Trochu alegoricky. Čitateľ denne číta v novinách negatívne vyjadrenia o konsolidačnej ekonomickej vláde , hoc autor neviem či sú doma vo vedách, ba či konajú s plným vedomím. Pojmy dlh , deficit a HDP som spomenul v internetových novinách a zanedlho som ich mal 20. Nech sa ich pokúsil prečítať aj čitateľ, či komentátori a novinári. Alebo kto z autorov tvrdí má vedecký článok o dlhu vlády a ekonomickej teórii ?
Ale úvaha, ako Kamenický konsolidačný rozpočet, nás čaká ďalšia veľká konsolidácia, alebo koľkokrát sa zdaní chlieb, či k stabilizácii dlhu prispeje aj inflácia, ba aj tituly najviac dostanú najviac peňazí, čitateľ nájde veľa peňazí. Už 30 rokov zbožňujeme HDP ako zásadný ukazovateľ ekonomiky a riadime sa ním. Ako indikátor smerovania nemá zmysel . Poblúdili sme. Ešte v rokoch 1964/70 slovenskí ekonómovia navrhli merať výkonnosť ekonomiky stupňom ekonomického rozvoja .
Ekonomika je zložitý komplex s množstvom prvkov. Preto je ekonomický mechanizmus ekonomiky tiež spojenie prvkov ekonomiky – domácností, vlády, podnikov a zahraničia, ktoré vzniklo účelovým spojením finančnými tokmi tak, aby mohol výkonný orgán akúkoľvek funkciu ekonomiky , uspokojiť potreby ľudí a ovplyvňovať podniky. Bolo vyvinutých mnoho rôznych ekonomických typov mechanizmov na dosiahnutie rôznych účelov a cieľov, napríklad dôchodkový systém.
Aj EÚ zaviedla mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý mal byť ústredným pilierom plánu obnovy pre Európu Next Generation EU . Poskytuje finančné prostriedky EÚ s cieľom podporiť sociálny a hospodársky vplyv krízy COVID-19.
Musíme poznať mechanizmus ekonomického systému, inak urobíme falošné úvahy, nie vedecké. Vzťahy medzi dlhom, deficitom a HDP sú zložitým, komplikovaným fenoménom fungovania ekonomiky, jej rozvoja. Kto z autorov spomenutých komentárov prenikol do jadra týchto vzťahov a vyjadril ich, teda skonštruoval ekonometrický model napr. podielu dlhu na HDP, hoc veda ho má? Iba riešenie, vedecké riešenie, komplexné riešenie spomenuté texty, úvahy neponúkajú nijaké, teda hlbší pohľad im unikol. Nezahŕňajú ich základné ekonomické vzťahy medzi týmito veličinami.
Vie tvorca politiky, na čo a ako má vplývať, aké parametre ovplyvňovať, aby ekonomika fungovala?
- HDP vyjadrujeme v peňažných jednotkách , nie vo fyzických jednotkách , teda nám nehovoria koľko tovarov a služieb sa vyrobilo , ale iba aká bola ich predajná hodnota a tak sa ťažko porovnávala HDP medzi rokmi, ročné údaje, či je na tom krajina lepšie
- HDP nereflektuje zmeny v kvalite výstupu . Táto slabosť HDP je teda nepresným indikátorom výroby reálneho trendu v čase (inflácia), technológia sa mení každých 5-6 rokov.
- HDP nereflektuje účel produkcie . Milión eur vynaložených na nákup cigariet a milión eur na nákup posteľného prádla do nemocníc zvýši rovnako vysoký HDP, ale účelovo je to rozdiel. Problém vzťahov HDP, dlhu a deficitu je veľmi náročný a komplikovaný.
Komplikované ekonomické problémy, alebo úlohy sú síce veľmi náročné na riešenie, ale dajú sa postupne zvládnuť aplikovaním pravidiel, návodov, postupov ekonometrie. Komplikovaný systém ekonomiky síce má vysokú mieru zložitosti, avšak skladá sa z viacerých, pre odborníka, známych častí (domácnosti, vláda, podniky zahraničie), a vzťahy medzi nimi je možné identifikovať a krok za krokom „rozlúštiť“ prostredníctvom finančných tokov. Ako vieme, komplexné problémy obsahujú veľmi veľa neznámych premenných a navzájom sa ovplyvňujúcich faktorov, ktoré sa často nedajú ľahko popísať a definovať vo forme pravidiel či postupov (stochastické procesy).
Pokúsim sa hlbšie rozviesť čoho by si mali byť vedomí komentátori a novinári. Už aj toho, že ekonómia hovorí o tradičnom pohľade na dlh vlády, ale pozná aj rovnicu ohraničenia vládneho deficitu .
Články, či ich autori predovšetkým nevidia problém vzťahu medzi príjmami vlády z daní, T, a výdavkami vlády G, a to vzhľadom na plynutie času, teda povedzme v roku 1 a 2. Pozrime sa odbornejšie, vedeckejšie na pojem dlh. Nech v období 1 vláda má príjmy z daní vo výške T1 a výdavky vlády vo výške G1. V období dva bude mať príjmy z daní T2 a výdavky G2. Ale príjmy a výdavky v jednotlivých obdobiach sú spravidla úzko zviazané.
Teda, ako sú zviazané príjmy a výdavky vlády za dve obdobia? Vyjadrime si deficit vlády v prvom období ako rozdiel výdavkov a príjmov, teda
D = G1 – T1 (4.48)
kde D je premenná deficit. V druhom období musí vláda získať príjmy z daní, ktoré splatia aj dlh, vrátane nárastu úrokov, a samozrejme vyplatiť aj svoje výdavky na nákup tovarov a služieb v druhom období. Čiže
T2 = (1 + rD) + G2 (4.49)
kde r je úroková miera. Pre naše úvahy je dôležité odvodiť vzťah medzi príjmami z daní a výdavkami vlády na nákup tovarov a služieb. Dosadením (4.48) do (4.49) dostaneme
T2 = (1 + r) (G1 – T1) + G2 (4.50)
Z tohto vzťahu už vieme získať reláciu medzi príjmami vlády z prvého a druhého obdobia a výdavkami vlády z prvého a druhého obdobia. Teda po úprave (4.50)
(4.51)
Tento vzťah sa nazýva ohraničenie rozpočtu vlády. Jeho význam je taký, že súčasná hodnota výdavkov vlády sa musí rovnať súčasnej hodnote príjmov z daní. Financie vlády by ju mali rešpektovať. Vidíme aj to, ako zmeny fiskálnej politiky, ktoré vláda robí dnes sú spojené so zmenami fiskálnej politiky v budúcnosti.
Ak vláda zníži dane v prvom období bez zmeny výdavkov prvého obdobia, potom sa ženie do dlhu v druhom období napr. voči tým, čo kúpili vládne obligácie. To si musia uvedomiť aj komentátori, ak chcú komentovať ekonomickú politiku. Tento dlh núti vládu vybrať si medzi redukciou výdavkov a zvýšením daní.
Čitateľ často číta o podiely dlhu na HDP. Aj to je ekonometricky vyčísliteľný vzťah v dvoch a viac obdobiach. Neuvediem ho, iba som na problém upozornil, čo si autori článkov neuvedomujú.
Chcem sa aspoň zbežne pozrieť na iný fakt. Aby som zjednoznačnil moju požiadavku na konštrukciu modelu, ktorý spája dlh a HDP uvediem bázický model, hoc ekonomická teória pozná niekoľko takýchto modelov.
Pre pochopenie vývoja HDP a dlhu skonštruujeme model, ktorý bude nehomogénnou diferenciálnou rovnicou druhého stupňa s konštantným koeficientom (novinárom iste neznámi pojem). Medzi dlhom vlády (D) a národným príjmom (HDP, Y) je vzťah, o čom hovoria aj články. Tých vzťahov je viac. Uvažujme tieto bázické vzťahy medzi premennými ekonomického systému (hospodárstva), tento model:
(4.52)
(4.53)
Y(0) = Y0 (4.54)
D(0) = D0 (4.55)
α > 0 β > 0
V tomto modeli národný príjem rastie konštantnou mierou rovnajúcou sa ß za jednotku času (rovnica 4.53) a miera rastu národného dlhu (prvá derivácia) predstavuje fixnú proporciu z HDP, národného príjmu (rovnica 4.52). Tretia a štvrtá rovnica uvádzajú východiskové podmienky. Predpokladáme, že v každom čase je v hospodárstve konkrétna hodnota Y (hodnota Y(0) ) vo východiskovom roku) a konkrétna hodnota dlhu vo východiskovom roku – D(0).
Riešenie iste viacerí čitatelia dokážu získať.
Ekonomická pravda sa hľadá, skúma vo vedeckom súboji a nie na internete, či v novinách. Ekonóma a hlavná ekonometria sa musia vedome stať nástrojom odhaľovania a vysvetľovania povahy ekonomického sveta, a teda aj budovania každej teórie. Povahu ekonomického sveta možno odhaliť iba postihnutím vnútornej jednoty jeho zložiek .
Záver
V úvahe spomenuté titulky z novín či internetu hovoria o tom, že autori si nedali námahu s hľadaním pravdy . Vo vede je veľmi dôležitý aj metodologický post , čo som ukázal na malý model vzťahu dlhu a HDP . Aj vedec potrebuje „sprievodcu“, aby sa dopracoval k správnemu záveru.
Ale aj komentátori a novinári musia mať schopnosť o správnej veci správne vypovedať . Musím byť jasný a musíme vedieť jeho význam a zmysel . Inak tvrdenia môžu byť iba domnienky, ktoré nespôsobujú správne fungovanie.
Základom každej úvahy či komentára má byť analýza , teda hlavne metodická správna. Ekonometricky som to ukázal na vzťah príjmov a výdavkov vlády ( T,G ). Každý autor konať s plným vedomím si musí uvedomiť zodpovednosť voči čitateľovi .
Aby som podporil moje úvahy, uvediem nadpis, ktorý z inej oblasti, ktorý som prečítal na internete:
„ Ako z iného sveta . Kým iní snívajú, v Emirátoch postavili unikáty, ktoré navštevujú milióny ľudí “.
Nemal by slúžiť ako ekonóm, aj tým v EÚ? Taký ekonomický unikát by sme mali postaviť aspoň na Slovensku.
„Ako Kamenický ukázal rozpočet, čaká nás ďalšia veľká konsolidácia“
je skôr novinársky hanopis.
Každý kto píše o fungovaní ekonomiky by mal byť doma v ekonómii.
prof J. Husár
Bratislava, 13.10.2024
Tak, ako vlny na mori a vietor na lúkach sa nedajú riadiť, rovnako sa nedá riadiť trh založený na makroekonómii a jej čertových kolieskach.
Kedy konečne ekonómi pochopia, že zisk nie je nič iné ako falzifikátor peňažného zobrazenia reálnej hodnoty. Marx to povedal, len to nepochopil.
Vážený pán profesor,
roky v Tvojich úvahách spochybňuješ význam DPH, napriek “ zbožňovaniu “ súčasnými ekonómmi . .Upozorňuješ, že „HDP vyjadrujeme v peňažných jednotkách , nie vo fyzických jednotkách , teda nám nehovoria koľko tovarov a služieb sa vyrobilo , ale iba aká bola ich predajná hodnota a ťažko sa porovnávala HDP medzi rokmi, či je na tom krajina lepšie.“Dodávam, že DPH nevyjadruje silu ekonomiky pri hodnotení krajín. Napr. USA vytvorilo HDP vo výške 25,44 bilióna USD (2022) zatiaľ čo v Rusku bol HDP bol 2,24 bilióna USD (2022) a vyšší DPH ako Rusko majú viaceré štáty Európy .Zatiaľ na vojne na Ukrajine sa to napriek veľkej podpore zjednotenému západu neprejavuje. Rusko má veľmi nízky podiel verejného dlhu na HDP, je medzi najnižšími na svete. Väčšina z jeho zahraničného dlhu sú súkromné úvery. Pomer verejného dlhu k HDP bol v roku 2014 pod 12 %, v roku 2015 predstavoval 15,6 % z HDP
Jednoznačne súhlasím, že komunikácia sa stala priestorom k systematickej manipulácii s informáciami.Dávno uplynula doba, keď profesor Přídal, uviedol v televízii prvú politickú debatu „s očí do očí „.bola to debata vyzretého vysokoškolsky vzdelaného vedca, ktorý skončil , keď debata nešla v jeho zásadách. Bohužiaľ takýchto novinárov chýba a tomu zodpovedá aj kultúra prejavu.
Tónko, pán inžinier,
ja by som sa zastavil pri niekoľkých pojmoch, predovšetkým zahraničný dlh je časť dlhu krajiny, ktorá je vypožičaná od zahraničných veriteľov prostredníctvom komerčných bánk, vlád alebo medzinárodných finančných inštitúcií. Tak vidíš kde dlžíme, či komu a kto nás drží a usmerňuje. A dobre vieme, že ak krajina nedokáže splatiť svoj zahraničný dlh, čelí dlhovej kríze. Nuž a ja sa na to nepamätám, že sme mali také dlhy ako dnes. Ak národ nedokáže splatiť svoj zahraničný dlh, hovorí sa o ňom v suverénnom zlyhaní.
Zahraničný dlh SR
Vláda 33697,90
NBS 31241,90
Banky 24093,40
Ostatné sektory 11970,20
Priame investície 16859,70
Spolu
Stav k 31.12.2023 v mil. USD 117863,10
Som rád, že si tieto veci aj s HDP, čo je miera, ako b y bol meter z gumy, tak starostlivo nadhodil, aby si to aj čitatelia dobre všimli.
Ďakujem
jarko
Tož viete, pán profesor, niekto sa vraj vyzná v ekonomike (najmä svojej kariéry a jej prínosov pre vlastné zbohatnutie) a niekto (ako my) ekonómiou. Pričasto sa tie pojmy zamieňali a dokonca aj ako redaktorovi wikipedie mi istý čas „mudrci“ dozorcovia wikipedii mazali objasnenie pojmov EKONÓMIA – EKONOMIKA.
Osobne som pracoval v oblasti „ekonomika zahraničného obchodu“ a aj tá mala svoje presné pravidlá, postupy, ba až uzancie a zákony. Ale my sme vtedy vedeli aj zákony ekonómie a obávam sa, že toto dnes „sa už nevie“…
Píšte, máte zaujímavé úvahy, nuž ale čo z toho…
Peter,
pozri si zbrojársky priemysel, aj v Novákoch. Nedávno písali ako príslušná rodina zarobila, či zarába. A o vyrovnávaní, ktoré sľubovali ani nehovorím. Ty najlepšie vieš, či sme vyrovnávanie potrebovali. A kde sme? Obsah a forma sa vytratili.
Žiaľ, nezodpovednosť preniká všetkými pórmi do života Slovákov, stáva sa každodennou samozrejmosťou. Ba má aj extrémne protirečivé prejavy a potom znášame dôsledky. Písal si o tom v Tvojich knihách. Máme o nej skreslený obraz aj pre našich novinárov., zatiaľ čo triezvy a dostatočne hlboký pohľad, či vnímanie nezodpovednosti chýba, hoc jej potreba je doslova akútna. Nikoho nezaujíma ani komplexný pohľad na fungovanie ekonomiky. Ctí sa skreslený, hoc na nás číhajú hádam nebývalé hrozby.
Ďakujem
jaro
Ekonomické komentáre sa postupne /“plíživo“/ stali súčasťou dobre premyslenej debilizácie ľudstva. Tento trend možno sledovať aj u nás už od éry „Dzurindu“. Bolo treba predať za babku všetko hodnotné a národu ekonomický túto zlodejinu zdôvodniť. Podujali sa na to novinári, ktorí vedeli dobre čo robia a napriek tomu sa zapredali, začali písať, že čierne je biele a naopak – takí „sme“, ľudia. Ti dnešní škrabáci ani nevedia čí sú. Na počkanie poprú aj sami seba. A tu sme opäť pri morálke ako základnom pilieri na ktorom je možno budovať svet v ktorom sa dá žiť! V tom súčasnom marazme ale nie sme sami, všade je to tak! Tak zdegenerovalo ľudstvo. Na svete je iba hŕstka osvietených, ktorí robia čo môžu aby veci zmenili alebo aspoň brzdili tento nežiadúci vývoj. Či sa to podarí je otázne ale, vážený don Quijote, p. Prof. Husár, nevzdávajte sa! Pozdravujem Vás
Pán inžinier,
ja stále verím, že žurnalistika alebo novinárstvo je tiež predovšetkým tvorivá činnosť, verejne a periodicky šíriaca aktuálne informácie a publicistiku a to pomocou masových oznamovacích prostriedkov (médií). Dobrý žurnalista nemôže napísať: Prečo Fico stále vyhráva a ľudia ho volia? Mal by povedať pán Fico. Ak sa nemýlim, Francúzi to stále dodržujú. Veď žurnalistika sa dnes už označuje za vedu a vysokoškolský odbor. Ba žurnalistický spôsob písania alebo žurnalistický vyjadrovací prostriedok by nám ostatným mal byť vzorom. Tvrdenia, ktoré som v úvahe uviedol o tom nesvedčia. Ale ja tam vidím aj zodpovednosť šéfredaktorov. Ale práve tí sú hádam na prvom mieste v nevkusnej a nedôstojnej žurnalistike.
Reminiscencie chápem aj tak, že sa snažíme vyjadrovať bez urážok a s hlbokým poznaním veci, problému.
Ďakujem
jhusár
Pán inžinier,
ešte doplním, a nie je to divné, že v 21. storočí nielen na Slovensku potrebujeme don Quijotov? Ľudstvo sa zo svojej histórie nepoučilo?
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor, divil som sa v r.1989-1990 tomu čo sa dialo, čomu a komu ľudia úprimne verili a aplaudovali. Myslel som si, že o rok dva „dostanú rozum“, no márne. Nepomohla ani vysoká nezamestnanosť, pretože drvivá väčšina uverila vo svoj „americký sen“. Začali sme sa odcudzovať jeden druhému, myslieť iba na seba, to sa stalo módou, ba zaklínadlom budúceho úspechu. Takto vychovávali mnohí dnes už dôchodcovia svoje deti. Z normálnych, slušných ľudí sa stali grázli – a vychovali ešte väčších grázlov. Vzdelancov ich vzdelanosť a slušné spôsoby vytláčali a vytlačili na okraj spoločnosti. Ak chceli slušne žiť a zabezpečiť slušný život svojim potomkom, museli sa pridať k „hlavnému prúdu“ ktorý morálkou ostentatívne opovrhoval. Nemohlo to inak dopadnúť. Takže obroda spoločnosti o ktorú sa niektorí viac či menej usilujeme je skutočne boj s veternými mlynmi. Rád by som sa k Vám pridal, zvýšil svoju aktivitu, ale žiaľ nemám už toľko entuziazmu ako Vy. O to väčšmi obdivujem Vás.
Bohužiaľ, snahy riadiť sa rozumom, sú nerealizovateľné, pretože komunikácia sa stala priestorom systematickej manipulácie s informáciami. Zvykajú nás na to, že ekonomika nie je riadená ani ovplyvňovaná „tvrdými“ údajmi (faktami).
Hodnotia sa „nálady“ a „očakávania“…
To je sponzorovaný a presadzovaný spôsob nielen, ale najmä, mediálnej komunikácie! Preto aj pri „konsolidácii“ nejde o odborné posudzovanie opatrení, ale o generovanie „nálad“ a „očakávaní“!
Zmena teda nebude možná bez politickej zmeny! Bez návratu (alebo pokročeniu…) k hodnoteniu faktov, exaktných dát. Pri vytváraní „nálad“ sú často práve fakty (a teda aj účelné narábanie s nimi/ekonometria) na prekážku.
Apely na lepšie informácie, lepšie rozhodovanie, lepších novinárov a rozumnejších občanov začínajú (a nateraz končia) pri dominantných politických záujmoch. Dominujú zahraničné ekonomické a politické záujmy oligarchie, tie občianske sú marginalizované. Veľká skupina kolaborujúcich miestnych novinárov a politikov-kompradorov sa tým dokonca živí! A ich existenčnú úroveň určuje, ako to efektívne realizujú… Ako povedal Seneca: „Urobte, aby sa poctivosť vyplácala, a nebude viac zlodejov!“
Pán inžinier,
Vy ozaj dobre viete, čo je všeobecná ekonomická teória alebo národohospodárska teória alebo ekonomická/hospodárska teória, použil som viacero pojmov, a je teoretickým základom vied ekonómie. Ona dôkladne objasňuje základné ekonomické pojmy a termíny (ekonomické kategórie) a súvislosti medzi ekonomickými javmi (ekonomické zákony). Tiež používa pozorovanie javov ako aj iné vedy a má aj metodologické postupy ekonomického skúmania ale hlavne analyzuje a formovanie hypotéz – ekonomická abstrakcia vychádza z dedukcie – na základe určitých hypotéz sa vyvodzujú určité formy ekonomického správania. A prečo to robí? Aby to využila hospodárske prax. Žiaľ, nemáme takých hlavne v parlamente, ktorý už len to, že schvaľuje ŠR je významným hospodárskym orgánom.
Nuž ale veru aj to, čo ste napísali: Apely na lepšie informácie, lepšie rozhodovanie, lepších novinárov a rozumnejších občanov začínajú (a nateraz končia) pri dominantných politických záujmoch. Dominujú zahraničné ekonomické a politické záujmy oligarchie, tie občianske sú marginalizované. Veľká skupina kolaborujúcich miestnych novinárov a politikov-kompradorov sa tým dokonca živí! A ich existenčnú úroveň určuje, ako to efektívne realizujú… Ako povedal Seneca: „Urobte, aby sa poctivosť vyplácala, a nebude viac zlodejov!“
Ďakujem
jarko
Pán profesor, milý Jarko,
odpoviem tak trocha inak. Kapitalizmus, kam sme sa úspešne vrátili, v istom zmysle vedu (aj ekonomickú) nepotrebuje, a ignoruje. Pravda, podmienkou je vytváranie zisku na úkor iných, z ich zdrojov, z ich práce.
To, čo desaťročia predvádza vojensko-priemyselný komplex, osobitne USA, je toho dôkazom. Vojnová a vojenská výroba v tom najširšom meradle je predsa zdrojom inflácie. A to abstrahujeme od sociálnych (ľudských) súvislostí. Doteraz sa to vykrývalo tlačením dolára, ale táto éra končí. Len na ilustráciu: minulý týždeň sa vrátil z USA, z rodinnej návštevy, kamarát. Popisoval život v mestečku blízko Oxfordu: pozatvárané reštaurácie, banky, chudoba a drahota. Dojeli, povedali by bratia Česi. Veda slúžila a slúži len na výrobu zbraní a zabíjania, pokiaľ možno mimo územia USA. U nás, v Michalovciach je vraj, veľký opravárenský závod pre UA. Dobré, však? V Prešove sa pri FN buduje veľká vojenská nemocnica, pod krycím názvom nová ÚVN! Ružomberská nestačí, je ďaleko od blížiaceho sa frontu? Ako sa vykrývajú tieto zdroje inflácie? A zadlžovania?
Naši politici nemajú starosti s vedou, s fungovaním ekonomiky; zdvihnú dane, a je to. Je načase potopiť Titanic! Pozdravujem, Michal
Vážený a milý Michal,
načrel si do viacerých problémov. I. Fisher, nositeľ Nobelovej cenu vyjadril svoju duchovnú kvintesenciu o kolobehu peňazí vzťahom MV = PT, teda masa peňazí x rýchlosť peňazí = cena x počet transakcií a to v roku 1911. Ľudský duch sa tento problém dávno snažil prebádať. Prvý bol Koperník. Významné poznatky a to v podobe matematického vzťahu nám zanechal K. Marx, ktoré využil I. Fisher. Marx to znázornil aj graficky, graf začína vzťahom P – T, kde T je tovar. Teda ak ideš do obchodu musíš mať peniaze a kúpiš si tovar (v košíku máš mlieko, chlieb a maslo). Vojenské výlohy tak končia iba v prvom kroku, teda záujemca si kúpi zbrane. Peniaze získa, ako si napísal, výrobca. Žiaľ, potom to všetko ide do luftu a aj do ľudí. Protihodnota sú škody na ľuďoch a domoch, či celých mestách.
A hádam ešte toto: Perseus potreboval čiapku, ktorá ho robila neviditeľným, aby mohol prenasledovať obludy. My si sťahujeme túto čiapku hlboko na oči, aby sme mohli zaprieť existenciu oblúd. Ale to nie je riešenie. Bolo otrokárstvo, feudalizmus a kapitalizmus. A čo ďalej. My prežívame pôrodné bolesti. Potrebujeme zákon pohybu modernej spoločnosti. Dnes nevieme vytušiť hlavu Medúzy.
Ďakujem Ti
jaro
Pán profesor, máte zase pravdu. Malo by to byť univerzálne pravidlo, že profesionálny novinár by mal písať len o tom, čomu rozumie. To neplatí už roky rokúce a ekonomika nie je výnimkou.
Druhá vec je auditórium. Máme rôzne vrstvy obyvateľstva a opatrenia vlády budú mať rôzne dopady na rôzne skupiny. Bolo by poctivé, keby novinári napísali, na ktorú skupinu sa obracajú… lenže ak nerozumejú predmetu, tak nebudú vedieť ani toto.
A ešte by som rád upozornil ne jeden pozitívny detail z konsolidačného balíčka. Zachytil som, že vláda plánuje umožniť nákup štátnych pokladničných poukážok aj obyvateľstvu ako formu sporenia. Veľmi sa čudujem, že toto nezaviedla už „komunistka“ Schmögnerová. Namiesto toho títo „komunisti“ umožnili, aby ľudia odvážnejšie investovali do akcií a rizikových fondov. Tie štátne pokladničné poukážky majú aj veľký pro-národný a pro-štátny marketingový potenciál. Nerobím si ilúzie, že to vláda dokáže využiť.
Vážený pán doktor,
nepozrel som si osnovy štúdia na novinárčine, ale predpokladám, že majú predmet ekonómia. Avšak som čítal buď na internete, že novinárov vychovávajú aj na nejakých „kurzoch“. Tam neverím, že im niekto prednáša ekonómiu. Ale aj bežný ľudia by mali byť hlbšie informovaný a tak som pripravil osnovu pre TV vysielanie a poslal ju ešte Ruskovi, ako riaditeľovi Markízy. Ba na ministerstvo školstva som napísal, aby premet ekonómia mali aspoň rok už v piatej triede, veď decká dostávajú od rodičov vreckové, či chodia nakupovať s rodičmi a tak by mali byť prijateľnou formou, aj pomocou obrázkov informovaní čo je to peniaz a finančné toky.
Áno, ŠPP patria medzi najlikvidnejšie cenné papiere a prvýkrát sa pokladničné poukážky ako spôsob pokrytia krátkodobého deficitu štátneho rozpočtu objavili v USA v roku 1929, teda ozaj dlhá doba na vyriešenie aj technických problémov. No u nás vznikla napr. JaT.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, so všetkou úctou, budem ale pevne namietať proti vyučovaniu ekonómie na základných školách. Pozrite, ako sa dnes učí biológia: 72+ pohlaví a posmeľujú deti na trans-kadečo. S ekonómiou by to v dnešnej realite dopadlo rovnako – boli by kompletne indoktrinované, považovali by aj virtuálne digitálne peniaze za reálnu hodnotu a vychovali by sme z nich ľahko ovládateľných otrokov.
Musím tiež povedať, že peniaze sú nástrojom na určitú špecifickú projekciu reality. Ako keby sme na svet pozerali len monochromatickým laserovým svetlom. Deti by práve mali dostať solídny základ zo skutočnej ekonómie života, ktorá je o efektívnom využívaní zdrojov, energie a času. Keď sa prvý raz dostanú do styku s peniazmi na zabezpečenie živobytia, musia si uvedomovať to skreslenie reality, ktoré peniaze spôsobujú.
Mimochodom, školstvo v období socializmu pre nás urobilo aspoň to dobro, že kládlo veľký dôraz na všeobecné vzdelanie v prírodných a technických vedách a talentovaný človek si tie peniazmi nedeformované zákonitosti ekonómie mohol odvodiť vlastnou skúsenosťou.
Vážený pán doktor, ozaj ste ma potešili odpoveďou. Prečo? Mám známu učiteľku na základnej škole. Majú strach. V 21. storočí majú mať strach vo svojej profesii. Možno som optimista, ale základom by bola osnova predmetu a potom veľmi dobrá učebnica. Nemali by sa dovoliť učebnice podľa ľubovôle ako to bolo aj s matematikou. Ani ja sa nemôžem sťažovať na školstvo za socializmu, naopak, ozaj mi dalo veľa, mal som výborných učiteľov, o ktorých rozprávam pri rôznych príležitostiach. Aj do svojej školy do Nitry posielam moje úvahy.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem, pán profesor.
Výborné vysvetlenie pán profesor. Ďakujem Vám a dovolím si Vás citovať – Každý kto píše o fungovaní ekonomiky by mal byť doma v ekonómii.
Vážený pán inžinier,
som rád, že ste si zvolili ten citát. Mňa však trápi, že ľudia obdivujú Chrám matky Božej v Paríži a nezaslúžili by si, aby tak dokonalý bol aj ekonomický systém? My tolerujeme multimiliardárov, ktorí k takému majetku iste neprišli poctivou robotou.
Ďakujem
jhusár