie.
Druhým príkladom by bolo odpustenie DPH pri určitých výdavkoch (najmä na bývanie) seniorov. Malo by to na jednotlivcov podobný efekt ako zvyšovanie dôchodku a mohlo by to motivovať mladé rodiny, aby si svojich seniorov nechávali u seba a nedávali do domovov dôchodcov.
Podčiarkuje to to, čo celý čas hovorí pán profesor – vláda by mala riešiť reálny život a dosahovať reálne ciele, nie fiktívne čísla.
Vážený pán doktor,
problémov je ozaj veľa. Ak bude štát pôsobiť, čiže manipulovať s daňou z príjmu fyzických osôb, potom s daňou príjmu právnickej osoby, či s DPH a či s daňou z majetku, dôsledky, efekty nebudú rovnaké. To sa dá vypočítať. *Nech je funkcia daní zamestnancov obyčajná lineárna funkcia T = a + bY, kde Z je príjem. Prvá derivácia nám jasne hovorí o efekte zmeny Y; to viete lepšie ako ja. Nemusí byť lineárna. To malo G20 vedieť podľa štátov. Analogické funkcie môžem skonštruovať za všetky druhy daní. To mali mať krajiny G20 na stole ako bázický materiál za všetky štáty G20. Inak rozprávať o efektoch je iba klebetenie. či ako hovorievam by bolo, bolo by. Ba si mali vyjasniť aj pojem stabilizácia ekonomiky. Aj to nám matematika a ekonometria definujú. Fiskálna politika má predovšetkým stabilizovať ekonomiky aby sa nehompálala ako na hojdačke. Veď to urobil Galilei, kde v kostole v Pizze videl ako sa svetlo nad ním pohybuje a ruko, pulzom zistil, že čas je rovnaký hoc ako rozdielny je najmenší a najväčší výkyv. Ale HDP má iný cyklický pohyb a celkom iný cyklický pohyb má netto export. Vedeli to podľa krajín. Vedeli niečo o pohybe všeobecnej úrovne cien a či faktorov výroby, ktoré skúma ekonómia. Alebo ako som to napísal iba dôsledná ekonomická analýza môže povedať o efektoch rôznych fiskálnych opatrení na hodnoty tých makroekonomických premenných, ktorých pohyb veda akceptuje ako indikátor výkonu ekonomiky, napr. príjem, output, zamestnanosť, rast, ceny až obchodnú a platobnú bilanciu.
Ďakujem
jhusár
Rozumiem, pán profesor.
Mal som na mysli taký spôsob riadenia, ktorý presahuje čisto ekonomické závislosti a siaha do sociálnej psychológie. No máte pravdu, že aj také efekty je treba posudzovať vedecky s použitím experimentu alebo pilotného projektu, nie typom „by bolo – bolo by“.
Dane nie sú ničím iným ako obhryzenými kosťami, ktoré poskytuje makroekonómia spoločnosti. Žiaľ pokiaľ svetu bude vládnuť makroekonómia s jej bohom Ziskom, tak to inač nebude.
Politika a politici sú a budú len služobníkmi tejto ideológie a nie služobníkmi spoločnosti ako celku.
Pravdu mal Einstein: „Ľudská hlúposť a vesmír sú nekonečné pričom o vesmíre možno pochybovať!“
Vážený pán inžinier,
G. Galilei povedal: A predsa sa točí. Ak zdaňovanie riešila G20, iste bol dôvod. Moje stanovisko som vyjadril v tejto úvahe. Neodbil som to. Uviedol som argumenty, moje poznatky. Ste autor knihy a tak viete, koľko ste bol zhrbený nad stolom. Z dejín vedy vieme, že aj chemici mali rôzne názory až prišli k poznatku.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor!
Prečo ľudia majú robiť to, čo chce makroekonómia, teda dosahovať Zisk. Celé ekonomické riadenie, a preto aj politika smeruje k Zisku, je to absolútna diktatúra. (Ak nebude zisk, nebudú dane, ak nebudú dane nebude na chleba!!!). Toto nerobí žiadna seriózna vedná disciplína, len a len ideologické disciplíny.
Fyzika, chémia, prírodné vedy a podobné seriózne vedy, to nerobia. Oni ponúkajú možnosti, ale nediktujú!!! Toto nerobí ani mikroekonómia, teda pôvodná časť ekonómie. Mikroekonómia podáva spoločnosti verný obraz o ekonomickej situácii v podniku, ale nič viac.
Makroekonómia naopak, pomocou Zisku skresľuje ekonomický obraz spoločnosti, nadhodnocuje ho (pančuje), aby sa takto ľudia okrádali. Nie je to nič iné ako virtuálna obdoba otrokárskej spoločnosti > „snaha žiť na úkor iného“!!!
>>>Aj chemici mali rôzne názory až prišli k poznatku<<< Je načase, aby aj makroekonómi prišli k poznatku, že takto sa isť ďalej nedá. Svet sa uzatvoril a zároveň tak, ako kotol pod ktorým sa neprestáva kúriť je pred kolapsom. No a nekonečný nárast ziskov nie je nič iné ako ten oheň pod kotlom.
Toto je dôkaz: Podľa analýzy Oxfam zverejnenej vo štvrtok pred stretnutím ministrov financií najbohatšie jedno percento nazhromaždilo za ostatné desaťročie nové bohatstvo vo výške 42 biliónov dolárov, čo je takmer 36-krát viac ako dohromady chudobnejšia polovica svetovej populácie.
Kam nás ženie makroekonómia svojou pažravosťou po nekonečných ziskoch. Priestor na ďalšie zisky po uzatvorení svetovej ekonomiky už nie sú. Teda sú, za cenu odstránenia 7-8 miliárd „ľudského prebytku“.
O tom treba rozmýšľať a nie o tom či Zisk zdaniť 15 alebo 20%. Každý cent ziskov, len a len prehĺbi priepasť medzi chudobou a bohatstvo, a tým aj napätie v spoločnosti!!!
Vážený pán inžinier,
ziskom sa zaoberá mikroekonómia; skúma ako sa správa podnik, napr. maximalizuje zisk. To viete lepšie ako ja. Makroekonómia skúma ako sa správa ekonomika ako celok, napr. zisťuje ako vznikne rovnováha ekonomiky.
Ďakujem.
jhusár
Vážený pán profesor!
toto je Váš a celej makroekonomickej vedy zásadný omyl!!! Mikroekonómia sa Ziskom nezaoberá, pretože zisk v mikroekonómii nemôže vzniknúť. Mikroekonómia pôsobiaca v uzatvorenom podniku (právnickej osobe – virtuálnej) je len neutrálnym nástrojom, ktorý prenáša z makroekonomického prostredia, teda TRHU k vlastníkovi zisk, ktorý sa vyprovokoval na TRHU, ktorý ovláda makroekonómia!!! Zisk ani strata nie sú súčasťou podniku. Zisk je dlhom podniku voči svojmu vlastníkovi a strata naopak je voči vlastníkovi pohľadávka.K rovnováhe ekonomiky v makroekonómii nikdy nemôže dôjsť pokiaľ uznáva zisk ako >voľný radikál<. Zisk je zdrojom nerovnováhy a to celou svojou váhou.
Dôkaz:
Ako vyzerá ekonomika nie podniku, ale spoločnosti ako celku.
Genetický kód spoločnosti > SCT = ÚVN („C“+“VK“+“VS“) + Zisk
SCT – súhrnná cena tovarov na TRHu – realizačná cena celkovej produkcie
ÚVN – úplné spoločenské náklady na produkciu tovarov
C – konštantný kapitál – kapitálový vklad majiteľov podniku
VK – variabilný konkrétny kapitál – na pracovisku zamestnancami
VS – variabilný kapitál celospoločenský (dane, odvody a pod.)
ÚVN – úplné vlastné náklady spoločnosti tak, ako sa nachádzajúcu v podnikovej výsledovke
Ako sa rozkladá spoločnosť a vzniká inflácia v tabuľke a grafe.
Vážený pán inžinier,
zohnal ste si knihu logiky? Ja som robil skúšku z mikroekonómie v roku 1964 a tu je kniha Microeconomic theory; a mathematical approachby Henderson, James Mitchell, 1929- O mikroekonómii sa dozviete aj v mojej knihe Úvod do ekonometrie z roku 1970. Je tam aj 5 zákonov správanie a zisku. Zožeňte si ju. Mikroeknómia je veda a o tom o čom Vy hovoríte je mikroekonomika!! Treba poznať pojmy.
Pán inžinier, makroekonómia dokázala ten vážny vzťah, ktorý je označený žlto. Ak nadávate na makroekonómiu, čo vedec nerobí, tak nájdite vo vzorci chybu, napr. ako v 2 x 3 = 7, potom môžete tvrdiť, že makroekonómia je chybná veda.
Stále platí, že robíte chybu ignoratio elenchi. Ak nemáte knihu, pozrite si to na internete.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
ukázal som Vám kam vedie teoretický makroekonómia ľudskú spoločnosť. V prílohe sa pozrite na prax 1820-2003. Ďalej nesledujem, lebo svetové štatistiky pod ťarchou tejto katastrofálnej skutočnosti zmenili metodiku. Údaje Oxfam, ktoré ste uviedol hovoria, že mnou zistená katastrofa je oproti dnešku „malina“. Ja som o tomto katastrofickom vývoji písal už v roku 2003, vo svojej knihe. No a Vy mi ponúkate čítanie, keď tento vývoj bol ešte len „v plienkach“ teda neznámi. Ja sa zaoberám katastrofickým vývojom ľudstva, ktorý pre Vás je neznáma skutočnosť, napriek tomu, že jeho základom je myslenie, ktoré Vy obhajujete. Žiaľ musím konštatovať, že celá makroekonomická obec „Nevie čo činí a nechce to ani vedieť!!!“
Je mi z Vás smutno!