Bez odborného poznania je ohrozené fungovanie ekonomiky, či ekonomík

 

Verím, že aj čitateľ mohol dostať mail, v ktorom sa píše:

„Z 28 grantových platieb členským štátom uskutočnených vlani z RRF, ktorých celková hodnota predstavovala 59,9 miliardy eur, nebolo v súlade s pravidlami a podmienkami šesť platieb. Audítori každoročne overujú príjmy a výdavky EÚ a zisťujú, či je ročná účtovná závierka spoľahlivá a či sú príjmové a výdavkové operácie v súlade s pravidlami. 

Odhadovanú mieru chýb porovnávajú s dvojpercentným prahom, čo je limit, nad ktorým sa miera nesprávnych výdavkov považuje za významnú. Odhadovaná miera chýb nevyjadruje mieru podvodov, neefektívnosti ani plytvania. Ide o odhadovaný objem prostriedkov, ktoré neboli použité v súlade s predpismi únie alebo jednotlivých štátov Európsky dvor audítorov je nezávislý kontrolný orgán EÚ so sídlom v Luxemburgu. Zamestnáva približne 950 ľudí v oblasti auditu, podpory a administratívy zo všetkých členských štátov EÚ. Z toho je vyše 30 Čechov. Cieľom Dvora audítorov je prispieť k zlepšeniu finančného hospodárenia EÚ, posilniť tak dôveru občanov a účinne reagovať na súčasné i budúce úlohy, ktorým Európska únia čelí.“

 

Nič povzbudzujúce. Aká je hospodárska politika EÚ? Aké teda má bázické princípy a atribúty, podstatné, zásadné, charakteristické vlastnosti, ktoré už vyriešil otec ekonómie A. Smith v jeho diele An Inquiry into the Nature and Cause of the Wealth of Nations, (Preskúmanie podstaty a príčin bohatstva národov) a to pred 300 rokmi. V diele dôkladne zdôvodnil, že treba kontrolovať a regulovať národné ekonomické podmienky. Predtým však napísal dielo The Theory of Moral Sentiments (Teória morálky).

Pozrime si z diela jedno dôležité jeho tvrdenie:

 

„Kedykoľvek keď jednotlivý človek stojí pred morálnou voľbou predstavuje si v duchu „nestranného pozorovateľa“ (neviditeľná ruka trhu), ktorý všetko starostlivo zvažuje a dáva mu rady. A tak miesto aby ľudia jednoducho len presadzovali svoje vlastné sebecké záujmy, prijímajú rady od tohto imaginárneho radcu. V dôsledku toho sa ľudia rozhodujú na základe kladného cítenia (sympatie) a nie iba na základe sebeckých pohnútok“.

 

• Ako je možné, že audítori museli využiť také pojmy ako: či je v súlade s pravidlami, či miera nesprávnych výdavkov?
• Ako je možné nevedieť dnes v EÚ skonštruovať rozpočet na počítači, keď dnešné počítače nemajú problém riešiť sústavu lineárnych rovníc, ktorá má 40 000 rovníc?

 

Model EÚ by mala mať na stole predsedníčka EK a všetci predsedovia vlád 27 členov EÚ a zasahovať do ekonomík zveľaďovať ju na báze výsledku riešenia modelu. Už v rokoch 1980 sme v našich JRD konštruovali modely, ktoré mali 2200 rovníc a 2500 premenných.

Čitateľ iste čítal aj nadpisy, napríklad 

• Tretie kolo konsolidácie najviac zabolí Rážov rezort. Expert ukázal na diaľničný úsek, ktorému hrozí problém.
• Prečo 59,9 miliardy eur, nebolo v súlade s pravidlami a podmienkami šesť platieb.
• Ba som sa v tlači dozvedel, že Kamenický (nie pán Kamenický) oznámil novú konsolidáciu. Deficit na rok 2026 klesne, no ohrozujú ho dôchodky .

 

Prečo musí minister ohlasovať konsolidáciu? Preto, že sa doposiaľ rozpočty nerobili vedecky. Po roku 1993 sme nerobili rozpočty správne? Prečo? Veď články a participatívnom rozpočte píšu už aj novinári.

V texte sa uvádza, že vláda schválila zmeny v pláne obnovy, presunúť chce takmer dvesto miliónov eur. Dôchodky sa od januára zvýšia výraznejšie ako naposledy. Štatistici zverejnili kľúčový údaj. Toto sú ozaj nič nehovoriace tvrdenia.

 

V nadpise úvahy hovorím, že bez odborného poznania problémov je ohrozené fungovanie ekonomiky, či ekonomík. Aby som ukázal podstatu konštrukcie modelu, viacregionálneho  modelu, čo má byť základom aj u audítorov, ukážem postupne konštrukciu základných ekonomických vzťahov tinbergenovského typu. Ide ozaj o to porozumieť ako žiaduco narábať s ekonomickými nástrojmi. V Reminiscenciách som už uverejnil dynamický prognostický ekonometrický model, ktorý vypočítal hodnoty až 12 makroekonomických veličín na 20 rokov dopredu pre jednu krajinu. Je samozrejmé, že ak budem ovplyvňovať v rozpočte štátu príjmy z daní T, dotkne sa to viacero premenných, úspor, investícií, výdavkov vlády, exportu a importu. To musia aj tvorcovia rozpočtu EÚ vedieť. Aby som to urobil zreteľnejšie, opriem sa o J. Tinbergena, nositeľa Nobelovej ceny. Zanechal nám hlboké poznatky v jeho diele Economic Policy: Principles and Design. Pozrime si konkrétne jeho matematickú podobu odvodenia vzťahov, kde hovorí: ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva  príslušné ekonomické vzťahy môžeme matematicky takto vyjadriť:

 

Y^* = a₁G + b₁M

a

p⃰ = a₂G + b₂M

 

kde  G sú výdavky vlády, M  je masa peňazí a koeficient a₁ predstavuje zmenu  príjmu, ktorá,  (iné fakty sú  konštantné), vyplynie zo  zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže odborne  reálny príjmový multiplikátor  vládnych  nákupov, a jeho rast znamená väčší význam vplyvu G. Podobne ostatné koeficienty majú konkrétny ekonomický zmysel; aj poslanci by ich mali chápať. Tvorca politiky totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 132 mld. euro) a p = p* , napr. 1,1 a ak chce získať ich určité cieľové hodnoty veličín G a M , musia (ideálne)  mať takéto hodnoty:

 

 

Závažná závislosť G a M a ich vzťahov. Čitateľ by si mal všimnúť práve lokovanie a znamienka koeficientov ai a bi. Jasne vidíme ako zmena Y⃰⃰ (teda veľkosť HDP) či  p  (index cien) vplýva na G a M. Závisia teda od 4 koeficientov, ale vidíme, kde sa vo východiskovom modeli nachádzajú a aký je ich význam a zmysel. Ak sa zvýši o jedno percento Y⃰⃰ , dôsledok nebude rovnaký ako keď sa zvýši o 1 percento p .  To treba prepočítať.

Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB.

To si musí parlament uvedomiť.

Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G, podobne ako iné krajiny EÚ, majúc aj rôzne meny čo je ďalší veľký problém, ktorý vyvolá výmenný kurz. Nezávisí to od nálady opozície. Zo vzťahov vyššie  jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych  koeficientoch a_i a b_i,  budú  vždy iné. Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom  rokovania vlády  (aj NRSR)  pri tvorbe jej ekonomickej politiky a tam by mali politici ukázať svoje znalosti a vecne argumentovať.

Aj ekonómia je veda a nemôžeme si vymýšľať a presadzovať svoje vedou neoverené nevedecké tvrdenia. Ak chceme zistiť aká má byť hodnota inštrumentu dane, T, potom sústavu vzťahov treba obohatiť o nový vzťah, model rozšíriť, zväčšiť, bude mať nový tvar, lebo musí pribudnúť rovnica výdavkov obyvateľstva C⃰ , závislá od T:

 

Y⃰ = a₁G + b₁M  + c₁T

  p⃰ = a₂G + b₂M + b₂T

  C⃰ = a₃G + b₃M + b₃T

 

Z tohto modelu môžeme vedecky vypočítať hodnoty troch veličín G, M a T; vzájomne už závisia tri makroekonomické veličiny a máme 3 ciele Y, p a C.

Zbehlý čitateľ môže urobiť ich výpočet vo všeobecnom tvare. Model pre ekonomiku treba ešte obohatiť, ak uvažujeme reálnu ekonomiku. Iste by mal mať aspoň 100 rovníc, aby bol reálne využiteľný, teda treba naformulovať hlavne vzťahy rôznych druhov daní.

EÚ by mala skonštruovať takéto modely za všetkých 27 členov, teda viacregionálny model, a dať ho k dispozícii vládam. Bol by to, žiada sa skutočne komplexný pohľad na fungovanie ekonomík EÚ. Aj dôsledky súčasne vojny na Ukrajine. Ozaj sa rozpadá fungovanie ekonomík sveta aj mimo EÚ, napr. USA. A Čína rastie. Musíme akceptovať rovnicu rovnováhy ekonomiky, vzťahov medzi úsporami, investíciami, výdavkami vlády, príjmami vlády, exportom a importom.

Hlavne preto sa musíme prebudiť.

Europoslanci zabudli na ekonomiku, jej fungovanie. Neviem, či majú odborné pozadie. Naša SNS môže skonštruovať model aj s transakčnou daňou a získať optimálne riešenie  a priamo na zasadnutí NR SR ho premietnuť a priamo tam simulovať situácie, ak budú poslanci namietať.

Musíme vedieť ako ekonomiku zveľaďovať, nie drancovať (daňové raje). Problém určenia daní, ich výšky je výsostne ekonomický problém a nie technický čo tvrdí MF SR.

Ekonomický život nie je komédia.

 

Záver

Oba citáty hovoria o biede rozpočtovej politiky, v EÚ a aj doma, o jej nevedeckej tvorbe. Zvlášť svedčia o tom používané pojmy. A pritom velikáni ekonomických vied nám znechali hlboké poznatky aj na poli tvorby politiky aj na poli morálky.

Žiaľ, nielen doma, ale v EÚ sa nešíri tak, ako to má ekonómia dobre preskúmané a overené, ale prax si to robí po svojom, neodborne.

Bez odborného poznania je ohrozené fungovanie ekonomiky, či ekonomík a cesta k náprave sa nemôže nájsť. 

Poznatky je treba nadobudnúť. Musíme poznať ekonomické zákony a ich dôsledky na spoločnosť, jej ekonomiku. To už riešil otec ekonómie A. Smith. Dnes nemáme problémy riešiť veľké ekonometrické modely.

Máme problém na čo je v kontrolnom úrade EÚ približne 950 ľudí, čo je viac ako 35 na jednu krajinu.

 

Musíme sa ekonomicky prebudiť. Ideme dolu kopcom. Musíme skoncovať s manipuláciou poznatkov ekonomických vied. Nemôžeme zažívať nevedkove dobrodružstvá a nevedko nemôže presadzovať svoj nevedecký pohľad a prehlasovať ho za jediný a správny. Vedu robia ľudia; ľudia robia aj politiku, musíme od tvorcov politiky a politikov žiadať poznatky, nielen politologické. Keďže rozhodujú o ŠR, mali by vedieť základy ekonómie.

Vedia odborne, čo chcú?

 

Prof. J. Husár

Bratislava 2/11/2025