Čitateľ mohol dostať mail s článkom, ktorý mal nadpis: Rusko predložilo BRICS návrh nového platobného systému. Ba už mohol vidieť aj novú menu BRICS a aj jej niektoré výmenné kurzy. Ako mena BRICS zakýva výmennými kurzami? To je náročná otázka. V tlači sa už objavili negatívne články o mene BRICS. Problém výmenných kurzov je však aj ekonometricky náročný.
Nemôžem nezačať hlbšie v histórii. Lebo je poučná. Ba je jadrom problému a ho objasňuje. Hoc poznáme vedecké diela o výmenných kurzoch, či metodiky, ktoré určujú centrálne banky, musím sa vrátiť až ku Kopernikovi, ktorého riešenia nám uľahčia vnímať aj súčasné problémy s výmennými kurzami. Napísal zásadné ekonomické dielo Rozprava o razení mince. Funkciou generálneho administrátora biskupovi Warmie Koperník dosiahol najvyššie úradnícke postavenie. Cestoval po Warmii a vyberal naturálne a peňažné poddanské dávky. Práve zato sa Kopernik znamenitým spôsobom uplatnil pri riešení problematiky obehu mince v Prusku. Praktické problémy obehu peňazí mu nemohli byť vzdialené preto, že im musel venovať mimoriadne veľkú pozornosť pri výkone hospodárskej funkcie, ktorou bol fromborskou kapitulou poverený.
Na rokovaniach generálneho pruského snemu sa o problémoch mince pravidelne diskutovalo. Týchto rokovaní sa zúčastňoval aj Kopernik, ako delegát Warmie a zasahoval do rokovaní úvahami o obehu peňazí, ktoré vyústili do návrhu zásad pruskej monetárnej reformy. Prvá z nich tzv. Úvahy (Meditata) pochádza z roku 1517. Druhý text, známy v kratšej verzii ako Traktát o minciach (Tractatus de monetis) a v obsiahlejšej verzii ako Spôsob razenia mince (Modus cudendi monetatum), bol rozpracovaný ako príprava k vystúpeniu na pruskom generálnom sneme (sejme) v roku 1519. O monetárnych otázkach Kopernik hovoril 21.III. 1522 na sejme v Grudziaku a jeho rozpravu O oceňovaní mince (De estimatione monete) bola zaznamenaná v protokole stavovského rokovania. Pre snem v Malborku , ktorý sa konal v roku 1528, pripravil Kopernik dielo Rozprava o razení mince (De monete cudende ratio), ktorou svoje úvahy zakončil.
Uvedené texty spolu geneticky súvisia. Sú to v podstate prípravné varianty „Rozpravy“ z roku 1528, z ktorých už prvá obsahovala základné tézy Kopernikovej ekonomickej analýzy obehu peňazí, ktorú sa fromborský kanonik snažil presadiť.
Náročnosť problému bola veľká, predovšetkým si treba uvedomiť, že v obehu boli rôzne druhy mincí. V Prusku mali právo raziť a razili mince 3 mestá, Gdaňsk, Toruň a Elblag. Krížiaci mali mincovňu a razili vlastnú mincu. Vo vnútornom obehu boli aj poľské kráľovské mince, mince litovské, uhorské a české. Rôzne druhy mincí mali rôznu hodnotu, a preto bolo v praxi veľmi ťažké stanoviť, v akom pomere sa môžu mince vymieňať.
Najkvalitnejšou mincou bol červený uhorský zlatý dukát. Kráľovské Prusko vzhľadom na jeho účasť v medzinárodnom obchode malo veľký záujem, aby boli razené čo najkvalitnejšie druhy mincí. Takýto záujem nemal Poľský kráľ, a preto poľské kráľovské mince sa pomerne rýchlo znehodnocovali (polgroš Kazimíra IV Jagellonského mal v roku 1458 1,184 g striebra, v roku 1492 už iba 0,689 g striebra; v polgrošoch Zygmunta I. Starého bolo v roku 1507 iba 0,387 g striebra). Od križiakov sa dostávali do obehu veľmi zlé mince zvlášť v rokoch 1520-1521 v čase vojny.
Koperník zistil, že v takýchto pomeroch sú dobré mince z obehu neustále vytláčané mincou zlou, čo poškodzuje obchod a aj výrobu. Kopernik sa dozvedel, že tento jav už opísal M. Oresme a presnú definíciu dal Gresham a dostala názov Grehamov zákon. Zákon, ktorého prvá formulácia sa pripisuje sirovi Thomasovi Greshamovi, poradcovi anglickej kráľovnej Alžbety I., ktorý roku 1558 vyhlásil, že „zlá minca vytláča dobrú„. To znamená, že ak verejnosť nedôveruje jednej zložke ponuky peňazí, potom hromadí „dobré peniaze“ a usiluje sa zaplatiť „zlými peniazmi“ niekomu inému.
Od 16 storočia sa táto definícia často označuje ako Koperníkov a Greshamov zákon. Základom pre presné stanovenie hodnoty poľskej aj pruskej mince sa podľa Koperníka mala stať najkvalitnejšia a najhodnotnejšia minca dovtedajšieho obehu, za ktorú pokladal červený uhorský dukát razený zo slovenského zlata.
Zameniteľnosť pruských a poľských mincí znamenala, ba dôsledkom malo byť , podľa Koperníka, prehĺbené hospodárske základy zvrchovanosti poľského kráľa nad Pruskom, pričom panovník mal byť garantom stability novej meny.
Pozrime si problém výmenných kurzov v dnešnej podobe peňazí, v ich papierovej, či j bezpapierovej podobe. Nominálny výmenný kurz, či miera je cena jednej jednotky zahraničnej meny v jednotnej domácej meny. Aby som zostal v EÚ, tak napríklad výmenný kurz českej koruny a jedného eura je 0,040 (euro/ česká koruna). Nominálny výmenný kurz však neposkytuje informáciu o aktuálnej kúpnej sile daného množstva peňazí v rôznych krajinách. Ak auto Renault Espace stojí vo Francúzsku 25 000 eur a v ČR stojí 360 000 českých korún, kde je auto lacnejšie? Musíme si urobiť prepočet. Auto Espace vo Francúzsku stojí 25 000 eur, ale iba 0,040 x 360 000 = 14 400 v ČR v prepočte na eurá. Reálny výmenný kurz 0,040 x 360 000 / 25 000 = 0,576 znamená, že Francúzi zaplatia iba 57,6 percenta ceny za Espace na francúzskom trhu, ak si ho kúpia v ČR.
Nebudem rozoberať iné problémy, lebo som chcel iba čitateľovi ilustrovať súčasné problémy výmenných kurzov, zvlášť ak bude uvažovať n krajín. Očakávame, ako som spomenul, že sa reálne objaví mena BRICS. Bude krytá zlatom a ako? A aké budú výmenné kurzy BRICS?
Papierové peniaze významne negatívne ovplyvnili problém výmenných kurzov. V roku 1979 začal fungovať európsky monetárny systém (EMS). Objavil sa aj nový pojem peg (pojem často používal p. Klaus). Krajiny medzi sebou pegovali výmenné kurzy na oficiálnej parite. Oficiálnymi paritami sa rozumejú centrálne miery okolo ktorej môžu fluktuovať (teda nie je to jednoduché) a to vo vyhranených hraniciach. Horná hranica pásma bolo + 2,25 % a dolná bola -2,25 %.
Vznikol aj európsky mechanizmus výmenných kurzov (ERM), ktorý ustanovil, že výmenné kurzy môžu určiť iba trhové sily.
Ak EMS stanovuje cieľovú zónu výmenného kurzu ako sa mení správanie výmenného kurzu v priestore zóny?
Vidíme, že problémov je ozaj veľa. Teda tvorcovia hospodárskej politiky musia skutočne vedieť, ako sa výmenné kurzy správajú. Ako toto správanie ovplyvní nová mena BRICS? To musí vyriešiť ekonomická veda vopred, aby prax mala poznatky, ktoré bude treba využiť.
Naša metodika NBS definuje, že nominálny efektívny výmenný kurz (NEER) je váženým priemerom bilaterálnych výmenných kurzov domácej meny k menám relevantných obchodných partnerov určitej krajiny. Reálny efektívny výmenný kurz (REER) predstavuje vážený priemer relatívnych cien (meraných napr. CPI (indexom spotrebiteľských cien), PPI (indexom cien priemyselných výrobcov), PPI-manufacturing (indexom cien priemyselnej výroby), ULC (jednotkovými nákladmi práce), deflátorom HDP (hrubého domáceho produktu) alebo exportnými cenami) v domácej ekonomike a partnerských krajinách vyjadrených v jednej mene.
Aj cez indexy sa podstata stala ešte hmlistejšou. Z uvedeného vyplýva, že určenie výmenného kurzu sa dnes neopiera o niečo trvalé, ako za čias Kopernika.
Záver
Aby som čitateľa informoval o probléme výmenných kurzov zodpovedne, ta uvediem aj tento fakt:
„Zveřejňuje ECB směnné kurzy? Referenční směnné kurzy 31 měn vůči euru zveřejňuje ECB každý den kolem 16.00 SEČ. Tyto referenční kurzy jsou určeny pouze pro informační účely. Kurzy často používají podniky a veřejnost například pro výroční zprávy, daňová přiznání, statistické zprávy a hospodářské analýzy. Kurzy 31 měn vůči euru jsou průměry kurzů nákupů a prodejů a nemusí nutně odrážet kurzy, za které se uskutečňují samotné transakce na trzích. Pokud směňujete měnu, použitý kurz se odvozuje od tržních kurzů v reálném čase. ECB také zveřejňuje nominální efektivní směnný kurz eura založený na vážených průměrech kurz ukazuje, zda směna cizí měny za euro v průměru zlevňuje, nebo zdražuje.“
Uvedené tvrdenia neviem či čitateľovi uľahčia vnímať aj súčasné problémy s výmennými kurzami. Volatilita ekonomiky je teda úzko spojená s problémami výmenných kurzov.
Ekonomická veda, menovite aplikovaná ekonometria dôkladne formuluje a analyzuje problémy výmenných kurzov; uvediem dve diela: Dornbusch, Rudiger, 1976, Exchange Rate Expectations and Monetary Policy (Expektácie výmenných kurzov a monetárna politika), Salazar-Carrillo, The Purchasing Power Estimation of Equilibrium Exchange Rates, 1982 (Odhad kúpnej sily rovnovážnych výmenných kurzov).
Dnes teda musíme vyriešiť, ktoré premenné determinujú a čo ovplyvnia nové výmenné kurzy. Alebo inak, vieme zodpovedať otázku: dnešné výmenné kurzy a budúcnosť. Múdrosť vedy ekonómie sa nevyužíva.
Základom pre presné stanovenie hodnoty poľskej aj pruskej mince sa podľa Koperníka mala stať najkvalitnejšia a najhodnotnejšia mince dovtedajšieho obehu, za ktorú pokladal červený uhorský dukát razený zo slovenského zlata. Dnes to nemáme.
Nestojíme pred problémom prehĺbenia hospodárskych základov zvrchovanosti EÚ a aj Slovenska?
Prečo sa výmenné kurzy líšia? Čo chcú politici?
Prof. J. Husár
Bratislava 10/11/2024
Veľmi múdra úvaha rozširujúca všeobecný aj odborný rozhľad verejnosti. Zaslúžila by si širokú publicitu. Navyše keď je doplnená aj hodnotnými príspevkami ct. respondentov „Reminiscencií“.
Pán inžinier,
veď problém výmenných kurzov je veľmi starým problémom. Problém peňazí ho skomplikoval. Ale náš prof. Karvaš vo sovom diele venoval viac ako 80 strán peniazom a tak by to naši ekonómovia mali ozaj ovládať. Zvlášť v terajšej dobe keď používame nielen papierové peniaze, ale aj kreditné, či dobetné karty a v obehu je aj Bitcoin, Kto to ustráži. Za Kopernika to mal robiť panovník. Musím zopakovať? Ekonomická veda, menovite aplikovaná ekonometria dôkladne formuluje a analyzuje problémy výmenných kurzov; uvediem dve diela: Dornbusch, Rudiger, 1976, Exchange Rate Expectations and Monetary Policy (Expektácie výmenných kurzov a monetárna politika), Salazar-Carrillo, The Purchasing Power Estimation of Equilibrium Exchange Rates, 1982 (Odhad kúpnej sily rovnovážnych výmenných kurzov). Hospodárska prax vo svete to nerešpektuje, lebo máme multimiliardárov.
Ďakujem
jhusár
Áno, vážený pán profesor, plne s Vami súhlasím. „Hospodárska prax vo svete“ je plne v službách multimiliárdarov, to je kardinálny problém, ktorý ohrozuje doslova existenciu ľudskej civilizácie.
Bodaj by tieto poučné osvetové články čítali tí mladí, ktorí o tom nič nevedia. Nuž čo, vďaka za príjemné čítanie.
Peter,
Ty si robil v zahraničnom obchode, tak ozaj vieš detaily. Dne je to náročnejšie. Už keď si uvedomíš, že tu máme 4 zahraničné autmobilky. Ja si dobre pamätám na problémy Dubnice, ktorá mala v Etiópii svoje zastúpenie. Ba som videl problémy v poľnohospodárstve, ktoré nedocenila VŠP Nitra. Haile Selassie im dal jedno údolie, kde mali učiť obrábať pôdu pomocou strojov, lebo tam orali pôdu zapriahnutá žena a krava a ťahali pluh. Údolie som videl a aj bahnom zaliate stroje. Nuž, ale aj ja ako pracovná sila som sa zúčastnil zahraničnoobchodnej transakcie. A mojim šéfom bol Ind. Iste vieš na čo narážam. Výmenné kurzy pokladám za ozaj náročnú oblasť. Veda ponúka riešenia, ale odozva v reálnom živote je malá, prax sa spolieha na indexy.
Ďakujem
jaro
Atraktívne a zaujímavé je čítanie o Kopernikovi (obdivujem Váš široký rozhľad). Na polygone Vašich úvah vidím zreteľne kontúry rozpadu súčasného systému a veľmi hmlisto kontúry nového. Dokumentovanie menového vývoja (a operácií s menami) podľa obsahu „striebra“ je nemožné. Dokonca presvedčivo ukazujete nielen, Kopernikom predvídané, vytláčanie „dobrých mincí“ zlou menou. Absencia parametrov mení menovú politiku na mediálnu manipuláciu (menové operácie sú limitované iba tým, čo je ešte verejne akceptovateľné…)
Dôsledkom je hľadanie náhrady! Okrem iniciatívy BRICS, ako huby po daždi sa objavili rôzne kryptomeny. ( Aktuálne hlási Bitcoin prekročenie hranice 80 tis. USD!)
Súčasná kríza spochybňuje celý systém trh/peniaze.
A naše konzervatívne rozmýšľanie je prométeovsky pripútané k tejto schéme (napriek jej zjavnej, a neovládateľnej, degenerácie)…
Zjavne budeme schopný konštruktívneho riešenia, až so zážitkom disástru ekonomiky/civilizácie.
Pán inžinier, Prométhus ma zaujal a tak v mojej knihe na prvej strane uvádzam báseň, ktorú som napísal:
Prométheus Zosobnenie odvahy a vytrvalosti
až narobil v okolí veľa zlosti.
Za pokrok ľudstva tisícročia dva a pol
ľudstvu symbolom bol.
Z hliny človeka stvoril
z pece Héfaista oheň ukradol
a to Zeus už nezvládol.
Orol divý zobákom
do pečene sa mu zahákol
Nocou znovu narástla.
Ani tieto muky ho nikdy nezlomili.
Zachoval si hrdosť by sme si ho ctili.
Ako som napísal: Základom pre presné stanovenie hodnoty poľskej aj pruskej mince sa podľa Koperníka mala stať najkvalitnejšia a najhodnotnejšia mince dovtedajšieho obehu, za ktorú pokladal červený uhorský dukát razený zo slovenského zlata. Dnes to nemáme. Dnes sa spoliehame na cieľovú zónu výmenných kurzov s určením dolnej a hornej hranice. Možno hej, ale ja som nepostrehol, že by nejaký ekonóm vedecky zhodnotil európsky monetárny systém. Veď sa pamätáme na problémy pri zjednotení Nemecka. P. Kohl prišiel s akýmsi plánom – pomoc bývalej NDR. Ako som v úvahe uviedol dvoch autorov, ktorý sa zaoberali predovšetkým budúcnosťou, čo mi dnes veľmi chýba. Vieme o nedostatkoch EMS, či aj výpočtoch výmenných kurzov pomocou indexov. Nezaujíma nás, čo volám, tlak výmenných kurzov na ekonomiky. Naša ekonomika, ale aj EÚ sa potáca. Pozrite si aj Nemecko.
Ďakujem
jhusár
Citujem Vás pán profesor:
>>>Ale veď máme veľa ekonomických vedcov na školách či na MF SR a NBS, a tak by som čakal hlboké zamyslenie sa nad problémom<<<
Áno máme a máme aj jeden konkrétny návrh novej menovej jednotky na pevnej báze, na „Hodine ľudského života“. Máme aj model, ako takúto menu – mernú jednotku pre >ekonometriu< požiť v praktickom živote. Akýsi Sablič ju navrhol už v 1991 roku. Ide však o nereálny návrh LEBO!!!:
Toto, ale sú len a len vedľajšie problémy. Kľúčovým problémom je spoločenské vedomie uctievajúce boha „Bezprácny Zisk“ a jeho nebesá TRH ovládaným makroekonomickým učením.
Podrobnejšie: https://blog.hlavnespravy.sk/35874/nedelne-zamyslenie-sa-nad-spolocenskou-hlupostou-alebo-o-pricine-hroziaceho-pekla-na-tejto-zemi/
Pán Sablič,
ťukol som a neotvorilo sa to.
jhusár
11.11.2024
Milý Jarko Husár. Ďakujem, napísal si ozaj zaujímavý text, ale žiaľ poučnejšia /prehľadnejšia je pasáž o Koperníkovom úsilí zacielenom na stanovenie objektívnych mier pre dosiahnutie skutočnej výmennej hodnoty razených mincí. Napriek tomu, že prostriedky na stanovenie hodnoty boli v tej dobe menej komplikované, teda v nespornom vyjadrení hmotného obsahu/podielu drahého kovu v minci, (bez komplikovaných „zahmlievacích/falšovacích“ koeficientov), nepodarilo sa ani Koperníkovi dosiahnuť „objektívnu“ zameniteľnosť, pretože „mocenské pomery“ a tendencie mocných k nadobúdaniu zisku nekalými spôsobmi fungovali aj v minulosti, možnože menej sofistikovane, ale podstata problému sa v toku histórie nezmenila, ale zato skomplikovala.
Mne, ktorý som neštudoval tento odborný smer ekonómie a najmä ekonometrie je nemožné vyjadrovať sa k metodike a forme, ktorú dnes využívajú finančné organizácie, pretože ten boj o moc a zisk na úkor iného pretrváva.
Ťažko mi je hovoriť o BRICS pretože podstatu o cieľoch nepoznám a publicistické frázy sú celkom nespoľahlivé (mám na mysli celkom nedostatočnú kvalifikáciu žurnalistov na to aby posúdili to, čo ťažko rozlúsknu aj špecialisti na menové politiky jednotlivých štátov). Takže musíme počkať, ale to neznamená, že by sme nemali podporiť podiel EKONOMETRIE pri hľadaní metódy, ktorá tú potrebnú výmenu zjednoduší, ale „spravodlivo“. A myslím si že v tomto je „pes zakopaný“, pretože aj v BRICS máme „silnejších aj slabších partnerov“, nehovoriac o tej ostatnej množine (ešte) nezúčastnených. Ale nedá mi, aby som vyjadril skepticizmus pretože kým budú v medzinárodných vzťahoch (nielen obchodných) trvať atribúty charakterizujúce kapitalizmus tak sa tendencie a riziká mocenskej jednostrannosti neodstránia.
Neodstránil to v tom historickom období ani Koperník svojim geniálnym dielom, pretože jednotliví vládcovia (a s rovnakým cieľom aj podvodníci) nemali na tom nijaký záujem. Veď to nakoniec všetko vyústilo do špekulatívnej formy papierových peňazí: namiesto ťažkých mincí prišli papieriky, ale podstata problému výmennej hodnoty sa nezmenila. Nuž, obava o „tenkom ľade“ trvá.
Prajem Ti príjemné dni prichádzajúceho týždňa, aj keď „babie leto“ tiež pomaly odchádza a na horách už pribudli „pocukrované“ vrcholy. Julo
Julko,
ako som napísal: Takýto záujem nemal Poľský kráľ, a preto poľské kráľovské mince sa pomerne rýchlo znehodnocovali (polgroš Kazimíra IV Jagellonského mal v roku 1458 1,184 g striebra, v roku 1492 už iba 0,689 g striebra; v polgrošoch Zygmunta I. Starého bolo v roku 1507 iba 0,387 g striebra). Od križiakov sa dostávali do obehu veľmi zlé mince zvlášť v rokoch 1520-1521 v čase vojny.
No a tento obsah „striebra“ sa dnes (papierové peniaze, či karty) dá iba pomocou výpočtov simulovať. Ľahko sa dá posúdiť, ako sa znehodnocovali mince, lebo nebol záujem na kvalitnej minci. Uviedol som dva články, ktorých autorov si mimoriadne vážim, lebo sa dôkladne zamysleli aké sú problémy výmenných kurzov, keď sú v obehu papierové peniaze. Sústredili sa na to, čo môžeme očakávať, čo mi v citovanom materiáli NBS chýba. V mojej knihe aj ja mám funkciu výmenného kurzu, ktorej podnetom bol práve Dornbusch, ktorú som odvodil z definície HDP = C + I + G + (X – M), teda dôležitý je člen export (X) mínus import (M). Predávame do rôznych štátov, ktoré majú dolár, či pesos. Definoval som si funkciu exportu v tejto podobe: X = x1Ysvet + x2R a funkciu importu M = m1Y – m2R; v oboch je premenná R, ktorá označuje výmenný kurz. Konečné riešenie bola funkcia R, ktorá obsahovala 10 parametrov a 10 premenných, v náročnom vzťahu. Možno s ňou experimentovať, teda povedať si hypotézu a tá ovplyvní konečný tvar.
Veľmi dobre si napísal: Nuž, obava o „tenkom ľade“ trvá. Ale veď máme veľa ekonomických vedcov na školách, či na MF SR a NBS a tak by som čakal hlboké zamyslenie sa nad problémom ako je na obzore BRICS. Indexy nám nepomôžu, to je minulosť.
Ďakujem
jarko
Pekná exkurzia do problematiky cez Koperníka.
Tieto výmenné kurzy, to je krásny paradox na ilustráciu zvrhlosti mantry, že „slobodný trh všetko vyrieši optimálne“. Lebo základná zásada je, aby výmenné kurzy určovali výlučne „trhové sily“, ale potom sú tu centrálne banky, ktorých hlavnou úlohou je pôsobiť na menovom trhu a regulovať kurz danej meny, aby bol „ekonomicky opodstatnený“. Centrálne banky de facto opravujú trh, aby sme mohli tvrdiť, že trh veci riadi optimálne.
(A nezabudnime, ako George Soros zbohatol na výkyvoch kurzu britskej Libry.)
Pán doktor,
ekonómovia na Kopernika zabudli, hoc on je zakladateľom teórie monetárnej politiky. Ba ste výborne vystihol aj problém, ako ste napísali, že „slobodný trh všetko vyrieši optimálne“. Práve som prednášal v Coventry keď George Soros zbohatol na výkyvoch kurzu britskej Libry, takže som videl a čítal o zmätkoch aj centrálnej banky.
Pán doktor, dobre si všimnite export v stl. 8 a import v r. 9. Export 970 a import 800 jednotiek. Ak si však porovnáte export a import podľa odvetví, zistíte, ktoré odvetvia malo deficit zahraničného obchodu. A keby bol stĺpec 8 rozbitý podľa krajín a aj import podľa krajín videli by ste čo sa deje , v ktorých krajinách. Taký mikroskop ekonómia potrebuje, predovšetkým MF SR. Tak podrobne by sa mali skúmať aj výmenné kurzy.
Ďakujem
jhusár
Rozumiem, pán profesor. Podniky, ktoré obchodujú so zahraničím, či už nakupujú suroviny a polotovary, alebo predávajú výrobky, sú vystavené kurzovému riziku. Dnes súkromné finančné firmy bohatnú na tom, že znášajú toto kurzové riziko, ktoré však vlády a centrálne banky znižujú, ako sa dá. Aj na toto by sa hodila štátna komerčná banka a štátny podnik zahraničného obchodu, do synergie s menovou politikou štátu.